Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 330/2024

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-4

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla a sudcov Ivana Fiačana a Martina Vernarského (sudca spravodajca) v konaní podľa o ústavnej sťažnosti sťažovateľa , , , , proti rozsudku Okresného súdu Martin sp. zn. z 2. februára 2024 takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti doručenej ústavnému súdu 19. júna 2024 namieta porušenie svojho bližšie neoznačeného práva rozsudkom okresného súdu označeným v záhlaví tohto uznesenia. Žiada zrušiť napadnutý rozsudok a o prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.

2. Z obsahu napadnutého rozsudku dostupného na oficiálnom webovom sídle Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky ústavný súd zistil, že sťažovateľ bol uznaný vinným zo spáchania zločinu týrania blízkej a zverenej osoby podľa a zločinu vydierania podľa a v spojení s .

3. V ústavnej sťažnosti sťažovateľ namieta, že bol odsúdený nezákonne, čo má vyplývať z obvinenia poškodenej z krivej výpovede, ako aj zo znaleckého skúmania poškodenej, ktoré spochybňuje vierohodnosť jej výpovedí. Sťažovateľ tvrdí, že bol donútený priznať sa ku skutku, ktorý nespáchal.

II.

4. Rešpektujúc o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), ústavný súd vyhodnotil podanie sťažovateľa ako návrh na začatie konania podľa (ďalej len „“), pretože v ňom zrozumiteľne formuloval svoj názor o porušení jeho práv a označil porušovateľa jeho práv i zásah, ktorý mal porušenie vyvolať.

5. Ústavná sťažnosť nespĺňa niektoré zákonom ustanovené náležitosti (chýbajúca identifikácia práva, ktoré malo byť porušené, nepripojenie kópie napadnutého rozsudku, absencia kvalifikovaného právneho zastúpenia), ale v záujme efektivity a hospodárnosti konania ústavný súd nepristúpil k výzve na ich odstránenie adresovanej sťažovateľovi. Aj v prípade odstránenia uvedených nedostatkov by totiž bolo nutné ústavnú sťažnosť odmietnuť.

6. Podľa ústavná sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd.

7. Každý, kto namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosť právnej (súdnej) ochrany, a predtým, ako podá ústavnú sťažnosť ústavnému súdu, požiadať o ochranu ten orgán verejnej moci, ktorého kompetencia predchádza právomoci ústavného súdu (). Sťažovatelia nemajú podľa , a stabilizovanej judikatúry ústavného súdu na výber, ktorý z oboch ústavne existujúcich systémov súdnej ochrany využijú, ale sú povinní postupovať od súdnej ochrany poskytovanej všeobecnými súdmi k súdnej ochrane, na ktorú je kompetentný ústavný súd. Toto „poradie“ sa nedá sťažovateľmi ovplyvniť a jeho vnútorná logika vychádza z toho, že aj všeobecné súdnictvo je zodpovedné za ochranu základných práv a slobôd na úrovni jeho právomocí. Iba za predpokladu, že sťažovatelia vyčerpajú všetky im dostupné právne prostriedky súdnej a inej právnej ochrany svojho základného práva alebo slobody a pri ich uplatnení nie sú úspešní, môžu sa uchádzať o ochranu tohto základného práva alebo slobody ústavnou sťažnosťou podľa (m. m. , , , ).

8. Rozsudok okresného súdu, ktorý sťažovateľ pre ústavný súd záväzným spôsobom ( ) označil za zásah do svojich práv, je rozhodnutím súdu prvého stupňa, proti ktorému v umožňuje podať odvolanie. V konaní o odvolaní ako riadnom opravnom prostriedku je potom odvolací súd povinný i oprávnený poskytnúť ochranu subjektívnym právam sťažovateľa.

9. Sťažovateľ však netvrdí ani nepreukazuje, že by odvolanie proti napadnutému rozsudku okresného súdu podal. Ústavný súd preto dospel k záveru, že je naplnená hypotéza . Sťažovateľ nevyčerpal prostriedok, ktorý mu zákon na nápravu porušenia jeho práv priznáva. Preto ústavný súd odmietol ústavnú sťažnosť podľa v spojení s ako neprípustnú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. júna 2024

Robert Šorl

predseda senátu