Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

69Ek/1135/2021

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava - Petržalka, IČO: 35 724 803, právne zast. Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava - Petržalka, IČO: 53 255 739, v mene ktorej koná advokát a konateľ Mgr. Lucia Kostolanská, proti povinnému: T. M., G.. XX.X.XXXX, K. A. XXX/XX, XXX XX O., vedenej pred súdnym exekútorom Mgr. Slavomír Nosko, so sídlom exekútorského úradu Komenského 3, 974 01 Banská Bystrica, pod sp. zn. 379EX 475/21, v konaní o vymoženie 859,29 Eur s prísl., rozhodujúc o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

rozhodol:

I. Súd exekúciu § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku z a s t a v u j e .

II. Súd povinnému nárok na náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie n e p r i z n á v a.

III. Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekútora vo výške 36,00 Eur, v lehote do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia.

odôvodnenie:

1. Na základe opätovného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie doručeného súdu dňa 09.04.2021 prostredníctvom právneho zástupcu, sa začalo proti povinnému exekučné konanie pre vymoženie pohľadávky priznanej exekučným titulom, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn.: SR 12641/10 vydaným Stálym rozhodcovským súdom zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., IČO: 35 922 761, v konaní s ustanoveným rozhodcom JUDr. Miroslav Rác, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 06.12.2010 a vykonateľnosť dňa 09.12.2010 (ďalej len „exekučný titul“). Pôvodné exekučné konanie bolo vedené súdnym exekútorom JUDr. Rudolf Krutý, PhD., ktorý ju viedol pod sp. zn. EX 1648/11u.

2. Vykonaním exekúcie poveril tunajší súd Poverením sp. zn. dňa 14.05.2021 súdneho exekútora Mgr. Slavomír Nosko, so sídlom exekútorského úradu Komenského 3, 974 01 Banská Bystrica, ktorý ju vedie pod sp. zn. 379EX 475/21 (ďalej len „súdny exekútor“). Doručením poverenia súdnemu exekútorovi dňa 14.05.2021 sa začala exekúcia vykonávaná v neprospech povinného. Súdny exekútor vydal dňa 15.06.2021 Upovedomenie o začatí exekúcie sp. zn. 379EX 475/21, ktoré bolo povinnému doručené prostredníctvom zamestnávateľa dňa 25.08.2021 (povinný Upovedomenie o začatí exekúcie, doručované súdnym exekútorom poštou , neprevzal).

3. V priebehu konania, a to dňa 16.08.2021 podal povinný prostredníctvom poštového doručovateľa návrh na zastavenie exekúcie zo dňa 13.08.2021 (ďalej len „návrh na zastavenie exekúcie“), ktorý bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 17.08.2021.

4. Súdny exekútor na základe autorizovaného podania predložil súdu dňa 08.10.2021 predmetný návrh na zastavenie exekúcie spolu s obálkou o jeho odoslaní, Vyjadrenie oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 27.09.2021, Upovedomenie o začatí exekúcie sp. zn. 379EX 475/21 zo dňa 15.06.2021 spolu s potvrdením o jeho doručení povinnému.

5. Súd preskúmaním návrhu povinného na zastavenie exekúcie zistil, že povinný navrhol súdu, aby exekúciu v celom rozsahu zastavil podľa a Exekučného poriadku, a to z nasledovných dôvodov. Povinný je názoru, že predmetná exekúcia sa zo zákona musí zastaviť, pretože sú tu okolnosti, pre ktoré je exekúcia neprípustná, ako aj pre rozpor s a únijným právom. Exekučný titul povinný považuje za nezákonný a podľa povinného sa prieči dobrým mravom. Povinný uviedol, že konajúci súd pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie nevykonal dôkazy pre spravodlivé rozhodnutie vo veci v súlade s SR, nezistil existenciu, či tu právo je alebo nie je spravodlivým spôsobom, z úradnej povinnosti nezistil, či uzavretá spotrebiteľská zmluva je platná alebo nie, nezistil či uzavretá spotrebiteľská zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky pre ktoré je neplatná, neurčil, či pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy boli použité nekalé obchodné praktiky, ex offo nepreskúmal spotrebiteľskú zmluvu v súlade so smernicou Rady 93/13/EHS. Na základe uvedeného povinný záverom návrhu na zastavenie exekúcie žiada súd, aby predmetnú exekúciu zastavil a oprávneného zviazal na trovy exekúcie v celom rozsahu. V návrhu na zastavenie exekúcie povinný na podporu svojich tvrdení poukázal na rozhodovaciu činnosť tunajšieho exekučného súdu, a to konkrétne poukázal na vydané rozhodnutia sp. zn. , . Ďalej okrem iného poukázal aj na , Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. zo dňa 31.10.2017, Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 18.09.2012 a iné.

6. Oprávnený sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyjadril prostredníctvom právneho zástupcu dňa 27.09.2021. Oprávnený má za to, že rozhodcovský rozsudok (exekučný titul), ktorý je podkladom pre vedenie predmetnej exekúcie, má v zmysle o rozhodcovskom konaní, tie isté vlastnosti, ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu SR. Z uvedeného vyplýva, že je prekážkou pre opätovné prejednanie veci, je právne záväzný a po uplynutí lehoty na plnenie je vykonateľný, teda je spôsobilý byť podkladom pre výkon exekúcie. Oprávnený konštatuje, že povinný svojím vlastnoručným podpisom vyjadril súhlas s uzatvorením rozhodcovskej doložky, na základe ktorej mal povinný možnosť riešiť spor buď pred rozhodcovským súdom, alebo príslušným súdom Slovenskej republiky. Povinný sa tak uzavretím rozhodcovskej doložky nevzdal práva na súdnu ochranu poskytovanú všeobecnými súdmi Slovenskej republiky, nakoľko rozhodcovská doložka v sebe obsahuje alternatívu. Oprávnený teda zastáva názor, že rozhodcovská doložka bola uzavretá platne a nie je v rozpore s ustanoveniami , s ustanoveniami o ochrane spotrebiteľa, a ani ustanoveniami Smernice Rady 93/13 ES. Oprávnený záverom vyjadrenia uviedol, že povinný nepreukázal splnenie ani jednej z podmienok uvedených v zákonných ustanoveniach na ktoré oprávnený vo vyjadrení odkázal. Predmetným exekučným ti bol povinný, ako žalovaný, zaviazaný na úhradu priznanej sumy pred vyše 11timi rokmi. Oprávnenému príde zvláštne, že správnosť exekučného titulu povinný nenamietal celé tie roky, pričom povinný mal k dispozícii viacero prostriedkov, ktorými sa mohol proti nemu brániť. Vzhľadom na vyššie uvedené oprávnený nesúhlasí so zastavením exekúcie.

7. Súdny exekútor sa k tvrdeniam povinného uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie nevyjadril.

8. Podľa pís. a) až d) o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak: a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (), sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

9. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

10. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

11. Podľa § 61l ods. 1 Exekučného poriadku, o návrhoch na zastavenie exekúcie, ktoré majú odkladný účinok, rozhoduje súd prednostne.

12. Podľa § 61l ods. 3 prvá veta Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.

13. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

14. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od exekúcie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Povinný v návrhu musí uviesť skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. bránia jeho vymáhateľnosti alebo sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná (napr. vymáhaný nárok zanikol splnením, exekučný titul bol zrušený na základe mimoriadnych opravných prostriedkov a pod.).

15. Súd po preskúmaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie konštatuje, že návrh povinného bol podaný v zákonom stanovenej 15 dňovej lehote podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku a takto podaný návrh má odkladný účinok.

16. Exekučným titulom v predmetnom konaní je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn.: SR 12641/10 vydaným Stálym rozhodcovským súdom zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., IČO: 35 922 761, v konaní s ustanoveným rozhodcom JUDr. Miroslav Rác, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 06.12.2010 a vykonateľnosť dňa 09.12.2010.

17. Podľa o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom do 31.03.2006, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa , , ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

18. Podľa (ďalej ako „“) v znení účinnom do 31.03.2006, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa , ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

19. Podľa v znení účinnom do 31.03.2006, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

20. Podľa v znení účinnom do 31.03.2006, spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

21. Podľa v znení účinnom do 31.03.2006, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "").

22. Podľa v znení účinnom do 31.03.2006, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

23. Podľa o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia.

24. Podľa o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2005, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

25. Podľa o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014, rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

26. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne sa nesplnila. Základnou vlastnosťou, ktorú musí mať každý exekučný titul bez ohľadu na jeho druh, je vykonateľnosť. Vykonateľnosťou sa vo všeobecnosti rozumejú účinky (vlastnosti) rozhodnutia umožňujúce núteným spôsobom aj proti vôli povinného realizovať povinnosť obsiahnutú vo výroku rozhodnutia, ktorá nebola dobrovoľne splnená. Vykonateľnosť exekučného titulu sa skúma ex offo, a to tak z formálnej stránky ako aj zo stránky materiálnej. Formálna a materiálna vykonateľnosť exekučného titulu sú rovnocenné zložky vykonateľnosti rozhodnutia. Chybnosť alebo nedostatok niektorej zložky vykonateľnosti spôsobuje neprípustnosť exekúcie a jej zastavenie v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania. Súd je v exekučnom konaní v ktoromkoľvek štádiu povinný skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu, ako aj zhodu návrhu na vykonanie exekúcie s exekučným titulom, a to nielen v štádiu preskúmavania návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku za účelom vydania poverenia na vykonanie exekúcie, ale aj za účelom zistenia existencie dôvodu podľa § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, pre ktorý by bolo potrebné návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť, alebo taktiež aj v prípade, keď by došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie pre zistenie dôvodu na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, a to aj bez návrhu povinného na zastavenie exekúcie.

27. Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu vydaného v spotrebiteľskom spore, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku či sú kumulatívne splnené všetky podmienky ustanovené v § 53 ods. 3 písm. f) Exekučného poriadku, t.j. či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodca zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory, či rozhodcovský rozsudok bol vydaný pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory, ako aj to, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva a rozhodcovský rozsudok spĺňajú podmienky podľa osobitných predpisov, a či rozhodcovské rozhodnutie je vykonateľné. Ak súd dospeje k záveru, že nie je splnená čo i len jedna z vyššie uvedených podmienok, návrh oprávneného na vykonanie exekúcie zamietne. Táto preskúmavacia fáza exekučného súdu spočíva v tom, že v prípade, ak sa exekúcia má vykonať na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom spore, exekučný súd má zákonnú povinnosť preskúmať náležitosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy podľa osobitných predpisov (najmä podľa o rozhodcovskom konaní v prípade rozhodcovskej zmluvy uzatvorenej pred 01. 01. 2015 a neskôr podľa o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní) a či spotrebiteľský rozhodcovský rozsudok bol vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie. Je logické, že exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to či bola uzavretá platne. Iba platná spotrebiteľská rozhodcovská zmluva môže totiž založiť právomoc stáleho rozhodcovského súdu na jej základe určitú vec prejednať a rozhodnúť; absolútna neplatnosť právneho úkonu má za následok, že právny úkon nebol nikdy uzavretý. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať stály rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal stály rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Nedostatok právomoci stáleho rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v

spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku. Takúto interpretáciu ustanovenia § 53 ods. 3 písm. f) Exekučného poriadku vyžaduje účel právnej úpravy premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa tvoriacich samostatné odvetvie práva, a to spotrebiteľské právo. Týmto účelom je odstránenie značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa.

28. Vzhľadom na tvrdenia povinného uvedené v návrhu na zastavenie exekúcie, súd opätovne preskúmal podaný návrh oprávneného na vykonanie exekúcie a jeho prílohy. Vychádzajúc z podaného návrhu na vykonanie exekúcie a jeho príloh exekučný súd považuje za nesporné, že oprávnený navrhol vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozsudku vydaného v spotrebiteľskom spore, pretože predmetom rozhodcovského konania bol spor zo Žiadosti o vydanie pôžičkovej karty Žofík vydávanej v spoluprácu s SKK č. 2660213, ktorú uzatvorili právny predchodca oprávneného VÚB, a.s. a povinný dňa 03.08.2005 (ďalej len „zmluva č. 2660213“). Povinný bol v zmluve č. 2660213 identifikovaný menom, priezviskom, adresou trvalého bytu, rodným číslom a číslom občianskeho preukazu. Po oboznámení sa s obsahom predmetnej zmluvy č. 2660213 tak exekučný súd konštatuje, že táto zmluva č. 2660213 je zmluvou spotrebiteľskou. Pri posúdení charakteru zmluvy č. 2660213 podľa občianskeho práva upravujúceho spotrebiteľské zmluvy súd vychádzal z a nasl. v znení účinnom do 31.03.2006, ktorý vymenúval v konkrétne zmluvné typy spotrebiteľských zmlúv uzatváraných podľa . Vychádzajúc z európskej legislatívy, ako aj zásad a pojmových znakov, z ktorých pri definícii spotrebiteľskej zmluvy je nevyhnutné vychádzať, nemožno úpravu v považovať za taxatívnu; ide len o užšie vymedzenie pojmu spotrebiteľských zmlúv. V širšom kontexte je nutné vychádzať i z ustanovení osobitnej právnej úpravy o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu uzavretia posudzovanej zmluvy, najmä z ustanovenia tohto zákona upravujúceho spotrebiteľské zmluvy. Spotrebiteľskými zmluvami podľa sú zmluvy uzavreté podľa , , ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. (uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. -118 zo dňa 26. 10. 2012). V danom prípade je nepochybné, že uzatvorená zmluva č. 2660213 je zmluvou formulárovou, pripravenou na predtlačenom tlačive, do ktorého sa len vpisujú požadované údaje. Dlžník tak nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť obsah zmluvných podmienok poskytnutia úveru, nemôže vyjednávať, jedinou jeho alternatívou je prijatie, respektíve odmietnutie návrhu ako celku. V dôsledku toho, že právny vzťah založený zmluvou súd posúdil ako vzťah spotrebiteľský, preto potom aplikoval na danú situáciu ustanovenia zaručujúce povinnému ako spotrebiteľovi ochranu jeho práv a pristúpil k posudzovaniu toho či nie je daný niektorý z dôvodov pre zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle Exekučného poriadku, pričom vzhľadom na o ukončení niektorých exekučných konaní (ďalej len „“ ) na tento postup nemá vplyv, že v danom prípade sa jedná o opätovný návrh na vykonanie exekúcie v zmysle .

29. Podľa uznesenia Najvyššieho súd SR sp. zn. zo dňa 09. 02. 2012: „Ak v určitej veci nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Keby exekučný súd akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu, akceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Išlo by o akceptáciu „rozhodnutia“ nevykonateľného, majúceho účinky paaktu. Skutočnosť, že účastník rozhodcovského konania, ktorý v exekučnom konaní vystupuje v procesnom postavení povinného v rozhodcovskom konaní nenamietal neexistenciu rozhodcovskej zmluvy, prevzal rozhodcovský rozsudok a nevyužil možnosť domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku žalobou podanou na príslušnom súde je irelevantná.“

30. Pre úplnosť exekučný súd ešte dopĺňa, že pokiaľ ide o samotné posudzovanie nedostatku právomoci súdu resp. iného orgánu pri vydaní rozhodnutia, ktoré má byť exekučným titulom, je potrebné poukázať na ustálenú judikatúru v tomto smere, najmä na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. z 24. 02. 2011, uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. , rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 21. 03. 2012, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. , rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. . Nedostatok právomoci súdu (všeobecného aj rozhodcovského) sa považuje za neodstrániteľnú podmienku konania, ktorá má ten dôsledok, že súd nemôže vydať rozhodnutie vo veci samej, ale musí konanie zastaviť a vec postúpiť inému orgánu. Ak

nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok.

31. V nadväznosti na vyššie uvedené sa tak exekučný súd opätovne zaoberal tým či rozhodcovská zmluva č. 2660213, ktorá založila právomoc rozhodcovského súdu na vydanie exekučného titulu, spĺňa podmienky podľa osobitných predpisov.

32. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku súdu vyplýva, že právny predchodca oprávneného a povinný uzatvorili dňa 03.08.2005 Zmluvu č. 2660213 a následne dňa 21.08.2007 už terajší oprávnený uzatvoril s povinným Dohodu o úhrade pohľadávky v splátkach (ďalej len „Dohoda“). Rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc rozhodovať vo veci z bodu 5 Dohody. Vzhľadom na to, že oprávnený spolu s návrhom na vykonanie exekúcie súdu predmetnú Dohodu nepredložil, exekučný súd dňa 10.01.2022 a opakovane dňa 31.01.2022 vyzval oprávneného na jej predloženie. Dňa 01.02.2022 bola súdu predmetná Dohoda doručená. Súd po jej preskúmaní zistil, že právomoc rozhodovať danú vec Stálym rozhodcovským súdom zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., IČO: 35 922 761 bola síce uvedená v bode 5. Dohody, avšak z predloženej Dohody súdu vyplýva, že nebola právoplatne uzavretá, nakoľko na nej absentoval vlastnoručný podpis povinného (Dohoda bola podpísaná len zo strany oprávneného dňa 28.07.2007).

33. Vzhľadom na skutočnosť uvedenú v bode 32. tohto uznesenia, súd pri posudzovaní právomoci rozhodovať vec príslušným rozhodcovským súdom, opätovne preskúmal Zmluvu č. 266213 zo dňa 03.08.2005. Rozhodcovská doložka v prejednávanej veci je obsiahnutá v bode 59. článku XI. Obchodných podmienok pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou, a.s. v spolupráci so spoločnosťou Slovenské kreditné karty, a.s. (ďalej len ako „OP“) v nasledovnom znení: ,,Zmluvne strany sa dohodli že všetky spory, ktoré by v budúcnosti medzi nimi vznikli zo Zmluvy, budú rozhodované v rozhodcovskom konaní v zmysle o rozhodcovskom konaní Stálym rozhodcovským súdom Asociácie bánk podľa o platobnom styku. Rozhodcovské konanie za koná v sídle rozhodcu a rozhodca rozhoduje vo veci bez ústneho pojednávania, iba na základe písomných materiálov predložených stranami v lehote rozhodcom stanovenej. Rozhodca môže nariadiť ústne pojednávanie, ak nebude považovať predložené listiny za dostačujúce. Písomnosti v rozhodcovskom konaní zasiela rozhodca stranám na adresu, ktorú strana uviedla alebo jej zvolenému právnemu zástupcovi. Účinky doučenia nastanú aj vtedy, ak adresát písomnosť odmietol prevziať, alebo ak aj napriek oznámeniu pošty si ju ako poštovú zásielku nevyzdvihol. Rozhodcovský rozsudok je konečný a záväzný a dňom doručenia nadobúda účinky právoplatného súdneho rozhodnutia. Banka a Klient vyhlasujú, že sa dobrovoľne podriadia rozhodnutiu rozhodcu. Táto rozhodcovská doložka je súčasťou Zmluvy a zaväzuje právnych nástupcov obidvoch zmluvných strán. Zánik Zmluvy sa nedotýka tejto rozhodcovskej doložky, ktorá je jej súčasťou.“

34. Exekučný súd mal za preukázané, že rozhodcovská doložka obsiahnutá v OP nezakladala právomoc rozhodovať v uvedenom spotrebiteľskom spore Stálemu rozhodcovskému súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou a.s., IČO: 35 922 761, nakoľko predmetný rozhodcovský súd nebol stranami výslovne dohodnutý. Stranami bol výslovne dohodnutý rozhodcovský súd uvedený v rozhodcovskej doložke v OP, a ktorou disponuje exekučný súd , je rozhodcovský súd - Stály rozhodcovský súd Asociácie bánk.

35. Z vyššie uvedeného vyplýva skutočnosť, že rozhodcovská doložka, ktorá bola oprávneným predložená exekučnému súdu nezakladala právomoc súdu, ktorý exekučný titul vydal, nakoľko v rozhodcovskom konaní nerozhodoval rozhodcovský súd, ktorému bola založená právomoc prejednávať spor z uvedenej rozhodcovskej doložky (vyplývajúce z OP).

36. Súd dáva do pozornosti uznesenie Najvyššieho súd SR sp. zn. zo dňa 09. 02. 2012: „Ak v určitej veci nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Keby exekučný súd akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu, akceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Išlo by o akceptáciu „rozhodnutia“ nevykonateľného, majúceho účinky paaktu. Skutočnosť, že účastník rozhodcovského konania, ktorý v exekučnom konaní vystupuje v procesnom postavení povinného v rozhodcovskom konaní nenamietal neexistenciu rozhodcovskej zmluvy, prevzal rozhodcovský rozsudok a nevyužil

možnosť domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku žalobou podanou na príslušnom súde je irelevantná.“

37. Súd v tomto bode ďalej považuje za potrebné uviesť, že rozhodcovská doložka mala byť uzavretá dňa 03.08.2005 (ku dňu uzatvorenia zmluvy č. 2660213), v zmysle prechodného ustanovenia o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia, exekučný súd tak aj posudzoval platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa o rozhodcovskom konaní účinného do 31.12.2014. V zmysle citovaných ustanovení o rozhodcovskom konaní je zrejmé, že na platnú existenciu rozhodcovskej doložky je potrebné splniť okrem iných, podmienku písomnej formy, pričom písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Úprava obsiahnutá v zákone o rozhodcovskom konaní o úprave formy rozhodcovskej zmluvy v je striktná bez možnosti extenzívneho výkladu a formálna podmienka písomnej formy v danom prípade dodržaná nebola (porovnaj uznesenie Najvyššieho súd SR sp. zn. zo dňa 30.11.2011).

38. Podľa ustanovenia článku 6 odsek 1 Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „Smernica Rady 93/13/EHS“), členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

39. Podľa ustanovenia článku 3 odsek 3 Smernice Rady 93/13/EHS, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.

40. Všeobecne platí, že rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodujú v rozhodcovskom konaní, ktoré môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Pokiaľ má byť rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom právom akceptovateľná ako prejav jeho zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 16. 01. 2013).

41. Vzhľadom na vyššie uvedené tak exekučný súd konštatuje, že v danom prípade nebola rozhodcovská doložka platne uzatvorená, pretože nebolo preukázané jej písomné dojednanie. Exekučný súd má za to, že písomná forma by bola zachovaná len v prípade, ak by rozhodcovská zmluva resp. doložka bola obsiahnutá v dokumente podpísanom oboma zmluvnými stranami. Z predložených OP, ktorých obsahom bola aj rozhodcovská doložka, je však zrejmé, že tento dokument zmluvnými stranami podpísaný nebol. V prípade rozhodcovskej zmluvy č. 2660213 ide o zmluvné dojednanie, s ktorým musia zmluvné strany vyjadriť súhlas a na to, aby boli pre zmluvné strany záväzné, zákon vyžaduje, aby boli stranám uzatvárajúcim zmluvu známe alebo aby boli priložené k návrhu zmluvy. Z pripojených listinných dôkazov však nevyplýva či práve predložené OP boli platné v čase uzavretia zmluvy č. 2660213, nakoľko z nepodpísaného a dátumom neoznačeného dokumentu to nie je možné vyvodiť. Zároveň oprávnený nepreukázal, že s obsahom OP povinného aj skutočne oboznámil (najmä s možnosťou neprijať návrh na uzatvorenie rozhodcovskej doložky). Pokiaľ zmluva č. 2660213 v článku VII., v časti Vyhlásenia žiadateľ - klienta, obsahovala predtlačené vyhlásenie povinného o tom, že sa oboznámil s OP, súhlasí s ich obsahom, prijíma návrhy v nich predložené a potvrdzuje ich prevzatie, uvedené podľa názoru exekučného súdu nie je dostatočné na preukázanie toho, že povinný mal skutočnú vedomosť o tom, že obsahom OP je aj rozhodcovská doložka. Naopak exekučný súd považuje postup právneho predchodcu oprávneného za neštandardný, keď rozhodcovskú doložku zahrnul do OP bez toho, aby v zmluve uviedol aspoň odkaz na toto zmluvné dojednanie. V prípade sporu platí, že predpokladanú znalosť obchodných podmienok treba preukázať, pričom dôkazné bremeno zaťažuje toho účastníka, ktorý sa znalosti týchto podmienok dovoláva. S poukazom na exekučný súd dospel k záveru o neplatnosti rozhodcovskej doložky pre nedodržanie písomnej formy.

42. Napokon pozornosti exekučnému súdu neuniklo ani to, že v danej veci by rozhodcovská doložka neobstála ani z pohľadu právnej úpravy neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách obsiahnutej v a nasl. . Za neprijateľné súd považuje to, že rozhodcovská doložka bola obsiahnutá v OP, ktoré majú povahu univerzálnych podmienok. Spotrebiteľ si tak rozhodcovskú doložku osobitne nevyjednal a nemal na výber, vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami v OP, mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým zmluvným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ. Zároveň je potrebné poukázať na to, že rozhodcovská doložka nedáva na výber obrátiť sa so žalobou na všeobecný súd. Takto koncipovaná rozhodcovská doložka tak spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa a treba ju označiť za neprijateľnú v zmysle generálnej klauzuly obsiahnutej v v znení účinnom do 31.06.2006. V tomto smere exekučný súd dáva oprávnenému do pozornosti rozsiahlu európsku judikatúru ako i judikatúru najvyšších súdnych autorít Slovenskej republiky v oblasti ochrany spotrebiteľa pred nekalými podmienkami (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 13. 10. 2011 (R 46/2012), uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 30. 01. 2013, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 29. 04. 2013, uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 24. 02. 2011, uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. z 30. 03. 2021).

43. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 10. októbra 2012: „Ak exekučný súd zistí, že právomoc rozhodcovského súdu bola založená na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, je oprávnený vyvodiť všetky dôsledky vyplývajúce z príslušných právnych predpisov pre to, aby zmluvná strana nebola uvedenou zmluvou viazaná.“ Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. zo dňa 21.03.2012, „rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku.“

44. V nadväznosti na vyššie uvedené exekučný súd konštatuje, že nedostatok právomoci rozhodcovského súdu v danom konaní odvíjajúci sa od neplatnosti rozhodcovskej doložky má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku, čo spôsobuje, že predmetný rozhodcovský rozsudok je nulitným právnym aktom a nemožno ho považovať za spôsobilý exekučný titul podľa ustanovenia § 45 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku. Nulitný akt nikoho nezaväzuje a hľadí sa na neho akoby neexistoval (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 22. 04. 2009).

45. S poukazom na uvedené skutočnosti súd zistil, že rozhodnutie predložené v tomto exekučnom konaní ako exekučný titul nespĺňa náležitosti vykonateľného rozhodnutia, pretože ho vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodovať. Vzhľadom na to je možné vychádzať z toho, že ak neexistuje rozhodcovský rozsudok, ktorý je spôsobilý byť exekučným titulom buď z hľadiska formálneho alebo z hľadiska materiálneho, exekúcia je neprípustná, čo je dôvod na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie. S poukazom na uvedené skutočnosti, súd exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d) zastavil, tak ako je uvedené vo výroku I. tohto uznesenia.

46. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

47. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

48. Nakoľko oprávnený v exekučnom konaní nebol úspešný, súd o jeho nároku na náhradu účelne vynaložených trov nerozhodoval.

49. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku: „Povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.“

50. Nakoľko povinný v zmysle § 199d ods. 2 Exekučného poriadku súdu nepreukázal účelne vynaložené trovy mu vzniknuté v súvislosti s podaným návrhom na zastavenie exekúcie (právne zastúpenie, úhradu súdnych poplatkov, atď.), súd nárok na náhradu trov exekučného konania povinnému nepriznal tak, ako je uvedené vo výroku II. tohto uznesenia.

51. Podľa § 196 Exekučného poriadku, trovami exekútora sú odmena exekútora a náhrada výdavkov ustanovených týmto zákonom.

52. Podľa § 198 ods. 2 Exekučného poriadku, ak došlo k zastaveniu exekúcie, patrí exekútorovi náhrada výdavkov, ktorú znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora podľa tohto zákona. Ak exekútor pred zastavením exekúcie sčasti vymohol alebo prijal plnenie na uspokojenie vymáhaného nároku, patria mu aj trovy, ktoré si ponechal v súlade s § 60, a to v rozsahu, v akom prevyšujú náhradu výdavkov podľa prvej vety.

53. Podľa § 199c ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku, ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený.

54. Podľa vyhlášky č. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok, alebo do uplynutia tejto lehoty nastane iný dôvod na ukončenie exekúcie, patrí exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov podľa odseku 1 v rozsahu 50%.

55. Podľa vyhlášky č. , exekútorovi patrí náhrada paušálnych výdavkov vo výške 60 eur.

56. V zmysle uvedeného ustanovenia vyhlášky č. má súdny exekútor nárok na náhradu paušálnych výdavkov vo výške 36,00 Eur (50% zo sumy 60,00 Eur + 20% DPH). Keďže exekúcia bola zastavená ex offo, pričom ide o dôvod zastavenia, ktorý možno oprávnenému pričítať, nakoľko podal návrh na vykonanie exekúcie v čase, kedy bolo začaté exekučné konanie voči povinnému, súd zaviazal na náhradu trov exekútora v zmysle citovaného ustanovenia Exekučného poriadku oprávneného tak, ako je uvedené vo výroku III. tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.