Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 430/2023

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-23

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla a sudcov Petra Straku (sudca spravodajca) a Martina Vernarského v konaní podľa o ústavnej sťažnosti sťažovateľky , zastúpenej Advokátska kancelária UHAĽ s.r.o., Š. Moyzesa 9877/43, Zvolen, proti postupu Okresného súdu Lučenec (pôvodne Okresného súdu Veľký Krtíš) v konaní sp. zn. takto

rozhodol:

1. Postupom Okresného súdu Lučenec b o l o p o r u š e n é základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Okresný súd Lučenec j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľke trovy konania 530,86 eur a zaplatiť ich jej právnemu zástupcovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd uznesením č. k. -14 prijal na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť sťažovateľky doručenú ústavnému súdu 27. júla 2023, ktorou sa sťažovateľka domáhala vyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len „“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), a to postupom Okresného súdu Lučenec – pracovisko Veľký Krtíš (pôvodne Okresného súdu Veľký Krtíš) (ďalej len „okresný súd“) v konaní sp. zn. . Tiež navrhla okresnému súdu prikázať vo veci konať bez zbytočných prieťahov, priznať jej finančné zadosťučinenie 5 000 eur a náhradu trov konania.

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti, jej príloh a vyjadrení vyplýva, že žalobkyňa sa žalobou podanou na Okresnom súde Veľký Krtíš 1. februára 2021 domáha proti sťažovateľke určenia vlastníckeho

práva k nehnuteľnostiam. Okresný súd rozsudkom sp. zn. z 1. júla 2021 žalobu zamietol a sťažovateľke priznal nárok na náhradu trov konania. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) na odvolanie žalobkyne rozsudkom sp. zn. z 30. marca 2022 rozhodnutie okresného súdu potvrdil a sťažovateľke priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Rozsudok okresného súdu nadobudol právoplatnosť 27. mája 2022.

3. Právny zástupca sťažovateľky vyčíslil trovy právneho zastúpenia podaním zo 16. mája 2022. Vyšší súdny úradník (ďalej len „VSÚ“) uznesením z 22. augusta 2022 zaviazal žalobkyňu uhradiť sťažovateľke trovy právneho zastúpenia vo výške 691,41 eur. Sťažovateľka proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka podala sťažnosť, v ktorej namietala, že súd nemal vyčísliť trovy právneho zastúpenia z neurčitej hodnoty sporu, pretože predmet konania bol v konaní vyčíslený. Okresný súd uznesením zo 7. decembra 2022 uznesenie VSÚ zrušil, no nevrátil vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie VSÚ s odôvodnením, že žalobkyňa proti rozsudku krajského súdu podala 25. júla 2022 dovolanie na Najvyššom súde Slovenskej republiky. Vydanie rozhodnutia o výške trov konania počas prebiehajúceho dovolacieho konania by tak podľa súdu bolo predčasným rozhodnutím.

4. Dňa 1. júna 2023 nadobudol účinnosť o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi súdov (tzv. nová súdna mapa), ktorým bol v čl. VIII zmenený aj o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Podľa v znení účinnom od 1. júna 2023 prechádza výkon súdnictva v ostatných veciach z Okresného súdu Veľký Krtíš na Okresný súd Lučenec.

5. Pred podaním ústavnej sťažnosti sťažovateľka uplatnila sťažnosť pre nečinnosť podľa o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov adresovanú predsedovi okresného súdu. Predseda okresného súdu listom zo 6. júla 2023 vyhodnotil sťažnosť ako dôvodnú. Sťažovateľka namieta, že okresný súd o výške trov konania dosiaľ nerozhodol a jeho názor o predčasnom rozhodnutí o výške trov konania počas prebiehajúceho dovolacieho konania považuje za rozporný s (ďalej len „“).

II.

6. Sťažovateľka vo vzťahu k napadnutému konaniu namieta predovšetkým nečinnosť okresného súdu, ako aj jeho nesústredený a nehospodárny postup. Argumentuje hlavne tým, že potom, ako okresný súd uznesením zo 7. decembra 2022 zrušil sťažnosťou napadnuté uznesenie VSÚ, následne vo veci nekonal (nevrátil vec na opätovné rozhodnutie VSÚ) s odôvodnením, že vo veci bolo podané dovolanie. Sťažovateľka vyslovuje názor o neudržateľnosti argumentácie okresného súdu, že vydanie rozhodnutia o trovách konania by bolo predčasným v dôsledku prebiehajúceho dovolacieho konania, pretože to nevyplýva zo žiadneho ustanovenia . Zároveň poukazuje na to, že v čase podania ústavnej sťažnosti tak ani viac ako rok od nadobudnutia právoplatnosti meritórneho rozhodnutia vo veci samej nebolo o výške náhrady trov konania definitívne rozhodnuté. Tiež poukazuje na to, že okresný súd tak bol vo veci viac ako šesť mesiacov úplne

nečinný. Napokon uviedla, že rozhodovanie o trovách konania nepatrí medzi skutkovo ani právne zložitú vec.

III.

7. Podpredseda okresného súdu vo vyjadrení k ústavnej sťažnosti z 28. septembra 2023 uviedol, že rozsudok okresného súdu vo veci samej nadobudol právoplatnosť v spojitosti s potvrdzujúcim rozsudkom krajského súdu 27. mája 2022. Sťažovateľke pritom boli priznané trovy konania za obe štádiá konania. Podaním zo 16. mája 2022 sťažovateľka vyčíslila trovy právneho zastúpenia na 3 147,27 eur. Výšku sadzby odvodila od výšky predmetu konania (nehnuteľnosti v hodnote 35 000 eur). VSÚ následne uznesením z 22. augusta 2022 priznal sťažovateľke náhradu trov za prvostupňové konanie vo výške 578,02 eur a za odvolacie konanie 113,39 eur, pričom v zmysle príslušnej vyhlášky určil odmenu za úkon na 1/13 právnej služby. Sťažovateľka podala proti uzneseniu sťažnosť, pretože nesúhlasila s výpočtom tarifnej odmeny, keďže výška hodnoty sporu bola určená účastníkmi konania. Sťažnosti bolo vyhovené a okresný súd ju uznesením zo 7. decembra 2022 zrušil. Z dôvodu dovolania žalobkyne z 18. júla 2022 bol spis po realizácii úkonov podľa a uplynutí lehôt podľa predložený 14. februára 2023 na najvyšší súd. Sťažovateľka sa obrátila na predsedu okresného súdu 19. júna 2023 so sťažnosťou na prieťahy, ktorej bolo 6. júla 2023 vyhovené upovedomením o spôsobe vybavenia veci konštatovaním jej dôvodnosti. Okresný súd si vyžiadal od najvyššieho súdu spisový materiál, ktorý mu bol doručený 22. augusta 2023, a následne 4. septembra 2023 vydal uznesenie, ktorým priznal sťažovateľke trovy za prvostupňové konanie vo výške 2542,70 eur a za odvolacie konanie 604,56 eur. Toto uznesenie bolo odoslané stranám 6. septembra 2023.

8. K zložitosti veci okresný súd uviedol, že predmetom konania bolo posúdenie výšky náhrady trov konania. V rámci toho musel súd zvážiť, či sťažovateľka má nárok na náhradu trov za ten-ktorý úkon z hodnoty predmetu sporu alebo z neurčitej hodnoty sporu.

9. Okresný súd je toho názoru, že časový úsek od doručenia vyčíslenia náhrady trov konania 16. mája 2022 do uznesenia o zrušení chybného uznesenia VSÚ sudcom zo 7. decembra 2022 je primeraný vzhľadom na počet živých neukončených vecí a prednosťou vybavovania starších vecí.

10. Časový úsek od zrušujúceho uznesenia zo 7. decembra 2022 do vydania uznesenia o náhrade trov zo 4. septembra 2023 ospravedlňuje okresný súd podaním dovolania a snahou o hospodárnosť konania čakaním na výsledok dovolacieho konania.

11. Okresný súd vyjadruje názor, že jeho postupom nedošlo k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa .

12. Ústavný súd vlastnou činnosťou od sťažovateľky zistil, že uznesenie o trovách konania zo 4. septembra 2023 jej bolo doručené 6. septembra 2023.

IV.

13. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či v napadnutom konaní dochádza k porušovaniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa dohovoru.

14. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. K odstráneniu tohto stavu dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu (). Porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sa skúma s ohľadom na okolnosti prípadu z pohľadu (i) právnej a faktickej zložitosti veci, (ii) správania účastníka a (iii) postupu súdu (). Prihliada sa aj na význam konania pre účastníkov [II. ÚS 32/02, , obdobne rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo 16. 12. 2003 vo veci Záborský a Šmáriková proti Slovenskej republike, sťažnosť č. 58172/00, rozsudok z 30. 3. 2023 vo veci Roth Neveďalová proti Slovenskej republike, sťažnosť č. 50525/21, bod 11).

15. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej od 1. júla 2016 je zakotvená ako základný princíp civilného sporového konania v , podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.

16. Povinnosť súdu konať bez prieťahov vyplýva i z , podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania, z o sudcovskej koncentrácii konania, ďalej z – o predbežnom prejednaní sporu a následkoch neprítomnosti strán, ako aj z , podľa ktorého pojednávanie vedie súd tak, aby sa mohlo rozhodnúť spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania a účel tohto zákona, alebo z prvej vety , podľa ktorej pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.

17. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom súdnom konaní mohlo dôjsť k zbytočným prieťahom, a teda či bolo alebo nebolo porušené základné právo podľa a právo podľa dohovoru, sa skúma vždy s prihliadnutím na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup samotného súdu (napr. , , , , ). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu prerokúvanej veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. , , , ). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

18. V prejednávanej veci šlo o civilné sporové konanie, v ktorom bola sťažovateľka (žalovaná) úspešná v prvostupňovom aj odvolacom konaní a žaloba proti nej bola zamietnutá, pričom jej bola priznaná náhrada trov konania. K prieťahom v konaní malo dôjsť v rámci rozhodovania o náhrade trov konania, čo nemožno považovať za náročnú agendu.

19. Správanie účastníkov nijakým spôsobom nezapríčinilo prieťahy v rozhodovaní o trovách konania.

20. Pokiaľ ide o postup okresného súdu, tu možno konštatovať nesústredenosť konania v dôsledku vydania nesprávneho uznesenia o trovách konania vydaného VSÚ z 22. augusta 2022. O sťažnosti rozhodol časovo hranične sudca zrušujúcim uznesením až 7. decembra 2022 bez vrátenia veci VSÚ

na opätovné rozhodnutie v súvislosti s podaným dovolaním. Až po urgencii z 6. júla 2023 si vyžiadal spisový materiál z najvyššieho súdu, ktorý mu bol doručený 22. augusta 2023, a následne vydal uznesenie o trovách 4. septembra 2023. Časový úsek od 7. decembra 2022 do 22. augusta 2023 považuje ústavný súd za obdobie nedôvodnej nečinnosti, ktorou došlo k prieťahom v konaní.

21. Ústavný súd vo svojich rozhodnutiach opakovane zdôrazňuje, že nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť, že Slovenská republika nevie alebo nemôže v čase konania zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov na súde, ktorý oprávnený subjekt požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôžu byť dôvodom na zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom konaní ().

22. Sťažovateľka v petite ústavnej sťažnosti navrhla, aby ústavný súd po konštatovaní porušenia označených práv okresnému súdu prikázal konať v predmetnej veci bez zbytočných prieťahov.

23. Vzhľadom na skutočnosť, že v čase rozhodovania ústavného súdu o ústavnej sťažnosti sťažovateľky už bolo uznesenie o nároku na náhradu trov konania vydané a doručené sťažovateľke, ústavný súd ústavnej sťažnosti sťažovateľky v tejto časti nevyhovel (bod 3 výroku tohto rozhodnutia).

V.

24. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

25. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu namietaného porušenia (). Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti. Zohľadňujúc konkrétne okolnosti posudzovanej veci, predmet posudzovaného konania (prieťahy dopadali na rozhodovanie už len o trovách konania a vo veci samej bola právna istota nastolená právoplatným rozhodnutím), povahu a význam dotknutých práv, namietanú celkovú dĺžku nečinnosti (cca 8 mesiacov), ako aj vlastnú judikatúru týkajúcu sa výšky priznávaného finančného zadosťučinenia (, , ) a tiež skutočnosť, že zásah do práv sťažovateľky už netrvá, návrhu na priznanie finančného zadosťučinenia [v zmysle ] nevyhovel.

VI.

26. Ústavný súd priznal sťažovateľke nárok na náhradu trov konania podľa v celkovej sume 530,86 eur. Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľky ústavný súd vychádzal z vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov [, , a , vyhlášky]. Základná sadzba odmeny za jeden úkon právnej služby uskutočnený v roku 2023 je 208, eur a hodnota režijného paušálu je 12,52 eur. Sťažovateľke vznikol nárok na náhradu trov konania

za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2023 (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie sťažnosti) vrátane 20 % DPH. Spolu tak trovy konania predstavujú sumu 530,86 eur (bod 2 výroku).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. februára 2024

Robert Šorl

predseda senátu