Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cob/64/2021

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Školníkovej a členiek senátu JUDr. Viery Markovej a JUDr. Marty Šašinkovej v právnej veci žalobcu: QBSW, a.s., Prievozská 6, 821 09 Bratislava, IČO: 35 798 297, zastúpeného Advokátska kancelária Michal Maťaš, s.r.o., Sabinovská 12, 821 02 Bratislava - Ružinov, IČO: 47 245 751 proti žalovanému: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00 151 700 o zaplatenie istiny 19.867,58 eura s príslušenstvom a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. -272 zo dňa 23.9.2020 takto

rozhodol:

I. Krajský súd v Bratislave odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. -272 zo dňa 23.9.2020 v rozsahu napadnutého výroku I. o d m i e t a .

II. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. -272 zo dňa 23.9.2020 v rozsahu napadnutých výrokov II. a III. p o t v r d z u j e .

III. Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Bratislava I ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. zaviazal žalovaného na povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 12.813,83 eura spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 12.813,83 eura od 15.2.2017 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku; výrokom II. zastavil konanie v časti o zaplatenie 7.053,75 eura a úrokov z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 7.053,75 eura od 15.2.2017 a výrokom III. priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 29% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 25.8.2017 sa žalobca domáhal zaplatenia 19.867,58 eura s úrokmi z omeškania vo výške 5% ročne z dlžnej sumy od 15.2.2017 do zaplatenia titulom poistného plnenia z havarijného poistenia v súvislosti s odcudzením motorového vozidla LAND ROVER, typ: RANGE ROVER, EČV: N., následne nájdeného v Rumunsku s tým, že podaním zo dňa 21.9.2020 vzal žalobu čiastočne späť v časti istiny 7.053,75 eura a úrokov z omeškania vo výške 5% ročne z uvedenej sumy. Súd prvej inštancie predvolal právneho zástupcu žalobcu a žalovaného na pojednávanie na deň 23.9.2020 o 9:00 hod., pričom predvolanie na pojednávanie bolo žalovanému doručené hybridne dňa 3.7.2020 s elektronickou doručenkou. Žalovaný sa nedostavil na pojednávanie dňa 23.9.2020, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a poučený o následku nedostavenia sa, vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie. Žalovaný svoju neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnil a právny zástupca žalobcu navrhol v spore rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie a trval na návrhu na čiastočné späťvzatie žaloby. S poukazom na skutočnosť, že v danom prípade boli na pojednávaní konanom dňa 23.9.2020 splnené

všetky podmienky v zmysle (ďalej len „“), súd prvej inštancie rozhodol o žalobe rozsudkom pre zmeškanie žalovaného, ktorým žalobe vyhovel. Ďalej súd prvej inštancie poukázal na ustanovenia , , a uviedol, že konanie zastavil v rozsahu čiastočného späťvzatia žaloby. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle v spojení s a , pričom prihliadal na skutočnosť, že žalobca zavinil čiastočné späťvzatie žaloby v rozsahu 35,5% nároku uplatneného žalobou a vo zvyšnej časti bol v konaní úspešný, z čoho vyplýva, že žalobca bol úspešný v 64,5% sporu a žalovaný v 35,5%, pričom rozdielom po zaokrúhlení je úspech žalobcu 29%, v dôsledku čoho súd prvej inštancie priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 29% proti žalovanému.

3. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie v zmysle a , v ktorom namietal nenaplnenie podmienok na vydanie rozsudku pre zmeškanie. Žalovaný v odvolaní poukázal na ustanovenie s tým, že v predmetnom konaní žalobca vykonal čiastočné späťvzatie žaloby podaním zo dňa 21.9.2020, t.j. po prvom pojednávaní vo veci samej, ktoré sa uskutočnilo dňa 28.2.2020 a z toho dôvodu mal súd prvej inštancie vyzvať žalovaného na vyjadrenie ohľadom súhlasu s čiastočným späťvzatím žaloby. Vzhľadom ku skutočnosti, že v predmetnom spore súd nedisponuje vyjadrením súhlasu žalovaného s čiastočným späťvzatím žaloby, má žalovaný za to, že z procesného hľadiska nebolo možné pristúpiť k vydaniu rozsudku pre zmeškanie, pričom v tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. týkajúce sa procesnej možnosti žalovaného vyjadriť sa ku späťvzatiu žaloby. Ďalej žalovaný v odvolaní uviedol, že dôvodom zmeškania pojednávania dňa 23.9.2020 na strane žalovaného bola skutočnosť, že poverený zamestnanec žalovaného v deň pojednávania trpel akútnymi zdravotnými ťažkosťami, ktoré mu znemožnili účasť na pojednávaní a nakoľko nástup ťažkostí bol náhly (skoro ráno v deň pojednávania), žalovaný nemohol zabezpečiť účasť iného zamestnanca na pojednávaní, ktoré bolo vytýčené na 9:00 hod. ráno, ani jeho oboznámenie sa s (obsiahlym) spisom, čo podľa žalovaného zakladá ospravedlniteľný dôvod zmeškania pojednávania, ako to zakotvuje , nakoľko išlo o neočakávané prekážky zdravotného charakteru na strane povereného zamestnanca žalovaného. Vzhľadom na neočakávané prekážky zdravotného charakteru je podľa názoru žalovaného nespravodlivé sankcionovať žalovaného za porušenie povinnosti dostaviť sa na pojednávanie, keďže toto porušenie žalovaný nezapríčinil. Vzhľadom na ústavné právo na riadne prejednanie veci a právo na spravodlivý proces by podľa žalovaného mal súd posudzovať dôvod zmeškania pojednávania tak, aby sa neodňala možnosť konať pred súdom, a to v súlade s duchom zákona a úmyslom zákonodarcu sankcionovať strany sporu za preukázateľnú skutočnú pasivitu, v nadväznosti na čo žalovaný poukázal na to, že žalovaný nebol v spore pasívny, zúčastnil sa prvého a dovtedy jediného vytýčeného pojednávania, podával vyjadrenia a bol aj dôkazne aktívny, keď na pojednávaní žiadal súd o vykonanie dôkazu, v dôsledku ktorého nakoniec došlo zo strany žalobcu podaním zo dňa 21.9.2020 ku čiastočnému späťvzatiu žaloby. Uvedené tvrdenie žalovaného má potvrdzovať aj skutočnosť, že už pri prvom pojednávaní dňa 28.2.2020 vznikli poverenej zamestnankyni v deň pojednávania neočakávané komplikácie spojené s akútnym zhoršením zdravotného stavu jej syna, avšak napriek tomu sa jej podarilo zabezpečiť kompetentného zástupcu a nebolo potrebné žiadať súd o odročenie pojednávania. Žalovaný poukázal na nález Ústavného súdu SR zo dňa 23.5.2013 pod č. k. -36, podľa ktorého k výkladu právnych predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovať len z hľadiska textu zákona, a to ani v prípade, keď sa text môže javiť ako jednoznačný a určitý, ale predovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona. Otázkou, či súd musí bez ďalšieho vydať rozsudok pre zmeškanie strany, ktorá sa na pojednávanie nedostavila alebo či smie prihliadnuť aj na konkrétne okolnosti daného sporu a rozsudok pre zmeškanie v určitých prípadoch nevydať, hoci sú na to splnené formálne zákonné predpoklady, sa zaoberal Ústavný súd SR v uznesení zo dňa 4.6.2019 pod č. k. -22. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhol, aby odvolací súd odvolaniu vyhovel a rozsudok pre zmeškanie zrušil. Žalovaný k svojmu odvolaniu nepripojil žiadne listiny okrem splnomocnenia udeleného žalovaným dňa 22.6.2020 svojmu zamestnancovi M.. O. W..

4. K odvolaniu žalovaného sa žalobca vyjadril podaním svojho právneho zástupcu zo dňa 3.11.2020, v ktorom namietal, že podané odvolanie nemá náležitosti odvolania, nakoľko v ňom žalovaný nešpecifikoval rozsah, v akom kontumačný rozsudok napáda, keď nešpecifikoval výroky, voči ktorým jeho odvolanie smeruje. Žalovaný odvolaním de facto napáda výrok o čiastočnom zastavení konania, ktorý bol vydaný v jeho prospech, pričom žalobca je toho názoru, že žalovaný nie je aktívne legitimovaný na podanie odvolania proti výroku o čiastočnom zastavení konania ( ). Podľa žalobcu žalovaný nepochybne s čiastočným späťvzatím žaloby súhlasí a ani nemá dôvod s ním nesúhlasiť,

keďže bolo vykonané na základe dôkazu navrhovaného žalovaným a jeho skutkových tvrdení. Podanie odvolania proti výroku o čiastočnom zastavení konania je zjavným zneužívaním práva, ktoré nepožíva právnu ochranu s tým, že argumenty žalovaného týkajúce sa absentujúceho súhlasu s čiastočným späťvzatím žaloby sú účelové a obštrukčné a sú v hrubom rozpore so zásadou vyjadrenou v , pričom podľa žalobcu sa tvrdenia o tom, že súd prvej inštancie nemal vydávať kontumačný rozsudok, ale mal vyzvať žalovaného, aby sa vyjadril ku späťvzatiu žaloby, žiadnym spôsobom netýkajú výroku, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 12.813,83 eura s príslušenstvom. Ustanovenia o rozsudku pre zmeškanie sú v postavení lex specialis voči ustanoveniam o súhlase žalovaného so späťvzatím žaloby a predstavujú formu procesnej sankcie za pasivitu žalovaného. Žalobca má za to, že žalovanému nič nebránilo zúčastniť sa na pojednávaní a vyjadriť sa tam k podanému čiastočnému späťvzatiu žaloby. Žalovaný svoje odvolanie ďalej odôvodnil údajnými zdravotnými ťažkosťami jedného zo svojich zamestnancov v deň pojednávania a údajnou nemožnosťou zabezpečenia účasti iného zamestnanca na pojednávaní, pritom tieto svoje tvrdenia nepodložil lekárskou správou, resp. potvrdením o práceneschopnosti preukazujúcimi také akútne zhoršenie zdravotného stavu, ktoré by objektívne znemožňovalo zamestnancovi žalovaného v deň pojednávania minimálne telefonicky alebo SMS správou kontaktovať súd, resp. žalobcu a ospravedlniť svoju neprítomnosť na pojednávaní. Žalovaný svoju neúčasť ani nasledujúce dni nijako neospravedlnil. Tvrdenia žalovaného o údajných zdravotných ťažkostiach jedného z jeho zamestnancov sú z hľadiska odvolacích dôvodov právne irelevantné, nakoľko skúmanie ospravedlniteľného dôvodu zmeškania pojednávania nie je predmetom odvolacieho konania, v ktorom odvolací súd skúma iba formálne podmienky, či bol rozsudok vydaný v súlade s podmienkami na vydanie takého rozhodnutia. Podľa žalobcu boli všetky procesné podmienky pre vydanie kontumačného rozsudku kumulatívne splnené, pričom žalovaný v odvolaní žiadnym spôsobom nerozporoval splnenie procesných podmienok pre vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného. Poukazovanie na uznesenie Ústavného súdu SR č. k. -22 žalovaným je podľa žalobcu nemiestne, a to vzhľadom na procesnú pasivitu žalovaného, ktorý sa nevyjadril k dôkazom o aktívnej procesnej legitimácii žalobcu, hoci to explicitne prisľúbil na prvom pojednávaní, nevyjadril sa ani k dôkazu o výške nákladov na prelakovanie vozidla, ktorý súd prvej inštancie na jeho návrh obstaral a ktorý bol žalovanému včas doručený a nenavrhoval ani žiadne iné dôkazy. Žalovaný len všeobecne konštatuje „náhle zhoršenie zdravotného stavu“ M.. D. O., pričom neuvádza, v čom konkrétne tieto ťažkosti spočívali a namiesto predloženia lekárskej správy, potvrdenia o práceneschopnosti alebo iného relevantného dôkazu predložil žalovaný súdu len dodatočne vystavené čestné vyhlásenie M.. D. O. zo dňa 25.9.2020, vo vzťahu ku ktorému má žalobca za to, že ide len o ničím nepreukázané všeobecné tvrdenie menovanej, bez akejkoľvek dôkaznej hodnoty a tvrdenia žalovaného o údajnej zdravotnej indispozícii zamestnankyne M.. D.U. O. nie je možné z podaní žalovaného ani z predloženého čestného vyhlásenia nijako verifikovať, pričom jej údajné akútne zdravotné ťažkosti neboli ani následne po pojednávaní preukázané potvrdením lekára. Žalobca má za to, že tieto všeobecné tvrdenia žalovaného o údajnom akútnom zhoršení zdravotného stavu zamestnankyne sú účelovo nepravdivé, čomu nasvedčuje aj skutočnosť, že M.. D. O. ani dodatočne nevyhľadala lekárske ošetrenie a žalovaný svoju neúčasť na pojednávaní bez zbytočného odkladu neospravedlnil. Okrem toho žalovanému nič nebránilo, aby sa pojednávania zúčastnila poverená zamestnankyňa žalovaného O.. W. U., ktorá sama podpisovala všetky podania žalovaného vo veci a zúčastnila sa aj prvého pojednávania vo veci. Z podaní žalovaného je zrejmé, že žalovaný má viacero zamestnancov, ktorí mohli v deň pojednávania prísť na súd a zúčastniť sa ho. Žalobca má za to, že žalovanému žiadne objektívne okolnosti nebránili, aby včas ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a v tejto súvislosti žalobca poukázal na rozsudok Krajského súdu v Ostrave sp. zn. .

5. Žalovaný v odvolacej replike zo dňa 30.3.2021 uviedol, že svojím podaním - odvolaním zo dňa 13.10.2020 napadol vydaný rozsudok pre zmeškanie zo dňa 23.9.2020 v celosti ako taký a v žiadnom prípade si nemožno predmetné podanie žalovaného vykladať iba ako „podanie odvolania proti výroku o čiastočnom zastavení konania“, ako sa ho snaží vykladať žalobca. Je zjavné, že rozsudkom pre zmeškanie žalovaného bolo rozhodnutie vydané v neprospech žalovaného a preto žalovaný využil svoje zákonné právo a v zákonom stanovenej odvolacej lehote sa voči predmetnému rozhodnutiu odvolal, pričom v odvolaní poukázal predovšetkým na procesné pochybenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo vydaniu rozhodnutia vo veci samej, a to že súd prvej inštancie nedisponuje súhlasom žalovaného s čiastočným späťvzatím žaloby. Pretože späťvzatie návrhu môže byť v rozpore so záujmom žalovaného, aby konanie bolo dokončené meritórnym rozhodnutím súdu, žalovaný má procesné právo (oprávnenie) vyjadriť nesúhlas s týmto procesným úkonom žalobcu a uvedenému procesnému právu žalovaného zodpovedá procesná povinnosť súdu vyzvať žalovaného, aby sa vyjadril, či so späťvzatím

návrhu súhlasí, pričom presne to mal na mysli tvorca predmetného ustanovenia . Poukaz žalobcu na to, že žalovaný svoju neúčasť na pojednávaní ani nasledujúce dni nijako neospravedlnil, považuje žalovaný za nenáležitý a nemajúci oporu v zákone, nakoľko akékoľvek následné ospravedlnenie neúčasti, t.j. v inom čase ako včas, čiže pred pojednávaním (a pred vydaním rozsudku pre zmeškanie na danom pojednávaní) je bez právnej relevancie a preto absencii okamžitého následného dodatočného ospravedlnenia súd nemôže prikladať význam. Pokiaľ žalobca v ďalšom poukazuje na to, že žalobca ani súd nemali žiadnu vedomosť o tom, že by mal byť spor „pridelený“ M.. D. O. vo februári 2020, tieto jeho tvrdenia sa nezakladajú na pravde, nakoľko O.. W. U., ktorá sa zúčastnila prvého pojednávania vo veci dňa 28.2.2020, pred začatím samotného pojednávania upovedomila súd, že sa na pojednávaní zúčastňuje ako náhrada za kolegyňu, ktorej bol spis pridelený, avšak ktorá sa nemohla sama zúčastniť pojednávania pre ochorenie dieťaťa. Skutočnosť, že sa jedná práve o M.. D. O. žalovaný podložil záznamom z lekárskeho ošetrenia dieťaťa. Ani predložením predmetného poverenia pre M.. D. O. by súd nemal za preukázané zastupovanie žalovaného touto zamestnankyňou v predmetnom konaní, nakoľko spoločnosť žalovaného prerozdeľuje prácu, t.j. súdne spory na zastupovanie spoločnosti podľa aktuálneho vyťaženia jednotlivých zamestnancov. Ďalej žalovaný uviedol, že nesúhlasí s názorom žalobcu, ktorým poukazuje na skutočnosť, že dôvod ospravedlnenia sa týka len jedného z mnohých zamestnancov právneho oddelenia žalovaného a v tejto súvislosti žalovaný poukázal na súčasnú dlhodobú epidemiologickú situáciu spojenú s ochorením Covid-19, kedy vznikajú neštandardné situácie, a to aj náhle. Výkon práce zamestnancov žalovaného je v značnej miere obmedzený a v rámci opatrení pred nákazou ochorením Covid-19 majú zamestnanci žalovaného nariadený tzv. „home-office“, čo v praxi znamená, že do kancelárie prichádzajú iba v nevyhnutnom prípade a na nevyhnutný čas. Predmetné pojednávanie dňa 23.9.2020 bolo vytýčené na rannú hodinu o 9:00 hod. a poverená zamestnankyňa mala spis u seba doma v rámci prípravy na pojednávanie v systéme „home-office“, a teda ostatní zamestnanci žalovaného nemali v danom čase ku spisu prístup a nebol žiadúci ani kontakt s osobou, ktorá javila príznaky nejakého ochorenia. Prístup k všeobecnému lekárovi v zmysle osobnej návštevy bol v danej dobe neodporúčaný pri určitých príznakoch, čo má nezavinene vplyv na dôkaznú situáciu žalovaného. Žalovaný sa súčasne ohradil voči formuláciám žalobcu, že zamestnankyňa mala vyhľadať inú zdravotnú pomoc než všeobecného lekára, resp. privolať rýchlu zdravotnú pomoc. Zdravotná nespôsobilosť účasti na pojednávaní nemusí byť nevyhnutne v intenzite stavu vyžadujúcom privolanie rýchlej zdravotnej pomoci.

6. Žalobca v odvolacej duplike zo dňa 22.4.2021 v zásade zotrval na svojej argumentácii obsiahnutej vo vyjadrení k odvolaniu s tým, že má za to, že čiastočné späťvzatie žaloby žiadnym spôsobom nebránilo vydaniu rozsudku pre zmeškanie žalovaného ohľadne zvyšnej časti uplatňovaného nároku, a teda toto nemá žiaden vplyv na zákonnosť vydaného rozsudku pre zmeškanie žalovaného a konajúci súd správne posúdil právnu vec a zákonné podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie podľa boli splnené.

7. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( ) po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého rozsudku v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( a 380 ) a po oboznámení sa s procesným postupom súdu prvej inštancie postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je potrebné v rozsahu napadnutého výroku I. odmietnuť z dôvodu jeho neprípustnosti a v rozsahu napadnutých výrokov II. a III. je odvolaním dotknuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vecne správne.

8. Podľa odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

9. Podľa odvolanie nie je prípustné proti rozsudku pre zmeškanie okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia.

10. Podľa na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa na návrh žalobcu rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak a) sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a b) žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.

11. Podľa žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o splnení povinnosti.

12. Kontumačný rozsudok podľa prichádza do úvahy iba v prípadoch, keď sú súčasne splnené všetky zákonom normované podmienky. Tieto podmienky musia byť splnené súčasne, v rovnakom čase, čo však neznamená, že musia počas konania nastať iba v jeden určitý moment. Rozsudkom pre zmeškanie tak súd môže rozhodnúť na ktoromkoľvek nariadenom pojednávaní, ak sú súčasne splnené všetky podmienky predpokladané zákonom.

13. Podľa odôvodnenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného obsahuje stručnú identifikáciu procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre zmeškanie.

14. Podľa žalobca môže vziať žalobu späť.

15. Podľa ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

16. Podľa súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa alebo pojednávanie.

17. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

18. Podľa ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

19. Podľa ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

20. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

21. Z obsahu spisu je zrejmé, že predmetnou žalobou sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia istiny 19.867,58 eura s príslušenstvom z titulu poistnej zmluvy, následne bol súdom prvej inštancie vo veci vydaný dňa 19.2.2018 platobný rozkaz pod č. k. -126, proti ktorému podal žalovaný v zákonnej lehote odpor, čo viedlo ku zrušeniu platobného rozkazu uznesením súdu prvej inštancie zo dňa 13.8.2018 pod č. k. -193. Prílohou odporu proti platobnému rozkazu bolo poverenie na zastupovanie v konaní udelené žalovaným dňa 24.7.2017 zamestnancovi spoločnosti žalovaného O.. W. U.. Súdu prvej inštancie bolo predložené vyjadrenie žalovaného zo dňa 27.1.2020, ktoré v mene žalovaného podpísali M.. O. W. ako riaditeľ právneho odboru a O.. W. U. ako právnik. Dňa 28.2.2020 sa pred súdom prvej inštancie uskutočnilo prvé pojednávanie vo veci, ktorého sa za stranu žalovaného zúčastnila O.. W. U. a ktoré bolo odročené na termín 13.5.2020, ktorý však bol súdom prvej inštancie následne zrušený z dôvodu ochrany verejného zdravia a zamedzenia, resp. prevencie pred šírením COVID-19. Ďalší termín pojednávania bol súdom prvej inštancie nariadený na deň 23.9.2020 a dňa 21.9.2020 o 16:19 hod., t.j. dva dni pred nariadeným termínom pojednávania po pracovnom čase bolo súdu prvej inštancie doručené čiastočné späťvzatie žaloby, ktorým žalobca vzal žalobu späť v časti o zaplatenie istiny 7.053,75 eura s príslušenstvom s tým, že uvedená späťvzatá suma predstavuje rozdiel medzi v žalobe uplatnenou sumou nákladov na prelakovanie poisteného vozidla a skutočnou výškou nákladov na prelakovanie poisteného vozidla. Z uvedeného vyplýva, že po čiastočnom späťvzatí žaloby predstavoval žalobný nárok žalobcu istinu 12.813,83 eura s príslušenstvom. V záujme informovania žalovaného, ktorý mal riadne vykázané doručenie predvolania na pojednávanie dňa 23.9.2020, súd prvej inštancie dňa 22.9.2020 o 9:44 hod. mailom zaslal podanie žalobcu predstavujúce čiastočné späťvzatie žaloby na elektronickú adresu O.. W. U., ktorá mala v spise založené poverenie na zastupovanie žalovaného v danom konaní, ako aj na elektronickú adresu M.. D. O. (č.l. 268 súdneho spisu), z čoho je zrejmé, že žalovaný bol v čase pred pojednávaním bez zbytočného odkladu súdom prvej inštancie v krátkom čase dostupnou formou informovaný o čiastočnom späťvzatí žaloby minimálne na úrovni svojich poverených zamestnancov.

22. Z výrokovej časti napadnutého rozsudku nepochybne vyplýva, že jeho obsahom boli tri výroky, medzi ktorými je potrebné rozlišovať s tým, že pod dikciu ustanovenia upravujúceho procesné podmienky pre vyhovenie žalobe rozsudkom pre zmeškanie žalovaného spadá výlučne výrok I., ktorým súd prvej inštancie postupom podľa rozhodol o žalobnom nároku žalobcu po čiastočnom späťvzatí žaloby. Výrok II. o zastavení konania v späťvzatej časti žalobného nároku bol súčasťou konečného rozhodnutia súdu prvej inštancie vo veci samej v súlade s veta druhá , pričom procesné pravidlá týkajúce sa osobitne späťvzatia žaloby nie sú súčasťou zákonom stanovených kumulatívnych podmienok pre vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného v zmysle . Výrok III. obsahujúci rozhodnutie súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania zohľadňoval tak úspech žalobcu vo vzťahu k žalobnému nároku po čiastočnom späťvzatí žaloby, ako aj neúspech žalobcu v späťvzatej časti žalobného nároku. Na základe vyššie uvedených skutočností dospel odvolací súd k záveru o potrebe samostatného posudzovania jednotlivých výrokov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie v rámci odvolacieho prieskumu, pričom vo vzťahu k rozsahu odvolacieho prieskumu odvolací súd považuje za nevyhnutné uviesť, že sa nestotožňuje s argumentáciou žalobcu, v zmysle ktorej odvolanie žalovaného nemá náležitosti odvolania, nakoľko v ňom žalovaný nešpecifikoval rozsah, v akom kontumačný rozsudok napáda. Z obsahu odvolania žalovaného je podľa odvolacieho súdu nepochybne zrejmé, že ním žalovaný napáda predmetný rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu, keď vo vzťahu k výroku II. namieta absenciu súhlasu žalovaného s čiastočným späťvzatím žaloby a zároveň od tejto skutočnosti odvíja svoj záver o tom, že neboli splnené podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného. Na tomto mieste je potrebné uviesť, že je vecou odvolateľa, ako formuluje svoje odvolacie dôvody a následne je úlohou odvolacieho súdu, aby posúdil ich relevantnosť vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu. Odvolací súd tiež uvádza, že v konečnom dôsledku čiastočné zastavenie konania (výrok II.) nebolo rozhodnutím v neprospech žalovaného, čo sa odrazilo aj v rozhodnutí súdu obsiahnutom vo výroku III. napadnutého rozsudku o nároku na náhradu trov konania, kedy súd prvej inštancie procesne a vecne správnym spôsobom uvedenú skutočnosť zohľadnil pri pomernom rozdelení trov konania. I keď rozhodnutie vo výroku II. napadnutého rozsudku nebolo vo svojej podstate rozhodnutím vydaným v neprospech žalovaného ( ), odvolací súd pri ňom ustálil prípustnosť odvolania vzhľadom na obsah odvolacích námietok žalovaného, ktorými vytýkal súdu prvej inštancie procesné pochybenie v súvislosti so zabezpečením súhlasu žalovaného s čiastočným späťvzatím žaloby.

23. Odvolací súd na základe skutočností zistených z obsahu spisu a na základe príslušných zákonných ustanovení dospel k záveru, že súd prvej inštancie postupoval pri rozhodovaní o uplatnenom nároku žalobcu v časti istiny 12.813,83 eura s príslušenstvom zodpovedajúcej výške žalobného nároku žalobcu po čiastočnom späťvzatí žaloby správne, keď výrokom I. napadnutého rozhodnutia rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalovaného, nakoľko odvolací súd mal za preukázané, že boli splnené všetky podmienky podľa tak, ako to uviedol súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku. V tejto súvislosti odvolací súd skúmal, či odvolanie žalovaného spĺňa podmienky prípustnosti odvolania podľa citovaného ustanovenia a dospel k záveru, že odvolanie proti výroku I. napadnutého rozsudku nie je odvolaním podaným z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia.

24. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva kumulatívne splnenie všetkých podmienok pre vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného v zmysle ustanovenia , nakoľko ide o konanie o žalobe o splnenie povinnosti, keďže predmetom sporu je žalobcom uplatňovaný nárok na zaplatenie istiny s príslušenstvom zo strany žalovaného, žalovaný sa nedostavil na pojednávanie stanovené na termín 23.9.2020, hoci bol naň včas a riadne predvolaný (predvolanie bolo doručené dňa 3.7.2020 do elektronickej schránky žalovaného), v predvolaní bol žalovaný riadne poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie podľa (predvolanie na pojednávanie na č.l. 256-257 súdneho spisu), pričom žalovaný svoju neprítomnosť na pojednávaní konanom dňa 23.9.2020 vôbec neospravedlnil, a teda súdu prvej inštancie nebolo včas doručené žiadne ospravedlnenie neprítomnosti strany žalovaného na pojednávaní konanom dňa 23.9.2020 odôvodnené vážnymi okolnosťami. Z obsahu zápisnice o pojednávaní je zrejmé, že právny zástupca žalobcu, prítomný na pojednávaní, navrhol rozhodnúť spor rozsudkom pre zmeškanie žalovaného. Po dôkladnom preskúmaní súdneho spisu odvolací súd konštatuje, že sa v súdnom spise nenachádza žiadne písomné ospravedlnenie zo strany žalovaného na pojednávanie konané dňa 23.9.2020 a žalovaný uvedenú skutočnosť odvolaciemu súdu nezdokladoval žiadnym spôsobom ani v rámci odvolacieho konania. Žalovaným v odvolaní uvádzané skutočnosti týkajúce sa dôvodu zmeškania pojednávania

dňa 23.9.2020 s poukazom na žalovaným tvrdené akútne zdravotné ťažkosti povereného zamestnanca žalovaného, ktorým mala byť M.. D. O. (aj keď jej meno žalovaný v samotnom odvolaní nikde neuvádza), sú bez akejkoľvek relevancie vo vzťahu k posudzovaniu podmienok pre vydanie rozsudku pre zmeškanie podľa , ktorých nesplnenie je v zmysle jediným dôvodom zakladajúcim prípustnosť odvolania proti rozsudku pre zmeškanie, keďže žalovaný v odvolaní neuvádza žiadne skutočnosti, ktoré by čo i len naznačovali akékoľvek procesné vady týkajúce sa doručovania predvolania na pojednávanie, procesného poučenia poskytnutého súdom prvej inštancie alebo existenciu včasného ospravedlnenia neúčasti žalovaného na predmetnom pojednávaní z vážnych dôvodov. V súvislosti s možnosťou ospravedlnenia neúčasti na pojednávaní v nadväznosti na žalovaným tvrdené dôvody odvolací súd len pre úplnosť poukazuje na skutočnosť, že žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne dôvody, pre ktoré nebolo z jeho strany vôbec zrealizované ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní, resp. minimálne informovanie konajúceho súdu o vzniknutej situácii v čase pred pojednávaním, pričom ani objektívne takéto dôvody podľa názoru odvolacieho súdu v reálnom čase neexistovali, keďže aj v prípade pravdivosti tvrdení žalovaného o náhlom nástupe zdravotných ťažkostí u povereného zamestnanca žalovaného nič nenasvedčuje tomu, že by išlo o ťažkosti takého charakteru, ktoré by zamestnancovi žalovaného bránili informovať svojho zamestnávateľa - žalovaného o ich vzniku a s tým súvisiacej nemožnosti zúčastniť sa na pojednávaní a následne zrealizovať zo strany žalovaného riadne ospravedlnenie smerom ku konajúcemu súdu, príp. ktoré by bránili poverenému zamestnancovi žalovaného ospravedlniť svoju neúčasť na pojednávaní zo zdravotných dôvodov priamo smerom k súdu v ranných hodinách dňa 23.9.2020, t.j. ešte pred začatím predmetného pojednávania. Absencia súhlasu žalovaného s čiastočným späťvzatím žaloby je taktiež bez relevancie vo vzťahu k podmienkam prípustnosti odvolania proti výroku I. napadnutého rozhodnutia, ktorým súd prvej inštancie rozsudkom pre zmeškanie žalovaného rozhodol o zostávajúcej časti žalobného nároku, keďže táto okolnosť nespadá pod dikciu ustanovenia v spojení s . Medzi procesné práva žalovaného nesporne patrí možnosť vyjadrenia sa ku späťvzatiu žaloby, čo jednoznačne vyplýva z ustanovenia , pričom v danom prípade súd prvej inštancie preukázateľne nevyzval žalovaného na predloženie jeho stanoviska ku čiastočnému späťvzatiu žaloby, čo bolo zrejme spôsobené okolnosťami daného prípadu, keď ku čiastočnému späťvzatiu žaloby došlo dva dni pred konaním pojednávania, na ktoré mal žalovaný riadne vykázané doručenie predvolania a súd prvej inštancie nedisponoval žiadnym ospravedlnením žalovaného, t.j. súd prvej inštancie nemal dôvod predpokladať, že sa žalovaný predmetného pojednávania nezúčastní, pričom rovnopis čiastočného späťvzatia žaloby súd prvej inštancie doručil povereným zástupcom žalovaného mailom deň pred pojednávaním, v dôsledku čoho mal žalovaný k dispozícii všetky podklady, aby sa vedel ku čiastočnému späťvzatiu žaloby vyjadriť relevantným spôsobom na pojednávaní dňa 23.9.2020, na ktoré sa však bez ospravedlnenia nedostavil. Navyše, odvolací súd považuje za potrebné poukázať aj na skutočnosť, že žalovaný v žiadnom zo svojich následných podaní a ani v predmetnom odvolaní svoj nesúhlas so späťvzatím žaloby neprezentoval a ani neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by naznačovali, že žalovaný mal alebo má v úmysle prejaviť svoj nesúhlas s čiastočným späťvzatím žaloby na základe konkrétnych vážnych dôvodov, v dôsledku čoho možno vyhodnotiť, že žalovaný túto argumentáciu použil len účelovo v snahe zvrátiť dôsledky svojej pasivity a pochybenia vo vzťahu k pojednávaniu konanému dňa 23.9.2020. Napriek vyššie uvedeným špecifickým okolnostiam daného prípadu súvisiacim s realizáciou čiastočného späťvzatia žaloby v mimoriadne krátkom čase pred konaním nariadeného pojednávania, je však nutné zo strany odvolacieho súdu vo všeobecnosti konštatovať existenciu procesného pochybenia súdu prvej inštancie, keď nevyzval žalovaného na predloženie vyjadrenia ku čiastočnému späťvzatiu žaloby, avšak toto procesné pochybenie samo osebe nemá relevantný vplyv ani na možnosť rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie žalovaného o zostávajúcej časti žalobného nároku a bez ďalšieho ani na vecnú správnosť rozhodnutia o zastavení konania v späťvzatej časti žalobného nároku obsiahnutého vo výroku II. napadnutého rozsudku, keďže žalovaný ani v odvolaní neuvádza žiadne dôvody nesúhlasu s predmetným čiastočným späťvzatím žaloby, vo vzťahu ku ktorým by súd v zmysle mal úvahou posudzovať ich vážnosť a tým pádom posudzovať dôvodnosť alebo nedôvodnosť akéhokoľvek nesúhlasu žalovaného, pričom dôkazné bremeno vo vzťahu k existencii vážnych dôvodov pre nesúhlas žalovaného s čiastočným späťvzatím žaloby by v danom prípade bolo jednoznačne výlučne na strane žalovaného. V tejto súvislosti odvolací súd podporne poukazuje aj na Základných princípov .

25. Po dôslednom posúdení veci dospel odvolací súd k jednoznačnému záveru, že žalovaný vo svojom odvolaní vo vzťahu k výroku I. neuviedol žiadne také relevantné dôvody, ktoré by predstavovali naplnenie podmienok prípustnosti odvolania proti predmetnému rozsudku v zmysle ustanovenia . Obsah odvolania žalovaného nebol spôsobilý spochybniť správnosť postupu súdu prvej inštancie,

ktorý v danom prípade postupoval správne, keď rozhodol o zostávajúcej časti žalobného nároku výrokom I. rozsudkom pre zmeškanie žalovaného podľa . Nakoľko odvolanie žalovaného v tejto časti smeruje proti rozsudku pre zmeškanie, proti ktorému je prípustné odvolanie len za splnenia zákonných podmienok, ktoré však vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti v danom prípade splnené neboli, odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na znenie citovaných zákonných ustanovení odvolanie žalovaného proti napadnutému rozsudku v rozsahu napadnutého výroku I. odmietol ako neprípustné podľa a v rozsahu napadnutých výrokov II. a III. rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vo výrokoch vecne správny.

26. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a s tak, že žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%, keďže bol žalobca v odvolacom konaní plne úspešný.

27. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (, veta druhá ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť v podpísané advokátom ( ). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných a má za následok odmietnutie dovolania (, ).