Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/102/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu JUDr. Marty Šašinkovej a JUDr. Ley Gubovej, v právnej veci žalobcu Profesionálna správcovská kancelária, k.s., Námestie slobody 28, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 46 333 908, správca konkurznej podstaty úpadcu DOMUS PETRA, s.r.o. v konkurze, Pod Sokolice 1C/6673, Trenčín, IČO: 36 798 461, proti žalovanému Všeobecná úverová banka, a.s., skrátený názov: VÚB, a.s., Mlynské nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155, o zaplatenie 1.019.053,31 EUR s prísl. a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. -324 zo dňa 10.9.2018, jednohlasne takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. -324 zo dňa 10.9.2018 p o t v r d z u j e .

Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.

2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobca návrhom podaným na súd dňa 4.6.2014 žiadal, aby mu žalovaný zaplatil žalovanú sumu 1.019.053,31 EUR s ročným zákonným úrokom z omeškania od 13.11.2012 do zaplatenia titulom náhrady škody spôsobenej žalovaným úpadcovi zmarením reštrukturalizácie úpadcu, predstavujúcej rozdiel medzi celkovou škodou a započítanou časťou voči pohľadávke žalovaného, prihlásenej v konkurznom konaní úpadcu. Ďalej uviedol, že uznesením súdu zo dňa 9.1.2013 bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu a do funkcie správcu bol ustanovený B.. R.. A. T., následne bol pôvodný správca odvolaný z funkcie a za správcu konkurznej podstaty úpadcu bol ustanovený žalobca. Po prevzatí funkcie správcu úpadcu žalobca zistil, že úpadca uplatnil voči žalovanému ako jednému zo svojich veriteľov pohľadávku v celkovej výške 4.417.930,22 EUR. Predmetná pohľadávka úpadcu mala vzniknúť titulom náhrady škody za zmarenie reštrukturalizácie úpadcu. Úpadca si časť pohľadávky vo výške 3.513.064,63 EUR započítal voči pohľadávke žalovaného, zvyšnú časť pohľadávky, ktorá nezanikla započítaním, si úpadca uplatňuje v tomto konaní. Žalobca v návrhu uviedol, že žalobu podal z dôvodu opatrnosti napriek skutočnosti, že v čase jej podania nedisponuje všetkými podkladmi a vedomosťami o skutočnostiach odôvodňujúcich žalovaný nárok. K okolnostiam vzniku nároku žalobca uviedol, že úpadca v povolenom reštrukturalizačnom konaní vypracoval reštrukturalizačný plán, ktorý predložil na schválenie schvaľovacej schôdzi dňa 26.9.2012. Tento reštrukturalizačný plán bol schválený skupinou nezabezpečených veriteľov, ale nie žalovaným, ako jediným zabezpečeným veriteľom. S ohľadom na uvedenú skutočnosť podal žalobca návrh na súd, ktorým sa dožadoval nahradenia súhlasu žalovaného a potvrdenia reštrukturalizačného plánu. Príslušný súd rozhodol o návrhu žalobcu tak, že nenahradil súhlas žalovaného s plánom. V uvedenej veci podal

žalobca odvolanie na Krajský súd v Bratislave, ktorý potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie. S ohľadom na uvedené zastavil súd reštrukturalizačné konanie úpadcu a vyhlásil konkurz na majetok úpadcu. Skutočnosť, že žalovaný svojim konaním (hlasovaním na schvaľovacej schôdzi) spôsobil neprijatie reštrukturalizačného plánu úpadcu napriek skutočnosti, že jeho pohľadávka mala byť v reštrukturalizácii úpadcu uspokojená vo výške 100%, úpadca vyhodnotil ako spôsobenie škody vo výške 4.417.930,22 EUR ako úmyselné konanie žalovaného proti dobrým mravom.

3. Žalovaný v podaní zo dňa 20.7.2018 uviedol, že konanie úpadcu, ktorým vyčíslil pohľadávku voči žalovanému titulom náhrady škody vo výške 4.417.930,22 EUR je nezákonným účelovým konaním úpadcu v snahe poškodiť žalovaného ako zabezpečeného veriteľa úpadcu, dosiahnuť jeho neuspokojenie v konkurznom konaní úpadcu vo výške prihlásenej pohľadávky a bezdôvodne sa obohatiť na úkor žalovaného v prejednávanej výške istiny. Ďalej uviedol, že po naštudovaní reštrukturalizačného plánu mal za to, že neobsahoval spôsob, akým by došlo k zachovaniu prevádzky úpadcu, ale spôsob speňaženia nehnuteľností samotným úpadcom s tým, že veritelia by na tvrdené uspokojenie museli čakať 5 rokov. Žalovaný súčasne označil konanie úpadcu po potvrdení rozhodnutia o zamietnutí reštrukturalizačného plánu za nepoctivé, keď tento po zamietnutí reštrukturalizácie a vyhlásení konkurzu na svoj majetok uzatvoril so svojimi spriaznenými osobami kúpne zmluvy na prevod vlastníctva k nehnuteľnostiam vo vlastníctve úpadcu bez súhlasu žalovaného ako záložného veriteľa a správcu. Následne bolo týmito spriaznenými osobami podaných spolu 72 vylučovacích žalôb na vylúčenie majetok z podstaty úpadcu.

4. Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania zistil, že spornými medzi stranami sporu boli vznik škody v žalovanej výške, splnenie podmienok pre vznik zodpovednosti žalovaného za škodu a výška škody. Ako prvý predpoklad úspešného vznesenia nároku na náhradu škody voči žalovanému súd skúmal existenciu protiprávneho konania žalovaného. Podľa tvrdenia úpadcu (prevzatého v konaní žalobcom), protiprávne konanie žalovaného malo spočívať v skutočnosti, že žalovaný na schôdzi veriteľov úpadcu dňa 26.9.2012 hlasoval proti prijatiu reštrukturalizačného plánu úpadcu. Súd v tejto súvislosti konštatoval, že je zákonným právom žalovaného ako veriteľa úpadcu využiť pri hlasovaní svoje hlasovacie právo v celom rozsahu, čiže hlasovať za, proti alebo sa zdržať hlasovania, a týmto spôsobom vyjadriť svoju vôľu. Pripustením procesného útoku žalobcu spočívajúceho v tvrdení, že akékoľvek iné využitie hlasovacieho práva, ako hlasovať za je porušením prevenčnej povinnosti žalovaného a zakladá nárok na náhradu škody by súd pripustil, že v určitých prípadoch (úplne bežných) dôjde z dôvodu existencie prevenčnej povinnosti k obmedzeniu zákonných spôsobov hlasovania veriteľa na schôdzi veriteľov len na možnosť hlasovať za. Takého obmedzenie spôsobov využitia hlasovacieho práva veriteľa je úplným popretím slobody prejavu vôle hlasujúceho, a preto výklad úpadcu nepožíva právnu ochranu. Žalovaný súčasne v konaní uviedol, že proti prijatiu reštrukturalizačného plánu hlasoval z dôvodu, že úpadca v pláne neuviedol spôsob, akým by mal podnik fungovať ďalej, ale len navrhol presun práva speňažiť majetok úpadcu zo žalobcu ako správcu na úpadcu, čím by sa uspokojenie žalovaného ako veriteľa úpadcu oddialilo na 5 rokov. Súčasne žalovaný uviedol, že nebol jediným hlasujúcim proti prijatiu plánu (proti hlasoval aj veriteľ SR - Finančné riaditeľstvo SR, Daňový úrad Bratislava I), voči ktorému sa žalobca ani úpadca náhrady škody nedomáhajú.

5. Súd prvej inštancie teda ustálil, že žalovaný hlasovaním na schôdzi veriteľov úpadcu dňa 26.9.2012, ktorým hlasoval proti prijatiu reštrukturalizačného plánu len využil zákonným spôsobom svoje hlasovacie právo a jeho hlasovanie proti prijatiu plánu, nemôže byť považované za protiprávne konanie zakladajúce nárok na náhradu škody. Súčasne prisvedčil procesnej obrane žalovaného, keď konštatoval, že žalobca neuniesol ani dôkazné bremeno preukázania zavinenia žalovaného za tvrdenú škodu vo forme preukázania úmyslu žalovaného poškodiť úpadcu. Naopak v konaní žalovaný preukázal úmysel úpadcu poškodiť žalovaného a ostatných veriteľov úpadcu, keď preukázal, že úpadca 5 dní po publikovaní uznesenia súdu druhej inštancie o potvrdení uznesenia súdu o zamietnutí reštrukturalizačného plánu úpadcu a 8 dní pred publikovaním rozhodnutia súdu o vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu, previedol svoje vlastníctvo k nehnuteľnostiam bez súhlasu žalovaného ako záložného veriteľa a reštrukturalizačného správcu na spriaznené osoby, s následným podaním 72 vylučovacích žalôb. Súd na základe horeuvedeného konštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania vzniku škody a zodpovednosti žalovaného za uplatnenú škodu.

6. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý uviedol, že otázkou pre odvolací súd je posúdenie toho, či žalovaný hlasovaním na schôdzi veriteľov úpadcu dňa 26.9.2012, ktorý

hlasoval proti prijatiu reštrukturalizačného plánu, len využil zákonným spôsobom svoje hlasovacie právo, a teda jeho hlasovanie proti prijatiu plánu, nemôže byť považované za protiprávne konanie zakladajúce nárok na náhradu škody (ako dôvodí prvoinštančný súd), alebo práve naopak, takéto hlasovanie podlieha určitým pravidlám, nemôže byť vykonávané svojvoľne, či dokonca na úkor menšinových veriteľov a tiež samotného úpadcu. Menšinový veritelia, ako aj samotný úpadca, boli hlasovaním žalovaného pravdepodobne majetkovo poškodení, keďže ostatní menšinoví veritelia s pravdepodobnosťou hraničiacou s určitosťou, nedostanú na svoje prihlásené pohľadávky v konkurze také uspokojenie, aké by dostali, ak by bol navrhnutý reštrukturalizačný plán zo strany úpadcu riadne plnený. Celková škoda bola v prvoinštančnom konaní vyčíslená na sumu 4.417.930,22 EUR, pričom jej presnú výšku žalobca navrhol upresniť prostredníctvom znaleckého posudku. Žalovaný si bol, alebo mal byť, plne vedomý toho, že svojim hlasovaním bude reštrukturalizácia úpadcu zmarená, čoho následkom bude vyhlásenie konkurzu. Doplnil, že hlasovanie Finančného riaditeľstva SR, Daňového úradu Bratislava I, ako nezabezpečeného veriteľa, ktorý taktiež hlasoval proti prijatiu reštrukturalizačného plánu, nemalo na majetkové postavenie úpadcu rovnaký dopad, keďže tento veriteľ bol vo svojej skupine nezabezpečených veriteľov prehlasovaný inými veriteľmi. Konanie žalovaného, ktorý na jednej strane úpadcovi prisľúbil podporu v rámci reštrukturalizačného procesu (podľa tvrdení právneho zástupcu Ing. Milana Hargaša), ale nakoniec zahlasoval za neprijatie reštrukturalizačného plánu, môže napĺňať podstatu výkonu práva žalovaného v rozpore s dobrými mravmi a v rozpore s poctivým obchodným stykom. Na základe uvedeného navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť.

7. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, podľa ktorého žalobcove odvolávanie sa na nové skutkové tvrdenia (rozpor s poctivým obchodným stykom, nejaké vyjadrenie právneho zástupcu Ing. T.), ako aj dožadovanie sa vykonania nových dôkazov, ktoré pred prvoinštančným súdom nenavrhoval (výsluch zamestnancov VÚB, a.s. resp. preukazovanie existencie dohôd medzi úpadcom a VUB) za neprípustné v odvolacom konaní s prihliadnutím na princíp formálnej pravdy (ust. ). Žalovaný uviedol, že na základe posúdenia a zhodnotenia predloženého plánu sa rozhodol tento RP nepodporiť, vzhľadom na významné nedostatky plánu, v ktorom absentovali podmienky ďalšieho úspešného podnikania dlžníka po reštarte plánom. Za zachovanie prevádzky podniku teda nie je možné považovať speňaženie nehnuteľností samotným úpadcom; toto je účelom konkurzu pričom v prípade konkurzu nemusí veriteľ čakať na uspokojenie svojej splatnej pohľadávky 5 rokov. Na základe uvedených skutočností využil žalovaný svoje základné zákonné právo a na schvaľovacej schôdzi hlasoval proti prijatiu reštrukturalizačného plánu, pričom nebol jediným hlasujúcim veriteľom proti prijatiu RP. Žalobca počas celého konania nepreukázal kumulatívne splnenie podmienok na priznanie nároku v zmysle , pričom žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie žalovaného nároku, a to najmä neexistenciiu porušenia zmluvnej alebo právnej povinnosti, nepreukázanie úmyslu žalovaného spôsobiť úpadcovi škodu, pričom dôkazné bremeno je na žalobcovi, čo však žalobca nepreukázal a nevedel ho preukázať ani svedok Ing. Hargaš a ani ostatné podmienky, a to vznik škody a príčinnú súvislosť medzi konaním škodcu a vznikom škody. Na záver uviedol, že úpadca sa nikdy nedomáhal na súde určenia výšky škody, tú si vypočítal odhadom sám, nezákonne si započítal svoju fiktívnu nesplatnú pohľadávku s reálnou splatnou pohľadávkou banky. Na základe uvedeného navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

8. Žalobca na vyjadrenie žalovaného uviedol, že hlasovaním žalovaného na schôdzi veriteľov bolo zapríčinené, že výsledkom tohto hlasovania a v príčinnej súvislosti s týmto hlasovaním bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu. Zároveň vyhlásením konkurzu došlo k poškodeniu práva ostatných veriteľov, ktorí by boli v prípade riadneho plnenia reštrukturalizačného plánu, uspokojení vo vyššej miere, ako v prípade konkurzu. Je síce pravdou, že hlasovanie žalovaného proti prijatiu reštrukturalizačného plánu je len jednou z viacerých príčin potrebných na vznik škody, jedná sa však o hlavnú príčinu, v dôsledku ktorej úpadca prišiel o možnosť naplniť reštrukturalizačný plán. Žalovaný hlasov proti prijatiu RP, čím porušil povinnosti jemu stanovené a , jeho konanie bolo v rozpore s dobrými mravmi a so zásadami poctivého obchodného styku.

9. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa (ďalej len ) prejednal vec podľa , bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. , oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 21.11.2022. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalobcu, vyjadrením žalovaného, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť.

10. Podľa , , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

11. Podľa , , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

12. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu a odvolania žalobcu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd preto konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a stotožňuje sa s dôvodmi v ňom uvedenými a v celom rozsahu na ne poukazuje.

13. Odvolací súd je v zhode s názorom v tom, že na posúdenie dôvodnosti nároku na náhradu škody musia byť kumulatívne splnené všetky podmienky a to a) porušenie zákonnej alebo zmluvnej povinnosti b) vznik škody a c) príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody. V prípade ak súd dospeje k názoru, že nedošlo k porušeniu zmluvnej alebo zákonnej povinnosti je bez významu skúmať a posudzovať ostatné predpoklady nároku na náhradu škody. Odvolací súd dospel k názoru, že súd prvej inštancie správne posúdil prvú podmienku nároku na náhradu škody a to porušenie povinnosti žalovaného. Podľa názoru odvolacieho súdu v žiadnom z ustanovení a násl. a a násl. o konkurze a reštrukturalizácii nie je uvedená žiadna povinnosť žalovaného hlasovať za prijatie reštrukturalizačného plánu. V rámci priebehu reštrukturalizácie úpadcu nemôže a nie je právo veriteľa hlasovať ničím obmedzené. Veriteľ má teda právo hlasovať za prijatie reštrukturalizačného plánu, hlasovať proti ako aj sa hlasovania zdržať. Toto právo veriteľa nemôže byť obmedzené. Ak teda právo veriteľa nemôže byť obmedzené, je zjavné, že v prípade hlasovania žalovaného za neschválenie reštrukturalizačného plánu nemohlo dôjsť k protiprávnemu konaniu a preto nie je splnená prvá podmienka uplatnenia nároku na náhradu škody. Hlasovanie proti schváleniu reštrukturalizačného plánu nie je, vzhľadom na uvedené, považovať ani za konanie v rozpore s dobrými mravmi a so zásadami poctivého obchodného styku.

14. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. , potvrdil, keďže neboli naplnené odvolacie dôvody uvádzané žalobcom.

15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko mu žiadne nevznikli.

16. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3: 0 ( veta druhá ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( , ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (, ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).