Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Sžsk/135/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Jany Martinčekovej, v právnej veci žalobkyne: D. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom XX-XXX N., N. W. XX, N. W. (predtým ako D. K. - I. I., so sídlom XXX XX I.J., D. XXX, X.: XX XXX XXX), právne zastúpená JUDr. Dušanom Remetom, advokátom so sídlom 080 01 Prešov, Masarykova 2, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, za účasti: Q. N. L., trvale bytom XXX XX W., I. XXX, N. W., právne zastúpený JUDr. Dušanom Remetom, advokátom so sídlom 080 01 Prešov, Masarykova 2, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 20434-2/2014-BA zo dňa 20.02.2014, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Prešove, č. k. -78 z 03.09.2020, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a .

II. Účastníkom konania nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom č. k. -78 z 03.09.2020 Krajský súd v Prešove podľa (ďalej len „“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania rozhodnutia žalovanej č. 20434-2/2014-BA zo dňa 20.02.2014 spolu s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Svidník č. 5612-27/2013-SK zo dňa 27.11.2013. Žalovaná svojím rozhodnutím zamietla odvolanie žalobkyne (ako zamestnávateľa) a odvolanie zamestnanca (pribratého účastníka) a potvrdila rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, že pánovi Q. N. L. (zamestnancovi žalobkyne) zaniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti podľa slovenskej legislatívy dňa 31.05.2013. Účastníkom konania krajský súd nárok na náhradu trov konania nepriznal.

2. V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že z obsahu žaloby je evidentné, že žalobkyňa namieta iné porušenie ako porušenie svojich subjektívnych práv, pričom poukázal na a . Skonštatoval, že z obsahu žaloby je nepochybné, že všetky žalobné námietky žalobkyne smerujú k namietaniu porušenia subjektívnych práv pribratého účastníka konania (zamestnanca žalobkyne). Dospel preto k záveru, že rozhodnutia a postup žalovanej vo vzťahu k žalobkyni sú v súlade so zákonom, pričom subjektívne práva žalobkyne porušené neboli. Žalobu žalobkyne z uvedených dôvodov vyhodnotil ako nedôvodnú.

3. Proti rozsudku krajského súdu podala kasačnú sťažnosť žalobkyňa s poukazom na a navrhla, aby kasačný súd rozsudok krajského súdu zmenil, napadnuté rozhodnutie žalovanej zrušil, vec jej vrátil na ďalšie konanie a priznal jej právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Podľa názoru žalobkyne bolo potrebné v zmysle v spojení s

rozhodnutie žalovanej zrušiť bez ohľadu na to, či v tomto súdnom konaní bolo alebo nebolo preukázané porušenie subjektívnych práv žalobkyne, keďže žalovaná vôbec nemala právomoc rozhodnúť o určení tzv. uplatniteľnej legislatívy vo vzťahu k účastníkom konania a teda nebola oprávnená rozhodnúť o zániku či nevzniknutí ich sociálneho poistenia. Rozhodnutia žalovanej označila za nulitné (ničotné právne akty) tvrdiac, že bez ohľadu na akékoľvek ďalšie skutočnosti musí dôjsť k zjednaniu nápravy, a to zrušením týchto rozhodnutí. Zdôraznila, že súd nie je viazaný dôvodmi žaloby a je povinný ex lege zrušiť rozhodnutia žalovanej v prípade, ak sú vydané orgánmi, ktoré na ich vydanie neboli oprávnené.

4. Žalovaná vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti žalobkyne uviedla, že s rozsudkom krajského súdu v celom rozsahu súhlasí, pričom žalobkyňa neuviedla také námietky k správnosti preskúmavaného rozhodnutia, ani právne relevantné dôvody, ktoré by odôvodňovali zrušenie rozsudku alebo žalobou napadnutého rozhodnutia. Navrhla, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť zamietol.

5. Podľa o súdoch a o zmene a doplnení niektorých , Slovenskej republiky (ďalej aj „“) začne činnosť 1. augusta 2021.

6. Podľa , o súdoch a o zmene a doplnení niektorých , výkon súdnictva prechádza od 1. augusta 2021 z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) na vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc najvyššieho správneho súdu.

7. Podľa rozhoduje o kasačných sťažnostiach.

8. Z vyššie citovaného vyplýva, že zákonodarca upravil prechod výkonu súdnictva z najvyššieho súdu na vo všetkých „živých“ právnych veciach, t.j. veciach, ktoré neboli právoplatne skončené na Najvyššom súde Slovenskej republiky k 01.08.2021 v agende správneho súdnictva, v ktorých veciach bude ako súd kasačný, konať a rozhodovať Slovenskej republiky.

9. , ako súd kasačný ( ), bez nariadenia pojednávania ( ) preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom zistil, že kasačná sťažnosť žalobkyne nie je dôvodná.

10. Podľa každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

11. Podľa správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

12. Podľa ochrany iných ako subjektívnych práv sa môže domáhať len prokurátor alebo subjekt výslovne na to oprávnený zákonom.

13. Podľa , žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

14. v priznáva aktívnu legitimáciu na podanie žaloby na preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu fyzickej alebo právnickej osobe, ktorá o sebe tvrdí, že bola ako účastník administratívneho konania na svojich právach alebo právom chránených záujmoch ukrátená rozhodnutím alebo opatrením orgánu verejnej správy. Iný subjekt (okrem prípadov uvedených v a ) nie je aktívne legitimovaný na podanie takej žaloby v prospech inej osoby. So zreteľom na ustanovenie treba považovať za náležitosť žaloby aj konkrétne tvrdenie žalobcu o tom, že bol ukrátený na svojich právach nezákonným rozhodnutím správneho orgánu, pričom musí ísť o subjektívne práva vyplývajúce z právneho predpisu. Len tak môže súd posúdiť otázku aktívnej legitimácie žalobcu.

15. Žalobu podľa a nasl. môže podať len ten, kto bol správnym rozhodnutím alebo opatrením ukrátený na svojich právach a nielen na svojom záujme. V správnom súdnictve pri rozhodovaní o žalobách proti rozhodnutiam správnych orgánov súd poskytuje ochranu iba subjektívnym právam žalobcu. Ten, kto o sebe tvrdí, že je žalobcom, musí byť preto súčasne aktívne legitimovaný hmotnoprávne, čo znamená, že musí ísť o skutočné ukrátenie. Nedostatok hmotnej legitimácie má za následok zamietnutie žaloby.

16. V tomto kontexte kasačný súd odkazuje (v zhode so žalovanou) aj na uznesenie Ústavného súdu SR, sp. zn. -9 zo dňa 02.06.2011, podľa ktorého: „Na aktívnu legitimáciu na podanie žaloby o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu podľa druhej hlavy piatej časti (Rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov) nestačí, že žalobca bol účastníkom správneho konania (alebo sa s ním v správnom konaní malo ako s účastníkom konať), ale zároveň musel byť ako účastník správneho konania rozhodnutím, preskúmania zákonnosti ktorého sa domáha, ako aj postupom správneho orgánu na svojich právach, ukrátený. Správne súdnictvo tak nie je založené na verejnej žalobe (actio popularis), ktorá by umožnila komukoľvek podať žalobu o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu. Ukrátenie práv žalobcu musí byť v žalobe tvrdené a podložené a aspoň potenciálne možné. Ako vyplýva z uvedeného, samotné postavenie účastníka v správnom konaní ešte k naplneniu podmienky dotknutosti, resp. ukrátenia práv žalobcu nevedie.“

17. Aktívna legitimácia na podanie žaloby je jednou z podmienok konania a je potrebné ju skúmať.

18. Krajský súd postupoval procesne správne, keď skúmal, či žalobkyňa je aktívne hmotne legitimovaná na podanie žaloby, pričom tiež správne skonštatoval, že žalobkyňa mala povinnosť uviesť tvrdenia o porušení vlastných subjektívnych práv. Žalobkyni tak dôvodne vytkol, že neuviedla, konkrétne ktoré jej subjektívne práva boli napadnutými rozhodnutiami porušené.

19. Ide pritom o takú procesnú podmienku, nedostatok ktorej nie je odstrániteľný a procesne má za následok zamietnutie žaloby.

20. Kasačný súd v zhode s názorom krajského súdu dospel k záveru, že žalobkyňa sa žalobou domáhala ochrany iných než svojich subjektívnych práv, konkrétne sa domáhala ochrany práv svojho zamestnanca (ďalšieho účastníka), keď vo svojej žalobe jednoznačne nepreukázala a nešpecifikovala, akým konkrétnym spôsobom bola poškodená na svojich právach (nie na právach zamestnanca), či z akých dôvodov sa tak domnieva.

21. Ani z tvrdení sťažovateľky uvádzaných v kasačnej sťažnosti nevyplýva, akým spôsobom došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces, zákonné administratívne konanie, práva na fungovanie verejnej správy na princípe tzv. dobrej správy, práva na dodržiavanie základných zásad administratívneho konania, práva vlastniť majetok, na slobodnú voľbu podnikania a práva podnikať a dosahovať zisk z podnikateľskej činnosti na území Slovenskej republiky práve a v dôsledku napadnutého rozhodnutia žalovanej.

22. Pokiaľ žalobkyňa už v žalobe argumentovala nedostatkom právomoci žalovanej a správneho orgánu prvého stupňa vydať rozhodnutie zániku povinného poistenia jej zamestnanca, kasačný súd dodáva, že napriek tomu v rozhodnutí a ani v postupe žalovanej nebolo možné vzhliadnuť porušenie subjektívnych práv žalobkyne. Nepochybil preto krajský súd, keď v odôvodnení svojho rozsudku meritórne námietky bez ďalšieho vyhodnotenia považoval už za bezpredmetné a nezaoberal sa nimi.

23. Z vyššie uvedených dôvodov neobstojí ani požiadavka sťažovateľky, aby náprava nulitnosti aktov vydaných žalovanou bola zjednaná zrušením rozhodnutí žalovanej v konaní, ktoré bolo iniciované subjektom bez aktívnej hmotnej legitimácie.

24. Uvedený záver (ohľadom nedotknutia subjektívnych práv sťažovateľky napadnutými rozhodnutiami správnych orgánov a ohľadom nedostatku aktívnej hmotnej legitimácie žalobkyne na podanie žaloby) nie je spochybnený ani závermi, ku ktorým dospel veľký senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní pod sp. zn. , na ktoré rozhodnutie sťažovateľka v kasačnej sťažnosti poukazovala.

25. Je však potrebné prisvedčiť sťažovateľke, že v rozsudku krajského súdu bola nesprávne poučená (podľa ) o lehote na podanie opravného prostriedku, keď krajský súd v poučení svojho rozsudku nesprávne uviedol, že kasačná sťažnosť proti rozhodnutiu je prípustná v lehote 30 dní od jeho doručenia. Správne mala byť sťažovateľka poučená (podľa ) o možnosti podať kasačnú sťažnosť v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu.

26. Z predloženého súdneho spisu mal kasačný súd zároveň za preukázané, že rozsudok krajského súdu bol právnemu zástupcovi žalobkyne doručený dňa 18.10.2020 (nedeľa), pričom kasačná sťažnosť bola podaná elektronicky dňa 19.11.2020 (štvrtok).

27. Uvedené procesné pochybenie krajského súdu spočívajúce v nesprávnom poučení účastníkov konania o lehote na podanie kasačnej sťažnosti v danom prípade nemá za následok vecnú nesprávnosť rozhodnutia krajského súdu a nemalo za následok ani ujmu na právach sťažovateľky v rozsahu zakladajúcom porušenie práva na spravodlivý proces, nakoľko kasačný súd sa kasačnou sťažnosťou sťažovateľky zaoberal ako podanou riadne a včas.

28. Z vyššie uvedených dôvodov považoval kasačný súd kasačnú sťažnosť žalobkyne za nedôvodnú a zamietol ju podľa .

29. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa v spojitosti s ust. , a a neúspešnej sťažovateľke, žalovanej a ani ďalšiemu účastníkovi náhradu trov kasačného konania nepriznal, keďže neboli naplnené predpoklady uvedené v týchto zákonných ustanoveniach, potrebné pre priznanie náhrady trov konania.

30. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný riadny opravný prostriedok.