Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_43Cob-89-2021.pdf
PDF · 161.08 KB
Case nature
Area
Subarea
43Cob/89/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Miriam Kamenskej, členov senátu JUDr. Mariána Blahu a JUDr. Márie Kubincovej, PhD. v právnej veci žalobkyne N.. P. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., J. XXXX/X, zast. JUDr. Róbert Gombala, advokát, P. Rádayho 14/A, 984 01 Lučenec proti žalovanému FEVE s.r.o., sídlom Železničná 2, 050 01 Revúca, IČO: 36 640 425, zast. JUDr. Pavol Halaj, advokát, Námestie slobody 2, 050 01 Revúca o určenie neplatnosti uznesení valného zhromaždenia, o odvolaní žalobkyne proti rozhodnutiu Okresného súdu Revúca č.k. 8Cb/2/2021-128 zo dňa 2. júla 2021, takto
rozhodol:
I. Rozhodnutie Okresného Revúca č.k. 8Cb/2/2021-128 zo dňa 2. júla 2021 p o t v r d z u j e .
II. Žalovanému p r i z n á v a proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozhodnutím súd prvej inštancie vo výroku I. žalobu žalobkyne zamietol. Vo výroku II. rozhodol, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v plnom rozsahu.
2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobou doručenou dňa 10.03.2021 sa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti uznesenia č. 4/2020 mimoriadneho valného zhromaždenia žalovaného, ktorým bola žalobkyňa odvolaná z funkcie konateľky spoločnosti s účinnosťou od 11.12.2020, bolo jej uložené odovzdať zostávajúcim konateľom do 30.12.2020 účtovníctvo spoločnosti a bolo uložené konateľom podať návrh na zápis zmien v obchodnom registri, ako aj určenia neplatnosti uznesenia č. 5/2020 mimoriadneho valného zhromaždenia žalovaného, ktorým bol schválený dodatok k spoločenskej zmluve spoločnosti (bydlisko spoločníka T.. K. B. a konanie za spoločnosť tak, že: Spoločnosť má dvoch konateľov. Konateľmi spoločnosti sú odo dňa 11.12.2020: T.. P. H., nar. XX.XX.XXXX a T.. K. B., nar. XX.XX.XXXX). Žalobu odôvodnila tým, že je spoločníkom žalovaného spolu s P. H. a K. B.. Z verejne prístupného obchodného registra sa žalobkyňa začiatkom roku 2021 dozvedela, že dňa 30.12.2020 bol v obchodnom registri vykonaný zápis zmeny - skončenie funkcie žalobkyne ako konateľa ku dňu 11.12.2020. Následne bol žalobkyni bol doručený list, podľa ktorého na valnom zhromaždení žalovaného bolo prijaté uznesenie č. 4/2020, ktorým bola odvolaná z funkcie konateľa. Dňa 03.02.2021 jej Vladimír H. zaslal text zápisnice z mimoriadneho valného zhromaždenia konaného 11.12.2020, z ktorej vyplýva, že sa konalo na základe pozvánky doručenej spoločníkom dňa 01.12.2020. Žalobkyňa sa valného zhromaždenia nezúčastnila a toto mimoriadne valné zhromaždenie sa konalo v rozpore so zákonom a aj v rozpore so spoločenskou zmluvou, pretože jeho termín a program nebol žiadnemu zo spoločníkov oznámený minimálne 15 dní pred začiatkom jeho konania. Žalobkyňa nebola nikdy v súlade so zákonom pozvaná na mimoriadne valné zhromaždenie dňa 11.12.2020 a s jeho konaním nikdy slobodne a vážne nesúhlasila. Ona urobila riadne úkony len v súvislosti s konaním mimoriadneho
valného zhromaždenia zvolaného na 30.12.2020, pretože jeho predmetom malo byť aj rokovanie o jej obchodnom podiele v spoločnosti žalovaného, ktoré sa nakoniec nekonalo. Dňa 01.12.2020 všetci traja konatelia preberali konanie valného zhromaždenia, žalobkyňa to vnímala tak, že valné zhromaždenie, s ktorým súhlasila, bude to, kde bude prejednávaný aj jej obchodný podiel, pričom dovtedy budú k dispozícii ekonomické podklady. Aj konatelia žalovaného uvádzali, že do 11.12.2020 by nemali ekonomické podklady, bol potrebný dlhší čas na ich zabezpečenie. Všetci traja konatelia sa vážne dohodli na valnom zhromaždení s odvolávaním žalobkyne 30.12.2020. Ani ostatní spoločníci nemohli myslieť vážne obe valné zhromaždenia, keď v rámci ich programov boli z časti identické body. Pokiaľ ide o listinu, na ktorej mala podpisom vyjadriť súhlas s valným zhromaždením na deň 11.12.2020, táto nevyvoláva následok, že by žalobkyňa odsúhlasila konanie valného zhromaždenia skôr ako 15 dní po pozvánke. Žalobkyňa sa domáha určenia neplatnosti uznesení ako spoločníčka a bývalá konateľka a je jej právom, aby mala možnosť vyjadriť sa k dôvodom odvolania, čo jej nebolo umožnené.
3. Žalovaný nespochybňoval, že nebola dodržaná lehota na zvolanie valného zhromaždenia, avšak poukazoval na to, že formálny nedostatok spočívajúci v nedodržaní lehoty nie je dôvodom neplatnosti prijatých uznesení, pokiaľ so skrátením lehoty súhlasili všetci spoločníci. Prípustnosť takéhoto postupu je odobrená rozhodovacou praxou vyšších súdnych autorít. V posudzovanej veci všetci spoločníci už pri koncipovaní pozvánky mali vedomosť o tom, že táto formálna lehota nebude dodržaná a so skrátením lehoty vyjadrili priamo na pozvánke svoj výslovný súhlas. Dôvodom zvolania valného zhromaždenia na termín 11.12.2020 boli očakávané problémy súvisiace s vývojom epidemiologickej situácie. Obsah pozvánok na 11.12.2020, aj na 30.12.2020 bol oboznámený prečítaním nahlas a rovnaké body programov na oba termíny boli z opatrnosti, hrozilo zmarenie valného zhromaždenia 11.12.2020 kvôli koronavírusu. Na odvolanie konateľa z jeho funkcie nemusia mať spoločníci žiadne dôvody, spoločníci T.. K. B. a T.. P. H. však dôvody na odvolanie žalobkyne mali a tieto jej oznámili pri stretnutí 01.12.2020. Na tomto stretnutí žalobkyňa prezentovala, že zvažuje možnosť odpredať svoj obchodný podiel, na čo bolo ale potrebné poznať jeho reálnu hodnotu, čo bolo možné len na základe uzávierky účtovníctva, nebolo preto možné mať tieto podklady o hospodárení k 11.12.2020, k 30.12.2020 ich bolo možné mať. Termíny valných zhromaždení boli dohodnuté tak, aby vyhovovali všetkým trom spoločníkom a aby sa ich mohli zúčastniť. Podanie žaloby považuje žalovaný za obštrukciu, ktorá nemá žiaden praktický význam. V prípade úspechu žalobkyne v spore by došlo k jej odvolaniu na najbližšom valnom zhromaždení.
4. Súd prvej inštancie napadnuté rozhodnutie odôvodnil tým, že medzi stranami nebolo sporné, že všetci traja vtedajší konatelia a zároveň spoločníci sa stretli dňa 01.12.2021, na tomto stretnutí boli všetkými tromi spoločníkmi podpísané a prevzaté písomné pozvánky na dve valné zhromaždenia 11.12.2020 a 30.12.2020. Valné zhromaždenie dňa 11.12.2020 sa konalo, žalobkyňa sa ho nezúčastnila. Valné zhromaždenie 30.12.2020 bolo zrušené. Podľa súdu prvej inštancie tak možno konštatovať, že valné zhromaždenie sa konalo 11.12.2020, teda v lehote kratšej ako 15 dní po oznámení termínu jeho konania a programu spoločníkom.
5. Súd prvej inštancie sa stotožnil s právnym názorom žalovaného, že ak zákon, prípadne spoločenská zmluva stanovujú určitú lehotu na oznámenie termínu a programu valného zhromaždenia, je možné, aby sa konalo v skoršej lehote za podmienky, že s tým súhlasí spoločník, voči ktorému nebol dodržaný predpísaný formálny postup, v tomto prípade všetci spoločníci spoločnosti s ručením obmedzeným. Pokiaľ by teda žalobkyňa súhlasila, že valné zhromaždenie sa bude konať 10. dňa po oznámení jeho termínu a programu, bolo by prípustné jeho konanie a uznesenia na ňom prijaté by bolo nutné považovať za platné. Súd prvej inštancie zdôraznil, že dôkazné bremeno na preukázanie, že nebol daný súhlas žalobkyne s konaním valného zhromaždenia v kratšej lehote ako stanovuje spoločenská zmluva, ležal na žalobkyni. Podľa súdu prvej inštancie bolo nesporné, že žalobkyňa bola prítomná na stretnutí, kedy sa určil termín valného zhromaždenia 11.12.2020, vlastnoručne podpísala pozvánku na valné zhromaždenie konané v tento deň, pričom na pozvánke je výslovne uvedené, že spoločníci výslovne vyjadrili svoj súhlas s tým, aby sa valné zhromaždenie uskutočnilo v termíne 11.12.2020 napriek tomu, že pozvánka im ako spoločníkom bola doručená dňa 01.12.2020. Podpis žalobkyne je nielen pod programom, ale aj opätovne pod týmto vyhlásením. Žalobkyňa tvrdila, že si bola vedomá len zvolania valného zhromaždenia na deň 30.12.2020, že na stretnutí dňa 01.12.2020 bola v strese a rozrušená. Podľa súdu prvej inštancie toto jej tvrdenie však nie je ničím podložené, v tejto súvislosti žalobkyňa nenavrhla žiaden dôkaz, ktorý by preukazoval, že jej vôľa vyjadrená na pozvánke jej podpisom nebola daná. Podľa súdu prvej inštancie nebolo ani preukázané, že by na žalobkyňu bol vyvíjaný
pri podpise pozvánky nejaký nátlak, že by nebola spôsobilá robiť taký úkon, že by jej zdravotný stav znemožňoval chápať zmysel a význam tohto úkonu. Tvrdenie žalobkyne, že si podpisované pozvánky riadne neprečítala a že si nebola vedomá, že sa dohodli na termíne valného zhromaždenia 11.12.2020, sa preto javí ako účelové. Ide o jednostranné a ničím nepodložené tvrdenie, pričom konatelia žalovaného dokonca uvádzali, že pozvánky boli čítané nahlas za prítomnosti všetkých, teda vrátane žalobkyne. Pokiaľ žalobkyňa poukazovala na skutočnosť, že jej odvolávanie bolo uvedené v oboch programoch, že k 11.12.2020 nemohli mať ekonomické podklady spoločnosti, že ona súhlasila s valným zhromaždením, na ktorom bude prejednávaný jej obchodný podiel, podľa súdu prvej inštancie tieto skutočnosti sami o sebe nepreukazujú, že nebol všetkými spoločníkmi vrátane žalobkyne dohodnutý termín valného zhromaždenia 11.12.2020. Podľa súdu prvej inštancie je presvedčivá argumentácia žalovaného, že dva termíny boli z dôvodu, že vzhľadom na vtedajšiu epidemiologickú situáciu mohlo dôjsť k zrušeniu niektorého z nich, preto bol ich program čiastočne rovnaký a nakladanie s obchodným podielom bolo v programe len na 30.12.2020, keďže k termínu prvého valného zhromaždenia by na rozhodovanie o ňom nemali potrebné podklady. Táto argumentácia je logická, program v pozvánkach nepreukazuje, že spoločníci nemienili vážne konanie valného zhromaždenia dňa 11.12.2020. Pokiaľ žalobkyňa poukazovala na to, že na stretnutí 01.12.2020 jej boli uvádzané výhrady voči jej činnosti, dokonca bolo spomínané podanie trestného oznámenia, súd prvej inštancie mal za to, že tieto skutočnosti nepreukazujú, že žalobkyňa na tomto stretnutí neprejavila slobodne a vážne vôľu, aby sa konalo valné zhromaždenie v skrátenej lehote. Podľa súdu prvej inštancie nebolo preukázané, že by konanie ostatných konateľov spoločnosti na tomto stretnutí bolo takej intenzity, že by šlo o nátlak na žalobkyňu, že by v dôsledku ich správania žalobkyňa podpísala niečo, čo v skutočnosti nechcela, že by nebol jej podpis prejavom jej slobodnej a vážnej vôle, resp. že by bolo možné ich konanie považovať za konanie v rozpore s dobrými mravmi alebo so zásadami poctivého obchodného styku. Za týchto okolností mal súd prvej inštancie za to, že dňa 01.12.2020 na stretnutí konateľov, ktorí sú zároveň spoločníkmi žalovaného, bolo všetkými tromi spoločníkmi odsúhlasené, že sa bude konať valné zhromaždenie spoločnosti 11.12.2020, pričom si boli vedomí toho a súhlasili s tým, že toto bude v lehote kratšej ako je lehota stanovená spoločenskou zmluvou a zároveň zákonom. Vzhľadom na súhlas všetkých spoločníkov, vrátane žalobkyne s tým, že valné zhromaždenie sa bude konať v 10. deň po oznámení jeho termínu a programu, bolo prípustné jeho konanie a žalobou napadnuté uznesenia nie sú neplatné a preto súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol.
6. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v plnom rozsahu, keďže bol vo veci úspešný v celosti.
7. V zákonom stanovenej lehote podala žalobkyňa proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie odvolanie z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Mala za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhla, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil a žalobe žalobkyne v plnom rozsahu vyhovel a určil neplatnosť uznesení mimoriadneho valného zhromaždenia podľa žalobného návrhu uvedeného v žalobe a zároveň priznal žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov prvostupňového a aj odvolacieho konania v rozsahu 100%.
8. Žalobkyňa v odvolaní zastávala názor, že je nesprávne skutkové zistenie súdu prvej inštancie, že nepreukázala, že by na stretnutí 01.12.2020 s ostatnými spoločníkmi a konateľmi bola v strese a rozrušená. Z výpovede žalobkyne a tak isto aj z výpovedí konateľov žalovaného vyplynulo, že predmetom stretnutia dňa 01.12.2020 bol okrem iného aj návrh týchto osôb, aby sa žalobkyňa vzdala funkcie konateľky spoločnosti, pričom žalobkyňa o tomto návrhu dokonca na stretnutí rozmýšľala a tiež z výpovedí konateľov vyplynulo, že toto stretnutie trvalo približne hodinu. Z výpovede Mgr. P. H. tiež vyplynulo, že na stretnutí bola zároveň žalobkyni prezentovaná skutočnosť, že zo strany niektorých osôb je na ňu chystané trestné oznámenie v súvislosti s jej činnosťou konateľky a boli jej predložené viaceré výtky voči jej činnosti konateľky. Žalobkyňa tvrdí, že práve s poukazom na tvrdenia vypočutých konateľov žalovaného mal súd prvej inštancie po správnosti ustáliť, že žalobkyňa bola na stretnutí dňa 01.12.2020 určite v strese tak, ako to tvrdila, pretože to plne odôvodňovala vzniknutá situácia, keď žalobkyni boli dňa 01.12.2020 náhle oznámené vážne výtky k jej činnosti konateľa spoločnosti s požiadavkou, aby sa v tento moment vzdala funkcie konateľky, ktorú funkciu vykonávala od roku 2010 a zároveň jej bola oznámená aj hrozba podania trestného oznámenia na jej osobu.
9. Podľa žalobkyne nesprávne je tiež skutkové zistenie súdu prvej inštancie, že nebolo preukázané, že by na žalobkyňu bol pri podpise pozvánky na valné zhromaždenie dňa 11.12.2020 vykonávaný nejaký nátlak a že tvrdenie žalobkyne, že si podpisované pozvánky riadne neprečítala a nebola si vedomá, že sa dohodli na termíne valného zhromaždenia 11.12.2020 vyhodnotil ako účelové. Žalobkyňa uviedla, že dňa 01.12.2020 v priebehu cca jednej hodiny bol na ňu vyvíjaný tlak na to, aby sa vzdala funkcie konateľky, pričom tento tlak bol zároveň umocňovaný informáciou o chystanom podaní trestného oznámenia. Zároveň z výpovedí žalobkyne a konateľov žalovaného vyplýva, že na stretnutie dňa 01.12.2020 neboli pripravené žiadne písomné podklady a tieto sa vytvárali priamo na stretnutí. Žalobkyňa tvrdí, že práve s poukazom na uvedené skutočnosti mal súd prvej inštancie po správnosti ustáliť, že žalobkyňa bola dňa 01.12.2020 pod tlakom (minimálne z požiadavky na to, aby sa vzdala funkcie konateľky a aj z prezentovanej hrozby podania trestného oznámenia) a nemal jej tvrdenie o tom, že si pozvánky riadne neprečítala a nebola si vedomá, že sa s ostatnými spoločníkmi dohodli na termíne valného zhromaždenia 11.12.2020, vyhodnotiť ako účelové, ale naopak súd prvej inštancie mal uveriť tomu, že žalobkyňa skutočne dňa 01.12.2020 nemohla slobodne a vážne súhlasiť s konaním valného zhromaždenia spoločnosti dňa 11.12.2020.
10. Žalobkyňa súhlasí so skutkovým zistením súdu prvej inštancie, že odvolávanie z funkcie konateľky bolo uvedené v oboch programoch na dve valné zhromaždenia. Súd prvej inštancie zároveň správne ustálil, že ku dňu konania valného zhromaždenia dňa 11.12.2020 nemohli mať spoločníci pripravené ekonomické podklady. Následne už súd prvej inštancie nesprávne skutkovo ustálil, že tieto skutočnosti nepreukazujú, že nebol všetkými spoločníkmi vrátane žalobkyne dohodnutý termín valného zhromaždenia spoločnosti na deň 11.12.2020. Žalobkyňa tento skutkový záver spochybňuje preto, že bodmi programu valného zhromaždenia spoločnosti dňa 11.12.2020 mali byť okrem otvorenia a záveru len body: „Informácia o hospodárení spoločnosti“, „Rozhodnutie o vykonaní štatutárneho auditu“, „Odvolanie N.. P. X. z funkcie konateľa spoločnosti“ a „Zmena spoločenskej zmluvy - zníženie počtu konateľov z troch na dvoch“, teda konanie valného zhromaždenia 11.12.2020 nemalo bez pripravených ekonomických podkladov spoločnosti žiadny zmysel. Preto je skutkovo správne tvrdenie žalobkyne, ktorá od začiatku tvrdila, že je vôľa a aj vôľa ostatných spoločníkov dňa 01.12.2020 smerovala k tomu, aby bolo zvolané valné zhromaždenie spoločnosti na deň 30.12.2020 a valné zhromaždenie na deň 11.12.2020 žalobkyňa určite nemala vôľu zvolať a určite nemala dôvod súhlasiť so skrátením lehoty na zvolanie valného zhromaždenia a podľa žalobkyne takúto vôľu dňa 01.12.2020 nemali ani ostatní dvaja spoločníci spoločnosti. Naproti tomu podľa žalobkyne je v tejto súvislosti nesprávne a nedôvodné skutkové zistenie súdu prvej inštancie, že považoval za presvedčivú argumentáciu žalovaného, že dva termíny valného zhromaždenia boli určené z dôvodu, že mohlo dôjsť vzhľadom na vtedajšiu epidemiologickú situáciu k zrušeniu niektorého z nich, a preto bol ich program čiastočne rovnaký. Totiž dňa 11.12.2020 bez ohľadu na vtedajšiu epidemiologickú situáciu spoločnosť nemohla mať ekonomické podklady potrebné na prejednanie bodov programu „Informácia o hospodárení spoločnosti“, „Rozhodnutie o vykonaní štatutárneho auditu“, „Odvolanie Ing. P. X. z funkcie konateľa spoločnosti“, a teda dňa 01.12.2020 neexistoval žiadny reálny dôvod na zvolanie valného zhromaždenia na deň 11.12.2020, a preto aj žalobkyňa po stretnutí dňa 01.12.2020 objektívne počítala s tým, že sa môže konať len valné zhromaždenie spoločnosti zvolané na deň 30.12.2020 a s iným valným zhromaždením vážne ani nesúhlasila.
11. Pokiaľ by bol teda súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, mal po správnosti ustáliť, že dňa 01.12.2020 na stretnutí konateľov, ktorí sú zároveň spoločníkmi žalovaného, bolo všetkými tromi spoločníkmi odsúhlasené, že sa bude konať valné zhromaždenie spoločnosti 30.12.2020, pričom pokiaľ bola na tomto stretnutí vyhotovená listina, ktorá obsahovala pozvánku na valné zhromaždenie, ktoré sa malo konať dňa 11.12.2020, tak takémuto prejavu vôle nemal súd prvej inštancie priznať akúkoľvek relevanciu, pretože takúto listinu žalobkyňa podpísala v strese a rozrušená, pod tlakom a bez toho, aby si bola vedomá, že toto valné zhromaždenie sa má v skutočnosti konať.
12. Žalobkyňa tiež v odvolaní zdôraznila, že nikdy nesúhlasila s tým, že valné zhromaždenie spoločnosti sa bude konať v lehote kratšej ako je lehota stanovená spoločenskou zmluvou a zároveň zákonom. Pokiaľ súd prvej inštancie vyhodnotil, že žalobkyňa vyjadrila dňa 01.12.2020 súhlas s tým, že valné zhromaždenie sa bude konať v 10. deň po oznámení jeho termínu a programu a preto nie sú žalobou napadnuté uznesenia neplatné, tak podľa žalobkyne súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, pretože po správnosti mal konštatovať, že uznesenia sú neplatné pre nedodržanie postupu
pre zvolávanie valného zhromaždenia určeného zákonom a spoločenskou zmluvou. Spor nemôže byť posudzovaný po právnej stránke ani tak, že by bol akýkoľvek prejav vôle žalobkyne pre konanie sa valného zhromaždenia dňa 11.12.2020 posudzovaný ako prejav spoločníka, že netrvá na zachovaní predpísaného formálneho postupu zvolávania valného zhromaždenia, ktorým by bola formálna vada zvolania valného zhromaždenia zhojená, pretože žalobkyňa sa zasadnutia valného zhromaždenia dňa 11.12.2020 nezúčastnila, a to z dôvodu, že valné zhromaždenie dňa 11.12.2020 nepovažovala za zvolané a rátala len s konaním valného zhromaždenia dňa 30.12.2020, ktoré sa nakoniec nekonalo a bolo zrušené z dôvodu epidemiologickej situácie.
13. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne a zákonné potvrdil a žalovanému priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Žalovaný uviedol, že pokiaľ žalobkyňa brojí v podanom odvolaní voči údajným nesprávnym skutkovým zisteniam súdu prvej inštancie, jej odvolanie nie je dôvodné a takúto vadu žalovaný nevzhliadol. Podľa žalovaného argumentácii žalobkyne chýba elementárna logika a tvrdeniam žalobkyne odporuje vykonané dokazovanie, z ktorého bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že žalobkyňa ako konateľka zvolala valné zhromaždenie žalovaného na deň 11.12.2020 pozvánkou, ktorej bodom programu bolo jej odvolanie z funkcie konateľa. Žalobkyňa priamo v texte tejto pozvánky ako spoločníčka súhlasila so skrátením lehoty na zvolanie valného zhromaždenia. Text pozvánky bol dohodnutý na stretnutí dňa 11.12.2020, pred podpisovaním bol nahlas prečítaný a následne si tento text prečítala i samotná žalobkyňa, pričom na znak svojho súhlasu s jeho obsahom túto pozvánku ako konateľka i ako spoločníčka na dvoch rôznych miestach podpísala a rovnako tak učinili aj ostatní konatelia a spoločníci. Termín konania valného zhromaždenia bol všetkými troma konateľmi a zároveň spoločníkmi dohodnutý. Výsluchom konateľov žalovaného bola potvrdená obrana žalovaného vysvetľujúca dôvod, pre ktorý boli podpísané dve pozvánky na dva termíny valného zhromaždenia a bolo vyvrátené i tvrdenie žalobkyne o tom, že zvolanie valného zhromaždenia na deň 11.12.2020 nebolo vážne. Z výsluchu žalobkyne vyplynulo, že táto vedela o tom, že na deň 11.12.2020 spoluzvolala valné zhromaždenie a mala vedomosť o obsahu pozvánky, nakoľko touto disponovala. Žalobkyňa nemohla nevedieť o tom, že valné zhromaždenie sa dňa 11.12.2020 uskutoční, pokiaľ v uvedený deň požiadala p. S., zamestnankyňu SSOŠ Revúca, aby informovala T.. B. o tom, že N.. P. X. je práceneschopná. T.. B. sa v G. bežne nezdržiava, do G. chodieva len v súvislosti s aktivitami týkajúcimi sa žalovaného.
14. Podľa žalovaného rozhodnutie súdu prvej inštancie netrpí ani vadou nesprávneho právneho posúdenia a je v súlade s rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít. Následne vyjadrenie žalovaného k odvolaniu obsahuje argumentáciu, porovnaním ktorej odvolací súd zistil, že je totožná s vyjadrením žalovaného k podanej žalobe, ktoré vyjadrenie bolo súdu prvej inštancie doručené dňa 13.06.2021.
15. V odvolacej replike žalobkyňa zotrvala na tvrdení, že listinu pozvánky podpísala v strese a rozrušená, pod tlakom a bez toho, aby si bola vedomá, že valné zhromaždenie 11.12.2020 sa má v skutočnosti konať. Poukázala aj na to, že v súvislosti so svojou práceneschopnosťou nijako neriešila konanie valného zhromaždenia dňa 11.12.2020. Tiež popiera tvrdenie žalovaného, že by jej konanie bolo obštrukčné. V spore bolo preukázané, že ostatní dvaja spoločníci nemali ku dňu 01.12.2020 a ani ku dňu 11.12.2020 k odvolávaniu žalobkyne z funkcie konateľky relevantné podklady. Práve z týchto dôvodov žalobkyňa nesúhlasí s jej odvolaním z funkcie konateľky, pretože na jej odvolanie neexistuje akýkoľvek dôvod a okrem toho žalobkyňa je 1/3 spoločníčkou spoločnosti a jej odvolaním z funkcie konateľky sa podľa nej nastolila nedôvodná nerovnováha medzi spoločníkmi žalovaného, pretože ostatní dvaja spoločníci konateľmi žalovaného zostali. Žalobkyňa zotrvala aj na tvrdení, že z jej strany nedošlo k platnému prejavu, ktorým by sa za preukázaných skutočností vopred vzdala uplatnenia predpísaného postupu pri zvolávaní valného zhromaždenia.
16. Žalovaný v odvolacej duplike podporne poukázal na § 40a Občianskeho zákonníka, ako aj všeobecne platnú zásadu Vigilantibus iura scripta sunt a v súvislosti s (podľa žalovaného účelovou) obranou žalobkyne poukázal na odôvodnenie rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/179/2011 zo dňa 26.03.2015 a podporne i na odôvodnenie rozsudku Krajského súdu Trnava sp. zn. 31Cob/129/2017 zo dňa 11.12.2018. Žalovaný zotrval aj na právnom názore, že formálny nedostatok, spočívajúci v nedodržaní lehoty medzi oznámením termínu a programu zasadnutia spoločníkov a dátumom uskutočnenia zasadnutia valného zhromaždenia, nie je dôvodom neplatnosti uznesení prijatých na uskutočnenom zasadnutí valného zhromaždenia, pokiaľ so skrátením lehoty súhlasili všetci spoločníci.
Zdôraznil, že žalobkyňa podpisovala pozvánku na zhromaždenie v štyroch rovnopisoch, po jednom pre každého spoločníka a jedenkrát do registratúry žalovanej. Jedno vyhotovenie pozvánky si žalobkyňa prevzala. Podľa žalovaného je krajne nepravdepodobné, že si žalobkyňa text pozvánky neprečítala ani nikdy neskôr po stretnutí konateľov dňa 01.12.2020 až do uskutočnenia valného zhromaždenia dňa 11.12.2020. Za predpokladu, že žalobkyňa nebola rozrušená permanentne 10 dní, je pravdepodobné, že sa oboznámila s obsahom pozvánky, ako aj s obsahom svojho vyhlásenia, ktorým súhlasila so skrátením lehoty na jeho zvolanie, ako aj s programom zhromaždenia. Tomu podľa žalovaného nasvedčuje i ďalšie konanie žalobkyne, ktorá požiadala p. S., zamestnankyňu SSOŠ Revúca , aby dňa 11.12.2021 ráno informovala T.. B. o tom, že žalobkyňa je práceneschopná. T.. B. pritom nebol vedúcim zamestnancom zamestnávateľa žalobkyne a v G. sa nemal prečo zdržiavať s výnimkou svojej osobnej účasti na valnom zhromaždení.
17. Žalobkyňa v reakcii na odvolaciu dupliku žalovaného uviedla, že jedinou chybou žalobkyne za preukázanej situácie sa môže v súčasnosti zdať len tá skutočnosť, že mala od ostatných osôb zúčastnených na stretnutí dňa 01.12.2020 žiadať, aby dokumenty, ktoré podpísala ohľadne valného zhromaždenia zvolávaného na deň 11.12.2020, boli na konci stretnutia ako bezpredmetné zlikvidované. Toto žalobkyňa neurobila práve vzhľadom na skutočnosť, že bola v strese a aj rozrušená a aj vzhľadom na to, že bola všetkými spoločníkmi a konateľmi na tom istom stretnutí podpísaná pozvánka na valné zhromaždenie, ktoré sa malo konať dňa 30.12.2020, a teda žalobkyňa nemala pochybnosť o tom, že valné zhromaždenie spoločnosti sa má konať práve dňa 30.12.2020. Žalobkyňa p. S. oznámila jej pracovnú neschopnosť práve z dôvodu, že sa ako zamestnanec nevedela dostaviť do práce v škole a nie z dôvodu, že sa tento deň malo konať valné zhromaždenie žalovaného. Akú ďalšiu informáciu podala p. S. T.. B. žalobkyňa nevie, toto ani nebolo predmetom dokazovania v spore.
18. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací bol pri rozhodovaní o odvolaní viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380 CSP). Pretože nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval to dôležitý verejný záujem, na prejednanie odvolania odvolací súd pojednávanie nenariadil (§ 385 ods. 1 CSP). Odvolací súd rozsudok verejne vyhlásil dňa 24.02.2022, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke Krajského súdu v Banskej Bystrici (§ 378 ods. 1 a § 219 ods. 1, 3 CSP).
19. Odvolací súd dokazovanie nezopakoval a nedoplnil, preto bol podľa § 383 CSP viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie.
20. Z obsahu spisu súdu prvej inštancie vyplýva, že podľa pozvánky zo dňa 01.12.2020 podpísanej žalobkyňou, T.. K. B.m a T.. P. H. ako konateľmi a spoločníkmi na dvoch miestach (pod programom a pod prehlásením spoločníkov) boli spoločníci pozvaní na zasadnutie mimoriadneho valného zhromaždenia žalovaného dňa 11.12.2020 o 9.00 h v sídle spoločnosti s nasledovným programom: 1) otvorenie, voľba predsedu mimoriadneho valného zhromaždenia, voľba zapisovateľa 2) informácia o hospodárení spoločnosti 3) rozhodnutie o vykonaní štatutárneho auditu spoločnosti 4) odvolanie N.. P. X. z funkcie konateľa spoločnosti 5) zmena spoločenskej zmluvy - zníženie počtu konateľov z 3 na 2 6) záver. V pozvánke je uvedené, že spoločníci výslovne vyjadrili svoj súhlas s tým, aby sa valné zhromaždenie uskutočnilo v termíne 11.12.2020 napriek tomu, že pozvánka im ako spoločníkom bola doručená dňa 01.12.2020.
21. Podľa pozvánky zo dňa 01.12.2020 podpísanej žalobkyňou, T.. K. B.m a T.. P. H. ako konateľmi a spoločníkmi boli spoločníci pozvaní na zasadnutie mimoriadneho valného zhromaždenia žalovaného dňa 30.12.2020 o 9.00 h v sídle spoločnosti s nasledovným programom: 1) otvorenie, voľba predsedu mimoriadneho valného zhromaždenia, voľba zapisovateľa 2) informácia o hospodárení spoločnosti 3) rozhodnutie o vykonaní štatutárneho auditu spoločnosti 4) odvolanie N.. P. X. z funkcie konateľa spoločnosti 5) zmena spoločenskej zmluvy - zníženie počtu konateľov z 3 na 2 6) súhlas valného zhromaždenia s rozdelením obchodného podielu spoločníčky N.. P. X. 7) súhlas valného zhromaždenia s prevodom časti obchodného podielu spoločníčky N.. P. X.
8) záver.
22. Podľa zápisnice z mimoriadneho valného zhromaždenia žalovaného konaného dňa 11.12.2020 o 9.00 v sídle spoločnosti a prezenčnej listiny došlo k otvoreniu valného zhromaždenia, valného zhromaždenia sa zúčastnili spoločníci T.. P. H., a T.. K. B., spoločníčka N.. P. X. sa ho nezúčastnila. T.. K. B. konštatoval, že pred otvorením valného zhromaždenia bol informovaný zamestnankyňou SSOŠ G. p. S. o tom, že spoločníčka N.. P. X. je práceneschopná. Ďalej konštatoval, že p. N.. P. X. nepožiadala o zrušenie, resp. odročenie termínu konania mimoriadneho valného zhromaždenia a nevyužila ani možnosť zúčastniť sa mimoriadneho valného zhromaždenia prostredníctvom ňou zvoleného splnomocnenca. Konštatoval, že spoločníčka vyjadrila súhlas, aby sa valné zhromaždenie uskutočnilo v termíne 11.12.2020 napriek tomu, že pozvánka jej bola doručená dňa 01.12.2020. Bol schválený program zhromaždenia totožný s programom podľa pozvánky ma toto valné zhromaždenie, za predsedu bol zvolený T.. K. B. a za zapisovateľa T.. P. H.. K bodu 2) programu predseda valného zhromaždenia konštatoval, že vzhľadom k neprítomnosti N.. P. X., ktorá bola konateľmi poverená vedením účtovníctva spoločnosti a faktu, že Ing. P. X. nepredložila správu o hospodárení spoločnosti ani v písomnej forme, valné zhromaždenie nemá k čomu zaujímať svoje stanovisko a navrhol odročiť tento bod programu na zasadnutie mimoriadneho valného zhromaždenia, ktoré sa uskutoční dňa 30.12.2020. K bodu 3) programu bolo prijate uznesenie č. 2/2020 o tom, že valné zhromaždenie rozhodlo, že rozhodnutie o vykonaní štatutárneho auditu spoločnosti zveruje konateľom spoločnosti. K bodu 4) programu bolo prijate uznesenie č. 4/2020 v znení: Valné zhromaždenie: 4.1 odvoláva N.. P. X., nar. XX.XX.XXXX, r.č.: XXXXXX/XXXX, bytom J. XXXX/X, XXX XX G. z funkcie konateľky spoločnosti s účinnosťou odo dňa uskutočnenia tohto zhromaždenia, t.j. odo dňa 11.12.2020, 4.2 ukladá N.. P. X. odovzdať zostávajúcim konateľom do 30.12.2020, teda do termínu ďalšieho zasadnutia mimoriadneho valného zhromaždenia spoločnosti účtovníctvo spoločnosti, 4.3 ukladá konateľom podať návrh na zápis zmien v obchodnom registri. K bodu 5) programu bolo prijaté uznesenie č. 5/2020 v znení: 5.1 Valné zhromaždenie schvaľuje dodatok k Spoločenskej zmluve spoločnosti v tomto znení: I. Doterajšie znenie článku IV. Mená a bydliská spoločníkov sa nahrádza týmto znením: 1. T.. P. H., (poznámka odvolacieho súdu: nasleduje údaj o dátume narodenia, rodnom čísle a bydlisku), 2. N.. P. X. (poznámka odvolacieho súdu: nasleduje údaj o dátume narodenia, rodnom čísle a bydlisku), 3. T.. K. B. (poznámka odvolacieho súdu: nasleduje údaj o dátume narodenia, rodnom čísle a bydlisku), II. Doterajšie znenie bodu 1. článku XIII. Konateľ sa nahrádza týmto znením: 1.Spoločnosť má dvoch konateľov. Konateľmi spoločnosti sú odo dňa 11.12.2020: T.. P. H. (poznámka odvolacieho súdu: nasleduje údaj o dátume narodenia, rodnom čísle a bydlisku), T.. K. B. (poznámka odvolacieho súdu: nasleduje údaj o dátume narodenia, rodnom čísle a bydlisku).. III. Ostatné ustanovenia spoločenskej zmluvy zostávajú nezmenené. 5.2 Valné zhromaždenie ukladá konateľom podať návrh na zápis zmien v obchodnom registri.
23. E-mailom zo dňa 28.12.2020, zaslaným T.. K. B.m, bola žalobkyňa oboznámená, že vzhľadom na opatrenia vlády SR v súvislosti s pandémiou s vírusom Covid-19 a jej trvajúcu práceneschopnosť ruší zasadnutie mimoriadneho valného zhromaždenia žalovaného zvolané na 30.12.2020 o 9.00 h. Pozvánka na nasledujúce zasadnutie valného zhromaždenia žalovaného jej bude doručená najneskôr 15 dní pred jeho konaním.
24. Žalobkyňa vo výpovedi na súde prvej inštancie uviedla, že v deň 01.12.2020 jej volali ostatní spoločníci, že prídu, nepovedali, čo sa bude riešiť. Prišli za ňou konatelia T.. H. a T.. B. a právny zástupca. Ona bola z toho v šoku, bola vo veľkom strese, nevedela premýšľať, nevedela, o čo im ide. T.. H. povedal, že bude podané trestné oznámenie. Vytýkali jej určité veci týkajúce sa školy a tiež že od založenia spoločnosti sa nekonalo žiadne valné zhromaždenie. Chceli, aby sa vzdala funkcie konateľky, ona nad tým rozmýšľala, ale nakoniec sa rozhodla, že sa nevzdá, pretože nemá dôvod. Potom vytlačili pozvánky na valné zhromaždenie na 11.12.2020 a 30.12.2020 a dali ich na podpis. Ona si to ani neprečítala, bola v strese, nevedela ani rozprávať, podpísala, čo jej dali. Je pravda, že boli jej predložené dve pozvánky, videla, že sú dve, nevedela prečo, vtedy to už dobre nevnímala, z každej pozvánky bolo asi 6 exemplárov, bolo toho veľa, čo sa podpisovalo. Nevie, prečo to podpísala, bola v dobrej viere, že neurobia voči nej podraz. Dátumy si nevšímala, vtedy nemala pri sebe ani okuliare. Ona nebola proti valnému zhromaždeniu. To, že je aj termín 11.12.2020 si uvedomila až potom, až neskôr si poriadne
prečítala tie dokumenty. Keď sa rozišli 01.12.2020, bola v tom, že sa valné zhromaždenie bude konať 30.12.2020. Potom prestali komunikovať. 2-3 dni potom nevedela spať kvôli tomu, mala problém sa z toho dostať, musela ísť na chorú, mala vysoký tlak. V roku 2013 mala mozgovú príhodu, dôsledkom čoho má narušené emócie, stúpa jej tlak. Jej zdravotný stav nie je taký, že by mal vplyv na jej spôsobilosť na právne úkony, že by niečo nedokázala chápať alebo rozpoznávať, len to má vplyv na jej emotívne prežívanie.
25. Konateľ žalovaného T.. P. H. pri výsluchu uviedol, že aj v minulosti neformálne sa všetci traja konatelia stretávali bez pozvánky. Žalobkyňa bola vtedy v práci, stretnutie bolo zvolané telefonicky. Sedeli spolu viac ako hodinu, program nebol vopred pripravený. Uvádzali, aké majú výhrady k rôznym veciam týkajúcim sa vedenia školy. Hovorili tiež o tom, že majú informácie, že určité osoby sa chystajú podať trestné oznámenie, toto nakoniec nebolo podané. Hovorili o tom, že žalobkyňa má skončiť ako konateľka. Pýtali sa jej, či sa nechce vzdať, najprv povedala, že dobre, ku koncu ale povedala, že si to rozmyslí. Na stretnutí 01.12.2020 sa na oboch valných zhromaždeniach dohodli všetci traja. Hľadali spoločné vhodné termíny tak, aby bolo valné zhromaždenie čo najskôr. Nepamätal si presne, ale bol nejaký dôvod, prečo to nemohlo byť až 15.12.2020. Právny zástupca im vysvetlil, že môže to byť aj skôr ako po 15 dňoch, ak s tým budú všetci súhlasiť. Termín 11.12.2020 vyhovoval každému, všetci súhlasili. Všetci traja na tomto stretnutí súhlasili, že bude valné zhromaždenie 11.12.2020, všetci to podpísali. Druhé valné zhromaždenie 30.12.2020 malo byť preto, že vtedy už vedeli ekonomické veci. Tieto podklady potrebovali v súvislosti s naložením s obchodným podielom žalobkyne. Nevedel, prečo odvolanie žalobkyne bolo aj na pozvánke 30.12.2020, ale myslí si, že to bolo preto, že sa mohlo stať kvôli situácii s koronavírusom, že by sa valné zhromaždenie 11.12.2020 neudialo a potom by sa to riešilo na valnom zhromaždení 30.12.2020. Obsah pozvánky na valné zhromaždenie 11.12.2020 vrátane súhlasu so skrátením lehoty i obsah pozvánky na valné zhromaždenie 30.12.2020 boli prečítané nahlas, bola otázka, či súhlasia, súhlasili, vytlačilo sa a podpísalo. Žalobkyňa nebola nervózna, nie je pravda, že by nemala okuliare. Sedela vedľa neho, pôsobila ako inokedy, neodpadávala, nepýtala si vodu, normálne debatovala. Nebol na ňu vyvíjaný žiaden tlak, bolo na to dosť času. Nebolo to podpisované tak, že by nevidela obsah, že by niečo skrývali. 11.12.2020 sa žalobkyňa valného zhromaždenia nezúčastnila, jedna pracovníčka im prišla povedať, že je PN. Pokiaľ ide o valné zhromaždenie 30.12.2020, toto sa zrušilo.
26. Konateľ žalovaného T.. K. B. pri výsluchu uviedol, že mali veľa dôvodov, prečo nechceli, aby žalobkyňa ostala konateľkou. Boli to skutočnosti súvisiace s fungovaním školy, ako aj správanie a vystupovanie žalobkyne. Svoje výhrady žalobkyni hovorili v rámci rôznych stretnutí, bolo to i na stretnutí 01.12.2020, vtedy to bolo tak okrajovo. Konkrétnejšie to bolo vtedy, že sa rozprávali o eurofondoch alebo keď dal ponuku pracovať v škole. Na valnom zhromaždení sa to s ňou neriešilo, ale mali množstvo stretnutí, kde to s ňou riešili. Upozornili ju, že bude valné zhromaždenie, kde tieto veci prerokujú. Dokumenty na stretnutie 01.12.2020 neboli pripravené vopred, priebežne sa vypracovali počas stretnutia. Dohodli sa, že sa stretnú 11.12.2020, skorší termín sa rozhodli dať kvôli situácii s koronavírusom. Žalobkyňa o tom vedela, vedela o tom, že bude aj valné zhromaždenie 30.12.2020. Chceli, aby bolo valné zhromaždenie 11.12.2020, keďže sa mal riešiť aj obchodný podiel žalobkyne, tak sa dohodol aj druhý termín 30.12.2020. Program bol čiastočne rovnaký z dôvodu, že nevedeli, či sa kvôli situácii s COVID 19 bude môcť uskutočniť to prvé zhromaždenie. Žalobkyňa vedela aj o prvom, aj o druhom termíne valného zhromaždenia, hovorili o tom, aj to vyplývalo z podpísaných pozvánok. Program oboch zhromaždení bol odlišný preto, že k 11.12.2020 ešte nevedeli všetky potrebné ekonomické ukazovatele, nemali by všetky podklady, ktoré mali vplyv na rozhodovanie o obchodnom podiele žalobkyne. Žalobkyňa na stretnutí 01.12.2020 nebola nervózna, ani rozrušená, bola kľudná, stretnutie bolo bez zvýšeného hlasu, jednali rozvážne.
27. Podľa § 129 ods. 1 Obchodného zákonníka termín a program valného zhromaždenia treba oznámiť spoločníkom v lehote určenej spoločenskou zmluvou, inak najmenej 15 dní pred dňom jeho konania. Valné zhromaždenie sa zvoláva písomnou pozvánkou, ak spoločenská zmluva neurčuje inak.
28. Podľa § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka každý spoločník, konateľ, likvidátor, správca konkurznej podstaty, vyrovnávací správca alebo člen dozornej rady môže podať návrh na súd na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, ak je v rozpore so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo so stanovami. Rovnaké právo má aj bývalý spoločník alebo konateľ, ak sa ho uznesenie valného zhromaždenia týka. Toto právo však zanikne, ak ho oprávnená osoba neuplatní do troch mesiacov od
prijatia uznesenia valného zhromaždenia alebo ak valné zhromaždenie nebolo riadne zvolané, odo dňa, keď sa mohla o uznesení dozvedieť.
29. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu a z dôvodov uvedených žalobkyňou v odvolaní a dospel k záveru, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil, keď žalobu zamietol a odvolací súd v konaní na súde prvej inštancie nezistil ani vady týkajúce sa procesných podmienok.
30. Odvolací súd sa podľa § 387 ods. 2 CSP v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie a len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a s poukazom na obsahové vymedzenie podaného odvolania dopĺňa ďalšie dôvody.
31. Žalobkyňa v odvolaní súdu prvej inštancie vytýkala, že pokiaľ by bol na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, mal po správnosti ustáliť, že dňa 01.12.2020 na stretnutí konateľov, ktorí sú zároveň spoločníkmi žalovaného, bolo všetkými tromi spoločníkmi odsúhlasené, že sa bude konať valné zhromaždenie spoločnosti 30.12.2020, pričom pokiaľ bola na tomto stretnutí vyhotovená listina, ktorá obsahovala pozvánku na valné zhromaždenie, ktoré sa malo konať dňa 11.12.2020, tak takémuto prejavu vôle nemal súd prvej inštancie priznať akúkoľvek relevanciu, pretože takúto listinu žalobkyňa podpísala v strese a rozrušená, pod tlakom a bez toho, aby si bola vedomá, že toto valné zhromaždenie sa má v skutočnosti konať.
32. Pre civilné sporové konanie je podľa § 215 CSP charakteristické, že súd rozhoduje na základe zisteného skutkového stavu, ktorý skutkový stav zisťuje predovšetkým dokazovaním. S dokazovaním imanentne súvisia aj základné procesné povinnosti strán vyplývajúce z čl. 8 CSP, a to povinnosť označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci, t.j. povinnosť tvrdenia a povinnosť podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, t.j. dôkazná povinnosť. Všeobecne pritom platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť a preukázať žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6 Cdo 81/2010 zo dňa 31.05.2010, rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Cdo/2/2016 zo dňa 11.04.2017).
33. Žalobkyňa v konaní na súde prvej inštancie tvrdila, že na stretnutí dňa 01.12.2020 bola v strese. Zhodne so súdom prvej inštancie aj odvolací súd udáva, že na toto tvrdenie žalobkyňa žiadny dôkaz neoznačila, nepredložila a tvrdenie podoprela len úvahami a dedukciami. Tvrdenie strany však môže byť v sporovom konaní preukázané, t.j. súd ho pri rozhodovaní vyhodnocuje za pravdivé, len ak vyplynie z vykonaného dokazovania a žalobkyňa tvrdenie, že na stretnutí dňa 01.12.2020 bola v strese, nielenže nepodporila žiadnym dôkazom, ale výsluchom konateľov žalovaného toto jej tvrdenie bolo vyvrátené. Konateľ žalovaného T.. K. B. totiž pri výsluchu na súde prvej inštancie na výslovnú otázku uviedol, že kvôli tomu, že žalobkyňa mala v minulosti mozgovú príhodu, boli v minulosti k nej citlivejší, ale na stretnutí 01.12.2020 žalobkyňa pôsobila kľudne, vyrovnane, nevyzerala rozrušená, stretnutie bolo bez zvýšeného hlasu, jednali rozvážne. Konateľ žalovaného T.. P. H. pri výsluchu n súde prvej inštancie na výslovnú otázku uviedol, že žalobkyňa na stretnutí 01.12.2020 nebola nervózna, nie je pravda, že by nemala okuliare, žalobkyňa na tomto stretnutí sedela vedľa neho, pôsobila ako inokedy, neodpadávala, nepýtala si vodu, normálne sa debatovala. Ak konatelia žalovaného ako osoby priamo prítomné na stretnutí dňa 01.12.2020 svojimi zmyslami vnímali, že žalobkyňa pôsobila kľudne a nebola nervózna, nemôže obstáť námietka žalobkyne v odvolaní, že s poukazom na tvrdenia konateľov žalovaného mal súd prvej inštancie po správnosti ustáliť, že žalobkyňa bola na stretnutí dňa 01.12.2020 určite v strese, pretože to plne odôvodňovala vzniknutá situácia, ale súd prvej inštancie dospel k správnemu skutkovému zisteniu, že z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že konanie žalobkyne na stretnutí dňa 01.12.2020 bolo ovplyvňované stresovou situáciou.
34. Jednou z náležitostí právneho úkonu ako prejavu vôle je aj požiadavka, aby bol urobený slobodne a vážne. Právny úkon nie je urobený slobodne (nedostatok slobody vôle), ak účastník koná pod nedovoleným nátlakom zo strany druhého účastníka alebo aj zo strany tretej osoby, ak o tom druhý účastník vedel a aj to využil. Takýmto nátlakom môže byť priame fyzické donútenie alebo bezprávna vyhrážka. Bezprávna vyhrážka je psychické donútenie takej intenzity, že vzbudzuje dôvodný strach u konajúceho účastníka. Právny úkon nie je urobený vážne (doopravdy), ak konajúci (vôľu prejavujúci) nechcel svojim prejavom vôle vyvolať právne následky, ktoré by inak v dôsledku jeho prejavu nastali.
35. Odvolací súd uznáva, že v niektorých prípadoch môžu vzniknúť pochybnosti o vážnosti vôle, a to predovšetkým vtedy, ak nevážnosť vôle vzhľadom na okolnosti celkom zrejmá nebola. V takomto prípade by však konajúca osoba mala vykonať všetky úkony smerujúce k tomu, aby adresáta oboznámila s tým, že nejde o vážnu vôľu. Ak to neurobí a ide podľa konkrétnych okolností prípadu o situáciu, kedy druhej strane nebolo a ani objektívne nemohlo byť známe, že prejav konajúceho nie je vážny, je potrebné v záujme ochrany právnej istoty a dobrej viery druhej strany považovať právny úkon za platný a pochybnosti pripočítať osobe, ktorá ich vyvolala a právny úkon je potrebné považovať za platný. Napriek tomu, že vôľa konajúceho v tomto prípade chýba, právny úkon je spôsobilý vyvolať následky, ktoré s ním právo spája. Takýto prístup zodpovedá požiadavkám princípu právnej istoty v súkromnom práve, ako aj ochrane dôvery jeho účastníkov, ide o tzv. poňatie prejavu vôle. (porovnaj: Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník I., § 1 - 450. 2. vydanie. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2019, 260-261 s).
36. Žalobkyňa v konaní ani len netvrdila, že by vo vzťahu k ďalším dvoch konateľom žalovaného ako osobám, ktorým patrí právo zvolávať valné zhromaždenie žalovaného a s ktorými sa dňa 01.12.2020 na zvolaní valného zhromaždenia na deň 11.12.2020 dohodli a pozvánkou zo dňa 01.12.2020 valné zhromaždenie na deň 11.12.2020 zvolali, urobila akýkoľvek úkon, ktorý by smeroval k tomu, že ich oboznamuje s tým, že jej súhlas dňa 01.12.2020 so zvolaním valného zhromaždenia na deň 11.12.2020 nepredstavoval jej vážnu vôľu, pričom žalobkyňa, spolu s ďalšími dvoma konateľmi, sú zároveň aj spoločníkmi obchodnej spoločnosti žalovaného. Na pojednávaní na súde prvej inštancie dňa 15.06.2021 na výslovnú otázku aké kroky urobila, keď zistila, že podpísala pozvánku na 11.12.2020, žalobkyňa uviedla, že nerobila nič, bola v tom, že valné zhromaždenie 11.12.2020 nebude, v tom čase bola práceneschopná, vedela, že sa nestihne urobiť dovtedy tá agenda. Pre spochybnenie vážnosti vôle však nepostačuje subjektívne presvedčenie konajúceho subjektu, že sú tu okolnosti, z ktorých je zrejmé, že jeho vôľa nebola vážna, ale existencia takých okolností, z ktorých druhá strana musela rozpoznať, že vôľa konajúceho nie je vážna. O nedostatok vážnosti vôle by teda nešlo, aj keby konajúci subjekt skutočne nechcel úkon urobiť, pretože k vnútornej výhrade sa pri posudzovaní vážnosti vôle a platnosti právneho úkonu neprihliada. Pri posudzovaní vážnosti vôle pritom treba vychádzať predovšetkým z princípu právnej istoty a princípu ochrany dobrej viery účastníka právneho vzťahu. Princíp právnej istoty vyžaduje, aby sa pochybnosti o vážnosti vôle konajúceho, ktorý konal len na ,,oko“, teda úkon nemienil vážne, pričítali na ťarchu konajúceho v prospech platnosti úkonu. Princíp ochrany dobrej viery adresáta právneho úkonu potom poskytuje ochranu druhého účastníka právneho úkonu, za predpokladu, že mu nemohlo byť subjektívne alebo z objektívnych okolností, za ktorých bol úkon urobený, známe, že právny úkon nie je mienený vážne. Vzhľadom k tomu, že vôľu nie je možné objektívne skúmať, o jej obsahu svedčí len jej vonkajšia manifestácia, teda jej prejav, ktorým konajúci subjekt urobí svoju vôľu rozpoznateľnú pre okolie. Vonkajší prejav vôle potom v súhrne s konkrétnymi okolnosťami, za ktorých bol urobený, dáva v prípade pochybností odpoveď na otázku, či úkon bol urobený vážne a či konajúca osoba skutočne chcela vyvolať účinky, ktoré zákon s takýmto prejavom vôle spája (porovnaj: rozsudok Najvyššieho súdu SR z 31.05.2016, sp. zn. 5Cdo/429/2014). Ak žalobkyňa vonkajším prejavom u ďalších dvoch konateľov nevzbudzovala žiadne pochybnosti, že vyjadruje vážnu vôľu smerujúcu k zvolaniu valného zhromaždenia, a teda subjektívne im nemohlo byť známe, že zvolanie valného zhromaždenia na deň 11.12.2020 nemieni vážne, tak ani v súhrne s okolnosťami, že na stretnutí dňa 01.12.2020 ďalší dvaja konatelia žalovanej oznámili výtky k jej činnosti, vzniesli požiadavku, aby sa vzdala funkcie konateľky a prezentovali jej hrozbu podania trestného oznámenia, nemohlo ísť o také objektívne skutočnosti, z ktorých by bolo možné usúdiť, že zvolanie valného zhromaždenia na deň 11.12.2020 bolo urobené spôsobom a za okolností, ktoré vzbudzujú pochybnosti, že by žalobkyňa ako konateľka neprejavovala skutočnú vôľu s úmyslom zvolať valné zhromaždenie na deň 11.12.2020. Pokiaľ žalobkyňa v odvolaní konštatovala, že súd prvej inštancie nemal jej tvrdenie o tom, že si pozvánky riadne neprečítala a že si nebola vedomá, že sa s ostatnými spoločníkmi dohodli na termíne valného zhromaždenia 11.12.2020, vyhodnotiť ako účelové, ale naopak súd prvej inštancie mal uveriť tomu, že žalobkyňa skutočne dňa 01.12.2020 nemohla slobodne a vážne súhlasiť s konaním valného zhromaždenia spoločnosti dňa 11.12.2020, odvolací súd zdôrazňuje, že tvrdenie potrebné pre rozhodnutie veci samej musí byť dostatočne hodnoverné, a preto súd pri rozhodovaní nemôže vychádzať len z toho, že tvrdeniu strany „uveril“, ale tvrdenie strany musí byť zhodné alebo nepopreté alebo preukázané. Súd prvej inštancie preto dospel k správnemu skutkovému zisteniu, že nebolo preukázané, že na žalobkyňu bol vyvíjaný pri podpise pozvánky nejaký nátlak a tvrdenie žalobkyne, že pozvánky si riadne neprečítala a že si nebola vedomá, že sa dohodli na termíne valného zhromaždenia 11.12.2020, správne vyhodnotil ako účelové.
37. Objektívnou okolnosťou spochybňujúcou vôľu žalobkyne a dokonca aj vôľu ďalších dvoch konateľov zvolať valné zhromaždenie na deň 11.12.2020, nemôže byť ani to, že ku dňu 11.12.2020 nemohli byť pripravené ekonomické podklady ku všetkým bodom rokovania valného zhromaždenia tak, ako to uvádzala žalobkyňa. Ďalší dvaja konatelia obchodnej spoločnosti žalovaného, ktorí sú spoločne so žalobkyňou jej spoločníkmi, sa valného zhromaždenia zvolaného na deň 11.12.2020 zúčastnili a ak by podľa tvrdenia žalobkyne ani ich prejavená vôľa dňa 01.12.2020 nemala smerovať k zvolaniu valného zhromaždenia na deň 11.12.2020, možno dôvodne predpokladať, že valného zhromaždenia dňa 11.12.2020 by sa nezúčastnili. Odvolanie konateľov podľa § 125 ods. 1 písm. f) Obchodného zákonníka patrí do pôsobnosti valného zhromaždenia, pričom zo žiadneho ustanovenia Obchodného zákonníka a v posudzovanej veci ani zo znenia Spoločenskej zmluvy nevyplýva, že odvolanie konateľa musí valné zhromaždenie odôvodniť, resp., že môže konateľa odvolať len z určitých dôvodov. K odvolaniu žalobkyne z funkcie konateľa preto neboli potrebné žiadne ekonomické podklady a pokiaľ prípadne aj boli potrebné k bodu programu „Informácia o hospodárení spoločnosti“ a „Rozhodnutie o vykonaní štatutárneho auditu“, opäť nešlo o takú objektívnu okolnosť, ktorá by vzbudzovala pochybnosti, že dňa 01.12.2020 konatelia obchodnej spoločnosti žalovaného neprejavovali vôľu s úmyslom privodiť právne účinky, ktoré sú spojené so zvolaním valného zhromaždenia na deň 11.12.2020. Napokon, ako vyplýva aj zo zápisnice z valného zhromaždenia konaného dňa 11.12.2020, s výnimkou bodu 2) Informácia o hospodárení spoločnosti, všetky ostatné body programu zasadnutia prerokované boli a bod 2) bol odročený práve z dôvodu neprítomnosti žalobkyne, ktorá bola poverená vedením účtovníctva spoločnosti a ktorá správu o hospodárení spoločnosti nepredložila ani v písomnej forme. Odvolací súd poukazuje aj na to, že Obchodný zákonník v ustanovení § 128 upravuje len to, že konatelia zvolávajú valné zhromaždenie najmenej raz za rok, čo neznamená, že valné zhromaždenie nemôžu zvolávať aj viackrát za rok a že nemôžu valné zhromaždenia zvolávať aj v relatívne krátkych obdobiach medzi jednotlivými valnými zhromaždeniami. Zhodne so súdom prvej inštancie preto aj odvolací súd je toho názoru, že žiadne zákonné ustanovenie, ani znenie Spoločenskej zmluvy obchodnej spoločnosti žalovaného, nebránilo tomu, aby konatelia zvolali v jeden deň dve valné zhromaždenia s do určitej miery identickým programom, keď vzhľadom na vtedajšiu epidemiologickú situáciu, tento postup bol logický.
38. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, že všetci konatelia obchodnej spoločnosti žalovaného dňa 01.12.2020 písomnou pozvánkou zvolali valné zhromaždenie obchodnej spoločnosti žalovaného na deň 11.12.2020.
39. Ak spoločenská zmluva neurčuje inak, termín a program valného zhromaždenia spoločnosti s ručením obmedzeným treba podľa § 129 ods. 1 Obchodného zákonníka oznámiť spoločníkom v lehote najmenej 15 dní pred dňom jeho konania, a to písomnou pozvánkou. V posudzovanej veci nebolo sporné, že úprava zvolania valného zhromaždenia v Spoločenskej zmluve bola totožná so zákonnou úpravou, a teda termín a program valného zhromaždenia mal byť spoločníkom oznámený v lehote najmenej 15 dní pred dňom jeho konania. Keďže konatelia spoločnosti zvolali valné zhromaždenie určené na deň 11.12.2020 písomnou pozvánkou dňa 01.12.2020, nebolo v konaní sporné, že termín a program valného zhromaždenia bol známy menej ako 15 dní pred dňom jeho konania.
40. V zmysle ustálenej rozhodovacej praxe dôvodom na vyslovenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia obchodnej spoločnosti súdom môže byť aj nedodržanie postupu pre zvolávanie valného zhromaždenia určeného zákonom alebo spoločenskou zmluvou (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Obo/180/1998). Súčasne je však ustálená rozhodovacia činnosť aj o tom, že prejavom spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným o tom, že netrvá na niektorej zložke predpísaného formálneho postupu pri zvolávaní valného zhromaždenia, môže byť formálna vada zvolania valného zhromaždenia zhojená a prejav vôle musí urobiť spoločník, vo vzťahu, ku ktorému predpísaný formálny postup dodržaný nebol (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. Obdo V 30/2001 z 29.10.2003, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obdo/7/2013 zo dňa 29.04.2014, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obdo V 76/2005). Odvolací súd nesúhlasí s námietkou žalobkyne, že konštatované rozhodnutia boli vydané za iného skutkového stavu. Predovšetkým rozhodnutie sp. zn. Obdo V 30/2001 zo dňa 29.10.2003 sa týka všeobecne zhojenia vady pri zvolávaní valného zhromaždenia. Formálna vada zvolania valného zhromaždenia preto môže byť zhojená nielen tým, že dotknutý spoločník sa valného zhromaždenia riadne zúčastní a riadne na ňom vykonáva práva spoločníka, ale formálna vada zvolania valného zhromaždenia môže byť zhojená aj iným pochybnosti nevzbudzujúcim prejavom vôle
spoločníka, vo vzťahu ku ktorému predpísaný formálny postup dodržaný nebol. Konštatovanú ustálenú rozhodovaciu prax je preto možné aplikovať aj na situácie, keď dotknutý spoločníci ešte pred konaním samotného valného zhromaždenia prejavia vôľu zhojiť prípadné formálne chyby pri zvolávaní valného zhromaždenia. Preto, ak všetci spoločníci obchodnej spoločnosti žalovaného priamo na pozvánke, ktorou bolo valné zhromaždenie zvolané, výslovne vyjadrili svoj súhlas s tým, aby sa valné zhromaždenie uskutočnilo v termíne 11.12.2020, napriek tomu, že pozvánka im ako spoločníkom bola doručená dňa 01.12.2020, zhodne so súdom prvej inštancie aj odvolací súd je toho právneho názoru, že došlo k zhojeniu formálneho nedostatku týkajúceho sa lehoty na zvolanie valného zhromaždenia, pričom pokiaľ ide o žalobkyňou vyjadrenú vôľu ako spoločníčky, odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na zistenia a závery súdu prvej inštancie, ako aj vyššie odvolacím súdom uvádzané skutočnosti ohľadne prejavu vôle žalobkyne na stretnutí dňa 01.12.2020.
41. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie vec správne právne posúdil, ak žalobu zamietol, keďže okrem formálnych nedostatkov zvolania valného zhromaždenia, žalobkyňa v zákonnej prekluzívnej lehote troch mesiacov na podanie žaloby o určenie neplatnosti uznesení valného zhromaždenia, iné dôvody neplatnosti uznesení valného zhromaždenia konaného dňa 11.12.2020 neuplatnila.
42. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku vo veci samej, ako aj v závislom výroku o náhrade trov konania, o ktorých súd prvej inštancie rozhodoval podľa pomeru úspechu vo veci, podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
43. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodoval podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a žalovanému, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
44. Rozhodnutie bolo senátom odvolacieho súdu prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).