Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1CoE-6-2022.pdf
PDF · 89.14 KB
Case nature
Subarea
1CoE/6/2022
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Školníkovej a členiek senátu JUDr. Viery Markovej a JUDr. Marty Šašinkovej, v exekučnej veci oprávneného: GENERAL FACTORING, a.s., so sídlom Michalská 387/16, 811 01 Bratislava-mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 838 825, právne zastúpeného: Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Michalská 14, 811 03 Bratislava, IČO: 47 255 706, proti povinnému: 1/. P. O., G.. XX.XX.XXXX, E. O. T.A. XXXX/X, XXX XX K., a povinnému: 2/ Y. O., G.. XX.XX.XXXX, E. O. U. K. - O., vedenej súdnym exekútorom: Mgr. Drahomírom Kriváňom, so sídlom Exekútorského úradu Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pod č. EX 152/04, o námietkach oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie a návrhu na prerušenie konania a návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov na ÚS SR, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II, č.k. 37Er/1430/2004-104 zo dňa 21.07.2021, takto
rozhodol:
I. Krajský súd v Bratislave, odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II, č.k. 37Er/1430/2004-104 zo dňa 21.07.2021 o d m i e t a . II. Súd povinným 1/ a 2/ n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením Okresný súd Bratislava II konajúci osobou sudcu, opierajúc sa o § 162 ods. 1 písm. b), ods. 2, 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), zamietol návrh oprávneného na prerušenie konania za účelom podania návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov na Ústavnom súde Slovenskej republiky o ústavnosti zákona č. 233/2019 Z.z. (výrok I.), zamietol návrh oprávneného na podanie návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov na Ústavnom súde Slovenskej republiky o ústavnosti zákona č. 233/2019 Z.z. (výrok II.) a podľa § 7 v spojení s § 1 ods. 2, § 2 ods. 1 a 2, § 6, § 10 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej tiež „ZoUNEK“), s poukazom na § 233a, § 243h ods. 1, § 9a ods. 1, § 36 ods. 5, § 211a ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „EP“) zamietol námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie (výrok III.). 2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený z dôvodov, že neboli splnené procesné podmienky, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie je nepreskúmateľné, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, rozhodoval nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil oprávnenému, aby uskutočňoval svoje procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Uviedol, že v odvolaním napadnutom uznesení súdu prvej inštancie bol nesprávne poučený o možnosti podať opravný prostriedok (odvolanie). Poukázal na ustanovenie § 10 ods. 2 ZoUNEK, podľa ktorého „podľa § 7 ods. 3 a § 8 ods. 2 koná na základe poverenia sudcu vyšší súdny úradník; proti rozhodnutiu vyššieho súdneho
úradníka je prípustná sťažnosť“. Namietal, že o námietkach oprávneného rozhodol sudca, a nie vyšší súdny úradník. 3. Oprávnený ďalej namietal, že exekútorom vydané upovedomenie o zastavení starej exekúcie neobsahuje náležitosti týkajúce sa dôvodu zastavenia exekúcie a to zákonné ustanovenie, podľa ktorého došlo k zastaveniu starej exekúcie, slovné vyjadrenie dôvodu zastavenia starej exekúcie a stručný opis skutočností, ktoré zastavenie starej exekúcie odôvodňujú tak, ako predpokladá § 5 ods. 2 písm. b) ZoUNEK. Odvolateľ mal za to, že dotknuté upovedomenie o zastavení starej exekúcie vydané súdnym exekútorom je nepreskúmateľné. 4. Oprávnený namietal i nesprávne posúdenie veci v časti nároku na náhradu paušálnych trov, ktoré podľa odvolateľa exekútorovi nepatrili, nakoľko tento si nesplnil povinnosť do 07.01.2015, resp. najneskôr do 30.06.2016 zapísať exekúciu do centrálneho registra exekúcií. V tejto súvislosti poukazoval na dôvodovú správu k ZoUNEK, ako i vyjadrenie prezidenta Slovenskej komory exekútorov JUDr. Ing. Miroslava Pallera a mal za to, že nepostačuje iba samotná skutočnosť, že exekúcia bola zapísaná do centrálneho registra exekúcií. K včasnosti zápisu exekúcie do centrálneho registra exekúcií oprávnený dodal, že súdny exekútor konkrétny čas zápisu predmetnej exekúcie do centrálneho registra exekúcií nielen neuviedol, ale ani nepreukázal, inak by to konajúci súd v napadnutom uznesení uviedol.
5. Napriek tvrdeniu oprávneného, že svojim odvolaním napáda uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu, v texte odvolania neuvádza žiadne odvolacie argumenty ohľadom zamietnutia jeho návrhu na prerušenie exekučného konania a zamietnutia jeho návrhu na podanie návrhu na začatie konania o súlade ZoUNEK s Ústavou Slovenskej republiky. 6. V závere odvolania dal oprávnený opätovne podnet, aby odvolací súd podal podľa § 74 písm. d) zákona č. 314/2018 Z.z. o Ústavnom súde SR návrh na začatie konania podľa § 125 ods. 1 Ústavy SR pred Ústavným súdom Slovenskej republiky o súlade ustanovení § 6 ods. 2 v spojení s § 6 ods. 2 a ust. § 7 ods. 1 ZoUNEK s čl. 20 ods. 1,4 a 5, čl. 46 ods. 1, čl. 1 ods. 1, čl. 12 ods. 1,2 Ústavy SR, a čl. 63 Zmluvy o fungovaní európskej únie. Zároveň navrhol odvolaciemu súdu, aby odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie. 7. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého uznesenia v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a 380 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania sa oboznámil s procesným postupom súdu prvej inštancie a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je potrebné odmietnuť. 8. Podľa § 1 ods. 2 ZoUNEK: na účely tohto zákona sa starou exekúciou rozumie exekúcia začatá pred 1. aprílom 2017 a vedená podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. 9. Podľa § 7 ods. 1, 2, 3 ZoUNEK: proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie, ktoré bolo vydané v rozpore s týmto zákonom, môže oprávnený podať do 30 dní od jeho doručenia u exekútora námietky. Námietky proti paušálnym trovám nie sú prípustné. Námietky spolu s upovedomením o zastavení starej exekúcie predloží exekútor do 30 dní súdu. Ak námietky neboli podané, exekútor do 30 dní od uplynutia lehoty na podanie námietok doručí súdu upovedomenie o zastavení starej exekúcie. Súd dôvodným námietkam vyhovie tak, že uznesením upovedomenie o zastavení starej exekúcie zruší. Oneskorené alebo neprípustné námietky súd uznesením odmietne. Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Rozhodnutie o námietkach súd doručí oprávnenému a exekútorovi. 10. Podľa § 10 ods. 2 ZoUNEK: podľa § 7 ods. 3 a § 8 ods. 2 koná a rozhoduje na základe poverenia sudcu vyšší súdny úradník. Proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka je prípustná sťažnosť. 11. Podľa § 9a ods. 1 EP v znení účinnom do 31.03.2017; ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok. 12. Podľa § 355 ods. 2 CSP; proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa. 13. Podľa § 357 CSP odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o a. zastavení konania, b. odmietnutí podania vo veci samej, c. odmietnutí žaloby na obnovu konania, d. návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, e. zrušení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a 335 ods.1, f. návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia, g. zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku, h. zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, i. návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku, j. odklade vykonateľnosti rozhodnutia,
k. povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva, l. zabezpečení dôkazného prostriedku, m. nároku na náhradu trov konania, n. prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164, o. návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia.
14. Podľa § 386 písm. c) CSP; odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné. 15. Účastník konania je vo všeobecnosti oprávnený k podaniu odvolania, nakoľko ide o jedno z jeho základných práv v civilnom súdnom konaní a zároveň ide o jeden z prostriedkov právnej istoty. Avšak nie proti každému rozhodnutiu súdu je odvolanie prípustné. Proti uzneseniu je prípustné odvolanie len vtedy, ak odvolanie pripúšťa zákon (§ 355 ods. 2 CSP) - v tomto prípade v súvislosti so zamietnutím návrhu oprávneného na prerušenie exekučného konania a na podanie návrhu na začatie konania o súlade ZoUNEK s Ústavou SR, ak tak ustanovuje Civilný sporový poriadok a v súvislosti so zamietnutím námietok oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie, ak tak ustanovuje Exekučný poriadok. 16. Z hľadiska prípustnosti odvolania sú predmetom posúdenia dva aspekty prípustnosti odvolania, ktoré musia byť naplnené súčasne, tzv. objektívna a subjektívna stránka odvolania. Subjektívna stránka prípustnosti odvolania zohľadňuje jeho osobný aspekt t.j., či je u konkrétneho odvolateľa - zákonom predpokladanej osoby, daný dôvod na podanie tohto opravného prostriedku. Stránka objektívna je vymedzená ustanovením § 355 ods. 2, resp. § 357 CSP, alebo v tejto veci ustanoveniami Exekučného poriadku, či zákonom o ukončení niektorých exekučných konaní, určujúcim podmienky prípustnosti odvolania, ktoré zohľadňujú vecný aspekt opravného prostriedku, napr. či odvolanie smeruje proti rozhodnutiu, pri ktorom zákon prípustnosť odvolania predpokladá. 17. V konkrétnom prípade, pri rozhodovaní súdu o zamietnutí návrhu oprávneného na prerušenie exekučného konania a na podanie návrhu na začatie konania o súlade ZoUNEK s Ústavou SR Civilný sporový poriadok odvolanie nepripúšťa. V prípade zamietnutia návrhu na prerušenie konania nemožno aplikovať ani ustanovenia § 357 písm. n) CSP. Zákonodarca v citovanom ustanovení vymedzil prípustnosť odvolania proti uzneseniu súdu prvej inštancie iba v prípade, ak súd rozhodol o prerušení konania a to z dôvodov uvedených v § 162 ods. 1 písm. a) a § 164. V prípade, ak bol návrh na prerušenie konania zamietnutý, nie je proti takémuto uzneseniu odvolanie v zmysle § 357 písm. n) CSP a contrario prípustné (totožne Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, 1204 s.). Z uvedených dôvodov odvolací súd odvolanie oprávneného voči výroku I a II ako neprípustné v zmysle § 386 písm. c) CSP odmietol. 18. Rovnako tak Exekučný poriadok, ani Zákon o ukončení niektorých exekučných konaní nepripúšťa možnosť podania odvolania proti rozhodnutiu súdu o námietkach proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie. Z dikcie § 9a ods. 1 Exekučného poriadku vyplýva, že v konaní podľa Exekučného poriadku sa primerane použijú ustanovenia CSP, ak to nevylučuje povaha veci. Keďže Exekučný poriadok nemá vlastnú právnu úpravu konania o odvolaní, aplikuje sa v exekučnom konaní právna úprava obsiahnutá v § 355 a nasl. CSP. Podľa § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa. V tomto ustanovení je obsiahnuté všeobecné pravidlo prípustnosti odvolania proti uzneseniu, z ktorého vyplýva, že odvolanie je prípustné len vtedy, ak to zákon výslovne pripúšťa. Rozhodujúce preto podľa § 355 ods. 2 CSP je, či odvolanie pripúšťa taký zákon, ktorý dotknuté právne vzťahy upravuje. V tomto prípade odvolací súd posudzoval možnosť podania odvolania nielen podľa ustanovení Exekučného poriadku, podľa ZoUNEK, ktorý predstavuje osobitný právny predpis (špeciálnu právnu normu) vo vzťahu k Exekučnému poriadku, ale i podľa ustanovení CSP, pričom dospel k záveru, že žiadne z ustanovení citovaných zákonov odvolanie nepripúšťa. 19. Z § 10 ods. 2 ZoUNEK vyplýva, že o námietkach proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie rozhoduje na základe poverenia vyšší súdny úradník, pričom podľa druhej vety ustanovenia je proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka prípustná sťažnosť, o ktorej následne rozhodne sudca. Sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka nie je riadnym opravným prostriedkom, je len prostriedkom procesnej obrany. V posudzovanej veci o námietkach proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie nerozhodol vyšší súdny úradník ale sudca, proti rozhodnutiu ktorého v zmysle § 355 ods. 2 CSP, v spojení s EP a ZoUNEK odvolanie nie je prípustné. Oprávnený v odvolaní namietal, že o námietkach proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie rozhodoval sudca a nie vyšší súdny úradník v zmysle ZoUNEK, v dôsledku čoho rozhodoval nesprávne obsadený súd. Oprávnený uviedol,
že uznesenie súdu trpí neodstrániteľným nedostatkom, keď rozhodla osoba, ktorej zákon rozhodovanie nezveruje, preto namietal, že rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 502/2019 zo dňa 26. mája 2020, v ktorom bola predmetom prieskumu ústavná sťažnosť súdneho exekútora ďalej len („sťažovateľ“), v ktorej okrem iného namietal, že pokiaľ vo veci zastavenia exekúcie a trov exekúcie rozhoduje vyšší súdny úradník, proti jeho rozhodnutiu je v zmysle § 239 CSP prípustná sťažnosť. V posudzovanom prípade však rozhodol o zastavení exekúcie a o trovách exekúcie sudca, proti ktorého rozhodnutiu v časti trov exekúcie odvolanie nie je prípustné, v dôsledku čoho nemohol sťažovateľ namietať nesprávnosť a nezákonnosť rozhodnutia o trovách exekúcie, preto postupom súdu došlo k porušeniu zásady dvojinštančnosti konania. „Ústavný súd už v uznesení č.k. PL. ÚS 10/2019-11 z 30. januára 2019 uviedol, že toto ustanovenie (v posudzovanom prípade Ústavným súdom SR § 262 ods. 2 CSP) nemožno vykladať príliš formalisticky. Nemožno totiž apriori vylúčiť, že by o výške náhrady trov konania nemohol rozhodnúť aj sudca. Môže to vyplynúť napríklad z personálneho obsadenia okresného súdu, keď na súde nebude pôsobiť žiaden vyšší súdny úradník, alebo v prípade, že sa poverenie na rozhodovanie o výške náhrady trov konkrétnemu vyššiemu súdnemu úradníkovi neuvedie do rozvrhu práce. Napriek kogentnosti ustanovenia § 262 ods. 2 CSP, takéto rozhodnutie sudcu spĺňa všetky atribúty súdneho rozhodnutia.“ Podľa názoru Ústavného súdu SR: „mohol aplikačný problém nastať len v tom, že proti rozhodnutiu sudcu o výške náhrady trov konania by nebolo prípustné odvolanie (§357 CSP a contrario), čo sa udialo aj v posudzovanom prípade. Avšak z ústavnoprávneho hľadiska súdne konanie nie je povinne dvojinštančné, s výnimkou trestných vecí, u ktorých táto požiadavka vyplýva z čl. 2 Protokolu č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, pričom ani čl. 6 dohovoru samotné právo na odvolanie na súde vyššej inštancie negarantuje a dvojinštančnosť, ako vplýva aj z judikatúry ESĽP (napr. Le Compte, Van Leuven a De Mayere proti Belgicku z 23.06.1981, Adolf proti Rakúsku z 26.03.1982, Felbrugge proti Holandsku z 29.05.1986), nie je všeobecnou zásadou civilného súdneho konania“. Obdobné závery vyplývajú aj z uznesenia Ústavného súdu SR zo dňa 28.2.2017 pod sp. zn. III.ÚS 152/2017. Hoci sa teda javí, že exekučný súd porušil zákonom stanovený postup je potrebné zdôrazniť, že nie každé porušenie zákona zo strany orgánu verejnej moci má automaticky za následok porušenie ústavou zaručeného základného práva. S ohľadom na už uvedené závery Ústavný súd SR konštatoval, že v prípade ak vo veci rozhodol sudca a nie vyšší súdny úradník, nemôže to samo o sebe spôsobiť zásah do ústavných práv sťažovateľa, pretože dvojinštančnosť nie je všeobecnou zásadou civilného konania. Odvolací súd preto konštatuje, že exekučný súd účastníkov konania správne poučil, že proti jeho rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné, pretože relevantná právna úprava odvolanie proti jeho rozhodnutiu nepripúšťa. Tým, že o námietkach proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie bolo rozhodnuté sudcom a nie vyšším súdnym úradníkom, nemení nič na závere o prípustnosti odvolania a nie je dôvodom, pre ktorý by mohol odvolací súd uznesenie exekučného súdu zrušiť. 20. Nakoľko možnosť podať riadny opravný prostriedok je i v tejto časti rozhodnutia súdu prvej inštancie zákonom vylúčená (výrok III), odvolací súd odvolanie v zmysle § 386 písm. c) CSP odmietol. Z dôvodu odmietnutia odvolania oprávneného sa odvolací súd vecnou stránkou napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie (t.j. ani podnetom oprávneného na posudzovanie súladu právnych predpisov z dôvodu ktorého by odvolací súd podával návrh na Ústavnom súde SR podľa čl. 125 ods. 1 Ústavy SR) nezaoberal. 21. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. V danom prípade mali v odvolacom konaní plný úspech povinní 1/ a 2/, v dôsledku čoho im vzniklo právo na náhradu trov konania. Nakoľko však povinným 1/, 2/ v priebehu odvolacieho konania žiadne trovy konania nevznikli, súd im nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 22. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť v podpísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania ( § 447 písm. d/, e/ CSP).