Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25CoCsp-1-2022.pdf
PDF · 100.45 KB
Case nature
Area
Subarea
25CoCsp/1/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a členiek senátu JUDr. Márie Malíkovej a JUDr. Sone Vackovej v právnej veci žalobkyne: Allianz - Slovenská poisťovňa a. s. so sídlom Dostojevského rad 4, Bratislava, IČO: 00 151 700, proti žalovanému: J. O., narodený XX.XX. XXXX, bytom Za humnami XXX/XX, XXX XX E., o zaplatenie 600,60 eura, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 11. októbra 2021 pod č.k. 8Csp/164/2020 - 78 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1.1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 600,60 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobkyni priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa podaným návrhom domáhala zaplatenia istiny 600,60 eura titulom dlžného poistného. Z vykonaného dokazovania zistil, že žalovaný uzavrel so žalobkyňou poistnú zmluvu Môj život č. 837170051894 dňa 28.11.2017 na dobu neurčitú s mesačným platením poistného v sume 126 eur. Žalovaný splátky nesplácal, žalobkyňa ho vyzvala na zaplatenie dlžného poistenia. Žalovaný poistné neuhradil napriek upozorneniu žalobkyne na nedoplatok na poistnom. Poistná zmluva pre nezaplatenie poistného ku dňu 21. 5. 2018 zanikla. Dlžné poistné bolo vyčíslené na sumu 600,60 eura.
1.2. Na daný skutkový stav aplikoval ustanovenie § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 801 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 803 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 255 CSP, § 262 ods. 1 CSP, § 262 ods. 2 CSP. Nárok žalobkyne považoval za dôvodný. Uviedol, že žalobkyňa preukázala uplatnený nárok, žalovaný nepreukázal opak. Pojednávania sa z vlastnej vôle nezúčastnil, preto pojednával v jeho neprítomnosti podľa § 180 CSP, pretože žalovaný sa na pojednávanie bez ospravedlnenia nedostavil a nepožiadal o odročenie pojednávania. Predvolanie mu bolo doručené na adresu bydliska, zásielka sa vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote. Vychádzal z fikcie doučenia. K námietke žalovaného ohľadne jeho vôle uzavrieť zmluvu, uviedol že žalovaný svoje tvrdenie nepreukázal. Žalobkyňa svoje tvrdenie preukázala interným šetrením, že zmluvu so žalovaným uzatváral jej vtedajší finančný agent, ktorý bol zároveň otcom žalovaného . Ten potvrdil, že proces uzatvárania prebehol absolútne štandardne so všetkým , čo k tomu patrí. Zmluva bola uzavretá s tým, že ju žalovaný bude plniť a bol oboznámený so všetkými podmienkami. Žalobkyňa preukázala, že finančný agent uzatvárajúci zmluvu so žalovaným bol jednoznačne kompetentný ju uzavrieť. K ostatným námietkam žalovaného uviedol, že nesúvisia s meritom veci. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobkyni plne úspešnej v konaní priznal nárok na náhradu trov konania.
2. Žalovaný podal odvolanie proti rozsudku. Namietal procesné vady konania spočívajúcej vo vyhlásení rozsudku v jeho neprítomnosti, čím mu bolo odopreté právo bránenia sa na súde. Uviedol, že zásielka súdu mu bola žltým lístkom pošty avizovaná do poštovej schránky dňa 26.07.2021 s upozornením, že si ju môže vyzdvihnúť na pošte v odbernej lehote 18 kalendárnych dní. V snahe vyzdvihnúť zásielku sa 13.08. dostavil na poštu, kde mu bolo oznámené, že zásielka bola odoslaná späť odosielateľovi. Týmto konaním mu bolo znemožnené informovať sa o predmetnom súdnom pojednávaní, nemohol sa ho zúčastniť, čím boli porušené jeho základné ľudské práva na spravodlivý súdny proces. Ďalej namietal, že svedok nebol podrobený ústnosti a bezprostrednosti svedectva. K zmluve sa nenachádza žiaden záznam o rokovaní. Agent bol k uzatváraniu zmlúv nútený svojimi nadriadenými. Zmluva nemala byť uzavretá, ale mala byť následne zrušená a stranám vrátené vzájomné plnenia. Ďalej namietal nevykonanie navrhnutých a rozhodujúcich dôkazov, nevyžiadanie certifikátov poisťovacieho agenta, pretože zapísanie agenta ešte automaticky neznamená jeho odbornú certifikáciu. Ďalej namietal, že súd prvej inštancie žalobkyňou predložené dôkazy nesprávne právne posúdil. Pri uzatváraní zmluvy neboli dodržané ustanovenia § 37 ods. 1, § 39 Občianskeho zákonníka. Nemala byť uzavretá, resp. mala byť zrušená. Žiadal prvostupňový súd o odborné stanoviská dozorujúceho orgánu na trhu s poisťovníctvom, Národnú banku Slovenska, aby nezávislé ozrejmila, či poistná zmluva bola uzavretá v súlade so všetkými nevyhnutnými podmienkami na ochranu spotrebiteľa a zákona o poisťovníctve, či žalobkyňa pri uzatváraní poistnej zmluvy konala s odbornou starostlivosťou, keď poistný agent nemal absolvované odborné skúšky, či žalovaná suma je relevantná skutočným nákladom žalobkyne, či je morálne právo vyhradzovať si voči zmluvnej strane také podmienky ako sú uvádzané. Navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prípadne žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
3. Žalobkyňa podala písomné vyjadrenie k odvolaniu žalobcu. Uviedla, že nemá pochybnosti o splnení podmienok podľa § 180 CSP pre rozhodnutie vo veci pre neprítomnosť žalovaného. K námietke žalovaného o nepredvolaní svedka U.. O. uviedla, že súd rozhoduje o tom, koho vypočuje ako svedka. Žalovaný zámerne poukázal na vyjadrenie svedka, ale úmyselne opomenul zápis o podaní vysvetlenia zo dňa 23.02.2008 predloženom v súdnom konaní, v ktorom svedok uviedol, že všetky poistné zmluvy s jeho rodinnými príslušníkmi boli riadne dojednané, podpísané, ich totožnosť overil a obdržali príslušné kópie. Všetky poistné zmluvy boli dojednané s plánom udržiavať ich aktívne, ale finančná situácia a objektívne príčiny to neumožnili. K ďalšej námietke žalovaného, že svedok nemal oprávnenie uzatvárať poistné zmluvy uviedla, že sa jedná o nepodložené tvrdenie žalovaného. Svedok vykonával finančné sprostredkovanie v období od 03.06.2017 do 01.02.2018 na základe zmluvy o obchodnom zastúpení pri sprostredkovaní poistenia. Zmluva nadobudla účinnosť dňom registrácie v registri národnou bankou. Pre účely registrácie musel spĺňať podmienky v zmysle platnej legislatívy, najmä podmienky týkajúce sa odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti. Tieto podmienky splnil, bol registrovaný v registri finančných agentov a finančných poradcov pod registračným číslom 228887. Splnil ďalšie podmienky odbornej spôsobilosti znalosti produktov, čo preukázala výpisom realizovaných školení, ktoré absolvoval. Preto námietky žalovaného ohľadne neplatnosti zmluvy nepovažovala za dôvodné. Uviedla, že poistná zmluva bola podpísaná zmluvnými stranami. Bola dojednaná v súlade s Občianskym zákonníkom, všeobecnými poistnými podmienkami a osobitnými podmienkami pre investičné životné poistenie. Povinnosťou žalovaného bolo plniť poistné plnenie ku dňu zániku poistenia. Napadnutý rozsudok žiadala ako vecne správny potvrdiť.
4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) vec prejednal s verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, preto napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
5. Predtým ako odvolací súd pristúpil k meritórnemu prejednaniu odvolania žalovaného, skúmal, či súd prvej inštancie nezaťažil svoje konania vadou konania majúcou za následok zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie pre porušenie práva na spravodlivý súdny proces.
6. Žalovaný namietal prejednanie veci bez jeho prítomnosti, bez vykázania doručenia predvolania na pojednávane.
Právo na spravodlivý súdny proces je jedným zo základných ľudských práv a do obsahu tohto práva patrí viacero samostatných subjektívnych práv a princípov. Podstatou tohto práva je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nezávislom a nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predpokladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (viď napríklad rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).
Pojem „procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach najvyššieho súdu vydaných do 30. júna 2016 tak, že sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to ako súd viedol konanie alebo spor) znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní (porovnaj R 129/1999 a rozhodnutia najvyššieho súdu sp.zn. 1 Cdo 6/2014, 3 Cdo 38/2015, 5 Cdo 201/2011, 6 Cdo 90/2012). Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. „Postupom súdu“ možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku (3 Cdo 110/2017, 4 Cdo 128/2017, 8 Cdo 56/2017).
Pojem „procesný postup“ súdu je potrebné vykladať takto aj za právnej úpravy účinnej od 1. júla 2016.
7. Žalovaný tvrdí, že k procesnej vade došlo tým, že súd prvej inštancie dňa 11.10.2021 pojednával a rozhodol vo veci samej v jeho neprítomnosti, doručenie predvolania nemal riadne vykázané.
Právo strany, aby jeho vec bola prejednaná verejne a v jeho prítomnosti, zaručené čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, nemožno chápať tak, že by súd nemohol konať a rozhodnúť vo veci bez prítomnosti strany, ale tak, že súd je povinný strane poskytnúť priestor na uplatnenie tohto práva. Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Ak je toto konanie v rozpore s procesnými zásadami, porušuje ústavnoprávne princípy (II. ÚS 85/06).
Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu povinnosť súdu o veci konať. Ak osoba (právnická alebo fyzická) splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umožniť stať sa účastníkom konania so všetkými procesnými oprávneniami, ale aj povinnosťami, ktoré z tohto postavenia vyplývajú (viď nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. augusta 2001 II. ÚS 14/2001, z 13. novembra 2002 II. ÚS 132/02, z 5. apríla 2007 III. ÚS 171/2006).
O procesnú vadu spočívajúcu v nesprávnom procesnom postupe súdu vedúcemu k porušeniu práva na spravodlivý proces ide vtedy, ak súd v priebehu konania neumožní účastníkovi (strane) realizovať jeho zákonom priznané procesné práva. Takýmto právom účastníka súdneho konania je aj jeho právo na prejednanie veci v jeho prítomnosti (podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom). Ústavou Slovenskej republiky zaručené právo osobnej prítomnosti účastníka na súdnom konaní sa zabezpečuje tak, že súdu ukladá povinnosť nariadiť na prejednanie veci pojednávanie, na ktoré predvolá účastníkov a všetkých, ktorých prítomnosť je potrebná. Ak je účastník (strana) v konaní zastúpený zástupcom na celé konanie, súd na pojednávanie spravidla predvolá len zástupcu; účastník (strana) sa na pojednávanie predvolá len v takom prípade, ak je nevyhnutné vykonať jeho výsluch. Predvolanie na pojednávanie musí byť účastníkom doručené tak, aby mali dostatok času na prípravu. Je potom na účastníkovi či svoje právo využije, alebo nie.
8. Podľa § 106 ods. 1 pís. a ) CSP, ak nejde o doručovanie do elektronickej schránky podľa osobitného predpisu, o doručovanie do vlastných rúk v osobitných prípadoch podľa § 107 ods. 2 a adresát neuviedol inú adresu na doručenie, doručuje súd písomnosť fyzickej osobe na adresu evidovanú
v registri obyvateľov Slovenskej republiky alebo adresu miesta pobytu cudzinca na území Slovenskej republiky podľa druhu pobytu.
Podľa § 111 ods. 3 CSP, ak nemožno doručiť písomnosť na adresu uvedenú podľa § 106, písomnosť sa považuje za doručenú dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie. Podľa § 31a ods. 10 zákona č. 305/2013 Z.Z.( zákon o Governmete), ak poštovú zásielku s listinným rovnopisom elektronického dokumentu nemožno dodať adresátovi, na účely doručenia podľa osobitných predpisov sa za deň vrátenie poštovej zásielky odosielateľovi považuje deň doručenia informácie o výsledku doručovania.
9. Typickou právnou fikciou je fikcia doručenia, ktorá nastupuje v prípade, ak fyzická osoba, ktorej bola doručená písomnosť do miesta, kde sa zdržuje, túto neprevzala. V tomto prípade je zrejmé, že k skutočnému doručeniu nedošlo, avšak pre účely príslušného konania sa doručenie finguje. Adresát zásielky, ani nikto iný, nie je oprávnený dovolávať sa toho, že zásielka doručená nebola, lebo právna fikcia je silnejšia ako skutočnosť. Písomnosť sa považuje za doručenú dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvedel. Civilný sporový poriadok vôbec nereflektuje na skutočnosť, či sa adresát v mieste doručenia zdržiaval, alebo nie. Z novo zavedenej zásady tiež vyplýva, že adresát sa nemôže s doručovanou písomnosťou oboznámiť len vtedy, ak má k tomu ospravedlniteľný dôvod - § 144 CSP, ( viď Veľký komentár CSP strana 412).
10. Žalovaný v odvolaní namietal, že mu bolo žltým lístkom pošty avizované do poštovej schránky dňa 26.07.2021, že si môže súdnu zásielku prevziať v lehote 18 kalendárnych dní, čo pripadalo na deň 13.08.2021.V uvedený deň v snahe vyzdvihnúť zásielku dňa 13.08.2021 o 18.50 hodine mu na pošte oznámili, že zásielku tam nemajú, lebo ju odoslali späť odosielateľovi (ešte v stredu 11.8.2021). K odvolaniu predložil oznamovací lístok o uložení zásielky, z ktorého vyplýva odosielateľ Okresný súd Nitra, dôvod uloženia, adresát nezastihnutý, s upozornením, že zásielku si môže prevziať v deň oznámenia a že odberná lehota na vyzdvihnutie je 18 dní. Súd prvej inštancie vytýčil termín pojednávania na deň 11.10.2021 a pošta bola odoslaná stranám 16.07.2021. Slovenská pošta zaslala súdu informáciu o doručení predvolania žalovanému, z ktorého vyplýva adresa žalobcu, čas odoslania 16.07.2021, s oznámením, že správa nebola doručená z dôvodu, že adresát si zásielku neprevzal v odbernej lehote. Zásielka bude do 30 dní skartovaná. Z obsahu ďalej vyplýva, že prvý pokus o doručenie zásielky bol 22.07.2021, dátum opakovaného doručenia 26.07.2021, dátum doručenia 10.08.2021. Táto správa bola súdu doručená 12.08 2021.
11. Z poštového poriadku z bodov 21 a nasledujúcich vyplýva odberná lehota 18 dní, do ktorej na nezapočítava deň prvého pokusu o doručenie, resp. deň opakovaného doručenia. Za nedoručiteľnú sa považuje zásielka, ktorá nebola prevzatá v odbernej lehote. Z bodu 22.1.3 vyplýva, že zásielku nemožno vrátiť, ak ju adresát neprevzal v odbernej lehote. Pošta sa zaviazala nedoručené zásielky zničiť v lehote 30 dní. Z uvedeného vyplýva, že pošta pri doručovaní predvolania žalovanému postupovala v zmysle poštového poriadku. Dňa 22.07.2021 mu prvý krát doručovala poštovú zásielku. Od nasledujúceho dňa začala plynúť odberná lehota 18 dní, ktorá skončila 09.08. 2021, v pondelok. Pošta takto oznámila dátum doručenia dňom 10.08. 2021. Toto oznámenie bolo doručené súdu 12.08.2021. Súd prvej inštancie preto správne považoval doručenie za preukázané a pojednával v neprítomnosti žalovaného. Žalovaný k odvolaniu predložil len opakované doručenie zásielky zo dňa 26.07.2021. Z podania pošty vyplýva, že prvý krát mu doručovala zásielku 22.07. 2021. Jeho námietka, že na pošte v posledný deň večer si nemohol zásielku prevziať pre nedodržanie 18 dňovej lehoty je preto nedôvodná. Odvolací súd k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces dodáva, že žalovaný sa k veci počas konania vyjadroval, podal odpor proti platobnému rozkazu. Vedel, že mu bola doručovaná súdna zásielka. Pokiaľ by mal skutočný záujem a snahu o jej prevzatie, nič mu nebránilo prevziať predvolanie osobne na súde alebo sa informovať o stave veci na súde. Nedošlo k porušeniu jeho práv.
12. Žalovaný namietal nevykonanie dokazovania nariadením výsluchu svedka, U.. O.. Dôkaz navrhol vykonať v odpore proti platobnému rozkazu, pretože si nebol istý , či zmluvu podpísal. Žalobkyňa podala vyjadrenie k jeho námietke, predložila zápis o podaní vysvetlenia svedka zo dňa 23.02.2018, 03.05.2018. Toto vyjadrenie bolo doručené žalovanému. K nemu podal vyjadrenie zo dňa 17.06.2021 v ktorom uviedol, že na zákonnosť právneho úkonu podpísania zmluvy nie sú rozhodujúce len zmluvné strany, t.j. podpis , ale aj podmienky, za ktorých došlo k uzavretiu zmluvy. Súd prvej inštancie nepovažoval
za potrebné vykonať výsluch svedka, pretože vychádzal z listinných dôkazov, vyjadrenia žalovaného, svedka, že došlo k riadnemu podpísaniu zmluvy oboma zmluvnými stranami. K tomu odvolací súd dodáva, že ak strana navrhne výsluch svedka, zabezpečí jeho prítomnosť na pojednávaní:, o tejto skutočnosti vopred upovedomí súd a protistranu (§197 ods. 1 CSP). Len v prípade, že nevie zabezpečiť prítomnosť navrhovaného svedka na pojednávaní, požiada o predvolanie súd. Z ustanovenia § 185 ods. 1 CSP vyplýva, že súd rozhoduje, ktoré z navrhovaných dôkazov vykoná a môže na návrh nariadiť výsluch svedka (§ 196 ods. 1 CSP). Nevykonanie dokazovanie výsluchom navrhovaného svedka nie je vadou konania. Mohlo by mať vplyv iba na zistenie skutkového stavu veci. Preto ani táto námietka odvolania žalovaného nie je daná.
13. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
14. Predmetom konania je žaloba, ktorou sa žalobkyňa domáhala zaplatenia sumy 600,60 eura a trov konania. Skutkový základ uplatneného nároku tvorí nezaplatené poistné podľa poistnej zmluvy uzavretej stranami sporu dňa 29.11.2017. Ku dňu zániku poistenia žalobkyňa evidovala voči žalovanému dlžné poistné za obdobie 600,60 eura.
15. Podľa § 801 ods. 2 Občianskeho zákonníka, poistenie zanikne aj tak, že poistné za ďalšie poistné obdobie nebolo zaplatené do jedného mesiaca odo dňa doručenia výzvy poisťovateľa na jeho zaplatenie, ak nebolo poistné zaplatené pred doručením tejto výzvy. Výzva poisťovateľa obsahuje upozornenie, že poistenie zanikne, ak nebude zaplatené. To isté platí, ak bola zaplatená len časť poistného.
Podľa § 803 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poistiteľ má právo na poistné za dobu do zániku poistenia.
16. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa a žalovaný uzavreli dňa 29.11.2017 poistnú zmluvu , predmetom ktorej bolo životné poistenie žalovaného so začiatkom poistenia 29.11.2017, s mesačným poistným 126 eur. Žalovaný poistné riadne neplatil. Žalobkyňa ho vyzvala výzvou zo dňa 29.03.2018 na zaplatenie 378 eur dlžného poistného. Zároveň ho upozornila, že v prípade nezaplatenia poistného do 1 mesiaca odo dňa doručenia tejto výzvy, poistenie zanikne v zmysle ustanovenia § 801 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalovaný dlžné poistné nezaplatil. Poistenie podľa predmetnej zmluvy zaniklo dňa 21.05.2018.
17. Odvolací preskúmal napadnuté rozhodnutie a dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal vo veci v dostatočnom rozsahu dokazovanie potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností, z vykonaného dokazovania vyvodil správny právny záver. Dospel k záveru, že žalobkyňa má nárok na zaplatenie poistného do zániku poistnej zmluvy a mal preukázané, že zákonné predpoklady zániku poistnej zmluvy boli splnené dňa 21.05.2018. Na základe tohto záveru zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 600,60 eura, pozostávajúcu z dlžného poistného od 29.12.2017 do skončenia poistnej zmluvy 21.05.2018. Odvolací súd sa s uvedenými závermi v plnom rozsahu stotožnil a preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny, potvrdil. Odvolací súd sa tiež stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku, ktoré nepovažuje za potrebné opakovať a na tieto dôvody ďalej iba poukazuje (§ 387 ods. 2 CSP). K ďalším odvolacím námietkam žalovaného neprihliadal, pretože žalobkyňa v konaní preukázala danosť nároku, oprávnenosť finančného agenta uzavrieť zmluvu. Žalovaný v konaní neprodukoval žiaden dôkaz spochybňujúci nárok žalobkyne a v odvolacom konaní správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. Odvolací súd len dodáva, že zmluvu uzatváral s finančným agentom, svojím otcom. Dôvody odvolania sú špekulatívne so snahou vyhnúť sa zákonnej povinnosti zaplatenia dlžného poistného do zániku poistnej zmluvy, dokonca až vrátenia zaplateného poistného pre namietanie platnosti poistnej zmluvy.
18. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP , § 255 ods. 1 CSP a priznal žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania z dôvodu, že žalobkyňa bola v odvolacom konaní úspešná.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).