Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 142/2022

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-37

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Miloša Maďara (sudca spravodajca) a sudcov Jany Baricovej a Rastislava Kaššáka v konaní podľa o ústavnej sťažnosti sťažovateľa , , , a ústavnej sťažnosti sťažovateľa , , , zastúpených Advokátskou kanceláriou GOGA a spol., s. r. o., Kupeckého 4, Košice, v mene ktorej koná advokát a konateľ spoločnosti JUDr. Tomáš Goga, MBA, proti postupu Okresného súdu Poprad v konaní vedenom pod sp. zn. takto

rozhodol:

1. Postupom Okresného súdu Poprad v konaní vedenom pod sp. zn. b o l i p o r u š e n é základné právo sťažovateľov na prerokovanie ich veci bez zbytočných prieťahov podľa a ich právo na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Okresnému súdu Poprad sa p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov.

3. Sťažovateľom p r i z n á v a finančné zadosťučinenie, a to každému v sume 800 eur, ktoré im j e Okresný súd Poprad p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Poprad j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľom trovy konania v sume 486,98 eur a zaplatiť ich právnemu zástupcovi sťažovateľov do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavná sťažnosť sťažovateľov a skutkový stav veci

1. Ústavný súd uznesením č. k. PLs. z 8. decembra 2021 spojil na spoločné konanie a po predbežnom prerokovaní uznesením č. k. z 9. marca 2022 v celom rozsahu prijal na ďalšie konanie v zásade identické ústavné sťažnosti sťažovateľa (ďalej aj „sťažovateľ 1“) a sťažovateľa (spolu so sťažovateľom 1 ďalej aj „sťažovatelia“), ktorými sa domáhajú vyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len „“) a svojho práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Poprad (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej len „napadnuté konanie“). Súčasne navrhujú, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov, priznal im primerané finančné zadosťučinenie, a to každému v sume 5 000 eur, ako aj náhradu trov konania pred ústavným súdom.

2. Sťažovatelia (v procesnom postavení žalobcov v 1. rade a 2. rade, pozn.) podali 28. augusta 2014 žalobu (z obsahu súdneho spisu vyplýva podanie žaloby 26. augusta, ako aj 28. augusta 2014, pozn.), ktorou sa proti žalovaným domáhajú určenia, že nehnuteľnosti špecifikované v žalobe patria do dedičstva. Podľa názoru sťažovateľov však napadnuté konanie nie je ani po viac ako siedmich rokoch (ku dňu podania ústavnej sťažnosti, pozn.) právoplatne skončené, a to v dôsledku nesústredeného postupu a nečinnosti okresného súdu, ktorý prvé súdne pojednávanie nariadil až dva a pol roka po začatí namietaného konania, a to na 23. marec 2017, a po jeho uskutočnení bolo ďalšie pojednávanie odročené na neurčito. V poradí druhé súdne pojednávanie (nariadené na 1. február 2018, pozn.) sa síce uskutočnilo, ale z dôvodu pochybenia na strane okresného súdu (žalobcom ani ich právnemu zástupcovi nebolo doručené vyjadrenie žalovaných v 1. až 3. rade, pozn.) bolo odročené na 29. marec 2018 a následne opätovne odročené na 15. máj 2018, keď sa uskutočnilo posledné súdne pojednávanie s tým, že ďalší termín pojednávania okresný súd neurčil. Sťažovatelia ďalej namietajú postup okresného súdu, ktorý o ich procesných návrhoch rozhodol so značným časovým oneskorením, keď o návrhu sťažovateľov na vstup ďalšieho účastníka do konania (datovaný 3. novembra 2014, pozn.) rozhodol až uznesením č. k. -117 z 10. marca 2016 a o návrhov sťažovateľov (datované 24. júla 2017 a 25. mája 2018, pozn.) rozhodol okresný súd uznesením č. k. -375 z 5. augusta 2020.

II.

Vyjadrenie okresného súdu a replika sťažovateľov

II.1. Vyjadrenie okresného súdu:

3. Na podklade chronológie priebehu napadnutého konania predseda okresného súdu zdôraznil najmä skutkovú náročnosť prejednávanej veci spôsobenú väčším počtom subjektov konania, a tým aj komplikácie pri doručovaní písomností a potrebu zisťovania právnych nástupcov pôvodných subjektov konania. Súčasne poukázal na opakované zmeny zákonných sudcov, ako aj nedostatky podanej žaloby (absencia predloženia všetkých plných mocí na zastupovanie

žalobcov, pozn.) a konštatoval, že súdne pojednávania (uskutočnené 23. marca 2017 a 15. mája 2018, pozn.) boli odročené z dôvodu žiadosti právneho zástupcu žalobcov a jeho opakovanej žiadosti o poskytnutie lehoty na zmenu žalobného návrhu a pripustenie pristúpenia ďalších subjektov do konania. Predseda okresného súdu v závere formuloval návrh, aby ústavný súd podanej ústavnej sťažnosti nevyhovel a sťažovateľom primerané finančné zadosťučinenie nepriznal.

II.2. Replika sťažovateľov:

4. Sťažovatelia opakovane prezentovali skutočnosti prednesené v ústavnej sťažnosti, vyjadrili presvedčenie, že opakovaná zmena zákonného sudcu a ani iniciovanie odvolacieho konania nemôžu byť na ťarchu ich práv. Zároveň akcentovali, že okresný súd žiadnym spôsobom nevysvetlil, z akých dôvodov o ich procesnom návrhu (doručený okresnému súdu 25. mája 2018, pozn.) rozhodol až uznesením č. k. -375 z 5. augusta 2020.

5. Ústavný súd v tejto veci upustil od ústneho pojednávania, keďže na základe podaní účastníkov konania a súdneho spisu predloženého ústavnému súdu je zrejmé, že od ústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci [ o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“)].

III.

Posúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti

6. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (to platí, aj pokiaľ ide o dohovoru – m. m. , , pozn.) je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím (m. m. , ).

7. Pri posudzovaní otázky, či v okolnostiach konkrétneho súdneho konania došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva podľa ústavný súd v súlade s doterajšou judikatúrou (m. m. , , rozsudky ESĽP vo veci Frydlender v. Francúzsko z 27. 6. 2000, sťažnosť č. 30979/96 a vo veci Záborský a Šmáriková v. Slovensko zo 16. 12. 2003, sťažnosť č. 58172/00) zohľadňuje (1) právnu a faktickú zložitosť veci, o ktorej všeobecný súd rozhoduje, (2) správanie účastníka súdneho konania a (3) postup samotného súdu a prihliada sa pritom aj na význam sporu pre sťažovateľa.

8. Na podklade obsahu predloženého súdneho spisu dospel ústavný súd k záveru, že namietané konanie nie je možné hodnotiť ako právne zložité, pretože spory týkajúce sa určovacích žalôb (bod 2 tohto nálezu, pozn.) predstavujú štandardnú súčasť rozhodovacej agendy všeobecných súdov (m. m. , ). Na strane druhej je nutné rezultovať istú mieru skutkovej zložitosti spočívajúcej vo väčšom počte subjektov sporového konania (pôvodne 6 žalobcov a 12 žalovaných, pozn.), čo čiastočne prispelo k doterajšej dĺžke napadnutého konania.

9. Ústavný súd zistil aj istú mieru nesústredeného správania sťažovateľov, resp. ich právneho zástupcu, keď spolu so žalobou bolo predložené iba plnomocenstvo na zastupovanie sťažovateľa 1

a chýbajúce plnomocenstvá u žalobcov v 2. až 5. rade predložil ich právny zástupca až 23. októbra 2014, a to po opakovaných výzvach okresného súdu (datované 9. septembra 2014 a 15. októbra 2014, pozn.), pričom plná moc žalobkyne v 6. rade a jej vypovedanie (právny zástupca podaním doručeným 24. novembra 2014 a mailovou komunikáciou zo 4. mája 2015 okresnému súdu oznámil nesúhlas žalobkyne v 6. rade s podanou žalobou, pozn.) bola predložená až 7. júla 2015, a to po ďalších urgenciách okresného súdu (datované 24. marca 2015 a 22. júna 2015, pozn.). Za nečinnosť možno označiť aj správanie sťažovateľov, ktorí sa na výzvu okresného súdu z 15. januára 2020 (doručená právnemu zástupcovi sťažovateľov 4. februára 2020, pozn.) vyjadrili až po viac ako piatich mesiacoch, a to podaním doručeným okresnému súdu 10. júna 2020. Neštandardný je aj postup sťažovateľov, ktorí síce namietajú celkovú dĺžku napadnutého konania a odročenie súdnych pojednávaní, pritom o odročenie pojednávaní sami požiadali, a to z dôvodu následných procesných návrhov, ktoré okresnému súdu predložili až po opakovanom predĺžení lehoty na ich doručenie.

10. Napriek tomu, že okresnému súdu nie je možné v napadnutom konaní vyčítať absolútnu nečinnosť, celková dĺžka napadnutého konania od podania žaloby (26. august 2014, pozn.) predstavuje viac ako osemročný spor bez právoplatného rozhodnutia, pričom k nepriaznivému stavu prejednávanej veci sťažovateľov prispel okresný súd najmä svojím nesústredeným postupom. Exempli causa, okresný súd (i) o návrhu žalobcov v 1. až 5. rade (vrátane sťažovateľov, pozn.) na pripustenie pristúpenia ďalšieho subjektu do konania na strane žalovaných (doručený okresnému súdu 24. novembra 2014, pozn.) rozhodol až uznesením č. k. -117 z 10. marca 2016 a (ii) o návrhoch žalobcov v 1. až 5. rade (vrátane sťažovateľov, pozn.) na zmenu žaloby a pripustenie pristúpenia ďalších subjektov do konania na strane žalovaných (datované 24. mája 2017 a 28. februára 2018, pozn.) rozhodol až uznesením č. k. -375 z 5. augusta 2020. Časový rámec, v ktorom okresný súd rozhodoval o procesných návrhov sťažovateľov (celkom viac ako štyri roky, pozn.), nie je z ústavného hľadiska akceptovateľný.

11. V kontexte uvedeného ústavný súd pripomína, že zbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnym a nesústredeným postupom, t. j. takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej neistoty strán sporu (m. m. , , ).

12. S prihliadnutím aj na už prednesené skutočnosti ústavný súd uzatvára, že v prípade sťažovateľov nepochybne došlo k porušeniu ich základného práva na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v , ako aj ich práva podľa dohovoru, a preto prikázal okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov (body 1 a 2 výroku tohto nálezu).

IV.

Priznanie primeraného finančného zadosťučinenia

13. Sťažovatelia sa domáhajú aj priznania primeraného finančného zadosťučinenia (každému v sume po 5 000 eur, pozn.). Vzhľadom na konštatovaný neefektívny postup okresného súdu v napadnutom konaní, berúc do úvahy najmä predmet konania (body 2 a 8 tohto nálezu, pozn.), správanie sťažovateľov (bod 9 tohto nálezu, pozn.) a všetky ostatné okolnosti prípadu, majúc na pamäti, že cieľom priznania primeraného finančného zadosťučinenia je zmiernenie ujmy

pociťovanej z porušenia základných práv alebo slobôd zaručených , resp. záväznou medzinárodnou zmluvou, nie získanie iného majetkového prospechu či náhrady nákladov právneho zastúpenia (, ), ústavný súd podľa priznal každému zo sťažovateľov primerané finančné zadosťučinenie v sume 800 eur (bod 3 výroku tohto nálezu) a vo zvyšnej časti návrhu sťažovateľov nevyhovel (bod 5 výroku tohto nálezu).

V.

Trovy konania

14. Ústavný súd priznal sťažovateľom náhradu trov právneho zastúpenia ( ) za 2 úkony právnej služby vykonané v roku 2021 (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie ústavnej sťažnosti), pričom odmena advokáta v konaní pred ústavným súdom za jeden úkon právnej služby vykonaný v roku 2021 predstavuje sumu 181,17 eur [, , a Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „“)]. Takto stanovenú výšku základnej sadzby tarifnej odmeny bolo potrebné v súlade s znížiť o 50 %, pretože ide o spoločné úkony pri zastupovaní „dvoch alebo viacerých osôb“ (, , , ). Odmena za jeden úkon právnych služieb tak u jedného sťažovateľa predstavuje sumu 90,585 eur. Úhrada za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2021 preto spolu s režijným paušálom [ , (2 x 10, eur)] predstavuje u jedného sťažovateľa sumu 202, eur a trovy právneho zastúpenia dvoch sťažovateľov predstavujú celkovú sumu 405,82 eur. Ústavný súd priznanú odmenu zvýšil o 20 % daň z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“), t. j. o sumu 81,16 eur, pretože právny zástupca sťažovateľov je platiteľom DPH ( ). Repliku sťažovateľov zo 17. júna 2022 vzhľadom na jej obsah nevyhodnotil ako podanie relevantné pre jeho rozhodnutie, a preto zaň sťažovateľom náhradu trov nepriznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. septembra 2022

Miloš Maďar

predseda senátu