Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/17/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci žalobcu: Slovenský plynárenský priemysel, a.s., so sídlom Mlynské nivy 44/a, Bratislava, IČO: 35 815 256, zastúpeného Jakubčák, advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Michalská 14, Bratislava, proti žalovanej: G. Ž.N., B.. XX.XX.XXXX, X. P. X, X., o zaplatenie 127,18 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 24. augusta 2018, č.k. -76, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 15,65 eur spolu s 8% úrokom z omeškania ročne od 01.08.2016 do zaplatenia, vo zvyšku žalobu zamietol a žalovanej nepriznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania. Uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal proti žalovanej zaplatenia sumy 127,18 eur spolu s príslušenstvom s odôvodnením, že sporové strany uzatvorili zmluvu, predmetom ktorej bola povinnosť žalobcu dodávať žalovanej zemný plyn a povinnosť žalovanej zaplatiť žalobcovi za dodaný zemný plyn. Žalobca vystavil žalovanej za dodaný zemný plyn faktúry, ktoré žalovaná neuhradila riadne a včas aj napriek písomným výzvam žalobcu na ich zaplatenie. Ku dňu podania žaloby k úhrade dlhu žalovanej zostáva suma 5,- eur, doklad č. 3180153404 zo dňa 26.09.2016, splatná dňa 26.09.2016, suma 5,- eur, doklad č. 3160193738 zo dňa 13.12.2016, splatná dňa 17.12.2016, suma 3,- eur, doklad č. 3110113268 zo dňa 11.08.2016, splatná dňa 25.08.2016, suma 78,53 eur, doklad č. 4900126964 zo dňa 31.01.2017, splatná dňa 27.02.2017, suma 5,- eur, doklad č. 3110119137 zo dňa 10.11.2016, splatná dňa 24.11.2016, suma 5,- eur, doklad č. 3180155303 zo dňa 11.10.2016, splatná dňa 25.10.2016, suma 15,65 eur, doklad č. 7443241581 zo dňa 23.06.2016, splatná dňa 31.07.2016, suma 10,- eur, doklad č. 3180164548 zo dňa 13.04.2017, splatná dňa 27.04.2017. Vykonaným dokazovaním zistil, že listinou označenou ako UPOMIENKA zo dňa 11.08.2016 žalobca vyzval žalovanú na úhradu dlžnej pohľadávky v lehote 14 dní odo dňa vystavenia upomienky; za vystavenie a zaslanie upomienky si žalobca vyúčtoval náhradu nákladov v sume 3,- eur, prostredníctvom dokladu č. 3110113268 zo dňa 11.08.2016, splatného dňa 25.08.2016. Listinou označenou ako UPOMIENKA - Výzva na zaplatenie pohľadávky s upozornením na prerušenie dodávky zo dňa 13.12.2016 žalobca vyzval žalovanú na úhradu dlžnej pohľadávky v lehote 14 dní odo dňa vystavenia upomienky; za vystavenie a zaslanie upomienky si žalobca vyúčtoval náhradu nákladov v sume 5,- eur, prostredníctvom dokladu č. 31601193738 zo dňa 13.12.2016, splatného dňa 27.12.2016. Listinou označenou ako UPOMIENKA - Výzva na zaplatenie pohľadávky s upozornením na prerušenie dodávky zo dňa 10.11.2016 vyzval žalobca žalovanú na úhradu dlžnej pohľadávky v lehote 14 dní odo dňa vystavenia predmetnej upomienky; za vystavenie a zaslanie upomienky si žalobca vyúčtoval náhradu nákladov v sume 5,- eur, prostredníctvom dokladu č. 3110119137 zo dňa 10.11.2016, splatného

dňa 24.11.2016. Listiny označenou ako UPOMIENKA - Výzva na zaplatenie pohľadávky s upozornením na prerušenie dodávky zo dňa 11.10.2016 vyzval žalobca žalovanú na úhradu dlžnej pohľadávky v lehote 14 dní odo dňa vystavenia upomienky; za vystavenie a zaslanie upomienky si žalobca vyúčtoval náhradu nákladov v sume 5,- eur, prostredníctvom dokladu č. 3180155303 zo dňa 11.10.2016, splatného dňa 25.10.2016. Listinou označenou ako UPOMIENKA - Výzva na zaplatenie pohľadávky s upozornením na prerušenie dodávky zo dňa 12.09.2016 vyzval žalobca žalovanú na úhradu dlžnej pohľadávky v lehote 14 dní odo dňa vystavenia upomienky; za vystavenie a zaslanie upomienky si žalobca vyúčtoval náhradu nákladov v sume 5,- eur, prostredníctvom dokladu č. 3180153404 zo dňa 12.09.2016 splatného dňa 26.09.2016. Vyúčtovacou faktúrou č. 7443241581 zo dňa 23.06.2016 žalobca vyfakturoval žalovanej sumu 15,65 eur, splatnú dňa 31.07.2016. Faktúrou č. 4900126964 zo dňa 13.02.2017 žalobca vyfakturoval žalovanej sumu 78,53 eur, splatnú dňa 27.02.2017. Listinou označenou ako UPOMIENKA

- dôrazná výzva na zaplatenie pohľadávky zo dňa 13.04.2017 žalobca vyzval žalovanú na úhradu dlžnej pohľadávky v lehote 14 dní odo dňa vystavenia upomienky; za vystavenie a zaslanie upomienky si žalobca vyúčtoval náhradu nákladov v sume 10,- eur, prostredníctvom dokladu č. 3180164548 zo dňa 13.04.2017, splatného dňa 27.04.2017. Pokusom o zmier - predžalobná výzva zo dňa 12.08.2017 žalobca vyzval žalovanú, aby uhradila dlžnú sumu v celkovej sume 127,18 eur v lehote najneskôr do 11.07.2017. Z Prihlášky k odberu zemného plynu pre obyvateľstvo zo dňa 06.12.2011 vyplýva prihlásenie nového odberateľa na odbernom mieste J. XX na L. G.. Odstúpením od zmluvy zo dňa 13.02.2017 žalobca oznámil žalovanej, že v zmysle odstúpil od Zmluvy o dodávke plynu na odberné miesto č.: z dôvodu nesplatenej dlžnej pohľadávky v sume 60,65 eur. Súd prvej inštancie rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa ; zistený skutkový stav posúdil podľa , , , , , , , Obč. zákonníka, 14 bod, , , , , , , , o energetike a žalobcovi priznal sumu 15,65 eur spolu s úrokom z omeškania, vyúčtovanú žalovanej za dodávku plynu faktúrou č. 7443241581 zo dňa 23.06.2016, splatnú dňa 31.07.2016, keď vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že medzi stranami vznikol na základe uzavretej zmluvy o dodávke plynu záväzkový vzťah, predmetom ktorého bol záväzok žalobcu poskytnúť žalovanej dodávku plynu a záväzok žalovanej uhrádzať za dodávku plynu jej cenu, avšak predmetnú sumu žalobcovi neuhradila. Nepriznal žalobcovi vyúčtované poplatky za vystavenie a zaslanie upomienok a sumu 78,53 eur za zabezpečenie administratívneho prerušenia dodávky zemného plynu, keď pri posudzovaní týchto nárokov vychádzal z toho, že zmluva o dodávke plynu uzavretá medzi stranami má charakter spotrebiteľskej zmluvy a považoval za neprijateľné ustanovenia Obchodných podmienok, podľa ktorých má dodávateľ právo účtovať si poplatky za vystavenie a zaslanie upomienok paušálnou náhradou nákladov vo výške uvedenej v Cenníku externých služieb. Konštatoval, že na tejto skutočnosti nič nemení ani to, že Obchodné podmienky podliehajú schváleniu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Pokiaľ aj účtovaná suma poplatkov má predstavovať náklady žalobcu spojené s výzvami doručovanými žalovanej, žalobca má možnosť domáhať sa náhrady nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky ako príslušenstva pohľadávky podľa Obč. zákonníka, pričom je povinný výšku takto vzniknutých nákladov v konaní aj preukázať, čo neurobil. Ďalej uviedol, že pokiaľ v dôsledku porušenia finančných záväzkov žalovanej vznikli žalobcovi náklady, potom je povinný vznik a výšku týchto nákladov preukázať, žalobca však reálnu a skutočnú výšku vzniknutých nákladov spojených so zabezpečením administratívneho prerušenia dodávky zemného plynu ničím reálne nepreukázal; preukazným prostriedkom nemôže byť cenník žalobcu aj keď je verejne dostupný na jeho webovej stránke. Nie je zrejmé, akým spôsobom žalobca stanovil výšku účtovaných nákladov, akým spôsobom je v účtovanej cene zohľadnený napr. spôsob administratívneho zabezpečenia, aké sú úkony, ktoré konkrétne žalobca realizoval v tejto súvislosti napr. či ide o výjazd na odberné miesto, ďalej do akej vzdialenosti, druh použitého dopravného prostriedku, pohonných hmôt a pod. O náhrade trov konania rozhodol podľa a žalovanej náhradu trov konania nepriznal s odôvodnením, že jej zo spisu žiadne trovy nevyplývajú. 2. Proti tomuto rozsudku v zamietajúcej časti podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote žalobca, žiadal v napadnutej časti rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobe vyhovieť, alternatívne rozsudok v tejto časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil tým, že neboli splnené procesné podmienky; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a je nepreskúmateľné; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a nesprávnym procesným postupom súd znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Namietal, že podstata nesprávnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie spočíva najmä v opomenutí v osobitnej úpravy zmluvnej

dokumentácie žalobcu, postavenia a kompetencií Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, v nezohľadnení rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, vo vylúčení preskúmavania regulovanej zmluvnej dokumentácie, v nesprávnej aplikácii § 53 ods. 1 Obč. zákonníka, v nezohľadnení § 53 ods. 12 Obč. zákonníka, v nesprávnom postupe a rozhodnutí súdu z hľadiska jeho odôvodnenia, možného preskúmania, presvedčivosti a prijateľnosti, nepredvídateľnom postupe konajúceho súdu, v porušení ustanovení o neúplnom podaní, v porušení ustanovení o zjavne nedôvodnej žalobe, v porušení ustanovení o nesporných tvrdeniach žalobcu a v nesprávnom právnom posúdení, ktorým žalobcovi znemožnil, aby uskutočňovali jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. V rámci osobitnej zákonnej úpravy a regulácie vykonávanej Úradom pre reguláciu sieťových odvetví poukázal na kompetencie tohto úradu, ktorý ako jediný zákonom určený štátny orgán má vo svojej kompetencii schváliť a tým i určiť obsah Obchodných podmienok žalobcu, v dôsledku čoho sú tieto podmienky regulovanými ustanoveniami vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným. V tejto súvislosti poukázal na časť dôvodovej správy k o regulácii v sieťových odvetviach, v znení neskorších predpisov; predpisy obsiahnuté v 3. energetickom balíčku, a to smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou, ktorou sa zrušuje smernica 2003/54/ES, smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom, ktorou sa zrušuje smernica 2003/55/ES, nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 713/2009, ktorým sa zriaďuje Agentúra pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky, nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 714/2009 o podmienkach prístupu do sústavy pre cezhraničné výmeny elektriny, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1228/2003, nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 715/2009 o podmienkach prístupu do prepravných sietí pre zemný plyn, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1775/2005. Ďalej poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ z 10.09.2014 vo veci C 34/13 T. W. proti SMART Capital a.s., ktorý sa týka regulovaných ustanovení vo vzťahu k smernici Rady 983/13/EHS a jej aplikácie; na príslušné ustanovenia o regulácii v sieťových odvetviach, na rozhodnutie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 0090/2013/P-OP z 29.11.2013, ktorým Úrad podľa cit. zákona schválil Obchodné podmienky dodávateľa plynu, ktorý poskytuje univerzálnu službu v pripojenom znení. Ďalej poukázal na rozhodnutie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 0005/2015/P-OP z 31.07.2015, ktorým Úrad podľa psím. b/ 2. bodu a 1. bodu v spojení s cit. /P-OP zo dňa 29.11.2013 schválil Obchodné podmienky dodávateľa univerzálnej služby pre dodávky plynu pre domácnosti pre regulovaný subjekt Slovenský plynárenský priemysel a.s. a rozhodol tak, že pre regulovaný subjekt Slovenský plynárenský priemysel a.s.mení rozhodnutie č. 0090/2013/ P-OP zo dňa 29.11.2013 o schválení Obchodných podmienok dodávateľa univerzálnej služby pre dodávky plynu pre domácnosti. Z Obchodných podmienok žalobcu schválených a určených národným regulátorom a príslušných ustanovení cit. zákona vyplýva, aké právne predpisy sa vzťahujú na vzťah žalobcu a žalovaného; že je definovaný prevádzkovateľ distribučnej siete a jeho niektoré úlohy, že je definovaný cenník externých služieb a výkonov vydávaný dodávateľom; že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy so spotrebiteľom sú OP schválené ÚRSO, ktoré podrobnejšie upravujú vzájomné vzťahy medzi dodávateľom a odberateľom a cenník dodávateľa v platnom znení, zverejnené na webovom sídle dodávateľa www.spp.sk; že neoprávneným odberom je, ak odberateľ nedodržal zmluvne dohodnuté platobné podmienky; že Obchodné podmienky žalobcu boli schválené a tým i určené ÚRSO; že meradlo spotreby zemného plynu patrí osobe odlišnej žalobcu; že úkony súvisiace s týmto meradlom vykonáva spoločnosť SPP - distribúcia a.s. Pokiaľ žalobca požaduje od žalovaného odplatu za prerušenie dodávky zemného plynu či znovu pripojenie odberného miesta, toto súvisí s tým, že tieto úkony v zmysle právneho poriadku a ostatných predpisov vykonáva prevádzkovateľ distribučnej siete - plynárenský podnik oprávnený na distribúciu plynu, ktorým je osoba odlišná od žalobcu, a to obchodná spoločnosť SPP - distribúcia a.s., ktorá pri prerušení dodávky najprv realizuje fyzické prerušenie, ak to nie je možné, napr. preto, že to odberateľ neumožnil, nasleduje tzv. účtovné, administratívne prerušenie dodávky zemného plynu. Táto spoločnosť vo svojom katalógu služieb definuje úkony, ktoré vykonáva pre tretie osoby, v rámci nich i pre dodávateľov zemného plynu, medzi ktorých patrí i žalobca, a aktuálny katalóg služieb je zverejnený na webovom sídle tejto spoločnosti. V zmysle toho spoločnosť SPP - distribúcia a.s. požaduje odplatu za tieto úkony i od žalobcu a žalobca následne požaduje odplatu od dotknutých osôb, ktorých sa úkony týkajú. Uvedené vychádza z uvedených rozhodnutí Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Ďalej poukázal na rozhodnutie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 0008/2015/P-OP z 02.012.2015, ktorým Úrad rozhodol tak, že pre regulovaný subjekt Slovenský plynárenský priemysel a.s. mení rozhodnutie č. 0090/2013/P-OP zo dňa 29.11.2013 o schválení Obchodných podmienok dodávateľa univerzálnej služby pre dodávky plynu pre domácnosti v znení rozhodnutia č. 0005/2015/

P-OP zo dňa 31.07.2015; ako aj na príslušné ustanovenia Obchodných podmienok poskytovania univerzálnej služby pri dodávke plynu pre odberateľov plynu kategórie domácnosť, s účinnosťou od 01.01.2014, a tiež príslušné ustanovenia týchto Obchodných podmienok účinných od 01.09.2015, účinných od 01.01.2016. S poukazom na § 13 ods. 2 písm. a/ Zákona o regulácii v sieťových odvetviach uviedol, že národný regulátor schvaľuje a určuje i prevádzkový poriadok prevádzkovateľa distribučnej siete a v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 0010/2014/ P-PP zo dňa 22.12.2014. Zdôraznil, že národný regulátor bol zákonom zmocnený na to, aby schvaľoval a tým určoval Obchodné podmienky žalobcu, ktoré sa aplikujú na jeho vzťah so žalovanou a taktiež schvaľuje a určuje aj prevádzkový poriadok prevádzkovania distribučnej siete. Z platného právneho poriadku vyplýva, že jediným oprávneným orgánom na schválenie Obchodných podmienok žalobcu je Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, ktorý je orgánom štátnej správy pre oblasť regulácie sieťových odvetví s celoslovenskou pôsobnosťou. Tento úrad konštatoval, že Obchodné podmienky žalobcu sú v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Uvedené potvrdzuje oprávnenosť nároku žalobcu v časti nároku na zaplatenie sumy 78,53 eur a nákladov za upomienky. Ďalej s poukazom na namietal, že súd prvej inštancie ho nevyzval na opravu alebo doplnenie žaloby, a preto zamietnutie jeho nároku odporuje doterajšiemu priebehu konania. Pokiaľ bola jeho žaloba v niečom neúplná, súd ho mal vyzvať na jej doplnenie, čo sa nestalo. Namietal aj porušenie postupu podľa s odôvodnením, že záver súdu o neprípustnosti zmluvného dojednania by mal viesť k úvahe a k záveru o zjavnej nedôvodnosti žaloby. Pri svojom neskoršom závere o zamietnutí časti nároku mal žalobcu vyzvať na späťvzatie žaloby z dôvodu jej zjavnej nedôvodnosti, čo však neurobil. Keďže do rozhodnutia považoval nárok žalobcu za nesporný, je jeho neskoršie rozhodnutie prekvapivé a v rozpore s dovtedajším postupom súdu, ktorý ho na späťvzatie žaloby nevyzval, z čoho vyplýva, že jeho nárok nebol nedôvodný. Poukázal na to, že vo veci bol vydaný i platobný rozkaz, ktorý bol zrušený len z dôvodu jeho nedoručenia do vlastných rúk žalobcu. Vo veci následne rozhodol bez nariadenia pojednávania. Žalobca by tak zároveň získal možnosť reagovať na nevyslovenú úvahu súdu o tom, ako posudzuje nárok na zaplatenie neskôr zamietnutého nároku, čo mu však postupom súdu bolo odopreté. S poukazom na a namietal, že v žalobe urobil viacero skutkových tvrdení, ktoré neboli popreté, a preto sa považujú za nesporné, avšak napadnutý rozsudok tejto nespornosti tvrdení odporuje. Osobitne namietal, že vzhľadom na osobitnú charakteristiku regulovaného trhu s energetikou, regulované ustanovenia nepodliehajú preskúmavaniu, kedy ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, osobitne ustanovenia Obč. zákonníka sú aproximáciou smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Namietal, že súd prvej inštancie nemohol určiť záver o neprijateľnosti zmluvnej podmienky v zmluvnej dokumentácii žalobcu, pretože táto odráža obsah regulačných ustanovení (je priamo určená rozhodnutím regulačného úradu). Osobitne poukázal na to, že prerušenie a obnovenie / znovu pripojenie dodávky zemného plynu nevykonáva žalobca, ale tretia osoba a v tejto súvislosti poukázal na príslušné zákonné ustanovenia, upravujúce postavenie a úlohy obchodnej spoločnosti SPP - distribúcia a.s., ako prevádzkovateľa distribučnej siete a osobitnú prevenčnú povinnosť predchádzať škode. Ďalej vo svojom odvolaní poukázal na odplatu vyžadovanú zo strany SPP - distribúcia a.s., ďalej jeho zákonnú povinnosť upomínať žalovaného, a teda zasielať mu upomienky. Namietal, že súd prvej inštancie sa nezaoberal problematikou nerovnováhy či stupňom nerovnováhy v zmysle Obč. zákonníka a z jeho rozhodnutia tiež nevyplýva, že by sa zaoberal aplikáciou Obč. zákonníka, s poukazom na ktoré by zmluvné podmienky žalobcu ako neprijateľné určiť nemohol. S poukazom na a namietal, že pokiaľ by súd prvej inštancie chcel vec posúdiť komplexne, mohol si sám zadovážiť príslušné rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Vzhľadom na uvedené podľa jeho názoru nejde v danom prípade o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci a z toho dôvodu namietal aj nesplnenie podmienok pre rozhodnutie bez nariadenia pojednávania v zmysle Ďalej v súvislosti s preferenciou platnosti právneho úkonu poukázal na nález Ústavného súdu SR z 28.04.2014 sp.zn. a na nález zo dňa 01.04.2015 sp.zn. a namietal, že túto preferenciu platnosti právneho úkonu je nutné zastávať i vo vzťahoch spotrebiteľských, a to s poukazom na a Obč. zákonníka. V odvolaní navrhol a predložil ďalšie listinné dôkazy, uvedené v texte odvolania s odôvodnením, že v danom prípade sú splnené podmienky i pre novoty v odvolacom konaní v zmysle Namietal aj nedostatočné odôvodnenie a nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku s poukazom na príslušnú judikatúru Najvyššieho súdu SR, Ústavného súdu SR a ESĽP. 3. Žalovaná sa v odvolacom konaní nevyjadrila. 4. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti a v medziach odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný ( a ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§

385 ods. 1 a contrario v spojení s ) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 5. Predmetom odvolacieho konania bol žalobcom uplatnený nárok proti žalovanej na zaplatenie sumy 111,53 eur, vyúčtovanej žalobcom predloženými dokladmi za vystavenie a zaslanie upomienok s výzvou na zaplatenie dlžných pohľadávok a za zabezpečenie administratívneho prerušenia dodávky zemného plynu, v ktorej časti súd žalobu žalobcu zamietol. Odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutej časti vo výroku vecne správny, avšak z iných dôvodov než uvedených v odôvodnení rozhodnutia. 6. V preskúmavanej veci žalobca svoju žalobu, ktorou sa proti žalovanej domáhal zaplatenia celkovej sumy 127,18 eur s príslušenstvom, skutkovo odôvodnil tým, že sporové strany uzatvorili zmluvu, predmetom ktorej bola povinnosť žalobcu dodávať žalovanej zemný plyn a povinnosť žalovanej zaplatiť mu za dodaný zemný plyn. Uviedol, že žalovanej vystavil za dodaný zemný plyn faktúry, ktoré žalovaná neuhradila riadne a včas, a to napriek písomným výzvam žalobcu na ich zaplatenie. Z dôvodu neplnenia povinnosti žalovanej došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovanou a ak žalovaná odoberá plyn, tak od iného dodávateľa. Dlh žalovanej v žalobe špecifikoval číslami jednotlivých dokladov, ich dátumom, splatnosťou a sumou, ktorú nimi žalovanej vyúčtoval. 7. Konanie sa začína doručením žaloby ( ), ktorá je procesným úkonom, ktorým si žalobca uplatňuje právo na súdnu ochranu ohrozeného alebo porušeného práva ( ) a obracia sa tak na súd, aby o jeho veci autoritatívne rozhodol. Žaloba má okrem všeobecných náležitostí podania ( ) obsahovať aj osobitné náležitosti podľa Existencia riadne podanej žaloby je základnou podmienkou pre začatie civilného sporového konania, a preto súd v prvom rade musí skúmať, či žaloba spĺňa zákonom stanovené náležitosti. Ak zistí, že žaloba nemá predpísané náležitosti, teda je neúplná, alebo síce má požadované náležitosti, ale tieto (niektoré z nich) sú uvedené nepresne, neurčito alebo nezrozumiteľne, teda je nesprávna, je povinný vyzvať stranu na jej doplnenie alebo opravu pod následkom odmietnutia podania (, ). 8. Základnou zložkou žaloby je tzv. žalobný nárok, ktorým žalobca stanovuje predmet konania a tým aj rozsah súdnej ochrany; žalobný nárok je vymedzený žalobným petitom a skutkovým odôvodnením žaloby. Posúdenie skutkových okolností podľa určitej právnej normy je povinnosťou súdu (iura novit curia), ktorý skúma, či platné právo umožňuje, aby na základe žalobcom tvrdeného skutkového stavu, mohlo byť nároku ním uplatňovanému vyhovené; žalobca nie je povinný uplatnený nárok kvalifikovať po právnej stránke. V civilnom sporovom konaní, ktoré je ovládané dispozičnou zásadou, je súd viazaný žalobným nárokom tak, ako ho žalobca vymedzil v podanej žalobe, a teda nesmie stranám priznať iné práva a uložiť im iné povinnosti, než aké sú navrhované, musí žalobný petit svojím rozhodnutím úplne vyčerpať a nesmie ho prekročiť, s výnimkou prípadov stanovených v Z uvedeného vyplýva, že súd je limitovaný (viazaný) nielen žalobnou žiadosťou formulovanou v žalobnom petite ale aj skutkovými tvrdeniami strán sporu. Sporové konanie sa tak riadi zásadou formálnej pravdy. 9. Podanou žalobou žalobca zároveň vymedzuje rozhodujúce skutočnosti (relevantný skutkový dej), ktoré predstavujú údaje nutné k tomu, aby bolo zrejmé, o čom a na akom podklade má súd rozhodnúť, a preto sa žalobcovi ukladá uviesť v žalobe také skutočnosti, ktorými opíše skutok (skutkový dej), na ktorého základe uplatňuje v žalobnom petite svoj nárok, a to v takom rozsahu a kvalite, ktorá umožňuje jeho jednoznačnú individualizáciu a nezameniteľnosť s iným skutkom. Popisom relevantných skutkových okolností sa vymedzuje predmet konania po skutkovej stránke. Samotný žalobný petit musí logicky vychádzať z opisu rozhodujúcich skutočností v žalobe. Povinnosť tvrdiť rozhodujúce skutkové okolnosti (relevantný skutkový dej) vyplýva z , podľa ktorého majú strany povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Povinnosť uviesť v žalobe pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností žalobcovi vyplýva z 10. Možno preto uzavrieť, že v sporovom konaní stíha žalobcu zodpovednosť za voľbu žaloby, za jej obsah z hľadiska opisu rozhodujúcich skutočností a za formuláciu žalobného petitu, súd je povinný ho len poučiť v intenciách jeho procesných práv a povinností, nemôže (nesmie) však za žalobcu vykonať priamu vecnú formuláciu návrhu výroku rozsudku a vymedziť za neho relevantný skutkový dej, či poučiť ho o vhodnosti voľby tej ktorej žaloby v konkrétnom prípade. 11. Posúdenie otázky, ktorá strana sporu je povinná tvrdiť a aký je obsah povinnosti tvrdiť, teda kto a aké tvrdenia má uviesť, sa odvíja od hmotného práva. Strana sporu je procesne povinná tvrdiť skutočnosti, ktoré sú na základe hmotného práva spôsobilé privodiť jej úspech v spore. Žalobca má povinnosť v prvom rade uniesť bremeno tvrdenia a následne v súvislosti so splnením tejto procesnej povinnosti je

povinný uniesť dôkazné bremeno. Žalobca ak má byť úspešný v spore, je povinný tvrdiť substancovane, teda tvrdiť podstatné a rozhodujúce skutočnosti z hľadiska skutkovej podstaty hmotnoprávnej normy. 12. Procesnej povinnosti strany sporu uviesť skutkové tvrdenia zodpovedá procesná povinnosť protistrany poprieť tvrdené skutočnosti. Bremeno tvrdenia je teda v korelácii s bremenom popretia tvrdení protistrany. Ak strana sporu kvalifikovane nepoprie skutkové tvrdenie druhej strany, toto tvrdenie sa považuje za nesporné, čo znamená, že súd považuje predmetnú skutočnosť za preukázanú tak, ako bola tvrdená. V tomto prípade teda skutkové tvrdenie jednej sporovej strany zákon za splnenia predpokladu absencie jej kvalifikovaného popretia protistranou "povyšuje" na skutkový poznatok súdu. (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. . Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 569, 798) 13. Z podanej žaloby je zrejmé, že žalobca sa domáhal zaplatenia žalovanej sumy 127,18 eur s príslušenstvom (len) ako ceny fakturovanej žalovanej za dodaný zemný plyn. Zo žaloby nevyplýva, že by sa žalobca domáhal v rámci žalovanej istiny aj zaplatenia odplaty za iné vecné plnenia, na akom skutkovom základe mu vznikol na ich zaplatenie nárok a z čoho vychádza opodstatnenosť ich výšky. Zo žaloby teda vôbec nevyplýva, že žalobca sa domáhal (aj) zaplatenia poplatkov za vystavenie a zaslanie upomienok či úhrady za prerušenie dodávky plynu, na základe akých skutočností mu tieto nároky mali vzniknúť a z čoho odvodzuje ich výšku. Žalobca teda neuviedol v podanej žalobe všetky podstatné a rozhodujúce skutočnosti, na základe ktorých si svoj nárok proti žalovanej uplatnil. Žalobca nemôže opis rozhodujúcich skutočností nahradiť odkazom na označené dôkazy ( ), a preto sa nemôže v preskúmavanej veci odvolávať na k žalobe priložené faktúry, ktorými žalovanej účtoval cenu aj za iné plnenia ako za dodávku plynu. Pokiaľ tak v danej veci žalobca urobil, porušil svoju procesnú povinnosť uviesť v žalobe úplný a pravdivý opis rozhodujúcich skutočností. V danom prípade nejde o vadu žaloby, pretože v nej neabsentuje žiadna náležitosť. Žaloba obsahuje rozhodujúce skutočnosti do tej miery, že na jej podklade bolo možné v konaní pokračovať a súd nemal povinnosť so žalobcom k žalobe pripojených dôkazov zisťovať, či žalobca vyčerpávajúco uviedol všetky relevantné skutočnosti na preukázanie uplatňovaného peňažného nároku. Konajúci súd len mohol žalobcu za účelom ozrejmenia nejasností vyzvať na doplnenie skutkových tvrdení; avšak podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie nepochybil ak nepožiadal žalobcu o ďalšie skutkové tvrdenia na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností postupom podľa vzhľadom k tomu, že išlo o žalobu, ktorú podáva žalobca opakovane vo viacerých veciach (hromadná žaloba) a pre zanedbanie povinnosti v tomto prípade tak neprichádzalo do úvahy zmiernenie prísnych formálnych následkov s tým spojených. Procesným následkom porušenia procesnej povinnosti tvrdenia žalobcom je potom procesná sankcia v podobe straty sporu. 14. Vzhľadom na uvedené odvolací súd posúdil ako nedôvodné námietky žalobcu uvedené v jeho odvolaní, že súd ho v zmysle nevyzval na opravu alebo doplnenie žaloby, keď nešlo o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, neabsentovala v ňom žiadna náležitosť žaloby a na jej podklade bolo možné v konaní pokračovať. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je tiež zrejmé, že súd prvej inštancie nepovažoval žalobu za zjavne nedôvodnú a ani ju vo zvyšnej časti z tohto dôvodu nezamietol, pretože k záveru o nedôvodnosti žaloby vo zvyšnej časti nedospel na základe skutkových tvrdení žalobcu v žalobe, ale až na základe dokazovania vykonaného listinnými dôkazmi priloženými k žalobe. Neboli preto splnené ani podmienky pre postup podľa , na ktoré ustanovenie žalobca taktiež poukázal vo svojom odvolaní. K argumentácii žalobcu o nespornosti jeho skutkových tvrdení uvedených v žalobe, odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že pokiaľ žalobca v podanej žalobe skutkovo nevymedzil zaplatenia akých konkrétnych nárokov sa v žalobnom petite v zostávajúcej časti domáha, tak potom vo vzťahu k neexistujúcim skutkovým tvrdeniam si nemohol žalovaný kvalifikovane (účinne) splniť svoju povinnosť vyplývajúcu mu z a v žalobe neuvedené rozhodujúce skutkové tvrdenia sa nemohli považovať za nesporné. Právna domnienka nespornosti skutkových tvrdení žalobcu sa vzťahuje len na riadne v žalobe opísané skutkové okolnosti, ktoré si súd osvojí ako zistený skutkový stav a bude z nich pri rozhodovaní vychádzať ( ). V tejto súvislosti možno poukázať na súladný záver Ústavného súdu SR v uznesení zo dňa 11.06.2019 sp.zn. , ktorý konštatoval, že pasivita protistrany nemôže mať za následok (aplikáciou a ) povinnosť všeobecného súdu "priznať akýkoľvek uplatnený nárok". Uviedol tiež, že berúc do úvahy podstatnú skutočnosť zanedbania procesnej povinnosti tvrdiť je už na prvý pohľad zjavné, že aplikácia a bola v okolnostiach danej veci neopodstatnená. Prejavuje sa tu korelácia bremena tvrdenia a bremena popretia tvrdenia protistranou. Všeobecný súd nemôže vyvodzovať právne účinky zo zanedbania procesnej povinnosti protistrany poprieť tvrdenia žalobcu, ak žalobca samotný zanedbal svoju povinnosť tvrdenia. Povinnosť strany sporu tvrdiť má pritom kľúčový význam a predstavuje jeden zo základných princípov civilného procesu ( - procesné povinnosti a procesné bremená).

15. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie rozhodol správne, keď zamietol žalobu v časti uplatnenej sumy 111,53 eur s príslušenstvom, keďže nešlo o úhradu za dodaný zemný plyn, ako skutkovo žalobca žalobný nárok v podanej žalobe, ktorou bol súd viazaný, vymedzil. Ďalej už súd prvej inštancie nad rámec žalobou vymedzeného predmetu konania konštatoval, že v prípade týchto nárokov žalobca nepreukázal ich opodstatnenosť. Súdu neprináležalo v danej veci aktívne prevziať iniciatívu a zisťovať z listinných dôkazov; pripojených žalobcom k žalobe; na základe akých (ďalších) skutočností sa žalobca domáha zaplatenia žalovanej pohľadávky a ustaľovať (ujasňovať) si tak predmet konania po skutkovej stránke. V kontradiktórnom procese je neprípustné, aby súd iniciatívne zisťoval z predložených dôkazov to, čo strana v konaní netvrdila, naopak jeho úlohou je zisťovať z predložených dôkazov, či strana nimi preukázala to, čo v konaní tvrdila. Správne je preto rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti, v ktorej vo zvyšku žalobu zamietol, avšak nie pre existenciu neprijateľných zmluvných podmienok v Obchodných podmienkach žalobcu a pre nepreukázanie nákladov spojených s výzvami doručovanými žalovanej a nákladov spojených so zabezpečením administratívneho prerušenia dodávky zemného plynu, ale pre absenciu vymedzenia podstatných rozhodujúcich skutočností. 16. V danej veci je preto zamietnutie žaloby vo zvyšnej časti následkom nesplnenia si žalobcom jeho procesnej povinnosti uviesť úplne a pravdivo rozhodujúce skutkové tvrdenia. V tomto smere súd prvej inštancie dokazovanie nevykonáva, pretože žalobu zamietne pre neunesenie bremena tvrdenia žalobcom a nie pre neunesenie dôkazného bremena. Nesplnenie povinností tvrdenia zo strany žalobcu má za následok zamietnutie jeho žaloby bez dokazovania; dokazovať nemožno skutkové tvrdenie, ktoré neexistuje. Úlohou dokazovania nie je zisťovať to, čo žalobca v žalobe netvrdil. Vzhľadom na to boli splnené podmienky pre rozhodnutie vo veci bez nariadenia pojednávania v zmysle , keď žalobcom neuvedené skutkové tvrdenia nemôžu byť ani spornými a nemôžu byť ani predmetom dokazovania na pojednávaní. 17. Keďže žalobca svoj nárok v časti uplatnenej sumy 111,53 eur v žalobe skutkovo nevymedzil ako náklady za vystavenie a zaslanie upomienok žalovanej a na zabezpečenie administratívneho prerušenia dodávky zemného plynu, irelevantné sú jeho námietky uvedené v odvolaní, týkajúce sa osobitnej zákonnej úpravy a regulácie vykonávanej Úradom pre reguláciu sieťových odvetví, vylúčenia preskúmavania regulovanej zmluvnej dokumentácie, postavenia a úloh obchodnej spoločnosti SPP

- distribúcia a.s., ako aj osobitnej prevenčnej povinnosti a odplaty vyžadovanej touto spoločnosťou. Žalobcom uplatňované odvolacie dôvody tak neboli podložené takými relevantnými argumentmi, ktoré by boli spôsobilé spochybniť správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti, a preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej zamietajúcej časti, a vo výroku o náhrade trov konania, potvrdil ako vecne správny podľa 18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a žalovanej, ktorá mala úspech v odvolacom konaní, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože jej v odvolacom konaní trovy nevznikli. 19. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).