Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4MCdo/16/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne Bc. H., bývajúcej vo Z.

zastúpená JUDr. Jánom Zdútom-Šťastným, advokátom vo Zvolene, Dukelských hrdinov č.

34, proti ţalovaným 1/ Mestu Zvolen, Nám. Slobody č. 22, zastúpené JUDr. Jozefom

Brázdilom, advokátom vo Zvolene, Trhová č. 1, 2/ SLIAČAN SK, s.r.o., so sídlom vo

Zvolene, Stráţska cesta č. 7892, zastúpený Mgr. Marošom Uhaľom, advokátom vo Zvolene,

Námestie SNP č. 6/11, za účasti vedľajších účastníkov na strane ţalovaného 1/ Allianz-

Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom v Bratislave, Dostojevského rad č. 4, na strane

ţalovaného 2/ KOOPERATÍVA, poisťovňa a.s., Vienna Insurance Group, so sídlom

v Bratislave, Štefanovičova č. 4, o zaplatenie 2 315,94 Eur (69 770,-- Sk), vedenej na

Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. , o mimoriadnom dovolaní generálneho

prokurátora Slovenskej republiky proti uzneseniu Okresného súdu vo Zvolene z 19. mája

2010 č.k. -194 a uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 19. januára

2011 sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici

z 19. januára 2011 sp. zn. a uznesenie Okreného súdu Zvolen z 19. mája

2010 č.k. -194 z r u š u j e a vec vracia na ďalšie konanie Okresnému súdu

Zvolen.

O d ô v o d n e n i e

Ţalobou podanou na Okresnom súde Zvolen 23. januára 2008 sa ţalobkyňa domáhala

pôvodne len voči ţalovanému 1/ náhrady škody z titulu bolestného a sťaţenia spoločenského

uplatnenia, keď 7. februára 2006 cestou do práce utrpela úraz v dôsledku pošmyknutia sa

na neudrţiavanom zľadovateľom chodníku. Uviedla, ţe k úrazu došlo v dôsledku neplnenia si

povinností spojených s údrţbou chodníka, ktorú mal zabezpečovať ţalovaný 1/. Petitom

upraveným na pojednávaní 18. apríla 2008 (po tom, čo súd prvého stupňa uznesením

2

z 19. marca 2008 pripustil, aby do konania na strane ţalovaného pristúpil SLIAČAN SK,

s.r.o. Zvolen, ako ţalovaný 2/ - por. č.l. 45) sa domáhala, ... „aby súd rozhodol tak, ţe odporca

1/ je povinný zaplatiť navrhovateľke 69 770,-- Sk a ... aby aj odporca 2/ bol povinný zaplatiť

navrhovateľke 69 770,-- Sk.“ (por. č.l. 66 p.v.), ktorú zmenu súd prvého stupňa pripustil.

Okresný súd Zvolen uznesením z 19. mája 2010 č.k. -194 (po zrušení

odvolacím súdom vo všetkých výrokoch jeho prvého rozsudku z 9. januára 2009 č.k.

-151, ktorým uloţil ţalovanému 1/ zaplatiť ţalobkyni 1 887,67 Eur, konanie

voči nemu v časti 428,27 Eur zastavil, v celom rozsahu zastavil konanie voči ţalovanému 2/

v dôsledku späťvzatia ţaloby ţalobkyňou voči tomuto ţalovanému a rozhodol o trovách

konania), späťvzatie ţaloby voči ţalovanému 2/ nepripustil a konanie voči nemu nezastavil.

Svoje rozhodnutie odôvodnil nesúhlasom ţalovaného 1/ so späťvzatím ţaloby voči

ţalovanému 2/ ktorý tvrdil, ţe pasívne legitimovaný v konaní je ţalovaný 2/. Poukázal

na uznesenie odvolacieho súdu, ktorý v dôvodoch svojho zrušujúceho rozhodnutia uviedol, ţe

súd prvého stupňa pri posúdení zodpovednosti za škodu nevykonal dostatočné dokazovanie

a pre rozhodnutie nemal dostatok podkladov, uloţil mu povinnosť doplniť dokazovanie a aţ

potom ustáliť, kto zo ţalovaných za škodu zodpovedá.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací na odvolanie ţalovaného 2/ uznesením

z 19. januára 2011 sp. zn. uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1

ako vecne správne potvrdil. V odôvodnení uznesenia poukázal na ustanovenie

ods. 1 a uviedol, ţe okresný súd v danom prípade správne rozhodol, keď vzhľadom

na podanú ţalobu, priebeh konania a skutočnosť, ţe k späťvzatiu ţaloby došlo aţ potom, keď

súd vo veci koná, späťvzatie ţaloby voči ţalovanému 2/ nepripustil. Uviedol, ţe napriek

tomu, ţe okresný aj krajský súd nesprávne na vec aplikoval ustanovenie ,

podmienky pre pripustenie späťvzatia návrhu sú u týchto zákonných ustanovení totoţné, preto

toto pochybenie nemalo za následok nesprávnosť rozhodnutia vo veci. Zastavením konania

voči ţalovanému 2/ za situácie, kedy je sporné, ktorý zo ţalovaných by mal zodpovedať za

škodu, ktorá mala ţalobkyni vzniknúť, by viedlo k odopretiu súdnej ochrany.

Proti uvedeným uzneseniam okresného i krajského súdu podal na základe podnetu

ţalovaného 2/ s poukazom na ustanovenie § 243e ods. 1 v spojení s § 243f ods. 1 písm. c/

mimoriadne dovolanie generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len

„generálny prokrátor“), ktorý navrhol napadnuté rozhodnutia zrušiť a vec vrátiť okresnému

3

súdu na ďalšie konanie. Mimoriadne dovolanie odôvodnil nesprávnym právnym posúdením

veci ( ). Uviedol, ţe podľa platnej právnej úpravy občianskeho

súdneho konania navrhovateľ ako dominus litis disponuje konaním a jeho predmetom, preto

procesné oprávnenia, týkajúce sa akejkoľvek dispozície s návrhom prináleţia výlučne

navrhovateľovi. Navrhovateľ rozhoduje o existencii sporu a je na jeho vôli, či podá návrh

na začatie konania a či aj v jeho priebehu bude mať záujem na ďalšom vedení sporu a v akom

rozsahu, a to pokiaľ ide o subjekty na strane odporcu ako i rozsah ţalovaného nároku.

Ţalobkyňa ako subjekt oprávnený na výlučnú dispozíciu s návrhom, v celom rozsahu znáša

následky svojich procesných úkonov, vrátane späťvzatia návrhu hoci aj voči subjektu, ktorý je

pasívne legitimovaný, alebo by ním mohol byť podľa doposiaľ zisteného skutkového stavu

veci. S návrhom je oprávnený disponovať jedine navrhovateľ. V prípade, ak vezme návrh

späť len voči jednému z viacerých odporcov a odporca, voči ktorému návrh nebol vzatý späť

so späťvzatím voči inému odporcovi nesúhlasí, bola by dôsledkom takéhoto nesúhlasného

postoja odporcu procesná situácia, v ktorej by navrhovateľ proti svojej autonómnej vôli bol

nútený viesť konanie s odporcom, voči ktorému predtým prejavil vôľu vziať návrh späť

a ďalej s ním v spore nezotrvávať. V pozícii subjektu, ktorý disonuje s návrhom by fakticky

vystupoval odporca, ktorého sa späťvzatie netýka, a ktorý so späťvzatím nesúhlasí. Súd je

viazaný dispozičnými úkonmi navrhovateľa. Ak takýto úkon navrhovateľ urobí a sú splnené

procesné podmienky na navrhovateľom upatnený postup, je povinnosťou súdu rozhodnutie

navrhovateľa rešpektovať. Ţalobkyňa v prejednávanej veci prejavila svoju vôľu ďalej

neuplatňovať svoj nárok voči ţalovanému 2/, preto vzala návrh voči nemu v celom rozsahu

späť. Ţalovaný 2/ s týmto prejavom vôle ţalobkyne vyjadril súhlas, čím boli splnené všetky

procesné podmienky na postup podľa Pretoţe v zmysle uvedeného nie je

potrebné zisťovať postoj ţalovaného, voči ktorému späťvzatie návrhu nesmerovalo, je

skúmanie závaţnosti ním uvedených dôvodov právne bezpredmetné. Nerešpektujúc

ustanovenie súdy vec nesprávne právne posúdili, nesprávne ho vyloţili a na daný

skutkový stav nenáleţite aplikovali, v dôsledu čoho nezákonne rozhodli.

Ţalobkyňa ani ţalovaní sa k mimoriadnemu dovolaniu generálneho prokurátora

nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení, ţe

mimoriadne dovolanie podal včas generálny prokurátor na základe podnetu účastníka konania

( ), proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným

4

prostriedkom ( a ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (

ods. 2 v spojení s ) preskúmal napadnuté uznesenia, ako aj konanie,

ktoré predchádzalo ich vydaniu a dospel k záveru, ţe mimoriadne dovolanie je dôvodné.

V zmysle mimoriadnym dovolaním moţno napadnúť právoplatné

rozhodnutie súdu za podmienok uvedených v § 243e, ak a/ v konaní došlo k vadám uvedeným

v § 237, b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je

viazaný nielen rozsahom mimoriadneho dovolania, ale i v mimoriadnom dovolaní

uplatnenými dôvodmi ( v spojení s ). Obligatórne

( v spojení s ) sa zaoberá procesnými vadami

uvedenými v a tieţ tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci. Vzhľadom na uvedenú zákonnú povinnosť Najvyšší súd

Slovenskej republiky predovšetkým skúmal, či v konaní nedošlo k takýmto vadám. Vady

uvedené v ani tzv. iné vady neboli generálnym prokurátorom tvrdené a ich

existencia v konaní o mimoriadnom dovolaní ani nevyšla najavo.

Generálny prokurátor namietal, ţe napadnuté rozhodnutia spočívajú na nesprávnom

právnom posúdení veci ( ).

Nesprávnym právnym posúdením veci je pochybenie súdu pri aplikácii práva na zistený

skutkový stav, teda prípad, kedy bol skutkový stav posúdený podľa iného právneho predpisu,

neţ ktorý správne mal byť pouţitý, alebo ak síce bol aplikovaný správne určený právny

predpis, ale súd ho nesprávne interpretoval (nesprávne vyloţil podmienky všeobecne

vyjadrené v hypotéze právnej normy a v dôsledku toho nesprávne aplikoval vlastné pravidlo,

stanovené dispozíciou právnej normy).

Podľa ustanovenia navrhovateľ môţe vziať za konania späť návrh

na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví.

Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. V zmysle

súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z váţnych dôvodov nesúhlasí;

v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní. Podľa

nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, neţ

5

sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manţelstva

alebo určenie, či tu manţelstvo je alebo nie je.

Späťvzatie návrhu na začatie konania je dispozitívny procesný úkon navrhovateľa,

z obsahu ktorého jednoznačne vyplýva, ţe na prejednaní svojho návrhu celkom alebo

v určenej časti nemá záujem a je uzrozumený s tým, ţe o jeho návrhu (časti jeho návrhu)

nebude súdom meritórne rozhodnuté (por. ). Pretoţe späťvzatie návrhu môţe

byť v rozpore s oprávnenými záujmami ţalovaného (v sporovom konaní) alebo iných

účastníkov konania (v nesporovom konaní alebo konaní podľa piatej časti vo veciach,

o ktorých bolo rozhodnuté iným orgánom) na dokončenie konania meritórnym rozhodnutím

o veci, majú ostatní účastníci zásadne právo vyjadriť nesúhlas s týmto navrhovateľovým

(ţalobcovým) procesným úkonom. V prípadoch tzv. nerozlučného spoločenstva

a spoločenstva vo veciach, v ktorých z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyporiadania

vzťahov medzi účastníkmi, je nesúhlas vyjadrený jedným zo spoločníkov platný pre všetkých.

Ak teda vzal navrhovateľ (ţalobca) návrh späť, je súd povinný pred rozhodnutím

o tomto úkone vyzvať ostaných účastníkov konania, aby uviedli, či so späťvzatím súhlasia,

a aby, ak so späťvzatím návrhu nesúhlasia uviedli váţne dôvody, pre ktoré s takýmto

procesným úkonom nesúhlasia (nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný

v prípadoch uvedených v ). Súd musí odporcovi vytvoriť procesnú moţnosť

vyjadriť sa k tomuto návrhu navrhovateľa vţdy, teda aj vtedy, ak so zreteľom na dovtedajší

priebeh a výsledky konania moţno predpokladať, ţe odporca neprejaví nesúhlas

so späťvzatím návrhu na začatie konania. Súhlasom alebo nesúhlasom odporcu so späťvzatím

návrhu na začatie konania môţe byť len jeho procesný úkon, ktorý je tak z hľadiska vecného,

ako aj z hľadiska časového jeho reakciou na výzvu súdu, aby sa vyjadril k procesnému úkonu

navrhovateľa, ktorým vzal späť návrh na začatie konania.

Z obsahu spisu vyplýva, ţe ţalobkyňa na pojednávaní 9. januára 2009 ústne

do zápisnice vzala návrh voči ţalovanému 2/ v celom rozsahu späť (por. č.l. 140 p.v.), s čím

ţalovaný 2/ vyjadril svoj súhlas (por. č.l. 141 p.v.).

Pokiaľ ide o nesúhlas ţalovaného 1/ so späťvzatím ţaloby proti ţalovanému 2/,

dovolací súd na tomto mieste znovu zdôrazňuje, ţe ţalobca môţe vziať ţalobu späť aj len

v časti, t.j. aj len voči niektorému z viacerých ţalovaných. V takom prípade súd so súhlasom

6

ţalovaného zastaví konanie iba sčasti. Ak došlo k späťvzatiu ţaloby iba voči niektorému

z viacerých ţalovaných, nesúhlas so späťvzatím ţaloby toho ţalovaného, vo vzťahu

ku ktorému k späťvzatiu nedošlo, je právne neúčinný (por. aj R 32/2004).

Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho aj prvostupňového súdu vyplýva, ţe dôvodom,

pre ktorý súd nepripustil späťvzatie ţaloby voči ţalovanému 2/ je skutočnosť, ţe v konaní je

potrebné najskôr ustáliť, kto za škodu zodpovedá, pretoţe zastavením konania voči

ţalovanému 2/ za situácie, kedy je sporné, ktorý z odporcov by mal zodpovedať za škodu,

ktorá mala ţalobkyni vzniknúť, by viedlo k odopretiu súdnej ochrany.

Dovolací sú zdôrazňuje, ţe v prejednávanej veci sa nejedná o prípad tzv. nerozlučného

spoločenstva účastníkov, ani o prípad v ktorom z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob

vyporiadania vzťahov medzi účastníkmi, v ktorom je nesúhlas vyjadrený jedným

zo spoločníkov platný pre všetkých. Je potrebné súhlasiť s názorom vysloveným generálnym

prokurátorom v odôvodnení mimoriadneho dovolania, ţe navrhovateľ, ako subjekt oprávnený

na výlučnú dispozíciu s návrhom, v celom rozsahu znáša následky svojich procesných

úkonov, vrátane späťvzatia návrhu hoci aj voči subjektu, ktorý je pasívne legitimovaný, alebo

by ním mohol byť podľa doposiaľ zisteného skutkového stavu veci.

V prejednávanej veci ţalobkyňa prejavila svoju vôľu neuplatňovať svoj nárok voči

ţalovanému 2/ a ţalobu voči nemu zobrala späť, s čím ţalovaný 2/ prejavil svoj súhlas. Tým

boli splnené všetky procesné podmienky na postup podľa , pričom nesúhlas

ţalovaného 1/ (voči ktorému ţalobkyňa ţalobu späť nevzala) je právne neúčinný.

Z uvedeného je zrejmé, ţe odvolací súd nesprávne interpretoval toto ustanovenie keď uviedol,

ţe o zastavení konania voči ţalovanému 2/ na základe späťvzatia ţaloby voči nemu je moţné

rozhodnúť aţ po zistení, ktorý zo ţalovaných zodpovedá za škodu, náhrady ktorej sa

ţalobkyňa v konaní domáha. Odvolací súd extenzívnym výkladom ustanovenia § 96 ods. 1

, nad rámec zákona, vyţadoval poţiadavku ustálenia zodpovednosti za škodu vo vzťahu

k späťvzatiu návrhu na začatie konania. Takýto výklad odvolacieho súdu nenachádza svoje

opodstatnenie v .

Moţno konštatovať, ţe súd prvého stupňa nesprávne (arbitrárne) posúdil podmienky

pre zastavenie konania, keď predpoklady stanovené platnou a účinnou právnou normou

neprípustne rozšíril tým, ţe zastavenie konania podmienil súhlasom ţalovaného 1/ voči

7

ktorému ţaloba nebola vzatá späť a tieţ preukázaním subjektu zodpovedného za vzniknutú

škodu, plnenia ktorého sa ţalobkyňa v konaní domáha. Pokiaľ tak urobil a späťvzatie ţaloby

voči ţalovanému 2/ nepripustil a konanie voči nemu nezastavil a odvolací súd toto

rozhodnutie potvrdil, uznesenia súdov nie sú vecne správne; sú zaloţené na nesprávnom

právnom posúdení veci. Generálny prokurátor Slovenskej republiky preto dôvodne podal

mimoriadne dovolanie podľa v spojení s , keďţe to

vyţadovala ochrana práv a zákonom chránených záujmov účastníkov konania a túto nebolo

moţné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami.

Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa , v spojení

s napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ako aj uznesenie súdu prvého

stupňa, zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. júna 2012

JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová