Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 45/2025

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho a sudcov Petra Molnára (sudca spravodajca) a Petra Straku v konaní podľa o ústavnej sťažnosti sťažovateľa , , zastúpeného JUDr. Zuzanou Jankoviechovou, advokátkou, M. R. Štefánika 157/45, Považská Bystrica, proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 22. mája 2024 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn. z 12. mája 2022 takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Skutkový stav veci a sťažnostná argumentácia

1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 6. augusta 2024 domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na súdnu ochranu podľa (ďalej len „“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením najvyššieho súdu sp. zn. z 22. mája 2024 v spojení s rozsudkom krajského súdu sp. zn. z 12. mája 2022.

2. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ bol rozsudkom Okresného súdu Topoľčany sp. zn. z 19. júla 2021 (ďalej ako „rozsudok okresného súdu“) uznaný vinným z prečinu usmrtenia podľa a s použitím . Okresný súd uložil sťažovateľovi [za aplikácie a s použitím a postupom podľa a ] trest odňatia slobody vo výmere dvoch rokov, ktorého výkon sťažovateľovi podľa podmienečne odložil a zároveň mu podľa určil skúšobnú dobu na osemnásť mesiacov. Podľa odkázal poškodených s ich nárokom na náhradu škody na civilné súdne konanie.

3. Proti rozsudku okresného súdu (proti všetkým výrokom s výnimkou výroku o náhrade škody, pozn.) sťažovateľ podal prostredníctvom svojho zvoleného obhajcu odvolanie, ktorým žiadal, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu zrušil a sťažovateľa spod obžaloby oslobodil, alternatívne aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

4. O odvolaní sťažovateľa rozhodol Krajský súd v Nitre uznesením sp. zn. z 12. mája 2022 tak, že odvolanie sťažovateľa zamietol ako oneskorene podané, a to v spojení s uznesením sp. zn. z 11. novembra 2021, ktorým nepovolil navrátenie lehoty na podanie odvolania sťažovateľovi.

5. Proti výroku rozsudku okresného súdu o treste podal odvolanie aj prokurátor Okresnej prokuratúry Topoľčany (ďalej len „okresný prokurátor“), argumentujúc absenciou výroku o uložení trestu zákazu činnosti.

6. Krajský súd rozsudkom sp. zn. z 12. mája 2022 (ďalej len „rozsudok krajského súdu“) rozhodol tak, že podľa a a zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu vo výroku o treste vo vzťahu k sťažovateľovi a uložil mu za aplikácie a s použitím a postupom podľa a trest odňatia slobody vo výmere dvoch rokov, ktorého výkon sťažovateľovi podľa podmienečne odložil a zároveň mu podľa určil skúšobnú dobu na osemnásť mesiacov. Podľa a mu uložil trest zákazu činnosti vykonávať akúkoľvek činnosť spojenú s poradenstvom, riadením a koordináciou prác pri výrobe a preprave oceľových konštrukcií na jeden rok.

7. Dňa 10. novembra 2022 sťažovateľ podal prostredníctvom svojej zvolenej obhajkyne dovolanie na najvyššom súde, a to z dôvodov uvedených v a (zásadným spôsobom bolo porušené sťažovateľovo právo na obhajobu; rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití hmotnoprávneho ustanovenia). Podaným dovolaním sa sťažovateľ domáhal vyslovenia porušenia zákona rozsudkom krajského súdu a súčasne aj v konaní, ktoré mu predchádzalo, a zrušenia napadnutého rozsudku krajského súdu a zároveň rozsudku okresného súdu. Navrhoval, aby najvyšší súd prikázal okresnému súdu, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

8. Podstata odôvodnenia dovolania sťažovateľa spočívala najmä v skutočnostiach, že z jeho strany nedošlo k naplneniu obligatórnych znakov skutkovej podstaty prečinu usmrtenia podľa a za použitia , keďže nebol naplnený obligatórny znak skutkovej podstaty trestného činu spočívajúci v porušení dôležitej povinnosti vyplývajúcej z jeho zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie alebo ktorá by mu bola uložená podľa zákona. Sťažovateľ dôvodil, že rozsudok okresného súdu a následne aj rozsudok krajského súdu vychádzajú z neúplne zisteného skutkového stavu veci a v dôsledku toho aj nesprávneho právneho posúdenia skutku, keďže nevykonali ním navrhované dôkazy. V prípade prípustnosti doplnenia dokazovania zo strany súdov by došlo k zisteniu skutkového stavu veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti. Sťažovateľ uviedol, že tým, že súdy nižších stupňov náležite neodôvodnili svoje závery uvedené v napadnutých rozhodnutiach, došlo aj k porušeniu jeho práva na obhajobu.

9. Najvyšší súd uznesením sp. zn. z 22. mája 2024 (ďalej len ako „uznesenie najvyššieho súdu“) dovolanie sťažovateľa odmietol na neverejnom zasadnutí bez meritórneho preskúmania veci podľa s tým, že nie sú splnené podmienky dovolania podľa alebo ani po postupe podľa . Svoje rozhodnutie najvyšší súd oprel o skutočnosť, že v predloženej veci bolo o vine sťažovateľa právoplatne rozhodnuté rozsudkom okresného súdu. Hoci sťažovateľ podal proti rozsudku okresného súdu odvolanie, o tomto opravnom prostriedku nebolo v zmysle meritórne rozhodnuté, keďže odvolanie sťažovateľa bolo zamietnuté ako oneskorene podané podľa . V nadväznosti na uvedené najvyšší súd uviedol, že nie je splnená podmienka prípustnosti dovolania, podaného sťažovateľom v zmysle prvej vety . V prípade dovolania sťažovateľa, ktorý vytýkanými vadami napádal výrok o vine, nemožno prípustnosť dovolania vyvodiť ani z druhej vety , a to v dôsledku toho, že podaným odvolaním zo strany prokurátora bol zmenený v neprospech sťažovateľa iba výrok o treste, ktorý ale sťažovateľ dovolaním nenapádal. V prípade, ak bol rozsudok okresného súdu zmenený v neprospech sťažovateľa na základe odvolania prokurátora alebo poškodeného iba čiastočne, resp. iba vo výroku o treste, dovolanie sťažovateľa podľa druhej vety je prípustné iba v tej časti, resp. vo vzťahu k tomu výroku, v ktorom zmena v dôsledku odvolania v neprospech sťažovateľa nastala. Keďže v danej trestnej veci bol rozsudok okresného súdu na podklade odvolania prokurátora zmenený v neprospech sťažovateľa iba vo výroku o treste, dovolanie sťažovateľa proti výroku o vine nie je prípustné.

10. Sťažovateľ namietané porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru, uznesením najvyššieho súdu odôvodňuje najmä tým, že odmietnutie vykonania meritórneho dovolacieho prieskumu sa javí ako neprimerané a arbitrárne, a to z dôvodu, že dôsledným posúdením dovolania a jeho príloh možno dospieť k záveru, že sťažovateľ vytýkanými vadami napádal nielen výrok o vine, ale aj výrok o treste, čím je daná prípustnosť dovolania v zmysle druhej vety . Je toho názoru, že ním uvedené dovolacie dôvody sa logicky týkajú aj výroku o treste, ktorý bol v dôsledku odvolania podaného prokurátorom zmenený v jeho neprospech a je neprimerane prísny vzhľadom no všetky okolnosti daného prípadu.

11. Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom rozhodol, že jeho základné právo podľa a právo podľa dohovoru napadnutými rozhodnutiami porušené boli, napadnuté rozhodnutia zrušil a vec vrátil najvyššiemu súdu na ďalšie konanie. Domáha sa tiež náhrady trov konania a priznania finančného zadosťučinenia 3 000 eur.

II.

Ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu a samotné posúdenie veci ústavným

súdom

12. Z o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, ktorých porušenie sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť je preto možné považovať takú, pri ktorej predbežnom prerokovaní ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (napr. , , , ).

13. Ústavný súd považuje za potrebné poukázať na svoju konštantnú judikatúru, podľa ktorej vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou inštitúciou (m. m. , ). Preto nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, resp. či v konaní pred všeobecným súdom bol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s , prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Do sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd zasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne nedôvodné alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by malo za následok porušenie niektorého základného práva alebo slobody (m. m. , , atď.).

14. Ústavný súd vo svojej konštantnej judikatúre opakovane uvádza, že obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa (ako aj práva podľa dohovoru) je umožniť každému reálny prístup k súdu, pričom tomuto základnému právu zodpovedá povinnosť súdu o veci konať a rozhodnúť (napr. , ), ako aj zabezpečiť konkrétne procesné garancie v súdnom konaní. K porušeniu tohto základného práva by mohlo dôjsť predovšetkým vtedy, ak by bola komukoľvek odmietnutá možnosť domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom súde, teda pokiaľ by súd odmietol konať a rozhodovať o podanom návrhu fyzickej osoby alebo právnickej osoby ().

15. Sťažovateľ namietané porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa , ako aj porušenie práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru odôvodňuje najmä tým, že dôsledným posúdením dovolania a jeho príloh možno dospieť k záveru, že sťažovateľ vytýkanými vadami napádal nielen výrok o vine, ale aj výrok o treste (čím by bola daná prípustnosť dovolania v zmysle druhej vety ) a zo strany najvyššieho súdu by nebolo bývalo došlo k „suplovaniu“ aktivity dovolateľa.

16. Na základe argumentácie sťažovateľa uvedenej v jeho ústavnej sťažnosti ústavný súd pri ich predbežnom prerokovaní preskúmal napadnuté rozhodnutia.

17. V prvom rade ústavný súd uvádza, že dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatným a záväzným rozhodnutiam súdov predstavuje výrazný zásah do právnej istoty a stability právnych vzťahov v právnom štáte. Aj z uvedeného dôvodu je dovolanie určené k náprave najzásadnejších a zákonom taxatívne vymedzených procesných a hmotnoprávnych vád, ktoré by svojimi dôsledkami mohli zásadne ovplyvniť trestné konanie, resp. jeho procesný výsledok. Dovolanie nie je prostriedkom určeným na revíziu skutkových zistení, ktoré urobili súdy

prvého a druhého stupňa. Jednotlivé dovolacie dôvody uvedené v až n) , ktoré môže dovolateľ uplatňovať, sú vymedzené taxatívne a podstatne užšie ako dôvody zakotvené v pre zrušenie rozsudku v odvolacom konaní, aby sa príliš širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nenarušovala právna istota. Dovolanie teda nezakladá ďalšiu riadnu opravnú inštanciu a nepredstavuje „ďalšie odvolanie“.

18. upravuje vo vzťahu k výroku o treste dva dovolacie dôvody uvedené v – prípad, ak bol uložený trest mimo zákonom stanovenej trestnej sadzby alebo ak bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa, a dôvod uvedený v – prípad, ak rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití hmotnoprávneho ustanovenia. Samotná primeranosť trestu, resp. presnejšie poukaz sťažovateľa na jeho údajnú neprimeranosť, nemá z pohľadu dovolania význam.

19. Vzájomný vzťah v predošlom bode uvedených dovolacích dôvodov je taký, že prvý z nich je všeobecným hmotnoprávnym dôvodom a druhý špeciálnym hmotnoprávnym dôvodom vzťahujúcim sa na výrok o treste. Z logiky tohto vzťahu potom vyplýva, že samotný výrok o treste okrem prípadov nesprávnej aplikácie ustanovení kogentnej povahy viažucej sa na rozhodovanie o treste môže byť napadnutý prostredníctvom nie všeobecného, ale len prostredníctvom špeciálneho dovolacieho dôvodu, ktorý sa viaže k takému výroku. Inak povedané, pokiaľ nejde o situáciu, keď výrok o treste nemôže obstáť v dôsledku toho, že je chybný výrok o vine, možno výrok o treste napadnúť z hmotnoprávnej pozície zásadne len prostredníctvom dovolacieho dôvodu podľa . Sťažovateľ napriek skutočnosti, že bol v dovolaní zastúpený ním zvoleným obhajcom, tento dovolací dôvod v podanom dovolaní nielenže neoznačil, ale neuviedol ani dôvody, pre ktoré by sa dovolací súd mohol domnievať, že zo strany všeobecných súdov došlo k nesprávnej aplikácii ustanovení kogentnej povahy viažucej sa na rozhodovanie o treste.

20. K argumentácii sťažovateľa, že „dovolacie dôvody uvedené v písomnom podaní - Dovolanie zo dňa 10. novembra.2022 sa logicky týkajú aj výroku o treste, ktorý bol v dôsledku odvolania podaného prokurátorom zmenený v jeho neprospech“, ústavný súd uvádza, že samotné ustanovenie zveruje najvyššiemu súdu ako súdu dovolaciemu oprávnenie posudzovať, či zistené porušenie zákona zásadne ovplyvnilo postavenie obvineného, pričom neobsahuje žiadne limitujúce faktory tejto úvahy, a to ani z hľadiska primeranosti trestu. Zatiaľ čo časť vety za bodkočiarkou výslovne neumožňuje dovolaciemu súdu správnosť a úplnosť zisteného skutku skúmať a meniť, takéto obmedzenie citované ustanovenie, ale ani žiadne ďalšie vo vzťahu ku skúmaniu a posudzovaniu primeranosti trestu z hľadiska úvah, či porušenie zákona zásadne ovplyvnilo postavenie obvineného, neobsahuje.

21. Na základe uvedeného tak je možné potvrdiť, že označenie dovolacieho dôvodu podľa najvyššiemu súdu ako súdu dovolaciemu nebráni v rámci úvah, či porušenie zákona zásadne ovplyvnilo postavenie obvineného, skúmať a posudzovať aj primeranosť uloženého trestu. Takéto posudzovanie by však pripadalo do úvahy vo vzťahu k dovolaniu podanému samotným sťažovateľom len vtedy, ak by sťažovateľ bol oprávnený podaným dovolaním napádať aj samotný výrok o vine, keďže porušenie zákona, ktoré by zásadne ovplyvnilo postavenie obvineného, sa viaže k výroku o vine. O takýto prípad však v prejednávanej

veci nejde, keďže sťažovateľ bol oprávnený napadnúť len výrok o treste. Z toho dôvodu ústavný súd považoval námietku sťažovateľa za nedôvodnú.

22. Po preskúmaní uznesenia najvyššieho súdu ústavný súd dospel k záveru, že najvyšší súd uviedol zrozumiteľným a dostatočným spôsobom dôvody, ktoré ho viedli k prijatému rozhodnutiu. Odôvodnenie napadnutého uznesenia najvyššieho súdu obsahuje logické vysvetlenie, k akým zisteniam najvyšší súd dospel, aké právne normy (a z akých dôvodov) aplikoval a ako ich interpretoval. Dospel k presvedčeniu, že napadnuté uznesenie najvyššieho súdu nevybočuje z aplikačnej praxe všeobecných súdov a je ústavne udržateľné. Skutočnosť, že samotný sťažovateľ sa s právnym názorom najvyššieho súdu nestotožňuje, nemôže sama osebe viesť k záveru o nesprávnom právnom posúdení veci a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť jeho právny názor svojím vlastným. Uplatnený spôsob interpretácie a aplikácie príslušných ustanovení právnych predpisov podľa názoru ústavného súdu nemohol neprípustným spôsobom zasiahnuť do základného práva sťažovateľa podľa a práva podľa dohovoru.

23. Z uvedeného vyplýva, že medzi napadnutým uznesením najvyššieho súdu a namietaným základným právom podľa , ako aj právom podľa dohovoru neexistuje taká príčinná súvislosť, na základe ktorej by ústavný súd po prípadnom prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie reálne mohol dospieť k záveru o ich porušení. Ústavný súd preto pri predbežnom prerokovaní odmietol ústavnú sťažnosť podľa ako zjavne neopodstatnenú.

24. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších návrhoch sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. januára 2025

Ľuboš Szigeti

predseda senátu