Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

66Cpr/1/2022

Uznesenie

Okresný súd Bratislava III v spore žalobkyne: G. C., nar. XX.XX.XXXX, trvalým pobytom C. XXXX/XX, P. pri M., zastúpenej: Weis & Partners s.r.o., so sídlom Ivánska cesta 30/B, Bratislava, IČO: 47 234 776, proti žalovanému: Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, so sídlom Kutuzovova 258/8, Bratislava, IČO: 30 845 572, o nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

Žalovanému nárok na náhradu trov konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nepriznáva.

odôvodnenie:

1.1. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 25.01.2022 sa žalobkyňa domáhala, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým 1/ zakáže žalovanému vyžadovať od žalobcu podrobenie sa očkovaniu proti ochoreniu COVID-19, 2/ zakáže žalovanému vydať akt prikazujúci žalobkyni podrobiť sa očkovaniu proti ochoreniu COVID-19, 3/ zakáže žalovanému vyžadovať od žalobkyni preukázanie sa dokladom o podrobení sa očkovaniu proti ochoreniu COVID-19, 4/ uloží žalovanému povinnosť zdržať sa uloženia sankcie voči žalobkyni z dôvodu nepodrobenia sa očkovaniu proti ochoreniu COVID-19 a 5/ zakáže žalovanému diskriminovať žalobkyňu z dôvodu nepodrobenia sa očkovaniu proti ochoreniu COVID-19. 1.2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa odôvodnila po skutkovej stránke tým, že Vedúci hygienik Ministerstva obrany Slovenskej republiky (ďalej len „vedúci hygienik“) vydal dňa 17.09.2021 opatrenie k očkovaniu v rezorte obrany č. N.-XX-XXX/XXXX, ktoré nadobudlo účinnosť dňa 20.09.2021. V nadväznosti na toto opatrenie vydal Náčelník Generálneho štábu Ozbrojených síl Slovenskej republiky (ďalej len „náčelník Generálneho štábu“) dňa 28.10.2021 Nariadenie č. N.-XXX/ XXXX na realizáciu predmetného opatrenia a ktorým určil spôsob realizácie tohto opatrenia tak, že okrem iného nariadil očkovanie proti ochoreniu COVID-19 profesionálnym vojakom vyslaným na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky, profesionálnym vojakom zaradeným do deklarovaných príspevkov Ozbrojených síl Slovenskej republiky pre NATO a EÚ s dobou pohotovosti do 60 dní od nasadenia, profesionálnym vojakom vyslaným na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky na zahraničnú služobnú cestu a zamestnancom rezortu obrany, ktorí sú vysielaní na zahraničnú služobnú cestu, a to tak, aby sa očkovanie týchto vojakov a zamestnancov rezortu obrany uskutočnilo najneskôr 50 dní pred ich vyslaním. Predmetné Nariadenie náčelníka Generálneho štábu neskôr náčelník Generálneho štábu upravil dokumentom s názvom Doplnok č. l zo dňa 22.11.2021 prijatým pod č. N.-XXX-X/XXXX, ktorým došlo k zmene termínu uskutočnenia vakcinácie proti ochoreniu COVID-19 a to tak, že ich kompletná vakcinácia má byť ukončená najneskôr 60 dní odo dňa účinnosti Nariadenia náčelníka Generálneho štábu, t.j. najneskôr do 27.12.2021. Týmto doplnkom č. 1 došlo zároveň k doplneniu uvedeného Nariadenia náčelníka Generálneho štábu o bod č. 5, v zmysle ktorého má byť profesionálnemu vojakovi, ktorý nesplní predmetné povinnosti, uložené disciplinárne opatrenie podľa o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), resp. podľa

. Tieto opatrenia sa však nemali vzťahovať na vojakov, ktorí prekonali ochorenie COVID-19 a sú v ochrannej lehote 90 dní, kedy nie je odporúčané vykonať očkovanie, ak sa títo preukážu potvrdením od ošetrujúceho lekára o prekonaní ochorenia COVID-19. Nariadenie náčelníka Generálneho štábu č. N.-XXX/XXXX v znení Doplnku č. l neskôr náčelník Generálneho štábu upravil dokumentom s názvom Doplnok č. 2 zo dňa 29.11.2021 prijatým pod č. N.-XXX-X/XXXX, ktorým došlo k doplneniu Nariadenia náčelníka Generálneho štábu v znení Doplnku č. 1 o zákaz vysielať na zahraničné služobné cesty profesionálnych vojakov a zamestnancov rezortu obrany, ktorí nie sú plne očkovaní proti ochoreniu COVID-19. 1.3. Žalobkyňa ďalej uviedla, že vedúci hygienik vydal dňa 21.12.2021 Opatrenie k očkovaniu v rezorte obrany č. N.-XX-XXX/XXXX, ktorým podľa ustanovenia , vyhlášky č. a podľa zdravotníckeho štandardu NATO, STANAG, nariadil vykonať očkovanie profesionálnych vojakov, kontrolu očkovania, hlásenie o vykonanom očkovaní, uchovávanie a manipuláciu s očkovacími látkami a spôsob prevodu záznamov o očkovaní pri ich prevzatí do starostlivosti zdravotníckeho zariadenia, a ktorým zároveň zrušil Opatrenie vedúceho hygienika č. N.- XX-XXX/XXXX. Následne vedúci hygienik vydal dňa 30.12.2021 Opatrenie k očkovaniu v rezorte obrany č. N.-XX-XXX/XXXX, ktorým došlo k oprave zrejmej chyby v písaní Opatrenia vedúceho hygienika č. N.-XX-XXX/XXX l. V nadväznosti na Opatrenie vedúceho hygienika č. N.-XX-XXX/XXXX a Opatrenie vedúceho hygienika č. N.-XX-XXX/XXXX vydal náčelník Generálneho štábu dokumentom s názvom Doplnok č. 3 z januára 2022 prijatým pod č. N.-X/XXXX, ktorým došlo k doplneniu Nariadenia náčelníka Generálneho štábu č. N.-XXX/XXXX v znení Doplnku č. l a Doplnku č. 2 o vyhlásenie, že Nariadenie náčelníka Generálneho štábu č. ŠBSP- XXX/XXXX v znení Doplnku č. l, Doplnku č. 2 a Doplnku č. 3 slúži na vykonanie Opatrenia vedúceho hygienika č. N.-XX-XXX/XXXX, pričom zároveň došlo k zmene definície osôb, ktorým je nariadené očkovanie proti ochoreniu COVID-19, a to tak, že predmetnými osobami sú profesionálni vojaci plniaci úlohy podľa ustanovení § l06 ods. l písm. a) až i) a ďalších výcvikov podľa tohto zákona, profesionálni vojaci vyslaní na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky podľa ustanovení Z. z„ profesionálni vojaci zaradení do deklarovaných príspevkov Ozbrojených síl republiky pre NATO a EÚ s určenou dobou pohotovosti k nasadeniu, profesionálni vojaci vyslaní na plnenie úloh mimo územia SR na zahraničnú služobnú cestu podľa a zamestnanci rezortu obrany, ktorí sú vysielaní na zahraničnú služobnú cestu, pričom kompletná vakcinácia má byť ukončená do 60 dní od nadobudnutia účinnosti Doplnku č. 3. Doplnkom č. 3 zároveň došlo k nahradeniu bodu 5 písm. b) Nariadenia náčelníka Generálneho štábu N.-XXX/XXXX v znení Doplnku č. 1 a Doplnku č. 2 znením, v zmysle ktorého náčelník Generálneho štábu zakazuje vysielať na zahraničné služobné cesty profesionálnych vojakov a zamestnancov rezortu obrany, ktorí nie sú plne očkovaní/preočkovaní proti ochoreniu COVID- 19. Nariadenie náčelníka Generálneho štábu č. N.-XXX/XXXX v znení Doplnku č. 1, Doplnku č. 2 a Doplnku č. 3 neskôr náčelník Generálneho štábu upravil dokumentom s názvom Doplnok č. 4 zo dňa 20.01.2022 prijatým pod č. X-XX/XXXX-PravO, ktorým došlo de facto k úplnému nahradeniu predchádzajúceho znenia Nariadenia náčelníka Generálneho štábu č. N.-XXX/XXXX v znení Doplnku č. 1, Doplnku č. 2 a Doplnku č. 3, s výnimkou lehôt v zmysle bodu 3. Nariadenia náčelníka Generálneho štábu č. N.-XXX/XXXX v znení Doplnku č. 1 a Doplnku č. 2, novým znením, v zmysle ktorého bolo nariadené očkovanie proti ochoreniu COVID-19 v prípade nutnosti a epidemiologickej situácie v danom mieste profesionálnym vojakom plniacim úlohy podľa ustanovení až i) zákona č. Z. z., profesionálnym vojakom plniacim úlohy ďalších výcvikov podľa , profesionálnym vojakom vysielaným na plnenie úloh mimo územia SR podľa ustanovenia , profesionálnym vojakom zaradeným do deklarovaných príspevkov Ozbrojených síl Slovenskej republiky pre NATO a EÚ s určenou dobou pohotovosti k nasadeniu (Notice to Move), a profesionálnym vojakom vysielaným na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky na zahraničnú služobnú cestu podľa a to tak, aby kompletná vakcinácia bola ukončená v zmysle Doplnku č. 1 a Doplnku č. 2 Nariadenia náčelníka Generálneho štábu č. N.-XXX/XXXX, t. j. najneskôr do 60 dní odo dňa účinnosti Nariadenia náčelníka Generálneho štábu č. N.-XXX/XXXX, ktorým je deň vydania predmetného nariadenia, t.j. najneskôr do 60 dní odo dňa 28.10.2021, t.j. najneskôr do dňa 27.12.2021. 1.4. V nadväznosti na vyššie uvedené sú velitelia, náčelníci a riaditelia na všetkých stupňoch velenia Ozbrojených síl SR údajne povinní zabezpečiť, aby vyššie uvedené osoby boli plne zaočkované proti ochoreniu COVID-19 jednodávkovou vakcínou, resp. v prípade dvojdávkovej vakcíny oboma dávkami vakcíny, za účelom zvýšenia ochrany príslušníkov Ozbrojených síl Slovenskej republiky proti nebezpečenstvu prenosných ochorení, pre zabezpečenie udržania operačnej pripravenosti a

akcieschopnosti priamo podriadených útvarov a zariadení Generálneho štábu Ozbrojených síl Slovenskej republiky, veliteľstiev, útvarov a zariadení Ozbrojených síl Slovenskej republiky. 1.5. Žalobkyňa mala za to, že po zrušení Opatrenia vedúceho hygienika č, N.-XX-XXX/XXXX nebolo možné Doplnkom č. 3 a 4 zmeniť určenie Nariadenia náčelníka Generálneho štábu č. N.-XXX/XXXX v znení jeho Doplnkov, ktoré bolo vydané na realizáciu pôvodného Opatrenia vedúceho hygienika č. XX-XXX/XXXX,, a na realizácia Opatrenia vedúceho hygienika č. N.-XX-XXX/XXXX a Opatrenia vedúceho Hygienika č. N.-XX-XXX/XXXX je podľa žalobkyne nevyhnutné vydať nové nariadenie namiesto vydávania doplnkov k Nariadeniu náčelníka Generálneho štábu č. N.-XX/XXXX, ktoré bolo vydané na realizáciu pôvodného Opatrenia vedúceho hygienika č. XX-XXX/XXXX. Ani vydaním nového nariadenia zo strany náčelníka Generálneho štábu však podľa žalobkyne nebude možné trvať zo strany žalovaného na povinnom očkovaní dotknutých osôb. 1.6. Žalobkyňa k možnosti zavedenia povinného očkovania proti ochoreniu COVID-19 uviedla, že povinné očkovanie proti ochoreniu COVID-19 je v zmysle čl. 13 ods. l možné zaviesť aj na území Slovenskej republiky. Žalobkyňa poukázala na ods. l písm. a) a b) o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), a , , a , , , a vyhlášky Ministerstva zdravotníctva SR č. 585/2008, vyhlášky Ministerstva zdravotníctva SR č. 585/2008 a vyhlášky Ministerstva zdravotníctva SR č. 585/2008. Žalobkyňa mala za to, že predmetná vyhláška určuje povinné očkovanie proti konkrétnym ochoreniam uvedeným vo vyhláške, medzi ktoré aktuálne ochorenie COVID-19 nepatrí. S poukazom na vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. je bez zmeny predmetnej vyhlášky podľa žalobkyne možné určiť povinné očkovanie proti ochoreniu COVID-19 iba osobám v profesionálnom riziku nákazy, pričom takéto povinné očkovanie, ako aj okruh osôb, na ktoré sa má predmetné očkovanie vzťahovať, môže určiť iba regionálny úrad verejného zdravotníctva. Zmenou predmetnej vyhlášky je možné nariadiť povinné očkovanie proti ochoreniu COVID-19 aj iným než uvedeným osobám. Mimoriadne povinné očkovanie môže nariadiť iba Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky v prípade mimoriadnej epidemiologickej udalosti. Uviedla, že síce vedúci hygienik nie je oprávnený nariadiť všeobecné povinné očkovanie nad rámec existujúcej právnej úpravy, avšak profesionálny vojak je podľa povinný podrobiť sa aj nepovinnému očkovaniu, ktoré sa pre neho stáva povinným očkovaním na základe príkazu nadriadeného na podrobenie sa takémuto očkovaniu. V tejto súvislosti žalobkyňa odkázala aj na 5 Z.z.. 1.7. Žalobkyňa mala teda za to, že vedúci hygienik teda môže v zmysle vyššie uvedeného nariadiť povinné očkovanie profesionálnych vojakov aj nad rámec existujúcej právnej úpravy, napríklad prostredníctvom opatrenia, mala však za to, že akékoľvek povinné očkovanie (aj vo vzťahu k profesionálnym vojakom) môže byť nariadené výlučne iba očkovacími látkami schválenými na ich použitie Slovenskou republikou alebo Európskou liekovou agentúrou (EMA). Medzi schválenia udelené očkovacej látke Slovenskou republikou alebo agentúrou EMA, ktoré umožňujú nariadenie povinného očkovania takouto látkou, rozhodne nepatrí tzv. Emergency Use Authorization, teda dočasné schválenie vakcíny na núdzové použitie. Do doby, kým niektorá z vakcín proti ochoreniu COVID-19 prejde jej testovacou fázou a Slovenská republika alebo agentúra EMA jej udelí trvalé povolenie na jej použitie, nebude možné nariadiť ňou povinné očkovanie žiadnej skupine osôb nachádzajúcej sa na území Slovenskej republiky. Na základe uvedeného bola žalobkyňa toho názoru, že kým budú očkovacie látky proti ochoreniu COVID-19 v testovacej fáze, nebude možné nariadiť nimi povinné očkovanie pre žiadnu časť obyvateľstva SR, a to ani v prípade existencie materiálnych dôvodov pre zavedenie povinného očkovania akejkoľvek skupiny osôb, bez ohľadu na prípadný prísľub SR na odškodnenie osôb zasiahnutými nepriaznivými vedľajšími účinkami vakcíny proti ochoreniu COVID-19, keďže podľa žalobkyne v testovacej fáze nie je možné určiť, aké budú mať vakcíny dôsledky na ľudské zdravie. V tejto súvislosti odkázala na , podľa ktorého možno biomedicínsky výskum vykonať iba so súhlasom osoby. 1.8. Žalobkyňa ďalej poukázala na absenciu materiálnych dôvodov pre zavedenie povinného očkovania a pre obmedzenie základných práva a slobôd nezaočkovaných osôb a v tejto súvislosti uviedla, že materiálne dôvody pre obmedzovanie základných práv a slobôd, napríklad aj v podobe nariadenia povinného očkovania, spočívajú v skutočnosti, že došlo, alebo že bezprostredne hrozí, že dôjde k ohrozeniu života a zdravia osôb, pričom situáciu nie je možné vyriešiť miernejším spôsobom (a samozrejme za predpokladu, že prijaté obmedzenia sú spôsobilé zmierniť ohrozenie života a zdravia osôb). K predmetným materiálnym dôvodom sa následne logicky pridávajú ďalšie materiálne dôvody

preukazujúce dôvodnosť obmedzenia konkrétnych základných práv a slobôd počas trvania ohrozenia života a zdravia osôb. Rovnako ani iné práva a slobody nie je možné obmedzovať bez existencie materiálnych dôvodov na takýto postup (a samozrejme za súčasného splnenia formálnych podmienok pre ich obmedzenie). Uviedla, že kompetentné orgány verejnej moci ku dnešnému dňu nepoznajú skutočný stav situácie v Slovenskej republike v súvislosti s pandémiou ochorenia COVID-19. Podľa žalobkyne o tom svedčí fakt, že všetky štatistiky Slovenskej republiky ohľadom predmetného ochorenia sú vypracovávané na základe výsledkov testovania populácie RT-PCR testami, pričom kompetentné orgány štátnej správy nemajú informácie o parametroch uvedených testov. Podľa žalobkyne viaceré lekárske štúdie upozorňujú na nevhodnosť RT-PCR testov a antigénových testov na zisťovanie prítomnosti ochorenia COVID-19 u testovaného a potenciálnej možnosti prenosu tohto ochorenia na ďalšie osoby prostredníctvom testovaného. Žalobkyňa mala za to, že tieto testy od začiatku detegujú okrem COVID-19 množstvo ďalších látok, ktoré sa môžu nachádzať v tele testovaného, avšak nemajú s ochorením COVID-19 nič spoločné, čoho dôsledkom je podľa žalobkyne falošná negativita. 1.9. Žalobkyňa uviedla, že o nevhodnosti PCR testov na zisťovanie prítomnosti ochorenia COVID-19 u testovaného a potenciálnej možnosti prenosu tohto ochorenia na ďalšie osoby prostredníctvom testovaného rozhodol aj Viedenský správny súd, ktorý dňa 24.03.2021 prijal rozhodnutie sp. zn N.- XXX/XXX/XXXX/XXXX-X, v ktorom súd okrem iného uviedol, že PCR testy vôbec nie sú vhodné na diagnostiku ochorenia COVID-19 a na stanovenie infekčnosti testovaného. V odôvodnení rozsudku súd na základe vedeckých štúdií uviedol, že dôvody zákazu vychádzania uvádzaného viedenskou políciou stoja na nesprávnom základe. Súd taktiež spochybňuje kritériá a definície používané na určenie počtu nakazených na koronavírus. Žalobkyňa mala teda za to, že ak teda kompetentné orgány štátnej správy pri posudzovaní existencie hrozby ohrozenia života a zdravia osôb v súvislosti s ochorením COVID-19 vychádzajú zo štatistík vypracovaných na základe výsledkov testovania populácie nevhodnými testami, potom tieto výsledky testovania populácie a z nich vychádzajúce štatistiky, nie sú vhodnými podkladmi pre rozhodovanie kompetentných orgánov verejnej moci vo vzťahu k otázke zavedenia povinného očkovania či k prijímaniu rozhodnutí obmedzujúcich základné práva a slobody, keďže tieto výsledky testovania populácie, a z nich vychádzajúce štatistiky, neodzrkadľujú reálny stav situácie ochorenia COVID-19 v Slovenskej republike. Žalobkyňa odkázala aj na postoj odvolacieho súdu v Lisabone, podľa ktorého sa lisabonský odvolací súd stotožnil s názorom, v zmysle ktorého testovanie nemožno nariadiť žiadnym normatívnym spôsobom, pretože ide o úkon, ktorý je vo výlučnej kompetencii lekára. Iba lekár je tým subjektom, ktorý je oprávnený vydať lekársky predpis či vykonať lekársku diagnózu, keďže ide o lekárske úkony, ktorých vykonávanie je nie len vo výlučnej kompetencii lekára, ale ktorých vykonávanie je aj na jeho výlučnú zodpovednosť, pričom lekár by sa samozrejme vždy mal pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti svojmu pacientovi snažiť získať informovaný súhlas pacienta. 1.10. Žalobkyňa tiež uviedla, že lekársky predpis na vykonanie pomocných diagnostických metód, akou je napríklad aj vykonanie testu na detekciu ochorenia COVID-19 (nariadenie vykonania testu), ako aj samotná diagnostika existencie ochorenia COVID-19 vo vzťahu ku každému človeku (vykonanie testu), sú teda vo výlučnej kompetencii lekárov a zdravotníckych pracovníkov, pričom nariadenie, ako aj vykonanie takéhoto testu, je výlučne na ich zodpovednosti. V prípade testovania na zistenie prítomnosti ochorenia COVID-19 je predmetné testovanie vykonávané bez predchádzajúceho pozorovania, či aspoň vzhliadnutia človeka pristupujúceho k testu, testovanie na mnohých odberných miestach (miestach odberu biologického materiálu) nie je vykonávané zdravotníckym personálom, pričom na mnohých miestach nie je zabezpečená ani len prítomnosť zdravotníckeho personálu aspoň vo forme dozoru, a súčasne, predmetný odber biologického materiálu je vykonávaný bez právne relevantného informovaného súhlasu pacienta. Akýkoľvek úkon zdravotnej starostlivosti vykonaný bez predchádzajúceho pozorovania pacienta a bez prítomnosti zdravotníckeho personálu je pritom nutné vnímať ako úkon non lege artis. Žalobkyňa mala zároveň za to, že z rozsudku odvolacieho súdu v Lisabone taktiež vyplýva, že súčasné vedecké dôkazy nedokážu potvrdiť, že RT-PCR test sám osebe deteguje bez akýchkoľvek pochybností prítomnosť vírusu SARS-CoY-2 u testovaného, a to z viacerých dôvodov, z ktorých lisabonský odvolací súd zdôraznil nasledujúce, a to spoľahlivosť RT-PCR testov závisí od počtu cyklov, ktoré tvoria test, a spoľahlivosť RT-PCR testov závisí od množstva prítomnej vírusovej záťaže u testovaného. Lisabonský odvolací súd v citovanom rozsudku taktiež vyslovil, že pozbavenie fyzickej, pohybovej, alebo inej slobody (bez ohľadu na to, akú nomenklatúru tento príkaz predpokladá: uväznenie, izolácia, karanténa, profylaktická ochrana, zdravotný dohľad, atď.), na základe skutočnosti, ktorá nie je vyslovene predpokladaná všeobecne záväznými právnymi predpismi, je nutné posúdiť ako nezákonné zadržanie, a to bez ohľadu na subjekt, ktorý svojim rozhodnutím takýmto spôsobom obmedzil osobnú slobodu človeka, keďže takéto rozhodnutie je za daných okolností vydané nekompetentným subjektom a bez právneho základu. Uviedla, že ak pritom RT-PCR testy nie sú

vhodnými testami na zisťovanie prítomnosti ochorenia COVID- 19 u testovaného a na jeho potenciálnu možnosť prenosu tohto ochorenia na ďalšie osoby, potom ani výsledky testovania predmetnými testami nemôžu byť relevantným základom pre rozhodovanie o otázke povinného očkovania, vyhlásenia a predlžovania núdzového stavu, či obmedzovania základných práv a slobôd obyvateľstva. V nadväznosti na uvedené poukázala žalobkyňa na diskriminačný (a teda protiprávny) charakter vymáhania plnenia povinností, pre ukladanie ktorých chýba materiálny základ. 1.11. Žalobkyňa poukázala aj na charakter základných ľudských práva a slobody, a to že sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné, a preto mala za to, že aj keby v rozpore s medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky boli legislatívnym procesom prijaté právne predpisy, ktoré by obmedzovali základné ľudské práva a slobody iným než povoleným spôsobom, nebolo by možné hľadieť na takéto predpisy ako na platné a účinné ani do času pozbavenia ich účinnosti Ústavným súdom Slovenskej republiky. Ani Ústavný súd Slovenskej republiky totiž nemôže svojimi rozhodnutiami vysloviť zánik základných ľudských práv a slobôd vzhľadom na medzinárodné záväzky Slovenskej republiky. Opačný výklad by úplne popieral nezrušiteľnosť základných práv a slobôd zakotvenú nie len v , ale aj v ústavnom , ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd, vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv, v Európskom dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd či v Charte základných práv Európskej únie. Podľa žalobkyne aj prezumpcia legálnosti právneho aktu totiž musí mať logické hranice a v prípade nečinnosti Ústavného súdu Slovenskej republiky (ktorý ako jediný môže rozhodnúť o súlade právneho aktu s právnymi aktmi vyššej právnej sily, a aj to iba na návrh obmedzeného počtu subjektov), alebo v prípade zjavného zásahu právneho aktu do základných ústavných princípov či do medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky (do pokojného stavu), nie je možné absurdne trvať na prezumpcii legálnosti právneho aktu až do rozhodnutia ústavného súdu Slovenskej republiky o súlade takéhoto právneho aktu s právnymi aktmi vyššej právnej sily. Rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky pritom musí byť bezprostredné, rovnako ako návrh na preskúmanie súladu rozporuplného predpisu s právnymi aktmi vyššej právnej sily. V opačnom prípade by bol narušený princíp právnej istoty vo vzťahu k najvyšším právnym normám na úkor právnych noriem nižšej právnej sily, čo je zjavný nezmysel, najmä pri aktuálne obmedzených možnostiach ochrany obyvateľstva voči právnym predpisom, ktoré sú v rozpore s právnym predpisom vyššej právnej sily. 1.12. Žalobkyňa konštatovala, že v rámci hierarchie právnych predpisov sú pritom medzinárodné zmluvy a dohovory zaväzujúce Slovenskú republiku na úrovni a ústavných zákonov. Ide o právne predpisy najvyššej právnej sily, ktorých obsah nemožno meniť či rušiť zákonmi či právnymi predpismi nižšej právnej sily, dokonca ani ústavnými zákonmi. Vnútroštátnymi predpismi nie je možné rozširovať, ani zužovať medzinárodné záväzky Slovenskej republiky na medzinárodnej úrovni. Samozrejme, uvedené nebráni prijatiu vnútroštátnej právnej úpravy rozširujúcej záväzky Slovenskej republiky, ktoré jej vyplývajú z medzinárodných zmlúv a dohovorov, na vnútroštátnej úrovni. Ak by však zmenou vnútroštátnych právnych predpisov došlo k zásahu do existujúcich medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky, znamenalo by to porušenie medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky. Porušenie záväzkov vo vzťahu k dodržiavaniu základných ľudských práv a slobôd pritom zakladá zodpovednosť Slovenskej republiky voči jej obyvateľom za škodu, ktorú im týmto Slovenská republika spôsobí. V žiadnom prípade však tieto práva nemôžu zaniknúť či dočasne sa neaplikovať. Poukázala na článok 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a dôstojnosti človeka v súvislosti s aplikáciou biológie a medicíny - Dohovor o ľudských právach a biomedicíne, ktorý pre Slovenskú republiku nadobudol platnosť dňa 01.12.1999 v súlade s článkom 33 ods. 3. tohto Dohovoru, podľa ktorého záujmy jednotlivca sa v tejto oblasti úpravy nikdy nesmú podrobovať tzv. verejnému záujmu. Samozrejme zároveň platí, že právo jednotlivca končí tam, kde sa začína právo iného. Inak povedané, výkonom svojich práv človek nesmie zasahovať do práv druhých a naopak, druhí nesmú zasahovať do práv človeka, ani pod zámienkou ochrany vlastných práv, ani pod zámienkou ochrany spoločnosti či verejného zdravia. Tomu, že uvedené platí pre všetky oblasti života, vrátane oblasti zdravia, svedčí aj článok 5 Dohovoru, v zmysle ktorého zásah v oblasti zdravia sa môže vykonať iba vtedy, ak osoba, ktorej sa týka, bola informovaná a so zásahom vyjadrila súhlas. Pred zákrokom musí byť osoba primerane informovaná o jeho účele a povahe, ako aj o následkoch a rizikách zákroku. Príslušná osoba môže svoj súhlas kedykoľvek slobodne zrušiť. 1.13. Žalobkyňa mala za to, že bez informovaného súhlasu teda nie je možné nariadiť obyvateľstvu alebo jeho časti povinné očkovanie, hromadne ho nútiť absolvovať test na ochorenie COVID-19, nosiť prekrytie horných dýchacích ciest, dodržiavať karanténu, a pod. Samozrejme, konkrétne povinnosti je možné ukladať jednotlivo osobám, u ktorých na to vznikol dôvod, t. j. došlo k ich nákaze, alebo prejavujú symptómy ochorenia, a pod. Osobu nevykazujúcu symptómy ochorenia nie je možné nútiť absolvovať

test na ochorenie COVID-19, či nosiť prekrytie horných dýchacích ciest. Osobu nenakazenú ochorením nemožno nútiť absolvovať karanténu či inak obmedzovať jej slobodu pohybu a pobytu. Mala za to, že všeobecnú povinnosť vakcinácie, či povinnú vakcináciu určitej skupiny obyvateľstva, môže Slovenská republika určiť iba zákonom, a to iba očkovacou látkou schválenou agentúrou EMA na jej trvalé použitie. 1.14. Žalobkyňa poukázala aj na diskriminačný charakter právnych noriem upravujúcich rozdielne zaobchádzanie s osobami, ktoré sa rozhodli dobrovoľne nezaočkovať proti ochoreniu COVID-19. Mala za to, že nedôvodné rozlišovanie medzi očkovanými a neočkovanými osobami v podobe zvýhodňovania jednej skupiny osôb alebo v podobe znevýhodňovania druhej skupiny osôb predstavuje diskriminačné konanie, a preto je takéto rozlišovanie, napríklad prostredníctvom prijatých právnych predpisov, v rozpore s platným právom Európskej Únie. Žalobkyňa uviedla, že vo vzťahu k nariadeniu povinného očkovania vyššie uvedenej skupiny osôb definovanej v Dodatku č. 3 a vo vzťahu k prípadnému sankcionovaniu týchto osôb v prípade, ak sa odmietnu podrobiť povinnému očkovaniu, pritom ide o jednoznačne diskriminačné konanie štátu, keďže v zmysle dostupných vedeckých štúdií, a rovnako aj v zmysle vyjadrení samotných slovenských štátnych orgánov, sa môžu aj osoby očkované proti ochoreniu COVID-19 nakaziť ochorením COVID-19, pričom aj tieto osoby môžu šíriť ochorenie COVID- 19, a nemusia pritom vykazovať žiadne klinické príznaky ochorenia COVID-19. Naopak, u osôb, ktoré nie sú očkované proti ochoreniu COVID-19, je pravdepodobnosť asymptomatického šírenia ochorenia COVID-19 blížiaca sa k nule. Zo strany štátu preto nie je dôvodné pristúpiť k sankcionovaniu týchto osôb v prípade, ak sa odmietnu podrobiť povinnému očkovaniu, a takýto postup štátu by predstavoval diskriminačné, a teda protiprávne konanie v rozpore s platným právom Európskej Únie, ktorým je Slovenská republika viazaná. 1.15. Žalobkyňa v rámci záverečného zhrnutia uviedla, že spoločnosť je v otázkach súvisiacich s ochorením COVID- 19 rozdelená. Zatiaľ čo vlády väčšiny krajín sveta naliehajú na očkovanie obyvateľstva, viacerí vedci poukazujú na možné negatívne dôsledky očkovania proti ochoreniu COVID- 19 (napríklad Profesor Byram Bridle a Doktor lekárskych vied, profesor a predseda Petrohradskej odbornej lekárskej asociácie, Alexander Redko, sa spolu s ďalšími profesormi, Pavel Vorobjov, Alexandr Redko, Vladislav Šafalinov, Igor Gundarov). Žalobkyňa mala za to, že v zmysle medzinárodných dohovorov a noriem Európskej Únie sa vakcíny majú podávať iba v prípade, ak neexistuje žiaden iný účinný spôsob liečby. Dnes už však existuje schválená liečba ochorenia COVID-19 prostredníctvom tzv. monoklonálnych proti látok - kasirivimab/imdevimab (predmetom toho podania nie je hodnotenie ich účinnosti). Vakcinácia je navyše pravdepodobne zbytočná v prípadoch mutujúcich vírusov, kde vakcína nedokáže chrániť pred novými mutáciami vírusu. Je pritom podľa žalobkyne potvrdené, že aktuálne vakcíny schválené na ich núdzové použitie sú neúčinné voči najnovšej mutácii vírusu SARS-CoV-2, tzv. Omicron. Táto správa sa zhodne šíri všetkými prostriedkami masmediálnej komunikácie. Uviedla, že Americký úrad pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (OSHA), ktorý podlieha ministerstvu práce, v novembri 2021 uviedol, že na základe rozhodnutia súdu pozastavil presadzovanie požiadavky na povinné očkovanie zamestnancov proti ochoreniu COVID-19 pre súkromné spoločnosti. Americký odvolací súd potvrdil rozhodnutie prvostupňového súdu, v zmysle ktorého vláda USA nariadením povinného očkovania zamestnancov proti ochoreniu COVID-19 pre súkromné spoločnosti so 100 a viac zamestnancami prekročila svoju právomoc. Tieto spoločnosti mali podľa nariadenia vlády zabezpečiť, aby ich zamestnanci boli do 04.01.2022 zaočkovaní proti ochoreniu COVID-19, alebo aby sa týždenne testovali a nosili prekrytie horných dýchacích ciest. V Rezolúcii Parlamentného zhromaždenia Rady Európy č. 2361 (2021) z 27.01.2021 sa pritom v bode 7.1.5. nalieha na členské štáty Rady Európy a Európskej Únie, aby zriadili nezávislé vakcinačné kompenzačné programy na zabezpečenie kompenzácie za škody a ujmy z vakcinácie. Tieto kompenzačné vakcinačné programy sa netýkajú výslovne iba prípadov povinnej vakcinácie, ale vakcinácie ako takej, pretože uvedená rezolúcia akcentuje zásadu dobrovoľnosti očkovania a zákaz diskriminácie pre osoby, ktoré k takémuto dobrovoľnému rozhodnutiu nepristúpia. Na predmetnú rezolúciu nadväzuje už vyššie citované nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/953 zo 14.06.2021 o digitálnom COVID preukaze EÚ, v ktorom sa taktiež akcentuje na potrebu zabrániť priamej alebo nepriamej diskriminácii osôb, ktoré nie sú zaočkované, hoci aj z dôvodu, že sa rozhodli nenechať sa zaočkovať. Žalobkyňa záverom upozornila na , na ako aj na .

2. Súd sa v konaní oboznámil s dôkazmi, ktoré na osvedčenie návrhu žalobkyňa predložila, a to s opatrením vedúceho hygienika zo dňa 17.09.2021 vrátane prílohy č. 1, opatrením vedúceho hygienika zo dňa 21.12.2021 vrátane prílohy č.1, opatrením vedúceho hygienika zo dňa 30.12.2021, nariadením náčelníka Generálneho štábu zo dňa 28.10.2021 na realizáciu opatrenia vedúceho hygienika zo

dňa 17.09.2021 v znení doplnkov č. 1 až 4, článkom doc. JUDr. Jána Drgonca, DrSC., odborným stanoviskom spolku RESETHEUS z.s..

3. Súd na danú vec aplikoval predovšetkým ustanovenia upravujúce neodkladné opatrenie ( a nasl.), ako aj príslušné ustanovenia , a vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prevencii a kontrole prenosných ochorení.

4.1. Podľa (ďalej len „“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 4.2. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 4.3. Podľa neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 4.4. Podľa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 4.5. Podľa služobná disciplína je povinnosť dodržiavať , ústavné zákony, právne záväzné akty Európskej únie, zákony, ostatné všeobecne záväzné právne predpisy a vojenskú prísahu. Služobná disciplína je aj povinnosť dodržiavať vojenské rozkazy, nariadenia, príkazy a pokyny veliteľov, Etický kódex profesionálneho vojaka, vojenské predpisy, služobné predpisy a ostatné interné predpisy, s ktorými bol profesionálny vojak riadne oboznámený. 4.6. Podľa ak sa profesionálny vojak domnieva, že vojenský rozkaz, nariadenie, príkaz alebo pokyn veliteľa je v rozpore s , ústavnými zákonmi, právne záväznými aktmi Európskej únie, zákonmi, ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, vojenskou prísahou, Etickým kódexom profesionálneho vojaka, vojenskými predpismi, služobnými predpismi a ostatnými internými predpismi, je povinný na to veliteľa upozorniť. 4.7. Podľa ak veliteľ trvá na splnení vojenského rozkazu, nariadenia, príkazu alebo pokynu, musí ho profesionálnemu vojakovi písomne potvrdiť a profesionálny vojak je povinný ho splniť. Písomné potvrdenie sa nevyžaduje, ak hrozí nebezpečenstvo z omeškania. 4.8. Podľa profesionálny vojak je povinný odoprieť splnenie vojenského rozkazu, nariadenia, príkazu alebo pokynu veliteľa, ak by jeho splnením spáchal trestný čin alebo priestupok; túto skutočnosť oznámi bezodkladne najbližšiemu nadriadenému toho veliteľa, ktorý vojenský rozkaz, nariadenie, príkaz alebo pokyn vydal. 4.9. Podľa profesionálny vojak je povinný dodržiavať služobnú disciplínu, 4.10. Podľa profesionálny vojak je povinný podrobiť sa očkovaniu a ďalším profylaktickým opatreniam, ktoré súvisia s výkonom štátnej služby.

5.1. Súd úvodom zdôrazňuje, že štátny služobný pomer profesionálneho vojaka a štátu upravený v osobitnom je charakteristický silnejším prvkom podriadenosti profesionálneho vojaka (ako osoby vykonávajúcej štátnu službu) než pri iných druhoch štátnej služby, prípade pracovných pomeroch podľa Zákonníka prace. 5.2. Jednou z najzákladnejších povinností profesionálneho vojaka, prostredníctvom ktorej sa prvok jeho podriadenosti aj realizuje, je dodržiavanie služobnej disciplíny. Ide o povinnosť profesionálneho vojaka danú zákonom (), ktorej sa profesionálny vojak nemôže žiadnym spôsobom zbaviť. Pod služobnou disciplínou profesionálneho vojaka sa, okrem povinnosti dodržiavať Ústavu SR, ústavne zákony, právne záväzné akty EÚ, zákony, ostatné všeobecne záväzné právne predpisy a vojenskú prísahu, rozumie aj povinnosť profesionálneho vojaka dodržiavať vojenské rozkazy, nariadenia, príkazy a pokyny veliteľov, pričom práve prostredníctvom týchto rozkazov, nariadení, príkazov a pokynov veliteľov sa pretavuje do praxe silný prvok podriadenosti profesionálneho vojaka. Samozrejme, ani povinnosť profesionálneho vojaka dodržiavať nariadenia, príkazy, rozkazy a pokyny svojich veliteľov nie je absolútna. Ak sa totiž profesionálny vojak domnieva, že nariadenie, príkaz, rozkaz a pokyn veliteľa je v rozpore s SR, ústavnými zákonmi, zákonmi (atď.), je povinný na tento rozpor upozorniť veliteľa. Ak veliteľ, aj napriek upozorneniu profesionálneho vojaka, na splnení nariadenia, príkazu, rozkazu alebo pokynu trvá, je povinný profesionálny vojak, po písomnom potvrdení veliteľa, aj takéto nariadenie, príkaz,

rozkaz alebo pokyn veliteľa splniť, hoci sa profesionálny vojak domnieva, že je rozporný s napr. SR alebo zákonmi. Opäť ani táto povinnosť profesionálneho vojaka nie je absolútna, keďže z uvedenej povinnosti ho oslobodzuje prípad, ak by takýmto nariadením, rozkazov, príkazom alebo pokynom spáchal trestný čin alebo priestupok. Vtedy profesionálny vojak uvedenú skutočnosť oznámi najbližšie nadriadenému veliteľa, ktorý takéto nariadenie, rozkaz, príkaz alebo pokyn vydal.

6.1. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ani samotná žalobkyňa nerozporovala tú skutočnosť, že žalovaný (Ministerstvo obrany Slovenskej republiky) je podľa orgánom verejného zdravotníctva, ktorého činnosť riadi a za ktorú zodpovedá podľa vedúci hygienik. Žalobkyňa taktiež nerozporovala ani oprávnenie/právomoc vedúceho hygienika vydať podľa opatrenie na predchádzanie vzniku a šíreniu prenosných ochorení, a to formou osobitného a mimoriadneho očkovania, očkovania pred cestou do zahraničia a očkovania osobitných skupín obyvateľstva. Plne v súlade s uvedením vedúci hygienik vydal dňa 21.12.2021 v znení zo dňa 30.12.2021 opatrenie, ktorým nariadil vykonať očkovanie, kontrolu očkovania, hlásenie o vykonanom očkovaní (a ďalšie), a to za účelom účinnej ochrany profesionálnych vojakov pred zvýšeným nebezpečenstvom prenosných ochorení. Podľa článku 4.1 písm. b) až d) tohto opatrenia (v znení zo dňa 30.12.2021), očkovaniu proti ochoreniu COVID-19 podliehali výlučne profesionálni vojaci plniaci úlohy podľa až i) , profesionálni vojaci vyslaní na plnenie úloh mimo územia SR, profesionálni vojaci zaradení do jednotiek NATO a EÚ s Notice to Move a profesionálni vojaci vyslaní na zahraničnú služobnú cestu podľa 6.2. Na realizáciu predmetného opatrenia vedúceho hygienika bolo vydané nariadenie náčelníka Generálneho štábu v znení doplnku č. 4, predmetom ktorého bola úloha adresovaná veliteľom, náčelníkom a riaditeľom (všetci ako velitelia) zabezpečiť v zmysle opatrenia hlavného hygienika očkovanie v rezorte obrany, vrátane očkovania proti ochoreniu COVID-19. To znamená, že predmetné nariadenie náčelníka Generálneho štábu predstavovalo nariadenie veliteľa, ktoré sú profesionálni vojaci, a to vrátane ostatných podriadených veliteľov, náčelníkov a riaditeľov (ktorým bolo toto nariadenie adresované) podľa povinní dodržať. 6.3. V tejto súvislosti je nutné zdôrazniť, že ide o zákonnú povinnosť každého profesionálneho vojaka, ktorej môže byť tento profesionálny vojak zbavený len zákonom predpokladaným spôsobom podľa až 5 Navyše úloha, ktorá je predmetnom nariadenia náčelníka Generálneho štábu nadväzuje na ďalšiu zákonom uloženú povinnosť profesionálnym vojakom, a to povinnosť podrobiť sa očkovaniu a ďalším profylaktickým opatreniam, ktoré súvisia s výkonom štátnej služby ( ). Inak povedané, nedodržaním predmetného nariadenia náčelníka Generálneho štábu sa profesionálny vojak dopustí porušenia povinnosti dodržiavať služobnú disciplínu podľa (t.j. nedodržanie nariadenia veliteľa), ako aj porušenia povinnosti podrobiť sa očkovaniu podľa bodu 2 6.4. V prípade zavineného porušenia alebo nesplnenia akýchkoľvek základných povinností profesionálneho vojaka (vrátane vyššie uvedených povinností), za splnenia podmienky, že takéto porušenie alebo nesplnenie nemá znaky trestného činu alebo priestupku, podlieha profesionálny vojak disciplinárnej právomoci, ktorú má voči nemu veliteľ. Ide o samostatný zákonom upravený procesný postup (tzv. disciplinárne konanie), ktorým sa realizuje nadriadenosť veliteľa k profesionálnemu vojakovi na mocenskej úrovni (t.j. na úrovni orgánu verejnej moci), výsledkom ktorého môže byť uloženie disciplinárneho opatrenia, proti ktorému môže profesionálny vojak podať odvolanie, resp. proti rozhodnutiu odvolacieho orgánu o odvolaní správnu žalobu ako osobitný prostriedok právnej ochrany proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy (viď napr. uznesenie ÚS SR -19).

7. Žalobkyňa však namiesto vyššie uvedených a zákonom predpokladaných spôsobov ochrany jej práv domáhala ochrany svojich práv formou neodkladného opatrenia, čo súd považoval už len vo svojej podstate za neprípustné, pretože ak by žalobkyni poskytol ňou požadovanú súdnu ochranu (t.j. zákaz očkovania, zákaz vydania aktu prikazujúci očkovanie, zákaz vyžadovať preukázanie sa dokladom o podrobení sa očkovaniu, zdržanie sa uloženia sankcií a zákaz diskriminácie z dôvodu nepodrobenia sa očkovaniu), poprel by tým svojím rozhodnutím zákonom stanovené povinnosti profesionálneho vojaka dodržiavať nariadenia veliteľa (ako súčasť dodržiavania služobnej disciplíny) a podrobiť sa povinnému očkovaniu podľa bodu , zároveň by tým odoprel veliteľovi zákonom zverené oprávnenie na vydanie nariadenia, pokynu, príkazu alebo rozkazu profesionálnemu

vojakovi (ktorým sa podľa realizujú a zabezpečujú plnenia úloh ozbrojených síl SR), ako aj zákonom zverenú disciplinárnu právomoc voči profesionálnemu vojakovi.

8.1. Účelom neodkladného opatrenia je poskytnutie reálnej a efektívnej súdnej ochrany pri bezprostrednom ohrození práva. V danom prípade však poskytnutie súdnej ochrany formou neodkladného opatrenia súd nepovažoval za reálne a ani zákonné, keďže upravujúci štátnu službu profesionálnych vojakov, v prípade nesúhlasu profesionálneho vojaka s nariadeniami veliteľa, predpokladá iný spôsob ochrany práv profesionálneho vojaka (ako súd vyššie uviedol - napr. upozornenie veliteľa na rozpor jeho nariadenia s SR a podobne, resp. odopretie splnenia nariadenia veliteľa, ak by ním profesionálny vojak spáchal trestný čin alebo priestupok), ktorý môže vyústiť do disciplinárneho konania v rámci realizácie disciplinárneho oprávnenia veliteľa (v ktorom je veliteľ povinný zistiť objektívny skutkový stav, umožniť profesionálnemu vojakovi sa vyjadriť a navrhnúť dôkazy, prihliadnuť na povahu previnenia, okolnosti, za ktorých bolo spáchané, jeho následky, mieru zavinenia a doterajší postoj profesionálneho vojaka), resp. až do poskytnutia súdnej ochrany v rámci správneho súdnictva. 8.2. Vzhľadom na to, že už len samotný charakter žalobkyňou požadovanej súdnej ochrany súd považoval za rozporný so , bolo bezpredmetné skúmať, či boli splnené a osvedčené predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa . Súd zároveň zdôrazňuje, že rozhodnutie súdu o nariadení neodkladného opatrenia s výrokom, ktorý je v priamom rozpore s jasným a jednoznačným ustanovením právnej normy obsiahnutej v zákone by bolo rozhodovaním contra legem.

9. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností súd návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol.

10. Záverom súd dodáva, že podľa konštantnej judikatúry súdne rozhodnutie nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany sporu, ktorá ju nastolila (napríklad rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. , , a iné). Vo svetle uvedeného sa súd nezaoberal žalobkyňou uvedenými tvrdeniami (napr. či možno povinne očkovať očkovacími látkami proti COVID-19, ktoré sú len v testovacej fáze, či kompetentné orgány poznajú skutočný stav situácie v SR, či RT-PCR testy sú vhodné na zisťovanie prítomnosti ochorenie, či je všeobecne možné alebo nemožné nariadiť obyvateľov alebo časti obyvateľom povinné očkovanie a podobne), keďže pre rozhodnutie súdu boli právne irelevantné.

11. Súd o nároku na náhradu trov konania o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol tak, že žalovanému ako úspešnej strane sporu podľa v spojení s tento nárok nepriznal, keďže mu žiadne trovy konania ani nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava III. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.