Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_44Ek-758-2023.pdf
PDF · 110.99 KB
No categories available
44Ek/758/2023
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21/21, 814 99 Bratislava, IČO 35 776 005 proti povinnému A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX/X, XXX XX E. C., o vymoženie 100,- eur s prísl., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jaroslav Mráz, Exekútorský úrad Bratislava, Bosákova 7, 851 04 Bratislava, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 44Ek/758/2023 zo dňa 19.10.2023 takto
rozhodol:
I. M e n í I. výrok uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 44Ek/758/2023 zo dňa 19.10.2023 tak, že exekúciu zastavuje v celom rozsahu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku.
II. Z r u š u j e II. výrok uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 44Ek/758/2023 zo dňa 19.10.2023.
odôvodnenie:
1. V právnej veci účastníkov tunajší súd uznesením sp. zn. 44Ek/758/2023 zo dňa 19.10.2023, ktoré vydal vyšší súdny úradník, I. výrokom návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol a II. výrokom žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie nepriznal.
2. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd uviedol, že povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 27.04.2023 uviedol dôvody, pre ktoré žiada začatú exekúciu zastaviť. V úvode svojho návrhu uvádza, že sa exekučný titul v tomto konaní nestal vykonateľným, nakoľko proti nemu podal v zákonnej lehote odvolanie. Povinný uviedol, že mu nebolo doručené rozhodnutie odvolacieho orgánu, ani iná reakcia naň. Povinný v tejto súvislosti tiež uviedol, že sa nemal možnosť oboznámiť s výsledkom odvolacieho konania a posúdiť tak uplatnenie práva na ďalší opravný prostriedok. Povinný ďalej namietal, že pri doručovaní rozhodnutia neboli dodržané predpisy o doručovaní, pretože mu mali byť všetky písomnosti doručované elektronicky podľa zákona č. 305/2013 Z. z. (zákon o e-Governmente). To isté aj čo sa týka doručovania upovedomenia o začatí exekúcie. Povinný zastáva názor, že nakoľko mu bolo rozhodnutie ako aj upovedomenie o začatí exekúcie doručované v listinnej podobe prostredníctvom Slovenskej pošty, tak aj z tohto dôvodu je exekučný titul nevykonateľný. Povinný následne namietal pasívnu legitimáciu v exekúcii označeného povinného. Povinný poukázal na skutočnosť, že rozhodnutie smeruje voči subjektu s IČO 31792472 a s rozdielnou adresou ako je označený v upovedomení o začatí exekúcie, kde je označený povinný už dátumom narodenia a inou adresou. V neposlednom rade povinný namietal postup súdneho exekútora. Povinný považoval postup exekútora pri blokácii finančných prostriedkov na jeho bankovom účte za predčasný a v rozpore s právnymi predpismi. Povinný spolu so svojím návrhom na zastavenie exekúcie predložil exekučný titul v tomto konaní a odvolanie voči nemu. Na základe vyššie uvedených skutočností povinný navrhol, aby súd exekúciu zastavil.
3. Oprávnený sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyjadril dňa 30.05.2023. Oprávnený uviedol, že pohľadávka, ktorá je predmetom exekučného konania 225EX 144/23, bola na Slovenskú konsolidačnú, a. s. postúpená Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky a vyplýva z právoplatného a vykonateľného rozhodnutia o správnom delikte držiteľa vozidla č. ORP-P-313/BAI-ODII-2019 zo dňa 20.01.2020. Rozhodnutie je opatrené doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti a je exekučným titulom spôsobilým na vedenie exekučného konania na vymoženie pohľadávky predpísanej týmto rozhodnutím. Oprávnený uviedol, že pred nadobudnutím právoplatnosti a vykonateľnosti predmetného rozhodnutia povinný využil opravný prostriedok - odvolanie, ktoré Krajský dopravný inšpektorát Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave preskúmal, zamietol a rozhodnutie Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstvo PZ v Bratislave I potvrdil (rozhodnutie č. KRPZ-BA-KDI21-18/2020-P zo dňa 22.04.2020 o odvolaní oprávnený predložil v prílohe). Oprávnený mal za to, že vydané rozhodnutie môže zrušiť výlučne orgán, ktorý ho vydal, k čomu však nedošlo a rozhodnutie je spôsobilým exekučným titulom. Podľa názoru oprávneného povinný namieta spôsob doručovania, avšak neuviedol, akým spôsobom bol doručovaním poštovou prepravou ukrátený na právach, resp. akým spôsobom ho takýto spôsob doručovania rozhodnutia znevýhodnil oproti doručovaniu do elektronickej schránky. Oprávnený zastával názor, že formy doručovania majú rovnaké právne účinky a samotný spôsob doručovania nemá vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, pokiaľ sa rozhodnutie nepochybne dostalo do dispozície povinného, čo je v tomto prípade nesporné, nakoľko povinný využil opravný prostriedok. Oprávnený mal za to, že argumentácia povinného v návrhu na zastavenie exekúcie je účelová, nakoľko doručovanie nenamietal ani v podanom odvolaní. Oprávnený mal za to, že argumenty a skutočnosti predložené povinným nie sú dôvodom na zastavenie exekučného konania v zmysle § 61k zákona č. 233/1995 Z. z. a preto navrhol, aby súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol.
4. Ďalej vyšší súdny úradník v odôvodnení uznesenia uviedol, že preskúmal návrh povinného na zastavenie exekúcie spolu s vyjadrením oprávneného a dospel k záveru, že je nedôvodný. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie namieta skutočnosť, že sa exekučný titul v tomto konaní nestal vykonateľným, nakoľko proti nemu podal v zákonnej lehote odvolanie. K námietke nevykonateľnosti exekučného titulu súd uviedol, že základným predpokladom každého exekučného konania je spôsobilý exekučný titul. Takýmto exekučným titulom je v zmysle § 45 ods. 1 Exekučného poriadku vykonateľné súdne rozhodnutie. Podľa § 45 ods. 2 písm. f) Exekučného poriadku exekučným titulom na účely tohto zákona je aj vykonateľné rozhodnutie orgánu verejnej správy a územnej samosprávy vrátane bloku na pokutu nezaplatenú na mieste. Vykonateľnosť exekučného titulu je alfou a omegou celej exekúcie. Procesná teória rozoznáva materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu. Materiálna vykonateľnosť hovorí o obsahovej stránke exekučného titulu a o jeho nevyhnutných požiadavkách na vymedzenie povinnosti, ktorá sa má nútene vymôcť. V tomto smere je možné za materiálne vykonateľný považovať iba ten exekučný titul, kde je presne a nepochybne vymedzený nositeľ oprávnenia, ďalej nositeľ povinnosti, predmet a rozsah povinnosti a čas plnenia. Formálna vykonateľnosť hovorí o formálnej stránke exekučného titulu. Potvrdenie, resp. doložka vykonateľnosti rozhodnutia je potvrdením o jeho formálnej vykonateľnosti, a teda o splnení všetkých náležitostí kladených na formálnu stránku exekučného titulu. Exekučný súd v rámci svojej činnosti v exekučnom konaní je v zmysle ustálenej judikatúry najvyšších súdnych autorít oprávnený skúmať, či exekučný titul bol vydaný na to právomocným orgánom ako aj materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu. Robí tak jednak pri posudzovaní návrhu na vykonanie exekúcie, resp. na námietku povinného pri návrhu na zastavenie exekúcie. Z tohto dôvodu exekučnému súdu nezostáva nič iné, než vyhodnotiť povinným predkladaný dôvod za nerelevantný. Predložený exekučný titul je spôsobilým podkladom pre danú exekúciu. Je právoplatný, vykonateľný a exekučný súd ho musí rešpektovať a musí sa z neho vychádzať.
5. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie ďalej namietal skutočnosť, že mu aj napriek podanému odvolaniu voči exekučnému titulu nebolo doručené rozhodnutie odvolacieho orgánu, ani iná reakcia naň. Povinný v tejto súvislosti uviedol, že sa nemal možnosť oboznámiť s výsledkom odvolacieho konania a posúdiť tak uplatnenie práva na ďalší opravný prostriedok. Exekučný súd k uvedenej námietke povinného uviedol, že zo strany oprávneného bolo súdu predložené rozhodnutie odvolacieho orgánu, t. j. Rozhodnutie o odvolaní č. KRPZ-BA-KDI21-18/2020-P zo dňa 22.04.2020, ktorý vydal Krajský dopravný inšpektorát KR PZ v Bratislave, spolu s príslušnou doručenkou. Exekučný súd preskúmal doručenku k rozhodnutiu odvolacieho orgánu, pričom mal za nesporne preukázané nasledovné skutočnosti. Z doručenky vyplýva, že rozhodnutie č. KRPZ-BA-KDI21-18/2020-P zo dňa 22.04.2020 bolo doručované povinnému na adresu F. XX, XXX XX E.. Neúspešný pokus o doručenie s výzvou o opakované doručenie bol vykonaný dňa 27.04.2020, opakované doručenie s negatívnym
výsledkom bolo vykonané dňa 28.04.2020, kedy bola zásielka aj v ten istý deň uložená na pošte. Dňa 02.06.2020 bola zásielka vrátená späť odosielateľovi (oprávnenému doručená 03.06.2020), s výsledkom „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“. Exekučný súd má po preskúmaní spisovej dokumentácie, ako aj právnej úpravy doručovania a poštových podmienok za to, že rozhodnutie o odvolaní (KRPZ-BA- KDI21-18/2020-P zo dňa 22.04.2020) bolo povinnému doručované v súlade so zákonom a poštovými podmienkami, povinný mal možnosť oboznámiť sa s obsahom zásielky jej prevzatím na pobočke pošty, a to počas úložnej lehoty od 28.04.2020 do 02.06.2020. Keďže si povinný písomnosť v tejto lehote neprevzal, bola odoslaná späť jej odosielateľovi. V súlade s ust. § 24 ods. 2 Správneho poriadku sa rozhodnutie považuje za doručené dňom vrátenia nedoručenej zásielky správnemu orgánu, aj keď sa adresát o tom nedozvedel. Na základe uvedených skutočností mal exekučný súd za to, že rozhodnutie o odvolaní bolo povinnému riadne doručené. Súd však preskúmal aj samotné rozhodnutie o odvolaní a mal za preukázané, že Krajský dopravný inšpektorát KR PZ v Bratislave odvolanie povinného zamietol a rozhodnutie Okresného dopravného inšpektorátu OR PZ v Bratislave I, č. ORP-P-313/BAI-ODI1-2019 zo dňa 20.01.2020 potvrdil. Predmetné rozhodnutie odvolacieho orgánu nadobudlo právoplatnosť dňa 02.06.2020 a vykonateľnosť dňa 08.06.2020. Z uvedeného je zrejmé, že exekučný titul v tomto konaní sa stal voči povinnému právoplatný a vykonateľný. Súd preto vyhodnotil povinným uvedenú námietku nedoručenia rozhodnutia odvolacieho orgánu ako nedôvodnú a nezakladajúcu dôvodnosť zastavenia exekúcie.
6. Povinný ďalej namietal, že pri doručovaní rozhodnutia neboli dodržané predpisy o doručovaní, pretože mu mali byť všetky písomnosti doručované elektronicky podľa zákona č. 305/2013 Z. z. (zákon o e- Governmente). Súd sa v tomto smere stotožnil s názorom oprávneného v tom smere, že samotný spôsob doručovania v tomto konaní nemá vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia a nemá za následok ani ukrátenie povinného na právach, nakoľko sa exekučný titul nesporne dostal do dispozície povinného, keďže povinný využil opravný prostriedok. To rovnako platí aj pri listinnom doručovaní upovedomenia o začatí exekúcie, nakoľko sa toto nesporne dostalo do dispozície povinného, keďže povinný využil inštitút návrhu na zastavenie exekúcie. Súd preto vyhodnotil povinným vytýkaný nedostatok doručovania za nedôvodný. Súd sa zaoberal aj námietkou pasívnej legitimácie v konaní. Pod pojmom vecná legitimácia, či už aktívna alebo pasívna, sa vo všeobecnosti rozumie oprávnenie účastníkov vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má ten z účastníkov, ktorému vyplýva tento stav z hmotného práva, teda ten kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. Súd k uvedenému uviedol, že v prípade námietok pasívnej legitimácie v exekúcii vo vzťahu k označeniu povinného v exekučnom titule sa jedná o skutočnosti, ktoré mohol a mal povinný namietať v základnom (nachádzacom) konaní. Vo vykonávacom (exekučnom) konaní súd právo nenachádza, ale len vykonáva to, o čom bolo už právoplatne rozhodnuté a nenahrádza tak súd v základom konaní (ani odvolacom konaní) a v jeho rozhodovacej činnosti. Exekučný súd je vykonateľným rozhodnutím vo veci samej (exekučným titulom) viazaný.
7. Súd nakoniec považoval za potrebné vysporiadať aj s námietkami povinného, ktoré smerujú proti postupu súdneho exekútora. Exekučný súd na tomto mieste uviedol, že preskúmaním exekučného konania č. 225EX 144/23 nedospel k záveru, že by súdny exekútor pri výkone svojej činnosti svoje povinnosti porušil. Spôsob vykonania exekúcie určí exekútor, ak zákon neustanovuje inak. Spôsob vykonania exekúcie určí exekútor tak, aby bol primeraný vymáhanej povinnosti a aby hodnota zabezpečeného majetku povinného zodpovedala hodnote vymáhanej povinnosti. Súdny exekútor pri výkone svojej funkcii postupoval plne v súlade s Exekučným poriadkom. Pokiaľ povinný spochybnil zákonný postup súdneho exekútora, súd dal do pozornosti skutočnosť, že orgánom štátneho dohľadu nad činnosťou Slovenskej komory exekútorov, ako aj nad činnosťou jednotlivých súdnych exekútorov je Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky podľa § 8 ods. 2 Exekučného poriadku. Exekučný súd na tomto mieste zdôraznil, že nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, resp. preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátanie postupu orgánu) vydaného v základnom konaní, či odvolacom konaní (tzv. materiálna vykonateľnosť). Obsahom tohto rozhodnutia je viazaný a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného konania a odvolacieho konania (aj vtedy ak by existovali) sa do exekučného konania neprenášajú. To teda znamená, že vytýkané nedostatky v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu (NS ČR 20Cdo 1940/2008). Nerešpektovanie exekučného titulu by totiž znamenalo „neprípustnú nápravu“ vykonávaného rozhodnutia. Súd nakoniec uzavrel, že povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal také okolnosti, ktoré by po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že nie sú
splnené zákonné podmienky na to, aby vo veci mohlo byť vydané rozhodnutie o zastavení exekúcie podľa niektorého z dôvodov uvedených v § 61k Exekučného poriadku, a preto návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 27.04.2023 podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.
8. Proti uvedenému uzneseniu podal povinný v zákonnej lehote sťažnosť, v ktorej uviedol, že sa až z napadnutého uznesenia dozvedel prvý krát skutočnosť, že rozhodnutie Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave č. KRPZ-BA-KDI21-18/2020-P zo dňa 22.04.2020 o odvolaní (ďalej len „Rozhodnutie o odvolaní") proti rozhodnutiu Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave I č. ORP-P-313/BAI-ODI1-2019 zo dňa 20.01.2020 bolo doručované povinnému na adresu: F. XX, XXX XX E.. Exekučný súd preskúmal doručenku k Rozhodnutiu o odvolaní, pričom mal za nesporne preukázané nasledovné skutočnosti: Z doručenky vyplýva, že rozhodnutie č. KRPZ- BA-KDI21-18/2020-P zo dňa 22.04.2020 bolo doručované povinnému na adresu F. XX, XXX XX E.. Neúspešný pokus o doručenie s výzvou o opakované doručenie bol vykonaný dňa 27.04.2020, opakované doručenie s negatívnym výsledkom bolo vykonané dňa 28.04.2020, kedy bola zásielka aj v ten istý deň uložená na pošte. Dňa 02.06.2020 bola zásielka vrátená späť odosielateľovi (oprávnenému doručená 03.06.2020), s výsledkom „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“. Exekučný súd má po preskúmaní spisovej dokumentácie, ako aj právnej úpravy doručovania a poštových podmienok za to, že rozhodnutie o odvolaní (KRPZ-BA-KDI21-18/2020-P zo dňa ,;22.04.2020) bolo povinnému doručované v súlade so zákonom a poštovými podmienkami, povinný mal možnosť oboznámiť sa s obsahom zásielky jej prevzatím na pobočke pošty, a to počas úložnej lehoty od 28.04.2020 do 02.06.2020. Keďže si povinný písomnosť v tejto lehote neprevzal, bola odoslaná späť jej odosielateľovi. V súlade s ust. § 24 ods. 2 Správneho poriadku sa rozhodnutie považuje za doručené dňom vrátenia nedoručenej zásielky správnemu orgánu, aj keď sa adresát o tom nedozvedel. Na základe uvedených skutočností má exekučný súd za to, že rozhodnutie o odvolaní bolo povinnému riadne doručené.
9. Povinný zopakoval, že uvedenú skutočnosť (že Rozhodnutie o odvolaní mu bolo doručované na adresu miesta podnikania) sa dozvedel až z uznesenia exekučného súdu, nakoľko oprávnený mu tento dôkaz nepredložil, a teda ide o takú skutočnosť, ktorú bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť. Namieta preto platnosť a zákonnosť fikcie doručenia pri doručovaní Rozhodnutia o odvolaní, a to z nasledovných dôvodov: (i) že sa na adrese F. XX, XXX XX E. v období uvedenom na doručenke nezdržiaval a zároveň (íí) správnemu orgánu, ktorý Rozhodnutie o odvolaní zasielal, bola známa jeho iná adresa, ktorú uviedol v odvolaní zo dňa 12.02.2020 a zároveň (iii) z registra podnikania, kde je uvedená adresa miesta podnikania, bolo zrejmé, že nevykonáva na nej činnosť. Ako dôkaz predložil potvrdenie Slovenskej advokátskej komory o pozastavení výkonu činnosti advokáta v období od 01.12.2019 doposiaľ, ktorá skutočnosť bola zapísaná aj do zoznamu advokátov, ktorý je potrebné v prípade advokáta považovať za iný register, v ktorom je zapísaná fyzická osoba podnikateľ. Činnosť advokáta povinný prerušil z dôvodu vzniku pracovného pomeru a na adrese Zámocká 30.2023, 811 01, zapísanej v zozname advokátov sa nezdržiaval. A na dôvažok, Vlada SR vyhlásila dňom 12.3.2020 mimoriadnu situáciu z dôvodu šírenia pandémie COVID19, ktorá bola v tom čase spojená aj s reštrikciou zákazu vychádzania, a preto na uvedenej adrese v kancelárii advokáta v čase doručovania rozhodnutia o odvolaní nikto nebol. A zároveň, správnemu orgánu bola známa jeho iná adresa, ktorú uviedol na odvolaní zo dňa 12.02.2020, a to adresa trvalého bydliska D. XXX/X, XXX XX E., a teda správny orgán mal doručovať na túto, jemu známu adresu.
10. Povinný je toho názoru, že neboli dodržané ustanovenia Správneho poriadku pri doručovaní Rozhodnutia o odvolaní povinnému, nakoľko správny orgán ho posielal na nesprávnu adresu. Predmetné rozhodnutie Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave č. KRPZ-BA-KDI21-18/2020-P zo dňa 22.04.2020 v spojení s rozhodnutiu Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave I č. ORP-P-313/BAI-ODI1-2019 zo dňa 20.01.2020 sa preto nemohlo stať vykonateľným exekučným titulom. Doručovanie písomností v správnom konaní je upravené ustanovením § 24 a § 25 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „správny poriadok“). Predpokladom aplikácie fikcie doručenia podľa § 24 ods. 2 správneho poriadku je kumulatívne splnenie nasledujúcich podmienok, za splnenia ktorých sa zásielka považuje za doručenú, a to bez ohľadu na jej skutočné doručenie: (i) adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, nebol zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiaval, (ii) doručovateľ nezastihnutého adresáta vhodným spôsobom upovedomil, že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu, (iii) nový (druhý) pokus o doručenie zostal taktiež bezvýsledný, (iv) doručovateľ vhodným spôsobom upovedomil adresáta o uložení písomnosti na pošte, (v) adresát si nevyzdvihol písomnosť do troch dní od jej uloženia. Podľa
ustanovenia § 25 ods. 3 správneho poriadku ak nemožno doručiť písomnosť podnikateľovi - fyzickej osobe na adresu, ktorú uviedla alebo je známa, ani na adresu jej miesta podnikania uvedenú v živnostenskom registri alebo v inom registri, v ktorom je zapísaná, a jej iná adresa nie je správnemu orgánu známa, písomnosť sa považuje po troch dňoch od vrátenia nedoručenej zásielky správnemu orgánu za doručenú, a to aj vtedy, ak sa podnikateľ - fyzická osoba o tom nedozvie. Ako vyplýva z vyššie uvedeného, správnemu orgánu bola známa jeho adresa bydliska, ktorú uviedol v odvolaní, ale napriek tomu správny orgán doručoval na adresu miesta jeho podnikania, na ktorej, ako bolo zrejmé z registra, sa v čase doručovania nemohol zdržovať. Ako vyplýva z ust. § 25 ods. 3 správneho poriadku, rozhodnutie o odvolaní by bolo možné považovať za doručené aplikovaním fikcie doručenia len v tom prípade, ak by správny orgán doručoval, potom čo sa mu nepodarilo doručiť na adresu miesta podnikania, aj na adresu, ktorú uviedol vo svojom odvolaní, a teda bola správnemu orgánu známa. Správny orgán týmto nezákonným postupom znemožnil povinnému brániť sa podaním návrhu na preskúmanie správneho rozhodnutia súdom. Z vyššie v tomto návrhu uvedených dôvodov navrhuje, aby súd v zmysle ust. § 6ll zák. č. 233/1995 Z. z. exekučné konanie sp. zn. 225EX 144/23 zastavil.
11. Oprávnený vo vyjadrení k sťažnosti povinného uviedol, že stotožňuje s výrokom aj odôvodnením napadnutého uznesenia v celom rozsahu a navrhuje, aby súd sťažnosť povinného zamietol ako nedôvodnú. Povinný namieta platnosť a zákonnosť fikcie doručovania rozhodnutia o odvolaní, nakoľko sa v mieste doručovania nezdržiaval a ako dôkaz predložil potvrdenie o pozastavení výkonu advokácie. Oprávnený považuje skutočnosti uvádzané povinným za účelové, nakoľko rozhodnutie o správnom delikte držiteľa vozidla č. ORP-P-313/BA1-ODII-2019 zo dňa 20.01.2020 na uvedenej adrese prevzal, pričom podľa predloženého potvrdenia o pozastavení výkonu advokácie mal výkon pozastavený už od 01.12.2019. Podmienka, že sa adresát nezdržiava v mieste doručenia, sa nepovažuje za splnenú, ak je adresát dlhodobo neprítomný v mieste doručovania, a teda nemal reálnu možnosť sa oboznámiť s doručovanými písomnosťami. Avšak v takomto prípade dôkazné bremeno preukázať, že sa adresát v čase doručovania v mieste doručovania objektívne nezdržiaval, a teda fikcia doručenia nenastala, znáša adresát a nie správny orgán. Oprávnený má za to, že povinný neuviedol žiadny objektívny a relevantný dôkaz. Zákonné predpoklady na vedenie exekučného konania ostali nezmenené, nakoľko predmetný exekučný titul nebol zrušený. Vo vykonávacom konaní je súd povinný vychádzať z vykonávaného rozhodnutia, ktoré má povahu exekučného titulu, nakoľko vykonáva len to, o čom už bolo rozhodnuté a teda, nenahrádza súd, prípadne iný orgán v základnom konaní
12. Podľa § 200 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
13. Podľa § 202 ods. 1 Exekučného poriadku v exekučnom konaní koná a rozhoduje vyšší súdny úradník, ak nejde o rozhodnutie o príklepe. Sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. Pojednávanie súd nariaďuje, ak to pokladá za potrebné.
14. Podľa § 239 ods. 1 a 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
15. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
16. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.
17. Podľa § 250 ods. 2 CSP ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.
18. Podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
19. Podľa § 24 ods. 2 Správneho poriadku ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť počas uloženia na pošte, písomnosť sa považuje za doručenú dňom vrátenia nedoručenej zásielky správnemu orgánu, aj keď sa adresát o tom nedozvedel.
20. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 249 CSP a dospel k záveru, že sťažnosť povinného je dôvodná.
21. Exekučné konanie sa môže vykonávať len na uspokojovanie skutočne existujúcich práv, len za podmienok a spôsobmi, ktoré určuje zákon. Jednou z materiálnych podmienok každej exekúcie je aj existencia exekučného titulu, t. j. právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu, príp. iného vykonateľného rozhodnutia, ktorého vykonanie zákon pripúšťa. Exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať v každom štádiu exekučného konania, či sú splnené formálne a materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie, medzi ktoré patrí i spôsobilý vykonateľný exekučný titul. Vykonateľnosť je jednou zo základných vlastností exekučného titulu a bez vykonateľného rozhodnutia exekúciu nemožno vykonať. V zmysle konštantnej judikatúry napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo 164/1996, R 58/1997 zo dňa 27.01.1997 „rozhodnutie znejúce na peňažné plnenie, na ktorého podklade sa navrhuje vykonanie exekúcie, musí byť formálne vykonateľné už v dobe zahájenia exekučného titulu“, t. j. exekučný súd je povinný skúmať, či tu nie je prekážka, pre ktorú by exekúcia nemala ďalej prebiehať. Ak exekučný súd zistí, že nie sú splnené podmienky vedenia exekúcie, je jeho povinnosťou na takto zistenú nezákonnosť vedenia exekúcie adekvátne procesne reagovať (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 391/2012 zo dňa 21.03.2013). Aj Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení sp. zn. II. ÚS 545/2010-15 zo dňa 09.12.2010 uviedol, že „Exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť, pričom exekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu.“ (obdobne uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 384/2009 zo dňa 09.12.2009 alebo sp. zn. I. ÚS 456/2011 zo dňa 23.11.2011).
22. V zmysle vyššie uvedeného musí exekučný súd skonštatovať, že vykonateľnosť exekučného titulu je alfou a omegou celej exekúcie. Procesná teória rozoznáva materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu. Materiálna vykonateľnosť hovorí o obsahovej stránke exekučného titulu a o jeho nevyhnutných požiadavkách na vymedzenie povinnosti, ktorá sa má nútene vymôcť. V tomto smere je možné za materiálne vykonateľný považovať iba ten exekučný titul, kde je presne a nepochybne vymedzený nositeľ oprávnenia, ďalej nositeľ povinnosti, predmet a rozsah povinnosti a čas plnenia. Formálna vykonateľnosť hovorí o formálnej stránke exekučného titulu, t. j. o jeho nevyhnutných náležitostiach v zmysle jednotlivých procesných predpisov, podľa ktorých bol vydaný, ako aj o náležitostiach týkajúcich doručenia rozhodnutia, o uplynutí lehoty na plnenie a o podaní či nepodaní riadneho opravného prostriedku. Potvrdenie, resp. doložka vykonateľnosti rozhodnutia je potvrdením o jeho formálnej vykonateľnosti, a teda o splnení všetkých náležitostí kladených na formálnu stránku exekučného titulu. Exekučný súd v rámci svojej činnosti v exekučnom konaní je v zmysle ustálenej judikatúry najvyšších súdnych autorít oprávnený skúmať, či exekučný titul bol vydaný na to právomocným orgánom ako aj materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu. Robí tak jednak pri posudzovaní návrhu na vykonanie exekúcie alebo v neskoršom štádiu exekučného konania na námietku povinného pri návrhu na zastavenie exekúcie. Pri tejto kontrolnej činnosti exekučný súd nie je viazaný doložkou vykonateľnosti rozhodnutia a môže naplnenie podmienok formálnej vykonateľnosti opätovne posúdiť a preskúmať. Aj podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7 EMCdo 3/2013 zo dňa 26.02.2014 „Exekučný súd nie je viazaný potvrdením o vykonateľnosti, preto je oprávnený sám preskúmať, či rozhodnutie je skutočne vykonateľné. To platí tým viac v štádiu exekučného konania, v ktorom je namietaná spôsobilosť rozhodnutia byť exekučným titulom. Pri skúmaní, či rozhodnutie, na základe ktorého sa má vykonať exekúcia, bolo povinnému riadne doručené, vychádza zo skutočností vyplývajúcich z obsahu spisu, v ktorom bolo rozhodnutie vydané, prípadne zo skutočností o okolnostiach doručenia, zistených pomocou šetrenia, ktoré vykonal. Nejde pritom o posudzovanie obsahovej správnosti rozhodnutia, ale o skúmanie jeho formálnej vykonateľnosti.“ Rovnako aj Ústavný
súd Slovenskej republiky zastáva názor, že exekučný súd nie je bezvýhradne viazaný doložkou vykonateľnosti, ktorou sú opatrené rozhodnutia a posudzuje otázku vykonateľnosti takýchto rozhodnutí samostatne (porovnaj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 203/2009 zo dňa 09.12.2009).
23. Premietnutím týchto záverov na danú vec musí exekučný súd skonštatovať, že tu existuje práve takýto nedostatok vykonateľného exekučného titulu, ktorý tu už bol v čase začatia exekučného konania. Exekučný titul nie je voči povinnému formálne vykonateľný, nakoľko mu nebolo doteraz riadne doručené rozhodnutie Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave č. KRPZ-BA-KDI21-18/2020-P zo dňa 22.04.2020, ktorým správny orgán rozhodoval o odvolaní povinného proti rozhodnutiu o správnom delikte č. ORP-P-313/BA1-ODII-2019 zo dňa 20.01.2020. Exekučný súd musí zdôrazniť, že dokiaľ nie je rozhodnuté o odvolaní konečným spôsobom, t. j. právoplatne, nemôže právoplatnosť a ani vykonateľnosť nadobudnúť napádané rozhodnutie, ktoré je v danej veci exekučným titulom.
24. Medzi účastníkmi nie je sporné, že oprávnený doručoval exekučný titul poštou ako doporučenú zásielku s doručenkou a poznámkou "do vlastných rúk“ na adresu výkonu advokátskej kancelárie povinného Zámocká 30, 811 01 Bratislava. Exekučnému súdu nie je zrejmé, prečo tak správny orgán postupoval a prečo v závere tohto rozhodnutia v rámci referátu ukladal doručiť rozhodnutie na túto adresu, najmä ak v rozhodnutí o odvolaní pracoval celý čas s adresou povinného Novackého 561/1, 841 04 Bratislava. Každopádne tento postup musí exekučný súd vyhodnotiť z hľadiska toho, čo on posudzuje, teda z hľadiska formálnej vykonateľnosti za nesprávny, pretože pre aktiváciu fikcie doručenia podľa § 24 ods. 2 Správneho poriadku neboli splnené podmienky. Ide o to, že nie je splnená základná požiadavka uvedeného ustanovenia, a to požiadavka zdržiavania sa adresáta na mieste doručenia. Povinný v rámci sťažnosti uviedol, že v čase doručovania (dňa 24.04.2020) sa na adrese F. XX, XXX XX E. nezdržiaval, nakoľko advokátsku činnosť už nevykonával a zmenil zamestnanie. K tomu doložil potvrdenie Slovenskej advokátskej komory, ktorá potvrdzuje, že od 01.12.2019 má povinný pozastavený výkon advokátskej činnosti.
25. Pokiaľ oprávnený vo vyjadrení namietal, že rozhodnutie o správnom delikte držiteľa vozidla č. ORP-P-313/BA1-ODII-2019 zo dňa 20.01.2020, to ešte neznamená, že správny orgán postupoval pri doručovaní správne a či uvedené doručenie nebolo skôr výsledkom náhody. Každý orgán verejnej moci sa nemôže pri doručovaní spoliehať na nejaký vlastný úzus či prax, ale postupovať v zmysle právnych predpisov a postupov. Mal by si teda pred doručením cez príslušné registre, ktoré má k dispozícii, preveriť adresu pre doručenie dotknutému účastníkovi tak, aby jeho práva neboli porušené, najmä právo účasti na konaní pred orgánom verejnej moci. Správnosťou tohto postupu sa tak mohlo predísť i tomu, že uvedený nárok sa dostal až do štádia exekúcie.
26. S poukazom na vyššie uvedené a v súlade s citovanou právnou úpravou súd postupom podľa § 250 ods. 2 CSP zmenil I. výrok uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 44Ek/758/2023 zo dňa 19.10.2023 tak, že exekúciu zastavuje v celom rozsahu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku z dôvodu, že exekučný titul nie je formálne vykonateľný, čo je inou skutočnosťou, ktorá bráni vymáhateľnosti exekučného titulu. Súčasne zrušil II. výrok uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 44Ek/758/2023 zo dňa 19.10.2023 ako závislý výrok, nakoľko jeho znenie po zmene rozhodnutia neobstojí. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia vyšší súdny úradník rozhodne o trovách exekúcie vrátane trov konania o sťažnosti.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.