Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Co/85/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov senátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a JUDr. Anny Kašajovej v právnej veci žalobcu: Bratislavská aukčná dražobná, s.r.o., so sídlom: Mlynské nivy 48, Bratislava, IČO: 36 664 219, právne zastúpený: AK Herceg, s.r.o., so sídlom Košická 56, Bratislava, IČO: 35 890 240, proti žalovanej: Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Račianska 71, Bratislava, o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 20. októbra 2020 č.k. -487 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa voči žalovanej domáhal zaplatenia sumy vo výške 506.734,90 eur a náhrady trov konania, titulom náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici. Žalovanej voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal.

2. Vychádzal zo skutkového vymedzenia žaloby žalobcom, že na Krajskom súde v Banskej Bystrici je vedený konkurz na majetok úpadcu Preglejka, a.s., IČO: 31 561 845, pod č.k. 51-24K 395/97. Právny predchodca žalobcu: Slovenská sporiteľňa, a.s. si prihlásil svoju splatnú pohľadávku vo výške 18.894.895,70 Sk s právom na oddelené uspokojenie z dôvodu, že pohľadávka bola zabezpečená záložným právom zriadeným na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. XXXXXX z 24.1.1997, vklad bol povolený pod č. S.-XX/XX. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok z 19.12.2005 sa novým vlastníkom tejto prihlásenej pohľadávky stala spoločnosť Credit Clearing Center, a.s.). Predmetom záložnej zmluvy sú nehnuteľnosti parc. č. XXXX/XX o výmere 1931 m2, zastavaná plocha, stavba súp. č. XXX, parc. č. XXXX/XX o výmere 2296 m2, zastavaná plocha. Záložné právo Slovenskej sporiteľne, a.s. bolo zriadené ako prvé v poradí. Celková hodnota nehnuteľného majetku Preglejka, a.s. bola podľa znaleckého posudku stanovená na 231.922.652 Sk a celková hodnota založených nehnuteľností bola stanovená posudkom na 101.937.368 Sk, percentuálne teda 48,516 %. V kúpnej zmluve z 31.7.2000 uzatvorenej medzi Preglejka, a.s. v konkurze a kupujúcim M TRADE, s.r.o. boli v predmete zmluvy zahrnuté aj nehnuteľnosti parc.č. XXXX/XX, parc. č. XXXX/ XX a stavba súp. č. XXX. Kúpna zmluva za všetky nehnuteľnosti, vrátane založených, bola stanovená na 70.020.000 Sk. Podľa vyššie uvedeného percentuálneho vyjadrenia celkovej hodnoty predmetných založených nehnuteľností vo výške 43,953 % mala byť jeho pohľadávka vo výške 18.894.895,70 Sk voči úpadcovi uspokojená z výťažku predaja zo sumy 30.775.890,60 Sk. Správca konkurznej podstaty vo svojom stanovisku z 30.04.2007 uviedol, že v konkurznej podstate je dosť finančných prostriedkov na

uspokojenie veriteľa Credit Clearing Center, a.s. Krajský súd v Banskej Bystrici opatrením zo 7.5.2007 udelil súhlas správcovi konkurznej podstaty na vyplatenie časti nároku oddelenému veriteľovi Credit Clearing Center, a.s. vo výške 3.629.000 Sk z pôvodne prihlásenej pohľadávky 18.894.895,70 Sk a suma bola na účet pripísaná 27.7.2007. Správca môže vydať výťažok oddelenému veriteľovi iba so súhlasom súdu, ktorý má podobu opatrenia, voči ktorému sa môže oddelený veriteľ po jeho doručení odvolať. Vydaniu opatrenia musí predchádzať preskúmanie správnosti výpočtu výťažku správcom zo strany súdu, čo sa premietne do odôvodnenia opatrenia. Opatrenie, ktorým súd vydal súhlas správcovi vydať výťažok, však nebolo žalobcovi doručené, čím sa mu malo odňať právo podať odvolanie a konať pred súdom. Uznesením č.k. 51-24K z 21.9.2007 Krajský súd v Banskej Bystrici udelil súhlas správcovi M.. G. na vyplatenie odmeny konkurzného správcu v celkovej výške 22.122.358 Sk a uviedol, že z takto priznanej odmeny náleží správcovi M.. Č. 50%, t.j. vo výške 11.061.179 Sk. Zároveň súd zrušil konkurz na majetok Preglejka, a.s. pre nedostatok majetku a zbavil správcu M.. G. funkcie správcu a M.. Č. funkcie osobitného správcu. Proti tomuto uzneseniu podali odvolanie viacerí veritelia, na základe čoho Najvyšší súd SR (ďalej len NS SR) v uznesení č.k. z 26.6.2008 zrušil uvedené uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici a vrátil mu vec na ďalšie konanie. V odôvodnení NS SR uviedol, že z obsahu odvolaní vyplývajú 2 odvolacie dôvody, jednak nesprávny výklad vyhlášky pri určení výšky odmeny a odňatie možnosti konať pred súdom v dôsledku toho, že súd zrušil konkurz bez vypracovania a schválenia konečnej správy a NS SR uviedol, že na výpočet odmeny súd neaplikoval relevantné znenie právneho predpisu. Na základe usmernenia NS SR vysloveného v zrušujúcom uznesení správca je povinný vypracovať a predložiť konečnú správu spolu s vyúčtovaním svojej odmeny a pri schvaľovaní odmeny je súd viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. V súlade s uvedeným odmena správcu mala podľa žalobcu byť 9.182.834 Sk a po odčítaní už správcovi vyplatenej zálohy 6.908.000 Sk mal byť správcovi vyplatený rozdiel 2.274.834 Sk. Po zrušení uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 51-24K 395/97-Ga sa suma 22.122.358 Sk vrátila do podstaty, kde na uspokojenie veriteľov zostáva suma 19.847.524 Sk. Krajský súd v Banskej Bystrici následne uznesením č.k. 51-24K 395/97-Ga zo 6.9.2011 schválil konečnú správu o speňažení majetku z podstaty a o vyúčtovaní odmeny a výdavkov správcu v znení predloženom 01.07.2011. Proti tejto podal žalobca námietky spočívajúce v nepreskúmateľnosti správy, a to najmä v časti výdavkov, príjmov a odmien správcov, a namietol celú správu. V odôvodnení uznesenia č.k. 51-24K 395/97-Ga zo 6.9.2011 súd uviedol, že k priznaniu odmeny správcom došlo tak, ako je uvedené v opatrení z 2.6.2011, že pre vyplatenie odmeny správcu sa čakalo do právoplatného rozhodnutia ústavného súdu a že na konkurznom účte úpadcu už nie sú žiadne financie a tento bol zrušený. V odvolacom konaní Najvyšší súd SR uznesením č.k. z 19.7.2012 toto uznesenie zrušil a vrátil Krajskému súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie. V odôvodnení NS SR označil odvolanie žalobcu za dôvodné a uviedol, že mal byť uspokojený na základe percentuálneho vyjadrenia hodnoty založených nehnuteľností k celkovej hodnote nehnuteľností patriacich úpadcovi 43,953% zo sumy 30.775.890,60 Sk. Tiež označil ako dôvodné odvolanie v časti vyúčtovania odmeny správcovi a uviedol, že súd prvej inštancie má aplikovať vyhl. č. v znení účinnom od 8.10.2001, nakoľko v danej veci bolo 11.11.2002 nariadené dodatočné prieskumné konanie. Krajský súd v Banskej Bystrici do podania žaloby o konečnej správe nerozhodol, lebo správca M.. G. podal Ústavnému súdu SR sťažnosť pre porušenie jeho základných ľudských práv a slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy podľa SR uznesením NS SR č.k. z 19.7.2012. Sťažnosť sa týkala jeho konkurznej odmeny s aplikáciou vyhlášky č. Dňa 23.7.2014 bola sťažnosť správcu zamietnutá pre neopodstatnenosť. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 14.8.2014. Nesprávny úradný postup Krajského súdu v Banskej Bystrici vidí žalobca v tom, že napriek usmerneniu danému Najvyšším súdom SR v uznesení č.k. z 26.6.2008, ktorým NS SR zrušil uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 51-24K 395/97-Ga z 21.9.2007 a právnemu názoru v tomto uznesení týkajúcom sa vyčíslenia odmeny správcu, Krajský súd v Banskej Bystrici ešte pred schválením konečnej správy, uznesením č. 51-24K 395/97-Ga zo 6.9.2011 udelil opatrením dňa 2.6.2011 súhlas s vyplatením odmeny konkurznému správcovi vo výške 22.122.358 Sk, ktorá bola nesprávne vyčíslená - v rozpore s právnym názorom NS SR v jeho uznesení z 26.6.2008, ktorým mal byť Krajský súd viazaný. Správca pri výpočte odmeny a Krajský súd pri jej schvaľovaní mali postupovať podľa vyhl. č. v znení vyhl. č. Takto vypočítaná odmena má predstavovať sumu 9.182.834 Sk a po odčítaní zálohy vyplatenej správcovi v sume 6.908.000 Sk mal byť správcovi vyplatený rozdiel v sume 2.274.834 Sk. Po zrušení uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 51-24K 395/97-Ga z 6.9.2011 by v prípade, ak by Krajský súd nedal správcovi opatrením 2.6.2011 súhlas správcovi s vyplatením jeho odmeny 22.122.358 Sk, na uspokojenie pohľadávok konkurzných veriteľov

pripadla suma 19.847.524 Sk a z tejto sumy by bola uspokojená neuhradená časť pohľadávky žalobcu. Vyplatením odmeny správcovi ale na účte nezostali žiadne prostriedky a tento bol zrušený. Nesprávnym úradným postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici tak vznikla žalobcovi škoda vo výške neuhradenej časti jeho pohľadávky, t.j. 15.265.895,70 Sk, čo predstavuje 506.734,90 eur. Žalobca sa o škode spôsobenej uvedeným nesprávnym úradným postupom dozvedel dňa 13.9.2011, keď mu bolo doručené uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 51-24K 395/97-Ga z 6.9.2011, v odôvodnení ktorého súd uviedol, že dňa 2.6.2011 dal správcovi opatrením súhlas s vyplatením odmeny 22.122.358 Sk. Dňa 12.9.2014 podal žalobca na Ministerstvo spravodlivosti SR (ďalej tiež MS SR) žiadosť o predbežné prerokovanie, o ktorej do podania žaloby o žiadosti nerozhodlo. Žalobca tiež uviedol, že s poukazom na to, že žiadosť o predbežné prerokovanie podal 2 dni pred uplynutím 3-ročnej premlčacej lehoty, podal z dôvodu opatrnosti žalobu dňa 1.12.2014.

3. Žalovaná v písomnom vyjadrení k doručenej žalobe uviedla, že v danom prípade nie sú kumulatívne splnené predpoklady, naplnenie ktorých vyžaduje na úspešné priznanie nároku. Namietla neexistenciu právneho titulu a skutočnosť, že žalobcovi nemohla ním tvrdeným nesprávnym úradným postupom vzniknúť škoda. Uviedla, že pod nesprávny úradný postup je možno zaradiť takmer akékoľvek konanie orgánu verejnej moci, ktoré odporuje platným právnym predpisom, avšak musia to byť prípady vzniku škôd, ktoré boli vyvolané inou činnosťou štátnych orgánov, ako činnosťou rozhodovacou. Z tohto dôvodu namietaný postup KS v Banskej Bystrici nenapĺňa znaky nesprávneho úradného postupu a teda absentuje právny titul. Žalobcovi nemožno priznať nárok ani v prípade, ak by tento prekvalifikoval právny titul na nezákonné rozhodnutie, keď poukázala na z. č. a uviedla, že škoda vzniknutá na základe takéhoto titulu nebola predbežne prejednaná. Namietla aj skutočnosť, že v danom prípade nie sú naplnené ani znaky nezákonného rozhodnutia uvedené v z. č. 514/2003, t.j. muselo by ísť o právoplatné rozhodnutie, ktoré bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom a poškodený by musel proti takémuto nezákonnému rozhodnutiu podať riadny opravný prostriedok. Uviedla, že Opatrenie z 2.6.2011 nie je nezákonným rozhodnutím pre nenaplnenie podmienok uvedených v , keď o „správnosti“ tohto opatrenia nebolo dosiaľ rozhodnuté, keďže správca konkurznej podstaty podal na Európsky súd pre ľudské práva sťažnosť pre porušenie základných práv a slobôd, o ktorej dosiaľ nie je rozhodnuté. Ak by Európsky súd pre ľudské práva vyhodnotil jeho sťažnosť ako dôvodnú, priznal by správcovi odmenu vyčíslenú v súlade so znením tohto opatrenia a potom by naň nebolo možné nazerať ako na nezákonné; ak by ju vyhodnotil ako nedôvodnú, zostalo by v platnosti, relevanciu by malo uznesenie NS SR a bolo by povinnosťou správcu vydať odmenu a teda za zavinené konanie správcu by nezodpovedal štát, ale sám správca.

4. Keďže na základe Zmluvy o predaji časti podniku uzatvorenej medzi konkurzným veriteľom a žalobcom Credit Clearing Center, a.s. ako predávajúcim a Bratislavskou aukčnou dražobnou, s.r.o. ako kupujúcim, a k nej náležiaceho znaleckého posudku č. 14/2013 TOP HOUSE spol. s r.o. k stanoveniu všeobecnej hodnoty zložky majetku pohľadávky vo vlastníctve Credit Clearing Center, a.s. Bratislava, došlo dňa 2.1.2014 k prechodu všetkých práv a povinností týkajúcich sa pohľadávky voči úpadcovi Preglejka, a.s., teda aj práv a povinností, ktoré sú predmetom tohto konania, a to za sumu 1.867.320 eur, súd uznesením č.k. -139 z 1.2.2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 1.3.2017, vyhovel procesnému návrhu žalobcu, aby do tohto konania na miesto pôvodného žalobcu vstúpila Bratislavská aukčná dražobná, s.r.o.

5. Žalobca v priebehu svojho konania doplnil svoje vyjadrenie, keď uviedol, že splnenie stanovených predpokladov, aby bolo možné hľadieť naň ako na nezákonné, nemôže byť u opatrenia z 2.6.2011 splnené, keďže voči takémuto rozhodnutiu v zmysle z.č. nie je prípustný opravný prostriedok, avšak napĺňa pojmové znaky nesprávneho úradného postupu v zmysle z.č. Konanie na Európskom súde pre ľudské práva (ďalej len ESĽP) považoval pre konanie o tejto žalobe za irelevantné, lebo ESĽP svojím rozhodnutím nemôže zmeniť ani zrušiť rozhodnutia národných súdov alebo vyhlásiť národné zákony za neplatné. Ak by ESĽP vyhodnotil sťažnosť ako dôvodnú, mohol by priznať sťažovateľovi spravodlivé zadosťučinenie, nie odmenu konkurzného správcu. Žalobca poukázal na skutočnosť, že konkurzné konanie už bolo skončené, pričom v Zápisnici zo schválenia konečnej správy a vyúčtovania odmeny a výdavkov správcov č.k. 51-24K 395/97-Se-4340 zo 14.12.2017 súd uviedol, že odmena správcom nemala byť vyplatená v žalobe uvádzanej výške a aj NS SR v rozhodnutí z 19.7.2012 uviedol, že jeho pohľadávka mala byť uspokojená v zmysle žalobcovej argumentácie. Záložné právo jeho právneho predchodcu

bolo evidované ako prvé v poradí na nehnuteľnosť súp. č. XXX, ktorá bola znalecky ohodnotená na 101.937.368 Sk a v rámci konkurzného konania predaná za 70.020.000 Sk, čo predstavuje percentuálne 43,953 % z celkového majetku, teda z kúpnej zmluvy malo byť k dispozícii 30.775.890,60 Sk a pohľadávka bola necelých 19 miliónov Sk. Táto jeho pohľadávka mala byť uspokojená prednostne v zmysle , keďže zákon o konkurze v konaniach začatých do 1.2.1998 neriešil súbeh oddelených veriteľov. Poukázal na to, že aj sám správca uviedol, že je v konkurznej podstate dostatok prostriedkov na uspokojenie jeho pohľadávky. Predmetná pohľadávka bola na neho riadne postúpená, a tak je aktívne vecne legitimovaný na uplatnenie celého nároku, pričom hodnota, za ktorú bola postupovaná, nemá vplyv na výšku škody, ktorá vznikla jeho právnemu predchodcovi. Predmetná pohľadávka nebola postupovaná ako nárok na náhradu škody, ale ako pohľadávka v konkurznom konaní. Škoda vznikla až po skončení konkurzného konania konštatovaním, že správcovia nemusia odmenu vrátiť. Potvrdil, že jeho právny predchodca nenapadol záverečné rozvrhové uznesenie, čo ale neznamená, že ho považoval za správne a zákonné. Škoda mu vznikla v dôsledku opatrenia KS v Banskej Bystrici, ktoré bolo napadnuté v rámci zákonných možností žalobcu a on využil možnosti, ktoré mal.

6. Žalovaná v priebehu konania vo svojom ďalšom vyjadrení uviedla, že žalobca síce formálne v konaní konkurzného súdu deklaruje existenciu nesprávneho úradného postupu, ale poukazuje výlučne na spôsob rozhodovania súdu. V uvedenom konkurznom konaní nemožno identifikovať žiadne rozhodnutie napĺňajúce definičné znaky ne. Súd nemá právomoc na posudzovanie správnosti postupu iného všeobecného súdu bez predchádzajúceho prieskumu príslušného orgánu. Poukázala na to, že konkurzné konanie je už skončené zrušením konkurzu uznesením súdu z 22.8.2018 a následným výmazom úpadcu z Obchodného registra k 28.03.2019. Týmto úkonom predchádzalo právoplatné rozvrhové uznesenie KS v Banskej Bystrici z 11.6.2018, č.k. 51-24K 395/97-4387, v zmysle ktorého konkurzná pohľadávka žalobcu pôvodne uplatnená veriteľom Slovenská sporiteľňa, a.s. vo výške 627.195,63 eur bola uspokojená vo výške 3.629.000 Sk na základe opatrenia súdu zo 7.5.2007 a vo zvyšku sa neuspokojuje. Toto súdne rozhodnutie je vo vzťahu k uspokojeniu predmetnej pohľadávky konečné a záväzné. Plnenie uskutočnené v prospech žalobcu, resp. jeho právnych predchodcov zodpovedá konečnému rozvrhovému uzneseniu, pričom z Obchodného vestníka nevyplýva, že by sa žalobca voči tomuto rozvrhovému uzneseniu akokoľvek bránil. Vznik škody nie je preukázaný, neuspokojená časť konkurznej pohľadávky nemôže predstavovať ušlý zisk. Zároveň poukázala na osobitosti žalobného nároku spočívajúce vo viacnásobnom nástupníctve pri vlastníctve konkurznej pohľadávky, ktorá bola od Slovenskej sporiteľne, a.s. postúpená v balíku množstva iných pohľadávok v sumárnej hodnote viac ako 1 mld. Sk, pričom odplata za ne bola dohodnutá v sume necelých 15 mil. Sk, teda nižšia ako hodnota tejto jedinej pohľadávky. Aktuálny žalobca je už tretím vlastníkom pohľadávky, ktorú nadobudol kúpou časti podniku Credit Clearing Center, a.s., nemožno teda na neho prihliadať ako na pôvodného vlastníka pohľadávky, a to najmä pri vyhodnocovaní vzniku škody a ním tvrdenú škodu nemožno posudzovať rovnako, ako by to bolo v prípade Slovenskej sporiteľne. Žalobca len odkúpil pohľadávku spoločne s množstvom iných za omnoho nižšiu cenu ako bola hodnota pohľadávok, teda eventuálna škoda nemôže byť rovná samotnej výške pohľadávky, nanajvýš by to mohla byť suma, ktorú zaplatil žalobca za pohľadávku, čo sa však nedá objektívne určiť, keďže táto bola na neho postupovaná s balíkom iných pohľadávok. Spoločnosť Credit Clearing Center, a.s v žalobe tvrdí, že o škode sa dozvedela 13.9.2011, k predaju časti podniku medzi Credit Clearing Center, a.s a aktuálnym žalobcom došlo 2.1.2014, teda v čase, kedy o tejto už mali tieto subjekty vedieť, čo vylučuje existenciu kvalifikovanej príčinnej súvislosti. Na uvedené zmeny v osobe disponujúcej predmetnou pohľadávkou je nutné prihliadať v posudzovaní kauzality vzniku škody. S ohľadom na uvedené vzniesla žalovaná hmotnoprávnu námietku nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Skutočnosť, že žalobca mal zapísané záložné právo ako prvý na predmetnú nehnuteľnosť, z predaja ktorej mal byť uspokojený, žalovaná už ďalej nesporovala.

7. Súd prvej inštancie po oboznámení sa s obsahom listinných dokladov a na základe zhodných tvrdení strán mal za preukázané, že dňa 12.2.1999 bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu Preglejka, a.s., Žarnovica, IČO: 31 561 845. Právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s. si prihlásila voči úpadcovi konkurznú pohľadávku v celkovej výške 18.894.895,70 Sk z úverovej zmluvy, ktorá bola zabezpečená záložným právom k nehnuteľnostiam úpadcu, t.j. Preglejka, a.s. Žarnovica, zapísaných na Okresnom úrade, odbor katastrálny v Ž., LV č. XXXX k pozemku parc. č. XXXX/XX o výmere 1931 m2 a budove súp. č. XXX a k pozemku parc. č. XXXX/XX o výmere 2296 m2 a budove súp. č. XXX. Záložné právo bolo zapísané na liste vlastníctva pod S. XX/XX ako prvé k nehnuteľnosti č. XXX. Slovenská

sporiteľňa, a.s. bola ako veriteľ úpadcu pod por. č. 49 zapísaná v zozname veriteľov na oddelené uspokojenie s uznanou pohľadávkou 18.894.895,70 Sk. V rámci konkurzného konania bola dňa 31.7.2000 uzatvorená kúpna zmluva medzi úpadcom a M TRADE, s.r.o., predmetom ktorej bol predaj a kúpa nehnuteľností vo vlastníctve úpadcu vedených na LV č. XXXX, vrátane pozemkov parc. č. XXXX/ XX, XX a budovy súp. č. XXX za kúpnu cenu 70.020.000 Sk. Dňa 7.12.2005 bola medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako postupcom a Credit Clearing Center, a.s. ako postupníkom uzatvorená zmluva o postúpení 306 pohľadávok spolu v objeme 1.406.795.054,37 Sk za odplatu vo výške 14.808.828 Sk, súčasťou ktorých bola i pohľadávka voči Preglejka, a.s. vo výške 18.894.945,70 Sk. Správca konkurznej podstaty na základe postúpeného návrhu konkurzného veriteľa Credit Clearing Center, a.s. uviedol vo svojom stanovisku pre Krajský súd v Banskej Bystrici dňa 30.4.2007, že v konkurznej podstate je dostatok finančných prostriedkov na uspokojenie uvedeného oddeleného veriteľa. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. 51-24K 395/97-Ga zo dňa 21.09.2007 udelil správcovi M.. L. G. súhlas na vyplatenie odmeny správcu v celkovej výške 22.122.358 Sk, pričom z takto priznanej odmeny prináleží osobitnému správcovi M.. Č. 50%, teda vo výške 11.061,179 Sk; zrušil konkurz na majetok Preglejka, a.s. pre nedostatok majetku a zbavil M.. G. funkcie správcu a M.. Č. funkcie osobitného správcu. Na základe odvolania viacerých konkurzných veriteľov, medzi nimi aj Credit Clearing Center, a.s., vykonal stranami všetky označené dôkazy, a to oboznámením sa s predloženými listinnými dokladmi: podanie Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 51-24K 395/97-3907 z 8.10.2013, uznesenie NS SR z 19.7.2012, odvolanie Credit Clearing Center, a.s. proti uzneseniu KS v Banskej Bystrici sp.zn. 51-24K 395/97 z 6.9.2011, námietky Credit Clearing Center, a.s.. proti konečnej správe o speňažení majetku úpadcu z 25.7.2011, uznesenie KS v Banskej Bystrici č.k. 51-24K 395/97-Ga zo 6.9.2011, zápisnica o pojednávaní KS v Banskej Bystrici č.k. 51-24K 395/9777 dňa 3.4.2002, zoznam oddelených veriteľov, uznesenie KS v Banskej Bystrici č.k. 51-24K 395/97-Ga (č.l. 3657) zo dňa 21.9.2007, súpis nehnuteľností patriacich do konkurznej podstaty úpadcu Preglejka, a.s. Žarnovica so stavom k 9.10.2006, výpis z LV č. XXXX, okres Ž., kat. úz. Ž., Konečná správa v konkurznom konaní vedenom na majetok úpadcu Preglejka, a.s. so sídlom v Žarnovici podaná na KS v Banskej Bystrici k č.k. 51-24K 395/97 dňa 1.7.2011, uznesenie NS SR zo dňa 26.6.2008, odvolanie Credit Clearing Center, a.s. proti uzneseniu KS v Banskej Bystrici č.k. 51-24K z 21.9.2007, žiadosť o predbežné prerokovanie nároku z 11.9.2014, uznesenie KS v Banskej Bystrici č.k. -4433 z 22.8.2018, zápisnica zo schválenia konečnej správy č.k. 51-24K 395/97-Sn-4340 zo 14.12.2017, uznesenie KS v Banskej Bystrici č.k. 51-24K 395/1997-4351, uznesenie NS SR z 26.04.2018, prihláška konkurznej pohľadávky doručená KS v Banskej Bystrici 12.4.1999, stanovisko správcu z 30.4.2007, výpismi z Obchodného registra na Credit Clearing Center, a.s., znalecký posudok k hodnoteniu časti majetku podniku vo vlastníctve Preglejka, a.s., Zmluva o predaji časti podniku z 2.1.2014, Zmluva o postúpení pohľadávok zo 07.12.2005, kúpna zmluva medzi Preglejka, a.s. v konkurze a M TRADE, s.r.o. z 31.7.2000, znalecký posudok č. 14/2013 TOP HOUSE, spol. s r.o., rozvrhové uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 51-24K -4387 z 11.6.2018.aj vykonal stranami všetky označené dôkazy a to oboznámením sa s predloženými listinnými dokladmi: podanie Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 51-24K 395/97-3907 z 8.10.2013, uznesenie NS SR z 19.7.2012, odvolanie Credit Clearing Center, a.s. proti uzneseniu KS v Banskej Bystrici sp. zn. 51-24K 395/97 z 06.09.2011, námietky Credit Clearing Center, a.s. proti konečnej správe o speňažení majetku úpadcu z 25.7.2011, uznesenie KS v Banskej Bystrici č.k. 51-24K 395/97-Ga zo 6.9.2011, zápisnica o pojednávaní KS v Banskej Bystrici č.k. 51-24K 395/9777 dňa 3.4.2002, zoznam oddelených veriteľov, uznesenie KS v Banskej Bystrici č.k. 51-24K 395/97-Ga (č.l. 3657) zo dňa 21.9.2007, súpis nehnuteľností patriacich do konkurznej podstaty úpadcu Preglejka, a.s. Žarnovica so stavom k 9.10.2006, výpis z LV č. XXXX, okres Ž., kat. úz. Ž., Konečná správa v konkurznom konaní vedenom na majetok úpadcu Preglejka, a.s. so sídlom v Žarnovici podaná na KS v Banskej Bystrici k č.k. 51-24K 395/97 dňa 1.7.2011, uznesenie NS SR zo dňa 26.06.2008, odvolanie CCC, a.s. proti uzneseniu KS v Banskej Bystrici č.k. 51-24K z 21.9.2007, žiadosť o predbežné prerokovanie nároku z 11.09.2014, uznesenie KS v Banskej Bystrici č.k. -4433 z 22.8.2018, zápisnica zo schválenia konečnej správy č.k. 51-24K 395/97-Sn-4340 zo 14.12.2017, uznesenie KS v Banskej Bystrici č.k. 51-24K 395/1997-4351, uznesenie NS SR z 26.4.2018, prihláška konkurznej pohľadávky doručená KS v Banskej Bystrici 12.4.1999, stanovisko správcu z 30.04.2007, výpismi z Obchodného registra na Credit Clearing Center, a.s., znalecký posudok k hodnoteniu časti majetku podniku vo vlastníctve Preglejka, a.s., Zmluva o predaji časti podniku z 2.1.2014, Zmluva o postúpení pohľadávok zo 7.12.2005, kúpna zmluva medzi Preglejka, a.s. v konkurze a M TRADE, s.r.o. z 31.7.2000, znalecký posudok č. 14/2013 TOP HOUSE, spol. s r.o., rozvrhové uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 51-24K -4387 z 11.06.2018 prejednal vec NS SR, ktorý uznesením zo dňa 26.06.2008 zrušil uznesenie

KS v Banskej Bystrici zo dňa 21.9.2007 č.k. 51-24K 395/97-Ga-3657 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odvolaní Credit Clearing Center, a.s. namietla odňatie možnosti konať pred súdom z dôvodu nedoručenia opatrenia súdu, ktorým tento dal súhlas správcovi na vydanie výťažku 3.629.000 Sk, ktorý jej bol na účet pripísaný 27.07.2007 a namietla aj nesprávny výpočet odmeny správcu. V odôvodnení NS SR uviedol, že prvostupňový súd pri schvaľovaní výšky odmeny správcov neaplikoval relevantné znenie právneho predpisu, keď akceptoval jej výpočet podľa právnej úpravy do 08.10.2001, avšak vo veci bolo nariadené dodatočné prieskumné pojednávanie na 11.11.2002. Pri opätovnom schvaľovaní odmeny je súd viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. NS SR v odôvodnení zároveň uviedol, že postupom súdu prvého stupňa bola odňatá odvolateľom možnosť konať pred súdom, keď súd akceptoval návrh správcu na zrušenie konkurzu bez vypracovania konečnej správy. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. 51-24K 395/97-Ga zo dňa 06.09.2011 schválil konečnú správu o speňažení majetku z podstaty a o vyúčtovaní odmeny a výdavkov správcu v znení predloženom 01.07.2011. V predmetnej správe sa v bode VII konštatuje, že spoločnosť Credit Clearing Center, a.s. je v zozname oddelených veriteľov, ktorí boli uspokojení v priebehu konkurzného konania do podania správy v sume 3.629.000 Sk. V bode XI. Správy sa uvádza, že stav finančných prostriedkov vedených na účte a aj v hlavnej pokladni je 0 eur a správca podal 29.06.2011 banke žiadosť o zrušenie účtu. V odôvodnení uznesenia súd uviedol, že z dôvodu zrušenia ust. vyhl. č. a keďže konkurz napadol na súd v r. 1997, celé konanie a aj výpočet odmeny správcu sa riadi pôvodným vykonávacím predpisom, t.j. vyhl. č. , na základe čoho došlo k výpočtu odmeny tak, ako je to uvedené v opatrení z 2.6.2011, pričom výdavky a odmena správcu sú na prvom mieste v rámci uspokojovania a je ich možné uspokojiť kedykoľvek v priebehu konkurzu. Na základe odvolania žalobcu preskúmal uvedené rozhodnutie NS SR, ktorý uznesením sp. zn. zo dňa 19.7.2012 zrušil uznesenie KS v Banskej Bystrici č.k. 51-24K 395/97-Ga z 6.9.2011 a vec tomuto vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení uviedol, že odvolanie Credit Clearing Center, a.s. označil za právne dôvodné v časti právneho posúdenia oddeleného veriteľa, a že keďže tento mal zriadené záložné právo tvoriace 43% celkovej hodnoty nehnuteľností patriacich úpadcovi, jeho pohľadávka 18.897.895,70 Sk mala byť na základe uvedeného percentuálneho vyjadrenia uspokojená zo sumy 30.775.890,60 Sk. Taktiež ako dôvodné označil odvolanie žalobcu v časti týkajúcej sa vyúčtovania odmeny správcov, keď súd uviedol, že súd prvej inštancie nesprávne priznal odmenu podľa ustanovení vyhlášky v znení účinnom do 07.10.2001, a odvolal sa na nemožnosť aplikácie vyhl. č. s tým, že došlo k strate jej účinnosti, keďže uznesenie Ústavného súdu SR č.k. -14 z 08.12.2010, ktorým zastavil konanie o vyslovenie nesúladu uvedeného ustanovenia nemá vplyv na skutočnosť, že v danom konaní treba v zmysle doterajšieho z. č. použiť doterajšie právne predpisy, t.j. vyhlášku č. v znení účinnom do 08.10.2001, nakoľko vo veci bolo na deň 11.11.2002 nariadené dodatočné prieskumné pojednávanie. Ako nedôvodnú označil časť odvolania uvedenej spoločnosti namietajúcu odňatie možnosti konať pred súdom z dôvodu, že mu nebolo doručené opatrenie, ktorým súd udelil súhlas správcovi vyplatiť Credit Clearing Center, a.s. výťažok pre oddeleného veriteľa, keď súd uviedol, že proti opatreniu vydanému podľa ZKV nie je prípustný opravný prostriedok, tak vada nedoručenia nemá za následok odňatie možnosti konať pred súdom. Uznesením 51-24K 395/1997-4351 zo 14.12.2017 Krajský súd v Banskej Bystrici schválil konečnú správu o speňažení majetku z konkurznej podstaty úpadcu Preglejka, a.s., v bode III ktorého určil odmenu správcov konkurznej podstaty na 257.106,49 eur, pričom M.. L. G. boli vyplatené preddavky na základe právoplatných a vykonateľných opatrení KS v Banskej Bystrici vo výške 599.076,20 eur a bývalému osobitnému správcovi M.. L. Č. boli vyplatené preddavky vo výške 564.355,36 eur. V odôvodnení v bode 24 uviedol, že proti konečnej správe a vyúčtovaniu odmeny a výdavkov správcu nepodal námietky žiaden veriteľ. V bodoch 40 a nasledujúcich odôvodnenia uviedol, že rozdiel v aplikácii právneho predpisu pri výpočte odmeny je v tom, že kým v konaniach, kde sa prieskumné konanie skončilo do 8.10.2001 patrí správcovi odmena 10% zo sumy získanej speňažením konkurznej podstaty, čo by predstavovalo 1.758.057,92 eur, v konaniach, kde nebolo prieskumné pojednávanie skončené do 8.10.2001, sa výška odmeny vypočítava tabuľkovo a predstavuje sumu 257.106,49 eur. V priebehu konkurzu boli správcom vyplatené preddavky celkom 1.163.643,56 eur (35.049.539,20 Sk), a to na základe právoplatných a vykonateľných opatrení súdov (okrem iných aj opatrenia č.k. 36-24K 395/97-3804 z 2.6.2011 v sume 739.445,22 eur (22.276.526,10 Sk). Z odôvodnenia odvolacieho uznesenia z 19.7.2012 nie je jasné, ktorým spôsobom sa má určiť odmena, preto konkurzný súd uplatnil režim po 8.10.2001 a určil odmenu tabuľkovou formou v sume 257.106.49 eur. Pretože z ust. vyhlášky vyplýva, že preddavky na odmenu priznané podľa doterajších právnych predpisov sa nevracajú, správcom patrí síce len odmena 257.106,49 eur, avšak nie sú povinní vrátiť odmenu vyplatenú nad rámec tejto sumy, keďže spotrebovaná odmena sa nevracia a bola im vyplatená so súhlasom súdu na základe opatrení vydaných v rozpore s platným

zákonom. Po odvolaní konkurzného správcu M.. L. G. voči uvedenému uzneseniu vo výroku III, vec prejednal NS SR, ktorý uznesením z 26.4.2018 potvrdil uznesenie KS v Banskej Bystrici č.k. -4351 zo 14.12.2017 v napadnutej časti výroku III. Žalobca dňa 11.9.2014 podal na MS SR žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Krajský súd v Banskej Bystrici dňa 11.6.2018 vydal rozvrhové uznesenie č.k. 51-24K -4387, podľa ktorého pohľadávka žalobcu v sume 627.195,63 eur (18.894.895,70 Sk) bola uspokojená vo výške 3.629.000 Sk na základe opatrenia KS v Banskej Bystrici č.k. 51-24K 395/97-3438 zo 7.5.2007 a vo zvyšku sa neuspokojuje. Voči uvedenému uzneseniu žalobca nepodal odvolanie. Následne KS v Banskej Bystrici uznesením č.k. -4433 z 22.8.2018 zrušil konkurz na majetok úpadcu Preglejka, a.s., zbavil M.. G. funkcie správcu konkurznej podstaty a nepriznal správcovi výdavky a odmenu za výkon funkcie správcu. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 25.9.2018.

8. Základ uplatneného nároku žalobcu súd prvej inštancie posúdil podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci upravujúcich zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu. Vychádzal z jeho ustanovení, a to , , , , , , , , , , , o konkurze a vyrovnaní, a po vyhodnotení vykonaného dokazovania a po právnom vyhodnotení veci dospel k záveru, že žaloba žalobcu na náhradu majetkovej škody je nedôvodná.

9. Konštatoval, že podľa citovaných ustanovení z.č. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci ide o prípad objektívnej zodpovednosti štátu za škodu za súčasného splnenia troch podmienok, a to nezákonné rozhodnutie orgánu štátu, alebo jeho nesprávny úradný postup, existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch alebo existencia nemajetkovej ujmy a príčinná súvislosť medzi škodou/nemajetkovou ujmou a nezákonným rozhodnutím či nesprávnym úradným postupom.

10. Žalobca v konaní uviedol, že svojho nároku sa domáha titulom nesprávneho úradného postupu, preto skúmal, či došlo k naplneniu tejto podmienky na priznanie nároku zo zodpovednosti štátu. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že na Krajskom súde v Banskej Bystrici bol 12.2.1999 vyhlásený konkurz na majetok úpadcu Preglejka, a.s. Žarnovica a že si do tohto konkurzného konania prihlásila svoju pohľadávku vo výške 18.894.895,70 Sk aj Slovenská sporiteľňa, a.s. ako právny predchodca žalobcu, pričom táto jej pohľadávka bola zabezpečená záložným právom a bola uznaná. Z uplatnenej pohľadávky bol opatrením súdu zo dňa 7.5.2007 právnemu predchodcovi žalobcu po predaji nehnuteľností úpadcu, v rámci ktorých boli predané aj nehnuteľnosti zabezpečené záložným právom Slovenskej sporiteľne, a.s., vyplatený výťažok v sume 3.629.000 Sk. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 21.9.2007 rozhodol o zrušení konkurzu a udelil súhlas správcovi na vyplatenie odmeny, uvedené uznesenie však v odvolacom konaní zrušil NS SR uznesením z 26.6.2008, ktorý v uvedenom rozhodnutí vyslovil svoj právny názor k výpočtu odmeny správcu. Ešte predtým, ako Krajský súd v Banskej Bystrici rozhodol o schválení konečnej správy o speňažení majetku z podstaty a o vyúčtovaní odmeny správcu (uznesením zo 6.9.2011, ktoré bolo následne v odvolacom konaní zrušené rozhodnutím NS SR z 19.7.2012), dal súd opatrením z 02.06.2011 súhlas správcovi konkurznej podstaty s vyplatením odmeny vo výške 22.122.358 Sk. Až uznesením zo dňa 14.12.2017 schválil konkurzný súd konečnú správu o speňažení majetku, v ktorej sa vysporiadal aj s odmenou správcu. Toto uznesenie v časti rozhodnutia o odmene správcu nadobudlo právoplatnosť v spojení s uznesením NS SR z 26.4.2018. Následne Krajský súd v Banskej Bystrici vydal dňa 11.6.2018 rozvrhové uznesenie a uznesením z 22.8.2018 konkurz na majetok úpadcu Preglejka, a.s. zrušil. Uvedené skutočnosti neboli medzi stranami sporné. Konštatoval, že podľa žalobcu nesprávny úradný postup spočíval v tom, že napriek usmerneniu danému Najvyšším súdom SR v uznesení č.k. z 26.6.2008, ktorým NS SR zrušil uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 51-24K 395/97-Ga z 21.9.2007 a právnemu názoru v tomto uznesení obsiahnutom, týkajúcom sa vyčíslenia odmeny správcu, Krajský súd v Banskej Bystrici ešte pred schválením konečnej správy uznesením č. 51-24K 395/97-Ga zo 6.9.2011 udelil opatrením zo dňa 02.06.2011 súhlas s vyplatením odmeny konkurznému správcovi vo výške 22.122.358 Sk, ktorá bola nesprávne vyčíslená a jej vyplatením na konkurznom účte nezostali žiadne prostriedky, v dôsledku čoho nemohla byť uspokojená zvyšná časť žalobcovej pohľadávky.

11. Súd prvej inštancie mal za to, že žalobcom uvedený nesprávny úradný postup, teda udelenie súhlasu správcovi s vyplatením odmeny opatrením dňa 2.6.2011 nie je možné považovať za nesprávny úradný postup podľa vyššie cit. z.č. Aj s poukazom na ustálenú judikatúru sa stotožnil s argumentáciou žalovanej, že nesprávny úradný postup je taký postup orgánu verejnej moci, ktorý odporuje platným právnym predpisom a nenachádza svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí, teda ide o postup ktorý nie je rozhodnutím a nemá smerovať k vydaniu rozhodnutia (viď aj rozsudky NS SR a ). Poukázal na to, že žalobcom namietaný postup Krajského súdu v Banskej Bystrici našiel odraz v rozhodnutí - opatrení z 2.6.2011, ktoré je rozhodnutím súdu ( z.č. ) a aj v uznesení o schválení konečnej správy č.k. 51-24K 395/1997-4351 zo 14.12.2017, kde sa súd vysporiadal s určením odmeny správcu a v konečnom dôsledku aj v rozvrhovom uznesení č.k. 51-24K -4387 z 11.6.2018. Konštatoval, že aj napriek tomu, že voči opatreniu z 2.6.2011 nebolo prípustné odvolanie, voči vyššie uvedeným uzneseniam zo 14.12.2017 a 11.06.2018 odvolanie prípustné bolo, avšak žalobca túto možnosť nevyužil. Dodal, že aj keď si žalobca neuplatnil svoj nárok titulom nezákonného rozhodnutia, v konaní nebolo preukázané vydanie rozhodnutia, ktoré by naplnilo podmienky nezákonného rozhodnutia uvedené v z.č. Z uvedeného dôvodu konštatoval, že žalobca nepreukázal existenciu už prvej zákonnej podmienky zodpovednosti štátu za škodu, a to nesprávneho úradného postupu.

12. Následne súd prvej inštancie skúmal aj naplnenie ďalšej podmienky, a to existenciu škody. Uviedol, že žalobca si v konaní uplatnil škodu vo výške nevyplatenej časti konkurznej pohľadávky. Preukázal, že jeho právny predchodca - Slovenská sporiteľňa, a.s. si do konkurzného konania prihlásila voči úpadcovi pohľadávku v sume 18.894.895,70 Sk, dňa 27.7.2007 bola na účet právneho predchodcu žalobcu uhradená suma 3.690.000 Sk. Zvyšná časť pohľadávky vo výške žalovanej sumy nebola žalobcovi uhradená, čo vyplýva aj z rozvrhového uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 11.6.2018. Uvedené skutočnosti žalovaná ani nesporovala. Pri posudzovaní výšky škody vyhodnotil ako nedôvodnú obranu žalovanej, že škoda nemôže predstavovať žalovanú sumu z dôvodu, že pohľadávka bola viackrát postúpená, a to za odplatu nižšiu ako výška pohľadávky napriek tomu, že bola postupovaná v balíku množstva iných pohľadávok. Z dokazovania mu vyplynulo, že uvedenú pohľadávku postúpila spolu s ďalšími 305 pohľadávkami Slovenská sporiteľňa, a.s. ako postupca na postupníka Credit Clearing Center, a.s. zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 7.12.2005, podľa ktorej uvedené pohľadávky v celkovom objeme 1.406.795.054,37 Sk boli postúpené za odplatu 14.808.828 Sk. Aktuálny žalobca nadobudol pohľadávku Zmluvou o predaji časti podniku uzatvorenej v zmysle a nasl. od Credit Clearing Center, a.s. dňa 2.1.2014. Uviedol, že pri postúpení pohľadávky dochádza k trvalej zmene v osobe veriteľa bez toho, aby sa súčasne zmenil obsah záväzkového vzťahu. Postupník nastupuje do právnej pozície doterajšieho veriteľa a požíva všetky práva postupcu, môže tiež nadobudnutú pohľadávku postúpiť ďalej inému. K zmene osoby veriteľa v dôsledku postúpenia pohľadávky môže dôjsť aj na základe právneho úkonu (viď zmluva o postúpení pohľadávok zo 7.12.2005), aj na základe zákona - v tomto prípade prechodom pohľadávky na kupujúceho v dôsledku zmluvy o predaji časti podniku z 2.1.2014. v ustanoveniach a nasl. nevylučuje tzv. globálnu alebo generálnu cesiu, t.j. súčasné postúpenie viacerých pohľadávok jednou zmluvou. Výška odplaty pri postúpení pohľadávky nemá žiaden vplyv na výšku pohľadávky. Keďže žalobca preukázal, že predmetná pohľadávka bola riadne postúpená pôvodným veriteľom na Credit Clearing Center, a.s. a následne na aktuálneho žalobcu zmluvou o predaji časti podniku, pričom predmetná konkurzná pohľadávka bola vo výške žalovanej sumy neuspokojená, dospel k záveru, že žalobca preukázal uplatnenú výšku škody.

13. K poslednému predpokladu zodpovednosti štátu za škodu, a to existencie priamej príčinnej súvislosti medzi žalobcom označeným nesprávnym úradným postupom súdu a uplatnenou škodou súd prvej inštancie uviedol, že o vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je medzi nesprávnym úradným postupom a škodou vzťah príčiny a následku; ak bola príčinou škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva. Žalobca v konaní tvrdil, že príčinná súvislosť spočíva v tom, že vyplatením nesprávne vypočítanej odmeny správcu, ktorú súd odsúhlasil správcovi opatrením z 2.6.2011 v sume 22.122.358 Sk, už na konkurznom účte nezostali žiadne prostriedky, v dôsledku čoho nebol uhradený zvyšok jeho pohľadávky. Správca pri výpočte odmeny a krajský súd pri jej schvaľovaní mali postupovať podľa vyhl. č. v znení vyhl. č. Takto vypočítaná odmena mala predstavovať sumu 9.182.834 Sk a po odčítaní zálohy vyplatenej správcovi v sume 6.908.000 Sk mal byť správcovi vyplatený rozdiel v sume 2.274.834 Sk. Po zrušení uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 51-24K 395/97-Ga z 6.9.2011 by v prípade, ak by Krajský súd nedal správcovi opatrením 2.6.2011

súhlas správcovi s vyplatením jeho odmeny 22.122.358 Sk, na uspokojenie pohľadávok konkurzných veriteľov pripadla suma 19.847.524 Sk a z tejto sumy by bola uspokojená neuhradená časť jeho pohľadávky. Nesprávnym úradným postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici mu tak vznikla škoda vo výške neuhradenej časti jeho pohľadávky, t.j. 15.265.895,70 Sk, čo predstavuje 506.734,90 eur. K uvedenému predpokladu zodpovednosti štátu za škodu tak uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že v konaní nebola preukázaná existencia nesprávneho úradného postupu, medzi ktorým na jednej strane a škodou na strane druhej musí byť priama príčinná súvislosť, ďalej sa skúmaním príčinnej súvislosti bližšie nezaoberal.

14. Žalovanou vznesenú námietku aktívnej legitimácie žalobcu na uplatnenie si ním vzneseného nároku, a to z dôvodu viacnásobného postúpenia pohľadávky pôvodného veriteľa Slovenskej sporiteľne, a.s. nepovažoval za dôvodnú, keď žalobca v konaní preukázal, že táto pohľadávka bola riadne postúpená pôvodným veriteľom Slovenskou sporiteľňou, a.s. na Credit Clearing Center, a.s. zmluvou o postúpení pohľadávok zo 7.12.2005 a následne bola postúpená na aktuálneho žalobcu Zmluvou o predaji časti podniku zo dňa 2.1.2014. Uvedené zmluvy mali písomnú formu a predmetná pohľadávka v nich bola riadne špecifikovaná. Keďže postúpením pohľadávky na základe Zmluvy o predaji časti podniku aktuálny žalobca vstúpil do právnej pozície dovtedajšieho veriteľa, žalobca je v konaní aktívne legitimovaný.

15. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal kumulatívne splnenie predpokladov zodpovednosti štátu za škodu v zmysle z.č. , keď nepreukázal existenciu nesprávneho úradného postupu, preto žalobu zamietol.

16. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa , a (ďalej len „“) a žalovanej, plne úspešnej v spore, ktorej vznikol nárok na náhradu trov konania, tento nárok nepriznal, nakoľko si ich náhradu neuplatnila.

17. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie žalobca a žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie majúc za to, že v danom prípade boli naplnené odvolacie dôvody podľa ust. , keď súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ust. (konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci) a ust. (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Poukázal na ustanovenia a , , a o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, , o konkurze a vyrovnaní, o konkurze a reštrukturalizácii, vyhlášky MS SR č. Mal za to, že pokiaľ súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia svojho zamietavého rozhodnutia naznačuje, že žalobca sa mal domáhať svojho nároku v danom prípade titulom nezákonného rozhodnutia, pričom v danej súvislosti poukazuje na opatrenie z 2.6.2011, ktoré považuje za rozhodnutie, ktorého nezákonnosť mal žalobca namietať, resp. na uznesenie o schválení konečnej správy č. k. 51-24K 395/1997-4351 zo dňa 14.12.2017 a rozvrhové uznesenie č. k. 51-24K 395/1997- Sn-4387 z 11.6.2018, toto rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že v prípade nezákonného rozhodnutia sa v zmysle ust. a musí jednať o rozhodnutie, ktoré nadobudlo po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov právoplatnosť, ktoré však následne bolo zrušené, resp. zmenené príslušným orgánom titulom jeho nezákonnosti. Zdôraznil, že o opatrení zo dňa 2.6.2011, ktorým dal konkurzný súd SKP súhlas s vyplatením jeho odmeny vo výške 22.122.358 Sk, ktorá bola neprávne vyčíslená v rozpore s právnym názorom NS SR v jeho uznesení sp.zn. z 26.6.2008, ktorým mal byť Krajský súd pri svojom rozhodovaní viazaný, sa dozvedel až dňa 13.9.2011, keď mu bolo doručené uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 51-24K 395/97-Ga zo dňa 6.9.2011, v odôvodnení ktorého súd uviedol, že dňa 2.6.2011 dal správcovi opatrením súhlas s vyplatením odmeny 22.122.358 Sk. Predmetné opatrenie zo dňa 2.6.2011 mu nebolo nikdy doručené a ani doručované byť nemohlo. Avšak aj v prípade, ak by mu bolo predmetné opatrenie zo dňa 2.6.2011 doručované, proti tomuto opatreniu v zmysle ust. nebolo možné podať riadny opravný prostriedok, teda toto opatrenie zo strany žalobcu akýmkoľvek spôsobom zvrátiť a zastaviť dôsledky nesprávneho úradného postupu - vyplatenie nesprávne určenej odmeny správcovi konkurznej podstaty, ktorej vyplatenie bolo zo strany konajúceho konkurzného súdu odsúhlasené práve predmetným opatrením. Ako je zrejmé zo znenia ust. a

2 , právo na náhradu škody z titulu nezákonného rozhodnutia je možné žalobcovi priznať len v prípade, ak proti vydanému rozhodnutiu podal poškodený riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov a rozhodnutie bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom, pričom tieto podmienky musia byť splnené kumulatívne. V danom prípade podanie riadneho opravného prostriedku proti opatreniu Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 2.6.2011 bolo v zmysle ust. vylúčené. Nie je mu preto zrejmé, akým spôsobom, resp. akým procesným postupom mal podľa názoru súdu prvej inštancie žalobca v rámci riadnych opravných prostriedkov namietať nezákonnosť vydaného opatrenia. Tento svoj záver súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia napadnutého rozsudku ani nijako bližšie neobjasňuje a právne neodôvodňuje. Nakoľko práve podmienka podania riadneho opravného prostriedku žalobcom proti rozhodnutiu je základným atribútom úspešnosti žaloby o náhradu škody z titulu nezákonného rozhodnutia, mal za to, že v danom prípade nebolo možné sa zo strany žalobcu domáhať nároku z titulu nezákonného rozhodnutia. Zjavne nesprávny a nezákonný postup Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorý nerešpektoval zákon, právny názor a usmernenie Najvyššieho súdu SR, však podľa jeho názoru napĺňa pojmové znaky nesprávneho úradného postupu v zmysle ust. Porušenie zákona a de facto nesprávny úradný postup Krajského súdu v Banskej Bystrici pri vydaní opatrenia zo dňa 2.6.2011 a udelení súhlasu správcovi konkurznej podstaty s vyplatením odmeny vo výške 22.122.358 Sk (734 327,76 Eur) konštatovala aj zákonná sudkyňa Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorá v zápisnici, sp.zn. 51-24K -4340 zo schválenia konečnej správy a vyúčtovania odmeny a výdavkov správcov zo dňa 14.12.2017 na 9. strane uviedla: „... Pretože z ust. vyhlášky vyplýva, že preddavky a odmenu priznané podľa doterajších predpisov sa nevracajú, správcom síce patrí len odmena vo výške 257.106,49 Eur, avšak nie sú povinní vrátiť odmenu vyplatenú nad rámec tejto sumy, keďže spotrebovaná odmena sa nevracia a bola im vyplatená so súhlasom súdu na základe opatrení vydaných v rozpore s platným zákonom.“ Predmetný záver zaoberajúci sa nesprávnosťou úradného postupu Krajského súdu v Banskej Bystrici sa nachádza aj v uznesení Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. -4351 zo dňa 14.12.2017, na 14. strane odôvodnenia uznesenia, ktorým konkurzný súd schválil konečnú správu o speňažení majetku z konkurznej podstaty úpadcu, ktoré bolo taktiež súdu doručené krátkou cestou právnym zástupcom žalobcu na pojednávaní dňa 25.10.2019. Názor súdu prvej inštancie, v zmysle ktorého žalobca mohol namietať nezákonnosť uznesenia o schválení konečnej správy č. k. 51-24K 395/1997-4351 zo dňa 14.12.2017, kde sa súd vysporiadal s určením odmeny správcu a v konečnom dôsledku aj rozvrhového uznesenia č.k. 51-24K 395/1997- Sn-4387 z 11.6.2018, považoval tiež za nesprávny a mal za to, že sa rovnako jedná o nesprávne právne posúdenie veci zo strany súdu prvej inštancie. Poukázal na znenie ust. vyhlášky MS SR č. , v zmysle ktorého v začatých konaniach, v ktorých k 8. októbru 2001 nebolo skončené prieskumné pojednávanie, sa na odmenu správcov a ich zástupcov použijú až 9d a preddavky na odmenu priznané podľa doterajších predpisov sa nevracajú, aj keď presahujú najvyššiu hodnotu odmeny podľa . V danej veci na deň 11.11.2002 bolo nariadené dodatočné prieskumné pojednávanie, teda odmenu správcu konkurznej podstaty bolo nutné posudzovať podľa ust. až 9d vyhlášky MS SR č. a preddavok na odmenu správcu, napriek tomu, že bol vypočítaný a zo strany Krajského súdu v Banskej Bystrici odsúhlasený v nesprávnej výške, nebolo možné dodatočne vrátiť, resp. opatrenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 2.6.2011 a jeho dôsledky v podobe nenávratne vyplatenej odmeny správcu a zmarenia uspokojenia pohľadávky žalobcu v konkurze, akokoľvek zvrátiť. Aj v prípade, ak by teda podal opravný prostriedok proti uzneseniu o schválení konečnej správy č.k. 51-24K 395/1997-4351 zo dňa 14.12.2017 a/alebo proti rozvrhovému uzneseniu č.k. 51-24K -4387 z 11.6.2018, ani prípadným zrušujúcim rozhodnutím odvolacieho či dovolacieho súdu by nebolo možné/vzhľadom na nedostatočnú výšku zostávajúceho nespotrebovaného výťažku v konkurze/zvrátiť predchádzajúci nesprávny úradný postup Krajského súdu v Banskej Bystrici súvisiaci s vydaním opatrenia zo dňa 2.6.2011, resp. odsúhlasením nesprávne určenej výšky odmeny správcu a jej vyplatením, ani dosiahnuť zrušenie predchádzajúceho opatrenia zo dňa 2.6.2011, resp. vrátenie takto nesprávne vypočítanej a vyplatenej odmeny zo strany správcu a dosiahnuť tak uspokojenia pohľadávky žalobcu v požadovanej výške uspokojenia, ktoré by mu prináležalo, pokiaľ by nedošlo k vytvoreniu nezvratného stavu vplyvom nesprávneho úradnému postupu Krajského súdu v Banskej Bystrici. Dôkazy ním prezentované v rámci konania súd prvej inštancie podľa neho nijakým presvedčivým spôsobom neobjasnil. Konštatoval, že v zmysle zákona o konkurze o vyrovnaní v znení platnom pre dané konanie platilo, že veritelia pohľadávok, ktoré boli zabezpečené záložným alebo zádržným právom, prípadne obmedzením prevodu nehnuteľnosti, majú pri speňažení právo, aby ich pohľadávka bola uspokojená z výťažku predaja veci, na ktorej záložné alebo zádržné právo viazne. Z výpisu z listu

vlastníctva z 21.8.1998, ktorý bol súdu zaslaný podaním právneho zástupcu žalobcu zo dňa 7.11.2019, vyplýva, že záložné právo zabezpečujúce pohľadávku žalobcu bolo zriadené k budove so súp. č. XXX a k pozemkom s parc č. XXXX/XX a parc. č. XXXX/XX ako prvé v poradí. Konkurz na majetok úpadcu bol vyhlásený uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 12.2.1999. V tom čase nebol v zákone o konkurze a vyrovnaní riešený súbeh oddelených veriteľov, a preto je potrebné podľa žalobcu aplikovať per analogiam všeobecnú právnu úpravu v zmysle , a to v zmysle ust. c ods. (1) : „Ak na zálohu vznikne viac záložných práv, uspokojí sa prednostne záložné právo svojím vznikom najstaršie, pokiaľ zákon neustanovuje niečo iné.“ Podľa znaleckého posudku č. z 31.3.2000, vypracovaným znaleckou organizáciou GUROPEA Trading, s.r.o. k hodnoteniu časti majetku vo vlastníctve úpadcu, ktorý bol súdu zaslaný podaním právneho zástupcu žalobcu zo dňa 26.2.2020 a ktorý bol podkladom pre predaj predmetných nehnuteľností v rámci konkurzného konania, vyplýva, že trhová hodnota parcely č. XXXX/XX bola v znaleckom posudku stanovená na 141.929 Sk (4.711,18 Eur) a hodnota parcely č. XXXX/XX bola v znaleckom posudku stanovená na 168.756 Sk (5.601,67 Eur). Budovy, haly a stavby boli ohodnotené na reprodukčnú zostatkovú hodnotu podľa znaleckého štandardu „Stanovenie hodnoty podnikov“ a pre výpočet objektivizovanej hodnoty budov, hál a stavieb bol použitý koeficient 0,30. Celková objektivizovaná hodnota stavieb zabezpečených záložným právom žalobcu (s inv. č. XXXXX a inv. č. XXXXX) predstavovala v znaleckom posudku 101.626.683 Sk, t.j. hodnota budov so súp. č. XXX zabezpečujúcich pohľadávku žalobcu prihlásenú do konkurzu bola znalcom stanovená na 101.626.683 Sk (3.373.387,87 Eur). Celková hodnota nehnuteľného majetku úpadcu - spoločnosti Preglejka, a.s. podľa znaleckého posudku (súčet trhovej ceny pozemkov a objektivizovanej hodnoty budov, hál a stavieb) bola stanovená na 231.922.652 Sk (7.698.421,69 Eur), z toho celková hodnota nehnuteľností zabezpečených záložným právom žalobcu bola znalcom stanovená na 101.937.368 Sk (3.383.700,72 Eur) čo predstavuje 43,953 %. K speňaženiu nehnuteľného majetku úpadcu v rámci konkurzného konania došlo na základe kúpnej zmluvy zo dňa 31.7.2000, ktorá bola súdu zaslaná podaním právneho zástupcu žalobcu zo dňa 26.2.2020. V predmete kúpnej zmluvy boli zahrnuté aj nehnuteľnosti zabezpečené záložným právom právneho predchodcu žalobcu, parcela č. XXXX/XX, parcela č. XXXX/XX a budova so súp. č. XXX. Kúpna cena za všetky nehnuteľnosti bola stanovená vo výške 70 020 000 Sk (2.323.574,32 Eur). Podľa percentuálneho vyjadrenia celkovej hodnoty nehnuteľností zabezpečených záložným právom žalobcu vo výške 43,953%, mala byť pohľadávka žalobcu prihlásená do konkurzu vo výške 18.894.895,70 Sk (627.195,63 Eur) voči úpadcovi uspokojená z výťažku predaja zo sumy 30.775.890,60 Sk (1.021.572,41 Eur). Z uvedeného je zrejmé, že právny predchodca žalobcu mal právo na uspokojenie celej prihlásenej pohľadávky z výťažku z predaja nehnuteľnosti, nie iba jej časti vo výške 3.629.000 Sk (120.460,73 Eur). Uvedenú informáciu potvrdil jeho právnemu predchodcovi i správca konkurznej podstaty vo svojom stanovisku a oznámení Krajskému súdu v Banskej Bystrici zo dňa 30.4.2007, ktoré bolo súdu doručené spolu s podaním právneho zástupcu žalobcu zo dňa 7.11.2019. V predmetnom podaní správca konkurznej podstaty konštatuje že: „... v konkurznej podstate je dostatok finančných prostriedkov na uspokojenie oddeleného veriteĺa Credit Clearing Center, a.s. ...“ Žalobca mal za to, že v konaní bolo preukázané, že nesprávnym úradným postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorý napriek usmerneniu Najvyššieho súdu v uznesení zo dňa 26.6.2008 vydal dňa 2.6.2011 opatrenie, ktorým umožnil správcovi konkurznej odmeny vyplatenie odmeny vo výške 22.122.358 Sk (734 327,76 Eur), t.j. o 706.524,86 Eur viac, než odmena, na ktorú mal konkurzný správca nárok, nezostal na konkurznom účte dostatok finančných prostriedkov na uspokojenie pohľadávok veriteľov prihlásených do konkurzu. Nezákonnosť uvedeného postupu bola konštatovaná v rozhodnutí rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn. zo dňa 19.7.2012 aj v rozhodnutí v uznesení Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. -4351 zo dňa 14.12.2017. Zároveň mal za to, že v konaní bolo preukázané, že pohľadávka žalobcu ako veriteľa s právom na oddelené uspokojenie mala byť v rámci konkurzného konania uspokojená v celej výške, teda že pohľadávka žalobcu v rámci konkurzného konania nebola uhradená v príčinnej súvislosti v dôsledku nesprávneho úradného postupu Krajského súdu v Banskej Bystrici, následkom ktorého vznikla žalobcovi škoda vo výške 506.734,90 Eur a teda boli naplnené všetky zákonné predpoklady pre vznik nároku žalobcu na náhradu škody proti žalovanému z titulu nesprávneho úradného postupu. S poukazom na ust. namietal aj nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku, pričom povinnosť súdu dostatočne odôvodniť svoje rozhodnutie vyplýva aj zo základného práva na súdnu ochranu zaručeného v SR. Konštatoval, že jednou z najdôležitejších súčastí základného práva na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je povinnosť súdu vyrovnať sa s argumentmi a návrhmi strán súdneho konania. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie podľa žalobcu jednoznačne, zreteľne a presvedčivo

nevyplýva, ako sa vysporiadal s vyššie uvedenými skutočnosťami tvrdenými a osvedčenými žalobcom v rámci podanej žaloby, ako aj v rámci neskorších písomných vyjadrení a ústnych prednesov žalobcu v rámci konania, či tieto skutočnosti tvrdené a osvedčené zo strany žalobcu považoval za dôvodné alebo nedôvodné a z akých dôvodov tieto nezohľadnil v rámci rozhodovania. Mal za to, že súd prvej inštancie týmto svojim nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý súdny proces a samotný napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je nutné považovať za rozhodnutie arbitrárne, neopierajúce sa o zákon a teda nepreskúmateľné.

18. Žalovaná vo svojom vyjadrení podanom k odvolaniu žalobcu navrhla napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Uviedla, že odvolanie žalobca napriek formálnemu uvedeniu troch odvolacích dôvodov z hľadiska obsahu oprel fakticky iba o dva odvolacie dôvody, a síce o odvolací dôvod podľa (arbitrárnosť a nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku) a odvolací dôvod podľa (nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie). Žalobca podľa názoru žalovanej v rámci svojej odvolacej argumentácie (z hľadiska jej obsahu) nedeklaruje žiadnu konkrétnu „inú vadu“ napadnutého rozsudku, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (t.j. odvolací dôvod podľa . Považovala odvolanie podané žalobcom proti napadnutému rozsudku za neopodstatnené v celom rozsahu. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je podľa názoru žalovanej zákonný tak z hľadiska procesného, ako aj z hľadiska posúdenia veci v hmotnoprávnej rovine, pričom taktiež vychádza z dostatočne a riadne zisteného skutkového stavu, a preto odvolacie dôvody prezentované žalobcom v jeho odvolaní podľa žalovanej jednoznačne nie sú opodstatnené. Prevažná časť odvolania žalobcu (str. 3 až 7) predstavuje podľa názoru žalovanej výlučne rekapituláciu jednak samotného napadnutého rozsudku a jeho odôvodnenia, citácie príslušných zákonných ustanovení, a najmä procesného útoku žalobcu prezentovaného už v konaní pred súdom prvej inštancie. S právnym posúdením veci súdom prvej inštancie v otázke nenaplnenia zákonného predpokladu existencie právneho titulu žalobou uplatneného nároku na náhradu škody, a v nadväznosti na to na právne posúdenie ohľadom bezdôvodnosti žalobou uplatneného nároku ako celku, sa žalovaná v celom rozsahu stotožnila, toto považovala za riadne a zrozumiteľne odôvodnené, zodpovedajúce skutkovému stavu preukázanému v konaní, a taktiež za , ako aj na ostatné zákonné ustanovenia na vec sa vzťahujúce. Žalobca od počiatku konania odvodzoval dôvodnosť svojho nároku formálne od nesprávneho úradného postupu konkurzného súdu, najmä od vydania opatrenia tohto súdu zo dňa 2.6.2011, ktorým bol udelený súhlas správcovi konkurznej podstaty na vyplatenie odmeny vo výške 22.122.358 Sk. Fakticky ale žalobca, ako žalovaná po celý čas v konaní namietala, svoj nárok odvodzoval od rozhodovacej činnosti konkurzného súdu, a teda od jeho rozhodnutí, nie od jeho úradného postupu v konkurznom konaní. Uvedené pojmy jednoznačne nemožno v prípade posudzovania nárokov na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci zamieňať, avšak tieto je potrebné dôsledne rozlišovať a v nadväznosti na to vyhodnocovať jednotlivé nároky na náhradu škody. Ako nesporne vyplýva z rozhodovacej činnosti súdov v tejto oblasti, úradný postup súdu nachádza svoj odraz práve v rozhodnutiach súdom vydaných, a jeho prípadná nezákonnosť sa následne prejavuje v takýchto rozhodnutiach. Celá argumentácia žalobcu prezentovaná tak v konaní pred súdom prvej inštancie, ako aj v odvolaní, potom stráca akékoľvek opodstatnenie s ohľadom na skutočnosť, ktorú správne vyhodnotil aj súd prvej inštancie, že v konkurznom konaní, ktorého bol žalobca účastníkom ako veriteľ úpadcu, bolo vydané konečné rozvrhové uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 11.06.2018 č.k. 51-24K 395/97-Sn-4387, ktorým bol konkurz právoplatne ukončený, pričom v tomto uznesení bolo jednoznačným a záväzným spôsobom, s konečnou platnosťou, rozhodnuté o spôsobe rozvrhnutia jednotlivých peňažných prostriedkov z výťažku z majetku úpadcu. Ani samotný žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie, ako ani vo svojom odvolaní, nespochybnil skutočnosť, že predmetné rozhodnutie nenapadol odvolaním, a toto rozhodnutie je aj k dnešnému dňu právoplatné, čoho následkom je právoplatné skončenie konkurzného konania. Žalovaná zastávala názor, že vo svetle uvedenej skutočnosti je procesný útok žalobcu, ako aj jeho odvolacia argumentácia postavená na právnej konštrukcii spochybňujúcej atribút právoplatnosti konečného rozhodnutia vydaného v súdnom konaní, a de facto nerešpektujúcej princíp právnej istoty. Žalobca fakticky požaduje v tomto konaní zásah do právoplatne ukončeného súdneho konania, v ktorom mal možnosť uplatniť zákonné prostriedky procesnej obrany za účelom dosiahnutia ním želaného stavu, avšak takto žalobca nepostupoval, čím si sám zmaril možnosť dosiahnuť zvrátenie (výlučne ním deklarovanej) nezákonnosti.

Konštatovala, že podstatou tohto sporu bolo posúdenie, či v prípade žalobcom namietaného postupu a rozhodovania konkurzného súdu - Krajského súdu v Banskej Bystrici v konkurznom konaní sp. zn. 51-24K 395/1997 došlo k tak závažnému a kvalifikovanému pochybeniu v činnosti a rozhodovaní súdu, ktorým bola žalobcovi priamo a bezprostredne spôsobená škoda. Súd prvej inštancie sa s posúdením tejto otázky v napadnutom rozsudku, resp. v rámci jemu predchádzajúceho konania riadne a zákonným spôsobom vysporiadal, a poskytol stranám v konaní zrozumiteľné a jasné argumenty, zohľadňujúce tak procesný útok žalobcu, ako aj procesnú obranu žalovanej, rovnako ako aj celý zistený skutkový stav, z ktorých možno jednoznačne porozumieť dôvodom, pre ktoré súd žalobu žalobcu zamietol, a tieto dôvody zároveň s ohľadom na právnu úpravu zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci sú jednoznačne s ohľadom na zistený skutkový stav správne. Samotný žalobca na podstatnú časť týchto dôvodov poukázal v úvode svojho odvolania. Odôvodnenie napadnutého rozsudku podľa názoru žalovanej spĺňa kvalitatívne požiadavky riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia podľa . Pokiaľ žalobca deklaruje, že súd prvej inštancie sa údajne nemal riadne vysporiadať so všetkými jeho argumentmi, poukazujúc pri tom na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp.zn. , žalovaná poukázala na to, že „všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania.“ Žalovaná považovala za nesporné, že súd je povinný svoje rozhodnutie riadne odôvodniť, a dať tým možnosť sporovým stranám oboznámiť sa dostatočným spôsobom s dôvodmi jeho rozhodnutia. Nie je však od súdu možné požadovať, aby sa detailne vysporiadal s každým jedným argumentom či tvrdením strany v konaní, a poskytol vyčerpávajúcu odpoveď na všetky takéto argumenty a tvrdenia. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku poskytol stranám zrozumiteľné odôvodnenie spôsobu svojho rozhodnutia, pričom žalobcom namietané pochybenie súdu vo forme nepreskúmateľnosti a arbitrárnosti tohto rozhodnutia je iba odrazom nesúhlasu žalobcu so zamietnutím žaloby, avšak podľa žalovanej relevantným spôsobom nespochybňuje legitimitu a zákonnosť napadnutého rozsudku. Čo sa týka právneho posúdenia veci, žalovaná opätovne zdôraznila, že sa stotožňuje s posúdením otázky nepreukázania právneho titulu žalobou uplatneného nároku, a teda s nepreukázaním existencie tohto nároku ako celku, toto považuje za správne, zákonné, a plne zodpovedajúce v konaní zistenému skutkovému stavu (proces zisťovania ktorého, ako ani jeho výsledky žalobca v odvolaní nenamieta). Súd prvej inštancie podľa názoru žalovanej rozhodol zákonne a správne, svoje rozhodnutie dostatočne, presvedčivo a zrozumiteľne odôvodnil, pričom v konaní nedošlo k žiadnej vade, ktorej následkom by bola jeho nezákonnosť, a preto spochybňovanie napadnutého rozsudku žalobcom tak, ako je uvedené v jeho odvolaní, je v celom rozsahu neopodstatnené, a toto odvolanie žalobcu je nedôvodné.

19. Žalobca vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovanej uviedol, že považuje ním podané odvolanie v celom rozsahu za dôvodné a žiadal, aby mu odvolací súd po oboznámení sa so skutkovým a právnym stavom veci v celom rozsahu vyhovel, zrušil rozsudok Okresného súdu Bratislava I. sp. zn. -487 zo dňa 20.10.2020 a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Mal za to, že sa správne domáhal titulu náhrady škody v nadväznosti na nesprávny úradný postup Krajského súdu v Banskej Bystrici a nemohol sa domáhať náhrady škody z titulu nezákonného rozhodnutia tak, ako to naznačoval súd prvej inštancie v bode 12. a nasl. odôvodnenia rozhodnutia. Na rozhodnutia konkurzného súdu a odvolacieho súdu, ktorým bol v danom prípade Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní poukazoval z dôvodu, že v nich bola konštatovaná nesprávnosť postupu konkurzného súdu, ktorý opatrením zo dňa 2.6.2011 umožnil správcovi konkurznej podstaty vyplatiť si odmenu vo výške vo výške 22.122.358 Sk (734 327,76 Eur) následkom čoho v konkurznej podstate nezostalo dostatok finančných prostriedkov na uspokojenie žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu. To, že nepodal opravný prostriedok proti uzneseniu o schválení konečnej správy č.k. 51-24L 395/1997-4351 zo dňa 14.12.2017, ani proti rozvrhovému uzneseniu č.k. 51-24K -4387 z 11.06.2018, považoval vo vzťahu k vzniku nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom za irelevantné, pretože ani prípadným zrušujúcim rozhodnutím odvolacieho orgánu by nebolo možné zvrátiť právny stav, ktorý nastal po vydaní opatrenia Krajského súdu v Banskej Bystrici z 2.6.2011, následkom čoho nezostali v konkurznej podstate žiadne prostriedky na uspokojenie pohľadávky žalobcu. V zmysle uvedeného žalobca považoval podané odvolanie v celom rozsahu za dôvodné.

20. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( ) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (, ) a vychádzajúc zo skutkového stavu, zisteného súdom prvej inštancie, ktorý nepovažoval za potrebné doplniť ani znovu zopakovať ( ), prejednal vec bez nariadenia odvolacieho

pojednávania a vo veci rozhodol postupom podľa v spojení s , keď dospel k záveru, že odvolanie žalobu nie je dôvodné.

21. Podľa . odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

22. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody ( .).

23. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností významných pre posúdenie dôvodnosti podanej žaloby, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia náhrady škody, ktorá mu mala vzniknúť ne o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov a svoje dôvody, pre ktoré podanú žalobu zamietol a nestotožnil sa tak s argumentáciou žalobcu, že súd prvej inštancie nedostatočne v rozpore s odôvodnil, pričom sa vysporiadal so všetkými relevantnými argumentmi sporových strán a dôsledne posúdil opodstatnenosť všetkých právne a skutkovo relevantných námietok strán súvisiacich s predmetom konania. V odvolacom konaní tiež nevyšlo najavo, že by konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia, trpelo takou vadou, ktorá by mala za následok vecnú nesprávnosť jeho rozhodnutia. Preto odvolací súd sa zameral už len na skonštatovanie správnosti jeho rozhodnutia a vysporiadania sa s odvolacími námietkami žalobcu ( ).

24. upravuje zodpovednosť štátu za činnosť súdu, orgánu štátnej správy, orgánu územnej samosprávy v prípadoch, keď na orgán územnej samosprávy je prenesený výkon pôsobnosti štátnej správy, upravuje aj zodpovednosť štátu za činnosť fyzických a právnických osôb v niektorých prípadoch pri výkone štátnej správy a zodpovednosť orgánu územnej samosprávy pri výkone samosprávnych funkcií v samostatnej pôsobnosti orgánu územnej samosprávy. Úprava sa týka zodpovednosti za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci, orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy a tiež predbežného prerokovania nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu.

25. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom má povahu objektívnej zodpovednosti, ktorej sa nemožno zbaviť, a ktorá je založená na súčasnom (kumulatívnom) splnení troch podmienok, ktorými sú existencia nesprávneho úradného postupu, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody, pričom splnenie týchto podmienok je navrhovateľ, ktorého zaťažuje dôkazné bremeno, povinný tvrdiť a aj preukázať.

26. Podľa , štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

27. Podľa článku 46 ods. 1 : „Každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.“ Podľa článku 46 ods. 3 : „Každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom.“

28. Podstata základného práva na náhradu škody podľa spočíva v oprávnení každého domáhať sa náhrady škody spôsobenej v dôsledku nezákonného rozhodnutia alebo nesprávneho úradného postupu. Tomuto oprávneniu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola označenému právu, ktorého porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktoré tento článok o základnom práve na náhradu škody vykonávajú ( v spojení s ). Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym

úradným postupom má povahu objektívnej zodpovednosti, ktorej sa nemožno zbaviť a ktorá je založená na súčasnom (kumulatívnom) splnení troch podmienok, a to: 1/ nesprávny úradný postup, 2/ vznik škody, 3/ príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Prvotnou podmienkou pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je existencia nesprávneho úradného postupu. Rozhodovanie o náhrade škody, ku ktorej vzniku došlo v dôsledku nesprávneho úradného postupu je závislé od náležitého posúdenia všetkých predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu. Právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím štátneho orgánu alebo jeho nesprávnym úradným postupom v zmysle nie je absolútne, ale v záujme zaistenia právnej istoty podlieha (čl. 46 ods. 4 v spojení s ) zákonným obmedzeniam upravujúcim predpoklady na jej uplatnenie.

29. Nesprávny úradný postup je definovaný v ust. § 9 cit. zákona a považuje sa zaň porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

30. Zákonodarca len exemplifikatívne vypočítavá kategórie, ktoré možno pod nesprávny úradný postup subsumovať ( ). Podľa tohto ustanovenia sa za nesprávny úradný postup považuje aj „porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Úradným postupom nie je každý postup orgánu verejnej moci. Úradným postupom je výlučne postup v medziach právomoci, ktorú orgánu verejnej moci vymedzil platný právny poriadok. Úradný postup môže mať dve kvality: buď je správny alebo je nesprávny. Správny úradný postup každého orgánu verejnej moci je postup orgánu verejnej moci, ktorý sa zakladá na platnej právnej úprave a s platnou právnou úpravou sa zhoduje. Nesprávny úradný postup spočíva v konaní bez právomoci, v uplatnení právomoci nad rámec zákona, za podmienok alebo spôsobom, ktorý nie je v súlade so zákonom. Aj na základe ustálenej judikatúry nesprávny úradný postup je taký postup orgánu verejnej moci, ktorý odporuje platným právnym predpisom a nenachádza svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí, teda postup, ktorý nie je rozhodnutím a nemá smerovať k vydaniu rozhodnutia.

31. Žalobca sa svojou žalobou domáhal zaplatenia náhrady škody, ktorá mu mala vzniknúť nezákonným nesprávnym úradným postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorý napriek usmerneniu danému mu Najvyšším súdom SR v uznesení č.k. z 26.06.2008, ktorým NS SR zrušil uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 51-24K 395/97-Ga z 21.09.2007 a právnemu názoru v tomto uznesení týkajúcom sa vyčíslenia odmeny správcu, Krajský súd v Banskej Bystrici ešte pred schválením konečnej správy, uznesením č. 51-24K 395/97-Ga zo 6.9.2011 udelil opatrením dňa 2.6.2011 súhlas s vyplatením odmeny konkurznému správcovi vo výške 22.122.358 Sk, ktorá bola nesprávne vyčíslená

- v rozpore s právnym názorom NS SR v jeho uznesení z 26.6.2008, ktorým mal byť Krajský súd viazaný. Správca pri výpočte odmeny a Krajský súd pri jej schvaľovaní mali postupovať podľa vyhl. č. v znení vyhl. č. Takto vypočítaná odmena má predstavovať sumu 9.182.834 Sk a po odčítaní zálohy vyplatenej správcovi v sume 6.908.000 Sk mal byť správcovi vyplatený rozdiel v sume 2.274.834 Sk. Po zrušení uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 51-24K 395/97-Ga z 6.9.2011 by v prípade, ak by Krajský súd nedal správcovi opatrením 2.6.2011 súhlas správcovi s vyplatením jeho odmeny 22.122.358 Sk, na uspokojenie pohľadávok konkurzných veriteľov pripadla suma 19.847.524 Sk a z tejto sumy by bola uspokojená neuhradená časť pohľadávky žalobcu. Vyplatením odmeny správcovi ale na účte nezostali žiadne prostriedky a tento bol zrušený. Nesprávnym úradným postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici tak vznikla žalobcovi škoda vo výške neuhradenej časti jeho pohľadávky, t.j. 15.265.895,70 Sk, čo predstavuje 506.734,90 eur.

32. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že žalobcom uvedený nesprávny úradný postup, a to udelenie súhlasu správcovi s vyplatením odmeny opatrením zo dňa 2.6.2011 nie je možné považovať za nesprávny úradný postup podľa vyššie cit. zák. ustanovenia Žalobcom namietaný nesprávny postup Krajského súdu v Banskej Bystrici smeroval k vydaniu opatrenia zo dňa 2.6.2011, ktoré je v zmysle rozhodnutím, proti ktorému nie je prípustný opravný prostriedok ( Zb) a napokon aj v uznesení o schválení konečnej správy zo dňa 14.12.2017 č.k. 51-24K 395/1997-4351, v ktorom sa konkurzný súd vysporiadal s určením odmeny správcu a v rozvrhovom uznesení zo dňa 11.6.2018 č.k. 51-24K -4387, voči ktorým

je prípustné odvolanie a voči nim žalobca ani odvolanie nepodal. Námietka žalobcu, že aj v prípade, ak by podal opravný prostriedok proti uzneseniu o schválení konečnej správy č.k. 51-24K 395/1997-4351 zo dňa 14.12.2017 a/alebo proti rozvrhovému uzneseniu č.k. 51-24K -4387 z 11.6.2018, ani prípadným zrušujúcim rozhodnutím odvolacieho či dovolacieho súdu by nebolo možné/vzhľadom na nedostatočnú výšku zostávajúceho nespotrebovaného výťažku v konkurze/zvrátiť predchádzajúci nesprávny úradný postup Krajského súdu v Banskej Bystrici súvisiaci s vydaním opatrenia zo dňa 2.6.2011, resp. odsúhlasením nesprávne určenej výšky odmeny správcu a jej vyplatením, ani dosiahnuť zrušenie predchádzajúceho opatrenia zo dňa 2.6.2011, resp. vrátenie takto nesprávne vypočítanej a vyplatenej odmeny zo strany správcu a dosiahnuť tak uspokojenia pohľadávky žalobcu v požadovanej výške, nebola v danom prípade opodstatnená. Pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody v zmysle musí totiž existovať ako prvý a základný predpoklad existencia nesprávneho úradného postupu alebo nezákonného rozhodnutia. Žalobcom tak nebola preukázaná už prvá zákonná podmienka zodpovednosti za škodu, a to nesprávny úradný postup, čo už postačovalo na zamietnutie jeho žaloby, pričom zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, ktorá má povahu objektívnej zodpovednosti, ktorej sa nemožno zbaviť, je založená na súčasnom (kumulatívnom) splnení troch podmienok, ktorými sú existencia nesprávneho úradného postupu, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody, pričom splnenie týchto podmienok je navrhovateľ, ktorého zaťažuje dôkazné bremeno, povinný tvrdiť a aj preukázať. Nakoľko žalobcom nebola preukázaná už prvá zákonná podmienka zodpovednosti z škodu, nebolo už potrebné sa zaoberať ďalšími dvomi zákonnými podmienkami súdom prvej inštancie a aj odôvodnenie jeho rozhodnutia je postačujúce, preto nebola dôvodná odvolacie námietka žalobcu, že odôvodnenie napadnutého rozsudku je v rozpore s , teda nepreskúmateľné.

33. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa potvrdil.

34. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol súd prvej inštancie podľa a a žalovanej, úspešnej v odvolacom konaní, nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko jej v tomto konaní žiadne trovy nevznikli.

35. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha ( ).