Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_5Csp-71-2021.pdf
PDF · 101.95 KB
Case nature
Area
Subarea
5Csp/71/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou JUDr. Emíliou Mišenkovou v sporovej veci žalobcu: Protourion Slovakia, s.r.o., IČO: 36 752 681, so sídlom Kutlíková 17, 852 50 Bratislava - Petržalka, právne zastúpený: Nosko & Partners s. r. o. - advokátska kancelária, IČO: 36 860 107, so sídlom Podjavorinskej 2, 811 03 Bratislava, adresa na doručovanie: Zámocká 14, 811 01 Bratislava, proti žalovanému: R. C., nar. X.X.XXXX, bytom XXX XX W. M. č. XXX, občan SR, v konaní o zaplatenie 84,75 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 4.9.2021 domáhal od žalovaného zaplatenia istiny 84,75 eur, úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne z tam uvedených súm a náhrady trov konania. Uviedol, že medzi O2 a žalovaným bola uzavretá zmluva o poskytovaní verejných služieb. O2 sa so žalovaným dohodli na pravidelnom splácaní ceny za poskytovanie verejných služieb podľa Cenníka. Žalovaný si neplnil svoje zmluvne dohodnuté záväzky tým, že neuhradil O2 vystavené faktúry. Žalovaný je s úhradou faktúr v omeškaní, preto si žalobca uplatňuje aj zákonný úrok z omeškania a náhradu trov konania.
2. Žalovaný sa k žalobe, ktorá mu bola spolu s prílohami, poučeniami o procesných právach a povinnostiach doručená dňa 22.11.2021 do vlastných rúk, písomne nevyjadril.
3. Nakoľko predmetom sporu je zaplatenie sumy 84,75 eur s príslušenstvom, pričom ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci a skutkové tvrdenia strán nie sú sporné, hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1000,- eur, pojednávanie nebolo potrebné podľa § 297, písm. b) CSP nariadiť. Podľa § 219 ods. 3 CSP bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku dňa 3.2.2022 o 13.00 hod. oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu dňa 13.1.2022.
4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom žalobcom predložených listinných dôkazov, na základe čoho ustálil tento skutkový stav:
5. Dňa 12.11.2019 došlo k postúpeniu pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb spoločnosti O2 na žalobcu. Spoločnosť O2 uzavrela dňa 18.6.2018 so žalovaným zmluvu o poskytovaní verejných služieb s predmetom zmluvy: Strieborný O2 Paušál s dátumom aktivácie 18.6.2018. Na základe tejto zmluvy sa spoločnosť O2 zaviazala dodávať žalovanému telekomunikačné
služby v rámci dohodnutého programu a žalovaný sa zaviazal za tieto služby dohodnutým spôsobom platiť.
6. Cenu poskytnutých služieb právny predchodca žalovaného vyúčtoval faktúrami pod variabilným symbolom číslo:
- 1201355399 na sumu 99,99 eur, splatnou 21.9.2018; z nej si žalobca uplatňuje v tomto konaní sumu 50,99 eur;
- 1204016087 na sumu 28,14 eur, splatnou 22.10.2018; z nej si žalobca uplatňuje v tomto konaní sumu 22,14 eur;
- 1206572302 na sumu 50,62 eur, splatnou 21.11.2018; z nej si žalobca uplatňuje v tomto konaní sumu 11,62 eur.
7. Žalovaný si svoj záväzok voči žalovanému nesplnil, preto sa žalobca domáha svojho nároku teraz podanou žalobou.
Zistený skutkový stav súd podriadil pod tieto zákonné ustanovenia:
8. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
9. Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
10. Podľa § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.
11. Podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.
12. Podľa § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.
13. Podľa § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy, ak je napriek písomnej výzve podniku účastník nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku voči podniku, môže podnik postúpiť svoju peňažnú pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku písomnou zmluvou inej osobe aj bez súhlasu účastníka. Toto právo podnik nemôže uplatniť, ak účastník ešte pred postúpením pohľadávky uhradil podniku omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane príslušenstva. Pri postúpení pohľadávky je podnik povinný odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka.
14. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
15. Podľa § 43 ods. 1 písm. a/ zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy, podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.
16. Podľa § 43 ods. 12 písm. b/ zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy, účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.
17. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná;38a) to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
18. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
19. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
20. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
21. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
22. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
23. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
24. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Právne posúdenie veci:
25. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným došlo k uzavretiu zmluvy o poskytovaní verejných služieb, prostredníctvom ktorých žalobca poskytol žalovanému možnosť využívať elektronické komunikačné služby a žalovaný sa zaviazal za tieto poskytnuté služby zaplatiť. Uvedená zmluva má spotrebiteľský charakter vzhľadom k tomu, že v právnom vzťahu založenom uvedenou zmluvou vystupoval žalovaný ako spotrebiteľ, ktorému boli žalobcom poskytnuté služby a žalobca mal postavenie dodávateľa, ktorý telekomunikačné služby dodával v rámci výkonu svojej podnikateľskej činnosti.
26. V danom prípade sa súd tiež vysporiadal s otázkou aktívnej vecnej legitimácie na podanie žaloby a ďalšie vedenie predmetného sporového konania žalobcom v tomto konaní, a skúmaním tejto otázky
dospel záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť, nakoľko na strane žalobcu nie je daná aktívna vecná legitimácia v tomto spore.
27. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu -žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou súdneho konania (porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29.6. 2010, sp. zn. 2Cdo 205/2009).
28. V teraz prejednávanej veci, podľa názoru súdu, nebolo preukázané, že medzi obchodnou spoločnosťou O2 Slovakia, s.r.o. ako pôvodným veriteľom pohľadávky a jej príslušenstva, ktorej úhrady sa voči žalovanému v tomto spore domáha žalobca, a samotným žalobcom došlo k platnému postúpeniu uvedenej pohľadávky.
29. Rozhodujúcou okolnosťou v tomto spore je v prvom rade vo všeobecnosti fakt, ktorý nemožno opomínať, že sa jedná o spotrebiteľský spor. Zároveň ďalšími zo zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách vyplývajúcimi skutočnosťami (podmienkami), ktoré musí veriteľ splniť prv, než pristúpi k postúpeniu pohľadávky, je preukázateľné zaslanie písomnej výzvy telekomunikačného podniku dlžníkovi (v omeškaní) a následné dlžníkovo nepretržité omeškanie dlhšie ako 90 dní. Toto sú zákonné špeciálne podmienky, ktoré musia byť splnené v prípade postúpenia čo i len časti pohľadávky telekomunikačného podniku na tretiu osobu, nakoľko zákon o elektronických komunikáciách je špeciálnym predpisom vo vzťahu k Občianskemu zákonníku.
30. Ide o postup obdobný ako v prípade postupu predvídaného ust. § 92 ods. 8 tretia veta zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v prípade nedodržania ktorého u bánk je pochybenie takéhoto postupu sankcionované neplatnosťou prípadného postúpenia takejto pohľadávky (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Cdo/147/2017 zo dňa 24.04.2018, zverejnený v Zbierky stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR pod č. 60/2018).
31. V danom spore žalobca nepredložil súdu výzvu právneho predchodcu žalobcu na splnenie dlhu v zmysle § 43 ods. 13 zák č. 351/2011 Z.z. adresovanú žalovanému a rovnako ani listinu preukazujúcu doručovanie uvedenej výzvy.
32. Ako už súd vyššie uviedol podľa judikatúry Najvyššieho súdu SR v prípade obdobného znenia zákona o bankách jednou zo základných požiadaviek k tomu, aby pohľadávka voči žalovanému mohla byť z banky (v tomto spore teda telekomunikačného podniku) postúpená na tretí subjekt, je splnenie podmienky, že žalovanému bola výzva na splnenie jej omeškaných úhrad voči banke (v tomto spore teda telekomunikačnému podniku, pozn. ) preukázateľné zaslaná (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Cdo/147/2017 zo dňa 24.04.2018, zverejnený v Zbierky stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR pod č. 60/2018).
33. Podľa názoru súdu je takýto výklad textu ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách aplikovateľný aj na výklad ustanovenia § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení platnom v čase, kedy bola uzavretá Zmluva o poskytovaní verejných služieb medzi spoločnosťou O2 Slovakia, s.r.o. a žalovaným. Týmto smerom sa uberá aj rozhodovacia činnosť slovenských súdov (porovnaj napr. rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 13Co/328/2017 zo dňa 30.05.2019, príp. rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 12Co/151/2018 zo dňa 19.09.2019).
34. Táto požiadavka preukázateľného doručovania výzvy na splnenie dlhu žalovanému v konečnom dôsledku vyplýva aj zo samotného zmluvného vzťahu medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným. Podľa § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z. z. takáto výzva na splnenie dlhu zo strany žalovaného pred postúpením uvedenej pohľadávky musí mať písomnú podobu, pričom v prípade, že sa táto písomná výzva právneho predchodcu doručovala žalovanému obyčajnou zásielkou, žalobca nepreukázal jej doručenie bežnou judikatúrou najvyššieho súdu akceptovanou fikciou doručenia.
35. Podľa tejto sa listiny považujú za doručené do sféry ich adresáta momentom ich uloženia do poštovej schránky žalovaného, resp. vhodenia oznámenia o uložení tejto zásielky na pošte do poštovej schránky s možnosťou si jej vyzdvihnutia v odbernej lehote (porovnaj uznesenie NS SR sp. zn. 4Obdo 73/2016 uverejnené v časopise zo Súdnej praxe pod č. 45/2018, príp. uznesenie NS SR sp. zn. 5Cdo 129/2010 uverejnené v systéme ASPI pod č. 27/2011), pričom v tomto spore sa nepreukázalo splnenie žiadnej z uvedených podmienok.
36. Súd tiež poznamenáva, že podľa platnej judikatúry v prípade sporu o doručenie písomnosti dôkazné bremeno o doručení písomnosti zaťažuje odosielateľa (porovnaj Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 15. decembra 2020, sp. zn. 5 Cdo 36/2020 uverejnené pod č. 04 v Zbierke stanovísk NS a súdov SR 1/2021- Rozhodnutia vo veciach občianskoprávnych).
37. V tejto súvislosti súd len poznamenáva, že sprísnená ochrana spotrebiteľa vyžaduje, aby sa v prípade, ak sú dané pochybností o obsahu právnych vzťahov medzi dodávateľom a spotrebiteľom v súlade s § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka platného a účinného v čase uzavretia predmetnej zmluvy o poskytovaní verejných služieb medzi právnym predchodcom žalobcom a žalovaným, použil výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Je nepochybné, že výklad, v zmysle ktorého, pokiaľ sa riadne nepreukáže splnenie všetkých podmienok na postúpenie pohľadávok vedených voči jeho osobe z telekomunikačného podniku na súčasného žalobcu je priaznivejší a je na mieste ho aplikovať.
38. Vzhľadom na vyššie uvedené tak nebolo preukázané splnenie podmienok uvedených v § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z. z., na základe ktorých by sa dalo postúpenie pohľadávok voči žalovanému, ktoré sú predmetnom tohto sporu, z postupcu na žalobcu (ako postupníka) považovať za súladné so zákonom, a teda za platné.
39. V tejto súvislosti neobstojí ani v spojení s § 151 ods. 1 CSP prípadný poukaz na to, že žalovaný nepoprel doručenie uvedených listín, a to poukazujúc na analytickú právnu vetu Uznesenia Ústavného súdu SR sp.zn. I.ÚS 246/2019 zo dňa 11.06.2019, podľa ktorej „Pasivita žalovaného v konaní nemôže mať za následok (aplikáciou § 151 ods. 1 a 2 CSP) povinnosť všeobecného súdu priznať akýkoľvek uplatnený nárok. Všeobecný súd nemôže vyvodzovať právne účinky zo zanedbania procesnej povinnosti protistrany poprieť tvrdenia žalobcu, ak žalobca samotný zanedbal svoju povinnosť tvrdenia. Povinnosť strany sporu tvrdiť má pritom kľúčový význam a predstavuje jeden zo základných princípov civilného procesu (čl. 8 CSP - procesné povinnosti a procesné bremená)“. Žalobca v danom spore nielen že nepreukázal doručenie výzvy na plnenie žalovanému, ale dokonca ani nepredložil súdu samotnú výzvu na plnenie v zmysle § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011, tak aby sa dalo posúdiť splnenie požiadaviek § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z. z. v danom sporovom prípade.
40. Okrem toho povinnosť posúdiť ex offo nekalý charakter niektorých podmienok v spotrebiteľských zmluvách predstavuje v danej veci procesnú požiadavku, ktorá neplatí pre jednotlivcov, ale pre súdne orgány (pozri analogicky rozsudky z 10. septembra 2014, Kušionová, C-34/13, EU:C:2014:2189, bod 67, ako aj z 18. februára 2016, Finanmadrid EFC, C-49/14, EU:C:2016:98, bod 35 a citovanú judikatúru). Z uvedeného vyplýva, že povinnosťou súdu pri posudzovaní sporov, v ktorých vystupuje slabšia strana sporu v pozícii spotrebiteľa je pri dôkladnom posudzovaní obsahu zmluvného vzťahu medzi sporovými stranami ex offo dôsledne napĺňať ustanovenia úniového spotrebiteľského práva vo veci ochrany spotrebiteľa. To znamená, že súd je povinný posúdiť aj otázku platnosti, či neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky zo spotrebiteľského sporu bez ohľadu na to, či to žalovaný ako spotrebiteľ namieta alebo nenamieta.
41. Súd teda uzatvára, že v prípade pohľadávky, ktorá je predmetom tohto sporu, vzhľadom na nesplnenie podmienok vyžadovaných § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z. z a síce podmienky vyhotovenia písomnej výzvy na splnenie dlhu a jej preukázateľného zaslania (doručovania) zo strany O2 Slovakia, s.r.o. žalovanému nie je cesia tejto pohľadávky podľa tohto osobitného predpisu (t.j. Zákona o elektronických komunikáciách) dovolená, v dôsledku čoho ani nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky a prípadná Zmluva o postúpení pohľadávok by tak v časti týkajúcej sa pohľadávky obchodnej spoločnosti O2 Slovakia, s.r.o. voči žalovanému, ktorá pohľadávka je predmetom tohto sporu, bola absolútna neplatná pre jej rozpor so zákonom (§ 39 Občianskeho zákonníka), pričom na absolútnu neplatnosť postúpenia by musel prihliadnuť súd aj bez námietky (z úradnej povinnosti). Ak totiž dôjde k postúpeniu pohľadávky, ohľadom ktorej to zákon vylučuje, ide o cesiu neplatnú ex tunc a jej neplatnosť
nie je možné zhojiť. Súd preto žalobu žalobcu v celom rozsahu (t.j. ako čo do uplatnenej istiny tak aj jej príslušenstva) zamietol.
42. Podľa § 251 zákona č.160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok ( ďalej len ako „CSP“), trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
43. Podľa § 255 ods.1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
44. Podľa § 262 ods.1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
45. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
46. O trovách konania súd rozhodoval podľa § 255 ods. 2 CSP v spojení s článkom 17 Základných princípov CSP teda prihliadajúc na pomer úspechu strán v spore. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný si nárok na náhradu trov konania neuplatnil a v konaní mu ani žiadne trovy nevznikli, súd žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.
47. Ak podľa obsahu spisu strane v konaní žiadne trovy nevznikli je v súlade s čl. 17 základných princípov Civilného sporového poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že sa jej náhrada trov konania nepriznáva (uznesenie NS SR sp. zn. 7Cdo/14/2018 z 28.2.2018, zverejnené v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR pod R 72/2018).
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Stará Ľubovňa.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.