Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 87/2024

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Libora Duľu (sudca spravodajca) a sudcov Ladislava Duditša a Rastislava Kaššáka v konaní podľa o ústavnej sťažnosti sťažovateľov , , maloletého , , a maloletého , , , zastúpených advokátkou JUDr. Janou Hreňovou, Pri suchom mlyne 50, Bratislava, proti postupu Mestského súdu Bratislava II „pri prideľovaní veci na konanie a rozhodnutie“ takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavná sťažnosť sťažovateľov a skutkový stav veci

1. Sťažovatelia sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 22. januára 2024 domáhajú vyslovenia porušenia svojho základného práva na súdnu ochranu podľa (ďalej len „“) a základného práva na zákonného sudcu podľa , ako aj základných práv podľa a Listiny základných práv a slobôd a práva na spravodlivé súdne konanie podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom mestského súdu „pri prideľovaní veci na konanie a rozhodnutie“, ako aj uloženia povinnosti mestskému súdu napraviť právny stav pred porušením základných práv a slobôd sťažovateľov.

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a pripojených príloh vyplývajú tieto skutkové okolnosti:

3. Bývalý manžel sťažovateľky a otec maloletých sťažovateľov podal 30. júna 2023 na mestskom súde návrh na zmenu úpravy rodičovských práv a povinností k maloletým sťažovateľom. Vec je mestským súdom vedená pod sp. zn. a bola pridelená sudkyni Mgr. Tamare Ondruškovej.

4. Manželstvo sťažovateľky bolo rozvedené rozsudkom bývalého Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. zo 17. augusta 2021, ktorý nadobudol právoplatnosť 28. septembra 2021.

Súčasťou rozsudku bola aj úprava rodičovských práv a povinností k maloletým sťažovateľom na čas po rozvode manželstva. Vo veci rozhodoval sudca okresného súdu JUDr. Peter Kalata. Táto úprava je poslednou úpravou rodičovských práv a povinností k maloletým sťažovateľom.

5. Sťažovatelia zastávajú názor, že aj aktuálna vec vedená mestským súdom pod sp. zn. mala byť v zmysle (ďalej len „“) pridelená sudcovi JUDr. Petrovi Kalatovi, ktorý je po súdnej reforme účinnej od 1. júna 2023 sudcom mestského súdu, keďže vec mala byť pridelená sudcovi, ktorému bol pridelený prvý návrh na začatie konania týkajúci sa maloletých detí (pravidlo jeden sudca – jedno dieťa, pozn.). Pokiaľ sa tak nestalo, došlo k zásahu do základného práva sťažovateľov na zákonného sudcu.

6. Sťažovateľka namietala pridelenie veci sudkyni Mgr. Tamare Ondruškovej. Prípisom z 22. novembra 2023 sudkyňa Mgr. Ondrušková advokátke sťažovateľky odpísala, že poukazuje na , podľa ktorého ak k 1. januáru 2023 prebieha na súde konanie podľa , ďalšie návrhy na začatie konania týkajúce sa toho istého maloletého alebo jeho súrodencov, ak majú spoločných oboch rodičov ako maloletý, sa prideľujú sudcovi, ktorý je k 1. januáru 2023 zákonným sudcom v tomto konaní; to platí aj vtedy, ak sa ďalšie konanie týkajúce sa toho istého maloletého alebo jeho súrodencov začne bez návrhu. Taktiež poukázala na skutočnosť, že konanie vedené okresným súdom pod sp. zn. bolo právoplatne skončené 28. septembra 2021, a teda ku dňu podania návrhu vo veci sp. zn. na súde neprebiehalo žiadne konanie týkajúce sa maloletých sťažovateľov, a teda návrh na zmenu úpravy rodičovských práv a povinností k maloletým sťažovateľom doručený mestskému súdu 30. júna 2023 bol pridelený konkrétnemu sudcovi náhodným výberom.

II.

Argumentácia sťažovateľov

7. Sťažovatelia v rámci sťažnostnej argumentácie namietajú, že výklad sudkyne obsiahnutý v prípise z 22. novembra 2023 je ústavne nekonformný. Z ničoho nevyplýva, že pravidlo jeden sudca – jedno dieťa sa neaplikuje na prípady skončené pred 1. januárom 2023. V danom prípade postup v zmysle pravidla jeden sudca – jedno dieťa možný je, keďže sudca Kalata pôsobí ako poručenský sudca na mestskom súde. Navyše predmetné pravidlo bolo súčasťou rozvrhu práce okresného súdu aj pred súdnou reformou.

III.

Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

8. Podstatou ústavnej sťažnosti je tvrdené porušenie základného práva sťažovateľov na súdnu ochranu a základného práva na zákonného sudcu postupom mestského súdu pri prideľovaní ich veci na prejednanie a rozhodnutie.

9. Podľa (ďalej len „“) odvolanie možno odôvodniť len tým, že rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd.

10. Podľa dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd.

11. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu princíp subsidiarity zakotvený v citovanom znamená, že ústavný súd môže konať o namietanom porušení sťažovateľových práv a vecne sa zaoberať iba tými ústavnými sťažnosťami, ak sa sťažovateľ nemôže v súčasnosti a nebude môcť ani v budúcnosti domáhať ochrany svojich práv pred iným súdom prostredníctvom iných právnych prostriedkov, ktoré mu zákon na to poskytuje. Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda nezakladá automaticky aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich.

12. Zmyslom a účelom uvedeného princípu subsidiarity je to, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale je úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Všeobecné súdy sú primárne zodpovedné aj za dodržiavanie tých práv a základných slobôd, ktoré alebo medzinárodná zmluva dotknutým fyzickým osobám zaručuje. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov [ďalej len „“ (m. m. , )].

13. Ústavný súd štandardne vychádza z názoru, že na skúmanie prípustnosti návrhu na začatie súdneho konania, jeho opodstatnenosti, dodržania zákonných lehôt, oprávnenosti navrhovateľa takýto návrh podať, právomoci o ňom konať a rozhodnúť či splnenia iných zákonom ustanovených náležitostí je zásadne príslušný orgán, ktorý rozhoduje o merite návrhu – inými slovami, právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc skúmať to, či návrh zodpovedá tým podmienkam, ktoré pre konanie o ňom ustanovuje príslušný procesný kódex. Ingerencia ústavného súdu do výkonu tejto právomoci všeobecných súdov je opodstatnená len v prípade jeho nezlučiteľnosti s alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou (m. m. , , ).

14. Právna vec sťažovateľov nebola ešte predmetom rozhodovania ani len na úrovni súdu prvej inštancie. Sťažovatelia budú mať možnosť v prípade, že na svojej námietke nesprávne obsadeného súdu zotrvajú, napadnúť rozsudok mestského súdu odvolaním podľa a následne (v prípade nespokojnosti so závermi odvolacieho súdu) podať v zmysle dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu.

15. Je predsa nemysliteľné, aby sa ústavný súd vyjadroval a zaujímal stanovisko k právnym otázkam skôr, než sa k týmto vyjadria a svoju rozhodovaciu právomoc uplatnia všeobecné súdy.

16. Všeobecným súdom musí byť daný priestor sa s námietkami sťažovateľov vysporiadať vo svojich rozhodnutiach (odvolacie či dovolacie rozhodnutie). Meritórne preskúmanie ústavnej sťažnosti sťažovateľov ústavným súdom v situácii, keď riadne nevyužili právny prostriedok ochrany svojich základných práv, ktorý im zákon účinne poskytuje, t. j. nepodali odvolanie či dovolanie z dôvodu vymedzeného v a v , hoci ho podať budú môcť, by bolo porušením princípu subsidiarity ako kompetenčného princípu vymedzujúceho vzťah medzi ústavným súdom a sústavou všeobecných súdov, na ktorom je založené rozhodovanie o ústavných sťažnostiach podľa (m. m. ).

17. Skutočnosť, že sťažovatelia budú mať k dispozícii na ochranu označených práv odvolanie a dovolanie, založila dôvod na odmietnutie ústavnej sťažnosti ako neprípustnej podľa , .

18. Keďže ústavná sťažnosť sťažovateľov bola odmietnutá ako celok už pri jej predbežnom prerokovaní, rozhodovanie o ich ďalších návrhoch v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. februára 2024

Libor Duľa

predseda senátu