Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31Cob/104/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Lucia Mizerová sudcov: JUDr. Erika Tischlerová a JUDr. Pavol Laczo, v právnej veci žalobcu: THERMALPARK DS, a. s., so sídlom Gabčíkovská cesta 237/38, Dunajská Streda, IČO: 31 450 920, zastúpeného advokátkou: Mgr. Eva Gulyášová, so sídlom Alžbetínske námestie 328, Dunajská Streda, proti žalovanému: Kántor - K.K.C., s. r. o., so sídlom Kračanská cesta 5467/54, Dunajská Streda, IČO: 36 249 815, zastúpenému advokátom: JUDr. László Lengyel, so sídlom Športová 978/45, Dunajská Streda, o zaplatenie 69.325,59 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č. k. -404 zo dňa 3.2.2020 - voči vyhovujúcemu výroku I. a výroku III. o trovách konania, t a k t o

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku I. a vo výroku III. o trovách konania p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 57.812,09 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku, výrokom II. konanie v časti o zaplatenie 11.513,11 eura zastavil a výrokom III. rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 66% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

2. Rozhodnutie súd odôvodnil právne aplikáciou ust. , (ďalej len „“), ako aj ust. , veta prvá (ďalej len „“) a vecne súd prvej inštancie argumentoval tým, že strany sporu uzatvorili dňa 28.9.2008 zmluvu o dielo v znení neskorších dodatkov č. 1-4, ktorej predmetom bola dodávka diela (stavebné práce na stavbe): „Rotunda - prestavba a prístavba“ (článok II bod 1). Zmluvné strany si dohodli termín plnenia predmetu zmluvy podľa článku II v čase od 29.9.2008 do 28.2.2009 (článok III bod 1). Ďalej si dohodli, že ak zhotoviteľ pripraví dielo alebo jeho dohodnutú časť na odovzdanie pred dohodnutým termínom, môže objednávateľ toto dielo prevziať aj v skoršom ponúknutom termíne (článok III bod 2). Ďalej zmluvné strany uzatvorili celkom 4 dodatky k zmluve o dielo. Predmetom dodatku č. 3 zo dňa 24.4.2009 bola zmena článku III zmluvy o dielo nasledovne: „Predmetom dodatku je zmena zmluvy o dielo čl. III - čas plnenia - z dôvodu nedodržania článku V - platobné podmienky, čl. IV - cena a tým aj rozsah diela podľa prílohy (položkovitý rozpočet) z dôvodu prác naviac, čl. V - platobné podmienky - bod 5 stavebné práce na stavbe: „Rotunda - prestavba a prístavba“ nasledovne: čl. III Čas plnenia 1 Termín plnenia predmetu zmluvy čl. II: Termín dokončenia: a) do 31.5.2009 terénne úpravy, chodníky, fasáda, terasa - vonkajšie práce; b) do 30.6.2009 obklady, dlažby - vnútorné práce.“ Predmetom dodatku č. 4

zo dňa 19.5.2009 bola zmena článku IV zmluvy o dielo nasledovne: „Predmet dodatku. 1. Predmetom dodatku je zmena zmluvy o dielo čl. IV - cena a tým aj rozsah diela podľa prílohy (položkovitý rozpočet) z dôvodu prác naviac, stavebné práce na stavbe „Rotunda - prestavba a prístavba“ nasledovne: čl. IV Cena bod 4 celková cena za zhotovenie diela vrátane DPH je 1.058.406,05 eur.“ V zmysle Zápisu o odovzdaní a prevzatí budovy alebo stavby došlo medzi stranami k skončeniu preberacieho konania dňa 9.11.2009. Dňa 4.4.2012 vyzval žalobca žalovaného na uhradenie zmluvnej pokuty, uviedol, že dielo mu bolo odovzdané dňa 9.11.2009, o ktorej skutočnosti bol vyhotovený protokol o odovzdaní a prevzatí diela, uviedol, že dodatkom č. 2 a 3 bol pôvodný dohodnutý termín dodania, vykonania diela posunutý z 28.2.2009 na 30.4.2009 a na 30.6.2009. Dielo v zmysle zmluvy malo byť vyhotovené v celom rozsahu najneskôr do 30.6.2009. Ďalej uviedol, že zmluvné strany si podľa článku VII. bod 23 dohodli, že dielo sa považuje za vykonané aj v prípade existencie vád a nedorobkov, ďalej v zmysle článku VII. bod 20 sa objednávateľ stáva postupne vlastníkom diela, pričom nebezpečenstvo prejde na neho až odovzdaním a prevzatím diela, čím ešte nebola splnená povinnosť zhotoviteľa riadne dielo vykonať. Záväzok zhotoviteľa vykonať dielo bol splnený dňa 9.11.2009, teda dňom podpísania protokolu o odovzdaní a prevzatí diela, týmto momentom došlo k splneniu povinnosti zhotoviteľa kvalifikovaným spôsobom, teda k riadnemu ukončeniu diela a k jeho odovzdaniu objednávateľovi. Zhotoviteľ sa dostal do omeškania s odovzdaním diela v rozsahu 131 dní, z jeho strany došlo k porušeniu zmluvy, preto podľa čl. VIII ods. 1 zmluvy má objednávateľ nárok na zmluvnú pokutu vo výške 0,05% z ceny diela za každý deň omeškania. Vychádzajúc z konečnej ceny diela, teda 1.058.406,05 eur s DPH platí nasledovné: zmluvná pokuta za deň činí 529,203 eura, zmluvná pokuta za 131 dní činí 69.325,59 eura. Výzvu na uhradenie zmluvnej pokuty prevzal žalovaný dňa 11.4.2012, čo vyplýva z pripojenej doručenky. Podľa Zápisu o odovzdaní a prevzatí budovy alebo stavby zo dňa 9.11.2009 prevzali protokolárne zmluvné strany dielo dňa 9.11.2009. Súd prvej inštancie uviedol, že podľa ustanovenia vety prvej zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho riadnym ukončením a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi v dohodnutom mieste, inak v mieste ustanovenom týmto zákonom. Toto ustanovenie má v zmysle dispozitívny charakter, teda strany sa od neho môžu v zmluve odchýliť alebo ho vylúčiť. Účastníci si v článku 22 zmluvy o dielo dohodli ako podmienku odovzdania a prevzatia diela odovzdanie dokladov o vykonaní všetkých skúšok predpísaných osobitnými predpismi, záväznými normami, projektovou dokumentáciou a zmluvou. Účastníci si v článku 23 zmluvy o dielo dohodli, že dielo môže byť odovzdané protokolárne (zápisom o odovzdaní a prevzatí), pričom objednávateľ sa zaviazal prevziať dielo aj v prípade jeho ojedinelých drobných vád a nedorobkov. Z vyššie citovaného ustanovenia veta prvá nepochybne vyplýva, že povinnosť zhotoviteľa vykonať dielo je možné považovať za splnenú iba v prípade súčasného splnenia dvoch podmienok, ktorými sú riadne ukončenie diela a odovzdanie predmetu diela. Z ustanovenia vyplýva, že zmluvné strany si mohli dohodnúť a aj si dohodli spôsob a postup pri odovzdaní diela, čo má ten dôsledok, že k vykonaniu diela môže dôjsť iba práve spôsobom a postupom dohodnutým účastníkmi v zmluve, nie postupom a spôsobom iným, teda ani fakticky. Ak bol v zmluve špecifikovaný spôsob odovzdania diela, nemožno pri absencii dokladov o vykonaní všetkých skúšok (článok 22 zmluvy o dielo) považovať dielo za odovzdané a prevzaté iba na základe ďalších okolností prípadu. Zmluvné strany si takto vzájomne dohodli hmotnoprávne podmienky odovzdania a prevzatia diela a bez ich splnenia nemožno považovať dielo až do 9.11.2009 za odovzdané a prevzaté, a teda za vykonané, a to bez ohľadu na to, či bolo alebo nebolo skolaudované (napr. rozsudok NS ČR z 5.2.2013, sp. zn. ). Súd prvej inštancie teda uzavrel, že k odovzdaniu a prevzatiu diela podľa slobodne, vážne a určite zmluvne dohodnutých hmotnoprávnych podmienok odovzdania a prevzatia medzi účastníkmi zmluvy o dielo došlo až dňa 9.11.2009. V zmysle bodu 12 uznesenia Krajského súdu v Trnave z 28.2.2019 o platnosti dojednania o zmluvnej pokute a o výške zmluvnej pokuty z ceny diela bez DPH, pristúpil žalobca k čiastočnému späťvzatiu žaloby v rozsahu 11.513,11 eura a ku kalkulácii výšky zmluvnej pokuty z ceny diela bez DPH (19%), čím dospel k sume 57.812,09 eura (cena diela 889.416,80 eura, zmluvná pokuta za 1 deň omeškania 444,70 eura x 130 omeškaných dní = 57.812,09 eura). Žalovaný s čiastočným späťvzatím žaloby súhlasil. Súd mal takto vyčíslenú zmluvnú pokutu za matematicky správne ustálenú. Na základe vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci tak súd prvej inštancie vyvodil ten právny záver, že žaloba bola podaná čiastočne dôvodne, keďže žalobca preukázal jednak platné uzatvorenie zmluvy o dielo vrátane jej časti VIII o zmluvnej pokute, jednak dátum skutočného odovzdania predmetu diela 9.11.2009 a teda aj počet 130 omeškaných dní s odovzdaním diela (od 1.7.2009 do 9.11.2009). Čiastočné späťvzatie žaloby a zastavenie konania v rozsahu 11.513,11 eura zavinil žalobca pre nesprávny výpočet výšky zmluvnej pokuty. Preto súd žalobe po jej čiastočnom späťvzatí vyhovel v rozsahu 57.812,09 eura.

3. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa (ďalej len „“) a úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 66% (úspech 83%, neúspech 17% v dôsledku čiastočného zastavenia konania).

4. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný prostredníctvom svojho právneho zastúpenia odvolanie, a to v rozsahu jeho výrokov I. a III. z dôvodov, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V prvom rade žalovaný dôvodil, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie riadne neodôvodnil, pretože odôvodnenie rozsudku nezodpovedá ustanoveniu . Dôvodil, že dôkazy nestačí len vykonať, ale treba ich tiež náležite vyhodnotiť, čiže posúdiť ich vierohodnosť a relevantnosť pre záväzné vyriešenie sporu. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie však neobsahuje žiadne vyhodnotenie vykonaných dôkazov - vôbec nevypovedá o tom, prečo niektorým dôkazným prostriedkom uveril, prisúdil im vierohodnosť, prečo z iných zase nemohol čerpať informácie nevyhnutné pre zistenie skutkového stavu veci. Žalovaný mal za to, že pokiaľ súd dospeje k záveru, že nárok uplatnený žalobcom je opodstatnený, je povinný vysporiadať sa s argumentáciou žalovaného, z ktorej má plynúť opačný záver, pretože sa inak ním vydané rozhodnutie dostane do rozporu nielen s účelom súdneho konania ale aj s princípom spravodlivého procesu. Ak súd argumentáciu účastníka konania odmieta, musí sa v odôvodnení svojho rozhodnutia dostatočným a výstižným spôsobom vysporiadať, a to tak, aby bolo úplne zrejmé, aké dôvody ho k tomu viedli. Žalovaný pred súdom prvej inštancie, tvrdil: 1/ že lehota na odovzdanie celého predmetného diela nebola dohodnutá medzi stranami od uzavretia dodatku č. 3. k predmetnej zmluve o dielo; 2/ že nie možné jednoznačne ustáliť, na ktorý z termínov uvedených v bode 1. Čl. III. predmetnej zmluvy o dielo sa viaže zmluvná pokuta dohodnutá v bode 1. Čl. VIII. predmetnej zmluvy o dielo; 3/ že „termíny dokončenia do 31.5.2009 a do 30.6.2009“, z dôvodu, že žalobca neposkytol žalovanému potrebnú súčinnosť, nemohli byť splnené; 4/ že nie je možné jednoznačne ustáliť, ktorá cena má byť základom pre určenie výšky zmluvnej pokuty; 5/ že slávnostné otvorenie ROTUNDY sa uskutočnilo 4.9.2009, ktorá od tohto dňa je stále v prevádzke; 6/ že spísanie protokolu o odovzdaní a prevzatí nebolo dohodnuté ako hmotnoprávna podmienka odovzdania a prevzatia predmetného diela; 7/ že žalobca neposkytol žalovanému spolupôsobenie potrebné na to, aby ten mohol ukončiť predmetné dielo a odovzdať ho žalobcovi v termíne „do 30.6.2013“; 8/ že žalobca nepreukázal, že mu vznikla škoda, preto by priznanie zmluvnej pokuty mu výrazne prevýšilo právo, ktoré zabezpečuje, čo by viedlo k celkom neodôvodnenému majetkovému prospechu. Tieto tvrdenia žalovaného majú zásadný právny význam pre rozhodnutie v predmetnej veci. Napriek tomu súd prvej inštancie sa vo svojom rozsudku nezaoberal s týmito tvrdeniami žalovaného, nechal ich bez povšimnutia, nevyvrátil argumentáciu žalovaného a ani nevysvetlil, prečo nie je jeho názor správny. Žalovaný tvrdil, že predmet diela bol odovzdaný verejnosti dňom 4.9.2009 a verejnosť ho používa nepretržite od tohto dňa. Žalobca toto skutkové tvrdenie žalovaného účinne nepoprel. Napriek tomu si ho súd prvej inštancie neosvojil ako zistený skutkový stav a vo svojom rozsudku z neho nevychádzal. V odôvodnení svojho rozsudku sa s ním nielenže nevysporiadal, ale ani ho nespomenul. Konanie aj z týchto dôvodov má inú vadu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Skutkové zistenie súdu prvej inštancie, podľa ktorého medzi účastníkmi predmetnej zmluvy o dielo bolo, ako hmotnoprávna podmienka odovzdania predmetného diela jeho zápisničné odovzdanie, je nesprávne. Z textu bodov 5. Čl. V. a 23. Čl. VII predmetnej zmluvy o dielo taký záver nevyplýva. Ak nebolo medzi zmluvnými stranami výslovne dohodnuté, že spísanie odovzdávajúceho protokolu je hmotnoprávnou podmienkou odovzdania diela, tento má slúžiť len ako dôkaz o jeho odovzdaní (napr.: rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 23.3.2017 spis. zn. , uznesenie Krajského súdu v Trnave zo dňa 23.4.2019, spis. zn. , rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 29.6.2012 spis. zn. , rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 14.5.2003 spis. zn. , rozsudky Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 24.7.2013 spis. zn. a zo dňa 13.6.2018 spis. zn. ). Pokiaľ by sa sporové strany dohodli, že zápisnica o odovzdaní a prevzatí predmetného diela je hmotnoprávnou podmienkou jeho odovzdania, boli by použili iné formulácie, napr. "pre odovzdanie diela je nutná zápisnica o odovzdaní", alebo "zápisnica o odovzdaní je podmienkou odovzdania diela" (pozri: napr. rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 24.7.2013 spis. zn. ). Neobstojí ani ďalšie skutkové zistenie súdu prvej inštancie, podľa ktorého predmetné dielo bolo odovzdané a prevzaté v deň 9.11.2009. Toto skutkové zistenie súd prvej inštancie vyvodil jedine z listiny, ktorý označil ako „Zápis o odovzdaní a prevzatí budovy alebo stavby zo dňa 9.11.2009. V tejto listine nikde nie je uvedený konkrétny termín odovzdania celého predmetného diela. V kolónke "Záručná doba (konečný dátum)" tejto listiny

je uvedený dátum 12.8.2013. Ustanovenie bodu 2. Čl. VI. predmetnej zmluvy znie: "Záručná doba je 48 mesiacov a začína plynúť odo dňa odovzdania diela objednávateľovi". Z týchto skutočností je zrejmé, že strany sporu celé predmetné dielo považovali za odovzdané dňom 12.8.2009 (12.8.2013 - 48 mesiacov). Súd prvej inštancie pri vyslovení tohto svojho skutkového zistenia neprihliadol na obsah ďalších dôkazov, ktoré boli vykonané. Žalovaný na pojednávaní konanom dňa 20.4.2015 predložil súdu prvej inštancie dve fotokópie listiny označenej ako „Zápis o odovzdaní a prevzatí budovy alebo stavby zo dňa 12.8.2009“. Podľa textu tejto listiny dátum skončenia preberacieho konania je 12.8.2009. Takáto skutočnosť plynie aj z výpovedí pána G. O. na pojednávaniach konaných dňa 1.6.2015 a 22.6.2015, pána C. A. (ktorý vykonával na predmetnej stavbe funkciu stavebno-technického dozoru) na pojednávaní konanom dňa 22.6.2015 a konateľa žalovaného na pojednávaní konanom dňa 20.4.2015. Nie je pravdivé tvrdenie pána Ing. N. N., podľa ktorého odovzdávací protokol zo dňa 12.8.2009 bol vyhotovený pre skúšobnú prevádzku a odovzdávací protokol zo dňa 9.11.2009 pre "definitívne kolaudačné rozhodnutie". nepozná pojem "skúšobná prevádzka". Pri posúdení pojmu "skúšobnej prevádzky" je potrebné vychádzať z ustanovenia upravujúceho "vykonanie dohodnutých skúšok". Pretože v a ani v žiadnom inom právnom predpise nie je podrobnejšie upravená otázka spôsobu a rozsahu skúšok (teda skúšobnej prevádzky), tieto otázky musia byť predmetom dohody strán. V dohode by sa mali podrobne upraviť podmienky vykonávania skúšok, kto ich zabezpečí, na koho náklady sa uskutočnia, aké výsledky sa majú skúškami zistiť a overiť, aké dôsledky vyplynú pre zhotoviteľa, ak sa predpokladané výsledky nedosiahnu, či a koľkokrát sa budú skúšky opakovať, či ich budú zmluvné strany robiť sami alebo za prítomnosti odbornej organizácie a pod. Zmluvné strany by si mali dohodnúť aj časový harmonogram skúšok, zodpovedné osoby, ktoré sa majú na skúškach zúčastniť, ako aj otázky pozývania na skúšky. Predmetná zmluva o dielo takéto ustanovenia pre skúšobnú prevádzku predmetného diela neustanovuje. Preto dohoda účastníkov konania podľa ustanovenia bodu 22. Čl. VII. predmetnej zmluvy o dielo je pre neurčitosť absolútne neplatným právnym úkonom a nedošlo medzi účastníkmi konania k dohode o vykonaní skúšobnej prevádzky. Z tohto dôvodu skúšobná prevádzka predmetného diela nebola podmienkou jej odovzdania v zmysle ustanovenia . Žalovaný v prílohe svojho písomného podania predložil súdu prvej inštancie dve fotokópie "Kolaudačného rozhodnutia" zo dňa 2.9.2009 č. -004. V tomto rozhodnutí stavebný úrad vyslovil: pri ústnom konaní spojenom s miestnym zisťovaním, ktoré sa konalo dňa 11.8.2009 bolo zistené o. i., že stavba bola uskutočnená podľa dokumentácie overenej v stavebnom konaní. Žalovaný na pojednávaní konanom dňa 13.9.2017 predložil súdu prvej inštancie dôkazy o tom, že skúšky podľa bodu 22. Čl. VII. predmetnej zmluvy o dielo boli vykonané dňa 10.8.2009, teda pred odovzdaním a prevzatím predmetného diela dňa 12.8.2009. Žalovaný tvrdil, že predmet diela bol odovzdaný verejnosti dňom 4.9.2009 a verejnosť ho používa nepretržite od tohto dňa. Žalobca toto skutkové tvrdenie žalovaného, ktoré je v predmetnom spore podstatné a rozhodujúce, účinne nepoprel. Žalovaný v prílohe svojho písomného podania predložil súdu prvej inštancie fotokópiu dvojjazyčnej pozvánky, podľa ktorej sa slávnostné otvorenie ROTUNDY uskutočnilo dňa 4.9.2009 a fotokópiu článku nadpisom: "Obnovená a rozšírená rotunda od septembra prijíma hostí túžiacich po relaxe" uverejneného v dvojtýždenníku Dunajskostredský hlásnik" v deň 30.9.2009, v ktorom sa uvádza: "V predošlom čísle mestského dvojtýždenníka pre uzávierku novín sme informovali len stručne o odovzdaní obnovenej rotundy v mestskom termálnom kúpalisku." Žalovaný na pojednávaní konanom dňa 8.1.2020 predložil súdu prvej inštancie dve fotokópie článku nadpisom „Lieči vodou aj svetlom“ uverejneného v dvojtýždenníku „Dunajskostredský hlásnik dňa 9.9.2009, v ktorom sa uvádza, že je zrekonštruovaná a rozšírená rotunda v prevádzke v Thermalparku. Aj z týchto súdom prvej inštancie vykonaných dôkazov plynie, že žalobca predmetné dielo prinajmenšom odo dňa 4.9.2009 nepretržite má v držbe, ho užíva a s ním nakladá. Súd prvej inštancie termín "do 30.6.2009", ktorý bol dohodnutý v dodatku č. 3 k predmetnej zmluve považoval za termín odovzdania predmetného diela. Ani toto skutkové zistenie nemá základ vo vykonaných dôkazoch. Strany sporu dodatkom č. 3 nedoplnili text bodu 1. Čl. III. predmetnej zmluvy o dielo, ale ho nahradili nasledovným textom: „Termín dokončenia: a/ do 31.5.2009 terénne úpravy, chodníky, fasáda, terasa - vonkajšie práce; b/ do 30.6.2009 obklady, dlažby - vnútorné práce“. Z tejto formulácie je zrejmé, že strany tohto sporu určili dva rôzne termíny dokončenia a iba pre konkrétne časti predmetného diela, a to pre terénne úpravy, chodníky, fasáda, terasa - vonkajšie práce a pre obklady a dlažby - vnútorné práce. Z vykonaných dôkazov plynie, že predmetné dielo sa skladalo aj z iných častí (napr. z elektroinštalácie, z vzduchotechniky, z kamerového systému). Ani jeden z týchto termínov nie je možné považovať za termín dohodnutý pre odovzdanie celého predmetného diela. Pre aplikáciu ustanovenia bodu 1. Čl. VIII. predmetnej zmluvy o dielo tu chýba termín dohodnutý pre odovzdanie celého predmetného diela. Slovné spojenie "termín dokončenia" použité po uzavretí dodatku č. 3 v bode 1 Čl. III k predmetnej

zmluve o dielo v žiadnom prípade neznamená "termín odovzdania". Výrazy „ukončenie“ a „dokončenie“ sú synonymá, majú rovnaký význam, avšak majú celkom iný význam, ako výraz „odovzdanie“. V zmysle ustanovenia prvej vety výraz "vykonanie diela" zahŕňa v sebe aj riadne ukončenie diela a jeho odovzdanie objednávateľovi. Z tohto ustanovenia je jednoznačné, že výraz ukončenie diela v žiadnom prípade nezhŕňa v sebe jeho odovzdanie. Zo skutočnosti, že účastníci v bode 1. Čl. VIII. predmetnej zmluvy o dielo používali výraz "odovzdá", nijak nevyplýva, že slovné spojenie "termín dokončenia" použité v dodatku č. 3 znamená "termín odovzdania". Výrazy "dokončenie" a "odovzdanie" nie sú synonymické. Všeobecne je uznávané, že ak sa v tej istej listine používajú rôzne výrazy, myslí sa tým rôzne predmety, vzťahy, či situácie. Z tejto skutočnosti je zrejmé, že každý z týchto výrazov má iný obsah, preto sa ustanovenie bodu 1. Čl. VIII. predmetnej zmluvy o dielo nevzťahuje na termín "do 30.6.2009", ktorý je len termínom dokončenia určitých častí predmetného diela. Na základe , ak zmluvné strany určitému výrazu prikladajú rôzne od seba odlišné významy, je nutné vychádzať z významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav určený. Ide tu o objektivizáciu interpretačného hľadiska v tom, že sa berie do úvahy abstraktná osoba v rovnakom postavení (podnikateľ, nepodnikateľ; subjekt dlhodobo alebo krátkodobo pôsobiaci v danej oblasti a pod.) ako osoba, ktorej bol prejav vôle určený. Ide o ustálenie takého významu prejavenej vôle, ktorý by mu prisúdila osoba v postavení adresáta. Ide o konštrukciu akejsi objektivizovanej rozumnej osoby, či priemerného riadneho obchodníka. Návrh dodatku č. 3, ktorým bol zmenený pôvodný text bodu 1. Čl. III. predmetnej zmluvy, predložil žalovanému žalobca. Žalovaný, ako osoba podnikajúca v stavebníctve, prikladal a prikladá si význam slovnému spojeniu "termín dokončenia" taký, ktorý sa mu spravidla v tomto odvetví prikladá. V obchodnom styku v oblasti stavebníctva tento výraz má obvykle celkom iný obsah, ako slovné spojenie "termín odovzdania". Z dôvodu, že výraz "termín dokončenia" ako prvý použil žalobca, keďže on predložil návrh dodatku č. 3 žalovanému, je dôvodné vykladať na základe ustanovenia tento výraz na ťarchu žalobcu. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozsudku zo dňa 27.9.2001 spis. zn. 2/2000 vyslovil, že toto ustanovenie má najmä ten význam, že preventívne vedie strany k tomu, aby používaním nejednoznačných výrazov nesledovali cieľ získavať rôzne výhody na úkor druhej strany. Ak sú pojmy použité v jazykovom vyjadrení obsahu písomnej zmluvy tak jednoznačné, že z nich nie je možné vyvodiť iný obsah tohto právneho úkonu, nie je možné obsah zmluvného dojednania vyložiť v rozpore s jazykovým prejavom (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 22. 8.2001, spis. zn. ). Pojem "dokončenie" použitý v bode 1. Čl. III. predmetnej zmluvy o dielo je jednoznačný a nie je možné mu prikladať význam, ktorý má pojem "odovzdanie". V čase uzavretia dodatku č. 3. k predmetnej zmluve o dielo technologická časť už nebola predmetom plnenia žalovaného. Technologickú časť dodala priamo žalobcovi iná firma, ktorá nebola poddodávateľom žalovaného. Bez dodania tejto časti stavby nemohla byť vykonaná skúšobná prevádzka, vykonanie ktorej bolo podmienkou odovzdania celej dodávky. Žalovaný nemohol zodpovedať za riadne vykonanie technologickej časti. Z tohto dôvodu uzavretím dodatku č. 3 k predmetnej zmluve termín odovzdania bol nahradený termínom dokončenia. Svedok pán G. O. na pojednávaní konanom dňa 1.6.2015 tvrdil, že dodatkom č. 3 nebol dohodnutý termín pre odovzdanie predmetného diela ale pre jeho ukončenie. Z vyššie uvedeného jednoznačne plynie, že keď v dodatku č. 3 k predmetnej zmluve o dielo jej účastníci uviedli slovné spojenie: "termín dokončenia", určili termíny výlučne iba pre dokončenie (ukončenie) určitých častí predmetného diela a nebola dohodnutá lehota pre odovzdanie predmetného diela. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní neprihliadol ani na skutočnosť, že žalobca neposkytol žalovanému potrebnú súčinnosť (body 3. Čl. III. a 16. Čl. VII. predmetnej zmluvy o dielo). V ustanovení bodu 16. Čl. VII. predmetnej zmluvy o dielo bolo dohodnuté, že žalobca zabezpečí všetky rozhodnutia orgánov štátnej správy potrebné pre vykonanie predmetného diela. Žiadna stavba, ako dielo, nesmie byť vykonaná bez príslušného rozhodnutia stavebného úradu. Žalobca predložil súdu prvej inštancie v prílohe svojho písomného podania zo dňa 14.10.2015 rozhodnutie Mesta Dunajská Streda Mestský úrad zo dňa 19.06.2009 č.: -003, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom 10.7.2009 a ktorým bola povolená zmena nedokončenej stavby „ROTUNDA - prestavba a prístavba k hlavnému objektu“. Z termínu právoplatnosti tohto rozhodnutia je zrejmé, že práce, vykonanie ktorých ním bolo povolené, mohli byť zrealizované až po uplynutí dňa 30.6.2009. To znamená, že žalobca neposkytol žalovanému spolupôsobenie potrebné k tomu, aby ten mohol ukončiť predmetné dielo a odovzdať ho žalobcovi v termíne „do 30.6.2013.“

5. Ďalší odvolací argument žalovaného bol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný má za to, že písomné odovzdanie predmetného diela „Zápisom o odovzdaní a prevzatí budovy alebo stavby zo dňa 9.11.2009“, možno považovať iba za administratívny

právny úkon, ktorým obe strany potvrdili, že dielo bolo žalovaným vykonané a žalobcom prevzaté, pričom tým, že žalobca ho v celom rozsahu užíva, došlo z jeho strany k faktickému prevzatiu predmetného diela, čo už samo o sebe vyvolávalo následky odovzdania a prevzatia diela s tým, že podpísaním písomného protokolu o odovzdaní a prevzatí diela došlo len k formálnemu potvrdeniu faktického odovzdania a prevzatia predmetného diela. Tento svoj názor žalovaný opiera o už vyššie uvedené skutočnosti a trvá na tom, že právny záver súdu prvej inštancie, podľa ktorého predmetné dielo bolo odovzdané a prevzaté dňom 9.11.2009 neobstojí. Zmluvná pokuta je akcesorickým záväzkom, ktorý nemôže vzniknúť bez existencie zabezpečeného záväzku. Podľa bodu 1. Čl. VIII. predmetnej zmluvy o dielo zmluvná pokuta bola dohodnutá pre prípad omeškania s odovzdaním celého predmetného diela. Od uzavretia dodatku č. 3 k predmetnej zmluve o dielo nebol medzi stranami sporu dohodnutý termín pre odovzdanie celého predmetného diela. Ustanovenie bodu 1. Článku VIII. predmetnej zmluvy o dielo sa viaže na omeškanie s odovzdaním celého predmetného diela, pre ktoré nebol dohodnutý termín. Preto právny názor súdu prvej inštancie, podľa ktorého žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty podľa tohto ustanovenia zmluvy, je nesprávny. Platnosť dohody o zmluvnej pokute je podmienená aj všeobecnou požiadavkou zákona na určitosť a zrozumiteľnosť akéhokoľvek právneho úkonu v zmysle . Podľa ustanovenia bodu 1. Čl. VIII. predmetnej zmluvy o dielo, ak žalovaný "odovzdá dielo po termíne uvedenom v Čl. III. ods. 1, zaplatí zmluvnú pokutu vo výške 0,05% z ceny diela za každý deň omeškania." Žalovaný má za to, že názor odvolacieho súdu, podľa ktorého dohoda o zmluvnej pokute z dôvodu neurčitosti tejto dohody nie je absolútne neplatným právnym úkonom, neobstojí. Podľa odvolacieho súdu je táto dohoda platným právnym úkonom, nakoľko je zrejmé, že obsahuje aj označenie zmluvnej povinnosti, ktorej splnenie zmluvná pokuta zabezpečuje (t. j. označenie povinnosti zhotoviteľa/žalovaného odovzdať dielo). Žalovaný nikdy netvrdil, že dohodnutou zmluvnou pokutou nebola zabezpečená povinnosť žalovaného odovzdať predmetné dielo. Tvrdil, že táto dohoda je absolútne neplatná z iných (nasledovných) dôvodov: Dojednanie v bode 1. Čl. VIII. predmetnej zmluvy o dielo je treba vykladať v kontexte jej ostatných ustanovení a vychádzať z toho, že sa zmluvné strany sa pri uzavieraní zmluvy nechovali nelogicky a bez dôvodu. Čl. IV. predmetnej zmluvy o dielo má označenie "cena". V tomto článku účastníci osobitne ustanovili cenu diela bez DPH (bod 2. Čl. IV.) a cenu diela s DPH, ktorú označili ako celková cena diela (bod 4. Čl. IV.). Táto úprava má funkciu vymedzenia pojmov. Zaradenie obidvoch pojmov do Čl. IV. značí, že sa pod pojmom cena diela pre účely tejto zmluvy rozumie aj cena diela s DPH aj bez DPH. V bode 5. Čl. V. predmetnej zmluvy o dielo pre výpočet zádržného ako základ výslovne ustanovili v súlade s bodom 2. Čl. IV. cenu diela bez DPH. Z tejto úpravy je zjavné, že zmluvné strany priradili k cene diela s DPH a k cene diela bez DPH rôzne funkcie. Inak nemá zmysel osobitné vymedzenie a rozlíšenie týchto cien. Pre výpočet zmluvnej pokuty v bode 1. Čl. VIII. ako základ uviedli cenu diela, ktorá v zmysle ustanovení bodu 2. a 4. Čl. IV. môže byť aj cena predmetného diela bez DPH, aj s DPH. Aj preto dohoda o zmluvnej pokute podľa ustanovenia bodu 1. Čl. VIII. predmetnej zmluvy o dielo je neurčitá a z tohto dôvodu je absolútne neplatným právnym úkonom.

6. Žalovaný naďalej trvá na tom, že právny názor súdu prvej inštancie, podľa ktorého termín "do 30.6.2009" je dohodnutým termínom pre odovzdanie predmetného diela, neobstojí. Podľa ustanovenia bodu 22. Čl. VII. predmetnej zmluvy: „Podmienkou odovzdania a prevzatia diela je úspešné vykonanie všetkých skúšok predpísaných osobitnými predpismi, záväznými normami, projektovou dokumentáciou a touto zmluvou.“ Z tohto ustanovenia je zrejmé, že žalovaný bol povinný najprv dokončiť predmetné dielo, potom vykonať všetky predpísané skúšky a až následne odovzdať predmetné dielo žalobcovi. Z tejto skutočnosti vyplýva, že ukončenie a odovzdanie predmetného diela v tom istom okamihu je nemožné. Preto termíny označené v dodatku č. 3 ako "termín dokončenia" na základe ustanovenia nie je možné považovať za termín odovzdania. Z textu bodu 1. Čl. III. predmetnej zmluvy o dielo v znení jej dodatku č. 3 je zrejmé, že strany tohto sporu určili dva rôzne termíny dokončenia a iba pre konkrétne časti predmetného diela, a to pre terénne úpravy, chodníky, fasáda, terasa - vonkajšie práce a pre obklady a dlažby - vnútorné práce. Z vykonaných dôkazov plynie, že predmetné dielo sa skladalo aj z iných častí (napr. z elektroinštalácie, z vzduchotechniky, z kamerového systému). Ustanovenie bodu 1. Čl. VIII. predmetnej zmluvy o dielo vyžaduje určenie termínu pre odovzdanie celého predmetného diela. Pretože nie je možné jednoznačne ustáliť, nedodržanie ktorého z termínov uvedených v bode 1. Čl. III. predmetnej zmluvy o dielo (prípadne ďalšieho termínu) je sankcionovaná zmluvnou pokutou dohodnutou v bode 1. Čl. VIII. predmetnej zmluvy o dielo, táto dohoda o zmluvnej pokute je neurčitá a aj z tohto dôvodu je absolútne neplatným právnym úkonom. Zmluvná pokuta plní okrem zabezpečovacej funkcie aj funkciu paušalizovanej náhrady škody. Aj keď právo na zmluvnú pokutu vzniká bez ohľadu na vznik škody, medzi zmluvnou pokutou a škodou vzniknutou porušením zabezpečenej zmluvnej povinnosti existuje súvislosť: zmluvná pokuta predstavuje

kompenzáciu pre veriteľa za dobu, o ktorú sa plnenie omeškalo. Priznanie zmluvnej pokuty výrazne prevyšujúcej právo, ktoré zabezpečuje, by viedlo k celkom neodôvodnenému majetkovému prospechu oprávneného a znamenalo by neúmerne prísnu a bezdôvodnú sankciu, ktorá nie je nevyhnutná pre naplnenie zabezpečovacej funkcie zmluvnej pokuty (napr. rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 24.3.2006 spis. zn. , Krajského súdu v Trnave zo dňa 29.1.2013 spis. zn. , zo dňa 18.6.2014 spis. zn. a zo dňa 17.12.2014 spis. zn. ). Žalobca nepreukázal, že mu z dôvodu, že predmetné dielo mu nebolo odovzdané v termíne „do 30.6.2013“, v akej výške vznikla škoda. Napriek tomu sa žalobca domáha zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 69.325,59 eura. Preto ide o zneužitie práva, o tzv. šikanu, veď účelom výkonu práva žalobcu nie je realizácia vlastných oprávnených záujmov a hospodárskeho cieľa determinovaného obchodným záväzkom v súlade s účelom právneho inštitútu zmluvnej pokuty, ale ide o snahu výkonom práva znevýhodniť žalovaného a spôsobiť mu ujmu. Podľa ustanovenia druhej vety v znení platnom v rozhodujúcom čase: „Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.“ V zmysle ustanovenia veriteľ je v omeškaní, ak v rozpore so svojimi povinnosťami vyplývajúcimi zo záväzkového vzťahu neposkytne spolupôsobenie potrebné na to, aby dlžník mohol splniť svoj záväzok. Súd prvej inštancie mal použiť, ale nepoužil citované ustanovenia . Ak objednávateľ nesplnil svoju povinnosť a nezabezpečil včas stavebné povolenie, neposkytol tým súčinnosť potrebnú na to, aby zhotoviteľ mohol splniť svoj záväzok, t. j. dokončiť dielo riadne a včas. Zhotoviteľ nemôže znášať sankčné dôsledky toho, že dielo (stavba) nebolo dokončené a odovzdané v dohodnutom termíne, ak v dôsledku nečinnosti objednávateľa, ktorú možno kvalifikovať ako nedostatok jeho súčinnosti pri zhotovovaní diela, nebolo vydané príslušné stavebné povolenie. V takomto prípade totiž vykonaniu diela bráni verejné právo, ktorým sú zmluvné strany viazané. Zhotoviteľ sa preto nemôže dostať do omeškania so zhotovením diela, ak v zmluve nebolo dohodnuté, že príslušné stavebné povolenie zabezpečí zhotoviteľ (napr. rozsudky Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 29.8. spis. zn. a zo dňa 2.2.2015 spis. zn. ). Žalovaný nezabezpečil včas potrebné stavebné povolenie. Z dôvodu, že žalobca nesplnil svoju povinnosť poskytnúť žalovanému potrebné spolupôsobenie, žalovaný sa nedostal do omeškania a žaloba žalobcu aj z tohto dôvodu je neodôvodnená. Nakoľko v predmetnej zmluve nebol dohodnutý termín pre odovzdanie celého predmetného diela, táto povinnosť žalovaného sa mohla stať splatnou iba na základe výzvy žalobcu ( ). Bez tejto výzvy sa žalovaný nemohol dostať do omeškania. Žalovaný na základe uvedeného navrhoval, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie, žalobu žalobcu zamietol v plnom rozsahu a priznal žalovanému náhradu trov konania v plnej výške.

7. Žalobca samostatný odvolací návrh nepodal. K doručenému odvolaniu žalovaného sa písomne nevyjadril.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie žalovaného bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie v napadnutých častiach vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (, a ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením ( ), a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keď rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutých častiach výroku vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle .

9. Vzhľadom na to, že odvolanie voči výroku II. napadnutého rozsudku, ktorým bolo konanie v časti o zaplatenie sumy 11.513,11 eura zastavené, podané nebolo, je tento výrok právoplatný a nie je predmetom prieskumu odvolacieho súdu.

10. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu žalovaného bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, pokiaľ žalobe žalobcu o

zaplatenie zmluvnej pokuty za omeškanie žalovaného s odovzdaním diela vyhovel dôvodiac, že jednak v zmysle právneho záveru odvolacieho súdu je predmetné dojednanie o zmluvnej pokute platné, pričom výška zmluvnej pokuty sa stanovuje z ceny diela bez DPH, ďalej, že v zmysle zmluvy malo byť dielo vyhotovené v celom rozsahu najneskôr do 30.6.2009, pričom záväzok zhotoviteľa vykonať dielo bol splnený až dňa 9.11.2009, teda dňom podpísania protokolu o odovzdaní a prevzatí diela. Súd mal za to, že strany zmluvy o dielo si dohodli dve hmotnoprávne podmienky odovzdania a prevzatia diela, a to odovzdanie dokladov o vykonaní všetkých skúšok (čl. 22) a protokolárne odovzdanie diela (čl. 23), bez splnenia ktorých nebolo možné dielo považovať až do 9.11.2009 za odovzdané a prevzaté, a teda za vykonané, a to bez ohľadu na to, či bolo alebo nebolo skolaudované.

11. Žalovaný v podanom odvolaní namietal, že lehota na odovzdanie celého diela nebola medzi stranami od uzavretia dodatku č. 3 dohodnutá; tiež že nie je možné ustáliť, na ktorý z termínov uvedených v bode 1 čl. III. zmluvy o dielo sa viaže zmluvná pokuta; že termíny dokončenia od 31.5.2009 a do 30.6.2009 nemohli byť splnené, nakoľko žalobca neposkytol potrebnú súčinnosť; že nie je možné ustáliť, ktorá cena diela mala byť základom pre učenie výšky zmluvnej pokuty; že slávnostné otvorenie Rotundy sa uskutočnilo dňa 4.9.2009, ktorá je odvtedy stále v prevádzke; nesúhlasil s tým, že spísanie protokolu o odovzdaní a prevzatí diela bolo dohodnuté ako hmotnoprávna podmienka odovzdania a prevzatia celého diela; že žalobca neposkytol potrebné spolupôsobenie na to, aby dielo mohlo byť do 30.6.2013 odovzdané; že žalobca nepreukázal vznik škody, preto by priznanie zmluvnej pokuty výrazne prevýšilo právo, ktoré zabezpečuje, čo by viedlo k neodôvodnenému majetkovému prospechu, ide teda o zneužitie práva, o tzv. šikanu a napokon žalovaný namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je dostatočne odôvodnené, nakoľko sa súd prvej inštancie dostatočne nevysporiadal so všetkými vykonanými dôkazmi a skutkovými tvrdeniami žalovaného.

12. K námietke žalovaného v podanom odvolaní, že dojednanie o zmluvnej pokute je neplatné a to pre jeho neurčitosť, keď nie je zrejmé, ktorá cena (s DPH, alebo bez DPH), mala byť základom pre určenie výšky zmluvnej pokuty, odvolací súd poukazuje na svoje závery už v tejto právnej veci učinené, ktoré sú uvedené v ods. 12 uznesenia odvolacieho súdu č. k. -365 zo dňa 28.2.2019, ktorých sa odvolací súd naďalej pridržiava a nemá dôvod na týchto právnych záveroch nič meniť. Preto v celom rozsahu na ne odkazuje, a teda len opakuje, že predmetná dohoda o zmluvnej pokute zahrnutá v čl. VIII ods. 1 zmluvy o dielo spĺňa zákonom vyžadované podstatné náležitosti v zmysle ust. , t. j. okrem označenia zmluvných strán, vymedzenie zmluvnej povinnosti, ktorej splnenie zmluvná pokuta zabezpečuje a určenie výšky zmluvnej pokuty, alebo spôsob jej určenia, ktorý je vyjadrený ako 0,05% z ceny diela za každý deň omeškania, pričom sa má vychádzať z ceny diela bez DPH.

13. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku žalovaného, že od uzavretia dodatku č. 3 k predmetnej zmluve o dielo, nebola už medzi stranami dohodnutá lehota na odovzdanie celého predmetného diela, teda nie je možné ani ustáliť, na ktorý z termínov uvedených v čl. III. ods. 1 predmetnej zmluvy o dielo sa viaže zmluvná pokuta dohodnutá v čl. VIII ods. 1 zmluvy; žalovaný tu dôvodil, že dodatkom č. 3 nebol doplnený text čl. III. ods. 1 zmluvy, ale bol nahradený nasledovným textom: „Termín dokončenia: a/ do 31.5.2009 terénne úpravy, chodníky, fasáda, terasa - vonkajšie práce, b/ do 30.6.2009 obklady, dlažby - vnútorné práce.“ Tým došlo podľa žalovaného k určeniu dvoch rôznych termínov dokončenia diela iba pre tieto uvedené konkrétne časti diela (keď dielo sa skladalo aj z iných častí), preto ani jeden z termínov nemožno považovať za dohodnutý pre odovzdanie celého diela. Dôvodil, že slovné spojenie „termín dokončenia“ použité v dodatku č. 3 v čl. III ods. 1 v žiadnom prípade neznamená „termín odovzdania.“ Ukončenie diela podľa žalovaného v žiadnom prípade neznamená aj jeho odovzdanie. Výrazy „dokončenie“ a „odovzdanie“ nie sú synonymické. Preto sa ust. čl. VIII ods. 1 zmluvy nevzťahuje na termín „do 30.6.2009,“ ktorý je termínom dokončenia určitých častí diela. Dôvodil tiež, s poukazom na ust. , že návrh dodatku č. 3, predložil žalovanému žalobca, preto je potrebné výraz „termín dokončenia“ vykladať na ťarchu žalobcu. Podľa žalovaného totiž termín “dokončenie“ je nejednoznačný a nie je možné mu prikladať význam, ktorý má pojem „odovzdanie.“ Tiež vzhľadom na to, že technologická časť nebola predmetom plnenia žalovaného, pričom skúšobná prevádzka technologickej časti, bola podmienkou odovzdania celej prevádzky, bol uzavretím dodatku č. 3 nahradený termín „odovzdania“ termínom „dokončenia.“

14. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že v zmluve o dielo uzavretej medzi stranami dňa 28.9.2008, sa zmluvné strany v čl. II ods. 1 dohodli na predmete plnenia, ktorým bola dodávka diela (stavebné práce na stavbe) „Rotunda - prestavba a prístavba,“ keď v ods. 2 sa zhotoviteľ (žalovaný) zaviazal, že

vykoná dielo podľa projektovej dokumentácie, ktorú mu objednávateľ odovzdá. Čas plnenia bol upravený v čl. III. danej zmluvy o dielo a to v ods. 1 pôvodne tak, že „termín plnenia predmetu zmluvy podľa čl. II je od 29.9.2008 do 28.2.2009.“ V čl. II. ods. 2 sa tiež uvádza, že ak zhotoviteľ pripraví dielo alebo jeho dohodnutú časť na odovzdávanie pred dohodnutým termínom, môže objednávateľ dielo prevziať aj v skoršom ponúknutom termíne. Podľa čl. VII. ods. 20, objednávateľ sa stáva postupne vlastníkom zhotovovaného diela. Nebezpečenstvo prejde na objednávateľa odovzdaním a prevzatím. Podľa čl. VII ods. 21 zhotoviteľ sa zaväzuje najmenej 15 dní pred odovzdaním príslušnej časti diela vyzvať objednávateľa zápisom do stavebného denníka na jej prevzatie. Podľa čl. VII. ods. 22 podmienkou odovzdania a prevzatia diela je úspešné vykonanie všetkých skúšok predpísaných osobitnými predpismi, záväznými normami, projektovou dokumentáciou a touto zmluvou s tým, že doklady o týchto skúškach podmieňujú prevzatie diela. Podľa čl. VII ods. 23 dielo bude zhotoviteľom odovzdané a objednávateľom prevzaté aj v prípade, že v zápise o odovzdaní a prevzatí budú uvedené vady a nedorobky, ktoré samy o sebe ani v spojení s inými nebránia plynulej a bezpečnej prevádzke (užívaniu) dokončeného diela; tieto zjavné vady a nedorobky musia byť uvedené v zápise o odovzdaní a prevzatí diela so stanovením termínu ich odstránenia. Napokon podľa čl. VIII ods. 1, ak zhotoviteľ odovzdá dielo uvedené v čl. II po termíne uvedenom v čl. III. ods. 1, zaplatí zmluvnú pokutu vo výške 0,05% z ceny diela za každý deň omeškania. V zmysle dodatku č. 2 k zmluve o dielo uzavretého stranami dňa 20.2.2009, došlo k zmene zmluvy o dielo z dôvodu nedodržania platobných podmienok tak, že v čl. III sa čas plnenia zmenil tak, že „Termín plnenia predmetu zmluvy je od 29.9.2008 do 30.4.2009. Medzi stranami bol tiež uzatvorený dodatok č. 3 zo dňa 24.4.2009, a to z dôvodu nedodržania platobných podmienok a zmeny rozsahu diela o naviac práce, sa zmenila zmluva v čl. III. ods. 1 čas plnenia tak, že termín plnenia predmetu zmluvy bol určený ako Termín dokončenia a/ do 31.5.2009 terénne úpravy, chodníky, fasáda, terasa - vonkajšie práce a b/ do 30.6.2009 obklady, dlažby - vnútorné práce.

15. Z citovaných ustanovení zmluvy o dielo a jej dodatkov má odvolací súd za to, že strany zmluvy prejavili jednoznačne vôľu dohodnúť sa v zmluve na termíne vykonania predmetného diela špecifikovaného ako stavebné práce na Rotunde - prestavba a prístavba. Predmet plnenia bol v čl. II definovaný ako vykonanie daného diela a čas plnenia bol v čl. III. uvedený ako termín plnenia predmetu zmluvy (t. j. vykonania diela - stavebných prác na Rotunde). V čl. III. ods. 2 upravujúcom čas plnenia, sa strany jednoznačne dohodli, že dohodnutý termín plnenia, zahŕňa aj odovzdanie daného diela. Pred uplynutím dohodnutého času plnenia, t. j. vykonania diela, uzavreli strany dodatok č. 2 zo dňa 20.2.2009, kde posunuli termín plnenia predmetu zmluvy, t. j. vykonanie diela na 30.4.2009. Následne pred uplynutím tohto termínu, uzavreli strany dodatok č. 3 zo dňa 24.4.2009, ktorým zmenili čl. III. zmluvy - čas plnenia tak, že novým termínom plnenia predmetu zmluvy, t. j. termínom vykonania diela, bolo stanovené ako termín dokončenia a/do 31.5.2009 terénne úpravy, chodníky, fasáda, terasa

- vonkajšie práce a b/ do 30.6.2009 obklady, dlažby - vnútorné práce. Odvolací súd má za to, že strany sa dodatkom č. 3 dohodli na vykonaní celého diela, nielen jeho jednotlivých častí, ako sa snažil dôvodiť žalovaný, a to tak že vonkajšie práce na diele mali byť dokončené dňa 31.5.2009 a vnútorné práce dňa 30.6.2009. Vyplýva to z toho, že v samotnej zmluve aj v predchádzajúcom dodatku č. 2 sa vždy jednalo o úpravu termínu plnenia predmetu zmluvy, a tak je to aj po úprave vykonanej dodatkom č. 3, t. j. došlo k zmene času plnenia predmetu zmluvy, ktorým bolo vykonanie diela - stavebných prác na Rotunde len s tým, že dodatok č. 3 stanovil dva termíny plnenia, a to vykonanie vonkajších prác do 31.5.2009 a vykonanie vnútorných prác do 30.6.2009. Pokiaľ žalovaný dôvodil že predmetom diela boli aj iné práce - elektroinštalácia, vzduchotechnika, kamerový systém, tak tieto práce spadali do toho ktorého termínu podľa toho, či išlo o práce vonkajšie alebo vnútorné. Uvedené potvrdzuje aj výpoveď konateľa žalobcu Ing. Gabriela Somogyiho (pojednávanie dňa 20.4.2015), ktorý uviedol, že dátum 30.6.2009 bol kľúčový z toho hľadiska, že išlo o letnú rekreačnú sezónu, pričom Rotunda je na termálnom kúpalisku nachádzajúci sa vnútorný bazén, keďže však dielo včas dokončené nebolo, nebolo ho možné v rámci letnej časti sezóny prevádzkovať. Pokiaľ ide o námietku žalovaného, že dielo vtedy nemohli odovzdať, nakoľko technologická časť, ktorá nebola predmetom diela žalovaného, ale iného dodávateľa, nebola dokončená, resp. neprebehla jej skúšobná prevádzka, táto neobstojí, nakoľko svedok žalovaného p. G. O. - stavbyvedúci (na pojednávaní dňa 1.6.2015) uviedol, že pokiaľ ide o vplyv firmy, ktorá mala vykonať technologickú časť, tak s touto dobre spolupracovali, neboli tam problémy, na omeškanie si tento svedok nepamätal. Tiež svedok žalobcu, Ing. N. N. (na pojednávaní dňa 22.6.2015) uviedol, že dodatok č. 3 menil termín dokončenia a odovzdania diela z dôvodu, že letná sezóna sa už začala, dielo bolo rozdelené na dve časti, a to vonkajšie práce s termínom dokončenia a odovzdania do 31.5.2009 a vnútorné práce do 30.6.2009. Uviedol tiež, že technologická časť diela, dodávaná iným dodávateľom s prestavbou rotundy nesúvisela, takže nebola prekážkou dokončenia a odovzdania diela.

16. Podľa ust. , zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

17. Podľa ust. , zhotoviteľ je povinný vykonať dielo na svoje náklady a na svoje nebezpečenstvo v dojednanom čase, inak v čase primeranom s prihliadnutím na povahu diela.

18. Podľa veta prvá , zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho riadnym ukončením a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi v dohodnutom mieste, inak v mieste ustanovenom týmto zákonom.

19. Podľa , ak o to požiada ktorákoľvek strana, spíše sa o odovzdaní predmetu diela zápisnica, ktorú podpíšu obe strany.

20. Podľa , ak sa podľa zmluvy má riadne vykonanie diela preukázať vykonaním dohodnutých skúšok, považuje sa vykonanie diela za dokončené až vtedy, keď sa tieto skúšky úspešne vykonali. Na účasť na nich je zhotoviteľ povinný objednávateľa včas pozvať.

21. Povinnosť vykonať dielo je základnou povinnosťou zhotoviteľa. Zhotoviteľ túto povinnosť splní, ak dielo riadne dokončí a odovzdá ho objednávateľovi. Pre zánik záväzku splnením, teda v prípade zmluvy o dielo musia byť zo strany zhotoviteľa splnené obidve podmienky, a to riadne dokončenie, ale aj odovzdanie diela. Riadnym vykonaním diela, ktoré prevzal objednávateľ, dochádza k zániku záväzku. Riadnym ukončením diela sa rozumie dokončenie diela v dohodnutej lehote a bez vád. Za riadne vykonanie diela sa však považuje riadne dokončenie a odovzdanie predmetu zmluvy zhotoviteľom objednávateľovi.

22. Zmluvné strany si majú predovšetkým svoj prejav vôle týkajúci sa okamihu vykonania, odovzdania a prevzatia diela v zmluve presne vyjadriť. V danom prípade však z konštrukcie danej zmluvy o dielo vyplýva, že strany sa v čl. II. dohodli na vykonaní diela - stavebných prác na rotunde- prestavba a prístavba. V čl. III. sa dohodli na čase plnenia predmetu zmluvy, ktorým bolo vykonanie diela, ktorý pojem v zmysle ust. zahŕňa tak riadne ukončenie ako aj odovzdanie diela, najskôr do 28.2.2009, potom dodatkom č. 2 do 30.4.2009 a dodatkom č. 3 vykonanie vonkajších prác do 31.5.2009 a vnútorných prác do 30.6.2009. Dodatok č. 3 síce používa pojem „termín dokončenia“, avšak tento pojem používa ako súčasť v danom ustanovení nadriadeného pojmu „termín plnenia predmetu zmluvy podľa čl. II., ktoré „plnenie“ predstavuje „vykonanie diela“, čo v zmysle ust. predstavuje nielen ukončenie ale aj odovzdanie diela. Takýto výklad použitých pojmov je pritom aj v súlade s celým obsahom zmluvy o dielo. V čl. III. ods. 2 v dohodnutom termíne plnenia predpokladá tak odovzdanie diela zhotoviteľom, ako aj prevzatie diela objednávateľom; v čl. V. ods. 6 sa potom zhotoviteľ v nadväznosti na prevzatie dokončeného diela zaväzuje zaplatiť za jeho zhotovenie konečnú cenu; v čl. VII ods. 20. sa na odovzdanie diela viaže prechod nebezpečenstva so zhotovením diela zo zhotoviteľa na objednávateľa a odovzdanie a prevzatie diela predpokladajú tiež ustanovenia čl. VII ods. 22, 23 zmluvy, či samotné ust. čl. VIII ods. 1 zmluvy o zmluvnej pokute. Z toho teda vyplýva, že zmluvné strany mali v úmysle v rámci úpravy času plnenia predmetu zmluvy v čl. III. zmluvy upraviť čas vykonania diela, zahŕňajúci tak dokončenie ako aj odovzdanie diela zhotoviteľom objednávateľovi. Pokiaľ dodatok č. 3 použil termín „dokončenia“ tejto pojem je použitý pod úvodnou vetou daného ustanovenia „Termín plnenia predmetu zmluvy podľa čl. II:“ čo znamená, že sa jedná o celkové vykonanie diela, teda nielen jeho dokončenie, ale aj odovzdanie. Odvolací súd teda zhodne so súdom prvej inštancie uzatvára, že zmluvné strany zmluvy o dielo sa v zmysle dodatku č. 3 dohodli na vykonaní celého diela najneskôr do 30.6.2009, t. j. nielen jeho ukončení ale aj odovzdaní. Pokiaľ potom v tejto lehote zhotoviteľ dielo neodovzdal, dostal sa do omeškania. Vzhľadom na systém, ktorý strany medzi sebou zaviedli, t. j. možnosť posunutia termínu plnenia formou dodatku k zmluve, mohol žalovaný žalobcovi navrhnúť jeho ďalšie posunutie.

23. Ďalej žalovaný namietal, že termín plnenia do 30.6.2009 nemohol byť zo strany žalovaného splnený, pretože žalobca neposkytol žalovanému potrebnú súčinnosť, keď mal v zmysle zmluvy zabezpečiť všetky rozhodnutia orgánov štátnej správy potrebné na vykonanie predmetného diela. Zmena nedokončenej stavby Rotunda - prestavba a prístavba pritom bola povolená až rozhodnutím Mesta Dunajská Streda Mestský úrad zo dňa 19.6.2009 č.: -003, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 10.7.2009, preto žalovaný dôvodil, že práce, vykonanie ktorých ním bolo povolené,

mohli byť zrealizované až po uplynutí dňa 30.6.2009. Objednávateľ teda nezabezpečil včas stavebné povolenie, preto v dôsledku jeho nečinnosti sa zhotoviteľ nemohol dostať do omeškania.

24. Odvolací súd z obsahu spisu a pripojených listín zistil, že pre stavbu „Rotunda - prestavba a prístavba k hlavnému objektu“, bolo vydané stavebné povolenie Mestom Dunajská Streda dňa 20.10.2003 pod č. -003. Rozhodnutie o zmene stavby pred jej dokončením bolo vydané pod č. 2583/2/ VÝST/2007/-003 dňa 19.9.2007 a ďalšie rozhodnutie o zmene stavby pred jej dokončením bolo vydané pod č. -003 dňa 19.6.2009, právoplatné dňa 10.7.2009. Kolaudačným rozhodnutím č. -004 zo dňa 2.9.2009, právoplatným dňa 3.9.2009, bolo povolené užívanie stavby na skúšobnú prevádzku na dobu určitú do 31.12.2009. Užívanie stavby bolo napokon povolené kolaudačným rozhodnutím č. -004 zo dňa 23.12.2009, právoplatným dňa 22.2.2010. Z uvedených listín je zrejmé, že stavebné povolenie na danú stavbu vydané bolo a po celý čas bolo platné, v priebehu zhotovovania diela však podľa vyjadrenia oboch strán došlo k zmenám v projekte, preto bolo potrebné povolenie zmeny stavby pred jej dokončením. Takéto povolenie bolo vydané najskôr dňa 19.9.2007 a potom ešte raz tesne pred dokončením stavby dňa 19.6.2009. Žalovaný však nešpecifikoval, ktoré práce, ktoré boli predmetom zmeny stavebného povolenia nemohol vykonávať. Svedok G. O. na pojednávaní dňa 1.6.2015 uviedol, že do vydania nového stavebného povolenia nerobil tie práce, ktoré podliehali zmene. Neuviedol však konkrétne, o aké práce išlo, aby bolo možné preveriť, kedy tieto práce skutočne boli vykonané, či už pred vydaním rozhodnutia o zmene stavby, alebo skutočne až po jeho vydaní. Obrana žalovaného v tomto smere sa preto javí byť účelová, v snahe dôvodiť nemožnosťou svojho plnenia, pre existenciu prekážok na strane objednávateľa. Z vyjadrení strán v priebehu konania však vyplýva, že dielo sa realizovalo priebežne, zhotoviteľ teda nečakal na vydanie zmeny stavebného povolenia a práce naďalej vykonával. Aj z praxe je zrejmé, že v priebehu stavby často dôjde k zmenám oproti pôvodnému projektu, ktorý bol predmetom posudzovania v rámci stavebného povolenia. V tom prípade je pred kolaudáciou potrebné povolenie zmeny stavby pred jej dokončením stavebným úradom, ktorý vykonané zmeny posúdi. Svedok Ing. N. N., bývalý člen predstavenstva žalobcu vo svojej výpovedi dňa 22.6.2015 uviedol, že rozhodnutie o zmene stavby zo dňa 19.6.2009 zohľadňovalo zmeny, ktoré nastali pri prestavbe rotundy medzi rokmi 2003-2009. Odvolací súd teda konštatuje, že nakoľko obrana žalovaného spočívajúca v tvrdení, že žalobca nezabezpečil včas stavebné povolenie, resp. rozhodnutie o povolení zmeny stavby pred jej dokončením neobstojí, pretože bola nekonkrétna, všeobecná, žalovaný neuviedol, ktoré zmeny oproti pôvodnému povoleniu boli predmetom rozhodovania stavebného úradu v júni r. 2009, a ktoré práce z tohto dôvodu preto nemohol vykonávať, že tieto práce reálne pozastavil pre nedostatok rozhodnutia stavebného úradu a tiež že to boli práve tieto práce, ktoré následne spôsobili omeškanie s odovzdaním diela v zmysle protokolu o odovzdaní a prevzatí diela. Žalovaný teda nepreukázal skutočnosť, že predmetné rozhodnutie o zmene stavby malo vplyv na práce ním vykonávané a jeho omeškanie so zhotovením diela.

25. Zásadná odvolacia námietka žalovaného spočívala v tom, že k odovzdaniu diela nedošlo až dňom 9.11.2009, ale už dňa 12.8.2008. Dôvodil, že v Zápise o odovzdaní a prevzatí budovy alebo stavby zo dňa 9.11.2009, nie je uvedený konkrétny termín odovzdania celého predmetného diela; že v zápise o odovzdaní diela zo dňa 12.8.2009 je uvedený koniec záručnej doby dňa 12.8.2019, čo pri záručnej dobe 48 mesiacov znamenalo, že záručná doba začala plynúť dňa 12.8.2009, kedy teda skutočne došlo k odovzdaniu diela. Dátum odovzdania diela dňa už dňa 12.8.2009 mali podľa žalovaného potvrdzovať aj svedecké výpovede svedkov G. O., C. A. a konateľa žalovaného. Nesúhlasil s tvrdením Ing. N. N., bývalého člena predstavenstva žalobcu, že odovzdávací protokol zo dňa 12.8.2009 bol vyhotovený pre skúšobnú prevádzku a odovzdávací protokol zo dňa 9.11.2009 pre definitívne kolaudačné rozhodnutie, nakoľko nepozná pojem skúšobná prevádzka a skúšobná prevádzka v tomto prípade ani nebola podmienkou odovzdania diela v zmysle ust. . Dôvodil, že skúšky podľa čl. VII ods. 22 predmetnej zmluvy o dielo boli vykonané dňa 10.8.2009, teda pred odovzdaním a prevzatím diela dňa 12.8.2009. Takisto poukazoval na to, že podľa predloženej pozvánky a novinových článkov zo dňa 9.9.2009 a 30.9.2009 v Dunajskostredskom hlásnikovi, bolo dielo odovzdané verejnosti už dňa 4.9.2009, kedy sa uskutočnilo slávnostné otvorenie Rotundy. Mal za to, že zápis o odovzdaní a prevzatí stavby zo dňa 9.11.2009 bol iba administratívnoprávnym úkonom, ktorý potvrdil faktické odovzdanie a prevzatie diela.

26. Pokiaľ ide o skutočnosť, kedy došlo k odovzdaniu diela zhotoviteľom a prevzatiu diela objednávateľom, tu sa odvolací súd stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, ktorý uzavrel, že strany si v článku 22 zmluvy o dielo dohodli ako podmienku odovzdania a prevzatia diela odovzdanie dokladov o

vykonaní všetkých skúšok. Pri absencii dokladov o vykonaní všetkých skúšok nebolo možné považovať dielo za odovzdané a prevzaté iba na základe ostatných okolností prípadu. Bez vykonania predpísaných skúšok a odovzdania dokladov o nich, nebolo možné dielo považovať až do 9.11.2009 za odovzdané. Zmluvné strany sa totiž v čl. VII ods. 22 zmluvy o dielo výslovne dohodli, že úspešné vykonanie všetkých skúšok predpísaných osobitnými predpismi, záväznými normami, projektovou dokumentáciou a touto zmluvou, je podmienkou odovzdania a prevzatia diela, pričom doklady o týchto skúškach podmieňujú prevzatie diela.

27. Hoci teda bol medzi stranami vyhotovený prvý zápis o odovzdaní a prevzatí budovy alebo stavby zo dňa 12.8.2009, vykazuje tento zápis (č. l. 118) v porovnaní so zápisom zo dňa 9.11.2009 (č. l. 14) viacero nedostatkov. Predovšetkým z obsahu tohto zápisu nevyplýva, že boli vykonané príslušné skúšky a protokoly o týchto skúškach, že by boli k tomuto dňu odovzdané objednávateľovi, čo bol podľa čl. VII ods. 22 predpoklad odovzdania a prevzatia diela. Prílohou tohoto zápisu je len súpis vád a nedorobkov. Okrem tohto zásadného nedostatku, v zápise nie je uvedená preberajúca organizácia, nie je vyplnený popis stavebných prác, neuvádza sa číslo stavebného povolenia, nie sú uvedené odchýlky od schváleného projektu a pri podpisoch objednávateľa a zhotoviteľa nie sú ich pečiatky. Zápis zo dňa 12.8.2009 teda nepreukazuje splnenie podmienky, ktorá bola predpokladom odovzdania diela, a to vykonanie predpísaných skúšok a odovzdanie dokladov o nich objednávateľovi. Naopak zápis zo dňa 9.11.2009 odkazuje na doklady vydané v priebehu realizácie výstavby na prílohu č. 2, podľa ktorej (č. l. 16), boli vykonané aj skúška vzduchotechniky, k nej bol vydaný protokol, ďalej bola vykonaná tlaková skúška vnútorných rozvodov vody, tesniaca skúška kanalizácie, vykurovacia skúška a tlaková skúška vnútorných rozvodov ÚK. Ďalej obsahuje súpis príslušných certifikátov, osvedčení a protokolov. Pravosť ostatných zápisov o odovzdaní (č.l. 170-179) nie je možné overiť, nakoľko nie sú nikým podpísané. Podľa Osvedčenia o vykonaní skúšky vzduchotechniky na č. l. 298 spisu a inšpekčnej správy na č. l. 299 spisu, bola minimálne skúška vzduchotechniky vykonaná až dňa 21.8.2009, t. j. po dátume prvého zápisu o odovzdaní diela dňa 12.8.2009. Z toho je jednoznačné, že v čase zápisu dňa 12.8.2009 nebola splnená podmienka odovzdania a prevzatia diela podľa čl. VII ods. 22 zmluvy o dielo, teda vykonanie všetkých skúšok, pričom predloženie dokladov o nich bola podmienka prevzatia diela zhotoviteľom. Už len z osvedčenia zo dňa 21.8.2009 o vykonaní skúšky vzduchotechniky vyplýva, že ku dňu 12.8.2009 všetky podmienky pre odovzdanie a prevzatie diela splnené neboli, nakoľko minimálne skúška vzduchotechniky k tomuto dňu vykonaná nebola. Z uvedeného vyplýva, že nakoľko zápis zo dňa 12.8.2009 a jeho prílohy nepreukazujú, že k tomuto dátumu boli vykonané všetky predpísané skúšky a že doklady o nich boli odovzdané objednávateľovi, pričom minimálne skúška vzduchotechniky bola vykonaná až dňa 21.8.2009, pričom až v zápise o odovzdaní a prevzatí stavby zo dňa 9.11.2009, si strany potvrdili v prílohe č. 2 vykonanie všetkých skúšok a odovzdanie dokladov o nich objednávateľovi, možno uzavrieť, že k odovzdaniu a prevzatiu diela v zmysle ust. § 554 ods. 1 a § 555 ods. 2 so zreteľom na dohodu zmluvných strán v čl. VII ods. 22 zmluvy o dielo, došlo až na základe zápisu o odovzdaní a prevzatí zo dňa 9.11.2009. Žalovaný ako zhotoviteľ nepreukázal, že príslušné skúšky a doklady o nich boli objednávateľovi odovzdané skôr. Na tomto závere nemení nič ani prípadné skoršie užívanie diela objednávateľom. Zmluva v čl. VII ods. 20 totiž stanovovala, že zhotoviteľ sa stáva postupne vlastníkom zhotovovaného diela. Avšak až skutočným odovzdaním a prevzatím diela prešlo zo zhotoviteľa na objednávateľa nebezpečenstvo škody na veci. Je teda bezpredmetné, že pre verejnosť bolo dielo - stavba sprístupnené už dňa 4.9.2009. Ako bolo uvedené, skutočnosť, že dielo bolo objednávateľom užívané neznamená, že vo vzťahu medzi zhotoviteľom a objednávateľom došlo k zániku záväzku jeho splnením - riadnym odovzdaním a prevzatím diela. V danom prípade sa zmluvné strany, vzhľadom na charakter diela dohodli, že na preukázanie dohodnutých vlastností predmetu diela sa vyžaduje vykonane predpísaných skúšok a predloženie dokladov o nich. Pri uvedenom predmete diela, je nepochybné, že vykonaním dohodnutých skúšok mal zhotoviteľ osvedčiť, že predmet plnenia má predpokladané vlastnosti, je funkčný podľa projektu a spôsobilý na odovzdanie a prevzatie. Splnenie tejto povinnosti zhotoviteľom však preukazuje až zápis zo dňa 9.11.2009. Preto až týmto dňom možno považovať dielo v zmysle zákona a zmluvy za riadne odovzdané a prevzaté. Dovtedy bol žalovaný so splnením svojho záväzku v omeškaní, a preto bolo dôvodné, aby zaplatil zmluvnú pokutu, ktorú si za týmto účelom strany dohodli v čl. VIII ods. 1 zmluvy o dielo.

28. Odvolací súd sa však nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že druhou hmotnoprávnou podmienkou odovzdania a prevzatia diela bola zápisnica o jeho odovzdaní. Tento predpoklad odovzdania diela súd vyvodil z ust. čl. VII ods. 23 zmluvy. Tu sa uvádza, že „Dielo bude zhotoviteľom odovzdané a objednávateľom prevzaté aj v prípade, že v zápise o odovzdaní a prevzatí budú uvedené

vady a nedorobky, ktoré samy osebe ani v spojení s inými nebránia plynulej a bezpečnej prevádzke (užívaniu) dokončeného diela.“ V zmluve sa však výslovne zápis o odovzdaní a prevzatí ako podmienka riadneho vykonania diela neuvádza. Odvolací súd má za to, že čl. VII ods. 23 výslovne neupravuje povinnosť zmluvných strán spísať zápisnicu o odovzdaní predmetu diela. V každom prípade je však v praxi vhodné uviesť priebeh odovzdania diela v zápisnici, alebo inom písomnom dokumente, aby mal zhotoviteľ k dispozícii doklad o odovzdaní diela objednávateľovi, aby objednávateľ mohol v súdnom spore preukázať okolnosť odovzdania diela, prípadne dôvody odmietnutia prevzatia diela objednávateľom. Vzhľadom na to, že v danom prípade sa strany výslovne na odovzdaní diela na základe zápisnice o prevzatí nedohodli, je v tomto prípade preberacia zápisnica len dôkazom o odovzdaní diela zhotoviteľom a prevzatí diela objednávateľom, no nie hmotnoprávnou podmienkou prevzatia diela. Avšak vzhľadom na to, že zhotoviteľ, po vykonaní poslednej skúšky dňa 21.8.2009, nepreukázal, že by k riadnemu odovzdaniu a prevzatiu diela došlo skôr ako pred 9.11.2009 (aj s odovzdaním všetkých dokladov o skúškach), preukazuje zápis zo dňa 9.11.2009 skutočnosť, že k riadnemu odovzdaniu diela objednávateľom, po vykonaní všetkých skúšok, aj s odovzdaním všetkých dokladov o nich došlo práve dňa 9.11.2009. Skoršie riadne odovzdanie diela, nepreukazujú ani výpovede svedkov G. O. a C. A., či konateľa žalovaného, nakoľko títo svedkovia sa vyjadrovali len k zhotoveniu a dokončeniu stavebných častí, avšak ich výpovede neboli spôsobilé ovplyvniť právne posúdenie veci spočívajúce vo vyhodnotení podmienok pre riadne odovzdanie diela (hmotnoprávna podmienka vykonania všetkých skúšok a odovzdanie dokladov o nich žalobcovi), keď potom z predložených listín (o skúške vzduchotechniky dňa 21.8.2009 a zápise zo dňa 9.11.2009 a jeho prílohy č. 2) vyplýva, že doklady o skúškach boli žalobcovi odovzdané až dňa 9.11.2009. Konateľ žalovaného Tamás Kántor na pojednávaní dňa 20.4.2015 uviedol, že on sa odovzdávania stavby nezúčastnil, ale zúčastnil sa ich stavbyvedúci G. O., ktorý na pojednávaní dňa 1.6.2015 uviedol, že podľa neho k odovzdaniu diela došlo už v auguste, kedy boli odovzdané aj certifikáty, avšak tento svedok žiadne doklady o takto tvrdených skutočnostiach nepredložil. Rovnako svedok C. A. vo výpovedi dňa 22.6.2015 sa len laicky vyjadroval k odovzdaniu diela, čo nemá vplyv na právne posúdenie predmetnej otázky a preukázanie tejto skutočnosti relevantnými listinnými dôkazmi v konaní.

29. Žalovaný v odvolaní ďalej dôvodil, že žalobca nepreukázal, že mu vznikla škoda, preto by priznanie zmluvnej pokuty výrazne prevýšilo právo, ktoré zabezpečuje a viedlo k priznaniu neodôvodneného majetkového prospechu. Preto nakoľko žalobca nepreukázal, že mu z dôvodu, že predmetné dielo nebolo odovzdané v lehote vznikla škoda, ide o zneužitie práva, o tzv. šikanu so snahou výkonom práva znevýhodniť žalovaného a spôsobiť mu ujmu.

30. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalovaný síce dôvodí, že žalobca nepreukázal, že mu v súvislosti s omeškaním s odovzdaním diela vznikla škoda, preto požadovaním zmluvnej pokuty vykonáva svoje právo voči žalovanému šikanóznym spôsobom, avšak žalovaný návrh na zníženie zmluvnej pokuty v zmysle ust. nedal. V zmysle tohto ustanovenia pritom súd môže na návrh rozhodnúť, že zmluvnú pokutu neprizná v celej výške, t. j. vo výške, v akej bola medzi stranami dohodnutá, aj keď veriteľovi na jej zaplatenie vznikol nárok. Účelom tohto ustanovenia je zabrániť neadekvátnym majetkovým dôsledkom v prípade, keď by neprimerane vysoká zmluvná pokuta mohla viesť k neprimeraným ziskom vo vzťahu k majetkovej ujme na strane oprávneného a k neprimeranému poškodeniu povinného subjektu. Vznik škody však v prípade uplatnenia moderačného práva súdom nie je podmienkou uplatnenia moderačného práva, ale je okolnosťou limitujúcou spodnú hranicu zníženia zmluvnej pokuty. Nárok na zmluvnú pokutu však je aj v prípade, ak v dôsledku porušenia povinnosti zabezpečenej zmluvnou pokutou škoda nevznikla. Zmluvná pokuta totiž plní nielen reparačnú, ale aj sankčnú funkciu, t. j. je sankciou za nesplnenie zmluvnou pokutou zabezpečenej povinnosti. Preto zmluvnú pokutu treba zaplatiť nielen vtedy, ak škoda vznikne, ale aj vtedy, ak nevznikne žiadna škoda. Aj v týchto prípadoch možno požiadať súd, aby neprimerane vysokú zmluvnú pokutu znížil. Sama neprimeraná výška zmluvnej pokuty nekvalifikuje jej dojednanie za také, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle , a to preto, že zákon umožňuje moderovať výšku zmluvnej pokuty. Preferuje sa zachovanie platnosti právneho úkonu a zároveň korigovanie neprimerane vysokej zmluvnej pokuty prostredníctvom moderácie.

31. Nakoľko úlohou ustanovenia čl. VIII ods. 1 zmluvy o dielo o zmluvnej pokute bolo zabezpečiť včasné plnenie zo strany zhotoviteľa, nie je v predmetnej veci podstatné, či objednávateľovi v súvislosti s oneskoreným odovzdaním diela vznikla reálna škoda a v akej výške. Zmluvná pokuta v tomto prípade mala nielen reparačnú, ale najmä sankčnú funkciu, t. j. mala predstavovať hrozbu sankcie pre

zhotoviteľa, pokiaľ dielo nevykoná včas, nakoľko objednávateľ má logicky záujem na včasnom plnení. Navyše v predmetnej veci žalobca aj uvádzal, že mu určitá škoda vznikla, keďže termín plnenia do 30.6.2009 bol stanovený s ohľadom na to, že bola letná sezóna, teda mal záujem na využívaní diela, avšak v súvislosti s oneskoreným odovzdaním, nebolo možné časť kúpaliska v rámci letnej sezóny prevádzkovať, čo malo vplyv na príjmy zo vstupného a tým aj platobnú schopnosť žalobcu (pojednávanie dňa 20.4.2015). Dokazovanie výšky škody však v predmetnej veci nebolo dôvodné, nakoľko žalovaný návrh na moderovanie výšky zmluvnej pokuty nedal. Súd pritom v zmysle ust. nerozhoduje ex offo, ale len na návrh sporovej strany. Taktiež nie je možné súhlasiť s názorom žalovaného, že uplatnením nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty, by sa žalobca dopúšťal šikany, resp. že by išlo o výkon práva v rozpore s poctivým obchodným stykom ( ). Práve použitím moderačného práva je možné výšku neprimerane vysokej zmluvnej pokuty znížiť. Navyše pri aplikácii ust. skutočnosť, že výška zmluvnej pokuty je neprimerane vysoká, sama o sebe nie je rozhodujúca, pretože dôraz sa kladie na okolnosti výkonu práva, t. j. uplatnenia zmluvnej pokuty. V tomto prípade súd z okolností prípadu nezistil a žalovaný ani netvrdil také okolnosti na svojej strane, ktoré by mohli viesť k záveru o neprimeranom výkone práva. Naopak žalobca dôvodil, že oneskorené odovzdanie diela, viedlo k tomu, že žalobca počas letnej sezóny nemohol prevádzkovať časť kúpaliska, prečo nedosiahol očakávané zisky. Preto aj túto odvolaciu námietku žalovaného spočívajúcu v tom, že žalobca vykonáva právo na zaplatenie zmluvnej pokuty s cieľom spôsobiť ujmu žalovanému, považoval odvolací súd za nedôvodnú.

32. Posledná odvolacia námietka žalovaného spočívala v tom, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nebolo dostatočne odôvodnené, nakoľko v ňom súd náležite nevykonal hodnotenie všetkých vykonaných dôkazov a nevyporiadal sa so všetkými argumentmi žalovaného. K tomuto odvolací súd uvádza, že v predmetnej sporovej veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie výsledky vykonaného dokazovania správne vyhodnotil a na ich základe správne právne odôvodnil svoje rozhodnutie, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je vyčerpávajúce, dostatočne zrozumiteľne odôvodnené a logicky konzistentné. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené sporovými stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku sporovej strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty sporových strán (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. , , a podobne), čo v danom prípade rozhodnutím súdu prvej inštancie splnené bolo. Súd prvej inštancie sa vo svojom rozhodnutí zaoberal všetkými pre svoje rozhodnutie podstatnými skutočnosťami, ktorá argumentácia bola ešte doplnená týmto rozhodnutím odvolacieho súdu. Na ostatnú argumentáciu žalovaného zaoberajúcu sa ďalšími okolnosťami prejednávanej veci, no už nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, preto ani odvolací súd už nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

33. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, po vyporiadaní sa s podstatnou odvolacou argumentáciou žalovaného, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku ako vecne správny, vrátane vecne správneho závislého výroku o náhrade trov konania, odvolaním žiadnej zo strán osobitne nenapadnutého, s použitím potvrdil.

34. Podľa ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

35. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

36. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, podľa ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

37. O náhrade trov odvolacieho konania, s použitím v zmysle , rozhodol odvolací súd ex offo podľa a v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešnému

žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania proti neúspešnému žalovanému. O výške náhrady trov odvolacieho konania v zmysle rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

38. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).