Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 7 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (12)Rozsudok_23Sa-76-2018.pdf
PDF · 146.59 KB
Case nature
Area
Subarea
23Sa/76/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v právnej veci žalobcu: KAER-M s.r.o. Nitra, Javorova 643/8, zastúpená Mgr. Ing. Eva Solčanová, advokátka, so sídlom Nitra, Sládkovičova 1, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, pobočka Nitra, Slančíkovej 3, Nitra, o preskúmanie zákonnosti stanoviska žalovaného k žiadosti o vystavenie formulárov PDA1 z dôvodu vyslania zamestnanca č. 15167-2/2018-NR dňa 25. 06. 2018, sudkyňou JUDr. Danou Kálnayovou, takto
rozhodol:
Krajský súd z r u š u j e stanovisko žalovanej č. 15167-2/2018-NR dňa 25. 06. 2018 a vec vracia na nové konanie. Krajský súd žalobcovi priznáva náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
I.
1. Stanoviskom č. 15167-2/2018-NR dňa 25. 06. 2018, žalovaná zamietla žiadosť žalobcu o vystavenie formulára PDA1 z dôvodu vyslania zamestnancov: Meno dát.nar. doba trvania vyslania od do Plačko G. XX.XX.XXXX XX.XX.XXXX XX.XX.XXXX D. H. XX.XX.XXXX XX.XX.XXXX XX.XX.XXXX F. Y. XX.XX.XXXX XX.XX.XXXX XX.XX.XXXX F. K. XX.XX.XXXX XX.XX.XXXX XX.XX.XXXX J. G. XX.XX.XXXX XX.XX.XXXX XX.XX.XXXX H. Y. XX.XX.XXXX XX.XX.XXXX XX.XX.XXXX F. S. XX.XX.XXXX XX. XX. XXXX XX.XX.XXXX F. C. XX.XX.XXXX XX.XX.XXXX XX.XX.XXXX F. J. XX.XX.XXXX XX.XX.XXXX XX.XX.XXXX F. G. XX.XX.XXXX XX.XX.XXXX XX.XX.XXXX D. H. XX.XX.XXXX XX.XX.XXXX XX.XX.XXXX P. H. XX.XX.XXXX XX.XX.XXXX XX.XX.XXXX H. J. XX.XX.XXXX XX.XX.XXXX XX.XX.XXXX J. V. XX.XX.XXXX XX.XX.XXXX XX.XX.XXXX F. K. XX.XX.XXXX XX.XX.XXXX XX.XX.XXXX F. S. XX.XX.XXXX XX.XX.XXXX XX.XX.XXXX F. C. XX.XX.XXXX XX.XX.XXXX XX.XX.XXXX R. G. XX.XX.XXXX XX.XX.XXXX XX.XX.XXXX H. R. XX.XX.XXXX XX.XX.XXXX XX.XX.XXXX F. K. XX.XX.XXXX XX.XX.XXXX XX.XX.XXXX
E. H. XX.XX.XXXX XX.XX.XXXX XX.XX.XXXX F. G. XX.XX.XXXX XX.XX.XXXX XX.XX.XXXX F. J. XX.XX.XXXX XX.XX.XXXX XX.XX.XXXX G. J. XX.XX.XXXX XX.XX.XXXX XX.XX.XXXX D. H. XX.XX.XXXX XX.XX.XXXX XX.XX.XXXX P. H. XX.XX.XXXX XX.XX.XXXX XX.XX.XXXX F. E. XX.XX.XXXX XX.XX.XXXX XX.XX.XXXX H. E. XX.XX.XXXX XX.XX.XXXX XX.XX.XXXX H. Y. XX.XX.XXXX XX.XX.XXXX XX.XX.XXXX J. G. XX.XX.XXXX XX.XX.XXXX XX.XX.XXXX
X. Svoje stanovisko odôvodnil tým, že čl. 12 (1) nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej „nariadenia“) sa vzťahuje na situácie, ak osoba, ktorá vykonáva činnosť ako zamestnanec v členskom štáte v mene zamestnávateľom vyslaná do iného členského štátu, aby tam vykonávala prácu v mene zamestnávateľa, naďalej podlieha právnym predpisom prvého členského štátu za predpokladu, že očakávané trvanie takejto práce nepresahuje 24 mesiacov a ak daná osoba tam nie je vyslaná, aby nahradila inú osobu. Článok 14 (2) nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 987/2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 upresňuje podmienku vyslania v článku 12 (1) nariadenia vzťahujúcu sa na zamestnávateľa, a to výkon podstatných činností. Za predpokladu, že na základe predložených dokladov zamestnanci vykonávali svoju činnosť na území Francúzska a nebude im udelená výnimka podľa čl. 16 nariadenia, v oblasti sociálneho zabezpečenia sa na zamestnancov v zmysle ustanovenia čl. 11 (3) (a) nariadenia vzťahujú právne predpisy sociálneho zabezpečenia členského štátu, v ktorom zamestnanci vykonávajú činnosť. O povinnostiach zamestnávateľa a zamestnancov v oblasti sociálneho zabezpečenia sa v tomto prípade má žalobca informovať v príslušnej inštitúcii sociálneho zabezpečenia Francúzskej republiky. II. 3. Proti tomuto stanovisku podal žalobca žalobu dňa 03. 09. 2018, prostredníctvom svojej právnej zástupkyne, a žiadal aby súd zrušil stanovisko žalovaného k žiadostiam o vystavenie formulárov PD A1 a vec žalovanému vrátil na ďalšie konanie. V žalobe žalobca poukázal, že žalovaná v zamietajúcom stanovisku bližšie neodôvodnila, z akého dôvodu odmietla vystaviť formulár PD A1, teda toto stanovisko je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, pretože žalobcovi nie je známe, čo bolo dôvodom na zamietnutie jeho žiadosti, pretože v stanovisku neuviedol žiadne dôvody. 4. Žalobca v konaní, ktoré predchádzalo k vydaniu stanoviska preukázal žalovanému splnenie podmienok vyslania. Poukázal na ustanovenia § 3 ods. 1,2 a 3 zákona č. 351/2015 Z.z. Podľa ods. 1 na identifikáciu vyslania pri kontrole dodržiavania pravidiel vyslania sa vykoná celkové posúdenie skutkových okolností, ktoré sa považujú za potrebné, pričom možno vychádzať najmä zo skutočností podľa ods. 2 a 3. Skutočnosti podľa týchto odsekom nemožno posudzovať samostatne ale vo vzájomnej súvislosti a s prihliadnutím na osobitosti situácie, ktorá sa posudzuje. Podľa ods. 2 na účely zistenia, či zamestnávateľ v inom členskom štáte vykonáva okrem vnútorného riadenia a administratívnych činností aj iné podstatné činnosti, sa vykonáva celkové posúdenie skutočností charakterizujúcich činnosti, ktoré zamestnávateľ vykonáva v inom členskom štáte a v Slovenskej republike, pričom sa zohľadní dlhšie časové obdobie. Posúdenie podľa prvej vety môže zahrnúť najmä tieto skutočnosti: a/ miesto, kde má zamestnávateľ sídlo, správu a administratívne priestory, b/ miesto, kde zamestnávateľ platí dane a odvody do systému sociálneho zabezpečenia, c/ miesto, kde má zamestnávateľ povolenie na výkon činnosti alebo kde je registrovaný v obchodnej komore alebo v profesijnej organizácii, d/ miesto, kde zamestnávateľ vykonáva hlavný predmet podnikania a kde zamestnáva zamestnancov, ktorí vykonávajú administratívne práce, e/ miesto, kde zamestnávateľ prijíma zamestnancov do pracovnoprávneho vzťahu, a miesto, z ktorého sú vysielaní, f/ rozhodné právo vzťahujúce sa na pracovné zmluvy a iné zmluvy zatvorené zamestnávateľom, g/ počet realizovaných zmlúv v rámci podstatných činností vykonávaných zamestnávateľom a výška obratu v inom členskom štáte s prihliadnutím na to, či ide o novozaloženého zamestnávateľa. Podľa ods. 3, na účely zistenia , či zamestnanec počas určitej doby vykonáva prácu v Slovenskej republike a či bežne pracuje v inom členskom štáte, sa vykonáva celkové posúdenie skutočností
charakterizujúcich prácu a situáciu zamestnanca. Posúdenie podľa prvej vety môže zahrnúť najmä tieto skutočnosti: a/ či zamestnanec vykonáva prácu v SR po obmedzenú dobu, b/ miesto, kde zamestnanec bežne pracuje, c/ dátum začiatku vyslania, d/ či sa zamestnanec po skončení vyslania vracia do iného členského štátu, z ktorého bol vyslaný, alebo má v tomto inom členskom štáte pokračovať vo výkone práce, e/ povaha vykonávaných činností, f/ či zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi náhrady výdavkov na dopravu, stravovanie a ubytovanie a akým spôsobom ich poskytuje, g/ predchádzajúce doby, počas ktorých pracovné miesto bolo opakovane obsadzované tým istým zamestnancom alebo iným zamestnancom.“ 5. Na účely identifikácie vyslania sa má vykonať celkové posúdenie skutkových okolností, ktoré sa považujú za potrebné, pričom predpisy ustanovujú len demonštratívny výpočet posudzovaných skutočností, ktoré nemožno posudzovať oddelene ale vo vzájomnej súvislosti a s prihliadnutím na osobitosti situácie, ktoré sa posudzuje. Jedným z týchto kritérií je výška obratu, ktorej percentuálne alebo iné konkrétne vyjadrenie ani zákon č. 351/2015 Z.z. ani vyššie uvedené smernice bližšie neudávajú. Žalobca je agentúrou dočasného zamestnávania. Žalobca v žalobe dával do pozornosti text smernice európskeho parlamentu a rady 2014/67/EU zo dňa 15. 05. 2014, podľa ktorého aby sa zabezpečil súlad so smernicou bez toho, aby došlo k zbytočnému administratívnemu zaťaženiu poskytovateľov služieb je nevyhnutné, aby sa skutkové okolnosti uvedené v ustanoveniach o identifikácii skutočného vysielania a predchádzaní zneužívaniu a obchádzaniu tejto smernice považovali za orientačné a neúplné. Nemala by predovšetkým existovať požiadavka, aby bola v každom prípade vyslania splnená každá z týchto skutkových okolností. Podľa čl. 4 Smernice „1. Na účely vykonávania, uplatňovania a presadzovania smernice 96/71/ES vykonávajú príslušné orgány celkové posúdenie všetkých skutkových okolností, ktoré sa považujú za potrebné, a to najmä tých, ktoré sú stanovené v ods. 2 a 3 tohto článku. Ich cieľom je pomôcť príslušným orgánom pri vykonávaní previerok a kontrol a tiež vtedy, ak majú dôvod domnievať sa, že príslušný pracovník nemôže byť kvalifikovaný ako vyslaný pracovník podľa smernice 96/71/ES. Tieto skutkové okolnosti sú orientačnými faktormi, v rámci celkového posúdenia, ktoré sa má vykonať a nemožno ich preto posudzovať oddelene“. 6. Aby sa zistilo, či podnik skutočne vykonáva iné podstatné činnosti, než čisto vnútorné riadenie, alebo administratívne činnosti, príslušné orgány vykonávajú celkové posúdenie všetkých skutkových okolností, ktoré sú charakteristické pre činnosti, ktoré vykonáva podnik v členskom štáte usadenia a prípadne v hostiteľskom členskom štáte, pričom zohľadnia širší časový rámec. Môže ísť predovšetkým o takéto okolnosti: a/ miesto, v ktorom má podnik registrované sídlo a správu, v ktorom užíva kancelárske priestory, v ktorom platí dane a príspevky do systému sociálneho zabezpečenia a v ktorom má prípadne v súlade s vnútroštátnym právom povolenie vykonávať profesijnú činnosť, alebo v ktorom je registrovaným členom obchodnej komory alebo profesijného subjektu; b/ miesto, na ktorom sa prijímajú vyslaní pracovníci a miesto, z ktorého sú vysielaní; c/ právo uplatniteľné na zmluvy, ktoré podnik uzatvára so svojimi zamestnancami na jednej strane a so svojimi klientmi na strane druhej; d/ miesto, v ktorom podnik vykonáva svoju hlavnú podnikateľskú činnosť a v ktorom zamestnáva administratívnych pracovníkov; e/ počet zrealizovaných zmlúv, alebo výška obratu uskutočneného v členskom štáte, v ktorom je podnik usadený vzhľadom na osobitnú situáciu, okrem iného novozaložených podnikov a MSP.
7. S cieľom posúdiť, či vyslaný pracovník dočasne vykonáva svoju prácu v inom členskom štáte, než je štát, v ktorom zvyčajne pracuje, mali by sa preskúmať všetky skutkové okolnosti, ktoré charakterizujú takú prácu a situáciu pracovníka. Môže ísť predovšetkým o takéto okolnosti: a/ práca sa vykonáva po obmedzený čas v inom členskom štáte, b/ dátum začiatku vyslania, c/ pracovník sa vysiela do iného členského štátu, než je členský štát, v ktorom alebo z ktorého vyslaný zamestnanec obvykle vykonáva svoju prácu podľa nariadenia (ES) č. 593/2008 (Rím I) alebo Rímskeho dohovoru, d/ vyslaný pracovník sa po ukončení práce alebo poskytovania služieb na účely, ktorých bol vyslaný vracia do členského štátu, z ktorého bol vyslaný, alebo má v tomto členskom štáte pokračovať v práci,
e/ povaha činností,
f/ skutočnosť, či dopravu, stravu, alebo ubytovanie poskytuje alebo náklady na ne prepláca zamestnávateľ, ktorý pracovníka vysiela a ak áno, akým spôsobom sa poskytuje, alebo akou metódou sa preplácajú náklady, g/ všetky predchádzajúce obdobia, počas ktorých bolo pracovné miesto predtým obsadené tým istým, alebo iným pracovníkom. 8. Žalobca splnil všetky podmienky na uplatnenie inštitútu vyslania pri zamestnancoch uvedených v tejto žalobe a ich splnenie preukázal žalovanému v liste zo dňa 26. 02. 2018. Žalobca žalovanému preukázal, že vykonáva na území SR ekonomické činnosti v súlade s predmetmi činnosti uvedenými vo výpise z obchodného registra, taktiež vykonáva riadiace činnosti na území SR a od dátumu 01. 12. 2012 je registrovaný ako zamestnávateľ na účely sociálneho zabezpečenia na území Slovenska sociálnej poisťovni. Žalobca taktiež platí dane a odvody do systému sociálneho zabezpečenia na Slovensku. Počas vyslania zamestnancov žalobca vykonával a aj vykonáva činnosti na území Slovenska prostredníctvom aspoň 10 % zamestnancov z celkového počtu zamestnancov, čo preukazujú pracovné zmluvy uzavreté so zamestnancami žalobcu, priložená dochádzka zamestnancov vykonávajúcich prácu v SR a podané žiadosti o vystavenie prenosného dokumentu A1, z ktorých vyplývajú údaje o zamestnancoch vykonávajúcich činnosti vo Francúzsku, ktoré má žalovaný k dispozícii. Žalobca pri podaní žiadosti o vystavenie prenosného dokumentu A1 z dôvodu vyslania zamestnanca na územie iného členského štátu predpokladá dosiahnutie obratu na území Slovenska aspoň 25 % z celkového obratu. Skutočnosť, že dosahuje obrat preukázal žalovanému jednak vystavenými faktúrami odberateľom v rokoch 2017 a 2018 ako aj zmluvami o dielo, zmluvou o vykonaní pomocných stavených prác a dohodami o dočasnom pridelení zamestnanca na výkon práce užívateľskému zamestnávateľovi. Žalobca súčasne predložil žalovanému aj hlavnú knihu účtovníctva, v ktorej sú evidované tržby z predaja služieb vo Francúzsku a tržby z predaja služieb na Slovensku. Zároveň žalovanému predložil aj zmluvu o nájme nebytových priestorov, kancelárie, ktorá sa nachádza na adrese Nitra, Sládkovičova 1. Keďže bol žalobca opatrením žalovaného ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmov, ktoré mu vyplývajú z článku 12 ods. 1 základného nariadenia, žiadal správny súd aby predmetné stanovisko zrušil a vec vrátil na nové konanie. III. 9. Žalovaná na základe výzvy súdu podala dňa 05. 03. 2019 písomné vyjadrenie, v ktorom žiadala žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. Poukázala na to, že k predmetným vydaniam formulárov PDA1 pre zamestnancov žalobcu za obdobie rokov 2016, 2017, 2018 žalovaná konala na základe výsledkov dlhodobého dialógu s Francúzskom v súlade s rozhodnutím č. A1 zo dňa 12. 06. 2009 o zavedení postupu dialógu a zmierovacieho postupu týkajúceho sa platnosti dokumentov, určenia uplatniteľných právnych predpisov a poskytovania dávok podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 v závere ktorého dialógu bola vo vzťahu k žalobcovi ako zamestnávateľovi spoločnosti KAER- M s.r.o. so sídlo Nitra, Javorova 8 vyriešená otázka uplatniteľných právnych predpisov, pokiaľ ide o systém sociálneho zabezpečenia vo vzťahu SR a Francúzska. Predmetné rozhodnutie v bode A1 stanovuje pravidlá na uplatňovanie postupu dialógu a zmierovacieho postupu, ktoré sa môžu použiť v týchto prípadoch: a/ prípady, keď existujú pochybnosti o platnosti dokumentu alebo o správnosti podporných dokladov, ktoré uvádzajú situáciu osoby na účely uplatňovania nariadenia (ES) č. 883/2004, alebo nariadenia (ES) č. 987/2009, alebo b/ prípady, keď existuje rozdiel v stanoviskách medzi členskými štátmi vo veci určenia uplatniteľných právnych predpisov. Podľa rozhodnutia A1 je jedným z kľúčových faktorov pre účinné fungovanie pravidiel Spoločenstva týkajúcich sa koordinácie vnútroštátnych systémov sociálneho zabezpečenia, úzka a účinná spolupráca medzi orgánmi a inštitúciami rôznych členských štátov. Zároveň zásada lojálnej spolupráce vyžaduje, aby inštitúcie riadne posúdili skutočnosti, týkajúce sa uplatňovania nariadení. V prípade, že existujú pochybnosti o platnosti dokumentu, alebo o správnosti podporných dokladov, alebo ak členské štáty zastávajú rozdielne stanoviská vo veci určenia uplatniteľných právnych predpisov alebo určenia inštitúcie, ktorá by mala vyplácať dávku, je v záujme osôb, na ktoré sa vzťahuje nariadenie (ES) 883/2004, aby inštitúcie alebo orgány dotknutých členských štátov dospeli k dohode v primeranej lehote. Prvá fáza postupu dialógu ak dôjde k jednej zo situácii uvedených v bode 1, žiadajúca inštitúcia sa obráti na dožiadanú inštitúciu, aby požiadala o potrebné objasnenie jej rozhodnutia a v prípade potreby zrušila dokument, alebo ho vyhlásila za neplatný, alebo preskúmala, alebo zrušila svoje rozhodnutie.
V súlade s vyššie uvedeným boli Sociálnej poisťovne ústrediu zo strany francúzskej inštitúcie (URSSAF) doručené v r. 2016 žiadosti o odňatie formulárov PDA1 vydaných sociálnou poisťovňou z dôvodu vyslania za obdobie od 01. 01. 2013 do 31. 12. 2014. Sociálna poisťovňa viedla s francúzskou inštitúciou dialóg. V novembri 2017 bola Sociálnej poisťovni ústrediu doručená ďalšia požiadavka francúzskej inštitúcie, a to o zrušenie formulárov PDA1 za roky 2015 a 2016, čo bolo odôvodňované tým, že na základe záznamu u nelegálnej práci stanovenej podľa Nariadenia (č. 4/15) zaslaného prokurátorovi republiky, ktorý preukázal, že žalobca nevykázal domovskej krajine žiadnu významnú činnosť medzi rokmi 2013 a 2014, pričom ďalšie šetrenie preukázalo, že situácia naďalej pokračovala v r. 2015 a 2016, pričom v r. 2015 spoločnosť dosiahla obrat vo výške 90 % vo Francúzsku a v r. 2016 - 97 %. 10. Podľa rozhodnutia A2 zo dňa 16. 07. 2009 týkajúce sa výkladu čl. 12 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 o právnych predpisoch vzťahujúcich sa na vyslaných pracovníkov a SZČO dočasne pracujúcich mimo príslušného prácu, charakteristickými znakmi vyslania sú najmä: a/ existencia priameho vzťahu medzi zamestnávateľom, ktorý zamestnanca vysiela a zamestnancom, ktorého vysiela; priamy vzťah je charakterizovaný najmä zodpovednosťou za prijatie do zamestnania, existenciou pracovnoprávneho vzťahu, povinnosťou vyplácať mzdu, právomocou rozviazať pracovný vzťah, právomocou určiť povahu práce, právomocou začať disciplinárne konanie voči zamestnancovi, b/ existencia väzieb medzi zamestnávateľom, ktorý zamestnanca vysiela a členským štátom, v ktorom sa podnik sídlo; možnosť vyslania z SR sa preto vzťahuje iba na zamestnávateľov, ktorí obvykle vykonávajú podstatné činnosti na území SR. Podľa rozhodnutia A2 by sa v prípade potreby a pochybnosti stanovilo, či zamestnávateľ obvykle vykonáva podstatné činnosti na územní členského štátu, v ktorom je usadený, príslušná inštitúcia v tomto členskom štáte je povinná preskúmať všetky kritériá charakterizujúce činnosti vykonávané uvedeným zamestnávateľom, vrátane:
- miesta, v ktorom má podnik svoje sídlo alebo správu,
- počtu administratívnych pracovníkov pracujúcich v členskom štáte, v ktorom je usadený a v druhom členskom štáte,
- miesta, do ktorého sa vyslaní pracovníci prijímajú a miesta, v ktorom sa uzatvára väčšina zmlúv s klientmi, práva vzťahujúceho sa na zmluvy, ktoré podnik uzatvoril so svojimi pracovníkmi na jednej strane a so svojimi klientmi na druhej strane,
- obratu počas príslušného typického obdobia v každom príslušnom členskom štáte a
- počtu zmlúv realizovaných vo vysielajúcom štáte.
11. Podľa záverov vyšetrovania zo strany francúzskej inštitúcie môže byť na stanovenie významnej činnosti použitých niekoľko kritérií, ktoré však netvoria vyčerpávajúci zoznam. Ak by aj k náboru a vytvoreniu pracovných zmlúv došlo na území Slovenska, neexistuje žiadny dôkaz, že zmluvy so zákazníkmi boli podpísané vo Francúzsku, okrem toho obrad je realizovaný takmer výhradne vo Francúzsku a bez tohto obratu by spoločnosť na Slovensku nebola životaschopná, a preto v dôsledku absencie činnosti na Slovenský, prípadne existencie jednej, takmer nulovej činnosti, dočasní zamestnanci vysielaní na územie Francúzska, budú musieť a musia by registrovaní vo Francúzsku. V súlade so zásadou uplatnenia jednej legislatívy, zamestnávateľ a zamestnanec nemôžu platiť poistné na sociálne zabezpečenie podľa legislatívy SR, ak budú činnosť vykonávať na území iného členského štátu. Podľa čl. 5 ods. 2 vykonávacieho nariadenia, v prípade pochybnosti o platnosti dokumentu alebo pravosti skutočností, z ktorých vychádzajú tvrdenia, ktoré sú v ňom uvedené, inštitúcia členského štátu, ktorej sa dokument predložil požiada inštitúciu, ktorá dokument vydala o poskytnutie potrebných objasnení a v prípade potreby o zrušenie tohto dokumentu. Vydávajúca inštitúcia prehodnotí dôvody na vydanie dokumentu a prípadne ho zruší. 12. Na základe požiadavky francúzskej inštitúcie na zrušenie formulárov PDA1 vydaných sociálnou poisťovňou a žiadosti o zamietnutie akejkoľvek spätnej žiadosti o vydanie formulára PDA1 pre obdobie od r. 2012 s ohľadom na skutočnosti tvrdené Francúzskou inštitúciou bol preverený obrat zamestnávateľa na území SR za r. 2016 a 2017 a bolo zistené, že zamestnávateľ na území SR nevykonáva podstatné činnosti, o čom svedčí Protokol č. 700-1110066217-AG2/2017 zo dňa 20. 12. 2017, obsahom ktorého bolo okrem iného aj zistenie, že z vyžiadaných predložených údajov z účtovnej evidencie zamestnávateľa - hlavná kniha, s medziúčtami po mesiacoch v eur za roky 2013, 2014, 2015, 2016, 2017 do 30. 06. 2017 syntetický účet 602 tržby z predaja služieb v členení na tržby z predaja služieb - Francúzsko analytický súčet 602001 tržby z predaja služieb - Slovensko, analytický účet 602002 a 602003 za účelom preverenia reálneho výkonu činnosti zamestnávateľa na území SR za obdobie od 01. 01. 2013 do 30. 09. 2017 nedosahuje z celkového obratu aspoň 25 %.
13. Následne z doručených dokumentov žalovanej zo strany francúzskych inštitúcií (URSSAF a Carsat Sud - Est)vyplýva, že zamestnancov, ktorí pracovali pre žalobcu v období rokov 2013 - 2016 francúzska inštitúcia prihlásila do francúzskeho poistného systému. Tieto skutočnosti viedli k tomu, že žalovaná zamietla žiadosti o vystavenie formulárov PDA1 z dôvodu, že zamestnávateľ preukázateľne na základe šetrenia francúzskych inštitúcií ako aj na základe záverov žalovanej nespĺňa podmienky vyslania. Žiadala žalobu ako na nedôvodnú zamietnuť. IV. 14. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného písomne vyjadril dňa 29. 04. 2019, kde uviedol, že naďalej zotrváva na nezákonnosti stanoviska z dôvodu nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť na nedostatok dôvodov. So závermi vyšetrovania zo strany francúzskej inštitúcie absolútne nesúhlasí a považuje ich za obyčajné špekulácie, pretože francúzska inštitúcia nevykonala žiadnu oficiálnu kontrolu, ku ktorej by povala žalobcu aby si mohol uplatňovať svoje práva. Žalobca ani nemá vedomosť o žiadnom oficiálnom dokumente, v ktorom by bol zaznamenaný úradný výsledok kontroly akýmkoľvek spôsobom napádajúcich protiprávnosť konania žalobcu. Francúzska inštitúcia prijala uvedené závery svojvoľne a žalovanej zaslala požiadavku na zrušenie už vydaných formulárov PDA1 a na zamietnutie akejkoľvek spätnej žiadosti o vydanie formulára PDA1 pre obdobie od r. 2012, čomu žalovaná aj vyhovela. Francúzska inštitúcia takto konala jednoznačne so záverom vzbudiť presvedčenie, že žalobca konal protizákonne, i keď paradoxom je, že práve postupy francúzskej inštitúcie sú evidentne protizákonné. K požiadavke obratu aspoň 25% v štáte vyslania z celkového obratu zamestnávateľa, žalobca udáva, že výška obratu 25% na území SR z celkového obratu sa v žiadnych predpisoch nikde neuvádza, práve naopak, z právnych predpisov opakovane vyplýva, že na účely identifikácie vyslania sa má vykonať celkové posúdenie skutkových okolností, ktoré sa považujú za potrebné, pričom predpisy ustanovujú len demonštratívny výpočet posudzovaných skutočností, ktoré nemožno posudzovať oddelene, ale vo vzájomnej súvislosti s prihliadnutím na osobitosti situácie, ktorá sa posudzuje. Jedným z nich je aj výška obratu, ktorej percentuálne alebo iné konkrétne vyjadrenie neupravuje žiaden predpis. Pokiaľ žalovaná trvá na tejto požiadavke, jej stanovisko vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaná vo svojom vyjadrení uvádza, že pri vydaní Stanoviska vychádzala zo šetrenia francúzskych inštitúcií, pritom však francúzske inštitúcie žiadne šetrenie, ktoré by bolo v súlade s predpismi EU nevykonala. Žiadal aby súd jeho žalobe vyhovel. V. 15. Žalovaný správny orgán na vyjadrenie žalobcu reagoval podaním zo dňa 09. 05. 2019, v ktorom uviedol, že žiadny predpis žalovanej neustanovuje, akú formu a dĺžku má mať takéto stanovisko a nedostatočné odôvodnenie a nezrozumiteľnosť je len subjektívnym názorom žalobcu a nie relevantným faktom. Navyše, v októbri 2018 sa na rokovaní s odborom poistného detailne oboznámil s dôvodmi zamietnutia sú mu dobre známe. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. 10Sžso 20/2015 zo dňa 27. 04. 2016, podľa ktorého pokiaľ žalovaný a príslušný orgán sociálneho zabezpečenia členského štátu v súlade s čl. 15 a 16 vykonávacieho nariadenia definitívne určili uplatniteľné právne predpisy, nie v kompetencii krajského súdu tento postup správnych orgánov preskúmať a vyhodnocovať ak pokiaľ by došlo k definitívnemu určeniu uplatniteľných právnych predpisov v rozpore s ustanoveniami základného a vykonávacieho nariadenia a takéto definitívne určenie uplatniteľných právnych predpisov, pokiaľ nedošlo k jeho prehodnoteniu a zrušeniu, je aj pre krajský súd záväzné. Preto konajúci súd nie je príslušný túto otázku riešiť. Môže rozhodovať iba o nezákonnosti Stanoviska ako záveru administratívneho procesu žalovanej, ktorého obsahom bolo zamietnutie žiadosti, nie však zákonnosti dohody o určení uplatniteľnej legislatívy medi SR a Francúzskom. Žalovaná rozhodla o zamietnutí žiadosti o vystavenie formulárov PDA1, pričom vychádzala zo skutkového stavu, ktorý nie je spôsobilým predmetom preskúmavania v danom konaní a nie je zrejmé, na akých právach a právom chránených záujmoch bol žalobca ukrátený. Žiadala žalobu žalobcu zamietnuť. VI. 16. Na pojednávaní konateľ žalobcu trval na podanej žalobe v plnom rozsahu. Poukázal na to, že jeho firma je podnikateľským subjektom, ktoré spĺňa všetky predpoklady na vysielanie zamestnancov do zahraničia. Je agentúrou dočasného zamestnávania a plní si činnosť aj na území SR a vysielala zamestnancov aj na základe objednávok na výkon zamestnania do Francúzska. Touto činnosťou sa zaoberá žalobca od r. 2013, prvé tri roky nemali žiadne problémy s vysielaním zamestnancov. Vypísali žiadosti o vystavenie formulára, tieto boli vystavené a následne si plnili všetky povinnosti. Zvrat nastal až v r. 2015, kedy sa zmenila Smernica EU a samozrejme silnejšie štáty si presadili kontrolu zahraničných subjektov, ktorí na ich území vykonávali podnikateľskú činnosť. Má vedomosť o tom, že sa jedná aj o iné firmy, v rámci V4. Bez ich vyjadrenia alebo nejakého názoru zaujali také stanovisko, že musia spĺňa určité
percentá z obrazu na území vysielaného štátu, čo označili 25 % obratu. V r. 2016 žalobca bol prvýkrát vyzvaný francúzskym nositeľom poistného o predloženie dokladov. Všetky doklady, ktoré žiadali, boli predložené. Sám osobne sa zúčastnil tohto jednania vo Francúzsku a nikde mu nebolo zdôvodnené ani vo Francúzsku, ako sa dopracovali k výške obratu 25 % . Doposiaľ neobdržal od francúzskeho nositeľa poistného žiadne konkrétne oficiálne stanovisko na základe čoho by mal platiť poistné pre zamestnancov vo Francúzsku. 17. Zástupkyňa žalobcu sa pridržiavala podanej žaloby z 31. 08. 2018, ako aj písomného vyjadrenia k vyjadreniu žalovanej k žalobe zo dňa 29. 04. 2019 a žiadala, aby súd podanej žalobe vyhovel. Keďže preskúmavané stanovisko žalovaného je z ich pohľadu nezákonné, trpí vadou nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť, nedostatok dôvodov, ako aj vo vyjadrení žalovaného k žalobe nevychádza tiež z nesprávneho posúdenia veci. Trvajú na tom, že zo strany žalobcu boli splnené podmienky na uplatnenie inštitútu vyslania zamestnanca na územie iného členského štátu EU a v súlade s čl. 12 ods. 1 nariadenia 883/2004, je základné nariadenie. V zmysle neho by mali zostať zamestnanci registrovaní v systéme sociálneho zabezpečenia SR. Žalovaný v stanovisku uviedol, že žiadosti zamieta, ale bližšie nekonkretizoval dôvody zamietnutia tejto žiadosti. Z textu stanoviska vyplýva, že mohol namietal skutočnosť, že by zamestnávateľ nevykonával podstatné činnosti na území SR. Bližšie to neurčil ako došiel k tomuto záveru. Žalobca preukázal splnenie podmienok na uplatnenie inštitútu vyslania, keďže prebiehala medzi žalobcom a žalovaným po r. 2016 komunikácia a žalobca písomne vydokladoval splnenie podmienok zaslaním dokladov v počte 239 kusov. Žalovaný vo svojom vyjadrení poukazuje na výsledky šetrenia francúzskeho orgánu sociálneho poistenia, ktoré však nič nedokazujú a je evidentné z nich, že francúzska strana vôbec nezisťovala, kde malo dôjsť k náboru zamestnancov a vyhotoveniu pracovných zmlúv. Jedine, čo uvádzala francúzska inštitúcia bolo to, že žalobca nedosiahol potrebné percento obratu. Pritom podmienka obratu 25 % na území vysielajúceho štátu z celkového obratu zamestnávateľa nevyplýva zo žiadnych ani európskych ani zo žiadnych slovenských predpisov. Z toho dôvodu vychádza preskúmavané stanovisko žalovaného z nesprávneho právneho posúdenia veci a zároveň zisteného skutkového stavu žalovaným bolo nedostačujúce a riadne posúdenie veci. Pokiaľ ide o podmienky na uplatnenie inštitútu vyslania tak európske ako aj slovenské právne predpisy ustanovujú viacero skutkových okolností, ktoré sa majú posudzovať ale nemajú sa posudzovať samostatne (oddelene), ale vo vzájomnej súvislosti. Dokonca stanovujú, že aj nesplnenie jednej alebo viacerých týchto skutkových okolností, automaticky nevylučuje, že ide o situáciu, ktorá sa charakterizuje ako vyslanie. Posúdenie týchto okolností sa má prispôsobiť každému osobitnému prípadu. Mala za to, že v prípade žalobcu mal žalovaný ale aj francúzska strana posudzovať individuálne okolnosti, t.j. skutočnosť, že žalobca je agentúrou dočasného zamestnávania. V tejto súvislosti poukazovala na dnešný výsluch konateľa žalobcu, a to najmä na uvádzaný rozdiel v minimálnych mzdách na SR a vo Francúzsku, dokonca je tam markantný rozdiel. Mala za to, že žalobca je podaná dôvodne, že je navrhovaný rozsudok súdu vykonateľný s odkazom na vyjadrenie zo dňa 29. 04. 2019 tým, že je vykonateľný aj záväzným pre francúzsku inštitúciu, a preto argumenty uvádzané žalovaným vo vyjadrení sú v rozpore s rozhodnutiami vydanými súdnymi orgánmi na území SR a sú v zmysle zmluvy, ktorá bola uverejnená ako vyhláška Ministerstva zahraničných vecí č. 83/1985, sú uznávané ako právoplatné a majú charakteru právoplatne rozhodnutej veci. V poslednom sa pridržiavala ich písomných podaní a výsluchu žalobcu. 18. Zástupkyňa žalovaného sa pridržiavala písomného vyjadrenia žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázala na to, že žalobe, tak ako je podaná, nie je možné vyhovieť, aj napriek odkazom na mnohé paragrafy, ktoré uviedla právna zástupkyňa žalobcu, poukazovala na to, že takmer všetky namietané skutočnosti, na ktoré sa v žalobe poukazuje sa týkajú procesu určenia uplatniteľnej legislatívy, avšak napádané opatrenie alebo stanovisko žalovanej nebolo a nie je výsledkom tohto procesu. Je iba akýmsi logickým právne správnym následkom úplne iného procesu, resp. dialógu medzi SR a Francúzskom. Poukazovala na názor Najvyššieho súdu SR, citovaného v rozhodnutí č. 10Sžo/20/2015, kde konštatoval v konaní, kde žalovaný namietal práve jemu nevyhovujúcu uplatniteľnú legislatívu určenú po dialógu SR a Poľska, avšak Najvyšší súd SR povedal, že pokiaľ žalovaný a príslušný orgán sociálneho zabezpečenia členského štátu v dotknutom prípade Poľska, v súlade s čl. 15 a 16 vykonávacieho nariadenia definitívne určil uplatniteľné právne predpisy, nie je kompetenciou krajského súdu, tento postup správnych orgánov preskúmať a vyhodnocovať aj pokiaľ by definitívnemu určeniu uplatniteľných právnych predpisov došlo v rozpore s ustanoveniami základného a vykonávacieho nariadenia. Takéto definitívne určenie uplatniteľných právnych predpisov pokiaľ nedošlo k jeho prehodnoteniu a zrušeniu je záväzné a hoci rozhodnutie žalovanej by bolo od neho priamo závislé, predmetom súdneho prieskumu môže byť len rozhodnutie správneho orgánu o právnom postavení žalobcu, nie však samotná verejnoprávna dohoda. V tomto kontexte poukazuje na to, že
nebol daný dôvod, aby sa vo svojom stanovisku žalovaná nejak obšírne vyjadrovala k tomu, čo je jej v žalobe vytýkané, nakoľko iba v ňom konštatovala, aký právny stav existuje, resp. ako bol založený dohodou medzi Francúzskom a Slovenskou republikou. Určite však navrhovala vypočuť svedkyňu, ktorá sa vyjadrí podrobnejšie. K ostatným veciam, ktoré zazneli najmä pokiaľ ide o to, ako a kedy bolo žalobcovi oznámené, že sociálna poisťovňa eviduje problém, takisto ďalší postup pokiaľ ide o zaplatené poistné za zamestnancov ako aj právny status, k tomu navrhuje vypočuť svedkyňu. Minimálne však k otázke napádaného obratu 25 %, táto suma u žalobcu aj teda aj napriek tomu, že zo strany žalobcu niekoľkokrát zaznelo, že sú rozdiely v minimálnej mzde, takisto bola spomenutá možná nejaká účelovosť konania francúzskej inštitúcie, ktorý ako silnejší štát zmenil v únii predmetnú smernicu. Slovensko poskytovalo súčinnosť pri týchto kontrolách francúzskej inštitúcii a faktom je, že obrať u žalobcu bol takmer nulový, a to v r. 2012, 2013 a 2014, v r. 2015 menej ako 10 % obratu, 2016 - 2,13% obratu a v r. 2017 - 4,89% obratu. Ťažko je argumentovať žalovanému, že žalobca s takýmto obratom na Slovensku je životaschopný. Takisto aj pokiaľ ide o vysielanie zamestnancov aj napriek tomu, že nemali vydané formuláre PDA1 zo sociálnej poisťovne, považuje skôr za nezodpovednosť žalobcu, pretože ako sám priznáva, už pred niekoľkými rokmi bola u neho realizovaná kontrola francúzskou inštitúciou, pričom z toho čo uviedol, sa jednalo o hĺbkovú kontrolu, ktorej výsledok je aktuálne známy, hoci s tým nesúhlasí, teda vysielanie zamestnancov a uhrádzanie odvodov do slovenského systému sociálneho zabezpečenia bolo akýmsi jeho dobrovoľným rozhodnutím. Svedkyňa Ing. Bajlová, ktorá bola vypočutá na súdnom pojednávaní uviedla, že žalobca ako zamestnávateľ predkladal v rôznom časovom období rokov 2013-2018 žiadosti o vystavenie formulárov PDA1 z dôvodu vysielania zamestnancov. Žalobca dňa 03. 06. 2016 na základe dožiadania žalovaného predložil obraty za roky 2013-2015, až do konca marca 2016. Kontrolou Národného inšpektorátu práce v januári 2018 sa skúmalo splnenie jednej z podmienok vyslania zamestnancov, a to stanovenie obratu žalobcu na území SR. Svedkyňa na otázku súdu uviedla, že percento obratu skúma žalovaný na základe rozhodnutia A2 zo dňa 12. 06. 2009, ktorý sa týka výkladu čl. 12 nariadenia a na základe praktickej príručky o uplatniteľných právnych predpisoch EÚ a EHS je stanovený obrat dosiahnutý vysielajúcim podnikom, v tomto prípade žalobcom, vo vysielajúcom štáte SR minimálne 25 %. A ani v jednom z uvedených rokov tento obrat žalobca na území SR nedosiahol. Na otázku právnej zástupkyne žalobcu svedkyňa uviedla, že konkrétne percento obratu je stanovené v praktickej príručke, ktorá slúži žalovanému na poskytnutie rozličných praktických rád, ktoré sa podieľajú na realizácii jednotlivých ustanovení nariadenia ako pracovný nástroj, ktorý má pomôcť inštitúciám, zamestnávateľom a občanom v danej oblasti pri určovaní právnych predpisov. Konkrétne 25 % je uvedené v žiadosti o vystavenie prenosného dokumentu a jedným z dôvodov vyslania v časti informácie má tento dokument zverejnený aj na internetovej stránke sociálnej poisťovne. Táto praktická príručka nie je interným dokumentom sociálnej poisťovne, ale je to dokument vydaný Európskym parlamentom a je záväzný pre všetky štáty Európskej únie. VII. 19. Krajský súd ako správny súd vecne a miestne príslušný podľa § 23 ods. 2 SSP a § 190 SSP, preskúmal žalobou napadnuté stanovisko žalovaného ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov žaloby s nariadením pojednávania a dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu vo vzťahu k žalobcovi nie sú v súlade so zákonom, a preto rozhodnutie zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP, pretože vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia a písm. d/, pretože je nepreskúmateľné a nedostatok dôvodov. 20. Z pripojeného administratívneho spisu ako aj z vykonaného dokazovania správny súd zistil, že preskúmavaným stanoviskom zo dňa 25. 06. 2018 č. 15167-2/2018-NR žalovaný správny orgán zamietol žiadosť žalobcu o vystavenie formulárov PDA1 z dôvodu vyslania zamestnanca na územie iného členského štátu EÚ (Francúzska) v zmysle čl. 12 (1) nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 s tým, že na základe predložených dokladov, zamestnancom, ktorí vykonávali svoju činnosť na území Francúzska, im nebude udelená výnimka podľa čl. 16 Nariadenia v oblasti sociálneho zabezpečenia sa na zamestnancov v zmysle ustanovenia čl. 11 Nariadenia, vzťahujú právne predpisy sociálneho zabezpečenia členského štátu, v ktorom zamestnanci vykonávajú činnosť. 21. V tretej hlave rozhodovanie o správnych žalobách v sociálnych veciach podľa § 199 ods. 1 SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie: a/ Sociálnej poisťovne, b/ Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, c/ Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, d/ Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny, e/ zdravotných poisťovní,
f/ Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, g/ Ministerstva obrany SR, ministra obrany SR a nadriadeného určeného podľa osobitného predpisu, h/ príslušného útvaru sociálneho zabezpečenia, i/ obcí, miest, mestských častí a samosprávnych krajov v oblasti sociálnych služieb.
22. Preskúmaním veci súd dospel k záveru, že v danom prípade sa jedná o rozhodovanie o správnej žalobe v sociálnych veciach podľa tretej hlavy SSP. 23. Podľa ustanovenia § 5 ods. 2 Správneho súdneho poriadku, konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania. 24. Podľa ods. 3 ustanovenia § 5 ods. 2 Správneho súdneho poriadku, pri rozhodovaní správny súd dbá na ochranu zákonnosti a verejného záujmu. 25. Podľa ods. 4 ustanovenia § 5 Správneho súdneho poriadku, správny súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi so zohľadnením ich právnej sily a v súlade so základnými princípmi tohto zákona. 26. Podľa § 6 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 27. Podľa ustanovenia § 177 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánov verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 28. Podľa § 178 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmov. 29. V prejednávanej veci bolo potrebné posúdiť, či stanovisko, ktoré vydal žalovaný správny orgán je vydaný v súlade so zákonom a s ním súvisiacimi ďalšími predpismi. 30. Podľa čl. 12 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení neskorších doplnkov sa vzťahuje na situácie, ak osoba, ktorá vykonáva činnosť ako zamestnanec v členskom štáte v mene zamestnávateľa, ktorý tam zvyčajne vykonáva svoju činnosť a ktorá je svojim zamestnávateľom vyslaná do iného členského štátu, aby tam vykonávala prácu v mene zamestnávateľa naďalej podlieha právnym predpisom prvého členského štátu za predpokladu, že očakávané trvanie takejto práce nepresahuje 24 mesiacov a ak daná osoba tam nie je vyslaná, aby nahradila inú osobu. 31. Pravidlá určujúce príslušnosť k systému sociálneho zabezpečenia osôb vykonávajúcich činnosť v štátoch európskej únie upravujú koordinačné nariadenia, Nariadenie Európskeho parlamentu a rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia a jeho vykonávacie nariadenie č. 987/2009. Uplatniteľná legislatíva sa v jednotlivých situáciách určuje na základe osobitných pravidiel, ktoré zabezpečujú, aby osoby pohybujúce sa v rámci európskych krajín z dôvodu výkonu zárobkovej činnosti boli pokryté systémom sociálneho zabezpečenia len jedného členského štátu a zároveň vylučujú, aby nepodliehali systému žiadneho členského štátu, prípadne aby sa na nich vzťahovali systémy dvoch alebo viacerých členských štátov z dôvodu bydliska a zárobkovej činnosti. Tieto pravidlá majú výhradnú účinok a tak neumožňujú pracovníkom, aby si mohli vyberať výhodnejšie systémy sociálneho zabezpečenia alebo aby počas výkonu zárobkovej činnosti v inom členskom štáte ostali poistení v štáte bydliska. Je možné, že výsledkom uplatnenia pravidiel budú pracovníci pokrytí systémom sociálneho zabezpečenia menej výhodnými podmienkami aké sú v štáte ich bydliska, sídla zamestnávateľa, či štátu, v ktorom je SZČO usadená. Uplatniteľná legislatíva sa vzťahuje na celú oblasť sociálneho zabezpečenia, t.j. na sociálne poistenie (nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie, poistenie v nezamestnanosti, úrazové poistenie, garančné poistenie) a verejné zdravotné poistenie. 32. Podľa čl. 16 vykonávacieho nariadenia (1), osoba, ktorá vykonáva činnosti v dvoch alebo vo viacerých členských štátoch, informuje o tejto skutočnosti inštitúciu určenú príslušným úradom členského štátu v mieste bydliska. Podľa čl. 16 (2) , určená inštitúcia členského štátu bydliska bezodkladne určí uplatniteľné právne predpisy, ktoré sa na dotknutú osobu uplatňujú. Toto určenie sa považuje za predbežné. Inštitúcia informuje o predbežnom určení uplatniteľných právnych prepisov určenej inštitúcie každého členského štátu, v ktorom sa činnosť vykonáva.
Pod čl. 16 (3), predbežné určenie uplatniteľných právnych predpisov ako sa stanovuje v ods. 2 sa stáva definitívnym do dvoch mesiacov odo dňa, keď b oli inštitúcie určené príslušnými orgánmi dotknutých členských štátov o ňom informované v súlade s ods. 2, ak už uplatniteľné právne predpisy neboli definitívne určené na základe ods. 4 alebo najmenej jedna dotknutá inštitúcia neinformovala inštitúciu určenú príslušným úradom členského štátu bydliska do konca dvojmesačnej lehoty o tom, že nemôže prijať toto určenie alebo že zaujala odlišné stanovisko. Podľa čl. 16 (4), ak existuje neistota vo veci určenia uplatniteľných právnych predpisov, v dôsledku ktorej je potrebné aby inštitúcie alebo úrady dvoch alebo viacerých členských štátov na požiadanie jednej alebo viacerých inštitúcií určených príslušnými úradmi dotknutých členských štátov, alebo samotných úradov navzájom rokovali, určia sa právne predpisy uplatniteľné na dotknutú osobu vzájomnou dohodou a so zreteľom na čl. 13 základného nariadenia a na príslušné ustanovenia čl. 14 vykonávacieho nariadenia. Podľa čl. 16 (5), príslušná inštitúcia členského štátu, ktorého právne predpisy boli predbežne alebo definitívne určené za uplatniteľné to bezodkladne oznámi dotknutej osobe. Podľa rozhodnutia H5 zo dňa 18. 03. 2010 o spolupráci proti podvodom a omylom v rámci tohto nariadenia, ustanovila čl. 5 ods. 3 nariadenia ES 987/2009, podľa ktorého sa umožňuje, aby príslušná inštitúcia v prípade pochybností požiadala inštitúciu v mieste pobytu, alebo bydliska o overení informácií, ktoré poskytla príslušná osoba alebo platnosti dokumentu. Príslušnosť systému sociálneho zabezpečenia sa potvrdzuje prenosným dokumentom PDA1 - potvrdenie o právnych predpisoch sociálneho zabezpečenia, ktoré sa vzťahujú na držiteľa. A1 zároveň oslobodzuje klienta od povinnosti platiť príspevky na sociálne zabezpečenie v inom členskom štáte, v ktorom vykonáva činnosť, či už dočasne z dôvodu vyslania alebo zvyčajne pri súbežne vykonávajúcich činnostiach zamestnanca alebo SZČO. A1 je pre všetky členské štáty záväzný, až do doby, kým nebol vyhlásený za zrušený, alebo neplatný. A1 nie je pracovné povolenie ani nenahrádza žiadne iné povolenie na výkon zárobkovej činnosti. Nevystavenie A1 z dôvodu nevyslania neznamená, že zamestnanec (SZČO) nemôžu vykonávať zárobkovú činnosť na území iného štátu. Ak je osoba zamestnaná len v jednom členskom štáte podlieha právnym predpisom sociálneho zabezpečenia štátu, v ktorom činnosť vykonáva, aj napriek tomu, že sa jej bydlisko alebo sídlo zamestnávateľa nachádzajú v inom členskom štáte. V takýchto prípadoch sa A1 nevystavuje. Výnimkou zo všeobecnej zásady je inštitút vyslania, ktorý si môže uplatniť zamestnávateľ po splnení stanovených podmienok. 33. Z vykonaného dokazovania mal správny súd za preukázané, že vo vydanom stanovisku žalovanou nie je dostatočne a zrozumiteľne vysvetlené žalobcovi, teda zamestnávateľovi, z akých konkrétnych dôvodov mu neboli vystavené prenosné dokumenty PDA1 pre svojich zamestnancov. Tieto dôvody a dôkazy, z ktorých čerpal pri vydaní stanoviska uviedol žalovaný, až vo vyjadrení k žalobe. V stanovisku neuviedol skutkové tvrdenia a relevantné dôkazy, na základe ktorých zamietol žiadosť žalobcu o vystavenie formulára PDA1 z dôvodu vyslania zamestnanca, pretože žalobca z tohto stanoviska nemal jasne preukázané, ktoré kritériá pre splnenie podmienok vydania PDA1 nesplnil. 34. Pokiaľ žalovaná v písomnom vyjadrení i na pojednávaní poukazuje na existenciu dohody medzi inštitúciou sociálneho zabezpečenia Francúzskej republiky (URSSAF) a sociálnou poisťovňou, táto nemusí mať podľa vykonávacieho nariadenia písomnú formu, správny súd však považuje za potrebné zdôrazniť, že v každom prípade musí byť existencia takejto dohody žalovanou preukázaná a určenie uplatniteľnej legislatívy nesmie byť arbitrárne. Prispôsobenie faktov alebo udalostí, ku ktorým dochádza v jednom členskom štáte, nemôže v žiadnom prípade viesť k tomu, aby sa iný členský štát stal príslušným alebo jeho právne predpisy uplatniteľnými. 35. Z administratívneho spisu žalovanej existencia takejto dohody z čl. 16 ods. 4 nevyplýva a ani ho žalovaná ju vo svojom stanovisku necituje. Dohoda i keď nemusí mať písomnú formu, musí byť dostatočne určitá a musí z nej byť nepochybne zrejmé, na ktorú konkrétnu osobu sa určenie konkrétnej legislatívy vzťahuje. 36. Správny súd uvádza, že v zmysle judikatúry Najvyššieho súdu SR veľký senát správneho kolégia v uznesení č. 1Vs/1/2018 okrem iného prijal záver, že dohoda podľa čl. 16 ods. 1 vykonávacieho nariadenia musí byť určitá čo do obsahu ako aj subjektov, ktorých sa má určenie uplatniteľných právnych predpisov týkať a súčasne musí byť zachytená v akomkoľvek formáte a založená do spisu. 37. Žalobca ako príslušná osoba zamestnávateľ nebol informovaný o tom, že medzi žalovaným a príslušnou inštitúciou vo Francúzsku prebieha rokovanie o určení, ktoré predpisy sú uplatniteľné na dotknutú osobu a s akým záverom toto rokovanie bolo ukončené. 38. Tieto nedostatky spôsobili, že predmetné stanovisko je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a sú dôvodné námietky žalobcu, preto správny súd stanovisko orgánu verejnej správy žalovaného zrušil podľa 191 ods.1 písm. d/ SSP a vec vrátil správnemu orgánu na nové konanie s
tým, že v novom rozhodnutí, resp. stanovisku, musí uviesť konkrétne dôvody, pre ktoré zamietol žiadosť žalobcovi o vystavenie formuláru PDA1. 39. Vzhľadom na vyššie uvedené správny súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná, a preto aplikoval ustanovenie § 191 ods. 1 písm. d/ SSP a predmetné stanovisko zrušil. 40. O trovách konania súd rozhodol tak žalobcovi, ktorý mal v konaní úspech súd priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu (§ 175 ods. 1 SSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak (ust. § 133 ods. 2 SSP).
Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom (§ 449 ods. 1). Tieto povinnosti neplatia, ak ide o konania o správnej žalobe v sociálnych veciach (§ 6 ods. 2 písm. c).