Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 33 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (38)5f9/399394.621c15.pdf
PDF · 127.25 KB
No categories available
5Cdo/429/2014
Najvyšší súd 5 Cdo 429/2014
Slovenskej republiky
R O Z S U D O K
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu
JUDr. Heleny Haukvitzovej a sudcov JUDr. Soni Mesiarkinovej a JUDr. Mariána Sluka,
PhD., v právnej veci ţalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska
č. 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.
so sídlom v Bratislave, Pajštúnska č. 5, proti ţalovanému Š. H., bývajúcemu v D.,
zastúpenému advokátskou kanceláriou JUDr. Eckmann, s.r.o., so sídlom v Trenčíne, Mierové
námestie 14, o zaplatenie 1 177,92 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Zvolen
pod sp.zn. 11C 123/2011, o dovolaní ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Banskej
Bystrici z 3. decembra 2013 sp.zn. 13Co 75/2013, takto
rozhodol:
Dovolanie z a m i e t a.
Ţalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Zvolen rozsudkom z 25. októbra 2012 č.k. 11C 123/2011-134 zamietol
ţalobu a ţalovanému nepriznal náhradu trov konania. Rozhodol tak s odôvodnením, ţe
zmluva o dodávke plynu uzatvorená dňa 8. októbra 2008 medzi právnym predchodcom
ţalobcu (Slovenský plynárenský priemysel a.s.) a ţalovaným na odberné miesto vo Z., je
relatívne neplatná v zmysle § 49a v spojení s § 40a Občianskeho zákonníka. Vykonaným
dokazovaním mal za preukázané, ţe ţalovaný nikdy nebol vlastníkom, spoluvlastníkom, ani
nájomcom rodinného domu na U.. V období od 9. októbra 2008 do 13. mája 2009, za ktoré
boli dodávky plynu vyúčtované, bola vlastníkom tejto nehnuteľnosti obchodná spoločnosť
Centros, s.r.o., Turčianske Teplice, ktorá potvrdila, ţe ţalovaného nikdy nesplnomocnila na
uzavretie zmluvy o dodávke plynu. Konštatoval, ţe takúto zmluvu by priamo ţalovaný, ktorý
nebol vlastníkom nehnuteľnosti, ani nemohol uzavrieť. Ďalej súd poukázal na nesprávne
trvalé bydlisko ţalovaného uvedené v zmluve o dodávke plynu a tieţ na tú okolnosť, ţe
všetky vyúčtovania a upomienky adresované ţalovanému zasielal právny predchodca ţalobcu
na adresu odberného miesta, ktoré ţalovanému nikdy nepatrilo a kde nikdy nemal trvalý ani
prechodný pobyt. Vzhľadom k tomu, ţe ţalovaný sa relatívnej neplatnosti zmluvy riadne
dovolal, súd ţalobu ako nedôvodnú zamietol. Trovy konania ţalovanému nepriznal, pretoţe si
ich neuplatnil. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie ţalobca.
Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 3. decembra 2013 sp.zn. 13Co 75/2013
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe ţalovanému uloţil povinnosť zaplatiť
ţalobcovi 1 177,92 € a nahradiť mu trovy konania vo výške 141 € a trovy právneho
zastúpenia v prvostupňovom a odvolacom konaní vo výške 400,37 € na účet právneho
zástupcu, do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe
ustanovenie § 49a Občianskeho zákonníka predstavuje prípad tzv. relatívnej neplatnosti
právneho úkonu, ktorej sa môţe dovolať oprávnená osoba len v rámci 3-ročnej premlčacej
doby podľa ustanovenia § 100 ods. 1 a 101 Občianskeho zákonníka. V prejednávanom
prípade sa ţalovaný dovolal relatívnej neplatnosti právneho úkonu – zmluvy o dodávke plynu
z 8. októbra 2008, písomným podaním zo 16. mája 2012. Proti tomu vzniesol ţalobca
v odvolaní námietku premlčania, na ktorú odvolací súd musel prihliadnuť, pretoţe námietka
premlčania môţe byť vznesená v ktoromkoľvek štádiu konania aţ do právoplatného
skončenia veci a netýka sa jej koncentračná zásada vyjadrená v ustanovení § 120 ods. 4
a § 205a O.s.p. Z dôvodu iného právneho posúdenia veci odvolací súd postupoval v zmysle
§ 212 ods. 3 O.s.p. a vyzval ţalovaného na vyjadrenie sa k moţnej aplikácii ustanovenia
§ 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka v súvislosti so ţalobcom vznesenou námietkou
premlčania. I keď ţalovaný tvrdil, ţe zmluva je absolútne neplatná v zmysle § 37 ods. 1
Občianskeho zákonníka, po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, ţe v konaní nebola
preukázaná absolútna neplatnosť zmluvy o dodávke plynu. Aj okresný súd správne ustálil, ţe
z dôvodov tvrdených ţalovaným, išlo o relatívnu neplatnosť zmluvy podľa § 49a
Občianskeho zákonníka, i keď do odôvodnenia spôsobom vyvolávajúcim na strane
ţalovaného dvojaký výklad začlenil aj ustanovenie § 37 Občianskeho zákonníka, z kontextu
odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu napokon jednoznačne vyplýval záver o relatívnej
neplatnosti zmluvy. Hoci sa teda ţalovaný úspešne dovolal relatívnej neplatnosti zmluvy
o dodávke plynu, musel odvolací súd akceptovať ţalobcom dôvodne vznesenú námietku
premlčania v zmysle § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka a napadnuté rozhodnutie okresného
súdu zmenil tak, ţe ţalobe vyhovel (§ 220 O.s.p.). O trovách konania rozhodol podľa § 224
ods.2 O.s.p. v spojení s § 142 ods.1 O.s.p.
Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie ţalovaný (ďalej aj
,,dovolateľ“) v zmysle § 238 ods.1 O.s.p. pre nesprávne právne posúdenie veci odvolacím
súdom (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. ) a ţiadal, aby dovolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil
tak, ţe potvrdí rozsudok okresného súdu ako vecne správny. Bol toho názoru, ţe sporná
zmluva o dodávke plynu z 8. októbra 2008 je absolútne neplatná v zmysle § 37 ods. 1
Občianskeho zákonníka pre absenciu váţnosti vôle smerujúcej k uzavretiu zmluvy
a vyvolaniu následkov tohto právneho úkonu, na jeho strane. Absolútnu neplatnosť právneho
úkonu pritom moţno namietať kedykoľvek a súd je povinný na ňu prihliadať ex offo. Z tohto
dôvodu bolo nesprávne rozhodnutie odvolacieho súdu zaloţené na závere, ţe zmluva
o dodávke plynu je relatívne neplatná podľa § 49a Občianskeho zákonníka a ani ustanovenia
§ 100 ods. 1 a § 101 Občianskeho zákonníka sa na danú vec nevzťahovali. Dovolateľ tvrdil,
ţe nikdy neprejavil váţnu vôľu uzatvoriť zmluvu o dodávke plynu a vyvolať právne následky
sledované takouto zmluvou. Namietal, ţe ani okresný súd neposúdil vec po právnej stránke
správne, keď zmluvu nevyhodnotil v zmysle ustanovenia § 37 ods.1 Občianskeho zákonníka
ako absolútne neplatnú. Vzhľadom k tomu, ţe bol v konaní pred okresným súdom z pohľadu
jeho výsledku úspešný, nemal dôvod podávať odvolanie len proti dôvodom rozhodnutia, čo
navyše ani nie je prípustné s poukazom na ustanovenie § 202 ods. 4 O.s.p. Na tento
nedostatok však upozornil uţ vo svojom vyjadrení k odvolaniu ţalobcu. Mal za to, ţe
výsledky vykonaného dokazovania jednoznačne potvrdili jeho tvrdenia o neexistencii
váţnosti prejavu vôle uzavrieť zmluvu o dodávke plynu s poukazom na nesprávne údaje
v zmluve týkajúce sa jeho bydliska. V prípade reálneho záujmu o zaloţenie zmluvného
vzťahu by totiţ dodávateľ nepochybne poţadoval predloţenie jeho identifikačného dokladu
za účelom správneho vyplnenia relevantných údajov, k čomu však nikdy nedošlo. K spornej
nehnuteľnosti nemal ţiaden právny vzťah a ani okolnosť, ţe jeho dcéra bola istý čas
v prenájme tohto domu nebola dôkazom preukazujúcim opodstatnenosť uplatneného nároku
ţalobcu. Ţalovaný v konaní nikdy netvrdil, ţe nebol prítomný pri výmene plynomera
na odbernom mieste, avšak opakovane namietal, ţe nemal vôľu vstupovať do právneho
vzťahu so ţalobcom.
Ţalobca sa k podanému dovolaniu nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací [§ 10a ods. 1 O.s.p. (poznámka
dovolacieho súdu: v ďalšom texte sa uvádza Občiansky súdny poriadok v znení
pred 1. januárom 2015)] po zistení, ţe dovolanie podala včas oprávnená osoba (§ 240 ods. 1
O.s.p.), zastúpená v súlade s § 241 ods. 1 veta druhá O.s.p., bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.), skúmal, či tento opravný prostriedok smeruje proti
rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť dovolaním (§ 236 a nasl. O.s.p.).
Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti zmeňujúcemu rozsudku odvolacieho
súdu, preto je v zmysle § 238 ods. 1 O.s.p. procesne prípustné.
Dovolanie môţe byť podané iba z dôvodov, ţe a/ v konaní došlo k vadám uvedeným
v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.
Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uvedenými
dovolacími dôvodmi, vrátane ich obsahového vymedzenia. Na výskyt procesných vád
konania vymenovaných v § 237 O.s.p. a tieţ tzv. iných procesných vád konania majúcich
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) však prihliada
Najvyšší súd Slovenskej republiky ex offo v zmysle povinnosti uloţenej mu ustanovením
§ 242 ods. 1 O.s.p., teda bez zreteľa na to, či boli alebo neboli v tomto opravnom prostriedku
uplatnené.
V prejednávanej veci ţalovaný v dovolaní výslovne procesné vady konania v zmysle
§ 237 O.s.p. a ani tzv. inú vadu konania, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci (§ 241 ods.2 písm. b/ O.s.p.) netvrdil a ich existenciu nezistil ani dovolací súd.
Dovolací súd následne pristúpil ku skúmaniu vecnej správnosti napadnutého rozsudku
odvolacieho súdu z hľadiska dovolacieho dôvodu uplatneného ţalovaným (§ 241 ods. 2 písm.
c/ O.s.p.).
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym
právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.
O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
Pre účely prejednávanej veci dovolací súd povaţuje za potrebné zdôrazniť, ţe
pri tomto dovolacom dôvode je dovolací prieskum obmedzený v tom smere, ţe sa týka len
tých právnych otázok, ktoré boli dovolateľom výslovne vymedzené. Preto sa názor
dovolacieho súdu o správnosti rozhodnutia odvolacieho súdu môţe zakladať len
na zodpovedaní tých otázok, ktoré dovolateľ v dovolaní výslovne špecifikoval. Inými slovami
záver dovolacieho súdu o vecnej správnosti rozhodnutia odvolacieho súdu, môţe byť
zaloţený len na tom podklade, ţe práve otázky označené dovolateľom odvolací súd vyriešil
v súlade so zákonom.
Dovolateľova argumentácia o nesprávnosti záveru odvolacieho súdu (a napokon aj
okresného súdu) o relatívnej neplatnosti zmluvy o dodávke plynu v zmysle § 49a
Občianskeho zákonníka bola zaloţená na tvrdení, ţe zmluva je absolútne neplatným právnym
úkonom podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka pre absenciu váţnosti vôle dovolateľa túto
zmluvu uzavrieť, respektíve pre neexistenciu vôle dovolateľa vstúpiť do takéhoto
záväzkového vzťahu s právnym predchodcom ţalobcu. Po preskúmaní veci však dovolací súd
nezistil, ţe by rozhodnutie odvolacieho súdu bolo zaloţené na nesprávnom právnom posúdení
a tvrdenia dovolateľa s ohľadom na zistené skutkové okolnosti veci boli len účelovou
obranou, ktorá nebola spôsobilá spochybniť závery oboch súdov niţšieho stupňa ohľadom
vylúčenia absolútnej neplatnosti spornej zmluvy.
Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne
a váţne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 40a veta prvá Občianskeho zákonníka, ak ide o dôvod neplatnosti právneho
úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2,
povaţuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti
právneho úkonu nedovolá.
Podľa § 49a Občianskeho zákonníka, právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba
urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca,
a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť.
Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke
nerobí právny úkon neplatným.
Náleţitosťou kaţdého právneho úkonu musí byť samozrejme aj vôľa smerujúca
k uskutočneniu tohto úkonu. K tomu, aby bol úkon platný a vyvolal právne následky, je
nevyhnutné, aby vôľa bola bezvadná, teda mala zákonom poţadovanú kvalitu v podobe jej
slobody, váţnosti, určitosti a zrozumiteľnosti. Vôľa konajúceho subjektu musí zahŕňať nielen
rozhodnutie k učineniu právneho úkonu, ale aj predstavu o reálnom obsahu tohto úkonu
vrátane jeho právnych následkov. Iba v takomto prípade je moţné hovoriť o znaku ,,váţnosti“
vôle konajúceho subjektu.
Pri posudzovaní váţnosti vôle pritom treba vychádzať predovšetkým z princípu
právnej istoty a princípu ochrany dobrej viery účastníka zmluvného vzťahu. Princíp právnej
istoty vyţaduje, aby sa pochybnosti o váţnosti vôle konajúceho, ktorý konal len na ,,oko“ teda
úkon nemienil váţne, pričítali na ťarchu konajúceho v prospech platnosti úkonu. Princíp
ochrany dobrej viery adresáta právneho úkonu potom poskytuje ochranu druhého účastníka
právneho úkonu, za predpokladu, ţe mu nemohlo byť subjektívne alebo z objektívnych
okolností, za ktorých bol úkon urobený, známe, ţe právny úkon nie je mienený váţne.
Vzhľadom k tomu, ţe vôľu nie je moţné objektívne skúmať, o jej obsahu svedčí len
jej vonkajšia manifestácia, teda jej prejav, ktorým konajúci subjekt urobí svoju vôľu
rozpoznateľnú pre okolie. Vonkajší prejav vôle potom v súhrne s konkrétnymi okolnosťami,
za ktorých bol urobený, dáva v prípade pochybností odpoveď na otázku, či úkon bol urobený
váţne a či konajúca osoba skutočne chcela vyvolať účinky, ktoré zákon s takýmto prejavom
vôle spája. Pre spochybnenie váţnosti vôle však nepostačuje subjektívne presvedčenie
konajúceho subjektu, ţe sú tu okolnosti, z ktorých je zrejmé, ţe jeho vôľa nebola váţna, ale
existencia takých okolností, z ktorých druhá strana musela rozpoznať, ţe vôľa konajúceho nie
je váţna. O nedostatok váţnosti vôle by teda nešlo, aj keby konajúci subjekt skutočne nechcel
úkon urobiť, pretoţe k vnútornej výhrade sa pri posudzovaní váţnosti vôle a platnosti
právneho úkonu neprihliada.
Vychádzajúc z týchto teoretických východísk dovolací súd povaţuje záver
odvolacieho súdu, ţe zmluva o dodávke plynu uzatvorená medzi právnym predchodcom
ţalobcu a ţalovaným nie je absolútne neplatná v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
za vecne správny. Dovolateľ postavil celú svoju argumentáciu o absolútnej neplatnosti
zmluvy na tvrdení, ţe nikdy neprejavil váţnu vôľu uzavrieť zmluvu o dodávke plynu
s právnym predchodcom ţalobcu. Aby však jeho argumentácia bola právne relevantná, museli
by okolnosti uzatvárania zmluvy vyvolávať pochybnosti o váţnosti jeho skutočnej vôle
zmluvu uzavrieť. Z obsahu spisu a zisteného skutkového stavu súdmi niţších stupňov, ale
takéto okolnosti nevyplývajú. Predovšetkým, uţ len zo samotnej zmluvy je zrejmé, ţe bola
riadne a zreteľným spôsobom označená ako ,,zmluva o dodávke plynu,, a nie ako ţiadosť
o výmenu plynomeru. Ţalovaný v podaní zo 16.mája 2012 (čl. 80 spisu) uviedol : ,,bývalá
majiteľka ma poţiadala o pomoc pri prepise plynu. Prepis plynu sa robil z dôvodu predaja
nehnuteľnosti...“. Ţalovaný teda mal reálnu predstavu o obsahu úkonu, ktorého bol účastný.
K jeho obrane spočívajúcej v tvrdení, ţe si neprečítal dokument, ktorý podpisoval, sa dá
povedať len toľko, ţe stále platí stará rímska zásada „,právo patrí bdelým, pozorným,
ostraţitým, bedlivým,, (vigilantibus iura scripta sunt), ktorá vyţaduje, aby kaţdý zachoval
aspoň minimálnu mieru opatrnosti, ku ktorej určite patrí aj znalosť obsahu dokumentu
šifrovaného vlastnou rukou; pokiaľ takto ţalovaný nekonal a neprečítal si dokument, ktorý
podpísal, musí znášať dôsledky svojho konania a túto okolnosť nemoţno pričítať na ťarchu
ţalobcu. V zmluve o dodávke plynu sa tieţ uvádza, ţe ţalovaný pri jej podpise zaplatil zálohu
v sume 3 500 Sk, čo úplne vylučuje jeho tvrdenia o tom, ţe zmluvu uzatvoriť nechcel a tieţ
jeho nevedomosť o tom, za akým účelom záloha bola platená. Nesprávne uvedený údaj
na zmluve ohľadom jeho trvalého pobytu, nie je dostatočný argument pre tvrdenie
o neexistencii váţnosti vôle uzavrieť zmluvu a za podstatnú okolnosť nemoţno vziať ani to,
ţe nemal k nehnuteľnosti ţiaden právny vzťah a neuţíval ju. Pohnútka (motív) konania je
totiţ bez právneho významu a pre posudzovanie platnosti právneho úkonu je právne
irelevantná. I keď sa dá usudzovať z tej okolnosti, ţe dcéra ţalovaného mala nehnuteľnosť
v prenájme a v ţiadosti o zmenu odberateľa na odbernom mieste Zvolen ulica 11. marca
340/1 zo dňa 4. septembra 2008, ktorú vlastnoručne podpísal ţalovaný (č.l. 133 spisu), je
zaškrtnutá kolónka ,,Plus Senior“. Tvrdenia ţalovaného o neexistencii vôle uzavrieť zmluvu
vylučujú aj v spise zaloţené listinné doklady, a to uţ spomenutá ţiadosť o zmenu odberateľa
zo dňa 9. septembra 2008 podpísaná ţalovaným, kde sa okrem iného uvádza adresa trvalého
pobytu ţalovaného a ako korešpondenčná adresa je uvedené ,,Z.“, preto bola všetka
korešpondencia týkajúca sa zmluvy doručovaná práve na túto adresu a nie na adresu trvalého
pobytu ţalovaného. Ďalším relevantným listinným dokladom je vyhlásenie vlastníka
nehnuteľnosti zo dňa 13. októbra 2008 (viď č.l. 131 spisu), v ktorom vlastník udelil súhlas
s uzatvorením zmluvy o dodávke plynu na nájomcu Š. H., bytom v D.. Napokon aj samotné
správanie ţalovaného, ktorý v podanom odpore proti platobnému rozkazu zo dňa 16. júna
2011 (č.l. 22 spisu) uznal ţalovanú pohľadávku, v spojitosti s ostatnými skutkovými
zisteniami, vylučuje tvrdenia ţalovaného o neexistencii jeho váţnej vôle uzavrieť zmluvu
o dodávke plynu s právnym predchodcom ţalobcu.
Na základe vyššie uvedeného dovolací súd uzatvára, ţe pokiaľ súdy niţšieho stupňa
zaloţili svoje rozhodnutie na tom právnom závere, ţe zmluva o dodávke plynu nie je
absolútne neplatným právnym úkonom v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, bolo
toto právne posúdenie veci správne a dovolací súd sa s ním v plnom rozsahu stotoţňuje.
Keďţe ţalovaný neopodstatnene namietal nesprávne právne posúdenie veci odvolacím
súdom, dovolací súd jeho dovolanie ako nedôvodné zamietol (§ 243b ods. 1 O.s.p.).
V dovolacom konaní úspešnému ţalobcovi vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho
konania proti ţalovanému, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1
O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky mu však náhradu trov
dovolacieho konania nepriznal, pretoţe si ich neuplatnil (§ 151 ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3:0.
P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 31. mája 2016
JUDr. Helena Haukvitzová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová