Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3CoKR-63-2019.pdf
PDF · 105.72 KB
Case nature
Area
Subarea
3CoKR/63/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Tótha a členov JUDr. Paulíny Pacherovej a JUDr. Ľubice Břouškovej, v právnej veci žalobcu: Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, proti žalovanému: X.. K. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. I. XXX/X, XXX XX T., zastúpenému: Advokátska kancelária JUDr. Danica Birošová, s.r.o., so sídlom Piaristická 46, 911 40 Trenčín, o určenie popretých pohľadávok a výšky zabezpečenia popretých pohľadávok, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 4Cbi/12/2013-79 zo dňa 18.02.2019, pomerom hlasov 3 : 0, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 4Cbi/12/2013-79 zo dňa 18.02.2019 p o t v r d z u j e .
II. Žalovanému sa ukladá povinnosť nahradiť žalobcovi plnú náhradu trov odvolacieho konania, a to do 3 dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie v osobe vyššieho súdneho úradníka, po právoplatnosti tohto rozsudku, rozhodne o výške náhrady trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd napadnutým rozsudkom I.) návrh žalovaného na prerušenie konania doručený súdu 18.02.2019, podľa § 164 zákona NR SR č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej tiež: „CSP“), zamietol s tým odôvodnením, že dôvody pre prerušenie konania nie sú dané, keďže všetky otázky súvisiace s predmetom konania si vie súd vyriešiť sám a tiež z dôvodu, že konanie sp. zn. 32Cb/65/2014, na ktoré poukazoval žalovaný, je právoplatne skončené. II.) Opierajúc sa o ustanovenia § 32 ods. 1, 2, 9 zákona NR SR č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej tiež: „ZoKR“), v kontexte so znením § 420 ods. 1 zákona NZ ČSR č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej tiež: „OZ“), že žalobcom prihlásená pohľadávka vo výške 3.513.064,63 Eur, evidovaná v zozname pohľadávok pod číslom 111, je zistená v celom rozsahu čo do výšky, právneho dôvodu, poradia zabezpečenia a zabezpečovacieho práva. III.) Žalovanému uložil povinnosť, v zmysle § 255 ods. 1 CSP, nahradiť žalobcovi 100 % trov konania, o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. 1.1. V odôvodnení rozsudku okresný súd uviedol, že vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v spise, najmä vlastnou žalobou, výpismi z obchodného registra úpadcu, prihláškou pohľadávok do konkurzu, rozsudkom Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 32Cb/65/2014, popretím pohľadávky veriteľom, ako i ostatným spisovým materiálom a zistil, že uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 3R/8/2011 zo dňa 14.02.2012 bola povolená reštrukturalizácia na majetok dlžníka. Správca žalobcom prihlásenú pohľadávku vo výške 3.513.064,63 Eur, evidovanú v zozname pohľadávok pod číslom 111, voči dlžníkovi uznal. Žalobca na schvaľovacej schôdzi konanej dňa 26.09.2012 z dôvodu, že predložený plán nepovažoval za dostatočne dôveryhodný, hlasoval proti prijatiu plánu. Následne Okresný súd Bratislava I uznesením sp. zn. 3R/8/2011 zo dňa 09.01.2013 zastavil
reštrukturalizačné konanie voči dlžníkovi DOMUS PETRA, s.r.o., so sídlom Pod Sokolice 1C/6673, 911 01 Trenčín, IČO 36 798 461 (ďalej len: „DOMUS PETRA, s.r.o.“), začal konkurzné konanie, vyhlásil konkurz na majetok tohto dlžníka a do funkcie správcu ustanovil Ing. Bc. Róberta Havláta, značka správcu S1243. Právne účinky vyhlásenia konkurzu nastali dňom 16.01.2013. 1.1.1. Prvoinštančný súd hodnotil ako nesporné, že žalobca si svoju pohľadávku voči úpadcovi v celkovej sume 3.513.064,63 Eur prihlásil riadne a včas a táto jeho pohľadávka je evidovaná v zozname pohľadávok pod číslom 111. 1.1.2. Rovnako ako nesporné hodnotil prvoinštančný súd to, že úpadca si listom zo dňa 12.11.2012 uplatnil u žalobcu pohľadávku vo výške 4.417.930,22 Eur titulom náhrady škody, ktorú si následne jednostranne čiastočne započítal (žalovaný sa odvolával v písomnom vyjadrení na list DOMUS PETRA, s.r.o., zo dňa 12.11.2012, ktorý k vyjadreniu nepriložil, avšak žalobca túto skutočnosť nespochybňoval). Pohľadávka žalovaného/úpadcu mala byť realizovaná v časti pohľadávky žalobcu voči úpadcovi vo výške 3.398.876,91 Eur započítaním a zvyšnú časť pohľadávky vo výške 1.019.053,31 Eur žiadal úpadca uhradiť na svoj účet. Týmto žalovaný ako veriteľ poprel uvedenú pohľadávku žalobcu z dôvodu jej zániku započítaním. 1.1.3. Listom zo dňa 02.04.2013 správca oznámil žalobcovi, že došlo k účinnému popretiu jeho pohľadávky. 1.2. Prvoinštančný súd skúmal, či žaloba bola podaná riadne a včas, pričom dospel k záveru, že žalobca podal žalobu riadne, keďže žaloval toho, kto jeho pohľadávku poprel (teda žalovaného) a včas, keďže žalobu podal do 30 dní od doručenia písomného oznámenia správcu o popretí pohľadávky veriteľom (- oznámenie správcu je datované dňom 02.04.2013, - žaloba bola podaná 30.04.2013). 1.3. Ako spornou sa prvoinštančný súd zaoberal otázkou odôvodnenosti popretia pohľadávky žalobcu žalovaným z dôvodu jej zániku započítaním s jeho pohľadávkou proti žalobcovi, ktorá mala vzniknúť titulom nároku na náhradu škody, ktorú mal žalobca spôsobiť tým, že na schvaľovacej schôdzi konanej dňa 26.09.2012 hlasoval proti prijatiu reštrukturalizačného plánu. 1.3.1. Prvoinštančný súd konštatoval absenciu základného predpokladu pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody voči žalobcovi - absenciu protiprávneho konania žalobcu, ktorá mala podľa žalovaného spočívať v tom, že na schôdzi veriteľov úpadcu dňa 26.09.2012 hlasoval proti prijatiu reštrukturalizačného plánu. Prvoinštančný súd vyslovil, že zákonným právom každého veriteľa úpadcu je hlasovať v tom najširšom kontexte, čiže byť za, proti, alebo sa zdržať hlasovania, čím hlasujúci vyjadruje svoju slobodnú vôľu a z tohto dôvodu sa nie je možné stotožniť s argumentáciou žalovaného, že došlo k porušeniu prevenčnej povinnosti žalobcu/veriteľa, čím je daný nárok na náhradu škody. 1.3.2. Prvoinštančný súd hodnotil, že v uvedenom prípade žalovaný ako popierajúci veriteľ nepreukázal, že sa žalobca dopustil porušenia zákonnej povinnosti (spôsobom hlasovania na schôdzi veriteľov konanej dňa 26.09.2012), ktorá by zakladala nárok na náhradu škody, a preto súd dospel k záveru, že popierací dôvod žalovaného nie je daný.
2. Proti rozhodnutiu prvoinštančného súdu, v jeho celom rozsahu, v zákonom predpokladanej lehote, podal odvolanie žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie, resp. aby konanie prerušil do právoplatného skončenia konania vedeného Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. 32Cb/65/2014. 2.1. V odvolaní, totožne ako vo svojich predchádzajúcich vyjadreniach, žalovaný argumentoval tým, že hlasovanie žalobcu proti prijatiu reštrukturalizačného plánu úpadcu je potrebné považovať za protiprávne konanie, keďže hlasovanie nemôže byť vykonávané svojvoľne, či dokonca na úkor menšinových veriteľov a tiež samotného úpadcu. Hlasovaním proti reštrukturalizačnému plánu podľa odvolateľa došlo k tomu, že menšinový veritelia nedosiahli žiadne finančné prostriedky na uspokojenie svojich prihlásených pohľadávok, nakoľko hodnota majetku úpadcu sa vplyvom vyhlásenia konkurzu na jeho majetok zmenšila. Konštatoval, že vyhlásením konkurzu došlo k vzniku škody na majetku úpadcu v celkovej výške 4.417.930,22 Eur (sumy uplatnenej žalovaným pri započítaní). Odvolateľ tvrdil, že z tohto dôvodu bolo hlasovanie žalobcu v rozpore s dobrými mravmi a poctivým obchodným stykom, a to i vzhľadom na to, že úpadca zapracoval do reštrukturalizačného plánu viaceré pripomienky žalobcu, vzhľadom na jeho prísľub podpory reštrukturalizácie úpadcu. 2.1.1. Odvolateľ pri svojej argumentácii poukázal na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 200/2011 z 07.12.2011 a uznesenie Ústavného súdu SR č. k. I. ÚS 311/2014-21 z 02.07.2014, z ktorých vyvodzoval povinnosť pre konkurzný súd sledovať spoločný záujem veriteľov na úkor individuálneho uplatňovania, či výkonu práv jednotlivých veriteľov a v tomto smere poukázal na pre súd plynúcu povinnosť zabrániť takémuto individuálnemu uplatňovaniu, či výkonu práv jednotlivých veriteľov v prospech ich kolektívneho
uspokojenia. Odvolateľ vyvodzoval, že ak je povinný takto postupovať súd, je takto povinný postupovať aj samotný veriteľ. 2.1.2. Odvolateľ poukázal na to, že žalobca nepostupoval pri hlasovaní o reštrukturalizačnom pláne ani podľa § 127 ods. 4 ZoKR, keďže nedodržal povinnosť veriteľa konať v spoločnom záujme všetkých veriteľov. 2.2. Vzhľadom na uvedené mal odvolateľ za to, že konkurzný súd nedostatočne svoje rozhodnutie odôvodnil, vzhľadom na čo je toto rozhodnutie nejasné a nepreskúmateľné, vychádza z nesprávnych skutkových zistení, keďže súd nevykonal žalovaným navrhnuté dôkazy, čím dospel súd k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. 2.3. Odvolateľ vytýkal súdu prehliadnutie nedostatkov uplatneného žalobného petitu, ktorý je podľa jeho názoru mimo rámca zákonnej úpravy a jeho neurčitosť je následne neurčitosťou II. výroku napadnutého rozsudku. 2.4. Ostatne odvolateľ/žalovaný poukázal na nesprávnosť záverov konkurzného súdu prijatých pri rozhodovaní o nevyhovení žiadosti na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania žalobcu/ správcu úpadcu proti žalovanému/žalobcovi v tomto konaní o zaplatenie sumy 1.019.053,31 Eur s príslušenstvom, vedeného Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. 32Cb/65/2014, titulom náhrady škody. Uviedol, že predmetný spor nebol právoplatne skončený, čím podľa jeho mienky bol daný dôvod prerušenia tohto konania.
3. K doručenému odvolaniu žalovaného žalobca uviedol, že výsledok konania sp. zn. 32Cb/65/2014 nemá žiaden význam pre toto konanie, a preto neexistuje prekážka, ktorá by bránila súdu konať o určení popretej pohľadávky žalobcu. Výsledkom tohto konania bude určenie, či žalobca je veriteľom úpadcu a či výška jeho pohľadávky predstavuje sumu 3.513.064,63 Eur, pričom v konaní sp. zn. 32Cb/65/2014 ide o uloženie povinnosti žalobcu zaplatiť sumu 1.019.053,31 Eur titulom náhrady škody do konkurznej podstaty. 3.1. Konštatoval, že úpadca po neúspešnej reštrukturalizácii, z jej zmarenia vinil žalobcu, podaním zo dňa 12.11.2012 uplatnil voči žalobcovi náhradu škody vo výške 4.417.930,22 Eur s tým, že žiadal o jej úhradu v lehote 10 dní. Súčasne podaním z totožného dňa (12.11.2012) úpadca oznámil žalobcovi, že započítava ich vzájomné pohľadávky k tomuto dňu (12.11.2012) vo výške 3.398.876,91 Eur a žiadal žalobcu o úhradu sumy 1.019.053,31 Eur (ďalej tiež: „Započítanie I.“). Žalobca konštatoval, odvolávajúc sa na § 581 ods. 2 OZ, ale i § 359 zákona FZ ČaSFR č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej tiež: „ObZ“), že takéto započítanie pohľadávok úpadcom je neplatné. Žalobca na pojednávaní konanom dňa 18.02.2019, ale aj na pojednávaní pred Okresným súdom Bratislava I sp. zn. 32Cb/65/2014 konanom dňa 16.07.2018, ktorého sa zúčastnil ako svedok X.. H., namietal započítanie nesplatnej pohľadávky úpadcu voči splatnej pohľadávke žalobcu. 3.1.1. Dňa 01.08.2018 bolo žalobcovi od úpadcu doručené podanie zo dňa 23.07.2018 nazvané „Započítanie vzájomných pohľadávok“ (ďalej tiež: „Započítanie II.“) podpísané Ing. Hargašom ako konateľom úpadcu. Započítanie II. žalobca namietal podaním zo dňa 02.08.2018 s tým, že podanie považoval za bezpredmetné, keďže totožné podanie (Započítanie I.) mu už doručené bolo a toto rozporoval. Ďalej uvádzal, že pohľadávku úpadcu neuznával, nakoľko nedošlo z jeho strany k žiadnemu protiprávnemu konaniu. Zároveň uviedol, že Započítanie II. nepovažuje za podpísané oprávnenou osobou, keďže na úpadcu bol uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 3R/8/2011 zo dňa 09.01.2013, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 10/2013 dňa 15.01.2013 vyhlásený konkurz a bol mu ustanovený správca, ktorý koná za úpadcu. 3.2. K uplatnenej pohľadávke žalovaného žalobca uviedol, že žalovaný sa ešte ako konateľ úpadcu domáhal nahradenia súhlasu žalobcu ako veriteľa s reštrukturalizačným plánom súdom. Keďže neboli splnené zákonné podmienky pre nahradenie súhlasu žalobcu ako veriteľa, boli tieto jeho návrhy zamietnuté (Uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 3R/8/2011 zo dňa 22.10.2012, publikované v Obchodnom vestníku č. 209/2012 dňa 29.10.2012, rozhodol tak, že nenahradil súhlas skupiny veriteľov č. 1: Skupina pre zabezpečené pohľadávky a zamietol reštrukturalizačný plán dlžníka/úpadcu. Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 3CoKR/15/2012-339 zo dňa 28.11.2012, publikovaným v Obchodnom vestníku č. 1/2013 dňa 02.01.2013, toto uznesenie prvoinštančného súdu potvrdil). 3.2.1. Žalobca citovaním z rozhodnutia odvolacieho súdu: „Vychádzajúc z charakteru podnikateľskej činnosti dlžníka, ako aj vyvíjajúcej sa situácii na realitnom trhu (pozvoľný nárast lukratívnych komodít), odvolací súd dospel k záveru, že neboli splnené súčasne všetky podmienky umožňujúce nahradenie súhlasu súdom uvedené v § 152 ods. 1 ZoKR, a preto bolo potrebné vydané uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť.“, poukázal na to, že nemôže obstáť argumentácia žalovaného o zneužívaní práva väčšinového veriteľa nakoľko, ak by takéto správanie žalobcu bolo preukázané, súd
by pri rozhodovaní rozhodol o nahradení súhlasu skupiny veriteľov pre zabezpečené pohľadávky a nezamietol by reštrukturalizačný plán dlžníka/úpadcu. 3.2.2. K existencii protiprávneho správania žalobcu tento uviedol, že
- v konaní nebolo preukázané porušenie zmluvnej alebo právnej povinnosti - pri hlasovaní o reštrukturalizačnom pláne ide o slobodný prejav vôle každého veriteľa dlžníka a táto vôľa slobodne sa vyjadriť nemôže byť sankcionovaná;
- v konaní nebol nepreukázaný úmysel žalobcu spôsobiť úpadcovi škodu;
- za obsah reštrukturalizačného plánu (ako budúcej dohody medzi dlžníkom a veriteľmi), ktorý nebol prijatý, je zodpovedný výlučne dlžník/úpadca ako jeho predkladateľ; 3.3. Správanie žalovaného v priebehu konania pred prvoinštančným súdom žalobca hodnotil ako obštrukčné. Poukázal na podanie návrhu na prerušenie konania a žiadosti o odročenie pojednávania len 4 dni pred termínom pojednávania, pričom v konaní je žalovaný zastúpený advokátskou kanceláriou, ktorá nepredložila žiaden doklad preukazujúci kolíziu pojednávaní, ani relevantný dôvod na prerušenie konania. 3.3.1. Úpadca (zastúpený konateľom Ing. Hargašom) v rámci reštrukturalizácie deklaroval, že je vlastníkom nehnuteľností a nepopieral existenciu pohľadávky a záložného práva žalobcu, úpadca však 5 dní po publikovaní uznesenia Krajského súdu v Bratislave, ktorým súd potvrdil uznesenie o zamietnutí reštrukturalizačného plánu úpadcu a 8 dní pred publikovaním uznesenia o vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu, uzatvoril so svojimi spriaznenými osobami kúpne zmluvy, ktorými previedol vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam, nielen bez súhlasu záložného veriteľa, ale aj bez súhlasu reštrukturalizačného správcu. Kúpne ceny za predmetné nehnuteľností neboli nikdy uhradené a tvrdené vlastnícke právo kupujúcich nebolo nikdy vložené do katastra nehnuteľností. 3.4. Ostatne žalobca konštatoval, že jeho pohľadávka ako taká spornou nebola, žalovaný ju popieral z dôvodu, že zanikla započítaním, ktorý úkon podľa žalobcu v priebehu konania jednoznačne spochybnil a listinnými dôkazmi preukázal, že šlo o neexistujúcu pohľadávku úpadcu.
4. Vec odvolania žalovaného bola predložená odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní dňa 07.08.2019. Pred vlastným prejednaním predloženej odvolacej veci žalovaný vzniesol námietku zaujatosti voči predsedovi senátu JUDr. Tóthovi (dňa 15.02.2022 adresovanú Krajskému súdu v Bratislave a dňa 21.02.2022 adresovanú Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky) pre možný pomer k stranám sporu. Ako dôvod zaujatosti sudcu žalovaný uvádzal údajnú, v minulosti pracovnú činnosť v prospech žalovaného. V námietke adresovanej Najvyššiemu súdu SR žalovaný upresnil, že malo ísť o účasť na odborných seminároch organizovaných advokátskou kanceláriou zastupujúcou žalovaného. Obsahom vznesenej námietky bolo konštatovanie, že subjekt podávajúci túto námietku nevie uvedenú informáciu a jej vierohodnosť ani potvrdiť a ani vyvrátiť. 4.1. Podľa § 52 ods. 2 CSP, v námietke zaujatosti musí byť okrem všeobecných náležitostí podania uvedené, proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený, kedy sa strana uplatňujúca si námietku o dôvode vylúčenia dozvedela a dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti podľa prvej vety, súd neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá. Ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú. 4.2. Vychádzajúc z citovaného zákonného ustanovenia, zohľadniac fakt, že námietka žalovaného nespĺňa zákonnú požiadavku oznámenia času, kedy sa žalovaný dozvedel o dôvode vylúčenia sudcu a absentujú v nej dôkazy na preukázanie ním uvádzaných tvrdení, odvolací súd na vznesenú námietku neprihliadol a vec nadriadenému súdu nepredložil.
5. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací, následne preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu predpokladanom § 34 CSP, bez nariadenia pojednávania v zmysle § 380 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že odvolaním napadnutý rozsudok je vecne správny.
6. Odvolací súd pred vlastným hodnotením veci konštatuje, že úlohou incidenčného konania nie je opätovné preskúmavanie uplatnenej pohľadávky súdom, pretože to je úlohou správcu, ktorý predmetnú pohľadávku žalobcu ako veriteľa nepoprel. Účelom incidenčného konania v tomto prípade je rozhodnúť o tom, či prejav vôle smerujúci k započítaniu pohľadávky žalobcu žalovaným malo za následok zánik pohľadávky žalobcu. Či započítanie zo strany žalovaného obstojí alebo nie, teda, či započítanie zodpovedá skutočnosti a vylučuje pohľadávku žalobcu z uspokojenia v konkurze tak, ako bola prihlásená (teda úplne, alebo v určitej časti a pod.).
6.1. Pohľadávka žalobcu čo do právneho dôvodu, jej výšky, poradia, či existencie záložného práva, uplatnená v konkurznom konaní na majetok úpadcu, nebola spornou, nenamietal ju správca, ani žiaden ďalší veriteľ prihlásenej pohľadávky. Úpadca cestou konateľa Ing. Milana Hargaša poprel túto pohľadávku žalobcu čo do jej existencie. Uvádzal, že pohľadávka žalobcu zanikla dňom 12.11.2012 Započítaním I., resp. prejavom započítania žalovaným zopakovanom dňa 23.07.2018 - Započítanie II. Predmetom sporu riešeným prvoinštančným súdom bolo preukázanie existencie pohľadávky úpadcu voči žalobcovi titulom nároku na náhradu škody a hodnotenie právneho úkonu žalovaného smerujúceho k zániku pohľadávky žalobcu započítaním. Vzhľadom na uvedené sa aj odvolací súd zameral na správnosť posúdenia tohto predmetu sporu prvoinštančným súdom. 6.2. V tomto kontexte odvolací súd hodnotí žalobný petit uplatnený žalobcom v znení „o určenie, že pohľadávka žalobcu uplatnená prihláškou č. 1, zapísaná v zozname pohľadávok pod č. 111 v konkurznom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I sp. zn. 3R/8/2011 vyplývajúca zo Zmluvy o financovaní č. 28/ZF/2008 zo dňa 17.03.2008, v znení všetkých jej dodatkov, v celkovej výške 3.513.064,63 Eur, pozostávajúca z istiny 3.108.632,72 Eur, úrokov 384.532,59 Eur, poplatku za vedenie úverového účtu vo výške 74,80 Eur a nákladov uplatnenia vo výške 19.824,52 Eur, je nesporná, existujúca, ku dňu uplatnenia prihláškou nezanikla a je teda vymáhateľná a je zabezpečená záložným právom, ktoré vzniklo na základe ....“ za procesne korešpondujúci so zákonnými požiadavkami na obsah žalobného návrhu, vzhľadom na obsah popierajúceho úkonu žalovaného.
7. Odvolateľ/žalovaný v odvolaní poukázal na nesprávnosť skutkových záverov konkurzného súdu ohľadne zamietnutia jeho návrhu na prerušenie konania, keďže súd nesprávne vychádzal z právoplatnosti rozhodnutia vo veci sporu správcu úpadcu proti žalovanému (žalobcovi v tomto konaní) o zaplatenie sumy 1.019.053,31 Eur s príslušenstvom, vedeného Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. 32Cb/65/2014, titulom náhrady škody. Odvolací súd zistil, že tento spor nie je ku dnešnému dňu ukončený a odvolanie proti vyhlásenému rozsudku je predmetom konania evidovaného na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 3Cob/102/2021. 7.1. Odvolací súd k rozhodnutiu o neprerušení konania do právoplatného rozhodnutia vo vyššie identifikovanej veci, s prihliadnutím na znenie ustanovenia § 164 CSP, konštatuje správnosť rozhodnutia prvoinštančného súdu. Prerušenie konania podľa tohto ustanovenia prichádza do úvahy za predpokladu, že už v prebiehajúcom konaní sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie, teda je možné prerušiť konanie, ktoré začalo neskôr. V predmetnej veci tomu tak nie je, keďže konanie, ktorého prerušenia sa žalovaný domáhal, začalo skôr ako konanie sp. zn. 32Cb/65/2014 (dňa 30.04.2013).
8. Žalovaný odvodzoval vznik svojej pohľadávky od škody, ktorá mu mala vzniknúť protiprávnym konaním žalobcu, za ktoré považoval hlasovanie žalobcu na schvaľovacej schôdzi veriteľov konanej dňa 26.09.2012, hlasoval proti prijatiu reštrukturalizačného plánu, čoho následkom konkurzný súd dňa 09.01.2013 zastavil reštrukturalizačné konanie voči dlžníkovi a voči tomuto začal konkurzné konanie, vyhlásil konkurz a do funkcie správcu ustanovil Ing. Bc. Róberta Havláta. Žalovaný mal za to, že hlasovanie žalobcu bolo svojvoľné a malo za následok ukrátenie menšinových veriteľov a tiež samotného úpadcu, považoval hlasovanie za priečiace sa dobrým mravom a poctivému obchodnému styku. Konštatoval, že žalobca nedodržal povinnosť veriteľa konať v spoločnom záujme všetkých veriteľov. 8.1. Odvolací súd konštatuje, že hlasovanie na schôdzi veriteľov, predmetom ktorého je schvaľovanie reštrukturalizačného plánu, je právom veriteľa, nie jeho povinnosťou (§ 146 ods. 3 veta druhá, § 146 ods. 5 veta druhá ZoKR). Žiadne z ustanovení Zákona o konkurze a reštrukturalizácii neukladá veriteľovi zistenej pohľadávky povinnosť hlasovania sa zúčastniť, ani povinnosť pri hlasovaní zohľadniť spoločný záujem. Hlasovanie je individuálnym právom náležiacim každému veriteľovi zistenej pohľadávky a v tomto smere veriteľa zákon žiadnym spôsobom neobmedzuje. Prostredníctvom hlasovania veriteľ vyjadruje svoju slobodnú vôľu a formou hlasovania vyjadruje svoj individuálne sledovaný cieľ, dosiahnuť čo najvyššiu mieru uspokojenia na svojom dlžníkovi. Hlasovanie z tohto dôvodu nemožno považovať za protiprávne konanie. 8.1.1. S hlasovaním proti predloženému plánu Zákon o konkurze a reštrukturalizácii ostatne počíta a dáva možnosť predkladateľovi plánu domáhať sa, aby súd prijatie plánu v príslušnej skupine nahradil svojím rozhodnutím, za predpokladu splnenia zákonom predpokladaných podmienok (§ 152 ZoKR). V konaní bolo preukázané, že žalovaný sa domáhal nahradenia súhlasu žalobcu s reštrukturalizačným plánom súdom. Práve a len súd, vychádzajúc z podmienok obsiahnutých v § 152 ods. 1 písm. a) až c) ZoKR, má povinnosť pri nahradení súhlasu proti plánu hlasujúcich veriteľov zohľadniť v týchto podmienkach vyjadrený spoločný záujem dotknutých veriteľov. Tento súhlas však nahradený nebol, nakoľko neboli splnené zákonné podmienky pre nahradenie takéhoto súhlasu.
8.2. V tomto kontexte odvolací súd hodnotí záver prvoinštančného súdu o nepreukázaní porušenia právnej povinnosti žalobcu ako veriteľa pri hlasovaní o reštrukturalizačnom pláne, za vecne správny. Nepreukázaním protiprávnosti konania žalobcu ako jedného z troch kumulovaných aspektov nároku na náhradu škody možno uzavrieť tak, že žalovaný nedisponoval pohľadávkou, ktorú by si mohol voči žalobcovi uplatniť započítaním. Z uvedeného dôvodu sa preto odvolací súd ďalšími aspektami, viažucimi sa k takto uplatnenému nároku žalovaného na náhradu škody, nezaoberal. 8.3. Z takto produkovaného právneho stavu je nutné vyvodiť, že právne úkony žalovaného smerujúce k započítaniu pohľadávky žalobcu nie sú platnými právnymi úkonmi, keďže žalovaný pohľadávkou voči žalobcovi titulom náhrady škody nedisponoval.
9. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
10. Odvolací súd, vychádzajúc z uvedeného, opierajúc sa o uvedené zákonné ustanovenia, konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia a hodnotiac rozsudok prvoinštančného súdu za vecne správny, tento potvrdzuje skonštatovaním správnosti jeho dôvodov.
11. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP, kedy úspešnému žalobcovi, ktorý si uplatnil nárok na náhradu trov konania, odvolací súd priznal plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).