Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 5 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (13)70e/384892.b5a606.pdf
PDF · 178.53 KB
No categories available
4MCdo/16/2011
Najvyšší súd 4 M Cdo 16/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne Bc. H., bývajúcej vo Z.
zastúpená JUDr. Jánom Zdútom-Šťastným, advokátom vo Zvolene, Dukelských hrdinov č.
34, proti ţalovaným 1/ Mestu Zvolen, Nám. Slobody č. 22, zastúpené JUDr. Jozefom
Brázdilom, advokátom vo Zvolene, Trhová č. 1, 2/ SLIAČAN SK, s.r.o., so sídlom vo
Zvolene, Stráţska cesta č. 7892, zastúpený Mgr. Marošom Uhaľom, advokátom vo Zvolene,
Námestie SNP č. 6/11, za účasti vedľajších účastníkov na strane ţalovaného 1/ Allianz-
Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom v Bratislave, Dostojevského rad č. 4, na strane
ţalovaného 2/ KOOPERATÍVA, poisťovňa a.s., Vienna Insurance Group, so sídlom
v Bratislave, Štefanovičova č. 4, o zaplatenie 2 315,94 Eur (69 770,-- Sk), vedenej na
Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 12 C 11/2008, o mimoriadnom dovolaní generálneho
prokurátora Slovenskej republiky proti uzneseniu Okresného súdu vo Zvolene z 19. mája
2010 č.k. 12 C 11/2008-194 a uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 19. januára
2011 sp. zn. 15 Co 214/2010, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici
z 19. januára 2011 sp. zn. 15 Co 214/2010 a uznesenie Okreného súdu Zvolen z 19. mája
2010 č.k. 12 C 11/2008-194 z r u š u j e a vec vracia na ďalšie konanie Okresnému súdu
Zvolen.
O d ô v o d n e n i e
Ţalobou podanou na Okresnom súde Zvolen 23. januára 2008 sa ţalobkyňa domáhala
pôvodne len voči ţalovanému 1/ náhrady škody z titulu bolestného a sťaţenia spoločenského
uplatnenia, keď 7. februára 2006 cestou do práce utrpela úraz v dôsledku pošmyknutia sa
na neudrţiavanom zľadovateľom chodníku. Uviedla, ţe k úrazu došlo v dôsledku neplnenia si
povinností spojených s údrţbou chodníka, ktorú mal zabezpečovať ţalovaný 1/. Petitom
upraveným na pojednávaní 18. apríla 2008 (po tom, čo súd prvého stupňa uznesením
z 19. marca 2008 pripustil, aby do konania na strane ţalovaného pristúpil SLIAČAN SK,
s.r.o. Zvolen, ako ţalovaný 2/ - por. č.l. 45) sa domáhala, ... „aby súd rozhodol tak, ţe odporca
1/ je povinný zaplatiť navrhovateľke 69 770,-- Sk a ... aby aj odporca 2/ bol povinný zaplatiť
navrhovateľke 69 770,-- Sk.“ (por. č.l. 66 p.v.), ktorú zmenu súd prvého stupňa pripustil.
Okresný súd Zvolen uznesením z 19. mája 2010 č.k. 12 C 11/2008-194 (po zrušení
odvolacím súdom vo všetkých výrokoch jeho prvého rozsudku z 9. januára 2009 č.k.
12 C 11/2008-151, ktorým uloţil ţalovanému 1/ zaplatiť ţalobkyni 1 887,67 Eur, konanie
voči nemu v časti 428,27 Eur zastavil, v celom rozsahu zastavil konanie voči ţalovanému 2/
v dôsledku späťvzatia ţaloby ţalobkyňou voči tomuto ţalovanému a rozhodol o trovách
konania), späťvzatie ţaloby voči ţalovanému 2/ nepripustil a konanie voči nemu nezastavil.
Svoje rozhodnutie odôvodnil nesúhlasom ţalovaného 1/ so späťvzatím ţaloby voči
ţalovanému 2/ ktorý tvrdil, ţe pasívne legitimovaný v konaní je ţalovaný 2/. Poukázal
na uznesenie odvolacieho súdu, ktorý v dôvodoch svojho zrušujúceho rozhodnutia uviedol, ţe
súd prvého stupňa pri posúdení zodpovednosti za škodu nevykonal dostatočné dokazovanie
a pre rozhodnutie nemal dostatok podkladov, uloţil mu povinnosť doplniť dokazovanie a aţ
potom ustáliť, kto zo ţalovaných za škodu zodpovedá.
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací na odvolanie ţalovaného 2/ uznesením
z 19. januára 2011 sp. zn. 15 Co 214/2010 uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1
O.s.p. ako vecne správne potvrdil. V odôvodnení uznesenia poukázal na ustanovenie § 96
ods. 1 O.s.p. a uviedol, ţe okresný súd v danom prípade správne rozhodol, keď vzhľadom
na podanú ţalobu, priebeh konania a skutočnosť, ţe k späťvzatiu ţaloby došlo aţ potom, keď
súd vo veci koná, späťvzatie ţaloby voči ţalovanému 2/ nepripustil. Uviedol, ţe napriek
tomu, ţe okresný aj krajský súd nesprávne na vec aplikoval ustanovenie § 208 O.s.p.,
podmienky pre pripustenie späťvzatia návrhu sú u týchto zákonných ustanovení totoţné, preto
toto pochybenie nemalo za následok nesprávnosť rozhodnutia vo veci. Zastavením konania
voči ţalovanému 2/ za situácie, kedy je sporné, ktorý zo ţalovaných by mal zodpovedať za
škodu, ktorá mala ţalobkyni vzniknúť, by viedlo k odopretiu súdnej ochrany.
Proti uvedeným uzneseniam okresného i krajského súdu podal na základe podnetu
ţalovaného 2/ s poukazom na ustanovenie § 243e ods. 1 v spojení s § 243f ods. 1 písm. c/
O.s.p. mimoriadne dovolanie generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len
„generálny prokrátor“), ktorý navrhol napadnuté rozhodnutia zrušiť a vec vrátiť okresnému
súdu na ďalšie konanie. Mimoriadne dovolanie odôvodnil nesprávnym právnym posúdením
veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.). Uviedol, ţe podľa platnej právnej úpravy občianskeho
súdneho konania navrhovateľ ako dominus litis disponuje konaním a jeho predmetom, preto
procesné oprávnenia, týkajúce sa akejkoľvek dispozície s návrhom prináleţia výlučne
navrhovateľovi. Navrhovateľ rozhoduje o existencii sporu a je na jeho vôli, či podá návrh
na začatie konania a či aj v jeho priebehu bude mať záujem na ďalšom vedení sporu a v akom
rozsahu, a to pokiaľ ide o subjekty na strane odporcu ako i rozsah ţalovaného nároku.
Ţalobkyňa ako subjekt oprávnený na výlučnú dispozíciu s návrhom, v celom rozsahu znáša
následky svojich procesných úkonov, vrátane späťvzatia návrhu hoci aj voči subjektu, ktorý je
pasívne legitimovaný, alebo by ním mohol byť podľa doposiaľ zisteného skutkového stavu
veci. S návrhom je oprávnený disponovať jedine navrhovateľ. V prípade, ak vezme návrh
späť len voči jednému z viacerých odporcov a odporca, voči ktorému návrh nebol vzatý späť
so späťvzatím voči inému odporcovi nesúhlasí, bola by dôsledkom takéhoto nesúhlasného
postoja odporcu procesná situácia, v ktorej by navrhovateľ proti svojej autonómnej vôli bol
nútený viesť konanie s odporcom, voči ktorému predtým prejavil vôľu vziať návrh späť
a ďalej s ním v spore nezotrvávať. V pozícii subjektu, ktorý disonuje s návrhom by fakticky
vystupoval odporca, ktorého sa späťvzatie netýka, a ktorý so späťvzatím nesúhlasí. Súd je
viazaný dispozičnými úkonmi navrhovateľa. Ak takýto úkon navrhovateľ urobí a sú splnené
procesné podmienky na navrhovateľom upatnený postup, je povinnosťou súdu rozhodnutie
navrhovateľa rešpektovať. Ţalobkyňa v prejednávanej veci prejavila svoju vôľu ďalej
neuplatňovať svoj nárok voči ţalovanému 2/, preto vzala návrh voči nemu v celom rozsahu
späť. Ţalovaný 2/ s týmto prejavom vôle ţalobkyne vyjadril súhlas, čím boli splnené všetky
procesné podmienky na postup podľa § 96 ods. 1 O.s.p. Pretoţe v zmysle uvedeného nie je
potrebné zisťovať postoj ţalovaného, voči ktorému späťvzatie návrhu nesmerovalo, je
skúmanie závaţnosti ním uvedených dôvodov právne bezpredmetné. Nerešpektujúc
ustanovenie § 96 O.s.p. súdy vec nesprávne právne posúdili, nesprávne ho vyloţili a na daný
skutkový stav nenáleţite aplikovali, v dôsledu čoho nezákonne rozhodli.
Ţalobkyňa ani ţalovaní sa k mimoriadnemu dovolaniu generálneho prokurátora
nevyjadrili.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 3 O.s.p.), po zistení, ţe
mimoriadne dovolanie podal včas generálny prokurátor na základe podnetu účastníka konania
(§ 243e ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným
prostriedkom (§ 243f ods. 1 a 2 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243i
ods. 2 O.s.p. v spojení s § 243a ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenia, ako aj konanie,
ktoré predchádzalo ich vydaniu a dospel k záveru, ţe mimoriadne dovolanie je dôvodné.
V zmysle § 243f ods. 1 O.s.p. mimoriadnym dovolaním moţno napadnúť právoplatné
rozhodnutie súdu za podmienok uvedených v § 243e, ak a/ v konaní došlo k vadám uvedeným
v § 237, b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je
viazaný nielen rozsahom mimoriadneho dovolania, ale i v mimoriadnom dovolaní
uplatnenými dôvodmi (§ 242 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p.). Obligatórne
(§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami
uvedenými v § 237 O.s.p. a tieţ tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci. Vzhľadom na uvedenú zákonnú povinnosť Najvyšší súd
Slovenskej republiky predovšetkým skúmal, či v konaní nedošlo k takýmto vadám. Vady
uvedené v § 237 O.s.p. ani tzv. iné vady neboli generálnym prokurátorom tvrdené a ich
existencia v konaní o mimoriadnom dovolaní ani nevyšla najavo.
Generálny prokurátor namietal, ţe napadnuté rozhodnutia spočívajú na nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.).
Nesprávnym právnym posúdením veci je pochybenie súdu pri aplikácii práva na zistený
skutkový stav, teda prípad, kedy bol skutkový stav posúdený podľa iného právneho predpisu,
neţ ktorý správne mal byť pouţitý, alebo ak síce bol aplikovaný správne určený právny
predpis, ale súd ho nesprávne interpretoval (nesprávne vyloţil podmienky všeobecne
vyjadrené v hypotéze právnej normy a v dôsledku toho nesprávne aplikoval vlastné pravidlo,
stanovené dispozíciou právnej normy).
Podľa ustanovenia § 96 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ môţe vziať za konania späť návrh
na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví.
Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. V zmysle § 96 ods. 2 O.s.p.
súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z váţnych dôvodov nesúhlasí;
v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní. Podľa § 96 ods. 3 O.s.p.
nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, neţ
sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manţelstva
alebo určenie, či tu manţelstvo je alebo nie je.
Späťvzatie návrhu na začatie konania je dispozitívny procesný úkon navrhovateľa,
z obsahu ktorého jednoznačne vyplýva, ţe na prejednaní svojho návrhu celkom alebo
v určenej časti nemá záujem a je uzrozumený s tým, ţe o jeho návrhu (časti jeho návrhu)
nebude súdom meritórne rozhodnuté (por. § 96 ods. 1 O.s.p.). Pretoţe späťvzatie návrhu môţe
byť v rozpore s oprávnenými záujmami ţalovaného (v sporovom konaní) alebo iných
účastníkov konania (v nesporovom konaní alebo konaní podľa piatej časti O.s.p. vo veciach,
o ktorých bolo rozhodnuté iným orgánom) na dokončenie konania meritórnym rozhodnutím
o veci, majú ostatní účastníci zásadne právo vyjadriť nesúhlas s týmto navrhovateľovým
(ţalobcovým) procesným úkonom. V prípadoch tzv. nerozlučného spoločenstva
a spoločenstva vo veciach, v ktorých z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyporiadania
vzťahov medzi účastníkmi, je nesúhlas vyjadrený jedným zo spoločníkov platný pre všetkých.
Ak teda vzal navrhovateľ (ţalobca) návrh späť, je súd povinný pred rozhodnutím
o tomto úkone vyzvať ostaných účastníkov konania, aby uviedli, či so späťvzatím súhlasia,
a aby, ak so späťvzatím návrhu nesúhlasia uviedli váţne dôvody, pre ktoré s takýmto
procesným úkonom nesúhlasia (nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný
v prípadoch uvedených v § 96 ods. 3 O.s.p.). Súd musí odporcovi vytvoriť procesnú moţnosť
vyjadriť sa k tomuto návrhu navrhovateľa vţdy, teda aj vtedy, ak so zreteľom na dovtedajší
priebeh a výsledky konania moţno predpokladať, ţe odporca neprejaví nesúhlas
so späťvzatím návrhu na začatie konania. Súhlasom alebo nesúhlasom odporcu so späťvzatím
návrhu na začatie konania môţe byť len jeho procesný úkon, ktorý je tak z hľadiska vecného,
ako aj z hľadiska časového jeho reakciou na výzvu súdu, aby sa vyjadril k procesnému úkonu
navrhovateľa, ktorým vzal späť návrh na začatie konania.
Z obsahu spisu vyplýva, ţe ţalobkyňa na pojednávaní 9. januára 2009 ústne
do zápisnice vzala návrh voči ţalovanému 2/ v celom rozsahu späť (por. č.l. 140 p.v.), s čím
ţalovaný 2/ vyjadril svoj súhlas (por. č.l. 141 p.v.).
Pokiaľ ide o nesúhlas ţalovaného 1/ so späťvzatím ţaloby proti ţalovanému 2/,
dovolací súd na tomto mieste znovu zdôrazňuje, ţe ţalobca môţe vziať ţalobu späť aj len
v časti, t.j. aj len voči niektorému z viacerých ţalovaných. V takom prípade súd so súhlasom
ţalovaného zastaví konanie iba sčasti. Ak došlo k späťvzatiu ţaloby iba voči niektorému
z viacerých ţalovaných, nesúhlas so späťvzatím ţaloby toho ţalovaného, vo vzťahu
ku ktorému k späťvzatiu nedošlo, je právne neúčinný (por. aj R 32/2004).
Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho aj prvostupňového súdu vyplýva, ţe dôvodom,
pre ktorý súd nepripustil späťvzatie ţaloby voči ţalovanému 2/ je skutočnosť, ţe v konaní je
potrebné najskôr ustáliť, kto za škodu zodpovedá, pretoţe zastavením konania voči
ţalovanému 2/ za situácie, kedy je sporné, ktorý z odporcov by mal zodpovedať za škodu,
ktorá mala ţalobkyni vzniknúť, by viedlo k odopretiu súdnej ochrany.
Dovolací sú zdôrazňuje, ţe v prejednávanej veci sa nejedná o prípad tzv. nerozlučného
spoločenstva účastníkov, ani o prípad v ktorom z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob
vyporiadania vzťahov medzi účastníkmi, v ktorom je nesúhlas vyjadrený jedným
zo spoločníkov platný pre všetkých. Je potrebné súhlasiť s názorom vysloveným generálnym
prokurátorom v odôvodnení mimoriadneho dovolania, ţe navrhovateľ, ako subjekt oprávnený
na výlučnú dispozíciu s návrhom, v celom rozsahu znáša následky svojich procesných
úkonov, vrátane späťvzatia návrhu hoci aj voči subjektu, ktorý je pasívne legitimovaný, alebo
by ním mohol byť podľa doposiaľ zisteného skutkového stavu veci.
V prejednávanej veci ţalobkyňa prejavila svoju vôľu neuplatňovať svoj nárok voči
ţalovanému 2/ a ţalobu voči nemu zobrala späť, s čím ţalovaný 2/ prejavil svoj súhlas. Tým
boli splnené všetky procesné podmienky na postup podľa § 96 ods. 1 O.s.p., pričom nesúhlas
ţalovaného 1/ (voči ktorému ţalobkyňa ţalobu späť nevzala) je právne neúčinný.
Z uvedeného je zrejmé, ţe odvolací súd nesprávne interpretoval toto ustanovenie keď uviedol,
ţe o zastavení konania voči ţalovanému 2/ na základe späťvzatia ţaloby voči nemu je moţné
rozhodnúť aţ po zistení, ktorý zo ţalovaných zodpovedá za škodu, náhrady ktorej sa
ţalobkyňa v konaní domáha. Odvolací súd extenzívnym výkladom ustanovenia § 96 ods. 1
O.s.p., nad rámec zákona, vyţadoval poţiadavku ustálenia zodpovednosti za škodu vo vzťahu
k späťvzatiu návrhu na začatie konania. Takýto výklad odvolacieho súdu nenachádza svoje
opodstatnenie v Občianskom súdnom poriadku.
Moţno konštatovať, ţe súd prvého stupňa nesprávne (arbitrárne) posúdil podmienky
pre zastavenie konania, keď predpoklady stanovené platnou a účinnou právnou normou
neprípustne rozšíril tým, ţe zastavenie konania podmienil súhlasom ţalovaného 1/ voči
ktorému ţaloba nebola vzatá späť a tieţ preukázaním subjektu zodpovedného za vzniknutú
škodu, plnenia ktorého sa ţalobkyňa v konaní domáha. Pokiaľ tak urobil a späťvzatie ţaloby
voči ţalovanému 2/ nepripustil a konanie voči nemu nezastavil a odvolací súd toto
rozhodnutie potvrdil, uznesenia súdov nie sú vecne správne; sú zaloţené na nesprávnom
právnom posúdení veci. Generálny prokurátor Slovenskej republiky preto dôvodne podal
mimoriadne dovolanie podľa § 243e O.s.p. v spojení s § 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p., keďţe to
vyţadovala ochrana práv a zákonom chránených záujmov účastníkov konania a túto nebolo
moţné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami.
Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 243b ods. 2, 3 O.s.p. v spojení
s § 243i ods. 2 O.s.p. napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ako aj uznesenie súdu prvého
stupňa, zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 28. júna 2012
JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová