Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/40/2024

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vargovej (sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu – sudcov JUDr. Jozefa Šuleka a JUDr. Jany Kotrčovej, v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.X.XXXX, bytom D. XXXX/XX, XXX XX E. F. G., právne zastúpený: JUDr. Magda Poliačiková, advokátka, s.r.o., so sídlom Národná 17, 010 01 Žilina, IČO: 36 848 654, proti žalovanej: C. H. C., nar. X.X.XXXX, bytom I. XXXX/X, XXX XX D., právne zastúpená: Advokátska kancelária Legal s.r.o., Vajanského 384/12, 966 22 Lutila, IČO: 47 248 726, o povinnosti umožniť výkon vecného bremena a povinnosti spevniť terén, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č. k. -184 zo dňa 15.01.2024, takto

rozhodol:

Uznesenie Okresného súdu Žilina č. k. -184 zo dňa 15.01.2024 zrušuje a vec vracia okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou podanou na Okresnom súde Žilina domáhal vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanej povinnosť umožniť a strpieť žalobcovi výkon vecného bremena spočívajúci v práve prechodu peši, prejazdu osobným a nákladným motorovým vozidlom, v umožnení sprístupnenia zaťaženej nehnuteľnosti a v nevyhnutnej miere použitia techniky za účelom výstavby, rekonštrukcie, opráv, údržby, odstraňovania porúch a vybudovania inžinierskych sietí a to v celom rozsahu k novovytvorenej nehnuteľnosti pozemok CKN parcela č. 456/3-zast. plocha a nádvorie o výmere 125 m2 (ďalej len „nehnuteľnosť“) v prospech vlastníka nehnuteľností pozemku CKN parcela č. 455, ktorým je oprávnený z vecného bremena a to všetko v k.ú. E. F. G., ktoré bolo zriadené zmluvou o zriadení vecného bremena OÚ Žilina - odbor katastrálny, rozhodnutím o povolení vkladu zo dňa 18.11.2015 č. V 6853/2015 a ktorým zároveň žalovanej uložil povinnosť vyrovnať a spevniť terén podkladom spôsobilým na prejazd osobnými a nákladnými motorovými vozidlami na predmetnej nehnuteľnosti žalovanej. Dňa 21.07.2022 doručil žalobca do konania návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorému súd uznesením č.k. -62 zo dňa 18.08.2022 vyhovel a žalovanú zaviazal na povinnosť umožniť výkon vecného bremena spočívajúci v práve prechodu peši, prejazdu osobným a nákladným motorovým vozidlom, v umožnení sprístupnenia a v nevyhnutnej miere použitia techniky za účelom výstavby, rekonštrukcie, opráv, údržby, odstraňovania porúch a vybudovania inžinierskych sietí na nehnuteľnosti. 2. Podaním doručeným súdu dňa 01.12.2023 vzal žalobca žalobu čiastočne späť a následne podaním doručeným súdu dňa 11.01.2024 zobral žalobu späť v celom rozsahu a žiadal, aby súd zaviazal žalovanú na náhradu trov konania v zmysle ust. .

3. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie v nadväznosti na vyššie uvedené dispozitívne procesné úkony žalobcu konanie s poukazom na ust. zastavil a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania s poukazom na ust. a v spojení s ust. a . V odôvodnení uznesenia konštatoval, že sa žalovaná k späťvzatiu žaloby nevyjadrila, pričom vo vzťahu

k dôvodom priznania nároku na náhradu trov konania žalobcovi uviedol, že zo skutočností uvedených na pojednávaní dňa 23.11.2023 vyplynulo, že zo strany žalovanej, resp. osôb ňou poverených a ňou sprístupnených došlo k odstráneniu, resp. zničeniu riadnej cesty, ktorá slúži ako prístupová komunikácia pre žalobcu. Rovnako z vyjadrení strán na predmetnom pojednávaní vyplynulo, že zo strany žalovanej nedošlo k úprave poškodeného povrchu cesty pred podaním žaloby. Na základe uvedených skutočností súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca dôvodne podal žalobu, keď žalovaná až po začatí konania zabezpečila úpravu povrchu cesty, ktorá slúži ako prístupová komunikácia pre žalobcu. Táto skutočnosť vyplýva aj z fotodokumentácie predloženej súdu na obhliadke na mieste samom dňa 06.12.2023, ku ktorej fotodokumentácii právna zástupkyňa žalobcu poukázala na úpravu povrchu pred dňom obhliadky a to dňa 28.11.2023. Právnou zástupkyňou žalobcu tvrdené skutočnosti na predmetnej obhliadke na mieste samom žalovaná, ako ani jej právny zástupca, nerozporovali. S poukazom na tú skutočnosť, že zo strany žalobcu došlo k späťvzatiu žaloby v celom rozsahu po tom, čo odpadol predmet konania (prístupová cesta bola dostatočným spôsobom zabezpečená úpravou povrchu zo strany žalovanej), súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba žalobcu bola podaná oprávnene, preto žalobcovi prináleží náhrada trov konania v zmysle , keď procesné zavinenie zastavenia konania súd vzhliadol na strane žalovaného. 4. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podala žalovaná v zákonom stanovenej lehote odvolanie, ktorým sa domáhala, aby odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dôvodila pritom predčasnosťou konania. Späťvzatie žaloby môže byť v rozpore s jej oprávnenými záujmami. Žalovaná nebola súdom prvého stupňa vyzvaná, aby sa vyjadrila k späťvzatiu žaloby žalovaného v celom rozsahu. Zároveň súd rozhodol skôr, ako si právny zástupca žalovanej prevzal podanie právneho zástupcu žalobcu, ktorým vzal žalobu v plnom rozsahu späť, a tak sa objektívne nemohla vyjadriť k späťvzatiu žaloby. Ako ďalšie dôvody odvolania uviedla, že súd prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože žaloba bola od začiatku nedôvodná, keďže výkon vecného bremena žalobcu nie je a ani nebol žalovanou rušený. Uvedené tvrdenie je zachytené aj v zápisnici z pojednávania zo dňa 23.11.2023 v rámci prednesu žalovanej a tento stav platil aj v čase podania žaloby. Rovnaký záver platí aj v časti žaloby, ktorou sa žalobca domáhal, aby žalovaná bola zaviazaná vyrovnať a spevniť terén podkladom spôsobilým na prejazd osobnými a nákladnými motorovými vozidlami. Zo zmluvy o zriadení vecného bremena ani nevyplýva žiadna špecifikácia povrchu a nezaväzuje žalovanú k povinnosti udržiavať povrch nehnuteľnosti v konkrétnom stave povrchu. Uvedené tvrdenie podporuje výzva súdu, ktorý na hlavnom pojednávaní konanom dňa 23.11.2023 vyzval žalobcu v lehote 15 dní na špecifikáciu, akým spôsobom žiada zhutniť povrch predmetnej parcely. Ďalej zotrváva na svojom stanovisku, že v prípade CKN parcely 456/3 sa nejedná a účelovú komunikáciu v zmysle Cestného zákona, ale jedná sa o pozemok, tak ako je evidovaný v Katastri nehnuteľností, teda ide o zastavanú plochu a nádvorie. Cez predmetný pozemok nevedie žiadna účelová komunikácia. Neexistuje ani žiadna zákonná úprava, ktorá by špecifikovala presnú úpravu pozemku, cez ktorý sa má uskutočňovať právo prechodu. Už v čase podania žaloby bola nehnuteľnosť spevnená návozom makadamu v stave, ktorý umožňoval prejazd osobným aj nákladným automobilom a uvedený stav trvá aj v súčasnosti. Prejazd a prechod pešo bol napokon súdu preukázaný na obhliadke na mieste dňa 6.12.2023. Na pojednávaní konanom dňa 23.11.2023 bola žalovanou predložená fotodokumentácia, z ktorej bolo zrejmé, že po predmetnej parcele, z ktorej vyplýva právo vecného bremena, prešli autá rodinných príslušníkov žalobcu, ktoré boli zaparkované za predmetnou parcelou. Podanie, ktorým zobral žalobca žalobu čiastočne späť, pretože bolo zrejmé, že parcela je prejazdná vozidlami bolo realizované až po vyvrátení tvrdení o neprejazdnosti na hlavnom pojednávaní. Z obhliadky konanej dňa 6.12.2023 vyplynulo, že predmetná parcela je prejazdná a po predmetnej parcele prešlo v deň obhliadky 12 ľudí. Pred pojednávaním vytýčeným na deň 8.2.2024 bolo zo strany žalobcu súdu doručené podanie dňa 11.01.2023, ktorým zobral žalobu v celom rozsahu späť. Žalovaná má za to, že to bol žalobca, ktorý najskôr bezdôvodne žalobu podal, a ktorý následne žalobu v celom rozsahu zobral späť, a tak zapríčinil zastavenie konania. Žalobca v konaní nepoprel, že spolu pred podaním žaloby viedli rokovania ohľadom vzniknutej situácie a pokúšala sa situáciu vyriešiť mimosúdne. Tvrdenie súdu, že žalobcom tvrdené skutočnosti žalovaná nerozporovala, nepovažuje odvolateľka za pravdivé a správne. Nie je pravdou ani to, že žalovaná po podaní žaloby zabezpečila úpravu pozemku. S tvrdením, že dňa 28.11.2023 bager upravoval predmetný pozemok nesúhlasí. Bager zaobstarával bežnú údržbu pozemku, pričom z parcely odstraňoval náletové rastliny a dreviny. Bager nič na pozemok nepriviezol a ani nevyviezol, povrch žiadnym spôsobom neupravoval, a teda pozemok bol v stave, v akom bol aj pred podaním žaloby. Bager pracoval 3 minúty. Je vylúčené, aby stihol účelovo upraviť za ten čas pozemok. Súd sa v rozhodnutí nevyporiadal s otázkou, že sa žalobca žalobou okrem zasahovania do výkonu vecného bremena domáhal aj úpravy povrchu

CKN parcela 456/3. Tvrdenie je zároveň postavené aj na konaní samotného žalobcu, ktorý napriek výzve súdu nesplnil povinnosť. Zároveň nedoplnil skutkové tvrdenia tak, aby bolo možné vyhlásiť taký rozsudok, ktorý bude vykonateľný. Súd nevysvetlil, prečo v tejto časti bola žaloba podaná dôvodne. 5. Žalobca sa k odvolaniu žalovanej vyjadril podaním zo dňa 01.03.2024. Vo vyjadrení uviedol, že s podaným odvolaním nesúhlasí dôvodiac, že právny predchodca žalovanej uzavrel so žalobcom zmluvu o zriadení vecného bremena, ktorého obsah spočíva v práve prechodu peši, prejazdu osobným a nákladným motorovým vozidlom, v umožnení sprístupnenia zaťaženej nehnuteľnosti a v nevyhnutnej miere použitia techniky za účelom výstavby, rekonštrukcie, opráv, údržby, odstraňovania porúch a vybudovania inžinierskych sietí. Výkon vecného bremena bolo realizované do 27.07.2021, kedy žalovaná odstránila na uvedenej parcele zámkovú dlažbu a na parcele ostal štrk a spevnená plocha. Žalovaná dňa 17.5.2022 odbagrovala na uvedenej parcele štrk a spevnenú plochu, čím sa vytvoril 30 cm schod, ktorý znemožňoval prechod a prejazd osobnými a nákladnými motorovými vozidlami a to do 22.05.2022. Neskôr terén zaviezla makadamom a terén vyrovnala tak, že bolo možné cez uvedenú parcelu prechádzať motorovými vozidlami, a to do 02.06.2022. Nie je teda pravdou tvrdenie žalovanej v predmetnom odvolaní, že žaloba bola podaná nedôvodne. Z predložených dôkazov vyplýva, že sa parcela nenachádza v stave v akom bola v čase podania žaloby. V čase podania žaloby bol prístup zabezpečený po makadame s pol metrovými kopcami, čo znemožňovalo prístup autami aj peši, pretože to bolo nebezpečné pre maloleté deti, pričom maloletý syn bol ešte v kočíku, ktorý tadiaľ absolútne neprešiel a kočík žalobca musel s manželkou prenášať. V čase podania žaloby sa k domu nemohla dostať ani sanitka ani hasiči. Akýkoľvek tovar nadrozmerných veľkostí nemohli vyložiť pred domom. Uznesením zo dňa 18.08.2022 rozhodol tak, že žalovaná je povinná umožniť výkon vecného bremena, a to až do rozhodnutia vo veci samej a uviesť pozemok do takého stavu, aby bol umožnený riadny výkon vecného bremena. Žalovaná tak nesplnila ani povinnosti uložené neodkladným opatrením. Vec bola pridelená súdnemu exekútorovi Mgr. Bernardovi Janíkovi, ktorý vydal dňa 24.10.2022 upovedomenie o začatí exekúcie pod č. 322EX 756/2022. Žalovaná podala návrh na zastavenie exekúcie, pričom tvrdila, že parcela je prechodná peši aj autami. Exekútor vykonal obhliadku miesta a vyzval povinnú na splanenie povinnosti. Exekútor konštatoval, že prejazd peši je možný za svetla, osobnými automobilmi a nákladnými vozidlami len s ťažkosťami. Znalec sa na obhliadke vyjadril, že stav parcely je nevyhovujúci a z hľadiska bezpečnosti je nebezpečný. Na základe toho návrh povinnej na zastavenie exekúcie súd dňa 29.03.2023 zamietol. Pokiaľ odvolateľka tvrdí, že späťvzatie žaloby môže byť v rozpore s jej záujmami tak žalobca uviedol, že od späžvzatia žaloby vykonala na predmete sporu ďalšie úkony, ktoré zabraňujú výkon vecného bremena. Žalovaná na pozemku dňa 31.01.2024 osadila rampu. Dňa 07.02.2024 odstránila na celej parcele stavebným mechanizmom makadam a prejazd je možný po blate. Na preukázanie tvrdení žalobca predložil k vyjadreniu fotografie. Dňa 21.02.2024 žalovaná osadila ďalšiu rampu. Pokiaľ žalovaná tvrdí, že sa nemohla vyjadriť k výroku o trovách konania, má právo sa vyjadriť len k späťvzatiu žaloby. K vzniknutým trovám konania sa môže vyjadriť a tieto môžu byť predmetom odvolania proti uzneseniu, ktorým súd rozhodol o nároku na ich náhradu. Tvrdenie, že žaloba bola od počiatku nedôvodná je v rozpore s fotografiami, ktoré žalobca predložil. Z fotodokumentácie je jasne vidieť, že žalovaná odstránila zámkovú dlažbu a makadam upravila tak, aby bola rozdielna výška povrchu. Zo znaleckého posudku A. J. vyplýva, že pozemok bol neprejazdný. Čo sa týka stavu nehnuteľnosti, zo zmluvy vyplýva, že vecné bremeno sa zriadilo na taký stav nehnuteľnosti, v akom bola v čase uzavretia zmluvy, teda v tom čase bola spevnená asfaltom. Úpravy vykonané na parcele žalovanou sú úmyselné za účelom znemožnenia výkonu vecného bremena. Žalobný petit bol zo strany žalobcu upravený na výzvu súdu dňa 23.11.2023. Ďalej žalobca poukázal na znenie § 22 a § 16 cestného zákona. Žalovaná následne pred konaním obhliadky dňa 28.11.2023 účelovo nehnuteľnosť bagrom vyrovnala a z toho dôvodu bol žalobca nútený vziať žalobu späť, pretože v čase vykonania obhliadky bola parcela pripravená tak, že súd by musel konštatovať, že výkon vecného bremena je možný. Po späťvzatí žaloby však žalovaná vykonáva opäť opatrenia, ktoré znemožňujú prechod a prejazd tak, že na začiatku a na konci parcely osadila rampy, ktoré majú zabetónovaný podklad, odviezla z pozemku štrkodrvu a pozemok je tak nespevnený. Z uvedeného vyplýva, že správanie žalovanej je účelové. Bola to žalovaná, ktorá zapríčinila trovy konania a počas celého konania bolo preukázané, že predmetná parcela pred podaním žaloby a počas súdneho konania nebola v stave umožňujúcom výkon vecného bremena. Žalobca namieta, že nie je pravdou tvrdenie, že bager pred obhliadkou zaobstarával bežnú údržbu. Je preukázané, že bager prešiel z jednej strany pozemku na druhú a zároveň zhŕňal navŕšené kopy do vyhĺbených rýh a tým účelovo vyrovnal parcelu. Popri tejto činnosti môže síce dôjsť k odstráneniu náletových drevín, ale pri účelovom vyrovnaní parcely. Nie je ani pravdou, že pozemok bol v rovnakom stave, pretože boli odstránené existujúce kopy a ryhy. K námietke odvolateľky, že žalobca nesplnil povinnosť určenú výzvou súdu uviedol, že povinnosť splnil

23.11.2023 tým, že upravil žalobný petit, čo vyplýva zo súdneho spisu. Na základe uvedeného žalobca žiada, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 6. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie podala subjektívne legitimovaná strana sporu ( ), v zákonom stanovenej lehote ( ), preskúmal vec v rozsahu danom v ustanovení a bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) rozhodnutie podľa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 7. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom,

c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo

d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali. 8. Podľa ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

9. Podľa , súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

10. Odvolací súd po oboznámení sa s odôvodnením odvolaním napadnutého rozhodnutia, ako aj rozhodnutiu predchádzajúceho konania, konštatuje, že sa v plnej miere stotožňuje s odvolacou námietkou žalovanej ohľadne nesplnenia procesných podmienok pre zastavenie súdneho konania. 11. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobca vzal podaním zo dňa 01.12.2023 (č. l. 160) svoju žalobu čiastočne späť a následne podaním zo dňa 11.01.2024 vzal žalobca žalobu späť vo zvyšnej časti (č. l. 174) Výzva žalovanej, aby sa vyjadrila, či súhlasí s čiastočným späťvzatím bola doručená žalovanej dňa 21.12.2023. Následne súd prvého stupňa vydal napadnuté rozhodnutie zo dňa 15.01.2024, čomu predchádzalo zrušenie termínu pojednávania vytýčeného na deň 08.02.2024 (č. l. 182) z dôvodu, že žalobca vzal žalobu späť, ktoré bolo žalovanej doručené dňa 28.01.2024 (č. l. 182). 12. Späťvzatie žaloby (návrhu na začatie konania) je jedným zo širokej škály dispozičných oprávnení žalobcu ako účastníka konania s postavením tzv. dominus litis (pána sporu), ktorý má právo procesnými úkonmi, ktoré sú prejavom jeho autonómnej vôle, ovplyvňovať priebeh a smerovanie celého súdneho konania (tzv. dispozičný princíp občianskeho súdneho konania). Vôľa žalobcu dosiahnuť zastavenie konania prostredníctvom inštitútu späťvzatia žaloby je však limitovaná dvoma skutočnosťami, a to nesúhlasom druhej procesnej strany so zastavením konania a existenciou vážnych dôvodov, pre ktoré konanie zastaviť nemožno. Dôkazné bremeno existencie takýchto vážnych dôvodov potom v konaní nesie žalovaný. (Najvyšší súd SR, sp. zn. ). 13. Právo žalovaného vyjadriť nesúhlas so späťvzatím žaloby je inštitútom civilného procesného práva, ktorý neguje účinky späťvzatia žaloby, pričom nesúhlas musí byť realizovaný z vážnych dôvodov. To, či ide o vážne dôvody musí súd vyhodnotiť ad hoc pred rozhodnutím o zastavení konania. Je pri tom povinný zohľadniť nielen skutkové a právne špecifiká vrátane povahy žalobou uplatneného nároku, ale aj možné dôsledky zastavenia konania na hmotnoprávny vzťah medzi stranami sporu. 14. Súd musí odporcovi vytvoriť procesnú možnosť vyjadriť sa k tomuto návrhu navrhovateľa vždy, teda aj vtedy, ak so zreteľom na dovtedajší priebeh a výsledky konania možno predpokladať, že odporca neprejaví nesúhlas so späťvzatím návrhu na začatie konania. Súhlasom alebo nesúhlasom odporcu so späťvzatím návrhu na začatie konania môže byť len jeho procesný úkon, ktorý je tak z hľadiska vecného, ako aj z hľadiska časového jeho reakciou na výzvu súdu, aby sa vyjadril k procesnému úkonu navrhovateľa, ktorým vzal späť návrh na začatie konania (Najvyšší súd SR, sp. zn. ). 15. Odvolací súd ďalej poukazuje na to, že ak súd na základe nesúhlasu žalovaného so späťvzatím žaloby po začatí predbežného prejednania sporu alebo pojednávania zistí, že sú dané vážne dôvody

na tento nesúhlas, uznesením rozhodne o nepripustení späťvzatia žaloby alebo jej časti. (Najvyšší súd SR, sp. zn. (ZSP 49/2013). 16. V danom prípade súd prvého stupňa nedal žalovanej priestor, aby sa vyjadrila, či so späťvzatím žaloby súhlasí. Súhlas žalovaného sa vyžaduje vždy, ak bolo vykonané predbežné prejednanie sporu alebo pojednávanie, pričom v posudzovanej veci bolo pred späťvzatím žaloby vykonané dňa 23.11.2023 pojednávanie. Keďže v takomto prípade neupravuje výnimku, kedy sa súhlas žalovaného nevyžaduje, bol súd povinný vyzvať protistranu, aby sa k späťvzatiu vyjadrila. Nedodržaním uvedeného postupu tak došlo k porušeniu procesných práv žalovanej. Prvoinštančný súd rovnako dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď v bode 6. rozhodnutia uviedol, že sa žalovaná k späťvzatiu nevyjadrila. Uvedené by platilo len v prípade, ak by jej bolo umožnené sa k späťvzatiu žaloby vyjadriť, čo sa však nestalo. 17. V súhrne uvedeného odvolací súd dospel k záveru o existencii tak závažného pochybenia okresného súdu, že nevidel dôvod ďalej sa v podrobnostiach zaoberať ďalšou argumentáciou odvolateľky uvedenou v jej opravnom prostriedku, keďže tu boli jednoznačne splnené podmienky pre zrušenie napadnutého rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie ( s použitím ), tak vo veci samej i v závislom výroku o trovách konania. Nesprávny postup súdu prvej inštancie v takomto rozsahu by nemal naprávať odvolací súd, ktorý je spravidla určený na to, aby náležite vykladal a aplikoval právo v opravných konaniach. Účelom fungovania opravného súdu je na kvalitatívne vyššej úrovni na základe opravných prostriedkov preskúmať, či sa na súde prvej inštancie dosiahol účel civilného sporového konania vyjadrený v článkoch 2, 3 a 6 v spojitosti s článkom 46 a nasl. SR a nenahrádzať podstatné pochybenia v postupe prvoinštančného súdu. 18. V ďalšom konaní je nutné, aby súd prvej inštancie zvolil postup podľa a vyzval žalovanú, aby sa v stanovenej lehote ( ) vyjadrila k späťvzatiu žaloby žalobcom a uviedla, či so späťvzatím žaloby súhlasí, prípadne uviedla dôvody, pre ktoré so späťvzatím žaloby nesúhlasí. K výzve je pritom potrebné pripojiť aj samotné podanie, ktorým žalobca vzal žalobu späť.

19. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( )

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. ( )

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). ( a )

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( a )

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( )

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. ( a )

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( )

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. ( )

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( )