Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 316/2023

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla (sudca spravodajca) a sudcov Petra Straku a Martina Vernarského v konaní podľa o ústavnej sťažnosti sťažovateľa , , , zastúpeného MICHALIČKA advokáti s. r. o., Halenárska 18, Trnava, proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok č. k. -413 z 30. januára 2023 takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 29. mája 2023 domáha vyslovenia porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne konanie podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením o výške náhrady trov konania v civilnom spore podľa Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Uznesenie žiada zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie.

II.

2. Okresný súd rozsudkom z 19. apríla 2017 žalobu sťažovateľa z roku 2013 o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zamietol a žalovanému proti sťažovateľovi priznal náhradu trov konania. Okresný súd uznesením vyššieho súdneho úradníka z 10. júna 2020 určil výšku trov právneho zastúpenia žalovaného na 2 077,46 eur. Pri úkonoch právnej služby advokáta žalovaného základnú sadzbu tarifnej odmeny určil podľa na 1/13 výpočtového základu, keďže hodnotu vecí bolo možné zistiť len s nepomernými ťažkosťami. Proti tomu podal žalovaný sťažnosť, ktorou žiadal základnú sadzbu tarifnej hodnoty určiť na 512,85 eur podľa na základe hodnoty nehnuteľností podľa znaleckého posudku, ktorý nebol súčasťou spisu. Napriek výzve súdu sa sťažovateľ k sťažnosti žalovaného nevyjadril.

3. Ústavnou sťažnosťou namietaným uznesením sudcu okresný súd zmenil uznesenie vyššieho súdneho úradníka tak, že výšku trov právneho zastúpenia žalovaného určil na 11 106,38 eur.

Vychádzal z toho, že predmetom konania bolo určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, a preto sa má vychádzať z , podľa ktorého sa za tarifnú hodnotu považuje hodnota veci určená pri začatí poskytovania právnej služby. Žalovaný advokátovi udelil plnomocenstvo 25. marca 2023 a v spise sa nachádza znalecký posudok, ktorým boli sporné nehnuteľnosti ohodnotené na 67 248,68 eur. Preto okresný súd z tejto hodnoty vychádzal a určil základnú sadzbu tarifnej hodnoty podľa na 559, eur. Žalovaný však tvrdil základnú sadzbu tarifnej hodnoty 512, eur, keď vychádzal z druhého znaleckého posudku, ktorý nebol súčasťou spisu. Okresný súd napokon pri výpočte trov právneho zastúpenia vychádzal z tejto nižšej, žalovaným tvrdenej sadzby.

III.

4. Podľa sťažovateľa okresný súd nemal základnú sadzbu tarifnej odmeny určiť podľa , keďže hodnota nehnuteľností bola určená znaleckým posudkom, ktorý však bol vypracovaný približne rok a pol pred udelením plnomocenstva žalovaným jeho advokátovi. Keďže o hodnote nehnuteľností v čase prevzatia zastúpenia nie je v spise dôkaz, nemožno základnú sadzbu tarifnej odmeny určiť podľa . To platí o to viac, že súd sa v spore hodnotou nehnuteľností nezaoberal. Namietané rozhodnutie sťažovateľ považuje za zmätočné a nedostatočne zdôvodnené.

IV.

5. Rozhodovacia činnosť ústavného súdu vo vzťahu k rozhodnutiam civilných súdov o náhrade trov konania vychádza z toho, že skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť predmetom kontroly ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody (). Na tento výklad nadväzuje rozhodovacia činnosť ústavného súdu, ktorá zdôrazňuje jeho zdržanlivosť k výkladu zákonného práva o náhrade trov konania, keďže problematika trov konania má akcesorickú povahu, a preto sa k zrušeniu napadnutého výroku o trovách konania treba uchyľovať iba výnimočne pri zistení extrémnemu zásahu do základného práva (, , , , ).

6. Podstatou namietaného rozhodnutia je použitie , podľa ktorého ak neustanovuje inak, považuje sa za tarifnú hodnotu hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor. Predmetom sporu bolo určenie vlastníckeho práva sťažovateľa k nehnuteľnostiam, ktorých v katastri nehnuteľností evidovaným vlastníkom bol žalovaný. Preto nemožno dospieť k záveru, že použitie tohto ustanovenia by mohlo byť kvalifikované ako zjavný právny omyl. Výnimkou z použitia je norma obsiahnutá v , podľa ktorej ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci v peniazoch alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami, základná sadzba tarifnej hodnoty je 1/13 výpočtového základu. Predmetom sporu sťažovateľa a žalovaného boli nehnuteľnosti, vo vzťahu ku ktorým nemožno mať pochybnosti o tom, že by ich hodnotu nebolo možné zistiť.

7. Jediným udržateľným dôvodom použitia sťažovateľom navrhovaného potom môže byť len záver o tom, že ich hodnotu bolo možné zistiť len s nepomernými ťažkosťami. Okresný súd v namietanom uznesení na sťažnosť žalovaného, ku ktorej sa sťažovateľ

nevyjadril, dospel k záveru, že tomu tak nie je, keďže hodnota nehnuteľností bola určená znaleckým posudkom, ktorý bol súčasťou spisu. Takáto právna úvaha okresného súdu nie je zjavne mylná.

8. Hodnotu nehnuteľností v zásade môže relevantne vyjadriť len trhové prostredie. Inak sa cena nehnuteľností v procesných súvislostiach stáva predmetom znaleckých odhadov simulujúcich trhové prostredie. Okresný súd za základ tohto odhadu zobral znalecký posudok, ktorý hodnotu sporných nehnuteľností odhadoval v čase približne roka a pol spred rozhodného času na určenie tarifnej hodnoty. Takýto prístup okresného súdu k zisťovaniu sporných procesných skutočností s ohľadom na námietky sťažovateľa nemožno považovať pri relatívne stabilných cenách nehnuteľnosti za taký prístup, ktorý by viedol k omylu v skutkovej procesnej otázke. V konečnom dôsledku ani sám sťažovateľ znaleckým posudkom zistenú hodnotu hodnoverne nespochybňuje. Preto nemožno dospieť k záveru, že by záver okresného súdu bol poznačený zjavným skutkovým omylom, ktorý by mohol viesť k porušeniu sťažovateľom uvedených ústavných práv. Preto je ústavná sťažnosť zjavne neopodstatnená a ako taká bola podľa o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov odmietnutá.

9. Na okraj možno uviesť, že sťažovateľom nastolená otázka je výrazom nedostatočnej zákonnej úpravy, ktorá strany a súd, ktorý koná v civilnom spore, nenúti k jasnému vyjadreniu hodnoty sporu na jeho začiatku. V spore o určenie vlastníckeho práva je nepochybne dôležité určiť hodnotu vecí, ktoré sú predmetom sporu, už na jeho začiatku, a to nielen z dôvodu určenia základnej sadzby tarifnej hodnoty na neskoršie vyjadrenie výšky trov právneho zastúpenia, ale aj na určenie poplatkových povinností podľa . Nejasnosť právnej úpravy, ktorá strany a súd nenúti k stanoveniu hodnoty sporu na jeho začiatku, preto vedie k nepredvídateľnosti rozhodovania súdov o náhrade trov konania. Takýto stav právnej úpravy a na to nadväzujúcej aplikácie všeobecnými súdmi potom vedie k následným sporom o výške trov konania tak, ako tomu bolo vo veci sťažovateľa.

10. Vyriešenie tohto konfliktu okresným súdom, ktorý svoje rozhodnutie o určení hodnoty sporu oprel o znalecké vyjadrenie hodnoty nehnuteľností z obdobia roka a pol spred začatia sporu, však nevykazuje prvky omylu, ktorý by mohol viesť k záveru o porušení ústavných práv sťažovateľa. Sťažovateľovi na začiatku sporu, ale aj po podaní sťažnosti žalovaného proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka nič nebránilo v tom, aby hodnotu nehnuteľností vyjadril už pri podaní žaloby alebo ju namietal potom, ako žalovaný nesúhlasil s určením základnej sadzby tarifnej hodnoty podľa fiktívnej konštrukcie obsiahnutej v .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. júna 2023

Robert Šorl

predseda senátu