Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
c15/378704.964c50.pdf
PDF · 90.22 KB
No categories available
5Obo/87/2007
Najvyšší súd 5 Obo 87/2007 Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci vyhláseného konkurzu na majetok
úpadcu P., a.s. Ž., IČO: X., na odvolania konkurzných veriteľov a správcu konkurznej
podstaty úpadcu proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 21.
septembra 2007 č. k. 51-24 K 395/97-Ga-3657, takto
rozhodol:
Napadnuté uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa
21. septembra 2007 č. k. 51-24 K 395/97-Ga-3657 z r u š u j e a vec mu
v r a c i a na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Banskej Bystrici napadnutým uznesením udelil správcovi
konkurznej podstaty JUDr. I. K. súhlas na vyplatenie odmeny v celkovej výške 22
122 358 Sk s tým, že z tejto odmeny prináleží osobitnému správcovi
JUDr. I. Č. 50 % vo výške 11 061 179 Sk. Zároveň zrušil konkurz na majetok úpadcu
pre nedostatok majetku a JUDr. I. K. zbavil funkcie správcu a JUDr. I. Č. funkcie
osobitného správcu.
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že podaním z 28.8.2007 požiadal správca
o vyplatenie odmeny s možnosťou jej navýšenia o ¼ vzhľadom na ustanovenie
osobitného správcu, čo predstavuje celkom 22 122 358 Sk podľa § 6 písm. a/ a § 7
ods. 1 vyhlášky č. 493/1991 Zb. Vyúčtovanie odmeny predložil súdu aj osobitný
správca. Súd pri výpočte odmeny vychádzal zo znenia cit. vyhlášky účinného do
8.10.2001 vzhľadom na skutočnosť, že prieskumné pojednávanie sa v tejto veci
uskutočnilo dňa 21.5.2001. S prihliadnutím na výšku finančných prostriedkov
získaných do podstaty by správcovi prináležala odmena vo výške 52 148 661,60 Sk,
ale po vyplatení oddelených veriteľov zostala len suma 22 122 358 Sk, ktorú súd
rozdelil pomerne. K tomu treba pripočítať vyplatené zálohy, pre správcu vo výške
6 908 000 Sk a pre osobitného správcu 5 862 000 Sk, ktoré súd ponechal v platnosti.
Pri rozhodovaní o podiele osobitného správcu súd zohľadnil, že k jeho ustanoveniu
došlo v súlade so zákonom, na základe žiadosti správcu, ktorý zo zdravotných
dôvodov podmienil zotrvanie vo funkcii znížením rozsahu jeho povinností.
Uznesením z 10.11.1999 bol osobitnému správcovi vymedzený rozsah činnosti
„správa a speňažovanie nehnuteľného majetku, vrátane výrobno-technologického
zariadenia podniku úpadcu“. Podľa názoru súdu, z ustanovenia § 7 ods. 4 cit.
vyhlášky nevyplýva, že odmena osobitného správcu by nemala prekročiť
možné navýšenie o jednu štvrtinu. Pri stanovení jeho odmeny treba zohľadniť jeho
celkový podiel na výkone správy a speňažovaní majetku, inak by mohlo dôjsť
k nedostatočnému ohodnoteniu jeho práce. Pretože po vyplatení oddelených
veriteľov, odmeny správcovi a odpočítaní nákladov na správu a udržiavanie podstaty
nezostali žiadne finančné prostriedky, súd na návrh správcu rozhodol o zrušení
konkurzu podľa § 44 ods. 1 písm. d/ zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní
v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZKV“). Súčasne rozhodol aj o zbavení
funkcie správcu a osobitného správcu.
Proti tomuto uzneseniu podali odvolanie správca konkurznej podstaty
JUDr. K. a konkurzní veritelia S. K., a.s. Bratislava, Daňový úrad N. B., S. P.,
pobočka Ž. a C. C. C., a.s. Bratislava.
Správca konkurznej podstaty podal odvolanie len proti výroku uznesenia,
ktorým súd priznal osobitnému správcovi JUDr. Č. odmenu vo výške
11 061 179 Sk, a to z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia. Poukázal na
ustanovenie § 7 vyhlášky č. 493/1991 Zb. v znení neskorších predpisov, z ktorého
podľa jeho názoru vyplýva, že odmena osobitného správcu môže dosiahnuť
maximálne 25 % odmeny správcu, čo podrobne zdôvodnil vo svojom podaní
z 28.8.2007 s tým, že po zohľadnení vyplatenej zálohy môže byť osobitnému
správcovi z celkovej sumy na odmenu vo výške 22 122 358 Sk priznaná iba suma
1 116 471,60 Sk. Navrhol preto, aby odvolací súd zmenil napadnutý výrok uznesenia
súdu prvého stupňa tak, že osobitnému správcovi JUDr. I. Č. prináleží zo sumy 22
122 358 Sk odmena vo výške 1 116 471,60 Sk.
Konkurzný veriteľ S. K., a.s. Bratislava v podanom odvolaní namietal, že pri
určení odmeny správcu a osobitného správcu súd vychádzal z nesprávneho
právneho posúdenia a použil nesprávnu právnu úpravu. Opomenul skutočnosť, že
v konaní bolo dodatočné prieskumné pojednávanie dňa 11.11.2002, preto podľa
ustanovenia § 11c ods. 3 vyhlášky č. 398/2001 Z. z. na výpočet odmeny správcu
konkurznej podstaty treba použiť ustanovenia §§ 6 až 9d vyhlášky č. 493/1991 Zb.,
ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o konkurze a vyrovnaní v znení
neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).
Takto určená konkurzná odmena pri dosiahnutí základu na jej určenie v sume
521 486 616 Sk predstavuje 9 182 880,00 Sk. Ďalej vytýka súdu, že zrušil konkurz
napriek tomu, že neboli riešené pohľadávky proti podstate, ktoré neboli popreté ani
uspokojené. Namietal tiež nedodržanie postupu podľa § 29 ZKV, lebo súd schválil
rozvrh výťažku bez vypracovania a schválenia konečnej správy. Postupom súdu bola
konkurzným veriteľom odňatá možnosť dohliadať na nakladenie s majetkom podstaty
a uplatniť námietky proti konečnej správe. Navrhol preto, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Konkurzný veriteľ Daňový úrad N. B. v odvolaní proti uzneseniu namietal, že
súd pri určení odmeny správcov vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci,
pretože nezohľadnil skutočnosť, že v predmetnej veci bolo dodatočné prieskumné
pojednávanie dňa 11.11.2002. Rozhodol tiež o zrušení konkurzu napriek tomu, že
neboli riešené pohľadávky odvolateľa proti podstate vo výške 789 352 Sk, ktoré
neboli ani popreté, ani uspokojené. Rovnako namietal nedodržanie postupu podľa §
29 ZKV, keď súd schválil rozvrh výťažku bez konečnej správy o speňažovaní
majetku. Postupom súdu bola konkurzným veriteľom odňatá možnosť dohliadať na
nakladanie s majetkom podstaty a uplatniť prípadné námietky proti konečnej správe.
Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie.
Konkurzný veriteľ S. P., pobočka Ž., v odvolaní uviedol, že speňažením
majetku v konkurznej podstate bola dosiahnutá suma vo výške 521 486 616 Sk,
z ktorej po uspokojení oddelených veriteľov zostala čiastka 22 122 358 Sk, ktorú súd
schválil ako odmenu pre správcu a osobitného správcu po 50 % pre každého. Pri
určení výšky odmeny súd vychádzal zo znenia vyhlášky
č. 493/1991 Zb. účinného do 8.10.2001, s čím nesúhlasí, pretože uznesením
Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 17.10.2002 bolo v tejto veci nariadené
dodatočné prieskumné pojednávanie na deň 11.11.2002. To znamená, že odmenu
správcov bolo treba počítať podľa cit. vyhlášky v znení účinnom od 8.10.2001.
Pretože v konkurznom konaní nebola predložená konečná správa a odmena
správcov bola vypočítaná nesprávne (bolo im priznané viac, než im patrí), navrhol,
aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie.
Proti uzneseniu podal odvolanie aj ďalší konkurzný veriteľ – C. C. C., a.s.
Bratislava. V odvolaní uviedol, že pôvodný veriteľ – S. sporiteľňa, a.s., si prihlásil
svoju splatnú pohľadávku vo výške 18 894 895,70 Sk s právom na oddelené
uspokojenie, pretože pohľadávka bola zabezpečená záložným právom. V zmysle §
28 ZKV opakovane žiadal správcu o vydanie výťažku, napokon dňa 27.7.2007 mu
bola na účet pripísaná suma 3 629 000 Sk, poukázaná správcom ako výťažok pre
oddeleného veriteľa. Tým, že súd rozhodol o zrušení konkurzu, odňal mu možnosť
konať pred súdom, pretože mu znemožnil podať odvolanie proti opatreniu súdu,
ktorým dal súhlas na vydanie výťažku. Rovnako namietal nesprávny postup súdu
pri výpočte odmeny správcu, pri ktorom súd vychádzal z nesprávneho právneho
posúdenia veci, pretože vzhľadom na dodatočné prieskumné pojednávanie dňa
11.11.2002 mal súd pri výpočte odmeny použiť ustanovenia § 6 až 9d vyhlášky č.
493/1991 Zb., podľa ktorých odmena predstavuje 9 182 834 Sk. Navrhol preto, aby
odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie.
Najvyšší súd S. republiky, ktorý vo veci konal ako súd odvolací
(§ 10 ods. 2 OSP), prejednal vec v rozsahu podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez
nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 písm. c/ O.s.p., a dospel k záveru, že
odvolania sú dôvodné.
Z obsahu podaných odvolaní vyplývajú v podstate dva odvolacie dôvody,
a to jednak nesprávne právne posúdenie (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.) spočívajúce
v nesprávnom výklade vyhlášky č. 493/1991 Zb. pri určení výšky odmeny a jednak
odňatie možnosti konať pred súdom (§ 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221 ods. 1
písm. f/ O.s.p.) v dôsledku postupu súdu, ktorý rozhodol o zrušení konkurzu bez
predchádzajúceho vypracovania a schválenia konečnej správy.
Pokiaľ ide o odmenu správcov, jej výpočet je upravený vyhláškou
č. 493/1991 Zb., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o konkurze
a vyrovnaní, a ktorá bola opakovane novelizovaná. Podstatnú zmenu výpočtu
odmeny priniesla vyhláška č. 389/2001 Z. z., z ktorej v spojení s vyhláškou
č. 398/1001 Z. z., o. i., vyplýva, že jej ustanovenia § 6 až § 9d sa použijú
na odmenu správcov a ich zástupcov v začatých konaniach, v ktorých
k 8. októbru 2001 nebolo skončené prieskumné pojednávanie. Súd prvého stupňa
pri udelení súhlasu na vyplatenie odmeny správcu akceptoval jej výpočet podľa
právnej úpravy platnej pre prípad skončenia prieskumného pojednávania do
8. októbra 2001, pričom sa vôbec nevysporiadal so skutočnosťou, že
v prejednávanej veci súd nariadil dodatočné prieskumné pojednávanie na deň
11.11.2002. ZKV nepozná iný pojem, než prieskumné pojednávanie, z čoho
vychádzal aj judikát prijatý obchodným kolégiom Najvyššieho súdu SR, ktorý bol
uverejnený v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR č. 3/2004
pod č. R 53/2004 a podľa ktorého prieskumné pojednávanie možno považovať za
skončené až preskúmaním poslednej včas doručenej prihlášky. Ako vyplýva zo
zápisnice z tohto prieskumného pojednávania (č. l. 1319 až 1321), boli na ňom
preskúmavané pohľadávky konkurzných veriteľov, čo znamená, že prieskumné
pojednávanie v danej konkurznej veci treba považovať za skončené až dňom
11. novembra 2002. Treba preto súhlasiť s námietkami odvolateľov, že súd pri
schvaľovaní výšky odmeny správcov vec nesprávne právne posúdil, pretože na jej
výpočet neaplikoval relevantné znenie právneho predpisu.
Už len táto skutočnosť sama o sebe má za následok, že nie je dôvod na
zrušenie konkurzu podľa § 44 ods. 1 písm. d/ ZKV. Navyše treba prisvedčiť
odvolateľom, že postupom súdu im bola odňatá možnosť konať pred súdom, a to
tým, že v konaní nebol dodržaný postup podľa § 29 ZKV. Súd napriek tomu, že
speňažením podstaty bola získaná suma vyše 521 mil. Sk, akceptoval návrh
správcu na zrušenie konkurzu bez vypracovania konečnej správy, čím skutočne
odňal konkurzným veriteľom zákonnú možnosť podať k nej prípadné námietky.
Vzhľadom na uvedené, odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a h/
a ods. 3 O.s.p. napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie. V ňom bude musieť predovšetkým správca vypracovať a predložiť
konečnú správu spolu s vyúčtovaním svojej odmeny a výdavkov a dodržať ďalší
postup vyplývajúci z ustanovení ZKV. Pri schvaľovaní jeho odmeny je súd viazaný
právnym názorom odvolacieho súdu.
Odvolací súd ešte poznamenáva, že sa nestotožňuje s právnym názorom
správcu konkurznej podstaty, že ak bol v konaní ustanovený aj osobitný správca,
zo skutočnosti, že súd môže zvýšiť odmenu najviac o jednu štvrtinu by malo
zároveň vyplývať, že odmena osobitného správcu je limitovaná výškou 25%
odmeny správcu. Pri určení výšky odmeny osobitného správcu by mal súd
zohľadniť najmä dĺžku výkonu jeho funkcie, rozsah vykonanej činnosti, prípadne
príjem, ktorý pre konkurz získal, a svoje rozhodnutie by mal aj dostatočne
a presvedčivo odôvodniť, aby bolo preskúmateľné z hľadiska jeho správnosti.
P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave dňa 26. júna 2008
JUDr. Zuzana Ď u r i š o v á, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: