Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

60Cpr/2/2022

Uznesenie

Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v spore navrhovateľa (žalobcu): O. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXX, XXX XX G., právne zast. Weis & Partners s.r.o., so sídlom Ivánska cesta 30/B, Bratislava, IČO: 47 234 776, proti odporcovi (žalovanému): C. obrany D. republiky, so sídlom T. XXX/X, J., W.: XX XXX XXX, o nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

I. Súd návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 25.01.2022 z a m i e t a.

II. Súd odporcovi nárok na náhradu trov konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 25.01.2022, postúpeným na tunajší súd dňa 03.02.2022, sa navrhovateľ domáhal, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým (I.) zakáže odporcovi vyžadovať od navrhovateľa podrobenie sa očkovaniu proti ochoreniu COVID-19, (II.) zakáže odporcovi vydať akt prikazujúci navrhovateľovi podrobiť sa očkovaniu proti ochoreniu COVID-19, (III.) zakáže odporcovi vyžadovať od navrhovateľa preukázanie sa dokladom o podrobení sa očkovaniu proti ochoreniu COVID-19, (IV.) uloží odporcovi povinnosť zdržať sa uloženia sankcie voči navrhovateľovi z dôvodu nepodrobenia sa očkovaniu proti ochoreniu COVID-19, (V.) zakáže odporcovi diskriminovať navrhovateľa z dôvodu nepodrobenia sa očkovaniu proti ochoreniu COVID-19, a (VI.) prizná navrhovateľovi náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Navrhovateľ návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že navrhovateľ je vojakom slúžiacim v Ozbrojených silách Slovenskej republiky v zmysle ust. a odporca (povinný) je ústredným orgánom štátnej správy v zmysle ust. , ktorý vydal napadnuté rozhodnutia, Generálny štáb Ozbrojených síl Slovenskej republiky je organizačnou časťou odporcu, ktorý zabezpečuje velenie Ozbrojených síl Slovenskej republiky. Vedúci hygienik Ministerstva obrany Slovenskej republiky vydal dňa 17.09.2021 Opatrenie k očkovaniu v rezorte obrany č. E.-XX-XXX/XXXX, ktoré nadobudlo účinnosť dňa 20.09.2021. V nadväznosti na toto opatrenie vydal Náčelník Generálneho štábu Ozbrojených síl Slovenskej republiky dňa 28.10.2021 Nariadenie č. ŠBSP-121/2021 na realizáciu predmetného opatrenia, ktorým určil spôsob realizácie opatrenia tak, že okrem iného nariadil očkovanie proti ochoreniu COVID-19 profesionálnym vojakom vyslaným na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky, profesionálnym vojakom zaradeným do deklarovaných príspevkov Ozbrojených síl Slovenskej republiky pre NATO a EÚ s dobou pohotovosti do 60 dní od nasadenia, profesionálnym vojakom vyslaným na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky na zahraničnú služobnú cestu a zamestnancom rezortu obrany, ktorí sú vysielaní na zahraničnú služobnú cestu, a to tak, aby sa očkovanie týchto vojakov a zamestnancov rezortu obrany uskutočnilo najneskôr 50 dní pred ich vyslaním. Predmetné Nariadenie Náčelníka Generálneho štábu neskôr Náčelník Generálneho štábu Ozbrojených síl Slovenskej republiky upravil Doplnkom č. l zo dňa 22.11.2021 prijatým pod č. E.-XXX-X/XXXX, ktorým došlo k zmene termínu uskutočnenia vakcinácie proti ochoreniu

COVID-19 tak, že ich kompletná vakcinácia má byť ukončená najneskôr 60 dní odo dňa účinnosti Nariadenia Náčelníka Generálneho štábu, t.j. najneskôr do 27.12.2021. Doplnkom č. 1 došlo zároveň k doplneniu uvedeného Nariadenia Náčelníka Generálneho štábu o bod č. 5, podľa ktorého má byť profesionálnemu vojakovi, ktorý nesplní predmetné povinnosti, uložené disciplinárne opatrenie v zmysle ust. , resp. podľa Tieto opatrenia sa v zmysle Doplnku č. l nemali vzťahovať na profesionálnych vojakov, ktorí prekonali ochorenie COVID-19 a sú v ochrannej lehote 90 dní, kedy nie je odporúčané vykonať očkovanie, ak sa títo preukážu potvrdením od ošetrujúceho lekára o prekonaní ochorenia COVID-19. Nariadenie Náčelníka Generálneho štábu č. E.-XXX/XXXX v znení Doplnku č. l neskôr Náčelník Generálneho štábu upravil Doplnkom č. 2 zo dňa 29.11.2021 prijatým pod č. E.-XXX-X/XXXX, ktorým došlo k doplneniu Nariadenia Náčelníka Generálneho štábu v znení Doplnku č. 1 o zákaz vysielať na zahraničné služobné cesty profesionálnych vojakov a zamestnancov rezortu obrany, ktorí nie sú plne očkovaní proti ochoreniu COVID-19. Vedúci hygienik Ministerstva obrany Slovenskej republiky vydal dňa 21.12.2021 Opatrenie k očkovaniu v rezorte obrany č. E.-XX-XXX/XXXX, ktorým podľa ust. , vyhlášky č. a podľa zdravotníckeho štandardu NATO, STANAG, nariadil vykonať očkovanie profesionálnych vojakov, kontrolu očkovania, hlásenie o vykonanom očkovaní, uchovávanie a manipuláciu s očkovacími látkami a spôsob prevodu záznamov o očkovaní pri ich prevzatí do starostlivosti zdravotníckeho zariadenia, a zároveň zrušil Opatrenie Vedúceho hygienika č. E.-XX-XXX/XXXX. Následne Vedúci hygienik vydal dňa 30.12.2021 Opatrenie k očkovaniu v rezorte obrany č. E.-XX-XXX/XXXX, ktorým došlo k oprave zrejmej chyby v písaní v Opatrení Vedúceho hygienika č. E.-XX-XXX/XXXl. V nadväznosti na Opatrenie Vedúceho hygienika č. E.-XX-XXX/XXXX a Opatrenie Vedúceho hygienika č. E.-XX-XXX/XXXX vydal Náčelník Generálneho štábu Ozbrojených síl Slovenskej republiky Doplnok č. 3 z 01/2022 prijatým pod č. E.- X/XXXX, ktorým došlo k doplneniu Nariadenia Náčelníka Generálneho štábu č. E.-XXX/XXXX v znení Doplnku č. l a Doplnku č. 2 o vyhlásenie, že Nariadenie Náčelníka Generálneho štábu č. E.-XXX/ XXXX v znení Doplnku č. l až 3 slúži na vykonanie Opatrenia Vedúceho hygienika č. E.-XX-XXX/ XXXX, pričom zároveň došlo k zmene definície osôb, ktorým je nariadené očkovanie proti ochoreniu COVID-19 tak, že predmetnými osobami sú profesionálni vojaci plniaci úlohy podľa ust. § l06 ods. l písm. a) až i) a ďalších výcvikov podľa predmetného zákona, profesionálni vojaci vyslaní na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky podľa ust. , profesionálni vojaci zaradení do deklarovaných príspevkov Ozbrojených síl republiky pre NATO a EÚ s určenou dobou pohotovosti k nasadeniu, profesionálni vojaci vyslaní na plnenie úloh mimo územia SR na zahraničnú služobnú cestu podľa ust. a zamestnanci rezortu obrany, ktorí sú vysielaní na zahraničnú služobnú cestu, pričom kompletná vakcinácia má byť ukončená do 60 dní od nadobudnutia účinnosti Doplnku č. 3. Doplnkom č. 3 zároveň došlo k nahradeniu bodu 5 písm. b) Nariadenia Náčelníka Generálneho štábu č. D.-XXX/XXXX v znení Doplnku č. 1 a 2 znením, v zmysle ktorého Náčelník Generálneho štábu zakazuje vysielať na zahraničné služobné cesty profesionálnych vojakov a zamestnancov rezortu obrany, ktorí nie sú plne očkovaní/preočkovaní proti ochoreniu COVID- 19. Nariadenie Náčelníka Generálneho štábu č. E.-XXX/XXXX v znení Doplnku č. 1 až 3 neskôr Náčelník Generálneho štábu Ozbrojených síl Slovenskej republiky upravil Doplnkom č. 4 zo dňa 20.01.2022 prijatým pod č. M.-X-XX/XXXX-PravO, ktorým došlo de facto k úplnému nahradeniu predchádzajúceho znenia Nariadenia Náčelníka Generálneho štábu č. E.-XXX/XXXX v znení Doplnku č. 1 až 3, s výnimkou lehôt v zmysle bodu 3 Nariadenia Náčelníka Generálneho štábu č. E.-XXX/ XXXX v znení Doplnku č. 1 a 2 novým znením, v zmysle ktorého bolo nariadené očkovanie proti ochoreniu COVID-19 v prípade nutnosti a epidemiologickej situácie v danom mieste profesionálnym vojakom plniacim úlohy podľa ust. až i) , profesionálnym vojakom plniacim úlohy ďalších výcvikov podľa , profesionálnym vojakom vysielaným na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky podľa ust. , profesionálnym vojakom zaradeným do deklarovaných príspevkov Ozbrojených síl Slovenskej republiky pre NATO a EÚ s určenou dobou pohotovosti k nasadeniu (Notice to Move) a profesionálnym vojakom vysielaným na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky na zahraničnú služobnú cestu podľa ust. , a to tak, aby kompletná vakcinácia bola ukončená v zmysle Doplnku č. 1 a 2 Nariadenia Náčelníka Generálneho štábu č. E.-XXX/XXXX, t. j. najneskôr do 60 dní odo dňa účinnosti Nariadenia Náčelníka Generálneho štábu č. E.-XXX/XXXX, ktorým je deň vydania predmetného nariadenia (28.10.2021), t.j. najneskôr do dňa 27.12.2021. V nadväznosti na vyššie uvedené sú velitelia, náčelníci a riaditelia na všetkých stupňoch velenia Ozbrojených síl SR údajne povinní zabezpečiť, aby vyššie uvedené osoby boli plne zaočkované proti ochoreniu COVID-19 jednodávkovou vakcínou, resp. v prípade dvojdávkovej vakcíny oboma dávkami vakcíny, za účelom

zvýšenia ochrany príslušníkov Ozbrojených síl Slovenskej republiky proti nebezpečenstvu prenosných ochorení, pre zabezpečenie udržania operačnej pripravenosti a akcieschopnosti priamo podriadených útvarov a zariadení Generálneho štábu Ozbrojených síl Slovenskej republiky, veliteľstiev, útvarov a zariadení Ozbrojených síl Slovenskej republiky. Veliteľ Úradu logistického zabezpečenia Ozbrojených síl Slovenskej republiky preto vydal dňa 25.11.2021 Nariadenie č. Z.-XX-XXX/XXXX na realizáciu predmetných opatrení Vedúceho hygienika Ministerstva obrany Slovenskej republiky a Nariadenia Náčelníka Generálneho štábu Ozbrojených síl Slovenskej republiky zo dňa 28.10.2021 č. E.-XXX/XXXX v znení jeho Doplnkov a Veliteľ 4. pluku logistiky Trenčín vydal dňa 04.01.2022 Nariadenie č. 4 plog- XX/XXXX na realizáciu predmetných opatrení Vedúceho hygienika Ministerstva Obrany Slovenskej republiky, Nariadenia Náčelníka Generálneho štábu Ozbrojených síl Slovenskej republiky zo dňa 28.10.2021 č. E.-XXX/XXXX v znení jeho Doplnkov a Nariadenia Veliteľa Úradu č. Z.-XX-XXX/XXXX.

3. Navrhovateľ mal za to, že po zrušení Opatrenia Vedúceho hygienika č. E.-XX-XXX/XXXX (Opatrením Vedúceho hygienika č. E.-XX-XXX/XXXX) nebolo možné Doplnkom č. 3 ani 4 zmeniť určenie Nariadenia Náčelníka Generálneho štábu č. E.-XXX/XXXX v znení jeho Doplnkov, ktoré bolo vydané na realizáciu pôvodného Opatrenia Vedúceho hygienika č. E.-XX-XXX/XXXX a na realizáciu Opatrenia Vedúceho hygienika č. E.-XX-XXX/XXXX a Opatrenia Vedúceho Hygienika č. E.-XX-XXX/XXXX je podľa navrhovateľa nevyhnutné vydať nové nariadenie namiesto vydávania doplnkov k Nariadeniu Náčelníka Generálneho štábu č. E.-XX/XXXX, ktoré bolo vydané na realizáciu pôvodného Opatrenia Vedúceho hygienika č. E.-XX/XXX/XXXX, a teda aj zo strany Veliteľa Úradu logistického zabezpečenia Ozbrojených síl Slovenskej republiky a Veliteľa 4. pluku logistiky Trenčín je nevyhnutné vydať nové nariadenie na realizáciu Opatrenia Vedúceho hygienika č. E.-XX-XXX/XXXX, Opatrenia Vedúceho hygienika č. E.-XX-XXX/XXXX a prípadného nového nariadenia Náčelníka Generálneho štábu. Ani vydaním nového nariadenia zo strany Náčelníka Generálneho štábu či zo strany Veliteľa Úradu logistického zabezpečenia Ozbrojených síl Slovenskej republiky alebo Veliteľa 4. pluku logistiky Trenčín však podľa navrhovateľa nebude možné trvať zo strany odporcu na povinnom očkovaní dotknutých osôb.

4. Navrhovateľ k možnosti zavedenia povinného očkovania proti ochoreniu COVID-19 uviedol, že povinné očkovanie proti ochoreniu COVID-19 je v zmysle čl. 13 ods. l možné zaviesť aj na území Slovenskej republiky a poukázal na ust. ods. l písm. a) a b), a , , a , , , a ust. a , a vyhlášky Ministerstva zdravotníctva SR č. 585/2008. Navrhovateľ mal za to, že predmetná vyhláška určuje povinné očkovanie proti konkrétnym ochoreniam uvedeným vo vyhláške, medzi ktoré aktuálne ochorenie COVID-19 nepatrí. S poukazom na ust. vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. bez zmeny predmetnej vyhlášky je podľa navrhovateľa možné určiť povinné očkovanie proti ochoreniu COVID-19 iba osobám v profesionálnom riziku nákazy, pričom takéto povinné očkovanie, ako aj okruh osôb, na ktoré sa má predmetné očkovanie vzťahovať, môže určiť iba regionálny úrad verejného zdravotníctva. Zmenou predmetnej vyhlášky je možné nariadiť povinné očkovanie proti ochoreniu COVID-19 aj iným než uvedeným osobám. Mimoriadne povinné očkovanie môže nariadiť iba Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky v prípade mimoriadnej epidemiologickej udalosti. Navrhovateľ uviedol, že Vedúci hygienik Ministerstva obrany SR síce nie je oprávnený nariadiť všeobecné povinné očkovanie nad rámec existujúcej právnej úpravy, avšak profesionálny vojak je podľa ust. povinný sa podrobiť aj nepovinnému očkovaniu, ktoré sa pre neho de facto stáva povinným očkovaním na základe príkazu nadriadeného na podrobenie sa takémuto očkovaniu. V tejto súvislosti navrhovateľ odkázal na ust. 5 Z.z. a má za to, že Vedúci hygienik Ministerstva obrany Slovenskej republiky môže v zmysle vyššie uvedeného nariadiť povinné očkovanie profesionálnych vojakov aj nad rámec existujúcej právnej úpravy, napríklad prostredníctvom opatrenia, avšak akékoľvek povinné očkovanie (aj vo vzťahu k profesionálnym vojakom) môže byť nariadené výlučne očkovacími látkami schválenými na ich použitie Slovenskou republikou alebo Európskou liekovou agentúrou (EMA). Medzi schválenia udelené očkovacej látke Slovenskou republikou alebo agentúrou EMA, ktoré umožňujú nariadenie povinného očkovania takouto látkou, podľa navrhovateľa rozhodne nepatrí tzv. Emergency Use Authorization, teda dočasné schválenie vakcíny na núdzové použitie. Do doby, kým niektorá z vakcín proti ochoreniu COVID-19 prejde jej testovacou fázou a Slovenská republika alebo agentúra EMA jej udelí trvalé povolenie na jej použitie, nebude možné nariadiť ňou povinné očkovanie žiadnej skupine osôb nachádzajúcej sa na území Slovenskej republiky. Na základe uvedeného bol navrhovateľ toho názoru, že kým budú očkovacie látky proti ochoreniu COVID-19 v testovacej fáze, nebude možné nariadiť nimi povinné očkovanie pre

žiadnu časť obyvateľstva Slovenskej republiky, a to ani v prípade existencie materiálnych dôvodov pre zavedenie povinného očkovania akejkoľvek skupiny osôb, bez ohľadu na prípadný prísľub Slovenskej republiky na odškodnenie osôb zasiahnutými nepriaznivými vedľajšími účinkami vakcíny proti ochoreniu COVID-19, keďže podľa navrhovateľa v testovacej fáze nie je možné určiť, aké budú mať vakcíny dôsledky na ľudské zdravie. V tejto súvislosti odkázal navrhovateľ na ust. , podľa ktorého možno biomedicínsky výskum vykonať iba so súhlasom dotknutej osoby. Navrhovateľ poukázal na absenciu materiálnych dôvodov pre zavedenie povinného očkovania a pre obmedzenie základných práv a slobôd nezaočkovaných osôb a v tejto súvislosti uviedol, že materiálne dôvody pre obmedzovanie základných práv a slobôd, napríklad aj v podobe nariadenia povinného očkovania, spočívajú v skutočnosti, že došlo alebo že bezprostredne hrozí, že dôjde k ohrozeniu života a zdravia osôb, pričom situáciu nie je možné vyriešiť miernejším spôsobom (a samozrejme za predpokladu, že prijaté obmedzenia sú spôsobilé zmierniť ohrozenie života a zdravia osôb). K predmetným materiálnym dôvodom sa následne logicky pridávajú ďalšie materiálne dôvody preukazujúce dôvodnosť obmedzenia konkrétnych základných práv a slobôd počas trvania ohrozenia života a zdravia osôb. Rovnako ani iné práva a slobody nie je možné obmedzovať bez existencie materiálnych dôvodov na takýto postup (a samozrejme za súčasného splnenia formálnych podmienok pre ich obmedzenie). Uviedol, že kompetentné orgány verejnej moci ku dnešnému dňu nepoznajú skutočný stav situácie v Slovenskej republike v súvislosti s pandémiou ochorenia COVID-19. Podľa navrhovateľa o tom svedčí aj fakt, že všetky štatistiky Slovenskej republiky ohľadom predmetného ochorenia sú vypracovávané na základe výsledkov testovania populácie RT-PCR testami, pričom kompetentné orgány štátnej správy nemajú informácie o parametroch uvedených testov. Podľa navrhovateľa viaceré lekárske štúdie upozorňujú na nevhodnosť RT-PCR testov a antigénových testov na zisťovanie prítomnosti ochorenia COVID-19 u testovaného a potenciálnej možnosti prenosu tohto ochorenia na ďalšie osoby prostredníctvom testovaného. Navrhovateľ mal za to, že tieto testy od začiatku detegujú okrem COVID-19 množstvo ďalších látok, ktoré sa môžu nachádzať v tele testovaného, avšak nemajú s ochorením COVID-19 nič spoločné, čoho dôsledkom je podľa navrhovateľa falošná negativita testovaných. Navrhovateľ uviedol, že o nevhodnosti PCR testov na zisťovanie prítomnosti ochorenia COVID-19 u testovaného a potenciálnej možnosti prenosu tohto ochorenia na ďalšie osoby prostredníctvom testovaného rozhodol aj Viedenský správny súd, ktorý dňa 24.03.2021 prijal rozhodnutie sp. zn. VGW- -2, v ktorom okrem iného uviedol, že PCR testy vôbec nie sú vhodné na diagnostiku ochorenia COVID-19 a na stanovenie infekčnosti testovaného, v odôvodnení rozsudku na základe vedeckých štúdií uviedol, že dôvody zákazu vychádzania uvádzaného viedenskou políciou stoja na nesprávnom základe a spochybňuje aj kritériá a definície používané na určenie počtu nakazených na koronavírus. Navrhovateľ mal teda za to, že ak kompetentné orgány štátnej správy pri posudzovaní existencie hrozby ohrozenia života a zdravia osôb v súvislosti s ochorením COVID-19 vychádzajú zo štatistík vypracovaných na základe výsledkov testovania populácie nevhodnými testami, tieto výsledky testovania populácie a z nich vychádzajúce štatistiky nie sú vhodnými podkladmi pre rozhodovanie kompetentných orgánov verejnej moci vo vzťahu k otázke zavedenia povinného očkovania, či k prijímaniu rozhodnutí obmedzujúcich základné práva a slobody, keďže tieto výsledky testovania populácie a z nich vychádzajúce štatistiky neodzrkadľujú reálny stav situácie ochorenia COVID-19 v Slovenskej republike. Navrhovateľ odkázal aj na postoj odvolacieho súdu v Lisabone, podľa ktorého sa lisabonský odvolací súd stotožnil s názorom, že testovanie nemožno nariadiť žiadnym normatívnym spôsobom, pretože ide o úkon, ktorý je vo výlučnej kompetencii lekára a iba lekár je tým subjektom, ktorý je oprávnený vydať lekársky predpis či vykonať lekársku diagnózu, keďže ide o lekárske úkony, ktorých vykonávanie je nielen vo výlučnej kompetencii lekára, ale ktorých vykonávanie je aj na jeho výlučnú zodpovednosť, pričom lekár by sa samozrejme vždy mal pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti svojmu pacientovi snažiť získať informovaný súhlas pacienta. Navrhovateľ uviedol, že lekársky predpis na vykonanie pomocných diagnostických metód, akou je napríklad aj vykonanie testu na detekciu ochorenia COVID-19 (nariadenie vykonania testu), ako aj samotná diagnostika existencie ochorenia COVID-19 vo vzťahu ku každému človeku (vykonanie testu), sú teda vo výlučnej kompetencii lekárov a zdravotníckych pracovníkov, pričom nariadenie, ako aj vykonanie takéhoto testu, je výlučne na ich zodpovednosti. V prípade testovania na zistenie prítomnosti ochorenia COVID-19 je predmetné testovanie vykonávané bez predchádzajúceho pozorovania či aspoň vzhliadnutia človeka pristupujúceho k testu, testovanie na mnohých odberných miestach (miestach odberu biologického materiálu) nie je vykonávané zdravotníckym personálom, na mnohých miestach nie je zabezpečená ani len prítomnosť zdravotníckeho personálu aspoň vo forme dozoru, a súčasne predmetný odber biologického materiálu je vykonávaný bez právne relevantného informovaného súhlasu pacienta. Akýkoľvek úkon zdravotnej starostlivosti vykonaný bez predchádzajúceho pozorovania pacienta a bez prítomnosti zdravotníckeho personálu je pritom nutné

vnímať ako úkon non lege artis. Navrhovateľ mal zároveň za to, že z rozsudku odvolacieho súdu v Lisabone vyplýva, že súčasné vedecké dôkazy nedokážu potvrdiť, že RT-PCR test sám osebe deteguje bez akýchkoľvek pochybností prítomnosť vírusu SARS-CoV-2 u testovaného, a to z viacerých dôvodov, z ktorých lisabonský odvolací súd zdôraznil, že spoľahlivosť RT-PCR testov závisí od počtu cyklov, ktoré tvoria test a že spoľahlivosť RT-PCR testov závisí od množstva prítomnej vírusovej záťaže u testovaného. Lisabonský odvolací súd taktiež vyslovil, že pozbavenie fyzickej, pohybovej, alebo inej slobody (bez ohľadu na to, akú nomenklatúru tento príkaz predpokladá - uväznenie, izolácia, karanténa, profylaktická ochrana, zdravotný dohľad, atď.) na základe skutočnosti, ktorá nie je vyslovene predpokladaná všeobecne záväznými právnymi predpismi, je nutné posúdiť ako nezákonné zadržanie, a to bez ohľadu na subjekt, ktorý svojim rozhodnutím takýmto spôsobom obmedzil osobnú slobodu človeka, keďže takéto rozhodnutie je za daných okolností vydané nekompetentným subjektom a bez právneho základu. Navrhovateľ uviedol, že ak RT-PCR testy nie sú vhodnými testami na zisťovanie prítomnosti ochorenia COVID- 19 u testovaného a na jeho potenciálnu možnosť prenosu tohto ochorenia na ďalšie osoby, potom ani výsledky testovania predmetnými testami nemôžu byť relevantným základom pre rozhodovanie o otázke povinného očkovania, vyhlásenia a predlžovania núdzového stavu, či obmedzovania základných práv a slobôd obyvateľstva. V nadväznosti na uvedené poukázal navrhovateľ na diskriminačný (protiprávny) charakter vymáhania plnenia povinností, pre ukladanie ktorých chýba materiálny základ.

5. Navrhovateľ poukázal aj na charakter základných ľudských práv a slobôd, a to že sú neodňateľné (nikoho nemožno týchto práv pozbaviť), nescudziteľné (nemožno ich previesť na iného), nepremlčateľné (nepodliehajú premlčaniu, a teda ich trvanie je počas života človeka časovo neobmedzené) a nezrušiteľné (existujú nezávisle od vôle zákonodarcu, ktorý ich uznáva, ale nemôže ich zrušiť). Navrhovateľ mal za to, že aj keby v rozpore s medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky boli legislatívnym procesom prijaté právne predpisy, ktoré by obmedzovali základné ľudské práva a slobody iným, než povoleným spôsobom, nebolo by možné hľadieť na takéto predpisy ako na platné a účinné ani do času pozbavenia ich účinnosti Ústavným súdom Slovenskej republiky. Ani Ústavný súd Slovenskej republiky totiž nemôže svojimi rozhodnutiami vysloviť zánik základných ľudských práv a slobôd vzhľadom na medzinárodné záväzky Slovenskej republiky. Opačný výklad by úplne popieral nezrušiteľnosť základných práv a slobôd zakotvenú nie len v , ale aj v ústavnom , ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd, vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv, v Európskom dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd či v Charte základných práv Európskej únie. Podľa navrhovateľa prezumpcia legálnosti právneho aktu musí mať logické hranice a v prípade nečinnosti Ústavného súdu Slovenskej republiky (ktorý ako jediný môže rozhodnúť o súlade právneho aktu s právnymi aktmi vyššej právnej sily, a to iba na návrh obmedzeného počtu subjektov), alebo v prípade zjavného zásahu právneho aktu do základných ústavných princípov či do medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky (do pokojného stavu), nie je možné absurdne trvať na prezumpcii legálnosti právneho aktu až do rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o súlade takéhoto právneho aktu s právnymi aktmi vyššej právnej sily. Rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky musí byť bezprostredné, rovnako ako návrh na preskúmanie súladu rozporuplného predpisu s právnymi aktmi vyššej právnej sily, inak by bol narušený princíp právnej istoty vo vzťahu k najvyšším právnym normám na úkor právnych noriem nižšej právnej sily, čo je zjavný nezmysel, najmä pri aktuálne obmedzených možnostiach ochrany obyvateľstva voči právnym predpisom, ktoré sú v rozpore s právnym predpisom vyššej právnej sily. Navrhovateľ konštatoval, že v rámci hierarchie právnych predpisov sú medzinárodné zmluvy a dohovory zaväzujúce Slovenskú republiku na úrovni a ústavných zákonov, ide o právne predpisy najvyššej právnej sily, ktorých obsah nemožno meniť či rušiť zákonmi či právnymi predpismi nižšej právnej sily, dokonca ani ústavnými zákonmi. Vnútroštátnymi predpismi nie je možné rozširovať ani zužovať medzinárodné záväzky Slovenskej republiky na medzinárodnej úrovni. Uvedené však nebráni prijatiu vnútroštátnej právnej úpravy rozširujúcej záväzky Slovenskej republiky, ktoré jej vyplývajú z medzinárodných zmlúv a dohovorov na vnútroštátnej úrovni. Ak by však zmenou vnútroštátnych právnych predpisov došlo k zásahu do existujúcich medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky, znamenalo by to porušenie medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky a porušenie záväzkov vo vzťahu k dodržiavaniu základných ľudských práv a slobôd zakladá zodpovednosť Slovenskej republiky voči jej obyvateľom za škodu, ktorú im týmto Slovenská republika spôsobí. Tieto práva nemôžu zaniknúť či sa dočasne neaplikovať. Poukázal na článok 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a dôstojnosti človeka v súvislosti s aplikáciou biológie a medicíny - Dohovor o ľudských právach a biomedicíne, ktorý pre Slovenskú republiku nadobudol platnosť dňa 01.12.1999, podľa ktorého záujmy jednotlivca sa v

tejto oblasti úpravy nikdy nesmú podrobovať tzv. verejnému záujmu. Zároveň platí, že právo jednotlivca končí tam, kde sa začína právo iného, inak povedané, výkonom svojich práv človek nesmie zasahovať do práv druhých a naopak, druhí nesmú zasahovať do práv človeka, ani pod zámienkou ochrany vlastných práv, ani pod zámienkou ochrany spoločnosti či verejného zdravia. Tomu, že uvedené platí pre všetky oblasti života (vrátane oblasti zdravia) svedčí článok 5 Dohovoru, v zmysle ktorého zásah v oblasti zdravia sa môže vykonať iba vtedy, ak osoba, ktorej sa týka, bola informovaná a so zásahom vyjadrila súhlas. Pred zákrokom musí byť osoba primerane informovaná o jeho účele a povahe, ako aj o následkoch a rizikách zákroku a príslušná osoba môže svoj súhlas kedykoľvek slobodne zrušiť. Navrhovateľ mal za to, že bez informovaného súhlasu nie je možné nariadiť obyvateľstvu alebo jeho časti povinné očkovanie, hromadne ho nútiť absolvovať test na ochorenie COVID-19, nosiť prekrytie horných dýchacích ciest, dodržiavať karanténu, a pod. Konkrétne povinnosti je možné ukladať jednotlivo osobám, u ktorých na to vznikol dôvod, t.j. došlo k ich nákaze alebo prejavujú symptómy ochorenia a pod., ale osobu nevykazujúcu symptómy ochorenia nie je možné nútiť absolvovať test na ochorenie COVID-19, či nosiť prekrytie horných dýchacích ciest. Osobu nenakazenú ochorením nemožno nútiť absolvovať karanténu či inak obmedzovať jej slobodu pohybu a pobytu. Navrhovateľ mal za to, že všeobecnú povinnosť vakcinácie či povinnú vakcináciu určitej skupiny obyvateľstva môže Slovenská republika určiť iba zákonom, a to iba očkovacou látkou schválenou agentúrou EMA na jej trvalé použitie. Navrhovateľ poukázal aj na diskriminačný charakter právnych noriem upravujúcich rozdielne zaobchádzanie s osobami, ktoré sa rozhodli dobrovoľne nezaočkovať proti ochoreniu COVID-19 a mal za to, že nedôvodné rozlišovanie medzi očkovanými a neočkovanými osobami v podobe zvýhodňovania jednej skupiny osôb alebo v podobe znevýhodňovania druhej skupiny osôb predstavuje diskriminačné konanie, a takéto rozlišovanie je v rozpore s platným právom Európskej Únie.

6. Navrhovateľ uviedol, že vo vzťahu k nariadeniu povinného očkovania vyššie uvedenej skupiny osôb definovanej v Dodatku č. 3 (pozn. súdu zrejme Doplnku č. 3) a vo vzťahu k prípadnému sankcionovaniu týchto osôb v prípade, ak sa odmietnu podrobiť povinnému očkovaniu, ide jednoznačne o diskriminačné konanie štátu, keďže v zmysle dostupných vedeckých štúdií a v zmysle vyjadrení samotných slovenských štátnych orgánov, sa môžu aj osoby očkované proti ochoreniu COVID-19 nakaziť ochorením COVID-19, pričom aj tieto osoby môžu šíriť ochorenie COVID- 19 a nemusia pritom vykazovať žiadne klinické príznaky ochorenia COVID-19. Naopak, u osôb, ktoré nie sú očkované proti ochoreniu COVID-19, je pravdepodobnosť asymptomatického šírenia ochorenia COVID-19 blížiaca sa k nule. Zo strany štátu preto nie je dôvodné pristúpiť k sankcionovaniu týchto osôb v prípade, ak sa odmietnu podrobiť povinnému očkovaniu a takýto postup štátu by predstavoval diskriminačné, a teda protiprávne, konanie v rozpore s platným právom Európskej Únie, ktorým je Slovenská republika viazaná. Navrhovateľ záverom uviedol, že spoločnosť je v otázkach súvisiacich s ochorením COVID- 19 rozdelená a zatiaľ čo vlády väčšiny krajín sveta naliehajú na očkovanie obyvateľstva, viacerí vedci poukazujú na možné negatívne dôsledky očkovania proti ochoreniu COVID- 19, napr. profesor Byram Bridle v apríli 2021 uviedol, že spike proteín je spojený s tvorbou Lewyho teliesok, ktorá súvisí s priónovými chorobami a vyjadril obavy, že vakcíny môžu spôsobovať priónové choroby, ako je demencia, Alzheimerova choroba a Creutzfeldt-Jakobova choroba (CJD), ktoré priónové choroby sú nevyliečiteľné a vždy smrteľné. Doktor lekárskych vied, profesor a predseda Petrohradskej odbornej lekárskej asociácie, Alexander Redko sa spolu s ďalšími profesormi (Pavel Vorobjov, Alexandr Redko, Vladislav Šafalinov, Igor Gundarov) a mnohými ďalšími známymi odborníkmi na konferencii o aktuálnej situácii v súvislosti s koronavírusom a o opatreniach prijatých Ruskou federáciou zhodol, že skutočná prirodzená imunita, a nie vakcinačná imunita vo výsledku očkovania, je najlepšou a najspoľahlivejšou ochranou proti vzniku ochorenia. Účastníci konferencie vyjadrili znepokojenie nad skutočnosťou, že žiadna vakcína proti COVID-19 zatiaľ neprešla predchádzajúcimi fázami klinického výskumu na preukázanie účinnosti a bezpečnosti jej použitia, a napriek tomu sa tieto vakcíny plošne používajú na základe dočasných povolení tzv. emergency use licences. Navrhovateľ mal za to, že v zmysle medzinárodných dohovorov a noriem Európskej únie sa vakcíny majú podávať iba v prípade, ak neexistuje žiaden iný účinný spôsob liečby. Dnes už však existuje schválená liečba ochorenia COVID-19 prostredníctvom tzv. monoklonálnych protilátok (kasirivimab/imdevimab). Vakcinácia je navyše pravdepodobne zbytočná v prípadoch mutujúcich vírusov a nedokáže chrániť pred novými mutáciami vírusu. Podľa navrhovateľa je potvrdené, že aktuálne vakcíny schválené na ich núdzové použitie sú neúčinné voči najnovšej mutácii vírusu SARS-CoV-2 tzv. Omicron, táto správa sa zhodne šíri všetkými prostriedkami masmediálnej komunikácie. Uviedol, že Americký úrad pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (OSHA) v novembri 2021 uviedol, že na základe rozhodnutia súdu pozastavil presadzovanie požiadavky na povinné očkovanie zamestnancov proti ochoreniu COVID-19 pre súkromné spoločnosti. Americký

odvolací súd potvrdil rozhodnutie prvostupňového súdu, v zmysle ktorého vláda USA nariadením povinného očkovania zamestnancov proti ochoreniu COVID-19 pre súkromné spoločnosti so 100 a viac zamestnancami prekročila svoju právomoc. Tieto spoločnosti mali podľa nariadenia vlády zabezpečiť, aby ich zamestnanci boli do 04.01.2022 zaočkovaní proti ochoreniu COVID-19 alebo aby sa týždenne testovali a nosili prekrytie horných dýchacích ciest. V Rezolúcii Parlamentného zhromaždenia Rady Európy č. 2361 (2021) z 27.01.2021 sa v bode 7.1.5. nalieha na členské štáty Rady Európy a Európskej Únie, aby zriadili nezávislé vakcinačné kompenzačné programy na zabezpečenie kompenzácie za škody a ujmy z vakcinácie, ktoré kompenzačné vakcinačné programy sa netýkajú výslovne iba prípadov povinnej vakcinácie, ale vakcinácie ako takej, pretože uvedená rezolúcia akcentuje zásadu dobrovoľnosti očkovania a zákaz diskriminácie pre osoby, ktoré k takémuto dobrovoľnému rozhodnutiu nepristúpia. Na predmetnú rezolúciu nadväzuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/953 z 14.06.2021 o digitálnom COVID preukaze EÚ, v ktorom sa taktiež akcentuje potreba zabrániť priamej alebo nepriamej diskriminácii osôb, ktoré nie sú zaočkované, hoci aj z dôvodu, že sa rozhodli nenechať sa zaočkovať. Navrhovateľ upozornil na ust. , podľa ktorého sa trestom odňatia slobody potrestá ten, kto za krízovej situácie núti iného, aby niečo trpel, zneužívajúc jeho tieseň vyvolanú jeho nepriaznivými osobnými pomermi, na ust. , podľa ktorého sa trestom odňatia slobody potrestá verejný činiteľ, ktorý za krízovej situácie v úmysle spôsobiť inému škodu alebo zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech, vykonáva svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu alebo prekročí svoju právomoc, a na ust. , podľa ktorého sa trestom odňatia slobody potrestá ten, kto za krízovej situácie obmedzuje iného vojaka na právach.

7. Navrhovateľ na osvedčenie skutočností uvádzaných v návrhu pripojil k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia o.i. listinné dôkazy: Opatrenie vedúceho hygienika Ministerstva obrany Slovenskej republiky č. VÚHE-30/177/2021 zo dňa X7.09.2021 vrátane G. č. 1 a 2, Opatrenie vedúceho hygienika Ministerstva obrany Slovenskej republiky č. E.-XX/XXX/XXXX zo dňa 21.12.2021 vrátane Prílohy č. 1 a 2, Opatrenie vedúceho hygienika Ministerstva obrany Slovenskej republiky č. E.-XX-XXX/ XXXX zo dňa 30.12.2021, Nariadenie náčelníka GŠ OS SR zo dňa 28.10.2021 na realizáciu opatrenia vedúceho hygienika MO SR, k očkovaniu v rezorte obrany č. E.-XX-XXX/XXXX v znení doplnkov č. 1 až 4, Nariadenie veliteľa ÚLZ OS SR na realizáciu Opatrenia vedúceho hygienika MO SR k očkovaniu v rezorte obrany zo dňa 25.11.2021, Nariadenie veliteľa 4. plog na realizáciu Opatrenia vedúceho hygienika MO SR k očkovaniu v rezorte obrany zo dňa 04.01.2022, Rozhodnutie Lisabon Court of Appeal (v angličtine), článok Household Transmission of SARS-CoV-2 (v angličtine), článok doc. JUDr. Jána Drgonca, DrSC., Odborné stanovisko spolku RESETHEUS z.s., Rozhodnutie Verwaltungsgerich Wien (v nemčine), list o vyslaní PrV/zamestnancov do krátkodobých odborných kurzov zo dňa 30.12.2021, Nariadenie Náčelníka Generálneho štábu OS SR na realizáciu opatrenia vedúceho hygienika MO SR k očkovaniu v rezorte obrany zo dňa 21.01.2022.

8. Podľa ust. (ďalej len „“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

9. Podľa ust. 324 ods. 3 , neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

10. Podľa ust. , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

11. Podľa ust. , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

12. Podľa ust. , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20160701> uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

13. Podľa ust. , k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

14. Podľa ust. , ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

15. Podľa ust. , ak súd nepostupoval podľa <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2015/160/20160701>, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20160701>, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

16. Podľa ust. , prvá veta , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

17. Podľa ust. , pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

18. Podľa ust. a o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ako „“), (1) Štátna služba je činnosť, ktorou profesionálny vojak plní úlohy vyplývajúce z tohto zákona a z osobitných predpisov. (2) Profesionálny vojak je fyzická osoba, ktorá vykonáva štátnu službu v služobnom pomere k Slovenskej republike. Ak sa v tomto zákone používa pojem profesionálny vojak, rozumie sa tým aj profesionálna vojačka.

19. Podľa ust. až 4 , (1) Služobný úrad je povinný zaobchádzať s občanom a profesionálnym vojakom v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania ustanovenou osobitným predpisom, 4) najmä ak ide o podmienky prijatia do štátnej služby, podmienky výkonu štátnej služby, odmeňovanie a iné plnenie peňažnej hodnoty a nepeňažnej hodnoty poskytované v súvislosti s výkonom štátnej služby, vzdelávanie a skončenie štátnej služby. (2) V súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania sa zakazuje diskriminácia občana a profesionálneho vojaka z dôvodu pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, rasového pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, sexuálnej orientácie, manželského stavu a rodinného stavu, povinností k rodine, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia alebo z dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti. (3) Výkon práv a povinností vyplývajúcich zo štátnej služby musí byť v súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na ujmu druhého. (3) Občan pri prijímaní do štátnej služby alebo profesionálny vojak, ktorý sa domnieva, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli dotknuté nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania, sa môže domáhať ochrany v služobnom úrade alebo na súde 4). Služobný úrad je povinný na podnet občana a profesionálneho vojaka bez zbytočného odkladu odpovedať, vykonať nápravu a odstrániť následky nedodržania zásady rovnakého zaobchádzania. (pozn. odkaz 4) je o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov).

20. Podľa ust. , veliteľ na účely tohto zákona je profesionálny vojak, ktorý je oprávnený vydávať podriadenému profesionálnemu vojakovi vojenské rozkazy, nariadenia, príkazy a pokyny na vykonávanie štátnej služby alebo v súvislosti s jej výkonom v určenom rozsahu.

21. Podľa ust. , veliteľ je povinný a) riadiť, organizovať a kontrolovať výkon štátnej služby podriadených profesionálnych vojakov, b) zabezpečovať, aby podriadení profesionálni vojaci boli náležite vycvičení, vyškolení a riadne oboznámení so služobnými predpismi, vojenskými rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi, ako aj s informáciami potrebnými na riadny výkon štátnej služby,

c) vytvárať podriadeným profesionálnym vojakom podmienky na riadny výkon štátnej služby, najmä zabezpečovať materiálne a technické podmienky pracoviska vrátane osobných ochranných pracovných prostriedkov nevyhnutných na riadny a bezpečný výkon štátnej služby, d) viesť podriadených profesionálnych vojakov k dodržiavaniu základných povinností a služobnej disciplíny, vyvodzovať dôsledky z neplnenia základných povinností a z porušovania služobnej disciplíny a vykonávať disciplinárnu právomoc podľa tohto zákona, e) zaisťovať bezpečnosť a ochranu zdravia podriadených profesionálnych vojakov pri výkone štátnej služby a kontrolovať dodržiavanie predpisov v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri výkone štátnej služby a v oblasti prevádzky technických zariadení; ak veliteľ zistí nedostatky, je povinný urobiť opatrenia na ich odstránenie, f) navrhovať opatrenia, ak zistil dôvod na zmenu v služobnom pomere alebo dôvod na skončenie služobného pomeru podriadeného profesionálneho vojaka, g) vytvárať podmienky na predchádzanie vzniku služobných úrazov a chorôb z povolania profesionálneho vojaka, viesť evidenciu služobných úrazov, zabezpečiť vyšetrenie služobného úrazu alebo choroby z povolania a viesť evidenciu dočasnej neschopnosti na výkon štátnej služby pre chorobu alebo úraz (ďalej len "dočasná neschopnosť pre chorobu alebo úraz"), h) zabezpečiť vedenie písomností týkajúcich sa služobného pomeru profesionálneho vojaka v osobnom spise profesionálneho vojaka.

22. Podľa ust. až 4 (1) Profesionálneho vojaka na základe rozhodnutia príslušného ústavného orgánu vysiela mimo územia Slovenskej republiky služobný úrad a) na účely humanitárnej pomoci, mierovej pozorovateľskej misie, vojenskej operácie, plnenia záväzku z medzinárodnej zmluvy o spoločnej obrane proti napadnutiu alebo na účely ďalšej spolupráce so zahraničnými ozbrojenými silami v súlade s medzinárodným právom, b) na plnenie úloh vyplývajúcich zo zastupovania Slovenskej republiky v medzinárodnej organizácii alebo medzinárodného vojenského veliteľstva, c) na účely vojenského cvičenia. (2) Profesionálneho vojaka vyčleneného na plnenie úloh Vojenského spravodajstva môže minister vyslať mimo územia Slovenskej republiky a) v súlade s osobitným predpisom, b) ak to vyplýva z medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, alebo c) po dohode ministerstva s Ministerstvom zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky k zastupiteľským úradom Slovenskej republiky alebo k medzinárodným organizáciám. (3) Profesionálneho vojaka podľa odseku 1 písm. a) a c) môže služobný úrad vyslať mimo územia Slovenskej republiky, ak spĺňa požiadavky podľa osobitného predpisu a profesionálneho vojaka podľa odseku 1 písm. b), ak spĺňa požiadavky, ktoré ustanoví služobný predpis.

23. Podľa ust. , zahraničná služobná cesta na účely tohto zákona je čas služobnej cesty podľa odseku 1 mimo územia Slovenskej republiky, vrátane výkonu štátnej služby mimo územia Slovenskej republiky, do skončenia tejto cesty.

24. Podľa ust. až 5 , (1) Služobná disciplína je povinnosť dodržiavať , ústavné zákony, právne záväzné akty Európskej únie, zákony, ostatné všeobecne záväzné právne predpisy a vojenskú prísahu. Služobná disciplína je aj povinnosť dodržiavať vojenské rozkazy, nariadenia, príkazy a pokyny veliteľov, Etický kódex profesionálneho vojaka, vojenské predpisy, služobné predpisy a ostatné interné predpisy, s ktorými bol profesionálny vojak riadne oboznámený. (2) Vojenský rozkaz, nariadenie, príkaz a pokyn nesmú byť vydané v rozpore s , ústavnými zákonmi, právne záväznými aktmi Európskej únie, zákonmi, ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, vojenskou prísahou, Etickým kódexom profesionálneho vojaka, vojenskými predpismi, služobnými predpismi a ostatnými internými predpismi. (3) Ak sa profesionálny vojak domnieva, že vojenský rozkaz, nariadenie, príkaz alebo pokyn veliteľa je v rozpore s , ústavnými zákonmi, právne záväznými aktmi Európskej únie, zákonmi, ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, vojenskou prísahou, Etickým kódexom profesionálneho vojaka, vojenskými predpismi, služobnými predpismi a ostatnými internými predpismi, je povinný na to veliteľa upozorniť.

(4) Ak veliteľ trvá na splnení vojenského rozkazu, nariadenia, príkazu alebo pokynu, musí ho profesionálnemu vojakovi písomne potvrdiť a profesionálny vojak je povinný ho splniť. Písomné potvrdenie sa nevyžaduje, ak hrozí nebezpečenstvo z omeškania. (5) Profesionálny vojak je povinný odoprieť splnenie vojenského rozkazu, nariadenia, príkazu alebo pokynu veliteľa, ak by jeho splnením spáchal trestný čin alebo priestupok; túto skutočnosť oznámi bezodkladne najbližšiemu nadriadenému toho veliteľa, ktorý vojenský rozkaz, nariadenie, príkaz alebo pokyn vydal.

25. Podľa ust. a bod 2 , (1) Profesionálny vojak je povinný a) dodržiavať služobnú disciplínu, ... p) podrobiť sa 2. očkovaniu a ďalším profylaktickým opatreniam, ktoré súvisia s výkonom štátnej služby.

26. Podľa ust. a , (1) Profesionálny vojak počas výkonu štátnej služby podlieha disciplinárnej právomoci podľa tohto zákona. Disciplinárnu právomoc podľa tohto zákona voči profesionálnemu vojakovi má veliteľ. (2) O uložení disciplinárneho opatrenia alebo o udelení disciplinárnej odmeny v rozkaznom konaní rozhoduje veliteľ disciplinárnym rozkazom.

27. Podľa ust. a , (1) Profesionálny vojak je disciplinárne zodpovedný za disciplinárne previnenie. (2) Disciplinárnym previnením je zavinené porušenie alebo nesplnenie základných povinností veliteľa alebo profesionálneho vojaka alebo zavinené porušenie zákazov alebo obmedzení profesionálneho vojaka, ak nie je trestným činom alebo priestupkom; zavineným porušením alebo nesplnením základných povinností a zavineným porušením zákazov alebo obmedzení sa rozumie úmyselné konanie alebo nedbanlivostné konanie veliteľa alebo profesionálneho vojaka alebo opomenutie konania veliteľom alebo profesionálnym vojakom.

28. Podľa ust. o ozbrojených silách Slovenskej republiky (ďalej len ako „“) (1) Velenie ozbrojeným silám je proces, v ktorom veliteľ vydáva v rozsahu svojej pôsobnosti vojenské rozkazy na zabezpečenie plnenia úloh ozbrojených síl. (2) Ozbrojeným silám v rozsahu svojej pôsobnosti velí a) prezident Slovenskej republiky, b) náčelník generálneho štábu, c) ostatní ustanovení velitelia, d) veliteľ organizácie vzájomnej kolektívnej bezpečnosti, ktorej je Slovenská republika členom, podľa odseku 11, e) veliteľ podľa odseku 12.

29. Podľa ust. , o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ako „“),orgánmi verejného zdravotníctva sú v rozsahu ustanovenom týmto zákonom (d) Ministerstvo obrany Slovenskej republiky.

30. Podľa ust. , na zabezpečenie jednotného postupu orgánov verejného zdravotníctva (b) orgány verejného zdravotníctva uvedené v odseku 1 písm. d) až f) zriaďujú útvar, 2a) ktorý riadi a za jeho činnosť zodpovedá vedúci hygienik rezortu.

31. Podľa ust. , opatrenia na predchádzanie vzniku a šíreniu prenosných ochorení sú (d) osobitné a mimoriadne očkovanie, očkovanie pri úrazoch, poraneniach a nehojacich sa ranách, očkovanie pred cestou do zahraničia, očkovanie osobitných skupín obyvateľstva.

32. Rozhodovanie a rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v súdnom konaní možno považovať za súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa článku 46 SR. Pri nariadení neodkladného opatrenia súd musí pamätať na to, že ochrana musí byť poskytnutá ako tomu, kto žiada nariadenie neodkladného opatrenia, tak v rámci ústavných pravidiel aj tomu, proti ktorému neodkladné opatrenie smeruje.

33. Z citovaných zákonných ustanovení možno jednoznačne vyvodiť, že právna úprava ohľadom rozhodovania o návrhoch na neodkladné opatrenie popri nevyhnutnosti rýchlo a pružne vyriešiť vzniknutý stav, vyžaduje aj hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, resp. podmienok na nariadenia neodkladného opatrenia. V je možnosť nariadenia neodkladného opatrenia uvedená v prípade potreby bezodkladnej úpravy pomerov alebo obavy z ohrozenia exekúcie. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vyžaduje opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

34. Súd zdôrazňuje, že úspech strany, ktorá sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia, vyžaduje preukázanie danosti hmotnoprávneho nároku (práva) medzi sporovými stranami, ohľadne ktorého majú byť upravené ich pomery (tzv. osvedčenie nároku) a súčasne vyžaduje, aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe neodkladnej (dočasnej) úpravy. Samotný nárok teda nemusí byť preukázaný nepochybne. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je súčasne osvedčenie, že bez okamžitej úpravy pomerov, by bolo právo niektorej zo strán ohrozené. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie meritórneho rozhodnutia, čo ale neoslabuje potrebu osvedčenia aspoň základných skutočností potrebných pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako aj osvedčenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov.

35. Vo vzťahu k posúdeniu dôvodnosti návrhu navrhovateľa súd v prvom rade považuje za podstatné zdôrazniť špecifický charakter služobného pomeru profesionálnych vojakov, ktorý je svojou povahou inštitútom verejného práva - ide o štátnozamestnanecký právny pomer. Takýto právny pomer nevzniká zmluvou, ale mocenským aktom služobného orgánu - rozhodnutím o prijatí do služobného pomeru a po celú dobu svojho trvania sa výrazne odlišuje od pomeru pracovného, ktorý je naopak typickým pomerom súkromnoprávnym. To sa prejavuje okrem iného aj v právnej úprave týkajúcej sa zmeny služobného pomeru, služobnej disciplíny, skončenia služobného pomeru a nárokov s ním súvisiacich a ďalších prípadov rozhodovania služobných orgánov. Tieto vzťahy sú založené na tuhšej podriadenosti a nadriadenosti subjektov služobného pomeru. Právna povaha takéhoto služobného pomeru profesionálnych vojakov odráža osobitný charakter zamestnávateľa ako primárneho nositeľa verejnej moci, potrebu pevného začlenenia vojaka do organizmu verejnej moci a účasť na jej výkone. kladie na vojakov vyššie nároky profesionálneho a morálneho charakteru pre výkon služby, ktorých porušenie nekompromisne sankcionuje, čo v konečnom dôsledku znamená, že vo vzťahu k plneniu služobných povinností vyžaduje striktné dodržiavanie svojich ustanovení, prísnejších než iné zákony. Zákonná úprava vychádza z premisy, že profesionálny vojaci vykonávajú časť zvrchovanej štátnej moci a štát má legitímny záujem vyžadovať od nich „zvláštne puto dôvery a lojality“ (bližšie pozri Pellegrin proti Francúzsku, rozsudok ESĽP z 8. decembra 1999 týkajúci sa sťažnosti č. 28541/95) (viď. uznesenie NS SR sp. zn. ).

36. Dodržiavanie služobnej disciplíny je podľa ust. jednou z najzákladnejších povinností profesionálneho vojaka, prostredníctvom ktorej sa zásadne realizuje prvok jeho podriadenosti. Pod služobnou disciplínou profesionálneho vojaka ( ) sa okrem povinnosti dodržiavať Ústavu SR, ústavné zákony, právne záväzné akty EÚ, zákony, ostatné všeobecne záväzné právne predpisy a vojenskú prísahu, rozumie aj povinnosť profesionálneho vojaka dodržiavať vojenské rozkazy, nariadenia, príkazy a pokyny veliteľov. Veliteľ je oprávnený vydávať podriadenému profesionálnemu vojakovi vojenské rozkazy, nariadenia, príkazy a pokyny na vykonávanie štátnej služby alebo v súvislosti s jej výkonom v určenom rozsahu, pričom prostredníctvom týchto aktov veliteľa sa navonok prejavuje charakter služobného pomeru profesionálnych vojakov (podriadenosti profesionálnych vojakov ako subjektov služobného pomeru).

37. nezakotvuje povinnosť profesionálneho vojaka dodržiavať nariadenia, príkazy, rozkazy a pokyny svojich veliteľov absolútne a v ust. stanoví, že profesionálny vojak, ak sa domnieva, že nariadenie, príkaz, rozkaz a pokyn veliteľa je v rozpore SR, ústavnými zákonmi, zákonmi (atď.), je primárne povinný na tento rozpor upozorniť veliteľa a ak veliteľ, aj napriek upozorneniu profesionálneho vojaka, na splnení nariadenia, príkazu, rozkazu alebo pokynu trvá, je povinný profesionálny vojak, po písomnom potvrdení veliteľa, aj takéto

nariadenie, príkaz, rozkaz alebo pokyn veliteľa splniť, hoci sa profesionálny vojak domnieva, že je rozporný s napr. SR alebo zákonmi. Podľa ust. je profesionálny vojak povinný odoprieť splnenie vojenského rozkazu, nariadenia, príkazu alebo pokynu veliteľa, ak by jeho splnením spáchal trestný čin alebo priestupok a túto skutočnosť oznámi bezodkladne najbližšiemu nadriadenému toho veliteľa, ktorý vojenský rozkaz, nariadenie, príkaz alebo pokyn vydal.

38. V danom prípade v návrhu ani samotný navrhovateľ nerozporoval tú skutočnosť, že Ministerstvo obrany SR (odporca) je podľa ust. orgánom verejného zdravotníctva, ktorého činnosť riadi a za ktorú zodpovedá podľa ust. vedúci hygienik rezortu. Navrhovateľ v návrhu nerozporoval ani to, že profesionálny vojak je podľa ust. povinný sa podrobiť očkovaniu (aj nad rámec povinného očkovania proti konkrétnym ochoreniam uvedeným vo vyhláške č. ) na základe príkazu nadriadeného na podrobenie sa takémuto očkovaniu. V tejto súvislosti navrhovateľ správne poukázal na ust. 5 Z.z., v spojení s ust. a , , , podľa ktorých Vedúci hygienik Ministerstva obrany SR (odporcu) môže nariadiť povinné očkovanie profesionálnych vojakov aj nad rámec existujúcej právnej úpravy (napr. prostredníctvom opatrenia). Plne v súlade s tým, čo uviedol navrhovateľ, vedúci hygienik Ministerstva obrany SR vydal dňa 21.12.2021 opatrenie č. E.-XX/XXX/ XXXX (v znení opatrenia zo dňa 30.12.2021 č. E.-XX/XXX/XXXX), ktorým v záujme účinnej ochrany profesionálnych vojakov pred zvýšeným nebezpečenstvom prenosných ochorení nariadil vykonať očkovanie, kontrolu očkovania, hlásenie o vykonanom očkovaní (a ďalšie), a to za účelom účinnej ochrany profesionálnych vojakov pred zvýšeným nebezpečenstvom prenosných ochorení. Podľa článku 4.1 písm. b) až d) tohto opatrenia (v znení zo dňa 30.12.2021), očkovaniu proti ochoreniu COVID-19 podliehali (i) profesionálni vojaci plniaci úlohy podľa až i) , (ii) profesionálni vojaci vyslaní na plnenie úloh mimo územia SR podľa , profesionálni vojaci zaradení do jednotiek NATO a EÚ s Notice to Move a (iii) profesionálni vojaci vyslaní na zahraničnú služobnú cestu podľa

39. Na realizáciu predmetného opatrenia vedúceho hygienika Ministerstva obrany SR bolo vydané nariadenie náčelníka GŠ OS SR v znení Doplnku č. 4 zo dňa 20.01.2022 č. M.-X-XX/XXXX-PravO, predmetom ktorého bola úloha adresovaná veliteľom na všetkých stupňoch velenia zabezpečiť (v zmysle opatrení vedúceho hygienika Ministerstva obrany SR) očkovanie v rezorte obrany, vrátane očkovania proti ochoreniu COVID-19. Predmetné nariadenie náčelníka GŠ OS SR predstavuje nariadenie veliteľa ( a ), ktoré sú profesionálni vojaci, a to vrátane ostatných podriadených veliteľov podľa ust. , povinní dodržať ako súčasť služobnej disciplíny podľa ust. a Dodržiavanie služobnej disciplíny predstavuje základnú zákonnú povinnosť profesionálneho vojaka, ktorej môže byť profesionálny vojak zbavený len zákonom predpokladaným spôsobom v súlade s ust. až 5 V danom prípade splnenie uloženej povinnosti predpokladanej nariadením náčelníka GŠ OS SR nadväzuje na osobitnú povinnosť profesionálneho vojaka podľa ust. (podrobiť sa očkovaniu a ďalším profylaktickým opatreniam, ktoré súvisia s výkonom štátnej služby). Nesplnením povinnosti uloženej profesionálnemu vojakovi spadajúcemu pod vymedzenie subjektov podľa článku 4.1 písm. b) až d) nariadenia náčelníka GŠ OS SR sa profesionálny vojak dopustí porušenia povinnosti podľa ust. (dodržiavať služobnú disciplínu, vrátane nariadenia veliteľa) a porušenia povinnosti podľa ust. bodu 2 (podrobiť sa očkovaniu).

40. V sa porušenie služobnej disciplíny považuje za disciplinárne previnenie. presne stanovuje, že disciplinárnym previnením je len to zavinené porušenie alebo nesplnenie základných povinností veliteľa alebo profesionálneho vojaka alebo zavinené porušenie zákazov alebo obmedzení profesionálneho vojaka, ktoré nie je trestným činom alebo priestupkom ( ). V súlade s ust. profesionálny vojak podlieha disciplinárnej právomoci, ktorú voči nemu má veliteľ, pričom disciplinárne konanie je upravené v ust. a nasl. , ktorým sa realizuje nadriadenosť veliteľa k profesionálnemu vojakovi na mocenskej úrovni (t.j. na úrovni orgánu verejnej moci), výsledkom ktorého môže byť uloženie disciplinárneho opatrenia, proti ktorému môže profesionálny vojak podať odvolanie, resp. proti rozhodnutiu odvolacieho orgánu o odvolaní správnu žalobu (viď napr. uznesenie ÚS SR -19).

41. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je možné dovodiť, že navrhovateľ žiada o poskytnutie ochrany jeho právam z titulu porušovania zásady rovnakého zaobchádzania, vo vzťahu ku ktorému nároku uvádza, že vymáhanie plnenia povinností, pre ukladanie ktorých chýba materiálny základ, má diskriminačný (protiprávny) a že vo vzťahu k nariadeniu povinného očkovania skupiny osôb definovanej v Doplnku č. 4 a k prípadnému sankcionovaniu týchto osôb v prípade, ak sa odmietnu podrobiť povinnému očkovaniu, ide o diskriminačné konanie štátu. Ust. dáva profesionálnemu vojakovi, ktorý sa domnieva, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli dotknuté nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania, možnosť domáhať sa ochrany na súde, čo konajúci súd považoval za normatívny základ návrhom vymedzeného nároku, rozhodovanie o ktorom patrí do kompetencie všeobecných súdov.

42. Navrhovateľova argumentácia a opísané konkrétne skutkové okolnosti sa týkali porušovania zásady rovnakého zaobchádzania vo vzťahu k uloženiu mu povinnosti podrobiť sa povinnému očkovaniu ako profesionálnemu vojakovi (spadajúcemu pod vymedzenie článku 4.1 písm. b) až d) nariadenia náčelníka GŠ OS SR), pritom v návrhu netvrdil a ani neosvedčil, že by sám patril medzi subjekty vymedzené článkom 4.1 písm. b) až d) nariadenia náčelníka GŠ OS SR, vo vzťahu ku ktorým namieta diskrimináciu v prípade vynucovania povinnosti, čím samotným neosvedčil dôvodnosť ním požadovanej bezodkladnej úpravy pomerov. Navrhovateľ neopísal žiadne také skutkové okolnosti, ktoré by vo vzťahu k jeho osobe vymedzovali diskrimináciu a z jeho tvrdení nevyplývalo žiadne diskriminačné konanie alebo opomenutie, na základe ktorého by sa mohol navrhovateľ v zmysle ust. domáhať ochrany porušeného alebo ohrozeného práva.

43. Naviac podľa názoru súdu vynucovanie splnenia povinností profesionálneho vojaka (dodržiavať nariadenia veliteľa ako súčasť dodržiavania služobnej disciplíny a podrobiť sa povinnému očkovaniu podľa ust. a bodu 2 ), vo vzťahu ku ktorým osobitný zákon stanovuje spôsoby a zákonom predpokladaný postup ochrany práv, nepredstavuje porušovanie zásady rovnakého zaobchádzania. Poskytnutie súdnej ochrany nariadením navrhovaného neodkladného opatrenia (t.j. uloženia zákazu vyžadovať podrobenie sa očkovaniu, zákazu vydania aktu prikazujúceho očkovanie, zákazu vyžadovať preukázanie sa dokladom o podrobení sa očkovaniu, povinnosti zdržať sa uloženia sankcií a uloženia zákazu diskriminácie z dôvodu nepodrobenia sa očkovaniu) nespadá pod oblasť právnych vzťahov, ktorým je možné poskytnúť ochranu neodkladným opatrením. S ohľadom na špecifický charakter služobného pomeru profesionálnych vojakov by nariadenie neodkladného opatrenia predstavovalo neprípustný zásah, bolo by popretím osobitného verejnoprávneho charakteru služobného pomeru profesionálneho vojaka, v rámci ktorého má veliteľ zákonom zverené oprávnenie na vydanie nariadenia, pokynu, príkazu alebo rozkazu profesionálnemu vojakovi (ktorým sa podľa realizujú a zabezpečujú plnenia úloh ozbrojených síl SR), a to aj s poukazom na v prípade nesúhlasu profesionálneho vojaka s nariadeniami veliteľa predpokladá spôsob ochrany jeho práv (viď ods. 37 vyššie), ktorý môže vyústiť do disciplinárneho konania v rámci realizácie disciplinárneho oprávnenia veliteľa (v ktorom je veliteľ povinný zistiť objektívny skutkový stav, umožniť profesionálnemu vojakovi sa vyjadriť a navrhnúť dôkazy, prihliadnuť na povahu previnenia, okolnosti, za ktorých bolo spáchané, jeho následky, mieru zavinenia a doterajší postoj profesionálneho vojaka), resp. až do poskytnutia súdnej ochrany v rámci správneho súdnictva.

44. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností súd nemal v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osvedčený základný predpoklad, a to hodnoverné osvedčenie existencie, trvania a vymedzenia nároku žalobcu, ktorému sa má poskytnúť ochrana v podobe navrhovaného neodkladného opatrenia, preto návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol (výrok č. I uznesenia).

45. Podľa konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, pripomienku strany sporu, ktorá ju nastolila. Je ale nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán sporu (napríklad rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. , , a podobne). Vzhľadom na uvedené sa súd nezaoberal všetkými navrhovateľom

uvedenými tvrdeniami (napr. o tom, či v prípade očkovacích látok proti COVID-19 ide o očkovacie látky schválené na ich použitie v SR, či kompetentné orgány poznajú skutočný stav situácie v SR, či RT-PCR testy sú vhodné na zisťovanie prítomnosti ochorenia, či je všeobecne možné alebo nemožné nariadiť obyvateľom alebo časti obyvateľov povinné očkovanie a pod.), keďže pre rozhodnutie súdu o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia boli právne irelevantné.

46. Podľa ust. , trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

47. Podľa ust. a (1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

48. Podľa ust. a , (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

49. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ bol v tomto konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu neúspešný, keďže súd jeho návrh zamietol, odporca by mal v súlade s ust. nárok na náhradu trov konania v plnej výške. Nakoľko mu však žiadne trovy nevznikli, súd podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení rozhodol tak, že odporcovi nárok na náhradu trov konania nepriznáva (výrok č. II uznesenia).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Bratislava III, písomne, v dvoch vyhotoveniach / v spojení s a a /.

Proti tomuto uzneseniu vo výroku č. V odvolanie nie je prípustné ( v spojení s ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( - ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané / /.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe / /. Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na odvolanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie odvolania nevyzýva / /. Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu, a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil / /.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.