Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_24Co-458-2013.pdf
PDF · 108.5 KB
Case nature
Subarea
24Co/458/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a členov senátu: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Martin Holič, v právnej veci navrhovateľky: A. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. S. XXX, proti odporcom: 1. M. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX, 2. C. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX, obaja odporcovia zastúpení advokátom: Mgr. Róbert Bános, Mierové námestie 2, Galanta, o zaplatenie 2.500,- Eur s príslušenstvom, na odvolanie odporcov proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 27.03.2013, č.k. 5C/288/2012-64, takto
rozhodol:
Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa m e n í tak, že návrh na zaplatenie sumy 2.000,- Eur z a m i e t a .
O trovách konania rozhodne súd prvého stupňa.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa odporcom 1 a 2 uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľke sumu vo výške 2.000,- Eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. O trovách konania rozhodol tak, že o nich rozhodne samostatným uznesením.
Rozhodnutie prvostupňový súd s poukazom na § 50a, § 37 ods. 1, § 41, § 544 ods. 1 a 2, § 545a Občianskeho zákonníka, vecne odôvodnil tým, že medzi účastníkmi bola platne uzavretá zmluva o budúcej kúpnej zmluve, ktorej predmetom bol záväzok uzavrieť v stanovenej dobe kúpnu zmluvu. I keď navrhovateľka namieta absolútnu neplatnosť tejto zmluvy z dôvodov, že zmluvu nepodpísala sama odporkyňa v 2. rade a tiež pre svoju neurčitosť a nezrozumiteľnosť, ale aj neprimeranosť zmluvnej pokuty, súd sa s týmto jej názorom nestotožnil, keď nebolo preukázané, žeby zmluvu nepodpísala sama odporkyňa v 2. rade. Súd nenašiel ani iný dôvod, aby túto zmluvu považoval za absolútne neplatnú. Ak možno hovoriť o neplatnosti, tak iba čiastočnej a aj to iba v článkoch a častiach zmluvy, kde niektoré ustanovenia odkazujú na ustanovenia zmluvy, ktoré o zloženej zálohe nič nehovoria, avšak ktorá skutočnosť nemá vplyv na platnosť dojednania ohľadne zmluvnej pokuty, súd nepovažoval za neurčité a nezrozumiteľné ostatné znenie čl. IV. ods. 4 zmluvy týkajúce sa dojednania o zmluvnej pokute, medzi účastníkmi bola platne dojednaná zmluvná pokuta vo výške 2.500,- Eur. Odstúpenie od zmluvy v marci 2012 zo strany navrhovateľky bolo uskutočnené oneskorene a aj preto je z hľadiska posúdenia predmetu tohto konania právne bezvýznamné. Bolo potrebné posúdiť či odmietnutie poskytnutia úveru zo strany L. navrhovateľke je možné považovať za vážnu právnu skutočnosť, ktorá bránila realizácii obchodu (podľa čl. IV. ods. 3 zmluvy), resp. za okolnosť a dôvod, ktorý vznikol na strane navrhovateľky a posudzovať ho podľa čl. IV. ods. 4 zmluvy. Vzhľadom k tomu, že v čl. IV. ods. 3 zmluvy (v zátvorke) sú uvedené aké právne skutočnosti mali účastníci na mysli (aká bola vôľa účastníkov) a išlo o tie skutočnosti, ktoré boli viazané na nehnuteľnosť, súd dospel k záveru, že odmietnutie poskytnutia úveru v danej veci, je dôvodom spočívajúcim na strane navrhovateľky a preto prichádza do úvahy aplikovať čl. IV. ods. 4 veta prvá zmluvy. Pri skúmaní platnosti dojednania zmluvnej pokuty z hľadiska dobrých mravov, zvážil funkciu zmluvnej pokuty (funkciu preventívnu, uhradzovaciu a sankčnú). V súvislosti s výškou zmluvnej pokuty je potrebné, aby pokuta zahrnovala všetky škody, ktoré je možné v danom konkrétnom vzťahu s porušením určitej povinnosti očakávať, musí mať dostatočnú, nie však premrštenú výšku. Zmluvná pokuta, ktorej výška výrazne prevyšuje výšku skutočne vzniknutej škody, je neprimeraná a pre rozpor s dobrými mravmi neplatná. Pri posudzovaní primeranosti dojednanej zmluvnej pokuty je potrebné prihliadol k celkovým okolnostiam, jeho pohnútkam a účelom, ktorý sledoval. Zmluvnou pokutou nebola zabezpečená povinnosť navrhovateľky zaplatiť odporcom kúpnu cenu, ktorá bola dojednaná na sumu 55.500,- Eur, preto nie je možné posudzovať primeranosť výšky zmluvnej pokuty vzhľadom ku kúpnej cene, ale z pohľadu zabezpečovacej povinnosti uzavrieť kúpnu zmluvu. Ak má zmluvná pokuta z hľadiska jej súladu s dobrými mravmi byť primeraná funkciám, ktoré má plniť, javí sa dojednaná výška v danom prípade neprimeraná. Táto skutočnosť sa prejavuje o to výraznejšie, ak má byť dojednaná výška zmluvnej pokuty považovaná z pohľadu jej uhradzovacej funkcie. Pre naplnenie tejto funkcie zmluvnej pokuty je potrebné, aby jej výška predstavovala súhrn eventuálne v úvahu prichádzajúcich škôd, ktoré je možné v danom prípade v dôsledku porušenia zabezpečenej povinnosti očakávať. (rozsudok NS ČR, sp. zn. 33 Odo 890/2002) Okrem, bol súd toho názoru, že je potrebné prihliadnuť aj na všetky okolnosti, ktoré znemožnili navrhovateľke uzavrieť kúpnu zmluvu, pričom nemal za preukázané aká škoda odporcom vznikla tým, že medzi účastníkmi nedošlo k uzavretiu zmluvy. I keď odporcovia tvrdili, že museli splácať úver, túto skutočnosť nemal súd za preukázanú. Mal za preukázané, že ešte v čase zadávania vyhotovenia znaleckého posudku znalkyňou Ing. Zálešákovou 28.09.2011, bola ako ťarcha na nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom budúcej kúpnej zmluvy, zapísané záložné právo v prospech VÚB, a.s.. Z výsluchu navrhovateľky vyplynulo, že k tomu, aby mohla požiadať o poskytnutie úveru, na nehnuteľnosti nemali byť ťarchy a potrebovala ďalšie podklady od odporcu v 1. rade. Z tohto dôvodu mohla o úver požiadať až začiatkom októbra 2011. Za daných okolností, keď súd nemal za preukázanú škodu, ktorá by odporcom vznikla neuzavretím zmluvy, ale s prihliadnutím aj na ďalšie vyššie uvedené okolnosti, keď ani pri najmenšej vôli nebolo objektívne možné uzavrieť kúpnu zmluvu do 31.10.2011, a to bez ohľadu na výsledok žiadosti navrhovateľky o poskytnutie úveru, nemožno povedať, že práve z dôvodov na strane navrhovateľky nedošlo k uzavretiu zmluvy. Bolo to aj z dôvodov na strane odporcov, kvôli ktorým musela navrhovateľka čakať, aby mohla požiadať o úver. Preto vzhľadom ku všetkým okolnostiach sa súdu javila ako primeraná výška zmluvnej pokuty 500,- Eur. Keďže súd mal za preukázané, že sumu 2.500,- Eur, ktorú navrhovateľka zložila odporcom ako zálohu, navrhovateľke doteraz nevrátili, návrh navrhovateľky je dôvodný v časti o zaplatenie sumy 2.000,- Eur, vyhovel návrhu navrhovateľky v tejto časti.
Proti tomuto rozsudku podali prostredníctvom advokáta odvolanie odporcovia 1 a 2, ktorým navrhli napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamietnuť, alebo ho zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, uplatniac odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p.. Odporcovia sa stotožnili s názorom súdu prvého stupňa v časti odmietnutia navrhovateľkou namietanej absolútnej neplatnosti zmluvy a tiež so záverom, že neposkytnutie úveru navrhovateľke nemožno považovať za vážne právne skutočnosti v zmysle čl. IV. ods. 3 zmluvy, ako aj so záverom, že odstúpenie od zmluvy zo strany navrhovateľky v marci 2012 bolo oneskorené a právne bezvýznamné. Odvolatelia sa však nestotožnili s moderáciou zmluvnej pokuty, poukazujúc na to, že navrhovateľka kontaktovala odporcov na základe inzerátu s vážnym záujmom o kúpu nehnuteľností, na základe dohody došlo dňa 10.09.2011 k uzavretiu zmluvy o budúcej zmluve, ktorá mala byť uzatvorená do 31.10.2011 a do tohto termínu sa navrhovateľka zaviazala zaplatiť kúpnu cenu, pri podpise zmluvy bola zaplatená prvá časť kúpnej ceny vo výške 2.500,- Eur. Navrhovateľka pritom tvrdila, že má predschválený úver a bude potrebné dotiahnuť len formality, k uzavretiu zmluvy však nedošlo, navrhovateľka prosila odporcov, aby nehnuteľnosti nepredávali, k písomnému predĺženiu však nedošlo. Odporca už v tom čase zaostával so splátkami svojho úveru vo VÚB, mal tiež problémy s nedoplatkami na dani voči štátu. Začiatkom januára 2012 navrhovateľka odporcom oznámila, že úver jej nebol schválený a žiadala o vrátenie sumy 2.500,- Eur, s čím odporca nesúhlasil, nakoľko mala dostatok času na zabezpečenie si finančných prostriedkov, odporcovia tiež odmietli niekoľko ponúk. Zaplatený preddavok kúpnej ceny bol považovaný a dohodnutý ako zmluvná pokuta, preto nebol dôvod navrhovateľke sumu 2.500,- Eur vrátiť. Následne 26.01.2012 sa odporcom podarilo nehnuteľnosti predať inému kupujúcemu. Navrhovateľka počas účinnosti zmluvy do 31.10.2011 nepreukázala, že jej neboli poskytnuté finančné prostriedky, doklad o zamietnutí žiadosti o poskytnutie úveru bol vydaný až dňa 23.11.2011, tento doklad odporcom nezaslala. Odporcom vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty dňom 01.11.2011. Zmluvná pokuta bola jasne a zrozumiteľne dojednaná v čl. IV. ods. 4 zmluvy, v poslednej vete došlo len k chybe v písaní, kde je mylne uvedený čl.
V. ods. 1 písm. a) zmluvy, správne má byť uvedený čl. III. ods. 1 písm. a) zmluvy, čo s poukazom na § 37 ods. 3 Obč. zákonníka nespôsobuje neplatnosť dojednania zmluvnej pokuty. Táto nebola vzhľadom na všetky okolnosti prípadu, najmä na hodnotu a význam zabezpečovacej povinnosti, neprimeraná, preto nebol dôvod na jej zníženie, keď zmluvnou pokutou vo výške 2.500,- Eur bola zabezpečená povinnosť navrhovateľky uzavrieť s predávajúcimi kúpnu zmluvu k nehnuteľnostiam odporcov v hodnote 55.000,- Eur, zmluvná pokuta teda bola dojednaná vo výške 4,55% z kúpnej ceny. Odvolatelia poukázali na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 2 Odon 111/97, ktorý považoval za primeranú zmluvnú pokutu vo výške 10% z kúpnej ceny. Odvolatelia poukázali na ďalšie okolnosti prípadu, keď samotnú zmluvu nevypracovali oni, ale realitný maklér, zmluva v žiadnom prípade neznevýhodňovala kupujúcu, bola vyvážená pre obe zmluvné strany, predávajúci splnili všetky svoje povinnosti, použili zálohu 2.500,- Eur na zmluvne dojednaný účel, stiahli nehnuteľnosť z ponuky internetových stránok, neponúkali ju na predaj ani ihneď po uplynutí dohodnutej doby, ale čakali, ako sa vyvinie situácia navrhovateľky, ktorá ako zamestnankyňa banky vzhľadom na všetky okolnosti mala vedieť, či jej úver za jej finančných a majetkových pomerov bude schválený.
Navrhovateľka odvolanie nepodala a k dourčenému odvolaniu odporcov sa písomne nevyjadrila.
Súd prvého stupňa dopĺňacím rozsudkom č.k. 5C/288/2012-85 zo dňa 19.06.2013 návrh navrhovateľky v časti o zaplatenie sumy 500,- Eur zamietol. Tento rozsudok bol vydaný z dôvodu, že pôvodným rozsudkom nebolo rozhodnuté o celom predmete konania, keď súd vyhovel návrhu navrhovateľky v časti o zaplatenie sumy 2.000,- Eur, opomenul však rozhodnúť o zvyšku predmetu konania v časti sumy 500,- Eur. Proti tomuto dopĺňaciemu rozsudku odvolanie podané nebolo, nejednalo sa o výrok závislý, preto rozhodnutie prvostupňového súdu v tejto časti nadobudlo právoplatnosť a nestalo sa predmetom odvolacieho prieskumu.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), po vykonaní odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 1 O.s.p.), a dospel k záveru, že odvolaniu odporcov je potrebné priznať úspech, keďže napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa nie je vecne správne a je potrebné ho zmeniť.
Z obsahu spisu vyplýva a vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa čiastočne vyhovel návrhu, ktorým sa navrhovateľka domáhala zaplatenia sumy 2.500,- Eur. Súd prvého stupňa rozhodol tak, že odporcovia 1 a 2 sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľke sumu vo výške 2.000,- Eur do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Podstatou sporu je to, že medzi účastníkmi došlo k uzavretiu zmluvy o budúcej zmluve, na základe ktorej navrhovateľka mala odkúpiť nehnuteľnosť odporcov za dohodnutú kúpnu cenu 55.500,- Eur, pričom na túto kúpu zložila preddavok 2.500,- Eur. V písomnej zmluve o budúcej zmluve existuje dohoda účastníkov obsiahnutá v čl. 4 ods. 1 veta prvá, v zmysle ktorej kúpnu zmluvu sa budúci predávajúci zaväzujú uzatvoriť s budúcou kupujúcou najneskôr do 31.10.2011 a budúca kupujúca sa zaväzuje do 31.10.2011 uhradiť aj kúpnu cenu. Podľa čl. 4 ods. 4 zmluvy, ak budúca kupujúca nesplní povinnosť podpísať kúpnu zmluvu z dôvodov na jej strane alebo z dôvodov na jej strane odstúpi od zmluvy počas trvania záväzku, je povinná zaplatiť budúcim predávajúcim zmluvnú pokutu vo výške 2.500,- Eur. Za túto pokutu sa bude považovať suma zaplatená podľa čl. 5 ods. 1 písm. a).
K uzavretiu kúpnej zmluvy medzi účastníkmi nedošlo v podstate z dôvodu, že navrhovateľke nebolo bankou vyhovené a nebol jej poskytnutý úver z dôvodu nízkej bonity navrhovateľky ako klienta banky. Navrhovateľka listom až z 22.03.2012 odstúpila od zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, nakoľko kúpna zmluva nebola uzavretá z dôvodu, že počas účinnosti zmluvy sa objavili vážne právne skutočnosti, ktoré bránili realizácii obchodu. Tieto mali spočívať práve v tom, že jej bola zamietnutá žiadosť o poskytnutie úveru na predmet zmluvy. Zároveň odporcov žiadala o vrátenie zloženej zálohy 2.500,- Eur a pokiaľ tejto žiadosti nebolo vyhovené tento nárok si navrhovateľka uplatnila predmetným návrhom.
Odvolací súd sa stotožňuje so závermi súdu prvého stupňa, pokiaľ vec právne posúdil v zmysle § 50a, § 37 ods. 1, § 41 OZ, § 544 ods. 1 a 2, § 545a Občianskeho zákonníka. Je nesporné, že medzi účastníkmi bola platne uzavretá zmluva o budúcej kúpnej zmluve, ktorej predmetom bol záväzok uzavrieť v stanovenej dobe kúpnu zmluvu. Súd prvého stupňa sa správne vysporiadal s námietkou navrhovateľky, ktorá namietala absolútnu neplatnosť tejto zmluvy z dôvodov, že zmluvu nepodpísala sama odporkyňa 2 a tiež, že zmluva pre svoju neurčitosť a nezrozumiteľnosť, ale aj neprimeranosť zmluvnej pokuty mala byť absolútne neplatná. Súd prvého stupňa sa správne nestotožnil s týmto tvrdením a nenašiel ani iný dôvod, pre ktorú by bolo potrebné zmluvu účastníkov považovať za absolútne neplatnú. V ďalšom správne konštatoval, že odstúpenie od zmluvy v marci 2012 zo strany navrhovateľky bolo uskutočnené oneskorene a aj preto je z hľadiska posúdenia predmetu tohto konania právne bezvýznamné.
Súd prvého stupňa posudzoval okolnosti ako aj dôvody, za ktorých došlo k odstúpeniu od zmluvy zo strany navrhovateľky a záverom po vyhodnotení týchto okolností a podmienok dospel k záveru, že primeranou výškou zmluvnej pokuty je suma 500,- Eur. Odvolací súd sa s týmto záverom, ktorý sa týka posúdenia výšky zmluvnej pokuty a jej znížením, nestotožňuje. Výška zmluvnej pokuty závisí výlučne od vôle a dohody zmluvných strán. Zákon žiadnym spôsobom priamo neobmedzuje maximálnu výšku zmluvnej pokuty. Každý jednotlivý prípad je svojim spôsobom individuálny a špecifický tak, že všeobecné ohraničenie výšky zmluvnej pokuty nie je v podstate reálne možné. Limitovať výšku zmluvnej pokuty v jednotlivých konkrétnych prípadoch však môže predovšetkým súlad dohody o zmluvnej pokute s niektorými všeobecnými požiadavkami zákona. V tomto smere odvolací súd poukazuje na ust. § 39 Občianskeho zákonníka, ktorý požaduje požiadavku súladu právneho úkonu s dobrými mravmi. Ak by teda výška zmluvnej pokuty v konkrétnom prípade odporovala dobrým mravom, išlo by o neplatnosť právneho úkonu a to neplatnosť absolútnu.
Možným následkom nevyváženosti výšky zmluvnej pokuty v pomere k významu a hodnote zabezpečovaného záväzku môže byť zníženie výšky tejto pokuty na primeranú mieru súdom. Spočíva v moderačnom práve súdu, tzn. súd môže na návrh účastníka konania rozhodnúť, že zmluvnú pokutu neprizná v celej výške dohodnutej stranami, aj keď veriteľovi na zaplatenie zmluvnej pokuty podľa zmluvy vznikol nárok. Moderačné právo súdu vo vzťahu k zmluvnej pokute je upravené v § 545a Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Pokiaľ súd využije modelačné právo a zmluvnú pokutu zníži, musí svoje rozhodnutie v tomto smere riadne odôvodniť tak, aby bolo preskúmateľné. Kritériami pre určenie primeranosti zmluvnej pokuty a prípadnom využití moderačného práva sa súd musí zaoberať predovšetkým relevantnými okolnosťami prípadu. Súd sa musí zamerať najmä na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, na skutočnosti, či došlo k vzniku škody alebo nie, možnosť oprávnenej strany požadovať náhradu škody a rozsah tejto náhrady, reciprocitu zmluvnej pokuty, spôsob zapracovania zmluvnej pokuty do zmluvy, dodatočné plnenie zabezpečovanej povinnosti, odstúpenie jednej zo zmluvných strán od zmluvy, zbavenie sa povinnosti zaplatením zmluvnej pokuty, uplatnenie iných postihov voči dlžníkovi, druh zavinenia dlžníka ako aj druh zabezpečovanej povinnosti. Okrem toho sa má prihliadnuť aj na hospodársku pozíciu zmluvných strán pri uzatváraní zmluvy.
Z ustálenej rozhodovacej činnosti súdov vyplýva, že účelom zmluvnej pokuty zakotvenej v ustanovení § 544 a 545 Občianskeho zákonníka, je donútiť dlžníka hrozbou majetkovej sankcie k riadnemu splneniu záväzku. Zmluvná pokuta teda predovšetkým predstavuje hrozbu dlžníkovi, že pokiaľ nesplní svoju (najmä) zmluvnú povinnosť, vznikne mu povinnosť poskytnúť pre tento prípad dojednané plnenie t.j. pokutu. Dojednaná zmluvná pokuta má teda v prvom rade čeliť porušeniu povinnosti (funkcia prevenčná), lebo ak bude zabezpečená povinnosť plnená, bola hlavná funkcia zmluvnej pokuty vyčerpaná. Okrem toho má zmluvná pokuta i funkciu reparačnú (uhradzovaciu), lebo jej zmyslom je tiež reparovať na strane veriteľa ujmu, ktorá mu vznikla v dôsledku porušenia povinnosti zo strany dlžníka. Zároveň však v sebe zmluvná pokuta môže zahrňovať i ďalšie čiastky, ktoré predstavujú trest (sankciu) pre toho, kto povinnosť porušil, čo vyplýva z výslovného znenia ustanovenia § 544 Občianskeho zákonníka, ktoré povinnosť hradiť zmluvnú pokutu činí nezávislou na vzniku škody. Inými slovami povedané, zmluvná pokuta je peňažná čiastka, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v prípade, že nesplní svoju zmluvnú povinnosť, na ktorú je pokuta viazaná a to bez ohľadu na to, či porušením povinností vzniká veriteľovi škoda.
Zmluvná pokuta v určitom zmysle, okrem zabezpečovacej funkcie, plní aj funkciu paušalizovanej náhrady škody. Veriteľovi uľahčuje pozíciu v prípadnom spore, pretože nemusí preukazovať výšku škody a právo na pokutu má, aj keď mu žiadna škoda nevznikla. I keď právo na zmluvnú pokutu vzniká bez ohľadu na to, či porušením zmluvnej povinnosti vznikla oprávnenému škoda, predsa je medzi zmluvnou pokutou a škodou vzniknutou porušením zabezpečenej zmluvnej povinnosti, resp. povinnosťou ju nahradiť, súvislosť (podľa § 545 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvná pokuta nahradzuje náhradu škody). Priznanie zmluvnej pokuty mnohonásobne prevyšujúcej právo, ktoré zabezpečuje, by viedlo k celkom neodôvodnenému majetkovému prospechu povinného a vo vzťahu k povinnému by bolo neúmerne prísnou a bezdôvodnou sankciou, ktorá nie je nevyhnutná pre naplnenie zabezpečovacej funkcie zmluvnej pokuty.
Pri posudzovaní primeranosti výšky zmluvnej pokuty súd prihliada na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Zmluvnú pokutu vo výške jednej päťdesiatiny z hodnoty zabezpečovaného záväzku nemožno považovať za neprimeranú. (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Obo 283/98, 18/1999 ZSP)
Ustanovenie § 545a Obč. zákonníka doplnené novelou (zákonom č. 568/2007 Z.z.), zakotvuje možnosť, aby súd znížil neprimeranú zmluvnú pokutu rovnako ako je to upravené aj v Obchodnom zákonníku (§ 301 OBZ). Súd pritom prihliadne na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti a aj na dôsledky, resp. na ujmy, aké nastali porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta viaže. Ujma môže byť tak majetková (vznik škody), ako aj nemajetková, ktorá môže spočívať napríklad v poškodení mena u fyzickej osoby či v poškodení dobrého mena, povesti a pod. u právnickej osoby. Súd ďalej prihliadne aj na výšku škody, ktorá vznikla, a to za podmienky, že veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje. Zmluvné strany sa v zmysle § 545 ods. 2 môžu dohodnúť, že okrem zmluvnej pokuty je veriteľ oprávnený požadovať aj náhradu škody. Pri rozhodovaní o znížení zmluvnej pokuty súd vezme do úvahy aj to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej škody. Pôjde teda o také prípady, keď výška škody bude nižšia ako dojednaná zmluvná pokuta. Ustanovenie § 545a Obč. zákonníka v aktuálnom znení dáva súdu oprávnenie neprimerane vysokú zmluvnú pokutu znížiť. Použitie moderačného práva je zásahom do zmluvnej voľnosti účastníkov záväzkového vzťahu. Zmluvná voľnosť je jedným zo základných princípov, ktorým je ovládaná oblasť občianskoprávnych zmluvných vzťahov. Zákonná úprava však možnosť takéhoto zásahu predpokladá a upravuje. Zásah súdu do zmluvných vzťahov aplikáciou § 545a Obč. zákonníka by mal byť výnimočným postupom len v skutočne odôvodnených prípadoch, ak sa pokuta (jej výška) javí ako neprimerane vysoká.
Odvolací súd v danom prípade s prihliadnutím na všetky konkrétne okolnosti daného prípadu dospel k záveru, že medzi účastníkmi došlo k riadne dohodnutej zmluvnej pokute v jej písomnej podobe a jej výška je primeraná tak, ako bola účastníkmi dohodnutá, tzn. že pokiaľ navrhovateľka zaplatila ako preddavok 2.500,- Eur, čo predstavuje necelých 5% z dohodnutej kúpnej ceny vo výške 55.500,- Eur, podľa názoru odvolacieho súdu ide o primeranú výšku zmluvnej pokuty.
Okolnosti daného prípadu spočívajú najmä v tom, že samotná navrhovateľka prejavila záujem o kúpu nehnuteľností a za týmto účelom kontaktovala odporcov prostredníctvom realitného makléra. Navrhovateľka pracovala pre stavebnú sporiteľňu, preto možno odôvodnene predpokladať, že mala vedomosť o tom, aké sú podmienky poskytnutia úveru na financovanie kúpy nehnuteľností. Kúpa nehnuteľností určite nie je bežnou záležitosťou, bolo preto v záujme a možnostiach navrhovateľky dôkladne zvážiť všetky okolnosti uzavretia zmluvy o budúcej zmluve. Navrhovateľka slobodne a dobrovoľne uzavrela s odporcami predmetnú zmluvu o budúcej zmluve, čím vyjadrila súhlas s dohodnutými zmluvnými podmienkami, ktorých súčasťou bolo aj dojednanie zmluvnej pokuty. Navrhovateľka si teda musela byť vedomá, že v prípade porušenia jej povinnosti uzavrieť kúpnu zmluvu do 31.10.2011 z dôvodov na jej strane, vzniká odporcom právo na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 2.500,- Eur, za ktorú bude považovaná zaplatená časť kúpnej ceny. Navrhovateľka sa dobrovoľne zaviazala na uzavretie zmluvy a zaplatenie kúpnej ceny do 31.10.2011, mala preto v čase uzavretia zmluvy u budúcej zmluve sama dôsledne zvážiť reálnosť uzavretia kúpnej zmluvy. Nie je pritom vôbec rozhodujúce, či mala predschválený úver, ako to tvrdili odporcovia, a ako to popierala navrhovateľka. Dôvodom neuzavretia kúpnej zmluvy bolo výlučne to, že navrhovateľke nebol poskytnutý úver a teda nemala prostriedky na zaplatenie kúpnej ceny. Odporcovia poskytli všetku potrebnú súčinnosť (výmaz záložného práva), na ich strane neboli žiadne okolnosti, ktoré by znamenali porušenie ich zmluvných povinností.
Bolo potrebné prihliadnuť tiež na to, že zmluva o budúcej zmluve bola vyvážená a neznevýhodňovala ani jednu zo zmluvných strán, keď aj pre prípad porušenia zmluvných povinností zo strany odporcov bola dojednaná zmluvná pokuta vo výške 2.500,- Eur. Čo sa týka primeranosti výšky zmluvnej pokuty, jej výšku je potrebné posudzovať v pomere k významu zabezpečovanej povinnosti, ktorou bolo uzatvorenie kúpnej zmluvy a zaplatenie kúpnej ceny 55.500,- Eur do 31.10.2011. V prípade riadneho plnenia zmluvy mohli odporcovia odôvodnene očakávať, že navrhovateľke predajú predmetné nehnuteľnosti a získajú kúpnu cenu 55.500,- Eur, pričom odporca 1 potreboval peniaze na splátky úveru a dlhu na dani. Odporcovia boli obmedzení tiež tým, že nehnuteľnosti neponúkali na predaj iným záujemcom a vystavovali sa aj možnému riziku, kedy a za akých podmienok nájdu iného záujemcu o kúpu v prípade, že nedôjde k uzavretiu kúpnej zmluvy s navrhovateľkou. V tomto kontexte je potrebné posudzovať prípadnú, očakávateľnú škodu, ktorá odporcom hrozila v prípade porušenia povinnosti zo strany navrhovateľky. Ide o bežnú a akceptovateľnú prax na realitnom trhu, ak záujemca o kúpnu nehnuteľností uzavrie zmluvu o budúcej zmluve, v ktorej sa zaviaže do určitej lehoty uzavrieť kúpnu zmluvu, pričom porušenie tejto jeho povinnosti z dôvodov na jeho strane (napr. v dôsledku neposkytnutia úveru) je sankcionované zmluvnou pokutou, za ktorú môže byť považovaná zaplatená časť kúpnej ceny, s podmienkou, že jej výška je primeraná.
S poukazom na vyššie uvedené odôvodnenie, pokiaľ súd prvého stupňa návrhu navrhovateľky vyhovel v časti zaplatenia sumy 2.000,- Eur, neboli preto splnené podmienky ani na potvrdenie (§ 219) a ani na zrušenie (§ 221 ods. 1) rozsudku súdu prvého stupňa, keď prvostupňový súd nerozhodol vecne správne, odvolací súd preto rozsudok súdu prvého stupňa s použitím § 220 O.s.p. zmenil tak, že žalobný návrh na zaplatenie sumy 2.000,- Eur zamietol.
S poukazom na § 224 ods. 4 O.s.p. o trovách tohto odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.
Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.