Rozhodnutia odvolávajúce sa na tento prípad

ktorej neobstojí ani odkaz krajského súdu na nález ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 570/2023 z 21. decembra 2023. Nezákonný postup krajského súdu je potrebné považovaťCSP, ako aj dôvody, prečo procesne postupoval v súlade s nálezom sp. zn. III. ÚS 570/2023 z 21. decembra 2023. S prihliadnutím na stanovisko sudkyne spravodajkyneodôvodňovanie napadnutého uznesenia nálezom ústavného súdu vo veci sp. zn. III. ÚS 570/2023 právne neobstojí. Ide totiž o ojedinelé rozhodnutie vybočujúce z línie rozhodovania

dodržiavať bezvýhradne, k čomu poukázal na nález ústavného súdu vo veci sp. zn. III. ÚS 570/2023. Ústavná sťažnosť preto podľa názoru krajského súdu nie je dôvodná. 5. Žalovanýzrušenia rozsudku prvoinštančného súdu opiera o nález ústavného súdu č. k. III. ÚS 570/2023-30 z 21. decembra 2023. V označenej veci bolo vyslovené, že krajský súdzrušujúcom uznesení. Neboli teda naplnené podmienky formulované v náleze č. k. III. ÚS 570/2023-30 z 21. decembra 2023, o ktorý sa odvolací súd opieral. 16. Okrem toho

právny názor krajského súdu vyslovený v predchádzajúcom zrušujúcom rozsudku (III. ÚS 570/2023). II. Argumentácia sťažovateľa 5. Sťažovateľ svojou ústavnou sťažnosťounearbitrárne, zdôrazňuje, že krajský súd postupoval v zmysle nálezu č. k. III. ÚS 570/2023-30 z 21. decembra 2023, a preto považuje ústavnú sťažnosť za neopodstatnenúvyjadrení k ústavnej sťažnosti je odkaz na závery nálezu ústavného súdu č. k. III. ÚS 570/2023-30 z 21. decembra 2023 pripúšťajúce výnimky z aplikácie § 390 CSP. K citovanému

neodôvodnil. V tejto súvislosti odkazujú na rozhodnutia ústavného súdu (III. ÚS 570/2023, I. ÚS 451/2022, III. ÚS 379/2017, III. ÚS 5/2018), podľa ktorých ak odvolacívždy ide o porušenie základného práva na súdnu ochranu (IV. ÚS 215/2022, III. ÚS 570/2023). Vo veci sťažovateľov ide o rovnakú situáciu ako vo veci (IV. ÚS 215/2022)

prieťahov (III. ÚS 379/2017, II. ÚS 327/2018, I. ÚS 227/2018, I. ÚS 451/2022, III. ÚS 570/2023). V dôsledku postupu krajského súdu opätovne dochádza v istej miere až k

aj výnimkám, kedy je odchýlenie od uvedeného ustanovenia prípustné (pozri III. ÚS 570/2023, IV. ÚS 215/2022). 11. Vychádzajúc z uvedeného dovolací súd uzatvára, že

nepostupoval podľa § 390 CSP, ale s odkazom na nález ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 570/2023 z 21. decembra 2023 opätovne zrušil rozhodnutie okresného súdu z dôvoduprípade je irelevantný odkaz na ojedinelé rozhodnutie ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 570/2023 vydané za špecifickej situácie, pretože ústavný súd vo svojej rozhodovacej

snažil obhájiť poukazom na výnimku obsiahnutú v náleze ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 570/2023 z 21. decembra 2023 a odôvodnením založeným na (i) údajnom nerešpektovaní

súdu. S odkazom na sťažovateľom zmieňovaný nález ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 570/2023 predsedníčka senátu akcentovala, že v prípade náležitého odôvodnenia jetohto zákonného imperatívu, išlo o špecifické situácie (IV. ÚS 215/2022, III. ÚS 570/2023), ktoré však na podstate § 390 CSP nič nemenia a ani neotvárajú priestor

zákonného imperatívu, išlo o špecifické procesné situácie (IV. ÚS 215/2022, III. ÚS 570/2023), ktoré však na podstate § 390 CSP nič nemenia a ani neotvárajú priestor