Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/429/2014

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu

JUDr. Heleny Haukvitzovej a sudcov JUDr. Soni Mesiarkinovej a JUDr. Mariána Sluka,

PhD., v právnej veci ţalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska

č. 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.

so sídlom v Bratislave, Pajštúnska č. 5, proti ţalovanému Š. H., bývajúcemu v D.,

zastúpenému advokátskou kanceláriou JUDr. Eckmann, s.r.o., so sídlom v Trenčíne, Mierové

námestie 14, o zaplatenie 1 177,92 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Zvolen

pod sp.zn. , o dovolaní ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Banskej

Bystrici z 3. decembra 2013 sp.zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie z a m i e t a.

Ţalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Zvolen rozsudkom z 25. októbra 2012 č.k. -134 zamietol

ţalobu a ţalovanému nepriznal náhradu trov konania. Rozhodol tak s odôvodnením, ţe

zmluva o dodávke plynu uzatvorená dňa 8. októbra 2008 medzi právnym predchodcom

ţalobcu (Slovenský plynárenský priemysel a.s.) a ţalovaným na odberné miesto vo Z., je

2

relatívne neplatná v zmysle v spojení s . Vykonaným

dokazovaním mal za preukázané, ţe ţalovaný nikdy nebol vlastníkom, spoluvlastníkom, ani

nájomcom rodinného domu na U.. V období od 9. októbra 2008 do 13. mája 2009, za ktoré

boli dodávky plynu vyúčtované, bola vlastníkom tejto nehnuteľnosti obchodná spoločnosť

Centros, s.r.o., Turčianske Teplice, ktorá potvrdila, ţe ţalovaného nikdy nesplnomocnila na

uzavretie zmluvy o dodávke plynu. Konštatoval, ţe takúto zmluvu by priamo ţalovaný, ktorý

nebol vlastníkom nehnuteľnosti, ani nemohol uzavrieť. Ďalej súd poukázal na nesprávne

trvalé bydlisko ţalovaného uvedené v zmluve o dodávke plynu a tieţ na tú okolnosť, ţe

všetky vyúčtovania a upomienky adresované ţalovanému zasielal právny predchodca ţalobcu

na adresu odberného miesta, ktoré ţalovanému nikdy nepatrilo a kde nikdy nemal trvalý ani

prechodný pobyt. Vzhľadom k tomu, ţe ţalovaný sa relatívnej neplatnosti zmluvy riadne

dovolal, súd ţalobu ako nedôvodnú zamietol. Trovy konania ţalovanému nepriznal, pretoţe si

ich neuplatnil. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie ţalobca.

Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 3. decembra 2013 sp.zn.

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe ţalovanému uloţil povinnosť zaplatiť

ţalobcovi 1 177,92 € a nahradiť mu trovy konania vo výške 141 € a trovy právneho

zastúpenia v prvostupňovom a odvolacom konaní vo výške 400,37 € na účet právneho

zástupcu, do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe

ustanovenie predstavuje prípad tzv. relatívnej neplatnosti

právneho úkonu, ktorej sa môţe dovolať oprávnená osoba len v rámci 3-ročnej premlčacej

doby podľa ustanovenia a . V prejednávanom

prípade sa ţalovaný dovolal relatívnej neplatnosti právneho úkonu – zmluvy o dodávke plynu

z 8. októbra 2008, písomným podaním zo 16. mája 2012. Proti tomu vzniesol ţalobca

v odvolaní námietku premlčania, na ktorú odvolací súd musel prihliadnuť, pretoţe námietka

premlčania môţe byť vznesená v ktoromkoľvek štádiu konania aţ do právoplatného

skončenia veci a netýka sa jej koncentračná zásada vyjadrená v ustanovení § 120 ods. 4

a Z dôvodu iného právneho posúdenia veci odvolací súd postupoval v zmysle

a vyzval ţalovaného na vyjadrenie sa k moţnej aplikácii ustanovenia

v súvislosti so ţalobcom vznesenou námietkou

premlčania. I keď ţalovaný tvrdil, ţe zmluva je absolútne neplatná v zmysle § 37 ods. 1

, po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, ţe v konaní nebola

preukázaná absolútna neplatnosť zmluvy o dodávke plynu. Aj okresný súd správne ustálil, ţe

z dôvodov tvrdených ţalovaným, išlo o relatívnu neplatnosť zmluvy podľa § 49a

, i keď do odôvodnenia spôsobom vyvolávajúcim na strane

ţalovaného dvojaký výklad začlenil aj ustanovenie , z kontextu

odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu napokon jednoznačne vyplýval záver o relatívnej

neplatnosti zmluvy. Hoci sa teda ţalovaný úspešne dovolal relatívnej neplatnosti zmluvy

o dodávke plynu, musel odvolací súd akceptovať ţalobcom dôvodne vznesenú námietku

premlčania v zmysle a napadnuté rozhodnutie okresného

súdu zmenil tak, ţe ţalobe vyhovel ( ). O trovách konania rozhodol podľa

ods.2 v spojení s

Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie ţalovaný (ďalej aj

,,dovolateľ“) v zmysle pre nesprávne právne posúdenie veci odvolacím

súdom ( ) a ţiadal, aby dovolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil

tak, ţe potvrdí rozsudok okresného súdu ako vecne správny. Bol toho názoru, ţe sporná

zmluva o dodávke plynu z 8. októbra 2008 je absolútne neplatná v zmysle § 37 ods. 1

pre absenciu váţnosti vôle smerujúcej k uzavretiu zmluvy

a vyvolaniu následkov tohto právneho úkonu, na jeho strane. Absolútnu neplatnosť právneho

úkonu pritom moţno namietať kedykoľvek a súd je povinný na ňu prihliadať ex offo. Z tohto

dôvodu bolo nesprávne rozhodnutie odvolacieho súdu zaloţené na závere, ţe zmluva

o dodávke plynu je relatívne neplatná podľa a ani ustanovenia

a sa na danú vec nevzťahovali. Dovolateľ tvrdil,

ţe nikdy neprejavil váţnu vôľu uzatvoriť zmluvu o dodávke plynu a vyvolať právne následky

sledované takouto zmluvou. Namietal, ţe ani okresný súd neposúdil vec po právnej stránke

správne, keď zmluvu nevyhodnotil v zmysle ustanovenia

ako absolútne neplatnú. Vzhľadom k tomu, ţe bol v konaní pred okresným súdom z pohľadu

jeho výsledku úspešný, nemal dôvod podávať odvolanie len proti dôvodom rozhodnutia, čo

navyše ani nie je prípustné s poukazom na ustanovenie Na tento

nedostatok však upozornil uţ vo svojom vyjadrení k odvolaniu ţalobcu. Mal za to, ţe

výsledky vykonaného dokazovania jednoznačne potvrdili jeho tvrdenia o neexistencii

váţnosti prejavu vôle uzavrieť zmluvu o dodávke plynu s poukazom na nesprávne údaje

v zmluve týkajúce sa jeho bydliska. V prípade reálneho záujmu o zaloţenie zmluvného

vzťahu by totiţ dodávateľ nepochybne poţadoval predloţenie jeho identifikačného dokladu

za účelom správneho vyplnenia relevantných údajov, k čomu však nikdy nedošlo. K spornej

nehnuteľnosti nemal ţiaden právny vzťah a ani okolnosť, ţe jeho dcéra bola istý čas

v prenájme tohto domu nebola dôkazom preukazujúcim opodstatnenosť uplatneného nároku

ţalobcu. Ţalovaný v konaní nikdy netvrdil, ţe nebol prítomný pri výmene plynomera

na odbernom mieste, avšak opakovane namietal, ţe nemal vôľu vstupovať do právneho

vzťahu so ţalobcom.

Ţalobca sa k podanému dovolaniu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací [ (poznámka

dovolacieho súdu: v ďalšom texte sa uvádza v znení

pred 1. januárom 2015)] po zistení, ţe dovolanie podala včas oprávnená osoba (§ 240 ods. 1

), zastúpená v súlade s veta druhá , bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ), skúmal, či tento opravný prostriedok smeruje proti

rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť dovolaním ( a nasl. ).

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti zmeňujúcemu rozsudku odvolacieho

súdu, preto je v zmysle procesne prípustné.

Dovolanie môţe byť podané iba z dôvodov, ţe a/ v konaní došlo k vadám uvedeným

v , b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.

Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uvedenými

dovolacími dôvodmi, vrátane ich obsahového vymedzenia. Na výskyt procesných vád

konania vymenovaných v a tieţ tzv. iných procesných vád konania majúcich

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ) však prihliada

Najvyšší súd Slovenskej republiky ex offo v zmysle povinnosti uloţenej mu ustanovením

, teda bez zreteľa na to, či boli alebo neboli v tomto opravnom prostriedku

uplatnené.

V prejednávanej veci ţalovaný v dovolaní výslovne procesné vady konania v zmysle

a ani tzv. inú vadu konania, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci ( ) netvrdil a ich existenciu nezistil ani dovolací súd.

Dovolací súd následne pristúpil ku skúmaniu vecnej správnosti napadnutého rozsudku

odvolacieho súdu z hľadiska dovolacieho dôvodu uplatneného ţalovaným (§ 241 ods. 2 písm.

c/ ).

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak

zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Pre účely prejednávanej veci dovolací súd povaţuje za potrebné zdôrazniť, ţe

pri tomto dovolacom dôvode je dovolací prieskum obmedzený v tom smere, ţe sa týka len

tých právnych otázok, ktoré boli dovolateľom výslovne vymedzené. Preto sa názor

dovolacieho súdu o správnosti rozhodnutia odvolacieho súdu môţe zakladať len

na zodpovedaní tých otázok, ktoré dovolateľ v dovolaní výslovne špecifikoval. Inými slovami

záver dovolacieho súdu o vecnej správnosti rozhodnutia odvolacieho súdu, môţe byť

zaloţený len na tom podklade, ţe práve otázky označené dovolateľom odvolací súd vyriešil

v súlade so zákonom.

Dovolateľova argumentácia o nesprávnosti záveru odvolacieho súdu (a napokon aj

okresného súdu) o relatívnej neplatnosti zmluvy o dodávke plynu v zmysle § 49a

bola zaloţená na tvrdení, ţe zmluva je absolútne neplatným právnym

úkonom podľa pre absenciu váţnosti vôle dovolateľa túto

zmluvu uzavrieť, respektíve pre neexistenciu vôle dovolateľa vstúpiť do takéhoto

záväzkového vzťahu s právnym predchodcom ţalobcu. Po preskúmaní veci však dovolací súd

nezistil, ţe by rozhodnutie odvolacieho súdu bolo zaloţené na nesprávnom právnom posúdení

a tvrdenia dovolateľa s ohľadom na zistené skutkové okolnosti veci boli len účelovou

obranou, ktorá nebola spôsobilá spochybniť závery oboch súdov niţšieho stupňa ohľadom

vylúčenia absolútnej neplatnosti spornej zmluvy.

Podľa , právny úkon sa musí urobiť slobodne

a váţne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa veta prvá , ak ide o dôvod neplatnosti právneho

úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2,

povaţuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti

právneho úkonu nedovolá.

Podľa , právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba

urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca,

a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť.

Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke

nerobí právny úkon neplatným.

Náleţitosťou kaţdého právneho úkonu musí byť samozrejme aj vôľa smerujúca

k uskutočneniu tohto úkonu. K tomu, aby bol úkon platný a vyvolal právne následky, je

nevyhnutné, aby vôľa bola bezvadná, teda mala zákonom poţadovanú kvalitu v podobe jej

slobody, váţnosti, určitosti a zrozumiteľnosti. Vôľa konajúceho subjektu musí zahŕňať nielen

rozhodnutie k učineniu právneho úkonu, ale aj predstavu o reálnom obsahu tohto úkonu

vrátane jeho právnych následkov. Iba v takomto prípade je moţné hovoriť o znaku ,,váţnosti“

vôle konajúceho subjektu.

Pri posudzovaní váţnosti vôle pritom treba vychádzať predovšetkým z princípu

právnej istoty a princípu ochrany dobrej viery účastníka zmluvného vzťahu. Princíp právnej

istoty vyţaduje, aby sa pochybnosti o váţnosti vôle konajúceho, ktorý konal len na ,,oko“ teda

úkon nemienil váţne, pričítali na ťarchu konajúceho v prospech platnosti úkonu. Princíp

ochrany dobrej viery adresáta právneho úkonu potom poskytuje ochranu druhého účastníka

právneho úkonu, za predpokladu, ţe mu nemohlo byť subjektívne alebo z objektívnych

okolností, za ktorých bol úkon urobený, známe, ţe právny úkon nie je mienený váţne.

Vzhľadom k tomu, ţe vôľu nie je moţné objektívne skúmať, o jej obsahu svedčí len

jej vonkajšia manifestácia, teda jej prejav, ktorým konajúci subjekt urobí svoju vôľu

rozpoznateľnú pre okolie. Vonkajší prejav vôle potom v súhrne s konkrétnymi okolnosťami,

za ktorých bol urobený, dáva v prípade pochybností odpoveď na otázku, či úkon bol urobený

váţne a či konajúca osoba skutočne chcela vyvolať účinky, ktoré zákon s takýmto prejavom

vôle spája. Pre spochybnenie váţnosti vôle však nepostačuje subjektívne presvedčenie

konajúceho subjektu, ţe sú tu okolnosti, z ktorých je zrejmé, ţe jeho vôľa nebola váţna, ale

existencia takých okolností, z ktorých druhá strana musela rozpoznať, ţe vôľa konajúceho nie

je váţna. O nedostatok váţnosti vôle by teda nešlo, aj keby konajúci subjekt skutočne nechcel

úkon urobiť, pretoţe k vnútornej výhrade sa pri posudzovaní váţnosti vôle a platnosti

právneho úkonu neprihliada.

Vychádzajúc z týchto teoretických východísk dovolací súd povaţuje záver

odvolacieho súdu, ţe zmluva o dodávke plynu uzatvorená medzi právnym predchodcom

ţalobcu a ţalovaným nie je absolútne neplatná v zmysle ,

za vecne správny. Dovolateľ postavil celú svoju argumentáciu o absolútnej neplatnosti

zmluvy na tvrdení, ţe nikdy neprejavil váţnu vôľu uzavrieť zmluvu o dodávke plynu

s právnym predchodcom ţalobcu. Aby však jeho argumentácia bola právne relevantná, museli

by okolnosti uzatvárania zmluvy vyvolávať pochybnosti o váţnosti jeho skutočnej vôle

zmluvu uzavrieť. Z obsahu spisu a zisteného skutkového stavu súdmi niţších stupňov, ale

takéto okolnosti nevyplývajú. Predovšetkým, uţ len zo samotnej zmluvy je zrejmé, ţe bola

riadne a zreteľným spôsobom označená ako ,,zmluva o dodávke plynu,, a nie ako ţiadosť

o výmenu plynomeru. Ţalovaný v podaní zo 16.mája 2012 (čl. 80 spisu) uviedol : ,,bývalá

majiteľka ma poţiadala o pomoc pri prepise plynu. Prepis plynu sa robil z dôvodu predaja

nehnuteľnosti...“. Ţalovaný teda mal reálnu predstavu o obsahu úkonu, ktorého bol účastný.

K jeho obrane spočívajúcej v tvrdení, ţe si neprečítal dokument, ktorý podpisoval, sa dá

povedať len toľko, ţe stále platí stará rímska zásada „,právo patrí bdelým, pozorným,

ostraţitým, bedlivým,, (vigilantibus iura scripta sunt), ktorá vyţaduje, aby kaţdý zachoval

aspoň minimálnu mieru opatrnosti, ku ktorej určite patrí aj znalosť obsahu dokumentu

šifrovaného vlastnou rukou; pokiaľ takto ţalovaný nekonal a neprečítal si dokument, ktorý

podpísal, musí znášať dôsledky svojho konania a túto okolnosť nemoţno pričítať na ťarchu

ţalobcu. V zmluve o dodávke plynu sa tieţ uvádza, ţe ţalovaný pri jej podpise zaplatil zálohu

v sume 3 500 Sk, čo úplne vylučuje jeho tvrdenia o tom, ţe zmluvu uzatvoriť nechcel a tieţ

jeho nevedomosť o tom, za akým účelom záloha bola platená. Nesprávne uvedený údaj

na zmluve ohľadom jeho trvalého pobytu, nie je dostatočný argument pre tvrdenie

o neexistencii váţnosti vôle uzavrieť zmluvu a za podstatnú okolnosť nemoţno vziať ani to,

ţe nemal k nehnuteľnosti ţiaden právny vzťah a neuţíval ju. Pohnútka (motív) konania je

totiţ bez právneho významu a pre posudzovanie platnosti právneho úkonu je právne

irelevantná. I keď sa dá usudzovať z tej okolnosti, ţe dcéra ţalovaného mala nehnuteľnosť

v prenájme a v ţiadosti o zmenu odberateľa na odbernom mieste Zvolen ulica 11. marca

340/1 zo dňa 4. septembra 2008, ktorú vlastnoručne podpísal ţalovaný (č.l. 133 spisu), je

zaškrtnutá kolónka ,,Plus Senior“. Tvrdenia ţalovaného o neexistencii vôle uzavrieť zmluvu

vylučujú aj v spise zaloţené listinné doklady, a to uţ spomenutá ţiadosť o zmenu odberateľa

zo dňa 9. septembra 2008 podpísaná ţalovaným, kde sa okrem iného uvádza adresa trvalého

pobytu ţalovaného a ako korešpondenčná adresa je uvedené ,,Z.“, preto bola všetka

korešpondencia týkajúca sa zmluvy doručovaná práve na túto adresu a nie na adresu trvalého

pobytu ţalovaného. Ďalším relevantným listinným dokladom je vyhlásenie vlastníka

nehnuteľnosti zo dňa 13. októbra 2008 (viď č.l. 131 spisu), v ktorom vlastník udelil súhlas

s uzatvorením zmluvy o dodávke plynu na nájomcu Š. H., bytom v D.. Napokon aj samotné

správanie ţalovaného, ktorý v podanom odpore proti platobnému rozkazu zo dňa 16. júna

2011 (č.l. 22 spisu) uznal ţalovanú pohľadávku, v spojitosti s ostatnými skutkovými

zisteniami, vylučuje tvrdenia ţalovaného o neexistencii jeho váţnej vôle uzavrieť zmluvu

o dodávke plynu s právnym predchodcom ţalobcu.

Na základe vyššie uvedeného dovolací súd uzatvára, ţe pokiaľ súdy niţšieho stupňa

zaloţili svoje rozhodnutie na tom právnom závere, ţe zmluva o dodávke plynu nie je

absolútne neplatným právnym úkonom v zmysle , bolo

toto právne posúdenie veci správne a dovolací súd sa s ním v plnom rozsahu stotoţňuje.

Keďţe ţalovaný neopodstatnene namietal nesprávne právne posúdenie veci odvolacím

súdom, dovolací súd jeho dovolanie ako nedôvodné zamietol ( ).

V dovolacom konaní úspešnému ţalobcovi vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho

konania proti ţalovanému, ktorý úspech nemal ( v spojení s

a ). Najvyšší súd Slovenskej republiky mu však náhradu trov

dovolacieho konania nepriznal, pretoţe si ich neuplatnil ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3:0.

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 31. mája 2016

JUDr. Helena Haukvitzová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová