Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 399/2024

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Libora Duľu (sudca spravodajca) a sudcov Ladislava Duditša a Rastislava Kaššáka v konaní podľa o ústavnej sťažnosti sťažovateľky , narodenej , zastúpenej advokátkou doc. JUDr. Lilou Bronislavou Pavelkovou, PhD., Jesenského 12, Bratislava, proti postupu Mestského súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavná sťažnosť sťažovateľky a skutkový stav veci

1. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 19. júna 2024 domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len „“), ako aj práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom mestského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. . Súčasne navrhuje, aby ústavný súd prikázal mestskému súdu konať v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov a priznal jej náhradu trov právneho zastúpenia.

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti, jej príloh a predloženého súdneho spisu vyplýva, že žalobou pôvodne podanou 22. októbra 2021 na Okresnom súde Bratislava V sa sťažovateľka domáha vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

3. Ku dňu podania ústavnej sťažnosti sťažovateľky mestský súd (ako súd prvej inštancie od 1. júna 2023) vo veci nerozhodol.

II.

Argumentácia sťažovateľky

4. Podanie ústavnej sťažnosti po chronologickom zhrnutí postupu mestského súdu (pôvodne okresného súdu) vo veci odôvodňuje sťažovateľka tým, že napadnuté konanie trvá takmer 3 roky a za tento čas nebolo rozhodnuté. Nejde pritom o skutkovo ani právne osobitú vec, dokazovanie je takmer skončené. Vec komplikuje momentálne hlavne nečinnosť mestského súdu, keďže dĺžka rozhodovania ovplyvňuje cenu vyplácaného podielu na nehnuteľnosti. Ceny nehnuteľností v poslednom období klesajú a stúpajú, a tak sa už vypracované znalecké posudky môžu stranám javiť ako neaktuálne.

5. Sťažovateľka využila aj inštitút sťažnosti predsedníčke mestského súdu na prieťahy v konaní, ktorá ju vyhodnotila ako nedôvodnú, keďže z obsahu súdneho spisu vyplynulo, že mestský súd konal plynule a bez zbytočných prieťahov.

III.

Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

6. Predmetom ústavnej sťažnosti je tvrdenie sťažovateľky o porušení jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , ako aj práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa dohovoru prieťahovým postupom mestského súdu (pôvodne okresného súdu) v spore o ňou podanej žalobe, o ktorej nebolo rozhodnuté ani po takmer troch rokoch od jej podania.

7. Ústavný súd poznamenáva, že medzi obsahom základného práva podľa (obdobne Listiny základných práv a slobôd) na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa dohovoru niet zásadnejších rozdielov, a preto aj vzhľadom na skutočnosť, že ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti rešpektuje judikatúru a vychádza z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k právu podľa dohovoru, možno ich namietané porušenie posudzovať v rámci predbežného prerokovania ústavnej sťažnosti spoločne (m. m. ).

8. Vo svojej rozhodovacej činnosti ústavný súd konštantne vychádza z názoru, že účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia orgánu verejnej moci (napr. , , , ). Samotným prerokovaním veci na všeobecnom súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (obdobne , ).

9. Ústavný súd sa zameral na preskúmanie opodstatnenosti ústavnej sťažnosti sťažovateľky so zreteľom na svoju doterajšiu rozhodovaciu prax. Pri ústavných sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa ( Listiny základných práv a slobôd) ústavný súd už v minulosti odmietol ústavnú sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú „vzhľadom na skutočnosť, že celková doba konania pred súdom, ako aj postup zákonného sudcu nesignalizovali reálnu možnosť zbytočných prieťahov, a tým ani porušenie základného práva podľa

“ (), resp. ak „argumenty v sťažnosti sťažovateľa nepreukázali v čase podania sťažnosti takú intenzitu porušenia označeného základného práva, aby bola sťažnosť prijatá na ďalšie konanie“ (, ).

10. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na svoj už opakovane judikovaný právny názor, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (, , , ). Ojedinelá nečinnosť súdu, hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov, sama osebe ešte nemusí zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (, ).

11. Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj ústavnú sťažnosť sťažovateľky. Z ústavnej sťažnosti a predloženého súdneho spisu vyplýva, že vec sťažovateľky mestskému súdu (pôvodne okresnému súdu) napadla 22. októbra 2021. Mestský súd následne pokračoval v procesných úkonoch súvisiacich s výmenou vyjadrení strán sporu (tzv. replika a duplika). Prvé pojednávanie vo veci bolo určené na 6. december 2022 a neskôr zmenené na 8. december 2022. Právna zástupkyňa sťažovateľky z dôvodu kolízie súdnych pojednávaní požiadala o jeho odročenie, v čom jej súd vyhovel a nový termín pojednávania určil na 31. január 2023. Na predmetnom pojednávaní sa súd pokúsil o zmierenie strán sporu a dosiahnutie mimosúdnej dohody. Na tento účel aj odročil pojednávanie na 30. máj 2023 s tým, že právny zástupca sťažovateľky (ktorá sa pojednávania osobne nezúčastnila) bude po porade so sťažovateľkou kontaktovať právneho zástupcu druhej strany s konkrétnym návrhom mimosúdnej dohody. Na pojednávaní konanom 30. mája 2023 sťažovateľka navrhla, že si byt, ktorý je predmetom napadnutého konania (a ktorý dosiaľ žiadna zo sporových strán nechcela), ponechá a žalovaného (bývalého manžela) z neho vyplatí. Ďalšie pojednávanie vo veci mestský súd určil na 11. júl 2023 a pristúpil k zisťovaniu stavu bankového účtu žalovaného do právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. V dôsledku zdravotných dôvodov na strane zákonnej sudkyne bolo pojednávanie určené na 11. júl 2023 zrušené a 25. októbra 2023 bola vec sťažovateľky pridelená novej zákonnej sudkyni. V marci 2024 bola mestskému súdu doručená odpoveď peňažného ústavu o stave bankového účtu žalovaného. Podaním zo 14. marca 2024 požiadal mestský súd o súčinnosť bývalého zamestnávateľa žalovaného, a to poskytnutím informácie o bankovom účte žalovaného, na ktorý mu poukazoval mzdu. Po doručení odpovede podaním z 21. júna 2024 vyzval mestský súd peňažný ústav o informácie týkajúce sa uvedenia stavu bankových účtov žalovaného do právoplatnosti rozhodnutia o rozvode.

12. Ku dňu predbežného prerokovania ústavnej sťažnosti trvá napadnuté konanie pred mestským súdom (pôvodne okresným súdom) 2 roky a 10 mesiacov. Mestskému súdu je možné vytknúť určitú nečinnosť v období od zrušenia ostatne nariadeného pojednávania, teda od júla 2023 do októbra 2023, spojenú aj so skutočnosťou, že s účinnosťou od 1. júna 2023 vstúpili do platnosti viaceré zmeny v organizácii všeobecných súdov, ich príslušnosti a obvodov (tzv. nová súdna mapa), na ktorú poukazuje aj sťažovateľka v ústavnej sťažnosti. Ani postup mestského súdu pri zisťovaní stavu bankových účtov žalovaného nie je úplne optimálny. Avšak aj s poukazom na to, že doterajší priebeh napadnutého konania (hlavne v ostatnom období) nebol celkom bez prieťahov, podľa názoru ústavného súdu momentálna dĺžka trvania napadnutého konania mestského súdu je stále v rámci ústavnej akceptovateľnosti, a preto nedošlo k takej intenzite zásahu do práv sťažovateľky zo strany mestského súdu, ktorá by zodpovedala ústavne relevantnému porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , resp. práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. K uvedenému záveru ústavný súd dospel aj s prihliadnutím na rozhodovaciu prax a judikatúru ESĽP v obdobných veciach, podľa ktorej dĺžka súdneho konania na jednom stupni v trvaní dvoch až troch rokov v závislosti od povahy veci nie je v rozpore s právom na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (napr. Humen proti Poľsku, rozsudok z 15. 10. 1999, body 58 a 69, Calvelli a Ciglio proti Taliansku, rozsudok zo 17. 1. 2002, body 64, 65 a 66).

13. V súhrne s doterajším priebehom napadnutého konania však ústavný súd zároveň pripomína, že prípadná následná nečinnosť mestského súdu alebo jeho prípadná následná neefektívna, resp. nesústredená činnosť by mohla založiť inú kvalitu posudzovania zbytočných prieťahov, čo by mohlo mať za následok vyslovenie porušenia práv sťažovateľky ústavným súdom. V takom prípade by toto rozhodnutie nebolo prekážkou prípustnosti opätovného konania pred ústavným súdom a rozhodovania vo veci samej, čo však neplatí pre alternatívu unáhlene opakovaného podania ústavnej sťažnosti.

14. Z uvedených dôvodov, vychádzajúc z podstaty a účelu základného práva zaručeného , ako aj práva zaručeného dohovoru, ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľky pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

15. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch sťažovateľky v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. augusta 2024

Libor Duľa

predseda senátu