Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoCsp/24/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava IČO 35 724 803, právne zastúpený: Advokátska kancelária Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 53 255 739,proti žalovanému: I. Č., T.. X.XX.XXXX, H. F. U. XXXX/XX, XXX XX W., o zaplatenie 332,24 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. -105 zo dňa 7. apríla 2021, takto jednohlasne

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok.

Stranám sporu sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:

„ I. Žalobu zamieta.

II. Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.“

2. Rozhodnutie právne posúdil okrem iného ustanovením , tretia veta, , , , , , , , , , , , , , a (ďalej len „), , v platnom znení, (ďalej len „“).

3. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 20.10.2020 sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 332,24 eur s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že zmluvou o postúpení pohľadávok uzavretou medzi ním a Slovenskou sporiteľňou, a.s. bola na neho postúpená predmetná pohľadávka. V čase postúpenia bol žalovaný napriek písomnej výzve postupcu v nepretržitom omeškaní so splatením čo i len časti záväzku viac ako 90 kalendárnych dní. Slovenská sporiteľňa, a.s. uzavrela so žalovaným dňa 18.3.2015 Zmluvu č. XXXXXXXXXX/XXXX (ďalej len „Zmluva“), ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne, a.s. (ďalej len „VOP“). Právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému peňažné prostriedky, podmienky čerpania, splácania a podmienky pri neplnení zmluvných povinností sú upravené v zmluve a vo VOP. Zmluva obsahuje všetky podstatné náležitosti podľa a zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalovaný neplnil v stanovených termínoch splátky, čím porušil svoju zmluvnú povinnosť. Pohľadávka ku dňu postúpenia predstavovala 324,31 eur (istina 148,72 eur, úroky 44,-

eur, úroky z omeškania 13,59 eur a poplatky 118,- eur) v súlade s prílohou k zmluve o postúpení pohľadávok, kde postupca deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe je generovaná systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky. Žalovaný po postúpení pohľadávky neuhradil žiadnu sumu. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje istinu vo výške 332,24 eur a zmluvný úrok vo výške 115,43 eur. Žalobca si uplatňuje zákonný úrok z omeškania počnúc dňom 10.12.2019, t.j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky.

4. Žalobca v podaní zo dňa 8.1.2020 špecifikoval debetné operácie vo výške 11.835,05 eur (výber kartou + platba kartou + odchádzajúce platby z účtu). Poplatky vyčíslil na sumu 74,70 eur, riadne debetné úroky predstavujú sumu vo výške 117,48 eur a zmluvné úroky z omeškania z nepovoleného prečerpania sumu vo výške 34,08 eur. Žalovaný uhradil sumu vo výške 11.511,57 eur. Kreditný úrok činí 24,02 eur. Súčet debetných operácií na účte žalovaného predstavuje sumu vo výške 12.061,31 eur a súčet kreditných operácií na účte žalovaného predstavuje sumu vo výške 11.535,59 eur. Žalobca uviedol, že z úhrad žalovaného bola na istinu započítaná suma vo výške 11 502,81 eur, na poplatky suma vo výške 30,70 eur, na riadny úrok suma vo výške 2,05 eur a na úrok z omeškania suma vo výške 0,03 eur. Rozdiel debetných a kreditných operácií na účte žalovaného ku dňu vypovedania Zmluvy/ vyhlásenia mimoriadnej splatnosti, t.j. ku dňu 15.06.2018, predstavuje sumu vo výške 525,72 eur (v platobnej histórií evidované ako „Presun pohľadávky do úveru“) a v zmysle započítania vykonaných úhrad pozostáva z istiny vo výške 332,24 eur, z poplatkov vo výške 44,- eur, riadneho úroku vo výške 115,43 eur, úroku z omeškania zmluvného v sume 34,05 eur. Žalovaná suma predstavuje neuhradenú istinu úveru. Žalovaný sa k žalobe a jej prílohám, ktoré mu boli doručené dňa 12.11.2020, napriek výzve súdu písomne nevyjadril.

5. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní zistil skutkový stav, podľa ktorého dňa 18.3.2015 uzatvoril žalovaný so Slovenskou sporiteľňou, a.s. Zmluvu o Osobnom účte, na základe ktorej na základe ktorej banka poskytla žalovanému ako klientovi bankové produkty - vedenie bežného účtu, vydanie platobnej karty k účtu, poskytnutie elektronických služieb, vydanie a poskytnutie povoleného prečerpania k účtu.

6. Výzvou zo dňa 14.11.2016 právny predchodca žalobcu vyzýval žalovaného na úhradu dlžnej sumy k 31.10.2016 vo výške 64,97 Eur do 15 dní od doručenia výzvy.

7. Pôvodný veriteľ - Slovenská sporiteľňa, a.s. listom zo dňa 14.6.2018 odstúpil od zmluvy v súlade s dohodnutými podmienkami pre poskytovanie bankových produktov a služieb a zároveň požadoval úhradu pohľadávky vo výške 525,72 eur do 7 dní od doručenia oznámenia.

8. Výzvou zo dňa 12.9.2018 právny zástupca žalobcu vyzýval žalovaného na úhradu dlhu, ktorý ku dňu 12.9.2018 predstavoval sumu vo výške 321,29 eur.

9. Pohľadávka banky bola postúpená na žalobcu Zmluvou o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/X. zo dňa 9.12.2018. Z Prílohy č. 1 Zmluvy o postúpení pohľadávok vyplýva, že predmetom postúpenia bola pohľadávka voči žalovanému z titulu Zmluvy vo výške 559,05 eur, z toho istina činila 332,24 eur. Postúpenie pohľadávky bolo žalovanému oznámené postupcom listom zo dňa 10.12.2019. Žalovaný po postúpení pohľadávky nevykonal ani čiastočnú úhradu dlžnej sumy.

10. Zmluva uzatvorená medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou aj v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a v zmysle .

11. Právny predchodca žalobcu ako dodávateľ, ktorý zmluvu naformuloval, sa dobrovoľne rozhodol využiť inštitút odstúpenia od zmluvy, aj keď existujú iné inštitúty súkromného práva, ktoré zmluvu komplexne nerušia s účinkami od momentu jej uzavretia (napr. zosplatnenie). Hoci je úver absolútnym obchodom, pri posudzovaní tohto právneho vzťahu majú prednosť osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré tvoria súčasť špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva ( a nasl. ).

12. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že zmluva bola zrušená od začiatku ( ), preto vzniklo žalobcovi len právo domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia podľa zásad vyplývajúcich z ust. . Pri zrušenej zmluve je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal ( ).

13. Vzhľadom na je súd povinný aj z úradnej moci prihliadať na oslabenie nároku žalobcu voči spotrebiteľovi z dôvodu jeho premlčania. Ide o procesné ustanovenie, ktoré je súd povinný aplikovať v čase rozhodovania o predmetnom nároku.

14. V prípade bezdôvodného obohatenia pre začiatok plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci deň, keď sa oprávnený skutočne dozvedel (bez ohľadu na to, že pri vynaložení všetkého úsilia sa mohol dozvedieť skôr), že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto na jeho úkor bezdôvodné obohatenie získal. Žalobca ako veriteľ mohol hneď od momentu zrušenia Zmluvy vedieť, kto sa bezdôvodne obohatil a v akom rozsahu.

15. Žalobca síce nepredložil súdu listinu preukazujúcu doručenie odstúpenia žalovaného od zmluvy, avšak podľa čl. 6.3 Všeobecných obchodných podmienok SLSP a.s., písomnosť doručovaná poštou sa v tuzemsku považuje za doručenú v tretí deň po jej odoslaní. Z uvedeného je zrejmé, že objektívne mohol právny predchodca žalobcu odoslať odstúpenie od zmluvy už dňa 14.6.2018, pričom dňa 17.6.2018 bolo možné považovať odstúpenie od zmluvy za doručené žalovanému. Nepreukázanie určitej skutočnosti žalobcom ako dodávateľom nemôže ísť na úkor žalovaného ako spotrebiteľa. Dvojročná subjektívna premlčacia doba začala plynúť 18.6.2018 a uplynula 18.6.2020. Pretože došlo zrušeniu Zmluvy v dôsledku odstúpenia od nej a žaloba bola podaná na súde až dňa 20.10.2020, stalo sa tak po uplynutí 2-ročnej subjektívnej premlčacej doby na priznanie bezdôvodného obohatenia. Z dôvodu premlčania nároku súd žalobu zamietol.

16. O trovách konania súd rozhodol podľa a . Žalobca v tomto konaní nemal úspech a preto je povinný nahradiť trovy konania žalovanému. Keďže však žalovanému žiadne trovy nevznikli, súd mu ich nepriznal.

17. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Odvolanie odôvodnil tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci; a z dôvodu, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

18. Namietal, že ustanovenie je potrebné vykladať tak, že ak žalovaný nespochybnil tvrdenia žalobcu a rovnako podľa názoru súdu sú tieto tvrdenia preukázané, tzn. skutkové tvrdenia neboli sporné, potom súd v zmysle ust. žalobe vyhovie bez nariadenia pojednávania. Avšak v prípade, ak skutkové tvrdenia sú sporné, resp. súd nemá určité skutočnosti za preukázané, potom nie sú splnené podmienky pre rozhodnutie v zmysle ustanovenia , t.j. bez nariadenia pojednávania. Rozhodnutie súdu je teda podľa názoru žalobcu nesprávne, resp. vychádza z nesprávneho procesného postupu. Namietal aj, že v danom konaní súd nevyslovil svoje predbežné právne posúdenie veci, neprezentoval pred stranami žiadnu skutočnosť ako spornú, čím nevytvoril zákonný priestor na doplnenie dôkazov. Na základe toho súd odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom.

19. Žalobca poukázal na záver súdu prvej inštancie, kedy súd posúdil odstúpenie od zmluvy v zmysle ustanovenia , podľa ktorého sa odstúpením od zmluvy zmluva zrušuje od začiatku (a teda nazerá sa na ňu ako keby nebola uzavretá) a zároveň aplikoval na vec ust. . Pri posudzovaní nároku v zmysle ustanovení o bezdôvodnom obohatení sa s ohľadom na zrušenie zmluvy od počiatku nemôže aplikovať ustanovenie , nakoľko toto ustanovenie sa viaže výlučne na vzťahy zo spotrebiteľských zmlúv (čo v prípade nazerania na zmluvu tak, ako keby nebola uzavretá nie je naplnené). V prípade neplatnosti zmluvy od počiatku, resp. neexistencie zmluvy predstavuje prijatie plnenia jednej strany nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia druhej strane, a teda vzájomný vzťah medzi týmito stranami nemôže byť v žiadnom prípade posúdený ako spotrebiteľský, resp. vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy, nakoľko medzi nimi neexistuje žiadny zmluvný základ. Žalobca považuje za absurdné, aby sa akákoľvek osoba mohla bezdôvodne obohatiť v postavení spotrebiteľa, a to bez zmluvného základu. Z vyššie uvedeného

má teda žalobca za to, že v prípade posúdenia ukončenia zmluvného vzťahu od počiatku, resp. za situácie kedy by nárok žalobcu skutočne predstavoval nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia nemôže byť plnenie, ktoré je predmetom konania posúdené v zmysle ustanovení o spotrebiteľských vzťahoch, a teda aplikácia ustanovenia nie je prípustná, v dôsledku čoho súd vec nesprávne právne posúdil.

20. Podľa názoru žalobcu, aplikáciou ustanovenia došlo k značnému narušeniu princípov právneho štátu, k porušeniu zákazu diskriminácie podľa a 2 SR a čl. 3 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, k porušeniu ochrany pred svojvoľným zásahom štátnej moci zakotvenej v SR, k narušeniu práva na majetok a ochranu vlastníckeho práva podľa SR, čl. 11 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a čl. l. Dodatkového protokolu o ochrane ľudských práv a základných slobôd, k porušeniu práva na prístup k nezávislému a nestrannému súdu podľa SR, čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a k porušeniu zásady rovnosti účastníkov súdneho konania garantovanej SR a čl. 37 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd. Poukázal na skutočnosť, že uvedené ustanovenie vykazuje obdobný zásah do SR garantovaného práva na súdnu ochranu tak, ako vykazovalo protiústavné ustanovenie o ochrane spotrebiteľa a o zmene o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o ochranu spotrebiteľa), ktoré bolo Ústavným súdom Slovenskej republiky (ďalej len „“) dňa 07.02.2018 vo veci vedenej pod sp. zn. vyhlásené za nesúladné s čl. 46 ods. 1 v spojení s SR. Žalobca sa preto nestotožňuje s postupom vo veci konajúceho súdu, ktorý napriek uvedenému konaniu o súlade s SR toto ustanovenie na vec aplikoval a práve v dôsledku jeho aplikácie zamietol podanú žalobu. Žalobca zastáva názor, že súd mal na základe vedomosti o napadnutí tohto ustanovenia na Ústavnom súde SR postupovať v zmysle ustanovenia a konanie prerušiť - a to až do rozhodnutia o podanom návrhu Okresného súdu Martin o súlade s SR - nakoľko o tomto ustanovení, v dôsledku aplikácie ktorého súd zamietol žalobu, sa na Ústavnom súde SR vedie konanie o jeho nesúlade s SR. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu preskúmal a v zmysle ustanovenia ho zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, resp. prípadne aby odvolací súd konanie prerušil až do doby, dokým sa rozhodne o podanom návrhu Okresného súdu Martin o súlade s SR.

21. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

22. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( ), vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia a nasl. , bez nariadenia pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

23. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

24. Právne bezvýznamný je poukaz žalobcu na nesprávny procesný postup súdu, keď vo veci nenariadil pojednávanie. Ustanovenie aj v prípade spotrebiteľských sporov umožňuje súdu vec prejednať bez nariadenia pojednávania, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 eur. Tieto zákonné podmienky bez akýchkoľvek pochybností splnené boli. Hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšovala 1.000 eur a rovnako spornými neboli ani skutkové tvrdenia vo vzťahu k uzatvorenej zmluve o osobnom účte Študent zo dňa 18.3.2015. Či došlo k platnému odstúpeniu od zmluvy a následne k bezdôvodnému obohateniu na tej ktorej strane zmluvného vzťahu, už nie je otázka skutkových tvrdení strán, ale otázka právneho posúdenia veci.

25. Pokiaľ ide o námietku žalovaného o porušení jeho práva na spravodlivé súdne konanie, s touto nie je možné sa stotožniť. Pod porušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa

vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom odmietnutia spravodlivosti.

26. Na rokovaní Občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR, ktoré sa uskutočnilo 03. decembra 2015, bolo prijaté zjednocujúce stanovisko, právna veta ktorého znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa “.

27. Uvedené stanovisko, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 2/2016, je potrebné považovať za plne opodstatnené aj v preskúmavanej veci. Obsah spisu nedáva žiadny podklad pre to, aby sa na daný prípad uplatnila druhá veta tohto stanoviska, ktorá predstavuje krajnú výnimku z prvej vety a týka sa výlučne len celkom ojedinelých prípadov, ktoré majú znaky relevantné aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. O taký prípad ide v praxi napr. vtedy, keď rozhodnutie súdu neobsahuje vôbec žiadne odôvodnenie, alebo keď sa vyskytli vady najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém, prípadne ak došlo k vade tak zásadnej, že mala za následok justičný omyl.

28. Je nevyhnutné poznamenať, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.

29. Odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančného súdu obsahuje náležité vysvetlenie dôvodov, na ktorých prvoinštančný súd založil svoje rozhodnutie a jeho postup bol v súlade s ust.

30. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, prebral a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov. Pod procesným postupom sa rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní. Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. Postupom súdu možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku.

31. Podľa ust. , , po vyvolaní veci a úkonoch podľa žalobca prednesie podstatný obsah žaloby a vyjadrení podľa . Žalovaný má právo vyjadriť sa k prednesu žalobcu. Strana môže odkázať na svoje písomné podanie. Po úkonoch podľa ods. 1 súd určí, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná. Súd tiež uvedie svoje predbežné právne posúdenie veci. To neplatí ak tak už postupoval pri predbežnom prejednaní sporu.

32. K predmetnej námietke odvolací súd uvádza, že ju nepovažuje za dôvodnú z nasledovných dôvodov. K problematike porušenia práva na spravodlivý súdny proces vyjadrila názor tak právna veda ako i judikatúra súdov, na ktorú odvolací súd poukazuje: „Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva

na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (porovnaj ) „Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi „(porovnaj ). „Do obsahu základného práva podľa a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania“ (, ) (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 23. 11. 2010, sp. zn. ).

33. V inej veci Najvyšší súd Slovenskej republiky sp.zn. zo dňa 20.novembra 2019 konštatoval, že cit.: „ v ustanovení v podstatných rysoch prevzal úpravu priebehu pojednávania po prednesoch strán podľa . Podľa , po úkonoch podľa odseku 1 súd určí, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná. Súd tiež uvedie svoje predbežné právne posúdenie veci. To neplatí, ak tak už postupoval pri predbežnom prejednaní sporu. Ak samosudca toto zákonné ustanovenie nedodrží, nemá to žiaden priamy dosah na možnosť vylúčenia strany sporu z jej procesných práv, ktoré jej priznáva. Porušenie citovaného ustanovenia teda žiadnym spôsobom nediskvalifikuje stranu sporu napr. v práve zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, v práve na záver pojednávania zhrnúť svoje návrhy a pod., čo napokon v prejednávanej veci vyplýva aj z obsahu záznamu z pojednávania pred súdom prvej inštancie. Striktné nedodržanie postupu podľa (teraz - pozn. dovolacieho súdu) zo strany súdu (spočívajúce v neuvedení, ktoré právne významné skutkové tvrdenia účastníkov je možné považovať za zhodné a ktoré zostali sporné) možno hodnotiť len ako tzv. inú vadu konania, ktorou možno dovolanie v zmysle odôvodniť. Existencia tejto vady sama osebe však nezakladá zmätočnosť rozhodnutia a nie je procesnou vadou konania v zmysle písm. (pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 28. mája 2013). Dovolací súd v nadväznosti na uvedenú judikatúru uvádza, že ustanoveniu korešponduje podľa novej právnej úpravy ustanovenie , pričom pojem ,,odňatie možnosti konať pred súdom“ sa nahradil pojmom ,,právo na spravodlivý proces“, čím právna úprava precizuje podmienky prípustnosti dovolania z dôvodu zmätočnosti.“

34. Žalobcom uvedené odvolacie námietky týkajúce sa nedodržania postupu súdu I. inštancie v uvedenom ustanovení , nie sú takými vadami, ktoré by zakladali zmätočnosť rozhodnutia a nie sú podľa názoru odvolacieho súdu procesnou vadou, ktorou by súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 35. Z obsahu spisu vyplýva, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola dňa 18.3.2015 uzatvorená Zmluva o Osobnom účte Študent (č.l. 14 spisu), na základe ktorej boli žalovanému poskytnuté bankové produkty vydanie platobnej karty k účtu pre klienta, poskytnutie elektronických služieb k účtu, poskytnutie povoleného prečerpania k účtu, vedenie účtu sporenia bankou pre klienta. Dňa 14.6.2018 právny predchodca žalobcu odstúpil od zmluvy (č.l. 15 spisu), na základe ktorej žalovanému poskytol a viedol účet č. G. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, a to s účinnosťou ku dňu doručenia oznámenia. Výška pohľadávky ku 14.6.2018 bola 525,72 eur. Právny predchodca žalobcu, Slovenská sporiteľňa, a.s., Zmluvou o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/X. zo dňa 9.12.2019 postúpila žalobcovi, EOS KSI Slovensko, s.r.o., pohľadávku z nepovoleného debetu žalovaného vo výške 559,05 eur (č.l. 13 spisu).

36. Prílohou žalobného návrhu sú aj Všeobecné obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne, a.s. účinné od 1.1.2015 (ďalej len „VOP“). V časti 13 Zánik záväzkových vzťahov, bod 13.1. si banka a klient dohodli, že zmluvu môžu ukončiť dohodou, výpoveďou alebo odstúpením. Z bodu 13.6.VOP vyplýva, že zmluva zaniká doručením odstúpenia druhej zmluvnej strane. Banka môže v odstúpení určiť neskorší deň zániku. Z predloženého odstúpenia od zmluvy vyplýva, že účinnosť odstúpenia od zmluvy nastáva ku dňu doručenia oznámenia.

37. Podľa , , od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

38. Podľa , , , zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. V pochybnostiach o význame zmluvnej podmienky sa výklad priaznivejší pre spotrebiteľa neuplatní, ak právo na príslušnom orgáne uplatňuje právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa.

39. Súd prvej inštancie správne právne vec posúdil keď pri právnom posúdení odstúpenia žalobcu od spotrebiteľskej zmluvy aplikoval ust. , aj napriek tomu, že úver je absolútnym obchodom a zmluva o úvere je upravená v ust. .

40. Z ustanovenia vyplýva zrušenie zmluvy od začiatku (ex tunc), ak sa zmluvné strany nedohodli pri uzavretí zmluvy o inom čase zrušenia zmluvy. Odstúpenie od zmluvy je jednostranným adresným právnym úkonom, ktorý ak je v súlade s právom, spôsobí účinky bez ohľadu na vôľu alebo súhlas druhej zmluvnej strany. Ak bolo na základe takto zrušenej zmluvy plnené, ide o bezdôvodné obohatenie získané plnením bez právneho dôvodu ( ). Odstúpením od zmluvy dochádza k zániku práv a povinností zo záväzkového vzťahu. Zmluvné strany sú povinné si vrátiť to, čo im bolo na základe zrušenej zmluvy poskytnuté ( ).

41. Podľa , premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.

42. Podľa , , právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie . Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

43. Podľa ustanovenia , pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

44. Premlčanie je objektívnou skutočnosťou nezávislou na vedomosti veriteľa či dlžníka. Vyžaduje márne uplynutie premlčacej doby stanovenej zákonom spojené s nevykonávaním subjektívneho práva veriteľom. (porovnaj Rozsudok NS SR sp. zn. )

45. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru v tom smere, že uzatvorená Zmluva o osobnom účte Študent je zmluvou spotrebiteľskou vychádzajúc z postavenia žalovaného ako dlžníka zo spotrebiteľskej zmluvy a že je namieste aplikovať príslušné ustanovenia ako aj Zákon o spotrebiteľských úveroch platný v čase uzatvorenia zmluvy o úvere. Posudzovaný právny vzťah účastníkov konania je od svojho vzniku právnym vzťahom založeným typovou spotrebiteľskou zmluvou upravenou špeciálnym právnym predpisom, a to zákonom o spotrebiteľských úveroch. Právny predchodca žalobcu bol od uzatvorenia zmluvy v postavení dodávateľa a žalovaný v postavení spotrebiteľa. Žalovaný zmluvné podmienky nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť. Právny vzťah účastníkov konania preto správne súd posúdil podľa noriem spotrebiteľského práva, a to podľa osobitného právneho predpisu zákona o spotrebiteľských úveroch a všeobecného právneho predpisu .

46. Odstúpením od zmluvy právnym predchodcom žalobcu došlo k zrušeniu spotrebiteľskej zmluvy od začiatku. Nárok žalobcu sa odvíja od vydania bezdôvodného obohatenia zo zrušenej spotrebiteľskej zmluvy. Preto, podľa názoru odvolacieho súdu je záver súdu prvej inštancie o potrebe aplikácie správny, nakoľko v prejednávanej veci ide o spotrebiteľský charakter sporu.

Na základe ust. však po márnom uplynutí premlčacej lehoty právo nemožno vymáhať, pričom na túto skutočnosť musí súd prihliadnuť aj bez námietky. Ipso facto, v prípadoch spotrebiteľských právnych vzťahov sa nárok po uplynutí premlčacej lehoty neoslabuje, ale priamo zaniká. (Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. I. ? 450. Komentár. 2. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 734 - 738)

47. Zavedenie osobitnej úpravy uplatňovania premlčaných nárokov zo spotrebiteľských zmlúv v ust. je reakciou na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. -60 zo dňa 07.02.2018, v ktorom Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol, že ustanovenie o ochrane spotrebiteľa a o zmene o priestupkoch v znení neskorších predpisov, nie je v súlade s článkom 46 ods. 1 v spojení s článkom 1 ods. 1 . Inštitúty premlčania a preklúzie sú v zásade inštitútmi „jednoduchého práva“, je však namieste používať ich po zohľadnení a vyvážení všetkých hodnôt, ktoré sú dotknuté. Je nesporné, že je prípustné, aby zákonodarca robil „sektorové výnimky“ pri normovaní obsahu inštitútov súkromného práva s ohľadom na premlčanie, či preklúziu a pre určité typy právnych vzťahov nastavoval jednak rozdielne premlčacie doby (rozlišovanie medzi všeobecnou premlčacou dobou a osobitnými) alebo aj rozdielne právne následky pre nevykonanie práva v určenej dobe (preklúzia podľa ). Pri subjektívnych majetkových právach zo spotrebiteľskej zmluvy je opodstatnené, aby sa po uplynutí premlčacej doby tieto práva dostali „ex lege“ do polohy naturálnych záväzkov. Po uplynutí premlčacej doby, najmä s ohľadom na súčasný stav trhovej ekonomiky, niet v zásade z pohľadu štátnej moci záujmu hodného ochrany na podpore vynucovania plnenia zo spotrebiteľskej zmluvy, ak sa právo niektorej zo strán premlčalo. Významom inštitútu premlčania nie je automatické oslobodenie dlžníka od plnenia záväzku. Cieľom ustanovenia je vytvorenie priestoru na to, aby dlhy plynúce zo spotrebiteľských zmlúv boli vymáhané len v rozumnom a primeranom čase a dlžník nebol nútený prostriedkami s prvkami štátneho donútenia zaplatiť dlh, vo vzťahu ku ktorému uplynulo značné časové obdobie, v dôsledku čoho by mohla byť oslabená jeho pozícia (napr. nebude už disponovať dôkazmi). Právo plynúce zo spotrebiteľskej zmluvy sa uplynutím premlčacej doby tak ex lege dostáva do polohy naturálneho záväzku, ktoré je možné splniť dobrovoľne povinným subjektom, avšak toto právo nemožno vymáhať proti vôli povinného subjektu. V tomto prípade sa vylučuje kondikcia, t.j. v prípade dobrovoľného plnenia premlčaného dlhu dlžníkom sa prijaté plnenie nepovažuje za bezdôvodné obohatenie ( ). Za vymáhanie premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy sa rozumie súdne konanie, exekučné konanie a rozhodcovské konanie. Nemožnosť vymáhania premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy zohľadňuje dynamickosť spotrebiteľského prostredia a vedomie tohto rizika bude oprávnene motivovať veriteľov vymáhať svoje pohľadávky čo najskôr.

48. Z uvedeného ustanovenia teda možno vyvodiť oprávnenie súdov ex offo prihliadať na premlčanie v prípade spotrebiteľských sporov, avšak s poukazom na prechodné ustanovenie , tak súdy môžu postupovať len v prípade konaní začatých po účinnosti uvedeného ust. , t.j. po 05.12.2018. Vzhľadom na to, že v predmetnom prípade bola žaloba podaná na súd dňa 20.10.2020, t.j. už za účinnosti ust. , bolo možné ust. v predmetnom prípade aplikovať.

49. Žalobca poukázal na podaný návrh Okresného súdu Martin o súlade s SR a alternatívne navrhol, aby odvolací súd prerušil konanie do rozhodnutia Ústavného súdu SR o podanom návrhu. Ústavný súd odmietol návrh Okresného súdu Martin, vedený pod sp.zn. , na začatie konania podľa o súlade prvej vety , podľa ktorého premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť, s , , a na neverejnom zasadnutí pléna 12. mája 2021. Vzhľadom na záver Ústavného súdu SR o odmietnutí návrhu, odvolací súd sa alternatívnym návrhom žalobcu na prerušenie konania nezaoberal.

50. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zrozumiteľným spôsobom uviedol právne dôvody, pre ktoré žalobe nevyhovel. Jeho rozhodnutie nemožno považovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súd prvej inštancie sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam. Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že odvolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti

rozhodnutia súdu, teda k porušeniu práva na spravodlivý proces. (Pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 23.11.2010, sp. zn. , uznesenie Ústavného súdu SR z 08.06.2006, ).

51. Podľa ustanovenia , , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

52. O trovách odvolacieho konania rozhodol v zmysle v spojení s tak, že žalobca vzhľadom na neúspech v odvolacom konaní nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania a žalovanému sa ich náhrada nepriznáva. Dôvodom takéhoto rozhodnutia bola skutočnosť, že úspešnému žalovanému v súvislosti s odvolacím konaním žiadne trovy nevznikli.

53. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).