Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Co/8/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Walterovej a členov senátu JUDr. Márie Hajdínovej a JUDr. Evy Mészárosovej, v právnej veci žalobcu: N.. T. X. H. Y. Z. Í. W. , B.H. J. XX.X.XXXX, G..Č.. XXXXXX/XXXX, O. X. X., U. Č.. XX, zastúpený spoločnosťou SHM PARTNERS s. r. o., IČO: 47 235 616, Bratislava, Svätoplukova č. 28, za ktorú koná JUDr. Miloš Škorec, proti žalovanej: Ľ. X. H. Y. Z. Í. W. C. P. Á. , G. S., B. J. XX.X.XXXX, G..Č.. XXXXXX/XXXX, O. X. X., U.Í. Č.. XX, zastúpená JUDr. Tomášom Kozovským, advokátom, Bratislava, Björnsonova č. 8, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na odvolanie žalobcu a žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 26. marca 2020, č.k. -459, v spojení s opravným uznesením zo dňa 26. novembra 2020, č.k. -603, takto

rozhodol:

I. Rozsudok Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 26. marca 2020, č.k. -459, v spojení s opravným uznesením zo dňa 26. novembra 2020, č.k. -603,

- vo výroku, ktorým z vecí, ktoré mali žalobca a žalovaná v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov prikázal do výlučného vlastníctva (podiel 1/1 k celku) žalobcu X.-izbový byt č. X, na X. poschodí bytového domu v Bratislave, na U. č. X, súpisné č. XXXX, postaveného na pozemku parcely registra "C", parcelné č. XXXXX/X, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 240 m2, vchod: U. X, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie B. T., s ktorým je spojený aj spoluvlastnícky podiel 54/1000 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a k pozemkom parcely registra "C", parcelné č. XXXXX/X, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 240 m2, parcelné č. XXXXX/XXX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 55 m2, v cene 206.995,- €; hnuteľné veci - 20 ks originál CD, 1 ks televízor zn. OVP, nadobudnutý v roku 1999, obývacia stena poľskej výroby zn. Black and White, pozostávajúca z 2 ks komod a 2 ks presklených vitrín, kamera S - VHS zn. Panasonic, nadobudnutá v roku 2002 a obraz Ulička v Chorvátsku, zakúpený na dovolenke od pouličného obchodníka, všetky v nulovej cene a z vecí, ktoré mali žalobca a žalovaná v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov sa prikazuje do výlučného vlastníctva (podiel 1/1 k celku) žalovanej X-izbový byt č. XX, na X. poschodí bytového domu v Bratislave, na U. č. XX, XX, XX, XX, XX, XX, XX, súpisné č. XXXX, postaveného na pozemkoch parcely registra "C", parcelné č. XXXXX/X, parcelné č. XXXXX/ X, parcelné č. XXXXX/X, parcelné č. XXXXX/X, parcelné č. XXXXX/X, parcelné č. XXXXX/X, parcelné č. XXXXX/X, vchod U. č. XX, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie B. T., s ktorým je spojený aj spoluvlastnícky podiel 5291/870979 na spoločných častiach a zariadeniach domu a k pozemkom parcely registra "C", parcelné č. XXXXX/X, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 293 m2, parcelné č. XXXXX/X, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 290 m2, parcelné č. XXXXX/X, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 295 m2, parcelné č. XXXXX/X, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 290 m2, parcelné č. XXXXX/X, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 293 m2, parcelné č. XXXXX/X, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 293 m2, parcelné č. XXXXX/X, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 296 m2, v cene 128.809,- €; garáž - box č. 23, priestor č. 2, nachádzajúci sa na prízemí stavby hromadnej garáže - B, so súpisným č. XXXXX v X., na ulici B - U. č. XX, s ktorou je spojený spoluvlastnícky podiel 1/42 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na príslušenstve, zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie B. T. a spoluvlastnícky

podiel 1/42 na pozemku, parcelné č. XXXXX/XX o výmere 611 m2, zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie B. T., v cene 8.000,-€; hnuteľné veci - 50 ks DVD, vybavenie kuchyne (taniere, poháre, príbory, hrnce, panvice zn. Tefal, prenosný gril zn. ETA, odšťavovač zn. Tschibo, výrobník šľahačky zn. ETA, kuchynské rádio zn. CRIVIT), nadobudnuté v rokoch 2002-2007, 1 ks televízor zn. OVP nadobudnutý v roku 2005, 1 ks televízor zn. Wilson, nadobudnutý v roku 2005, 1 ks DVD prehrávač zn. LG, nadobudnutý v roku 2007, 1 ks mikrovlnná rúra Whirpool, nadobudnutá v roku 2000, 1 ks rádioprehrávač Panasonic, kuchynská rohová sedacia súprava s dvomi stoličkami a stolom, nadobudnutá v roku 2007, 1 ks veľkoobjemová chladnička s mrazničkou zn. ZANUSSI, nadobudnutá v roku 2011, 1 ks práčka Whirpool, nadobudnutá v roku 2008, manželská posteľ nadobudnutá v roku 1997, 2 ks skrinky na chodbu z IKEI, nadobudnuté v roku 2009, 1 ks klavír - plno pancierové piano, 3 ks lampy a lustre v obývačke, kuchyni a kúpeľni, nadobudnuté v roku 2010, 1 ks tlačiareň k PC a detské izby z IKEI - 3 postele, 3 skrinky a 3 písacie stolíky, všetky veci v nulovej cene,

- vo výroku, ktorým uložil povinnosť žalobcovi zaplatiť žalovanej na vyrovnanie jej podielu sumu 28.559,55 €, v splátkach po 1.000,- € splatných mesačne vždy do 25. dňa v mesiaci, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku,

- vo výroku, ktorým žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania,

- vo výroku, ktorým uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 5.157,- € na účet Okresného súdu Bratislava III. do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia,

- vo výroku, ktorým uložil povinnosť žalovanej zaplatiť súdny poplatok vo výške 5.157,- € na účet Okresného súdu Bratislava III. do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia, p o t v r d z u j e .

II. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo.

odôvodnenie:

1.1. Okresný súd Bratislava III. rozsudkom zo dňa 26.3.2020, č.k. -459, v spojení s opravným uznesením zo dňa 26.11.2020, č.k. -603, rozhodol tak, že z vecí, ktoré mali žalobca a žalovaná v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov prikázal do výlučného vlastníctva (podiel 1/1 k celku) žalobcu X-izbový byt č. X, na X. poschodí bytového domu v X., na U. č. 2, súpisné č. XXXX, postaveného na pozemku parcely registra "C", parcelné č. XXXXX/X, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 240 m2, vchod: U. X, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie B. T., s ktorým je spojený aj spoluvlastnícky podiel 54/1000 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a k pozemkom parcely registra "C", parcelné č. XXXXX/X, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 240 m2, parcelné č. XXXXX/XXX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 55 m2, v cene 206.995,- €; hnuteľné veci - 20 ks originál CD, 1 ks televízor zn. OVP, nadobudnutý v roku 1999, obývacia stena poľskej výroby zn. Black and White, pozostávajúca z 2 ks komod a 2 ks presklených vitrín, kamera S - VHS zn. Panasonic, nadobudnutá v roku 2002 a obraz Ulička v Chorvátsku, zakúpený na dovolenke od pouličného obchodníka, všetky v nulovej cene a z vecí, ktoré mali žalobca a žalovaná v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov prikázal do výlučného vlastníctva (podiel 1/1 k celku) žalovanej X-izbový byt č. XX, na 3. poschodí bytového domu v X., na U. č. XX, XX, XX, XX, XX, XX, XX, súpisné č. XXXX, postaveného na pozemkoch parcely registra "C", parcelné č. XXXXX/X, parcelné č. XXXXX/X, parcelné č. XXXXX/ X, parcelné č. XXXXX/X, parcelné č. XXXXX/X, parcelné č. XXXXX/X, parcelné č. XXXXX/X, vchod U. č. XX, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie B. T., s ktorým je spojený aj spoluvlastnícky podiel 5291/870979 na spoločných častiach a zariadeniach domu a k pozemkom parcely registra "C", parcelné č. XXXXX/X, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 293 m2, parcelné č. XXXXX/X, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 290 m2, parcelné č. XXXXX/X, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 295 m2, parcelné č. XXXXX/X, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 290 m2, parcelné č. XXXXX/X, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 293 m2, parcelné č. XXXXX/X, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 293 m2, parcelné č. XXXXX/X, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 296 m2, v cene 128.809,- €; garáž - box č. XX, priestor č. X, nachádzajúci sa na prízemí stavby hromadnej garáže - B, so súpisným č. XXXXX v X., na ulici B - U. č. XX, s ktorou je spojený spoluvlastnícky podiel 1/42 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na príslušenstve, zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie B. T. a spoluvlastnícky podiel 1/42 na pozemku, parcelné č. 12003/11 o výmere 611 m2, zapísaného na liste

vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie B. T., v cene 8.000,-€; hnuteľné veci - 50 ks DVD, vybavenie kuchyne (taniere, poháre, príbory, hrnce, panvice zn. Tefal, prenosný gril zn. ETA, odšťavovač zn. Tschibo, výrobník šľahačky zn. ETA, kuchynské rádio zn. CRIVIT), nadobudnuté v rokoch 2002-2007, 1 ks televízor zn. OVP nadobudnutý v roku 2005, 1 ks televízor zn. Wilson, nadobudnutý v roku 2005, 1 ks DVD prehrávač zn. LG, nadobudnutý v roku 2007, 1 ks mikrovlnná rúra Whirpool, nadobudnutá v roku 2000, 1 ks rádioprehrávač Panasonic, kuchynská rohová sedacia súprava s dvomi stoličkami a stolom, nadobudnutá v roku 2007, 1 ks veľkoobjemová chladnička s mrazničkou zn. ZANUSSI, nadobudnutá v roku 2011, 1 ks práčka Whirpool, nadobudnutá v roku 2008, manželská posteľ nadobudnutá v roku 1997, 2 ks skrinky na chodbu z IKEI, nadobudnuté v roku 2009, 1 ks klavír - plno pancierové piano, 3 ks lampy a lustre v obývačke, kuchyni a kúpeľni, nadobudnuté v roku 2010, 1 ks tlačiareň k PC a detské izby z IKEI - 3 postele, 3 skrinky a 3 písacie stolíky, všetky veci v nulovej cene; žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanej na vyrovnanie jej podielu sumu 28.559,55 €, v splátkach po 1.000,- € splatných mesačne vždy do 25. dňa v mesiaci, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku; žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania; uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 5.157,- € na účet Okresného súdu Bratislava III. do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia; uložil povinnosť žalovanej zaplatiť súdny poplatok vo výške 5.157,- € na účet Okresného súdu Bratislava III. do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. 1.2. Vychádzal zo žaloby doručenej súdu dňa 22.3.2016, ktorou sa žalobca domáhal vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pretože napriek viacerým rokovaniam nedospel so žalovanou k dohode. Navrhol, aby žalovaná nadobudla 2-izbový byt a on 4-izbový byt a garáž, hnuteľné veci (zariadenie bytov, bytové doplnky a osobný automobil Citroen Berlingo) by mala nadobudnúť tá strana, ktorá ich ku dňu vyporiadania bude užívať s tým, že preberie a zaviaže sa uhradiť záväzky zo svojho živnostenského podnikania v celkovej hodnote 5.272,22 €, záväzok voči veriteľom Y. a H. T. titulom pôžičky vo výške 3.584,94 € a záväzok zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere voči Slovenskej sporiteľni, a.s., vo výške 3.476,33 € s úrokmi vo výške 748,99 € a aby mu žalovaná uhradila trovy konania spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku a náhrade trov právneho zastúpenia. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že jeho manželstvo so žalovanou bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 28.2.2013, č.k. -30, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 4.4.2013. Predmetom vysporiadania sú vyššie uvedené dva byty, garáž, osobný automobil a zariadenie bytov. X-izbový byt užívali spoločne do augusta 2014, v septembri 2014 sa z bytu odsťahoval do X- izbového bytu, ktorý stále užíva; X-izbový byt užíva žalovaná a ich maloletá dcéra J. X., narodená dňa X.X.XXXX. Obidva byty nadobudli počas trvania manželstva, X-izbový byt v roku 1993 výmenou za dvojgarzónku, ktorú dostali darom od jeho rodičov a X-izbový byt v roku 2006 za peniaze získané z predaja X-izbového bytu, ktorý bol tiež nadobudnutý počas manželstva, pričom doplatili sumu 600.000,- Sk. Doplatok za X-izbový byt a výdavky na kompletnú rekonštrukciu vo výške 500.000,- Sk boli hradené z jeho podnikateľského obratu, ktoré musel postupne vrátiť do podnikania z pôžičiek - splátok Quatro a postupnými na seba nadväzujúcimi spotrebiteľskými úvermi a pôžičkami. Financovanie rekonštrukcie a doplatku hypotekárnym úverom nebolo možné, nakoľko žalovaná bola dlhodobo nezamestnaná. Garáž nadobudol v roku 1997 za peniaze získané po úspechu v súdnom spore s obchodným partnerom pre účely podnikania a od počiatku ju užíval výlučne ako sklad v rámci podnikateľskej činnosti, podniká v oblasti vydavateľstva detskej literatúry. Ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov boli jeho predmetom aktíva a pasíva, a to záväzky z jeho živnostenského podnikania i pôžičiek voči finančnej inštitúcii a fyzickým osobám. Žiadal o započítanie položiek, ktoré vynaložil zo svojho majetku na bezpodielové spoluvlastníctvo manželov: peňažný dar od svojho brata Mgr. H. X. vo výške 20.000,- €; finančný dar od svojej matky Y. X. vo výške 9.060,- €; zhodnotenie X-izbového bytu rekonštrukciou po zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov v hodnote 3.000,- €; zhodnotenie garáže opravou strechy po zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov v hodnote 190,- €. 1.3. Žalovaná navrhla vyporiadať bezpodielové spoluvlastníctvo manželov tak, aby X-izbový byt nadobudla do svojho výlučného vlastníctva, žalobca X-izbový byt a garáž; žiadala náhradu trov konania v rozsahu 100 %, alternatívne X-izbový byt a garáž prikázať žalobcovi, jej X-izbový byt s tým, aby bola žalobcovi uložená povinnosť zaplatiť jej sumu 82.000,- € do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

2.1. Po právnej stránke súd prvej inštancie rozsudok odôvodnil ustanoveniami , , , a dôvodil tým, že nebolo sporné, že manželstvo žalobcu a žalovanej, uzatvorené dňa 6.4.1991, bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 28.2.2013, č.k. -30, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 4.4.2013. Z listov vlastníctva č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX a č. XXXX a nesporných tvrdení strán vyplynulo, že sú bezpodieloví spoluvlastníci bytov č. XX, nachádzajúceho sa v Bratislave, U. č. XX a č. X v Bratislave,

U. č. X. Nehnuteľnosti nadobudli v rokoch 1993 a 2006, 2-izbový byt výmenou za byt, ktorý obom stranám darovali rodičia žalobcu a X-izbový byt výmenou za byt, ktorý bol rovnako v bezpodielovom spoluvlastníctve. Oba byty nadobudli počas trvania manželstva, z dôvodu ktorého boli zahrnuté do masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov, do ktorej zahrnul aj garáž, ktorú strany nadobudli v roku 1997 za trvania manželstva. Vychádzal predovšetkým z toho, že nehnuteľnosť je zapísaná v evidencii nehnuteľností ako spoločné vlastníctvo. Zápisy v evidencii nehnuteľností týkajúce sa vlastníckych práv sú hodnoverné, pokiaľ sa nepreukáže opak (§ 70 katastrálneho zákona). Bolo na žalobcovi spoľahlivo preukázať, že garáž je v jeho oddelenom vlastníctve a je súčasťou jeho podniku, ale o oddelenom vlastníctve nepredložil hodnoverný dôkaz, pričom fotografie kníh v garáži za taký dôkaz nepovažoval. Ak po kúpe garáže v roku 1997 žalobca a žalovaná navrhli garáž zapísať v evidencii nehnuteľností ako bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, svedčí to o ich vôli, že išlo o spoločný majetok, nie o oddelený majetok určený na podnikanie. Odkázal na ustanovenie , podľa ktorého sú síce podiely obidvoch manželov na spoločnom majetku rovnaké, súd však môže tieto podiely určiť inak, s prihliadnutím na zásady uvedené v tomto ustanovení. Priznanie väčšieho podielu by však malo byť skôr výnimočné, odôvodnené buď značným, osobitným prínosom jedného manžela alebo naopak vyhýbaním sa práci alebo nezodpovedným vzťahom k rodine alebo majetku. V danej veci takéto výnimočné okolnosti neboli dané ani u jednej strany. Žalobca od začiatku manželstva podnikal, žalovaná sa zas viac starala o tri spoločné dcéry a domácnosť, v dôsledku čoho menej pracovala a zarábala. Nešlo o tak závažné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali, aby sa pri vyporiadaní odchýlil od zásady rovnosti podielov na spoločnom majetku. Žalovaný (pravdepodobne žalobca, poznámka odvolacieho súdu) v konaní ani výslovne nežiadal, aby súd vychádzal z iných podielov. Väčší podiel na nehnuteľnostiach pre seba odôvodňoval záväzkami z podnikania, pôžičiek a úverov, ktoré po zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov zaplatil a započítaním darov, všetko spolu vo výške 45.316,50 €, o čom bol najmä medzi stranami spor. 2.2. Z vykonaného dokazovania zistil, že dňa 5.2.2006 uzavrel žalobca a L. T. zmluvu o pôžičke v sume 300.000,- Sk, ktorá bola žalobcovi odovzdaná v hotovosti pri podpise zmluvy s tým, že žalobca ju vráti do jedného roka. V dňoch 6.6.2006, 9.7.2007 a 14.8.2008 žalobca uzavrel s VÚB, a.s., tri na sebe nadväzujúce zmluvy o úvere č. XXXX/XXXX, č. XXXX/XXXX a č. XXXX/XXXX/XX na sumy 150.000,- Sk, 130.000,- Sk a 150.000,- Sk. Podľa poslednej z nich sa sumu 150.000,- Sk zaviazal splatiť do 15.7.2009; všetky zmluvy uzavrel ako podnikateľ, na uzavretie zmlúv dala žalovaná písomný súhlas. Dňa 17.6.2008 uzavrel žalobca s Y. T. a H. T. zmluvu o pôžičke na sumu 400.000,- Sk, s úrokom vo výške 8 % ročne; žalobca sa zaviazal pôžičku splatiť v dvoch splátkach do dňa 1.7.2009 a 31.7.2009. Dňa 13.12.2010 žalobca uzavrel so Slovenskou sporiteľňou, a.s., zmluvu o splátkovom úvere vo výške 5.000,- €, ktorý sa zaviazal splatiť mesačnými splátkami do 20.11.2016; ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov (dňa 4.4.2013) zostatok úveru predstavoval sumu 3.476,33 €, ktorú spolu s úrokmi vo výške 748,99 € splatil len žalobca, ktorý predložil i dve darovacie zmluvy. Dňa 10.11.2012 uzavrel so svojim bratom, Mgr. H. X., písomnú darovaciu zmluvu na sumu 20.000,- € a dňa 1.3.2013 s matkou, Y. X., darovaciu zmluvu, ktorou sa vzdala v jeho prospech časti odmeny podľa licenčnej zmluvy o použití autorského diela v sume 9.060,- €. Obaja darcovia vyjadrili v zmluvách úmysel, aby sa dar stal výlučným vlastníctvom žalobcu a nepatril do bezpodielového spoluvlastníctva. Svedok T.. H. X. vypovedal, že vedel o žalobcových finančných problémoch, ktoré vyplývali jednak z krízy a z toho, že podnikal a keďže on nemal finančné problémy, v tom čase žil sám, tak žalobcovi daroval peniaze, sumu 20.000,- € mu odovzdal vo P., kde v tom čase býval. Žalobca vo výpovedi tvrdil, že všetky finančné problémy sa začali kúpou X-izbového bytu, na ktorý potrebovali doplatok a jeho následnou rekonštrukciou. V tomto období došlo k zadlženiu sa pre nedostatok vlastných finančných prostriedkov. Žalovaná sa napriek sľubu v tomto období nezamestnala, všetky finančné záväzky zobral na seba, pretože žiadna banka mu nebola ochotná poskytnúť úver. V tejto situácii sa obrátil na známych a rodinu. Všetky pôžičky bral krátkodobo, jednu pôžičku následne vyplácal druhou. Situácia sa zhoršila v roku 2011, keď žalovaná mala autonehodu a okrem financií prešla na neho aj starostlivosť o rodinu. Na pôžičkách a úveroch sa žalovaná nepodieľala, bol preto nútený požiadať rodinu o pomoc. Matka sa v jeho prospech vzdala nároku na odmenu vo výške 9.060,- €, tieto peniaze boli použité na splatenie úverov od Y. T.. V období krízy, v roku 2008, nemal podnikateľské problémy, čo vyplýva z grafov jeho obratov v rokoch 2005 až 2017, finančné problémy sa naakumulovali v roku 2012, nakoľko jeho výdavky prevyšovali príjmy, dlhodobo mal neuhradené faktúry z podnikania. V tejto situácii mu pomohol brat formou daru v sume 20.000,- €. Tieto prostriedky boli vložené na účet a vyplatil z nich dlžné faktúry, ktoré sa naakumulovali počas rokov 2011 a 2012, boli uhradené takmer všetky dlžoby k danému dňu, nešlo o dar tesne pred rozvodom. Žalovaná vo výpovedi uviedla, že o pôžičkách z VÚB, a.s., vedela, ale žalobca sa s ňou o týchto pôžičkách nebavil, vždy ju

postavil pred hotovú vec, jeho partnerom na takéto veci bola jeho rodina, najmä matka, o ostatných pôžičkách nevedela. Vedela že žalobca podniká, ale nevedela ako sa mu darí v podnikaní, tvrdil jej, že niekedy sa mu darilo dobre, potom že od roku 2008 mu podnikanie až tak nevynáša. Najskôr bývali v dvojgarzónke v Petržalke, rodičia žalobcu vymenili 3-izbový byt za dva menšie, túto dvojgarzónku vymenili za 2-izbový byt na U. č. XX, kde teraz býva žalobca. Potom kúpili X-izbový byt na U. č. XX, do tohto bytu sa presťahovali a X-izbový byt od roku 2000 do roku 2013 prenajímali. Potom ako sa im narodila tretia dcéra, predali X-izbový byt a kúpili si X-izbový byt s doplatkom, nevedela jeho výšku, keďže si žalobca všetky dokumenty ohľadne bytov odniesol. Vedela len o pôžičkách z VÚB, a.s., ostatné pôžičky si žalobca riešil sám, pána T. osobne ani nepozná. V čestnom prehlásení zo dňa 5.6.2018 matka žalobcu, Ing. Y. Bajzíková uviedla, že spolu s manželom boli od roku 1976 užívateľmi X- izbového bytu v X., I. ulica, po svadbe ich syna v roku 1991 sa rozhodli byt vymeniť za dva menšie, aby mali mladomanželia kde bývať, ona s manželom išli bývať do 1-izbového bytu. Žalovaná trvala na tom, aby sa aj ona stala členkou družstva a bola v prevode uvedená ako užívateľka. Celú úhradu rozdielu cien zamieňaných bytov im uhradil žalobca. Dlho pracovala ako SZČO na základe transparentných zmlúv v oblasti stavebníctva a neskôr ako autorka detských publikácií, ktoré vydával a distribuoval jej syn, žalovaná im pri spoločnom podnikaní nepomáhala. Jej spolupráca so synom bola vykonávaná dlhodobo, na základe zmluvy. Darovacou zmluvou zo dňa 1.3.2013 sa slobodne rozhodla vzdať sa v prospech syna svojej odmeny vyplývajúcej zo zmluvy o použití autorského diela zo dňa 30.8.2008 v sume 9.060,- €, na preklenutie finančných problémov jeho rodiny. Z čestného vyhlásenia zo dňa 12.2.2020 matky žalovanej, T. S. okrem iného vyplýva, že na začiatok manželstva našetrili dcére sumu 20.000,- Sk, o ktorú však prišli nevydareným obchodom žalobcu s cigaretami. V roku 1995 darovali dcére 10.000,- Sk z predaja osobného automobilu. V roku 2000 rodine dcéry darovali sumu 100.000,- Sk na prerábku bytu. Vnučkám H. a T. založili vkladné knižky, na ktoré im ukladali peniaze v celkovej sume 10.000,- Sk. 2.3. Hnuteľné veci neboli medzi stranami sporné, zhodli sa, že majú zanedbateľnú hodnotu, osobné auto bolo medzitým zošrotované, preto boli prikázané všetky označené hnuteľné veci do vlastníctva tej strany, u ktorej sú v držbe, tak ako to žalobca navrhol, s čím žalovaná súhlasila; všetky hnuteľné veci mali podľa zhodného vyjadrenia strán nulovú hodnotu. Pri rozhodovaní o nehnuteľnostiach prihliadal najmä na návrh strán, keď žalobca navrhoval, aby mu bol prikázaný 4-izbový byt, žalovaná s takýmto návrhom v druhej alternatíve súhlasila, ak jej bude uhradený doplatok. Potreby maloletých detí nebolo potrebné osobitne zohľadňovať, pretože najmladšia dcéra je takmer plnoletá a samostatná. Sporové strany tvrdili, že nemajú finančné prostriedky na prípadné vyrovnanie podielov, z dôvodu ktorého prikázal garáž do vlastníctva žalovanej, aby bol rozdiel v cene čo najmenší. Rozhodnúť o prípadnom podielovom spoluvlastníctve bytov nepovažoval za vhodné, pretože by to zakladalo možnosť vzniku ďalších sporov medzi stranami. Sporné otázky ohľadom úhrad pôžičiek, úverov a započítania darov súviseli s podnikaním žalobcu, ktorý podnikal ako fyzická osoba, tzn. vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť, za účelom dosiahnutia zisku. Poukázal na to, že podnikanie je jeden z možných spôsobov ekonomického zabezpečenia manželov. Výnosy z podnikania, ako výnosy z oddeleného majetku jedného manžela, patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a slúžia i na získavanie hodnôt patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Pritom však nemožno opomenúť ani výdavky a záväzky podnikajúceho manžela, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho podnikaním, keďže ich nemožno oddeľovať od podnikania, z ktorého má prospech aj druhý manžel. Ak za trvania manželstva vznikol dlh, z ktorého bol zaviazaný len jeden z manželov, ktorý napríklad vo vlastnom mene uzavrel zmluvu o pôžičke a ak takto získané peniaze boli použité na kúpu určitej veci, t.j. bola za ne získaná určitá majetková hodnota, aj táto hodnota patrí do bezpodielového spoluvlastníctva. Na záväzok manžela, ktorý takto získal peniaze, ktoré je povinný vrátiť, ktorý ich vynaložil v skutočnosti na spoločný majetok zo svojho, sa prihliadne pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva (R 57/1970). Žalobca si v rokoch 2006 až 2008 ako podnikateľ postupne bral od VÚB, a.s. úvery, na ktoré mu žalovaná vždy dala súhlas. Okrem toho si v tomto období bral aj pôžičky ako súkromná osoba od svojich známych. Z vykonaných dôkazov mal za dostatočne preukázanú súvislosť medzi týmito záväzkami a nadobudnutím 4-izbového bytu i jeho rekonštrukciou v roku 2006. Podľa daňových priznaní za roky 2005 až 2007 žalobcov výnos z podnikania (základ dane) predstavoval približne sumy od 8.740,- Sk do 21.690,- Sk mesačne, žalovaná bola v tomto období zamestnaná len čiastočne. Tieto príjmy a výnosy, spolu s výnosom z prenájmu 2-izbového bytu (po odpočítaní nákladov), nemohli postačovať na uspokojovanie bežných potrieb rodiny a súčasne na uhradenie doplatku za 4-izbový byt a jeho rekonštrukciu. Žalovaná namietala, že niektoré pôžičky si žalobca bral bez jej vedomia a o financiách rozhodoval len sám a za takýchto okolností hospodárenia sa nedá objektívne preukázať a vyčísliť, na čo žalobca aké finančné prostriedky skutočne použil, ktoré z finančných prostriedkov patrili

výlučne žalobcovi a ktoré patrili do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Tieto námietky uznal len čiastočne, pretože mal za preukázané, že bez pôžičiek a úverov by 4-izbový byt nenadobudli. Pri posudzovaní toho, ktoré záväzky možno považovať za záväzky vzniknuté v súvislosti s hospodárskym a spotrebným spoločenstvom strán zobral do úvahy, že žalovaná dala súhlas na všetky tri na seba nadväzujúce úvery od VÚB, a.s., pričom tieto úvery nemohli byť úplne splatené z výnosov z podnikania žalobcu a platu žalovanej. Na spotrebiteľský úver z roku 2010 už žalovaná výslovný súhlas nedala, tento bol však uzavretý ako dôsledok nesplatenia predchádzajúceho podnikateľského úveru a pôžičiek. Podobne aj záväzky z podnikania, nesplatené ku dnu zániku bezpodielového spoluvlastníctva, uznal za dôsledok nesplatených záväzkov vzniknutých ešte v roku 2006. Považoval potom záväzky žalovaného zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere Slovenskej sporiteľne, a.s., ako aj neuhradené záväzky z podnikania za spoločné, ktoré majú uhradiť obaja bývalí manželia. Príjmy z prenájmu spoločného bytu, z predaja podielu v investičnom fonde a náhrada škody z úrazu žalovanej neboli preukázateľne použité na výlučný majetok niektorej strany. Zo všetkých dôkazov v ich vzájomnej súvislosti naopak vyplýva, že slúžili a boli spotrebované na úhradu bežných spoločných výdavkov rodiny, preto ich pri vyporiadaní nezohľadňoval. Podobne pri vyporiadaní nezohľadňoval a nezapočítal ani zhodnotenie a rekonštrukciu 2-izbového bytu a garáže, ktoré mal žalobca vykonať po zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov, zhodnotenie nebolo ničím preukázané, žalovaná ho popierala. Pri vyporiadaní sa navyše môžu zohľadňovať len výdavky, nie rozdiel v hodnote. Všetky dôkazy, ktoré žalobca v tej súvislosti predložil, sa týkali rekonštrukcie a úhrad v roku 2006, kedy strany rekonštruovali 4-izbový byt a nie 2-izbový byt. K započítaniu darov od brata a matky žalobcu konštatoval, že uznal námietky žalovanej ako plne opodstatnené. Dary boli poskytnuté až koncom roku 2012, resp. v marci 2013, teda už so značným časovým odstupom po vzniku záväzkov, na úhradu ktorých ich mal žalobca použiť; v tom čase už boli navyše vzťahy medzi stranami ako manželmi rozvrátené. Nemal za preukázané, že dary a uhradenie záväzkov spolu súvisia, že boli skutočne použité na zaplatenie konkrétnych spoločných záväzkov. Z obsahu ani jednej darovacej zmluvy a výpovede svedka nevyplynulo, na čo konkrétne ich mal žalobca použiť. Pre započítanie darov od najbližších príbuzných by vyžadoval nespochybniteľne preukázať, na čo konkrétne a kedy ich žalobca použil. Cena všetkých vecí v bezpodielovom spoluvlastníctve predstavuje sumu 343.804,- €, ide o celkovú cenu všetkých vyporiadavaných hodnôt. Každej strane by preto mal pripadnúť majetok v hodnote jednej polovice z uvedenej čiastky, t.j. suma 171.902,- €, pričom žalobcovi boli prikázané hodnoty v cene 206.995,- € a tak by mal žalovanej zaplatiť na vyrovnanie jej podielu sumu 35.093,- €. Žalobca po zániku bezpodielového spoluvlastníctva zaplatil na spoločný dlh zostatok pôžičky veriteľom Y. a H. T. v sume 3.584,94 €, istinu spotrebiteľského úveru Slovenskej sporiteľne, a.s., v sume 3.476,33 € s úrokmi v sume 748,99 €, spolu sumu 7.810,26 €, okrem toho uhradil aj záväzky z podnikania v sume 5.256,65 €, ktoré sa vzhľadom na okolnosti dali považovať za spoločné. Vzhľadom na to, že žalobca po zániku bezpodielového spoluvlastníctva zaplatil na spoločný dlh celkom sumu 13.066,91 €, za žalovanú plnil sumu 6.533,45 €, o ktorú bolo nutné znížiť sumu na vyrovnanie podielov, ktorá predstavuje sumu 28.559,55 € a túto musí žalobca zaplatiť žalovanej, aby ich podiely na spoločnom majetku boli rovnaké. Zaplatenie uvedenej sumy v súlade s ustanovením umožnil zaplatiť žalobcovi v splátkach, aby mal primeraný čas na usporiadanie svojich finančných pomerov. Pri rozhodnutí o vyporiadaní nezohľadnil náklady vynaložené žalobcom na spoločný 4-izbový byt po zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov, nakoľko rešpektoval dohodu strán, ktorú už uzavreli v konaní vedenom pod sp.zn. . Podľa judikatúry dohody o čiastočnom vyporiadaní musia byť súdmi rešpektované pri následnom vyporiadaní ďalšieho majetku. Ďalšie konanie vedené pod sp.zn. ešte nie je právoplatne skončené, Okresný súd Bratislava III. prerušil konanie do právoplatného skončenia konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, uznesenie však odvolací súd zrušil so záverom, že v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva sa nerieši otázka, ktorá môže mať relevantný význam pre konanie, v ktorom sa žalobca domáha vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré mu vzniklo za obdobie po zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov. S prihliadnutím na uvedený názor odvolacieho súdu a skutočnosť, že úhrada nákladov za 4-izbový byt po zániku bezpodielového spoluvlastníctva je stále predmetom samostatného súdneho konania, neprihliadol pri rozhodnutí na náklady uplatňované v konaní vedenom pod sp.zn. . 2.4. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa , C.s.p a ani jednej sporovej strane nepriznal náhradu trov konania, keďže každá strana dostala polovicu majetku a ani jedna z nich tak nebola plne úspešná so svojim návrhom na vyporiadanie. 2.5. O povinnosti zaplatiť súdny poplatok rozhodol podľa , o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov. Uviedol, že v

konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov sú poplatníkmi obe strany sporu, alebo jedna z nich podľa rozhodnutia súdu. Podľa položky 6 Sadzobníka súdnych poplatkov je súdny poplatok 3 % z predmetu konania, ak sa konanie skončilo rozsudkom, najmenej 66,- €, najviac 16.596,50 €. V konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov je základom poplatku cena všetkých vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a ostatných hodnôt, ktoré sa pritom vyporiadavajú. Aktíva v danom spore predstavovali hodnotu nehnuteľností vo výške 343.804,- €, z čoho 3 % po zaokrúhlení predstavujú sumu 10.314,- €. Zaviazal každú stranu zaplatiť polovicu súdneho poplatku z dôvodu, aby medzi nimi nedochádzalo k ďalším sporom, čo by sa pri povinnosti zaplatiť poplatok spoločne a nerozdielne nedalo vylúčiť.

3. Proti tomuto rozsudku vo výroku, ktorým bol žalobcovi prikázaný do výlučného vlastníctva 4-izbový byt a hnuteľné veci, všetko špecifikované v bode 1.1. odôvodnenia tohto rozsudku, do výlučného vlastníctva žalovanej 2-izbový byt, garáž a hnuteľné veci, ktoré sú špecifikované v bode 1.1. odôvodnenia tohto rozsudku a vo výroku, ktorým bola uložená žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanej na vyrovnanie jej podielu sumu 28.559,55 € v mesačných splátkach po 1.000,- €, splatných do 25. dňa v mesiaci počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku, podal včas odvolanie žalobca, dôvodiac ustanovením , (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Vytkol prvoinštančnému súdu, že dospel k nesprávnym záverom, že nepredložil dôkazy o použití spotrebovaných darov, keď za týmto účelom v konaní doložil výpisy z účtov preukazujúce použitie všetkých darovaných prostriedkov. K daru zo strany svojho brata Mgr. H. X. uviedol, že doložil výpis z osobného účtu č. XXXXXXXXXX, vedeného vo Fio banka, a.s., pobočka zahraničnej banky, z ktorého vyplýva, že naň bola vložená suma 19.500,- €, ako aj výpis z osobného účtu č. XXXXXXXXXX, vedeného v Slovenskej sporiteľni, a.s., na ktorý vložil sumu 500,- €. Z osobného účtu č. XXXXXXXXXX, vedeného vo Fio banka, a.s., pobočka zahraničnej banky, zaslal v prospech svojho podnikateľského účtu č. XXXXXXXXXX, v období od 12.11.2012 do 31.3.2013 sumu 15.232,- €, ktorá bola použitá na úhradu záväzkov v podnikaní; z podnikateľského účtu č. XXXXXXXXXX, vedeného vo Fio banka, a.s., pobočka zahraničnej banky, uhradil záväzky z podnikania v celkovej výške 15.369,10 € (v nadväznosti na to, že peňažné prostriedky z predaja tovaru boli rodinou spotrebované v priebehu rokov 2011 až 2012, v dôsledku čoho došlo k úhrade faktúr po ich splatnosti); z osobného účtu č. XXXXXXXXXX, vedeného vo Fio banka, a.s., pobočka zahraničnej banky, v období od 13.11.2012 do 31.3.2013 uhradil platby, ktoré súviseli s vlastníctvom oboch bytov v celkovej výške 2.948,49 €; z osobného účtu č. XXXXXXXXXX, vedeného vo Fio banka, a.s., pobočka zahraničnej banky, uhradil výdavky na spoločné dcéry v úhrnnej sume 995,- €. Preto jednoznačne skonštatoval, že tvrdenia žalovanej o spotrebovaní uvedených finančných prostriedkov v období tesne pred zánikom manželstva nie sú pravdivé, pretože všetky dôkazy, preukazujúce vyššie uvedené skutočnosti boli v priebehu konania pred súdom prvej inštancie doložené do spisu. V súvislosti s darom zo strany jeho matky Y. X. poukázal na to, že spolu s vyjadrením zo dňa 20.6.2017 predložil prvoinštančnému súdu výpis z účtu, ktorým tiež preukázal úhrady v prospech spoločného majetku strán sporu. Odmena, ktorej sa vzdala jeho matka, pôvodne predstavovala platby za obdobie rokov 2009-2012 podľa licenčnej zmluvy o použití autorského diela pred uzavretím zmluvy o darovaní, ktoré matke zo zmluvy o dielo nevyplatil, pretože v konečnom dôsledku finančné prostriedky minul na bežné potreby rodiny a úhradu faktúr z podnikania. Zdokladoval všetky výdavky i účel ich použitia, ktorým preukázal, že išlo o úhrady v prospech rodiny a domácnosti, ktoré neboli žalovanou, ani jej právnym zástupcom žiadnym spôsobom spochybnené. Žalovaná v konaní nepredložila žiadny právne relevantný dôkaz za účelom spochybnenia predmetných skutočností. Namietol vyjadrenia žalovanej, že o obsahu uzatvorených zmlúv o úvere s VÚB, a.s. nevedela, nakoľko všetky úverové zmluvy boli uzatvorené s jej výslovným písomným súhlasom (výslovný podpis žalovanej ako jeho manželky - dlžníka, sa nachádzal na všetkých úverových vzťahoch). Je preto úplne logické predpokladať, že ak sa žalovaná zaviazala splniť záväzky z uzatvorených zmlúv o úvere, musela tiež vedieť za akým účelom boli uzatvorené. K záveru súdu prvej inštancie, že nebolo preukázané používanie garáže na podnikateľské účely konštatoval, že z fotodokumentácie, ktorá bola založená do súdneho spisu jednoznačne vyplýva, že predmetná nehnuteľnosť neslúžila na parkovanie motorového vozidlá, boli v nej uložené v plastikových obaloch a štósoch publikácie, ktoré nie sú nepotrebné a mimosezónne veci rodiny, ako to uviedla vo svojich záveroch žalovaná, z ktorých vychádzal prvoinštančný súd. Do spisu doložil nájomné zmluvy na inú garáž (roky 1996-2012), ktorými preukázal, že na odkladanie nepotrebných a mimosezónnych vecí slúžil iný priestor, ktorý mali so žalovanou v nájme, ale nie predmetná garáž. S týmito skutočnosťami sa súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní nevysporiadal.

Samotný fakt, že na liste vlastníctva sú zapísaní ako bezpodieloví spoluvlastníci obaja, automaticky neznamená, že ju nepoužíval, resp. nemohol používať na podnikateľské účely. Svoju podnikateľskú činnosť vykonával ako živnostník a nemohol si garáž napísať na „firmu“, ako je to u podnikateľov, ktorí vykonávajú podnikanie formou obchodných spoločností. Zdôraznil, že majetok živnostníka v podnikaní nie je oddelený od jeho ostatného majetku. Súd prvej inštancie však nevysvetlil aký iný dôkaz by mal predložiť na preukázanie užívania garáže výlučne na podnikateľské účely. Nesúhlasil s tým, aby bola predmetná garáž prikázaná do výlučného vlastníctva žalovanej z dôvodu zníženia sumy jeho doplatku s odkazom na vyjadrenie právnej zástupkyne žalovanej na pojednávaní konanom dňa 28.3.2018, ktorá uviedla, že garáž by mala byť prikázaná jemu, bez vyplatenia akejkoľvek protihodnoty, s čím žalovaná súhlasila. Žalovaná si navyše ako spoluvlastníčka garáže neplnila svoje zákonné povinnosti platiť do fondu opráv spoločných garáží a všetky platby musel realizovať výlučne on. Priestory garáže sú pre neho osobitne dôležité z hľadiska ďalšieho výkonu podnikateľskej činnosti, nakoľko na kúpu iného priestoru nemá potrebné finančné prostriedky. Ďalej namietal, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil závery vykonaného dokazovania aj vo vzťahu k dôkazom predloženým stranami sporu, keď primeraným spôsobom nezohľadnil rozsah dôkazov, ktoré v konaní predložil a ktoré zároveň spoľahlivo preukazovali bezdôvodný charakter útokov žalovanej na jeho osobu (napríklad v oblasti preukázania miery starostlivosti o ich dcéry) a napriek tomu, že tieto okolnosti mali byť potvrdené i výpoveďami svedkov Q. P. a T. P., prvoinštančný súd ich výsluch nevykonal. V súvislosti so závermi súdu prvej inštancie o tom, že nepreukázal vykonanie rekonštrukcie 2-izbového bytu a garáže po zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov dal do pozornosti, že doklady vzťahujúce sa k predmetu rekonštrukcie boli založené do spisu a pozostávajú z príjmového pokladničného dokladu spoločnosti WESTLAND s. r. o. zo dňa 16.7.2013; príjmového pokladničného dokladu spoločnosti Techem spol. s. r. o. č. 01/31/07/13; protokolu o servisnom zásahu spoločnosti Techem spol. s. r. o. č. 0410/01277-32; pokladničných blokov MERKURY MARKET SLOVAKIA s. r. o., JUTEX SLOVAKIA, s. r. o.; DOM FARIEB, spol. s. r. o.; EUROAQUA, spol. s. r. o.; PRESPOR spol. s. r. o.; Color Centrum s. r. o.; LIDL; Baumax SR, spol. s. r. o. a HORNBACH Baumarkt SK spol. s. r. o. Na základe uvedeného sú závery súdu prvej inštancie o nepreukázaní nákladov na rekonštrukcie priestorov bytu vo vzťahu k reálne doloženým dôkazom rozporné a nepravdivé. Namietol, že prvoinštančný súd nesprávne právne posúdil vyňatie vecí používaných jedným z manželov na podnikanie z masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Samotná skutočnosť, že garáž je zapísaná v katastri nehnuteľností ako majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov neznamená automaticky záver, že ju nemôže výlučne jeden z manželov využívať na podnikateľské účely a tak pri vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov má byť vyňatá z masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Poukázal na to, že veci nadobudnuté počas trvania manželstva patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pričom vlastnícke právo k nehnuteľnostiam je zo zákona zapisované do verejného registra, katastra nehnuteľností. Ak manželia počas trvania manželstva nadobudli nehnuteľnosť z prostriedkov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a medzi manželmi neexistuje osobitná dohoda o zúžení bezpodielového spoluvlastníctva manželov, nie je možné zapísať do katastra nehnuteľností ako vlastníka nehnuteľnosti len jedného z manželov. Napriek uvedeným skutočnostiam, zákonodarca ustanovením vylučuje z bezpodielového spoluvlastníctva manželov veci, ktoré jeden z manželov používa na výkon svojho povolania bez ohľadu na skutočnosť, či boli nadobudnuté pred uzavretím alebo počas trvania manželstva. Tieto veci spravidla druhý manžel nepotrebuje a/alebo tiež nevie využiť. Účelom tejto právnej úpravy je zabezpečiť, aby v prípade zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov a jeho vyporiadaní nedošlo k odňatiu možnosti dotknutého manžela pokračovať vo výkone svojho povolania/práce/podnikania a tým aj k ohrozeniu jeho príjmov alebo ďalšej existencie. Druhý z manželov však v prípade vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov môže žiadať to, čo bolo na tieto veci/nehnuteľnosti vynaložené zo spoločného majetku, čo žalovaná nežiadala. V dôsledku tohto nesprávneho právneho posúdenia potom prvoinštančný súd nevyňal garáž z masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ale ju prikázal do výlučného vlastníctva žalovanej a tak rozhodol v rozpore so zákonom a ohrozil výkon jeho podnikateľskej činnosti a jeho príjmy. Uvedené spôsobuje ďalší stav jeho neistoty a s tým spojené ďalšie výdavky, ktoré nie je potrebné vynaložiť práve z dôvodu, že žalovaná sama súhlasila s tým, aby bola garáž prikázaná do jeho výlučného vlastníctva. Záverom zopakoval, že nesúhlasí ani s nezapočítaním poskytnutých darov na masu bezpodielového spoluvlastníctva manželov a výškou mesačných splátok, pretože preukázateľne vyplýva z daňových priznaní, ktoré boli dokladané do spisu, že jeho mesačný príjem nedosahuje ani výšku určenej splátky; predložil k odvolaniu daňové priznanie za rok 2019. Takto upravené splátky sú pre neho likvidačné nielen za súčasnej situácie, súvisiacej s pandémiou koronavírusu, ale aj pri zohľadnení všeobecných hľadísk vyplývajúcich z jeho majetkových pomerov.

Odvolaciemu súdu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch zmeniť tak, aby mu do výlučného vlastníctva bol prikázaný 4-izbový byt č. X v X., U. č. X, garáž - box č. XX, priestor č. X a hnuteľné veci špecifikované vo výrokovej časti tohto rozsudku a žalovanej, aby bol prikázaný do výlučného vlastníctva X-izbový byt č. XX v X., U. č. XX a hnuteľné veci špecifikované vo výrokovej časti tohto rozsudku s tým, že z dôvodu započítania darov, nemá žalovaná nárok na žiadny doplatok voči nemu a žiadnej zo strán nepriznať právo na náhradu trov konania, alternatívne napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť provoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozsudkom, ktorý vo všetkých jeho častiach považuje za vecne správny, okrem výroku, ktorým bol žalobca zaviazaný vyplatil jej doplatok vo výše 28.559,55 € na vyrovnanie podielu v splátkach, ktorý napadla odvolaním. Má za to, že odvolanie žalobcu je špekulatívne, tendenčné a neopodstatnené. Nestotožnila sa s tvrdením žalobcu v odvolaní, že v konaní predložil dôkazy o použití spotrebovaných darov. Brat žalobcu vypovedal, že finančný dar vo výške 20.000,- € žalobcovi odovzdal osobne vo Viničnom, pričom vklady na účet žalobcu nerobil brat, ale sám žalobca, preto nie je možné jednoznačne zistiť a preukázať, či vkladané peniaze boli skutočne predmetným darom od brata alebo či ako dar boli iba vykonštruované pre účely tohto konania. Namietla započítanie údajných darov žalobcovi od jeho najbližších z nasledovných dôvodov. Predmetné finančné dary mali najbližší príbuzní (matka a brat) žalobcovi poskytnúť až v marci 2013, avšak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov zaniklo dňa 4.4.2013. Žalobca pritom v konaní nepreukázal, že tieto finančné dary použil na spoločný majetok. Zdôraznila, že prvoinštančný súd sa s námietkou žalobcu uplatnenou v odvolaní v napadnutom rozhodnutí riadne vysporiadal a svoje úvahy i podrobne odôvodnil s odkazom na body 36. a 39. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Ďalej uviedla, že výdavky na dcéry podľa jej názoru v žiadnom prípade nemožno považovať za vklady na spoločný majetok. Žalobca nemá ani nárok na úhradu platieb, ktoré mali súvisieť s vlastníctvom bytov, nakoľko nie je možné jednoznačne zistiť a preukázať, či ich žalobca skutočne platil z údajne darovaných peňazí, teda zo svojho, vzhľadom na charakter finančných prostriedkov ako vecí určených čo do druhu a nie individuálne určených, pričom tieto sumy v konaní žalobca neuplatňoval, ide o úplne nové skutočnosti z jeho strany, ktoré neboli v konaní uplatnené. Poukázala na to, že na vynaloženie prostriedkov vo výlučnom vlastníctve jedného z manželov na spoločný majetok súd prihliadne iba na návrh manžela oprávneného požadovať toto vrátanie. Do vyporiadania môže zahrnúť len tie veci (majetkové práva a záväzky), ktoré strany urobili predmetom vyporiadania. V konaní nikdy nepopierala, že by nevedela o úveroch od VÚB, a.s., uvádzala viackrát, že jedine o týchto úveroch vedela, resp. s týmito súhlasila, s čím sa súd prvej inštancie taktiež vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Ku garáži uviedla, že trvá na tom, že táto slúžila potrebám rodiny na uskladnenie nepotrebných, resp. mimosezónnych vecí. Nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že garáž využíval výlučne on v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Ona sa nikdy nevyjadrila v tom smere, že by súhlasila s tým, aby bola garáž prikázaná žalobcovi bez akéhokoľvek doplatku, je to vytrhnuté z kontextu. Sám žalobca sa na pojednávaní vyjadril, že je ochotný sa dohodnúť komu by eventuálne garáž bola prikázaná. Dodala, že konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov je taký typ súdneho konania, v ktorom súd nie je viazaný návrhom pokiaľ ide o cenu vecí a o navrhnutý spôsob ich vyporiadania, je návrhom viazaný v tom zmysle, že musí o vyporiadaní rozhodnúť. Poprela rekonštrukciu 2-izbového bytu žalobcom i predloženie ním uvádzaných dokladov. Na rekonštrukciu tohto bytu, ak vôbec nejaká skutočne robená bola, čo zásadne odmieta, nemal žalobca jej súhlas, pričom predloženie (len) príjmových pokladničných dokladov toho nie je dostatočným dôkazom. Navyše žalobca predtým nikdy toto nespomínal, uviedol to až v odvolaní a nežiadal v konaní započítať, resp. neurobil to predmetom vyporiadania. K žalobcom predloženému daňovému priznaniu za rok 2019 a jeho tvrdeniu, že mesačné splátky vo výške 1.000,- €, ku ktorým ho prvoinštančný súd v napadnutom rozsudku zaviazal sú pre neho likvidačné dôvodila, že žalobca môže 4-izbový byt predať a z výťažku predaja tohto bytu ju vyplatiť, ak nechce využiť iné formy financovania (napríklad úver). Záverom uviedla, že potom ako bol vydaný napadnutý rozsudok, v zmysle ktorého jej bol priznaný aj finančný doplatok, žalobca podal na ňu návrh na začatie exekúcie, exekútor jej zablokoval účet a opísala dôvody ako k tomu došlo. Disponuje informáciou, že žalobca na ňu podal ďalšiu žalobu, nehovoriac o tom, že jej stále dlží na výživnom pre maloletú J., ktoré jej účelovo posiela po 10,- €, aby sa vyhol trestnému konaniu. Má majetok, ale v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, s ktorým reálne nemôže disponovať a vysporiadať si tak svoje finančné pomery a konečne sa po majetkovej stránke úplne odpútať od žalobcu. Je toho názoru, že žalobca by jej mal doplatok vyplatiť jednorazovo, nie v splátkach, ak sú pre neho splátky likvidačné, ako sám v odvolaní tvrdí a deklaruje. Odvolaciemu súdu navrhla rozhodnúť podľa odvolacieho návrhu uvedeného v jej odvolaní voči napadnutému rozsudku.

5. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanej k jeho odvolaniu uviedol, že sama žalovaná nedokáže súdu predložiť akékoľvek relevantné dôkazy, jej jediným cieľom písomného vyjadrenia je spochybňovanie jeho tvrdení, znižovať váhu ním predložených relevantných dôkazov v očiach odvolacieho súdu, pričom absenciu dôkazov nahrádza špekulatívnymi fabuláciami o tom, že si dar od brata a matky vykonštruoval, že nie je možné jednoznačne zistiť a preukázať, že vkladané peniaze boli skutočne predmetným darom od brata a podobne. Žalovaná sa nevyjadrila konkrétnejšie o aké iné peniaze by sa jednalo, nakoľko inými peniazmi v hotovosti nedisponoval a nepredložila dôkaz o tom, že by disponoval inou takouto hotovosťou okrem peňazí, ktoré mu daroval brat. Bez relevantného dôkazu z jej strany sa jedná o špekulatívne tvrdenie, na ktoré by odvolací súd nemal prihliadať. K otázkam darov sa viackrát vyjadril, na týchto vyjadreniach zotrval. Dodal, že darované peniaze im ako rodine pomohli v období, keď nebolo z čoho platiť výdavky rodiny a podnikania, bez týchto peňazí by čelili exekúciám majetku. Žalovaná mala nulový príjem, konala nezodpovedne, keď ako tvrdí pracovala, ale neplatila si odvody, po autonehode ohrozila finančnú situáciu rodiny, avšak dôsledky za svoje nezodpovedné konanie znášať odmieta. Je pre neho zarážajúce, že sa žalovaná uchýlila ku klamstvám a popieraniu reality ako sa udiala. Žalovaná nemôže spochybniť, že na účely rodiny dlhoročne používali spoločný účet v Slovenskej sporiteľni, od účtu mala bankovú kartu, vyberala z neho hotovosť a z tohto účtu platili výdavky rodiny. Preto darované peniaze (sumu 19.500,- €) vložil na založený samostatný účet vedený vo Fio banka, kde boli tieto darované peniaze oddelené od spoločného účtu v Slovenskej sporiteľni a 500,- € na účet v Slovenskej sporiteľni; všetky platby podrobne zdokladoval a tým jednoznačne preukázal použitie celej sumy darovaných peňazí na úhradu spoločných vecí a výdavkov rodiny a tak je spochybňovanie vyslovene účelové. Žalovaná neprispievala zo svojich príjmov na spoločné výdavky, svoje príjmy pred ním tajila, pričom predkladá neustále nové spochybnenia za účelom majetkového prospechu. Vyjadrenia žalovanej sú rozporuplné, nakoľko na jednej strane tvrdila, že nemala prehľad o jeho príjmoch a výdavkoch, o finančnej situácii rodiny, že nevedela o pôžičkách, ale na druhej strane navodzuje dojem, že mal disponovať peniazmi, ktoré nepochádzali z darov od rodiny, avšak tieto tvrdenia nepodporila dôkazmi, sú iba v rovine fabulácii. V celom konaní ho obviňuje tvrdeniami, ktoré si vymyslela a nedokáže ich preukázať, resp. sa následne ani nevyjadrila k jeho dôkazom. Nestotožnil sa s tvrdeniami žalovanej, že nemohol vypracovať zmluvy na PC, nakoľko PC nemal a nepoužíval, avšak preukázal doklady-faktúry o kúpe notebooku a tlačiarne a že počas manželstva požičal otcovi nejakú finančnú pôžičku. K čestnému prehláseniu matky žalovanej, T. S. konštatoval, že nie je úradne overené, má pochybnosti či ho v skutočnosti nepodpísala sama žalovaná, či už s vedomím alebo bez vedomia svojej matky, sú v ňom uvedené tvrdenia bez akýchkoľvek dôkazov, ktoré sú vymyslené. Neprevzal od rodičov žalovanej sumu 20.000,- Sk na kúpu a predaj cigariet, rodičia žalovanej mu nikdy žiadne peniaze neposkytli, disponoval vlastnými úsporami a nebol odkázaný na pôžičku od jej rodičov. V roku 1991, keď sa stali manželia ešte mena Sk neexistovala. Nemá vedomosť, že by žalovaná obdržala od rodičov v roku 1995 sumu 10.000,- Sk údajne z predaja ich automobilu, v tom čase bola na materskej dovolenke s dcérou T. a do domácnosti nič nekúpila; ak je jej tvrdenie pravdivé, nevie ako s touto sumou naložila, ale výdavky spoločnej domácnosti neuhradila. Potvrdil, že bol pri prevzatí sumy 100.000,- Sk do rúk žalovanej od rodičov, ktorú ona použila na prerábku vtedy zakúpeného spoločného 3-izbového bytu v Bratislave, na U. č. XX, na jeho kúpu v sume 1.300.000,- Sk neprispela, kúpnu cenu uhradil výlučne on bez prispenia žalovanej, v súčasnosti už nedisponuje dokladmi, ktorými by preukázal svoje úspory a banka doklady už nearchivuje. Suma 100.000,- Sk bola zhodnotená pri predaji 3-izbového a kúpe spoločného 4-izbového bytu, ktorý je súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Nemá vedomosť ani či odovzdali nejaké úspory žalovanej jej rodičia, žalovaná z nich neuhradila žiadny spoločný výdavok rodiny, vyjadrenie matky žalovanej o starostlivosť o dcéru v roku 2011 po jej autonehode je značne nadsadené, k tomuto sa už vyjadril v predchádzajúcich písomných vyjadreniach. V konaní viackrát vyzval žalovanú a požiadal i súd prvej inštancie, aby žalovanú zaviazal na predloženie záverečnej lekárskej správy a vyúčtovania poistnej udalosti v poisťovni Generali, a.s., Bratislava, s čím sa prvoinštančný súd vôbec nezaoberal. Z tejto poistnej udalosti bola vyplatená finančná náhrada žalovanej, ktorú dlho tajila a odmietala predložiť dôkazy kedy a koľko jej bolo vyplatené s tvrdením, že to nemá súvis s týmto konaním, ale na pojednávaní o zvýšení výživného na maloletú dcéru J. vypovedala aká suma a kedy jej bola vyplatená. Ďalej uviedol, že v konaní predložil nájomnú zmluvu s p. T. na nájom garáže, ktorá potvrdila, že mali dlhodobo k dispozícii dve garáže v jednom objekte na L. ulici, jednu vlastnú, kde mal uložený tovar v podnikaní a druhú prenajatú, kde parkoval auto a boli tam uskladnené ich veci, po ukončení nájmu z finančných dôvodov osobné veci premiestnil do vlastnej garáže. Žalovaná nedokáže spochybniť, že po celý čas bola využívaná ako sklad, je to tak aj v súčasnosti, nikdy fyzicky v garáži nebola, nerobila tam

opravy a údržbu, ani nezaplatila poplatok do spoločného fondu opráv garážnikov. Garáž ako sklad je pre neho existenčná nutnosť. K argumentácii žalovanej ohľadne rekonštrukcie 2-izbového bytu konštatoval, že žalovaná na vlastné oči videla, že v byte boli vymenené staré drevené okná za plastové, vymenili sa radiátory, bola položená plávajúca podlaha, opravená stará kuchynská linka, vrátane nových dlažieb a celý ho sám vystierkoval a vymaľoval po večeroch za pol roka, pričom žalovaná sa posmešne vyjadrovala, že pre koho to robí. Byt bol po rozvode skontrolovať pracovník zo sociálky z dôvodu, či tam môže prespávať maloletá J. a bol milo prekvapený. Celá rekonštrukcia svojpomocne ho stála 3.000,- €, bola nevyhnutná, aby mohol bývať v porovnateľných podmienkach ako žalovaná v 4-izbovom byte. K návrhu žalovanej aby prípadne 4-izbový byt predal, prípadne využil iné formy financovania uviedol, že úvery, ktoré vznikli v súvislosti s kúpou tohto bytu spláca od jeho kúpy v roku 2006 výlučne sám, žalovaná nezaplatila a nepredložila jediný doklad o tom, že by sa podieľala na splátkach úverov, pôžičiek, platieb za byty správcovským spoločnostiam, spotreby elektriny, plynu, keď nezaplatila za celú dobu do fondu opráv a nepreukázala, že by mala výdavky na deti, ich štúdia a vzdelanie platil výlučne on. Žalovaná uviedla skutočnosti, ktoré nesúvisia s týmto konaním, má ale zrejmý cieľ ho očierniť v očiach súdu, obvinila ho, že jej posiela účelovo výživné po 10,- €, ale upozornil ju, že v krízovej situácii spôsobenej Covid pandémiou sa ho ako živnostníka existenčne dotkla a tak bude meškať s platením výživného, keďže stratil možnosť akéhokoľvek príjmu; výživné po exekúcii uhradil v plnej miere. Zotrval na odvolacom návrhu.

6. Žalovaná vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu k jej vyjadreniu k odvolaniu žalobcu uviedla, že s vyjadrením žalobcu nesúhlasí a zotrvala na svojom predchádzajúcom vyjadrení, že žalobca si dar od svojho brata vymyslel za účelom obohatenia sa na jej úkor. Pri preberaní finančného daru nebol žiadny svedok, ako potvrdil sám brat žalobcu. Podľa jej vedomia a názoru žalobca mohol disponovať predmetnou finančnou čiastkou, ale určite nešlo o dar od svojej rodiny, pravdepodobne išlo o peniaze z úplne iného zdroja. Žalobca pôsobil ako zástupca vlastníkov bytového domu U. č. X asi od roku 2008 až do roku 2017 a veľmi sa angažoval vo veľkých úpravách a zásahoch (výmena okien v spoločných priestoroch a dlažby, vymaľovanie v dome, výmena vstupných dverí, vlastná kotolňa a zateplenie bytového domu), ktoré boli určite potrebné, avšak žalobca sa neangažoval nezištne. O províziách za tieto úpravy sa zmieňoval pred ňou opatrne a neskoršie ich doslovne zatajoval. Nemá vedomosť o aké konkrétne sumy išlo, ale v období, keď údajne mal žalobca obdržať fiktívne dary od rodiny, vybavil úver na zateplenie bytového domu, ktorý sa neskoršie ukázal ako veľmi nevýhodný a komplikovaný. Fiktívny dar od brata žalobcu v sume 20.000,- € zodpovedá provízii za poskytnutie veľkého úveru na zateplenie bytového domu, čo jej bolo naznačené i na bytovom družstve a tak si to dala do súvisu. O uvedenom údajnom dare sa dozvedela iba pár mesiacov pred rozvodom, v druhej polovici roku 2014 na súdnom pojednávaní ohľadne žalobcovej žiadosti o zníženie výživného na dcéru J.. V tom čase (jún 2014), žiadal žalobca o zníženie výživného na uvedenú maloletú dcéru zo sumy 180,- € na sumu 70,- € a na súdnom pojednávaní sa vyjadril, že ak by sa dohodli na vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ako si on predstavoval, bol by ochotný svoj návrh na zníženie výživného voči maloletej vziať späť, čo súd označil za neprípustné. Ďalej konštatovala, že v 2-izbovom byte, v ktorom teraz býva žalobca, bola raz, v októbri 2013, keď ešte bývali spolu v 4-izbovom byte (v ktorom teraz býva ona), v uvedenom byte boli nové plastové okná a žalobca sa pochválil, že to je dar od firmy, čo vymieňala okná v bytovom dome na U. č. X, kde bol zástupcom vlastníkov. Je preto pevne presvedčená, že ak sa v bytovom dome robili iné ďalšie úpravy, tak išlo o dary-provízie od iných firiem, nie od jeho rodiny. K sume 2.500,- €, ktorá jej bola vyplatená poisťovňou za bolestné po autonehode uviedla, že túto sumu použila výhradne na potreby rodiny - detí, nakoľko žalobca už v tom čase v minimálnej miere prispieval na chod domácnosti a sám si užíval život ako slobodný muž. Iné peniaze za nehodu jej vyplatené neboli. Všetky skutočnosti a fakty uvádzané v čestnom prehlásení jej matky sa zakladajú na pravde a udiali sa tak ako sú tam uvedené, pričom overenie podpisu nemá nič spoločné s obsahom, resp. pravdivosťou údajov uvedených v čestnom prehlásení. Tvrdenia žalobcu, že nikdy nebola v garáži a ani nevie kde sa nachádza, sú nepravdivé. K prenájmu 2-izbového bytu odkázala na svoje predchádzajúce písomné vyjadrenia, na ktorých zotrvala. Nie je pravdou, že ju žalobca upozornil na to, že bude v omeškaní s platením výživného. Záverom dodala, že ju žalobca vyzýva, aby sa zo 4-izbového bytu vysťahovala, ale toto neplatí ohľadne garáže, ktorá jej bola prikázaná do výlučného vlastníctva napadnutým rozsudkom, pričom ju užíva žalobca, ale jej neponúka, že jej ju odovzdá.

7. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanej k jeho vyjadreniu k vyjadreniu žalovanej k odvolaniu žalobcu uviedol, že odmieta všetky obvinenia žalovanej uvedené v bodoch 4., 5., 6. ohľadne provízii a darov z titulu jeho funkcie zástupcu vlastníkov bytov v dome v Bratislave,

U. č. X. Jej nové spochybňovania, ktoré doteraz v konaní nevyjadrila, konkrétne spájanie súvislostí daru od brata s tým, že v danom období sa zatepľoval bytový dom a on dostal údajne províziu v sume 20.000,- €, považuje za jej fabulácie, uvádzané súvislosti a skutočnosti si sama vymyslela a prezentuje ich ďalej ako pravdivé tvrdenia. Predpokladá, že na takýto ničím nepodložený útok na jeho osobu ju vedie dôkazná núdza, nedostatok právnych argumentov v konaní, keďže nedokáže hodnoverne spochybniť dar od jeho brata, ktorý ho potvrdil svojou svedeckou výpoveďou na ústnom pojednávaní. Vyjadrenia žalovanej nie sú podporené žiadnou svedeckou výpoveďou, zrejme usúdila, že najlepšia obrana je útok. Poprel jej vyjadrenia, že sa jej mal chváliť s nejakými províziami a darmi, všetko sú to vymyslené a lživé vyjadrenia bez jediného relevantného dôkazu - dokumentu alebo svedeckej výpovede inej osoby, ktoré by potvrdili pravdivosť či opodstatnenosť jej vyjadrení. Žalovaná sa v čase manželstva nikdy nezúčastnila domových schôdzí, nemá odborné vedomosti a znalosti ohľadne zatepľovania bytových domov, preto jej posúdenie výhodnosti či nevýhodnosti považuje za nenáležité a neodborné. Vzhľadom na závažnosť obvinení zo strany žalovanej, zváži v budúcnosti trestné oznámenie na ňu za uvedené vyjadrenia. K tvrdeniu žalovanej vo vyjadrení, že sa o údajnom dare dozvedela iba pár mesiacov pred rozvodom konštatoval, že ho žalovaná v polovici roku 2014 na chodbe pred ústnym pojednávaním ohľadne zníženia výživného verbálne atakovala, snažila sa ho pred pojednávaním úmyselne znervózniť, pričom sa vyjadril, že ju do toho nič, ale toto jeho vyjadrenie teraz úmyselne vytrhla z kontextu a zamlčala, ale on ju upozornil, že sú na konaní o výživnom a otázku darov budú riešiť v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Ďalej uviedol, že sa so žalovanou zhodli na tom, že výplaty za bolestné nie sú predmetom bezpodielového spoluvlastníctva. Žalovaná nevyvrátila pochybnosti, že nikým neoverené čestné prehlásenie matky podpísala skutočne jej matka a nie sama žalovaná. Nikdy nespochybnil dôveryhodnosť matky žalovanej, vážil si ju ako pracovitú ženu, mala rada vnučky a mal s ňou korektný rodinný vzťah, nikdy sa o nej nevyjadroval hanlivo ako žalovaná o jeho matke. Je pre neho nepochopiteľné k akým klamstvám sa uchýlila žalovaná v tomto konaní (ako veriaca osoba), čo je aj dôvod, prečo spochybnil neoverený dokument, ktorý žalovaná predložila, ale žiadnym spôsobom sa to nedotýka dôveryhodnosti matky žalovanej. Ďalej poukázal na to ako rekonštruovali 4-izbový byt, z akých peňazí, ako sa každý z nich podieľal na starostlivosti o deti, domácnosť, k peniazom z prenájmu, ktoré boli počas manželstva spotrebované a netvoria masu bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ako aj exekúcii, ktorú považuje za uzavretú a jeho omeškanému výživnému v mesiacoch marec až máj 2020. Jeho snahou je docieliť stav, aby sedem rokov po rozvode finančne nedoplácal na konanie žalovanej, ktorá mala dostatok času usporiadať si svoje finančné záležitosti a tomu prispôsobiť svoj životný štandard, nie rôznymi obštrukciami sa dožadovať, aby dodnes doplácal na jej bývanie. Žalobca v doplnení k predmetnému vyjadreniu uviedol, že žalovanú vyzval vo svojom vyjadrení zo dňa 2.9.2020 na preukázanie jej tvrdení a predloženie dôkazov, čo však doteraz neurobila, z dôvodu ktorého podal na Okresnú prokuratúru Bratislava III. oznámenie o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že mohlo dôjsť k spáchaniu trestného činu ohovárania a poškodzovania cudzích práv, nakoľko nepravdivé a vymyslené tvrdenia žalovanej bez dôkazov považuje za ohováranie a očierňovanie jeho osoby.

8. Proti tomuto rozsudku vo výroku, ktorým bola uložená žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanej na vyrovnanie jej podielu sumu 28.559,55 € v splátkach po 1.000,- € splatných mesačne do 25. dňa v mesiaci, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku, podala včas odvolanie žalovaná, dôvodiac ustanovením , (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené). Uviedla, že prvoinštančný súd postupoval v súlade s príslušnými právnymi predpismi, riadne zistil a ustálil skutkový stav a na jeho základe správne rozhodol, okrem výroku, aby jej žalobca zaplatil sumu 28.559,55 € na vyrovnanie podielu v splátkach, s ktorým výrokom sa nestotožňuje. Podľa jej názoru primeraným časom na usporiadanie finančných pomerov žalobcu nie je, aby jej splácal uvedenú sumu v súdom určených splátkach po dobu vyše dvoch rokov. Túto dobu nemožno považovať za primeraný čas pre žalobcu na usporiadanie finančných pomerov na výplatu jej podielu. Takéto rozhodnutie pôsobí voči nej, na rozdiel od žalobcu, nespravodlivo a nepriaznivo a uvádza ju do stavu značnej neistoty. Jej obavy, že žalobca jej nebude splátky včas a riadne splácať sú podložené najmä postojom a správaním samotného žalobcu a uvedené je zreteľné aj z podanej žaloby. Podľa návrhu žalobcu jej mal byť prikázaný (len) 2-izbový byt bez akéhokoľvek doplatku, čo jasne deklaroval počas celého konania, vrátane mimosúdneho rokovania. V neposlednom rade jej strach, že jej žalobca nebude splátky včas a riadne splácať pramení najmä z toho, že ku dňu podania tohto odvolania je žalobca v omeškaní už aj s platením výživného na maloletú J.. Je toho názoru, že doba 60 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku je v praxi primeranou dobou na usporiadanie finančných pomerov zo strany bývalých manželov na vyplatenie

podielu, čo je doba primerane dlhá i na vybavenie úveru a podobne. Odvolaciemu súdu preto navrhla rozsudok v napadnutom výroku zmeniť a uložiť žalobcovi povinnosť zaplatiť jej vyrovnací podiel v sume 28.559,55 € v lehote 60 dní od právoplatnosti rozsudku; žiadala trovy odvolacieho konania.

9. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že z obsahu odvolania žalovanej nie je zrejmý žiadny relevantný právny dôvod, ktorý by odôvodňoval oprávnenosť pochybností žalovanej o pravidelnom splácaní rozhodnutím priznanej sumy a neprimeranosť určenej lehoty pre usporiadanie jeho finančných pomerov. Poukázal na to, že jeho priemerný mesačný príjem nedosahuje ani výšku určenej splátky, pričom určená suma splátok je pre neho likvidačná nielen za súčasnej situácie súvisiacej s pandémiou koronavírusu, ale aj pri zohľadnení všeobecných hľadísk vyplývajúcich z jeho majetkových pomerov (preukázaných tiež doručením daňového priznania za rok 2019). Výška rozsudkom priznanej sumy, ktorú je povinný žalovanej poukazovať v pravidelných mesačných splátkach, podľa jeho názoru dostatočne vyvracia absurdné a nepodložené závery žalovanej o tom, že pre účely usporiadania jeho finančných vzťahov postačuje lehota 60 dní. Pokiaľ žalovaná poukázala na to, že na jej strane existuje oprávnená pochybnosť, či bude rozsudkom priznanú sumu splácať riadne a včas, nakoľko bol ku dňu podania odvolania v omeškaní s platením výživného na maloletú J., nepopiera, že na jeho strane došlo k omeškaniu s platbami výživného za mesiace marec a apríl 2020, ktoré boli vyvolané finančnými ťažkosťami v podnikaní počas pandémie koronavírusu, ale o týchto okolnostiach bola žalovaná z jeho strany vopred informovaná, pričom zároveň vyvinul všetko očakávateľné úsilie za účelom usporiadania si svojich finančných pomerov tak, aby si svoju povinnosť splnil bez zbytočného odkladu po upovedomení žalovanej o uvedených okolnostiach, k čomu reálne aj došlo. Dal do pozornosti, že pokiaľ žalovaná akcentuje vznik údajného stavu právnej neistoty (ktorý súčasne zakladá iba na svojich domnienkach), tak na jej strane reálne došlo k opakovanému omeškaniu so splácaním dlžnej sumy, ktorá mu bola priznaná uznesením č.k. -242, zo dňa 7.6.2017, čo ho viedlo k tomu, že bol nútený iniciovať začatie exekučného konania voči žalovanej prostredníctvom Okresného súdu Banská Bystrica (konanie bolo vedené pod sp.zn. ). Má za to, že by nemalo byť prihliadnuté na okolnosti, ktoré žalovaná uviedla vo svojom odvolaní.

10. Žalovaná k vyjadreniu žalobcu k jej odvolaniu uviedla, že sa s ním nestotožňuje. Vo svojom odvolaní sa vyjadrila, že doba 60 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku na zaplatenie vyrovnacieho podielu je spravodlivá a v praxi primeraná i na usporiadanie finančných pomerov žalobcu a skutočne nevie, akoby viac odôvodnila oprávnenosť svojich pochybností, že žalobca jej nebude splátky určené rozhodnutím splácať, nakoľko túto skutočnosť potvrdil sám žalobca, a to viackrát, keďže popiera svoju možnosť splatiť jej rozhodnutím určený doplatok v splátkach. Určenie výplaty doplatku v splátkach nie je v rozhodnutí najšťastnejšie, inými slovami, s povinnosťou žalobcu splatiť jej predmetný doplatok v splátkach nesúhlasí nielen ona, ale aj samotný žalobca, preto je nevyhnutné a spravodlivé, aby súd v rozhodnutí určil vyplatenie doplatku jednorazovo. Zopakovala, že žalobca môže 4-izbový byt, ktorý mu bol prikázaný do výlučného vlastníctva predať a z výťažku predaja tohto bytu ju vyplatiť, ak nechce využiť iné formy financovania (napríklad úver alebo pôžičku). Ďalej konštatovala, že žalobca ju síce vopred informoval o tom, že bude meškať s úhradami platieb výživného na dcéru J., ale nehradí jej iné pravidelné platby riadne a včas, takže sa nedá reálne očakávať, že by jej platil riadne a včas splátky doplatku stanovené napadnutým rozhodnutím. Tvrdenia žalobcu, že meškal s platením výživného na dcéru J. z dôvodu situácie okolo koronavírusu považuje za účelové, pretože začal meškať s platením výživného už v mesiaci marec 2020, pred vypuknutím pandémie na Slovensku a spustením nariadených opatrení. Žalobca si svoje neplnenie finančných záväzkov riadne a včas ospravedlňuje koronavírusom, ale exekučné konanie voči nej inicioval po jednom dni omeškania a tak vo vzťahu k nej na koronavírus žiadny ohľad nebral. Dodala, že jej žalobca asi pred tromi týždňami napísal e-mail, v ktorom jej navrhol, resp. žiadal, aby sa k 1.7.2020 vymenili, t.j. on pôjde bývať do 4-izbového bytu a ona s dcérou Danicou do 2-izbového bytu. Z peňazí (zo sumy 2.367,92 €), ktoré jej exekútor „stiahol“ z účtu v súvislosti s už uvádzaným exekučným konaním iniciovaným žalobcom v dôsledku straty výhrady splátok, žalobca uhradil nedoplatky bytovému družstvu v časti jeho polovice platieb spojených s vlastníctvom 4-izbového bytu. Ona si svoju polovicu platieb spojených s vlastníctvom 4-izbového bytu, vrátane všetkých energií riadne a včas hradí, keďže v tomto byte od rozvodu žije s dcérou J., pričom nejde o malú čiastku (takmer 300,- €), ktoré v súvislosti s vlastníctvom a užívaním uvedeného bytu platí a bezpodielové spoluvlastníctvo manželov ani po štyroch rokoch od podania návrhu ešte nie je právoplatne vysporiadané. Zo svojho platu, popri ďalších nevyhnutných mesačných výdavkoch, nie je schopná platiť polovicu úhrad spojených s vlastníctvom bytu aj za 2-izbový byt, ktorý momentálne užíva žalobca, ktorý na ňu podal ďalšiu žalobu za nedoplatky v

jej polovici spojené s vlastníctvom 2-izbového bytu. Aj z uvedeného dôvodu je potrebné, aby bolo vo veci rozhodnuté. Výrok rozhodnutia o výplate doplatku v splátkach môže podľa nej viesť k ďalšiemu zbytočnému rozmnožovaniu súdnych a exekučných konaní medzi stranami sporu, čomu chce predísť z dôvodu časového i ekonomického, čo je v záujme oboch zúčastnených sporových strán. Zotrvala na odvolacom návrhu.

11. Žalobca k vyjadreniu žalovanej k jeho vyjadreniu k odvolaniu žalovanej uviedol, že sa netýka merita veci, preto ho považuje za nevýznamné. Žalovaná uvádza znova nepravdivé, zavádzajúce a skreslené tvrdenia, na základe ktorých sa snaží spochybniť jeho konanie a schopnosť v budúcnosti splácať prípadné záväzky. Jeho právo na vyjadrenie, že doplatok nepovažuje za spravodlivý z dôvodu, že v napadnutom rozsudku nie sú spravodlivo posúdené všetky aktíva i pasíva, vrátane finančných darov od jeho rodiny, žalovaná zámerne pozmenila. Nevyjadril sa, že nebude schopný splácať doplatok podľa podmienok napadnutého rozhodnutia. Odmietol tvrdenie žalovanej, že je ten, ktorému bolo priznané viac, požaduje len započítanie tých finančných prostriedkov, ktoré zdokladoval a preukázal. Nestotožnil sa ani s argumentáciou žalovanej v jej vyjadrení ohľadne platenia výživného v období koronakrízy od marca 2020 do 15.6.2020, s mesačným výživným meškal nie tri mesiace, ale jednotlivé platby výživného boli posunuté len pár dní či týždňov, splácal ich podľa svojich možností v závislosti od toho, ako mu platili odberatelia. Žalovaná zámerne nepravdivo uvádza, že ju vyzval, aby sa aj s dcérou J. presťahovala do 2-izbového bytu, ale dcéra sa viackrát vyjadrila (i ako maloletá na súde v roku 2018 - 2019 v konaní o zvýšení výživného), že by rada bývala s ním, s matkou má konfliktný vzťah. V tomto zmysle sa vyjadril vo svojej výpovedi v predmetnom konaní, že v prípade, ak bude 4-izbový byt prikázaný jemu a dcéra J. bude mať záujem zostať bývať v byte s ním, bude len rád. Jeho návrh na vzájomné presťahovanie sa týkal výlučne žalovanej, nie dospelej dcéry J.. Žalovaná sa dlhodobo odmieta presťahovať do menšieho 2-izbového bytu, kde by boli náklady na bývanie nižšie, čím by sa zbavila finančných problémov. Žalovaná zavádza tvrdeniami o ich spoločných platbách a jeho nedoplatkoch za 4-izbový byt, pričom za tento byt platí len polovicu nákladov na bývanie s tým, že druhú polovicu nákladov má platiť on, avšak recipročne u 2-izbového bytu toto sama nedodržuje, ani neplatí svoj podiel na dani z nehnuteľností. Dodal, že žalovaná v roku 2014 svojvoľne, bez dohody s ním vymenila na 4-izbovom byte zámok a odmieta mu prístup do bytu, k jeho návrhom na dohodu na užívaní a zároveň platení nákladov za bývanie v jednotlivých bytoch sa zásadne nevyjadruje, na listy neodpovedá a dlhodobo ich ignoruje. Práve toto jej konanie považuje za protiprávne a vyslovene špekulatívne, z čoho neustále obviňuje jeho. Žalovaná klame tvrdením, že nemá dostatok finančných prostriedkov, aby platila svoj podiel za 2-izbový byt, ktorý platí za ňu on a vzniká jej dlh. Na základe ročných zúčtovaní vychádza jej podiel 358,- € ročne, čo činí 29,83,- € mesačne, ktoré vôbec neplatí. Žalovaná uprednostňuje svoje pohodlie a luxus pred povinnými zákonnými platbami súvisiacimi s vlastníctvom nehnuteľnosti a platby za ňu musí nedobrovoľne platiť on, inak by sa správca domáhal dlžôb formou exekúcie, čomu sa po celý čas od rozvodu snaží zabrániť. Zopakoval, že žalovaná v celom konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov spochybňuje jeho dôkazy, relevantné vlastné dôkazy nepredkladá, prípadne sú nedôveryhodné, nevyjadruje sa k podstatným skutočnostiam, a to z akých peňazí, ak nie z požičaných, zakúpili a rekonštruovali 4-izbový byt v roku 2006, z akých peňazí a akým spôsobom sa žalovaná podieľala na splatení pôžičiek, neuviedla koľko zarábala, kde jej chodila mzda, čo a akým podielom z nej sa podieľala na platení výdavkov rodiny, spochybňuje darované peniaze od jeho rodiny a nedokáže hodnoverne vysvetliť, ak by nebolo týchto darovaných peňazí, z čoho by uhradili nahromadené dlhy, pôžičky a úvery a len spochybňuje ním uvádzané skutočnosti a vyjadruje sa k menej podstatným skutočnostiam v snahe odvrátiť pozornosť súdu od týchto podstatných otázok, na ktoré nedokáže hodnoverne odpovedať. Zotrval na svojich právnych argumentoch uvedených v odvolaní a písomných vyjadreniach.

12. Žalovaná k vyjadreniu žalobcu k jej vyjadreniu k vyjadreniu žalobcu k jej odvolaniu viedla, že s ním nesúhlasí, nakoľko v ňom žalobca zavádza, prekrúca fakty a uvádza nepravdivé skutočnosti, pričom tvrdí, že nie on, ale ona spochybňuje jeho možnosť splácať priznaný doplatok, čo je opäť len ďalšie prekrúcanie skutočností zo strany žalobcu a jeho vlastné protirečenie. Zopakovala argumenty, ktoré už uvádzala vo svojich predchádzajúcich vyjadreniach týkajúce sa darovania finančných prostriedkov žalobcovi, ich použitia a započítania.

13. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania [, , , ( účinný od 1.7.2016), ďalej len ], túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné podmienky

pre jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem; ods. l ) a dospel k záveru, že odvolaniam žalobcu a žalovanej nemožno priznať úspech. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 23. februára 2022; o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu a ich právni zástupcovia upovedomení zákonným spôsobom (, , , ). Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ( ods. l, ods. 2, ods. 3 ) a keďže sa stotožňuje s dôvodmi rozsudku ako správnymi, rozsudok odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje. Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd ale považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné.

14. Pri rozhodovaní vychádzal z vyššie uvedených zákonných ustanovení. Rozhodujúcim pre posúdenie vecnej a právnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie boli skutočnosti, ktoré vyšli najavo vykonaným dokazovaním súdom prvej inštancie a ktoré teda nepochybne existovali v čase vyhlásenia jeho rozsudku. Odvolatelia v odvolaniach neuvádzali podstatné, rozhodujúce, konkrétne právne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie odvolacieho súdu.

15. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Na týchto správnych skutkových zisteniach a posúdení sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania. Rozsudok obsahuje všetky náležitosti uložené ustanovením V konaní pred súdom prvej inštancie sa nevyskytla žiadna vada uvádzaná v ustanovení , ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie a na ktorú by musel odvolací súd prihliadať.

16. V posudzovanej veci sa žalobca domáha vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pretože medzi ním a žalovanou neprišlo k dohode o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva. Súd prvej inštancie náležite zistil, aké veci patria do bezpodielového vlastníctva strán sporu, ich hodnoty a správne aj vypočítal vyrovnací podiel, ktorý má žalobca vyplatiť žalovanej. Nehnuteľnosti, ktoré sporové strany žiadali vyporiadať, a to 4-izbový byt v X., U. č. X (špecifikovaný podrobne vo výrokovej časti tohto rozsudku), v hodnote 206.995,- €, prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu, k čomu (ani jeho hodnote) nevzniesol žalobca žiadne námietky; X-izbový byt v X., U. č. XX (podrobne špecifikovaný vo výrokovej časti tohto rozsudku) prikázal do výlučného vlastníctva žalovanej, ktorá taktiež nenamietala jeho prikázanie do svojho vlastníctva, ani jeho hodnotu. Rovnako žalobca a žalovaná nemali námietky k prikázaniu hnuteľných vecí do výlučného vlastníctva každému z nich a ich hodnotám. 17.1. Odvolací súd sa nestotožnil s odvolacími námietkami žalobcu, že prvoinštančný súd dospel k nesprávnemu záveru o nepredložení dôkazov o použití spotrebovaných darov, nakoľko v konaní predložil výpisy z účtov preukazujúce použitie všetkých darovaných prostriedkov. Súd prvej inštancie v bode 39. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia náležite vysvetlil z akého dôvodu nezapočítal dary od brata a matky žalobcu, s ktorým odôvodnením sa odvolací súd stotožňuje a na doplnenie uvádza nasledovné. Z bezpodielového spoluvlastníctva sú vylúčené veci, ktoré získal darom za trvania manželstva jeden z manželov. Ak ide o dar v zmysle ustanovenia , musia byť splnené náležitosti darovacej zmluvy podľa ustanovenia , predovšetkým predpísaná forma. Pre posúdenie, kto je obdarovaný, bude rozhodujúcim úmysel darcu, či totiž chcel darovať vec len jednému z manželov alebo obidvom. Tento úmysel bude možné vo väčšine prípadov vyvodiť len z okolností, za ktorých k darovaniu došlo. Nepostačuje pritom len posudzovanie povahy predmetu, či slúži potrebám celej rodiny alebo jedného z manželov, ale je potrebné vždy vychádzať z úmyslu darcu. Rozhodujúca je aj doba darovania, či totiž k nemu došlo pred uzavretím manželstva alebo po uzavretí manželstva. V danej veci brat žalobcu Mgr. H. X. ako darca a žalobca ako obdarovaný dňa 10.11.2012 uzavreli darovaciu zmluvu, na základe ktorej darca prenechal obdarovanému sumu 20.000,- € ako dar, ktorý obdarovaný s vďakou prijal, pričom úmyslom darcu bolo, aby sa dar stal výlučným vlastníctvom obdarovaného (č.l. 30 spisu). Z uvedeného je zrejmé, že úmyslom darcu malo byť obdarovanie len žalobcu. K uzavretiu uvedenej zmluvy došlo v krátkom čase pred podaním návrhu na rozvod manželstva žalobcom (návrh podal dňa 3.12.2012). Darca ako svedok na pojednávaní konanom dňa 15.11.2019 uviedol, že peniaze, ktoré daroval žalobcovi mu odovzdal vo Viničnom, kde vtedy býval, pri odovzdávaní peňazí boli iba oni dvaja (č.l. 424, 425 spisu). Žalobca tvrdil, že tieto darované peniaze vložil na účty v bankách, čo preukázal výpismi z účtov, keď sumu 19.500,- € vložil na účet vo Fio banke, a.s. (dňa 13.11.2012, č.l. 31 spisu) a sumu 500,- € v Slovenskej sporiteľni, a.s. (dňa 13.11.2012 bola vložená suma 300,- €, č.l. 32 spisu), z ktorých následne uhradil záväzky v podnikaní, platby súvisiace s vlastníctvom oboch bytov a výdavky na dcéru. Uvedené však nepreukazuje, že žalobca vložil do uvedených peňažných ústavov skutočne darované peniaze, ako namietala aj žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu. Vzhľadom k tomu, že žalobca uzavrel so svojim

bratom uvedenú darovaciu zmluvu v krátkom časovom úseku pred tým, ako podal návrh na rozvod, keď pri jej uzavretí a odovzdaní peňazí nebol okrem neho a brata nikto prítomný a ani nepreukázal, že by peniaze, ktoré vložil do uvedených bánk boli skutočne darované peniaze od brata, odvolací súd sa stotožnil so správnym záverom prvoinštančného súdu uvedeným v odôvodnení napadnutého rozsudku o nezapočítaní tohto daru. 17.2. Odvolací súd sa nestotožnil ani s tvrdením žalobcu v odvolaní, že mu jeho matka ako darca darovala darovacou zmluvou zo dňa 1.3.2013 sumu 9.060,- €, ktorá predstavovala časť odmeny, ktorej sa darca vzdal a ktorá mu prináležala k uvedenému dňu podľa čl. IV licenčnej zmluvy o použití autorského diela zo dňa 30.12.2008 v prospech obdarovaného, ktorý túto sumu s vďakou prijal s tým, že dar sa stal jeho výlučným vlastníctvom (č.l. 36 spisu), pričom tieto darované peniaze mal minúť pre potreby rodiny a úhradu faktúr z podnikania. Uvedená zmluva bola uzavretá dňa 1.3.2013, t.j. v čase, keď manželstvo sporových strán bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 28.2.2013, č.k. -30, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 4.4.2013. V konaní nebolo preukázané, že by v priebehu štyroch dní uvedenú sumu žalobca použil pre potreby rodiny a úhradu svojich záväzkov z podnikania, ako aj správne konštatoval prvoinštančný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd poukazuje aj na to, že licenčná zmluva o použití autorského diela uzavretá medzi matkou žalobcu Y. X. ako autorom a T. X. A-MB ako nadobúdateľom, bola uzavretá dňa 30.12.2008 (č.l. 33 spisu), avšak k darovaniu (prenechaniu) odmeny podľa čl. IV tejto licenčnej zmluvy došlo až dňa 1.3.2013, pričom strany sporu mali počas trvania ich manželstva nedostatok finančných prostriedkov, čo riešili pomocou úverov a pôžičiek od bankových i nebankových subjektov, ale zo strany matky žalobcu k darovaniu (prenechaniu) finančných prostriedkov žalobcovi dovtedy neprišlo.

18. Bolo potrebné súhlasiť s dôvodmi uvedenými v bode 30. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, pre ktoré prvoinštančný súd prikázal do výlučného vlastníctva žalovanej, okrem vyššie uvedeného 2- izbového bytu i garáž špecifikovanú vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Žalobca v odvolaní namietal prikázanie garáže do výlučného vlastníctva žalovanej a navrhol ju prikázať do svojho výlučného vlastníctva z dôvodu, že prvoinštančný súd v rozpore so súhlasným vyhlásením sporových strán, že garáž bude prikázaná jemu, ju za protihodnotu prikázal do výlučného vlastníctva žalovanej, pričom táto garáž je pre neho osobitne dôležitá z hľadiska ďalšieho výkonu jeho podnikateľskej činnosti. Odvolací súd k uvedeným tvrdeniam žalobcu poukazuje na to, že žalobca v žalobe žiadal predmetnú garáž prikázať do svojho výlučného vlastníctva a namietal (aj neskôr v konaní), že nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pretože ju nadobudol za peniaze získané po úspechu v súdnom spore s obchodným partnerom v rámci podnikateľskej činnosti v roku 1997 pre účely podnikania a od počiatku ju užíva výlučne ako sklad v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Na pojednávaní konanom dňa 28.3.2018 (č.l. 361 spisu) uviedol, že garáž užíva na svoje podnikateľské účely, avšak je ochotný sa dohodnúť s protistranou, komu bude eventuálne prikázaná. Žalobca v konaní ale nepreukázal, že garáž nadobudol výlučne zo svojich finančných prostriedkov, že by sa žalobou domáhal určenia, že garáž nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, keďže mu slúži na výkon podnikania, alebo využil iné právne kroky, aby garáž nebola predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Odvolací súd uvádza, že pre úvahu o vylúčení veci z bezpodielového spoluvlastníctva manželov z dôvodu, že podľa svojej povahy slúži na výkon povolania len jedného z manželov je potrebné zistiť, na čo v súlade s vôľou oboch strán skutočne slúžila a či neslúžila aj druhému z manželov. Pre vyriešenie tejto otázky nie je rozhodujúci predpokladaný účel, na ktorý mal byť sporný majetok za trvania manželstva využívaný stranami, ale to, na čo v súlade s vôľou oboch strán skutočne slúžil. Povahou veci je potrebné rozumieť jej užitočnú hodnotu, t.j. jej účelové určenie. Žalovaná poprela, že garáž využíval iba žalobca v rámci svojej podnikateľskej činnosti a tvrdila, že slúžila potrebám rodiny. Ak žalobca tvrdil, že garáž slúži na výkon jeho podnikania a neslúži aj žalovanej, mal na preukázanie tohto tvrdenia povinnosť označiť dôkazné prostriedky spôsobilé preukázať pravdivosť tohto tvrdenia. Žalobca predložil len fotografie (č.l. 224 až 210 spisu), ktorými preukazoval, že garáž využíva na svoju podnikateľskú činnosť, avšak z týchto fotografií (nie sú datované) sa nedá jednoznačne určiť, či všetky sa tam nachádzajúce veci slúžia na podnikateľskú činnosť žalobcu, ani či ide o predmetnú garáž. Ani predloženie nájomnej zmluvy, jej dodatku a ukončenia zo strany žalobcu, na základe ktorej mal v období od 1.1.2000 do 30.4.2012 prenajatú garáž v Bratislave, na L. ulici č. XXX, nepreukazuje, že predmetnú garáž využíval len za účelom výkonu svojho podnikania. Odvolací súd konštatuje, že teória procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením dvoch bremien, po prvé ide o bremeno tvrdenia, ktoré môže privodiť jej úspech v konaní a po druhé, že musí svoje tvrdenia aj preukázať. Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania je ustanovenie , v spojení s , podľa ktorého strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre

rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Uvedený článok stanovuje dôkaznú povinnosť strán sporu v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na strane sporu a v prípade, ak neoznačí dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú aj tú stranu sporu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, ale hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany sporu. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany sporu nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre stranu sporu nepriaznivé rozhodnutie. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktoré sa týkajú povinnosti tvrdenia a povinnosti označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou právnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán sporu. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena, ako aj nositeľa dôkazného bremena. Z právnej teórie vyplýva, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného. Ak teda žalobca nepreukázal, že garáž mu slúži na výkon podnikania, súd prvej inštancie správne potom túto garáž zahrnul do masy bezpodielového spoluvlastníctva a následne ju vyporiadal. Za nedôvodné považuje odvolací súd i tvrdenie žalobcu v jeho odvolaní, že žalovaná ako spoluvlastníčka garáže si neplnila svoje zákonné povinnosti platiť do fondu opráv spoločných garáží a všetky platby musel platiť on, nakoľko medzi zdroje bezpodielového spoluvlastníctva patria aj príjmy manželov (z pracovného pomeru, podnikateľskej činnosti), z ktorých sa uhrádzajú potreby rodiny, medzi ktoré patria aj poplatky spojené s užívaním bytu, garáže a podobne. Odvolací súd dodáva, že súd nie je viazaný návrhom, či sa jednotlivá vec má prikázať tomu či onomu manželovi. Súdna prax sa pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov dlhodobo riadi zásadou, podľa ktorej sa veci zo zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva majú rozdeliť medzi rozvedených manželov tak, aby suma, ktorú jeden z manželov je povinný zaplatiť druhému na vyrovnanie jeho podielu, bola pokiaľ možno čo najnižšia, čím sa prvoinštančný súd riadil. Zo všetkých uvedených dôvodov tak odvolací súd odvolacie námietky žalobcu o prikázaní garáže do výlučného vlastníctva žalovanej považoval za nedôvodné.

19. Žalobca vo svojom odvolaní ďalej namietal, že závery súdu prvej inštancie o tom, že nepreukázal rekonštrukciu 2-izbového bytu a garáže po zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov, považuje k reálne doloženým dôkazom za rozporné a nepravdivé. Prvoinštančný súd v bode 38. odôvodnenia napadnutého rozsudku riadne odôvodnil, prečo nemohol prihliadnuť na náklady na rekonštrukciu uvedeného bytu a garáže, s ktorým odôvodnením odvolací súd v celom rozsahu súhlasí. Žalobca nepreukázal, že by v období po zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov až do jeho vyporiadania vynaložil na rekonštrukciu uvedeného bytu a garáže ním uplatňované náklady, keď obsahom spisu sú len doklady z roku 2006 preukazujúce rekonštrukciu 4-izbového bytu, ako správne konštatoval prvoinštančný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia (bod 38.). Vzhľadom na uvedené sa odvolací súd s touto odvolacou námietkou žalobcu nestotožnil.

20. K odvolacím námietkam žalobcu ohľadne útokov žalovanej na jeho osobu v oblasti preukázania miery starostlivosti o dcéry strán sporu, odvolací súd dôvodí, že z rozsudku Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 28.2.2013, č.k. -30, ktorým bolo manželstvo sporových strán rozvedené (zároveň bola schválená rodičovská dohoda, podľa ktorej bola maloletá Danica zverená do osobnej starostlivosti žalovanej s tým, že žalobca a žalovaná ju budú zastupovať a spravovať jej majetok, žalovanému bola uložená povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou 180,- € mesačne a styk žalobcu s maloletou nebol upravený) vyplýva, že príčinou rozvratu manželstva bolo vzájomné citové odcudzenie manželov spôsobené rozdielnymi názormi na vzájomné manželské spolužitie a nezáujem o udržanie manželského spolužitia. Odvolací súd poukazuje na to, že pri určení výšky podielov prihliadne na hľadiská uvedené v tretej vete ustanovenia , a to na potreby maloletých detí, ako sa každý z manželov staral o rodinu a ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločného majetku. V danej veci nebolo v konaní preukázané, že by sa niektorá zo sporových strán riadne nestarala o rodinu, pričom táto skutočnosť nevyplynula z konania o rozvod manželstva strán sporu, ani čestných prehlásení založených žalobcom do spisu (č.l. 249 a 250 spisu). Prvoinštančný súd vykonal riadne dokazovanie za účelom zistenia, ako sa ktorý z manželov zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločného majetku a keďže nezistil, že by si niektorý z nich počínal nezodpovedne, poškodzoval rodinu alebo utrácal úspory, rozdelil správne spoločný majetok rovnakým dielom. Na doplnenie odvolací súd dodáva,

že o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť (§ 19 ods. 1 Zákona o rodine). Tým, že žalovaná mala nižší príjem ako žalobca, resp. nemala počas trvania manželstva v určitých obdobiach príjem z pracovnej, alebo inej činnosti a nezabezpečovala starostlivosť o rodinu po finančnej stránke, ešte neznamená, že sa o rodinu nestarala. Skutočnosť, či sa žalovaná (ne)starala o rodinu žalobca v konaní o rozvod manželstva nenamietal.

21. Odvolací súd sa stotožnil so správnym záverom súdu prvej inštancie uvedeným v odôvodnení napadnutého rozsudku (bod 42.) o uložení povinnosti žalobcovi zaplatiť žalovanej na vyrovnanie jej podielu sumu 28.559,55 € v mesačných splátkach po 1.000,- €, pričom svoje rozhodnutie v tejto časti aj riadne odôvodnil, s ktorým odvolací súd súhlasí a dodáva nasledovné. Povolenie splátok patrí medzi procesné úkony súdu, ktoré sú zákonom zverené do jeho voľnej úvahy, pretože ustanovenie , je tzv. pružné (flexibilné) ustanovenie a súdu je umožnené, aby sám nezávisle od návrhu strany sporu zvážil, či je povolenie uvedenej výhody vhodné so zreteľom na sociálne pomery toho, komu sa povinnosť plnenia ukladá, na výšku prisúdenej sumy alebo na iné okolnosti prípadu. Tvrdenia žalovanej uvedené v jej odvolaní, že napadnuté rozhodnutie vo výroku, ktorým súd prvej inštancie uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť jej vyrovnací podiel v splátkach, čo bude po dobu vyše dvoch rokov, je nespravodlivý a pôsobí voči nej nepriaznivo, ako aj že má obavy, že žalobca jej splátky nebude splácať riadne a včas, keď ku dňu podania jej odvolania je žalobca v omeškaní už aj s platením výživného na ich spoločnú maloletú dcéru, považuje odvolací súd za nedôvodné. Prvoinštančný súd v bode 30. odôvodnenia napadnutého rozsudku konštatoval, že žalobca i žalovaná tvrdili, že nemajú finančné prostriedky na prípadné vyrovnanie podielov, preto prikázal garáž do vlastníctva žalovanej, aby bol rozdiel v cene čo najmenší. Nebolo možné prisvedčiť ani argumentácii žalobcu uvedenej v jeho odvolaní, že nesúhlasí s výškou mesačných splátok, keďže jeho mesačný príjem nedosahuje ani výšku určenej splátky s odkazom na daňové priznanie, pretože súd prvej inštancie pri rozhodovaní v akej lehote má žalobca zaplatiť vyrovnací podiel žalovanej zohľadnil finančnú situáciu žalobcu a preto mu uložil povinnosť zaplatiť vyrovnací podiel v splátkach, aby mal primeraný čas na usporiadanie svojich finančných záležitostí. Odvolací súd má za to, že prvoinštančný súd pri rozhodovaní o tom, či by mal žalobca zaplatiť žalovanej vyrovnací podiel vo výške 28.559,55 € naraz alebo v splátkach, správne postupoval, ak tento podiel uložil žalobcovi zaplatiť v splátkach vzhľadom na jeho nepriaznivú finančnú situáciu s prihliadnutím na skutočnosť, aby bol tento podiel zaplatený žalovanej v lehote (do 29 mesiacov), ktorá sa na rozdiel od žalovanej, javí odvolaciemu súdu ako primeraná. Vzhľadom na výšku vyrovnacieho podielu a vzťahy medzi sporovými stranami, má odvolací súd za to, že prvoinštančným súdom stanovená výška mesačnej splátky (1.000,- €) na zaplatenie vyrovnacieho podielu je adekvátna k výške tohto podielu, pričom stanovenie nižšej splátky (žalobca v odvolaní neuviedol sumu, ktorú by považoval za vhodnú na zaplatenie vyrovnacieho podielu žalovanej v splátkach), by nebolo v záujme ani jednej strany sporu. V prípade, ak by si žalobca túto svoju povinnosť riadne neplnil, žalovaná má možnosť podať návrh na vykonanie exekúcie.

22. Žalovaná svoje odvolanie, okrem iného, odôvodnila i ustanovením , t.j. že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, avšak v odôvodnení svojho odvolania neuviedla, aké konkrétne prostriedky procesného útoku alebo procesnej obrany neboli doteraz uplatnené. Odvolací súd dodáva, že účinný prieskum napadnutého rozhodnutia alebo konania jemu predchádzajúceho môže odvolateľ vyvolať len pomenovaním konkrétnych nedostatkov napadnutého rozhodnutia, resp. konania, ktoré mu predchádzalo. K uvedenému ustanoveniu zákona odvolací súd poukazuje na to, že podľa prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, alebo ich odvolateľ nemohol bez svojej viny uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Žalovaná však ani jeden z uvedených dôvodov vo svojom odvolaní neuviedla, preto odvolací súd nemohol tento odvolací dôvod podrobiť odvolaciemu prieskumu.

23. K odvolacím námietkam o nesprávnych skutkových záveroch prvoinštančného súdu odvolací súd dodáva, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok hodnotenia dôkazov), by sa malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo aj v ich komplexnosti

tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Podľa ustanovení dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli sporové strany. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť; uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov a len vo výnimočných prípadoch zákon súdu ukladá určité obmedzenia pri hodnotení dôkazov (napríklad , , ). Kontrola výsledku hodnotenia dôkazov, ku ktorým dospel súd, sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku upraveného v ustanovení Súd má povinnosť dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé a vyhovujúce najmä základnej požiadavke preskúmateľnosti. V posudzovanej veci súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň správny predpis a svoje rozhodnutie aj podrobne a presvedčivo odôvodnil; z odôvodnenia rozhodnutia presne, zrozumiteľne a určite vyplývajú v logickej nadväznosti a s hodnotiacou väzbou k jednotlivým dôkazom skutkové zistenia, ktoré v súhrne vytvárajú skutkový nález súdu. Okolnosti namietané žalobcom a žalovanou vo vzťahu k spôsobu vyhodnotenia vykonaných dôkazov nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí prezentovanou úvahou prvoinštančného súdu. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, tzn., aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami a ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov.

24. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namietal, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo, ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo, ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanej veci s odvolaním sa na obsah už uvedeného odôvodnenia, odvolací súd považuje skutkové zistenia súdu prvej inštancie za úplné a ich právne posúdenie súdom prvej inštancie za správne.

25. Odvolací súd napadnutý rozsudok vo výrokoch o náhrade trov konania a uloženia povinnosti stranám sporu zaplatiť súdny poplatok, potvrdil ako vecne správne podľa , , v spojení s veta druhá a v celom rozsahu sa stotožňuje s dôvodmi uvedenými v odôvodnení napadnutého rozsudku v týchto častiach (body 44. a 45.). 26. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ods. l, a žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko žiadna zo sporových strán nemala v odvolacom konaní úspech, ako aj s prihliadnutím na predmet konania a skutočnosť, že medzi stranami sporu k dohode o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva neprišlo a vyporiadanie musel vykonať súd. 27. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením ods. l, , , ods. l a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené stranami sporu na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; strany sporu ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. , , , ).

28. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). (1) Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). (1) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). (1) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).