Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_30Ek-70-2019.pdf
PDF · 103.76 KB
Case nature
Subarea
30Ek/70/2019
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Y.. N. F., W.: XX.X.XXXX, S. XXX/X, XXX XX V.-H..Q., zast.: Advokátska kancelária Hovan a Hospůdka, s.r.o., M. Gorkého 8, 052 01 Spišská Nová Ves, IČO:47233419 proti povinnému: 1) R. V., W.: X.X.XXXX, XXX, XXX XX F., 2) H. V., W.: XX.X.XXXX, XXX, XXX XX F., 3.) K.. V. V., W.: X.X.XXXX, V. K. X/X, XXX XX Y. K., všetci zastúpení : JUDr. Vladimír Vrabeľ, advokát číslo osvedčenia 2469 SAK so sídlom: Hlavná 68, 040 01 Košice o vymoženie 217000 EUR a trov exekúcie, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Jaroslav Delfini so sídlom exekútorského úradu Pražská 4, 04011 Košice, IČO: 42322723, o návrhu na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh povinných na zastavenie exekúcie z a m i e t a.
II. Oprávnený má voči povinným n á r o k na náhradu výdavkov na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinných na zastavenie exekúcie vo výške 526,64 EUR.
III. Súd povinným nárok na náhradu trov sťažnostného konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, doručeným súdu dňa 09.01.2019, domáhal vymoženia pohľadávky vo výške 217000 EUR s príslušenstvom a trov exekúcie, na základe exekučného titulu - Notárska zápisnica č. N 42/2017, Nz 14482/2017, zo dňa 28.04.2017, napísaná na Notárskom úrade v Košiciach notárom JUDr. Svenom Vargovčíkom (ďalej len „exekučný titul“).
2. Poverením zo dňa 09.07.2019 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Jaroslava Delfiniho so sídlom Pražská 4, 04011 Košice, IČO: 42322723, ktorý ju vedie pod spisovou značkou 395EX 290/19.
3. Dňa 20.02.2019 bol súdu doručený prostredníctvom súdneho exekútora návrh na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) zo strany povinných. K návrhu na zastavenie sa vyjadril oprávnený.
4. Povinní sa prostredníctvom spoločného právneho zástupcu podaným návrhom na zastavenie exekúcie domáhali jej zastavenia z dôvodu jej nezákonnosti, keďže táto je neprípustná z dôvodu, že notárska zápisnica č. N42/2017 Nz14482/2017 zo dňa 28.04.2017, ktorú vyhotovil Notársky úrad JUDr. Sven Vargovčík, notár / ďalej iba „notárska zápisnica“/ nie je spôsobilým exekučným titulom v zmysle § 45 ods. 2 písm. c) zák. č. 233/1995Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnku ďalších zákonov /ďalej iba „Exekučný poriadok“/. V článku I. notárskej zápisnice tam uvedené ustanovenie nevykazuje znaky právneho záväzku. V odseku 1. tohto článku je iba konštatované, že K.. H. V., ako dlžník (ďalej iba „pôvodný dlžník“) v priebehu rokov 2013 až 2016 uzatvoril ústnou formou s Y.. F. ako veriteľom Zmluvy o pôžičke na základe ktorých osoba oprávnená
poskytla osobe povinnej peňažné prostriedky v celkovej sume 217 000,00 Eur. V článku I. odseku 2 je uvedené, že veriteľ a dlžník sa vzájomne dohodli, že celkovú sumu 217 000,00 Eur dlžník splatí najneskôr k 31.12.2018. Z ustanovenia článku I. notárskej zápisnice bez ďalšieho nevyplýva, že v čase spísania notárskej zápisnice existoval právny záväzok (dlh) ako súdne vymáhateľný nárok. V notárskej zápisnici Zmluvy o pôžičkách teda nejedná sa o jednu pôžičku, ale o viaceré pôžičky (právny dôvod) a plnenia z nich nie sú špecifikované určito tak, aby bolo zrejmé, v ktorom roku, mesiaci a dni v akej sume a výške u každej z pôžičiek boli pôžičky pôvodnému dlžníkovi reálne poskytnuté. Z notárskej zápisnice nie je zrejme ani to, kedy a akým spôsobom finančné prostriedky z pôžičiek ako reálneho kontraktu za obdobie rokov 2013 až 2016 boli odovzdané veriteľom a prevzaté pôvodným dlžníkom. Pôvodný dlžník v notárskej zápisnici jednostranne nevyhlásil, že dlh čo do základu a výšky uznáva a ani neprisľúbil, že dlh zaplatí, pretože v skutočnosti žiadny dlh voči oprávnenej za obdobie 2013 až 2016 nemal (dlh neexistoval). Oprávnená v exekučnom konaní nepreukázala, že reálne poskytla pôvodnému dlžníkovi rôzne pôžičky v celkovej sume dlh 217 000,00 Eur (predmet exekúcie). V návrhu právny zástupca povinných ďalej uvádza že, že pôvodný dlžník dňa 28.4.2017 s veriteľom (oprávnená) písomne uzavrel Zmluvu o pôžičke na sumu 30 000,00 Eur s termínom vrátenia do 15.5.2017. Peňažné prostriedky z tejto pôžičky v sume 30 000,00 Eur však oprávnená neodovzdala pôvodnému dlžníkovi, ale spoločnosti KONŠTRUKTA spol. s r.o. prevodným príkazom dňa 28.4.2017 na účet spoločnosti KONŠTRUKTA spol. s r.o., ktorá peňažné prostriedky prijala a dlh z tejto pôžičky splatila dňa 18.5.2017 v sume 25 000,00 Eur, dňa 4.9.2017 500,00 Eur a dňa 4.12.2017 v sume 1 500,00 Eur. Zbytok dlhu z pôžičky v sume 3 000,00 Eur je záväzkom spoločnosti KONŠTRUKTA spol. s r.o. voči veriteľovi (oprávnený). Spoločnosť KONŠTRUKTA spol. s r.o. prijatú pôžičku v sume 30 000,00 Eur súrne a neodkladne potrebovala pre svojho subdodávateľa k ukončeniu stavby podľa Zmluvy o dielo a bez zaplatenia týchto finančných prostriedkov svojmu subdodávateľovi hrozilo zo strany investora, že spoločnosti KONŠTRUKTA spol. s r.o. bude účtovať vysoké zmluvné pokuty za nedodržanie termínu ukončenia diela. Pôžička 30 000,00 Eur poskytnutá pre spoločnosť KONŠTRUKTA spol. s r.o., v ktorej mal pôvodný dlžník postavenie spoločníka a konateľa bola podpísaná v ten istý deň ako bola podpísaná notárska zápisnica u toho istého notára. Pôvodný dlžník vzhľadom na svoj vek a dôverčivosť, ktorú prechovával k oprávnenej, nerozpoznal, že podpísaním notárskej zápisnice v rovnakom čase ako bola poskytnutá pôžička pre spoločnosť spoločnosti KONŠTRUKTA spol. s r.o. ide o ľstivé konanie zo strany oprávnenej. Pôvodný dlžník v mylnej domnienke, že dlh 217 000,00 Eur titulom pôžičiek za obdobie rokov 2013 až 2016, ktorý je uvedený v notárskej zápisnici predstavuje iba nezáväzný akt, z ktorého nevyplývajú pre neho žiadne právne dôsledky súhlasil s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Pre prípad trvania spornosti o tom, či boli alebo neboli reálne poskytnuté pôžičky pôvodnému .dlžníkovi resp. spoločnosti KONŠTRUKTA spol. s r.o. povinní v 1. až 3. rade v záujme právnej istoty namietajú, že minimálne za rok 2013 a 2014 v čase spísania notárskej zápisnice boli nároky oprávnenej z pôžičiek premlčané, o čom pôvodný dlžník nemal vedomosť, že ide o premlčané dlhy z pôžičiek, ktorých výška v notárskej zápisnici nie je určito vyjadrená. Povinní v 1. až 3. rade vznášajú námietku premlčania všetkých nárokov oprávnenej v celkovej výške 217 000,00 Eur. Povinní v 1. až 3. rade fiktívny právny záväzok z notárskej zápisnice v rozhodnutí o dedičstve neuznali a jeho nedôvodnosť preukážu v riadnom konaní pred všeobecným súdom. Okresný súd Košice I, na ktorý podali žalobu o určenie, že nie sú povinní plniť dlh z pôžičiek ako právneho dôvodu a záväzku z exekučného titulu. Podľa povinných Notárska zápisnica nespĺňa podmienky materiálnej vykonateľnosti, exekúcia je neprípustná podľa § 61 k ods. 1, písm. d) Exekučného poriadku z dôvodu, že sú tu iné právne skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. Povinní v 1. až 3. rade na základe uvedených skutočností v tomto návrhu tvrdia, že exekúcia od začiatku sa voči ním vedie neoprávnene a je tu daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61 k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. Povinní v 1. až 3. rade navrhujú súdu, aby vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil. Zároveň navrhujú priznať plnú náhradu trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní povinným voči oprávnenej.
5. Oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu vo svojom vyjadrení k návrhu povinných na zastavenie exekúcie uviedol, že exekučný titul - notárska zápisnica spĺňa všetky náležitosti ako formálne
- je dodržaná forma notárskej zápisnice, ako aj materiálne - zápisnica obsahuje právny záväzok, v notárskej zápisnici je označená osoba oprávnená ako aj povinná, právny dôvod vzniku záväzku, predmet rozsah plnenia aj čas plnenia a súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Pôvodný dlžník e-mailom dňa 30.01.2016 zaslal veriteľovi (oprávnenej) v ktorom uvádza, že k dátumu spísania e-mailu bol dlh pôvodného dlžníka voči veriteľovi vo výške 201000 EUR, že tieto finančné čiastky mu boli zapožičané v hodnotách od 5000 EUR do 30000 EUR v hotovosti (teda, že ich reálne prevzal), a zároveň v tomto čestnom vyhlásení uvádza, že uvedený doklad poskytuje veriteľovi do času spracovania notárskych úkonov na zabezpečenie jeho záväzku voči veriteľovi. K spísaniu notárskych úkonov došlo
v roku 2017, kedy bol už dlh pôvodného dlžníka voči veriteľovi vyšší o čiastku 16000 EUR (teda spolu vo výške 217000 EUR) teda uvedené len potvrdzuje tvrdenie oprávnenej, že obsah úkonov uvedených v notárskej zápisnici je pravdivý. Pôvodný dlžník bol spoločníkom a konateľom spoločnosti KONŠTRUKTA spol. s r.o. od roku 2002, kedy spoločnosť vznikla. 16 rokov sa pohyboval v podnikateľskom prostredí, uzatváral zmluvy na státisícové zákazky, a preto nie je možné uveriť tvrdeniu, že ľsťou oprávnená zneužila povinného, ktorý podľa ich názoru pokladal notársku zápisnicu za nezáväzný akt, z ktorého pre neho nevyplývajú žiadne právne dôsledky. Oprávnený ďalej uvádza, že povinní namietajú, že oprávnená nedisponovala dostatkom finančných prostriedkov v takom rozsahu, v akom uzatvorila s pôvodným povinným zmluvy o pôžičkách. V konaní pred Okresným súdom Košice II sp. zn. 20C/23/2019 doložil oprávnený súdu doklad - výber v hotovosti oprávnenej zo dňa 15.02.2012 vo výške 238000 EUR. Tieto finančné prostriedky mala oprávnená usporené a boli určené na opravu rodinného domu. Vzhľadom na uvedené oprávnený navrhuje aby súd návrh povinných v 1. až 3. rade na zastavenie exekúcie ako nedôvodný zamietol a priznal oprávnenej trovy konania vo výške 526,64 EUR.
6. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť, d) súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. 7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok. 8. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu. 9. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
10. Exekučný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť (I. ÚS 456/2011).
11. Podľa § 45 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku, exekučným titulom na účely tohto zákona je aj notárska zápisnica, ktorá obsahuje právny záväzok, a v ktorej je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.
12. Súd opätovne preskúmal návrh povinných na zastavenie exekúcie, ktorá je vedená na tunajšom súde pre vymoženie pohľadávky vo výške 217000 EUR a trov exekúcie.
13. V uvedenej veci súd konštatuje, že upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinným doručené dňa 05.08.2019, dňa 09.0.82019 a dňa 02.08.2019 a návrh povinných na zastavenie exekúcie bol doručený na exekútorský úrad dňa 15.08.2019, teda bol podaný v zákonnej 15 - dňovej lehote v zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku a má odkladný účinok.
14. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť pohľadávku oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine a dobrovoľne sa nesplnila (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 27.03.2007, sp. zn. III ÚS 56/07-20).
15. Z ustanovenia § 45 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku vyplýva, že exekúciu možno vykonať na základe notárskej zápisnice, ktorá obsahuje uznanie určitého právneho záväzku. Takýmto právnym záväzkom môže byť uznanie peňažného dlhu, resp. peňažného záväzku. Vykonateľnosť notárskej zápisnice nastáva zásadne uplynutím času na dobrovoľné splnenie povinnosti na plnenie obsiahnuté v zápisnici. Jej vykonateľnosť sa skúma ako pri vykonateľných rozhodnutiach podľa príslušných predpisov procesného práva, t.j. skúma sa formálna a materiálna stránka vykonateľnosti. Formálna stránka spočíva v dodržaní formy notárskej zápisnice tak, ako je upravená v ustanovení § 47 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) a materiálna stránka spočíva v dodržaní tých obsahových náležitostí, ktoré predpisuje ustanovenie § 45 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku. Aj v prípade obsahových náležitostí notárskej zápisnice, ako exekučného titulu platí, ak má byť vykonateľná, musia byť určené presným a nepochybným spôsobom, teda notárska zápisnica musí obsahovať presnú individualizáciu oprávneného a povinného, presné vymedzenie práv a povinností na plnenie, presný rozsah a obsah plnenia, atď.
16. Jedným z dôvodov na zastavenie exekúcie podľa povinných je nezákonnosť exekučného titulu, nakoľko nespĺňa náležitosti stanovené § 47 Notárskeho poriadku a § 41 ods. 1 Exekučného poriadku. K námietke povinných súd uvádza, že základnými a nevyhnutnými náležitosťami notárskej zápisnice ako exekučného titulu, sú v zmysle § 45 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku právny záväzok, označenie oprávnenej osoby a povinnej osoby, právny dôvod, predmet a čas plnenia a súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, resp. súhlas s vykonateľnosťou právneho záväzku, ktorý je predmetom notárskej zápisnice. Bez toho, aby notárska zápisnica obsahovala uvedené náležitosti, nemôže nadobudnúť povahu exekučného titulu. Na uspokojenie práva oprávneného vynútením splnenia povinnosti v exekučnom konaní musí byť exekučný titul vybavený vlastnosťou vykonateľnosti. Vykonateľnosť notárskej zápisnice nastáva zásadne uplynutím času na dobrovoľné splnenie povinnosti na plnenie obsiahnuté v zápisnici. Právna teória rozoznáva vykonateľnosť formálnu a materiálnu ako dve neoddeliteľné zložky vykonateľnosti exekučného titulu. Tieto zložky vykonateľnosti platia aj pre exekučnú notársku zápisnicu. V prípade notárskej zápisnice formálna stránka jej vykonateľnosti spočíva v dodržaní formy notárskej zápisnice upravenej v § 47 Notárskeho poriadku. Materiálna stránka je predpísaná Exekučným poriadkom, podľa ktorého nevyhnutnou náležitosťou notárskej zápisnice ako exekučného titulu je aj súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou. Práve tento súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice je najdôležitejšou náležitosťou notárskej zápisnice ako exekučného titulu - až tento prejav vôle povinnej osoby robí z notárskej zápisnice verejnú listinu, ktorá je spôsobilá na nútený výkon povinností uvedenej v jej obsahu. Uvedeným prejavom vôle povinnej osoby sa teda završuje vznik exekučného titulu (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25. novembra 2010, sp. zn. 3 Cdo 63/2009). V tomto konaní je exekučným titulom Notárska zápisnica č. N 42/2017, Nz 14482/2017, zo dňa 28.04.2017, napísaná na Notárskom úrade v Košiciach notárom JUDr. Svenom Vargovčíkom. Po jej preskúmaní súd konštatuje, že spĺňa formálne náležitosti definované v § 47 ods. 1 Notárskeho poriadku i materiálne náležitosti podľa § 45 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku.
17. Premlčaním sa rozumie oslabenie práva, ktoré spočíva v tom, že po uplynutí premlčacej lehoty, v ktorej sa právo neuplatnilo, súd nemôže priznať veriteľovi premlčané právo, ak dlžník vznesie námietku premlčania. Súd tak prihliadne na premlčanie, len ak bola vznesená námietka premlčania účastníka konania, v opačnom prípade jeho plnenie nie je bezdôvodným obohatením.
18. Úprava premlčacej lehoty práva, ktoré bolo priznané právoplatným rozhodnutím súdu, iným orgánom alebo uznané čo do dôvodu a výšky dlžníkom, je upravená v § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V tomto ustanovení je obsiahnutý inštitút pretrhnutia premlčacej doby. O pretrhnutie premlčania ide vtedy, ak v dôsledku zákonom ustanoveného dôvodu prestane plynúť doterajšia premlčacia doba, a po odpadnutí prekážky začne plynúť od začiatku nová, a to vždy 10-ročná premlčacia doba. Medzitým ubehnutá premlčacia doba nemá žiadny právny význam. Občiansky zákonník zároveň upravuje aj prípady, kedy dochádza na základe zákonom predpokladaných dôvodov (§ 112 - 114 Občianskeho zákonníka) k spočívaniu premlčacej lehoty, a teda po určitý čas, kým trvá príčina, premlčacia lehota neplynie, a následne po odpadnutí prekážky pokračuje ďalej.
19. Ďalšou skutočnosťou odôvodňujúcou zastavenie exekúcie podľa povinných je aj premlčanie. Podľa bodu I. notárskej zápisnice právnym dôvodom jej spísania bolo uzatvorenie Zmluvy o pôžičke uzatvorenej ústnou formou na základe ktorých oprávnená osoba poskytla povinnej osobe, právnemu predchodcovi povinných v priebehu rokov 2013 až 2016 peňažné prostriedky spolu v celkovej sume
217000 EUR. Nakoľko pôvodný povinný uznal svoj dlh formou notárskej zápisnice dňa 28.04.2017, teda v čase, keď ešte premlčacia doba neuplynula, došlo k prerušeniu premlčacej doby a začala plynúť nová 10 - ročná premlčacia doba. V zmysle § 110 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka, ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty. V notárskej zápisnici je uvedená doba plnenia dlhu dlžníkom, t.j. do 31.12.2018, uplynutím ktorej začala plynúť nová 10 - ročná premlčacia doba. Vzhľadom na uvedené súd konštatuje, že premlčacia doba neuplynula, a preto vznesená námietka premlčania nie je opodstatnená.
20. K skutočnosti o podaní žaloby povinných o určenie, že žalobcovia nie sú povinní plniť dlh z pôžičiek podľa § 137 písm. c) CSP súd uvádza, že samotné podanie žaloby nemá žiadny vplyv na vykonateľnosť exekučného titulu, a teda ani na exekúciu, keď samotné podanie takéhoto návrhu nemá bez ďalšieho odkladný účinok, znamenajúci odklad vykonateľnosti exekučného titulu. Súd ďalej poznamenáva, že na exekučné konanie by malo dopad len rozhodnutie súdu o zrušení exekučného titulu, na podklade ktorého je vykonávaná exekúcia, poprípade odklad jeho vykonateľnosti, ale pokiaľ exekučný súd nemá preukázané jednu z týchto dvoch skutočností, je exekúcia vykonávaná oprávnene.
21. Na to, aby sa niekto stal účastníkom exekučného konania netreba, aby bol účastníkom hmotno- právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide, resp. osobou oprávnenou z exekučného titulu; stačí, ak podá návrh (v takom prípade sa stáva oprávneným) alebo aby návrh na vykonanie exekúcie smeroval proti nemu (v takom prípade sa stáva povinným). Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jedna strana subjektom práva a opačná procesná strana subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v (občianskom) procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (oprávnený), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom oprávnený tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (povinný), nie je nositeľom hmotno- právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide.
22. Účastníkmi exekučného konania sú teda predovšetkým oprávnený a povinný. Vymedzenie ich postavenia v exekučnom konaní je len procesné, rozhodujúce je to, kto sa v návrhu na vykonanie exekúcie označí za oprávneného a koho uvedie ako povinného, bez ohľadu na to, či tomu zodpovedá právny a skutkový stav (aktívna alebo pasívna vecná legitimácia). Vykonanie exekúcie ale prichádza do úvahy len v prospech toho, kto má podľa exekučného titulu právo na plnenie (aktívna exekučná legitimácia), a len proti tomu, kto je označený ako povinný v exekučnom titule (pasívna exekučná legitimácia). (Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Cdo/69/2012 zo dňa 12.09.2012).
23. K námietke povinných o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie povinných súd uvádza že nemožno prisvedčiť tvrdeniu povinných že je vylúčené, aby sa v exekúcii pokračovalo s dedičmi, ak ku dňu smrti dlžníka exekučný titul neexistoval (Uznesenie OS Banská Bystrica 47 Ek/890/2019 zo dňa 20.6.2019) Nejedna sa totiž o obdobný prípad nakoľko z predmetného uznesenia vyplýva, že súd v danom prípade nevydal poverenie na vykonanie exekúcie voči osobe označenej v exekučnom titule, ktorá zomrela, teda nemohlo dôjsť k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie na neexistujúcu osobu. Povinnosti vyplývajúce zo záväzkových vzťahov však smrťou povinného nezanikajú, ale prechádzajú na dedičov, ktorí sa okamihom smrti poručiteľa stávajú subjektom jeho práv a povinností a veritelia môžu od nich žiadať uspokojenie svojich pohľadávok do výšky nadobudnutého dedičstva. Povinní dedičstvo po poručiteľovi neodmietli a smrťou poručiteľa dedičstvo po poručiteľovi nadobudli. Smrť poručiteľa je právnou skutočnosťou, ktorá spôsobuje prechod práv a povinností z poručiteľa na dedičov. Z dikcie § 470 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník je zrejmé, že dedič zodpovedá za poručiteľove dlhy, pričom na dediča prechádzajú dlhy poručiteľa do výšky ceny nadobudnutého dedičstva. Dedenie je považované za tzv. univerzálnu sukcesiu, teda dedičia vstupujú do všetkých práv a povinností svojho právneho predchodcu ( poručiteľa/ v exekučnom konaní povinného). Dedič nezodpovedá za všetky dlhy poručiteľa (povinného), oprávnený má sekundárny nárok voči dedičom, ktorí zodpovedajú za dlhy len do výšky nadobudnutého dedičstva. Z uznesenia o dedičstve sp. zn. 20D 41/2018, Dnot 77/2018 zo dňa 13.11.2018, mal súd za preukázané, že dedičstvo po poručiteľovi nadobudli povinní, pričom čistá hodnota dedičstva predstavovala sumu 900856,93 EUR.
24. Súd opätovne skúmal návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a mal nesporne preukázané, že ku dňu začatia exekúcie si povinní povinnosť uvedenú vo výroku exekučného titulu nesplnili. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia a aj exekučné konanie sa teda začali dôvodne. Povinní vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázali žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, súd podaný návrh na zastavenie exekúcie považuje za nedôvodný.
25. Vzhľadom na uvedené súd dospel k právnemu názoru, že nebola naplnená podmienka na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, preto návrh povinných na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol tak ako je uvedené vo výroku I. tohto uznesenia.
26. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.
27. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.
28. Nakoľko súd návrh povinných na zastavenie exekúcie zamietol, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a oprávnenému priznal nárok na náhradu výdavkov na zastupovanie v súvislosti s návrhom povinných na zastavenie exekúcie vo výške 526,64 EUR, ktoré budú vymáhané na základe dodatku k povereniu. Súd priznal oprávnenému nárok na náhradu trov právneho zastúpenia za 1 úkon právnej služby - podanie vyjadrenia k návrhu povinného na zastavenie exekúcie - vo výške 429,07 EUR + 1x režijný paušál vo výške 9,38 EUR, spolu 438,87 EUR, navýšené o 20% DPH t.j. 87,77, t.j. spolu vo výške 526,64 EUR tak ako je uvedené vo výroku II. tohto uznesenia.
29. V súvislosti s podanou sťažnosťou si trovy konania uplatnili povinní, oprávnený si ich neuplatnil. Keďže povinní neboli v súvislosti s podanou sťažnosťou úspešní, k zastaveniu exekúcie nedošlo, preto im podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku nárok na náhradu trov konania nevznikol. O uplatnených trovách povinných potom rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku III. tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha. V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.