Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

ZA-31S/88/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Andreja Maukša (sudca spravodajca) a členiek senátu JUDr. Kataríny Kochan Morovej a JUDr. Ing. Jitky Mlynarčíkovej PhD., LL.M., vo veci žalobcu HRTeam Slovakia s.r.o., Sad SNP 8, 010 01 Žilina, IČO: 50 661 329, zast. Advokátska kancelária AŠTARY, s.r.o., Mariánske námestie 29/6, 010 01 Žilina, IČO: 53 588 452, proti žalovanému Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100423942/2022 zo dňa 04. 03. 2022, takto

rozhodol:

I. Rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 100423942/2022 zo dňa 04. 03. 2022 a rozhodnutie Daňového úradu Žilina, pobočka Martin č. 101664170/2021 zo dňa 07. 09. 2021 r u š í a vec v r a c i a Daňového úradu Žilina, pobočka Martin na ďalšie konanie.

II. Žalobca m á nárok na náhradu 100 % trov konania od žalovaného.

odôvodnenie:

Administratívne konanie a napadnuté rozhodnutie

1. Na základe oznámenia Daňového úradu Žilina, pobočka Martin (ďalej len „správca dane“) sa dňa 07. 05. 2019 začala u žalobcu daňová kontrola pre daň z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie január 2019. Správca dane vyzval žalobcu listom zo dňa 19. 03. 2020 na vyjadrenie sa k pochybnostiam, pretože vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že dodávateľ HTH, s.r.o., Južná Trieda 82, 040 17 Košice – mestská časť Juh, IČO: 36 825 450 dodal žalobcovi služby v zmysle siedmych faktúr, na základe ktorých si žalobca uplatnil právo na odpočítanie DPH. Dňa 01. 10. 2020 vydal správca dane protokol, v rámci ktorého neuznal žalobcovi uplatnený nárok na odpočítanie DPH v sume spolu 16.859,03 eur z uvedených siedmich dodávateľských faktúr od dodávateľa HTH, s.r.o.

2.1. Správca dane rozhodnutím č. 101664170/2021 zo dňa 07. 09. 2021 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) vyrubil žalobcovi rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie január 2019 v sume 16.859,03 eur. Išlo o sumu neuznaného práva žalobcu na odpočítanie DPH zo siedmich dodávateľských faktúr od spoločnosti HTH s.r.o., predmetom ktorých bolo dodanie služieb spočívajúcich v kontrole kvality. Správca dane v závere rozhodnutia uzavrel, že nespochybňuje reálne vykonanie uvedených služieb, ale má pochybnosti o ich dodávateľovi HTH, s.r.o. Právne založil správca dane svoje rozhodnutie na porušení odseku 1 a 2 písm. a) v spojení s o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „“) zo strany žalobcu. 2.2. Z odôvodnenia vyplynulo, že pochybnosti správcu dane predstavovali najmä to, že dožiadaním Daňového úradu Košice zistil, že dodávateľ HTH, s.r.o. nesídli na adrese svojho sídla a jeho splnomocnený zástupca A. B. nepredložil žiadne doklady, pretože ich odovzdal pri daňovej kontrole

spoločnosti HTH, s.r.o. V spoločnosti HTH, s.r.o. sa vykonáva daňová kontrola za zdaňovacie obdobie január 2019, kde A. B. predložil (aj) dodávateľské faktúry od spoločností BASS, s.r.o. a Building Home, s.r.o. Správca dane pri kontrole inej spoločnosti zistil, že konateľom spoločností BASS, s.r.o. a Building Home, s.r.o. bol C. D., ktorý zomrel XX. XX. XXXX. Na Daňovom úrade Košice bola zaevidovaná plná moc pre spoločnosť BASS, s.r.o. udelená pánovi B., ktorá však nespĺňala predpísané náležitosti. Daňovému úradu Košice sa nepodarilo vypočuť súčasného konateľa dodávateľa HTH, s.r.o. pána E. ani A. B. napriek predvolaniam aj pokusom o predvedenie. Pán E. písomne uviedol, že na konanie za spoločnosť HTH, s.r.o. splnomocnil pána B. a považuje svoje vypočutie za bezpredmetné. Pán B. písomne uviedol, že v rámci spolupráce so žalobcom zabezpečovala spoločnosť HTH, s.r.o. pracovníkov na kontroly po celom Slovensku a pre spoločnosť HTH, s.r.o. ich zabezpečovala spoločnosť BASS, s.r.o. Z údajov v informačnom systéme správca dane zistil, že spoločnosti BASS, s.r.o. a Building Home, s.r.o. so správcom dane nekomunikujú a nenachádzajú sa na svojich sídlach. V čase podaní posledných daňových priznaní bol konateľ spoločnosti mŕtvy. Pokiaľ ide o spoločnosť Building Home, s.r.o., Daňovému úradu Košice bola doručená plná moc udelená pre pána B., ktorá nespĺňala predpísané náležitosti. 2.3. Odberatelia žalobcu (DONGWON SK, s.r.o.; Faurecia Automotive Slovakia s.r.o.; Gotec Slovakia, s.r.o.; KNIKOV, s.r.o.; Carcoustics Slovakia Nováky s.r.o.; Hyundai Dymos Slovakia s.r.o. a SQS Sorting and Quality Services s.r.o.), ktorým mali byť zo strany žalobcu poskytnuté služby kontroly kvality fakturované žalobcovi dodávateľom HTH, s.r.o., oznámili správcovi dane, že kontrolu kvality mal zabezpečovať žalobca, čo vyplynulo aj z uzavretých zmlúv medzi žalobcom a týmito odberateľmi. Podľa niektorých zmlúv mal žalobca doručiť odberateľom menný zoznam osôb, prostredníctvom ktorých bude poskytovať služby kontroly kvality a preukázať že má s nimi platne uzatvorený pracovný pomer kópiou pracovnej zmluvy a kópiou dokladu preukazujúcim prihlásenie týchto osôb na zdravotné a sociálne poistenie. Deklarovaný dodávateľ HTH, s.r.o. nebol uvedený v žiadnej z odpovedí odberateľov. Sociálna poisťovňa oznámila správcovi dane, že žalobca a spoločnosti HTH, s.r.o., BASS, s.r.o. a Building Home, s.r.o. nemali v preverovanom zdaňovacom období evidovaných žiadnych zamestnancov. Z analytického systému kontrolných výkazov správca dane zistil, že dodávateľ HTH, s.r.o. si v zdaňovacom období január 2019 uplatnil odpočítanie DPH spolu 16.859,03 eur aj z faktúr od subdodávateľov BASS, s.r.o. (na sumu 29.700 eur) a Building Home, s.r.o. (na sumu 33.700 eur), pričom títo subdodávatelia kontrolný výkaz k DPH nepodali.

3.1. Žalovaný rozhodnutím č. 100423942/2022 zo dňa 04. 03. 2022 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) na odvolanie žalobcu prvostupňové rozhodnutie potvrdil. 3.2. V odôvodnení uviedol, že považoval námietky žalobcu za neopodstatnené. Dodávateľ žalobcu označený vo faktúrach HTH, s.r.o. je nekontaktný, nesídli na registrovanej adrese, nezamestnáva žiadnych zamestnancov a nevykonáva ekonomickú činnosť. Jeho súčasný konateľ je občan Rumunska a jeho konateľ v čase uskutočnenia fakturovaných obchodov bol F. E., ktorého sa nepodarilo predvolať ani predviesť. F. E. sa stal konateľom 28. 09. 2018 a vzápätí 12. 10. 2018 poveril na konanie za túto spoločnosť pána B., čo je neobvyklé. Správcovi dane sa nepodarilo predvolať a predviesť ani pána B.. Správcovi dane bolo poštou doručené nepodpísané vyjadrenie s odosielateľom A. B., v ktorom je uvedené, že spoločnosť HTH, s.r.o. zabezpečovala pre žalobcu pracovníkov na kontrolu výroby v rôznych fabrikách na Slovensku, pričom pre túto spoločnosť ich mala zabezpečovať subdodávateľská spoločnosť BASS, s.r.o. Ide o všeobecné vyjadrenie, ktoré neobjasňuje, ako sa realizovali fakturované plnenia, najmä, akým spôsobom sa zabezpečovali a zazmluvňovali zahraniční pracovníci, ktorí mali kontroly vykonávať. Správca dane získal doklady dodávateľa HTH, s.r.o. z inej daňovej kontroly, pričom vo faktúrach vystavených pre žalobcu absentuje uvedenie osoby ktorá ich vystavila. Správca dane zistil, že dodávateľ HTH, s.r.o. v kontrolovanom zdaňovacom období prijal plnenia od subdodávateľov BASS, s.r.o. a Building Home, s.r.o., ktorých jediným spoločníkom a konateľom bol C. D., ktorý zomrel XX. XX. XXXX. Obidve spoločnosti so správcom dane nekomunikujú a nenachádzajú sa na ich sídle. Z vyjadrenia C. D. dňa 19. 07. 2018 vyplynulo, že za spoločnosť BASS, s.r.o všetko vykonáva pán B.. Správcovi dane bola 7 mesiacov po smrti C. D. doručená plná moc spoločnosti Building Home, s.r.o. udelená pánovi B.. Je zrejmé, že pán B. mal dosah aj na subdodávateľské spoločnosti. Subdodávateľské spoločnosti nepodali za kontrolované zdaňovacie obdobie daňové priznanie pre DPH ani kontrolné výkazy a daň nepriznali a neodviedli do štátneho rozpočtu. V spoločnosti HTH, s.r.o. bola vykonaná daňová kontrola za preskúmavané zdaňovacie obdobie, výsledkom ktorej bolo nepriznanie práva na odpočítanie DPH z faktúr od subdodávateľských spoločností BASS, s.r.o. a Building Home, s.r.o. 3.3. Podľa tvrdenia žalobcu mal služby kontroly kvality realizovať prostredníctvom pracovníkov spoločnosti HTH, s.r.o., pričom podľa vyjadrenia Sociálnej poisťovne táto spoločnosť ani jej

subdodávateľské spoločnosti nemajú evidovaných žiadnych zamestnancov. Podľa zmlúv uzavretých medzi žalobcom ako dodávateľom a jeho odberateľmi (pre ktorých mali byť služby kontroly kvality vykonané) mal žalobca disponovať podrobnejšími informáciami o zahraničných pracovníkoch, nakoľko mal prehlásiť, že neporušuje zákaz nelegálneho zamestnávania a v prípade niektorých zmlúv mal preukázať uzatvorenie pracovných zmlúv, respektíve prihlásenie zamestnanca na zdravotné a sociálne poistenie. Preto správca dane dôvodne požadoval od žalobcu preukázanie jeho vzťahu k zahraničným pracovníkom a predloženie príslušných dokladov, pričom žalobca predložil iba ich menný zoznam a čísla ich pasov. K návrhu žalobcu na vypočutie týchto pracovníkov ako svedkov žalovaný uviedol, že označenie zahraničných osôb iba menom, priezviskom a číslom pasu je nepostačujúce, aby mohol správca dane v tejto veci ďalej konať. 3.4. Podľa žalovaného nie je sporné, že služby kontroly kvality boli odberateľom žalobcu poskytnuté. Z ich vyjadrení však vyplýva, že konali iba so žalobcom a neprišli do kontaktu so spoločnosťou HTH, s.r.o. ani jej subdodávateľmi BASS, s.r.o. a Building Home, s.r.o. Preto podľa žalovaného z predložených dôkazov vyplynulo, že fakturované plnenia poskytol svojim odberateľom priamo žalobca vo vlastnej réžii, čo vyplynulo aj z toho že žalobca vykonáva činnosť personálnej agentúry sprostredkujúcej zamestnanie, že zodpovedá za odbornú spôsobilosť uvedených pracovníkov vo vzťahu k jeho odberateľom a že pre nich zabezpečoval ubytovanie a školenie BOZP a prítomnosť koordinátora pri zapracovaní u odberateľov. Daň, ktorú si žalobca odpočítal, nebola reálne odvedená do štátneho rozpočtu, pretože dodávateľ HTH, s.r.o. si daň na výstupe účelovo znížil prostredníctvom fiktívnych faktúr od jeho subdodávateľov, ktorí nevykonávali žiadnu ekonomickú činnosť a v kontrolovanom zdaňovacom období žiadnu daň nepriznali a neodviedli. Na základe odôvodnených pochybností bolo dôkazné bremeno správcu dane prenesené späť na žalobcu. 3.5. Na námietku žalobcu, že správca dane nepostupoval podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ, v zmysle ktorej nemôže vyvodiť zodpovednosť žalobcu za podvodné konanie iného subjektu v obchodnom reťazci bez preukázania, že o ňom vedel alebo mal vedieť, nemá v predmetnej veci opodstatnenie, pretože správca dane dokazovaním zistil, že žalobca nedisponoval existenciou fakturovaného plnenia od dodávateľa HTH, s.r.o., ktorého ekonomickú činnosť správca dane spochybnil. Žalovaný k námietke žalobcu, ktorý požadoval preukázanie vedomosti o podvodnom konaní iného subjektu uviedol, že z dokazovania vyplynulo, že žalobca musel vedieť o podvodnom konaní dodávateľa HTH, s.r.o. a A. B., pretože inak by nezískal možnosť odpočítať daň. Z dokazovania nepochybne vyplynulo, že plnenia boli spojené s nezákonným/podvodným konaním, pričom daň, ktorú si žalobca odpočítal, nebola do štátneho rozpočtu odvedená. Žalobca pri sporných transakciách nekonal v dobrej viere. Súdny dvor EÚ vo svojich rozhodnutiach zdôraznil, že zdaniteľná osoba, ktorá vytvorila podmienky na získanie určitého práva tým, že sa zúčastnila na podvodných transakciách, nie je oprávnená dovolávať sa zásad ochrany legitímnej dôvery alebo právnej istoty, pretože zamietnutie uplatnenia práva v tomto prípade je dôsledkom nesplnenia podmienok stanovených príslušnými ustanoveniami smernice o DPH a toto zamietnutie nemá povahu sankcie. 3.6. K námietke žalobcu, že správca dane prevzal dôkazy z iných daňových konaní, žalovaný poukázal na a o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), podľa ktorého nie je potrebné dokazovať skutočnosti známe správcovi dane z jeho činnosti a ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu rozhodujúcich skutočností pre správne určenie dane a nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. K námietke žalobcu, že správca dane mal vypočuť odberateľov žalobcu ako svedkov a nie im zaslať výzvu na vyjadrenie žalovaný uviedol, že je na správcovi dane akou formu dokazovanie vykoná a nevybočil z medzí zákona, keď vyzval odberateľov žalobcu na vyjadrenie a na predloženie potrebných dokladov.

Správna žaloba a vyjadrenia účastníkov

4. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Žiline ako správnemu súdu domáhal zrušenia prvostupňového aj napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci správcovi dane na ďalšie konanie.

5.1. V rámci žalobného bodu II. žalobca namietal nepreskúmateľnosť napadnutého aj prvostupňového rozhodnutia pre nedostatočné odôvodnenie. Žalovaný sa podľa žalobcu v rozpore s § 63 ods. 5 Daňového poriadku nevysporiadal s podstatnými odvolacími námietkami. Žalobca v odvolaní (strany 15, 23, 28 a 51) namietal vnútornú rozpornosť prvostupňového rozhodnutia, a to pripustenie existencie dvoch skutkových dejov v protokole (spochybnenie osoby dodávateľa vs. skutočný účel profitovať na

odpočítaní DPH). Správca dane uviedol viaceré vzájomne si odporujúce dôvody zamietnutia práva na odpočítanie dane, pričom nie je zrejmé, či spochybňuje existenciu služieb alebo ich dodanie dodávateľom HTH s.r.o. Žalobca v odvolaní namietal (str. 32 a 33 aj 39 a 40) nepreskúmateľnosť prvostupňového rozhodnutia pre nedostatočné odôvodnenie, pretože správca dane sa nevysporiadal s námietkami žalobcu uvedenými vo vyjadrení k protokolu, konkrétne s návrhom na vypočutie osôb, ktoré mali práce vykonať a ich vzťah k žalobcovi; aby správca dane preveril, ako mohol žalobca vo vlastnej réžii realizovať služby pre svojich odberateľov; aby správca dane preveril, či medzi dodávateľom a žalobcom bola neodvedená daň a s návrhom na výsluch svedka C. B.. K týmto námietkam žalovaný uviedol len všeobecné tvrdenia (str. 18 napadnutého rozhodnutia). 5.2. Žalobca v odvolaní,

- namietal (str. 33), že na pojednávaní dňa 17. 08. 2021 neboli prerokované jeho pripomienky k protokolu v zmysle ich prediskutovania s cieľom odstrániť nejasnosti, pretože správca dane neakceptoval žiadne žalobcove návrhy,

- namietal (str. 34), že okrem faktúry disponuje súborom ďalších dôkazov, ku ktorým sa v odvolaní vyjadril,

- poukázal (str. 40 a nasl.) na rámcové zmluvy a odberateľské faktúry, čím je podľa neho preukázaná ekonomická opodstatnenosť obstarávanej služby,

- zdôraznil (str. 41), že odberatelia vedeli, resp. nezakazovali plnenie prostredníctvom subdodávateľov,

- namietal (str. 61), že vznik práva na odpočítanie DPH nie je podmienený preukázaním vzniku daňovej povinnosti u dodávateľa,

- namietal (str. 48), že správca dane sa nezaoberal podmienkou dodania služieb osobou v postavení zdaniteľnej osoby,

- poukázal (str. 56 a 57) na skutočnosti mimo sféry vplyvu žalobcu, ktoré mu správca dane vytýkal,

- vyjadril sa (str. 57 a 58) k a poukázal na mieru opatrnosti, pričom žalovaný na tieto námietky nereagoval. 5.3. Žalobca tiež v odvolaní s poukazom na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR a Súdneho dvora EÚ namietal, že pokiaľ správca dane nemal preukázané, že reálne dodávky služieb dodal dodávateľ uvedený na faktúrach, toto nezakladá dôvod na nepriznanie práva na odpočet DPH pokiaľ sa nepreukáže, že ide o podvodné konanie alebo žalobca vedel alebo mal vedieť, že plnenie bolo súčasťou podvodného konania. Žalovaný sa s týmto nevysporiadal dostatočne, keď uviedol (str. 16 napadnutého rozhodnutia), že v predmetnej veci žalobca nedisponoval existenciou fakturovaného plnenia od deklarovaného dodávateľa HTH, s.r.o. Zároveň však žalovaný na rozdiel od správcu dane uviedol (str. 17 napadnutého rozhodnutia), že žalobca musel vedieť o podvodnom konaní dodávateľa a A. B., pričom DPH nebola do štátneho rozpočtu odvedená. 5.4. Žalobca namietol, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí (str. 16 – 18) zmiešava 3 navzájom nezlučiteľné dôvody nepriznania práva na odpočítanie DPH, a to spochybnenie reálnosti plnenia, zneužitie práva formou daňového zvýhodnenia a účasť žalobcu na podvodnom konaní. Žalobca sa tiež ohradil voči tvrdeniu žalovaného o účelovo predstieranom obchodnom vzťahu, čo nebolo uvedené v protokole ani v prvostupňovom rozhodnutí. Dodal, že v prvostupňovom rozhodnutí správca dane nespochybňuje reálnosť vykonania prác, ale má pochybnosti o ich dodávateľovi (str. 22, 40 a 61) a výslovne uvádza že nejde o podvodné konanie. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. musí kontrolovaný daňový subjekt počas daňovej kontroly vedieť, či správca dane považuje za pochybné uskutočnenie deklarovaných plnení alebo či má pochybnosti o ich dodávateľovi. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí nenapravil žalobcom namietanú nezrozumiteľnosť prvostupňového rozhodnutia, rozšíril dôvody nepriznania DPH, čo nijako neodôvodnil. Pokiaľ ide o účasť na podvodnom konaní, žalobca poukázal na 4 základné otázky formulované v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. , so zodpovedaním ktorých sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí nezaoberal, a preto je jeho záver arbitrárny. Rovnako žalovaný neodôvodnil ani zneužitie práva. Rozšírením dôvodov nepriznania práva na odpočítanie DPH v napadnutom rozhodnutí, ktoré neboli žalobcovi oznámené v dovtedajšom konaní, došlo k odňatiu procesných práv žalobcu podľa a a v spojení s daňového poriadku. Dôkazné bremeno vzniká daňovému subjektu až keď správca dane zákonným spôsobom a jasne vyjadrí pochybnosti o tvrdení daňového subjektu.

6. V žalobnom bode III. žalobca namietal, že pred správcom dane sa fakticky neuskutočnilo žiadne vyrubovacie konanie. V rámci prerokovania pripomienok žalobcu k protokolu správca dane všetky pripomienky a dôkazné návrhy žalobcu odmietol a nereagoval ani na ďalšie vyjadrenie žalobcu z 25. 08. 2021. Žalobca poukázal na rozhodnutie veľkého senátu Najvyššieho súdu SR sp. zn. , podľa ktorého musí správca dane pri prijatí záveru, že daňový subjekt dôkazné bremeno neuniesol,

umožniť daňovému subjektu uniesť dôkazné bremeno a vykonať ním navrhované dôkazy, ak smerujú k preukázaniu riadneho uskutočnenia dodávky. Tiež poukázal na rozhodnutia ÚS SR sp. zn. a (body 19 a 20). Podľa žalobcu je vylúčené, aby bolo všetko zisťovanie skutkového stavu skoncentrované iba do štádia daňovej kontroly, ktorej výsledok (protokol) nie je právne záväzný.

7. V žalobnom bode IV. žalobca namietal, že správca dane nedostatočne zistil skutkový stav veci, nevykonal takmer žiadne dokazovanie, nevypočul svedkov a vystačil si s prebratím dokumentov z iných daňových kontrol. Žalobca tiež namietol, že súčasťou administratívneho spisu nie sú viaceré dokumenty, z ktorých správca dane v rozhodnutí vychádza (str. 4, 5 a 9 prvostupňového rozhodnutia), a to odpoveď na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií č. 46661/2018 z 22. 01. 2018, zápisnica o ústnom pojednávaní č. 101393377/2018 a úradný záznam č. 1101522735/2019, ktoré mali byť prílohami úradného záznamu č. 100697947/2020 z 16. 03. 2020; predvolania č. 101978511/2019 z 19. 08. 2019 a č. 101982079/2019 a úradný záznam č. 102028425/2019 z 26. 08. 2019. Tiež správca dane na strane 10 prvostupňového rozhodnutia uvádza, že z informačných systémov zistil, že spoločnosť BASS, s.r.o. na uvedenej adrese nesídli, nie je však konkretizované z čoho toto zistenie vychádza. Na strane 11 sa správca dane odvoláva na mandátnu zmluvu medzi spoločnosťami Building Home s.r.o. a HTH, s.r.o. a dokumenty „Poskytnutie údajov – žiadosť o súčinnosť banky“ a „Výzva na predloženie dôkazov z 31. 07. 2019“, ktoré sa v spise nenachádzajú. Súčasťou spisu nie sú ani podanie spoločnosti HTH, s.r.o. z 30. 08. 2019 a výzva na predloženie dokladov zo 16. 10. 2019 uvedené na strane 12 prvostupňového rozhodnutia a predvolanie na výsluch svedka G. H. G., F. E. a A. B. a žiadosť o predvedenie č. 100047256/2020 uvedené na strane 13 prvostupňového rozhodnutia. Rovnako sa v spise nenachádzajú žiadne doklady, z ktorých správca dane vyvodzuje zistenia týkajúce sa spoločností BASS, s.r.o. a Building Home s.r.o. na strane 14 prvostupňového rozhodnutia. Ide o podstatnú nezákonnosť, ak dôkazy, na ktoré sa správca dane v rozhodnutí odvoláva, nie sú súčasťou administratívneho spisu. V daňovom konaní je potrebné vykonávať dôkazy bezprostredným spôsobom, aby sa s nimi mohol daňový subjekt oboznámiť a vyjadriť sa k nim (s odkazom na rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. a ). Žalobca tiež namietol nevykonanie výsluchu svedka A. B.. Podľa žalobcu § 24 ods. 3 daňového poriadku ustanovuje, že nie je potrebné dokazovať skutočnosti známe správcovi dane z jeho činnosti, pričom ide o také skutočnosti, ktoré sú známe z činnosti zamestnancov správcu dane, ktorí konajú v danej veci a nie iných zamestnancov. Aj pre tieto skutočnosti platí povinnosť správcu dane oboznámiť s nimi daňový subjekt. Podľa žalobcu nestačí, ak správca dane získa všetky dôkazy z informačného systému aj keby ich oznámil daňovému subjektu, pretože zisťovanie skutkového stavu sa v takomto prípade realizuje za zatvorenými dverami a daňový subjekt je so zistenými skutočnosťami konfrontovaný až ex post a nemohol sa na ich zistení podieľať.

8.1. V žalobnom bode V. žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nedostatočného a nesprávneho zistenia skutkového stavu a z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa žalobcu nie je prípustná dvojkoľajnosť rozhodnutia správcu dane resp. žalovaného, či za nepreukázané považujú existenciu zdaniteľného plnenia alebo dodanie plnenia dodávateľom uvedeným na faktúre. Žalobca odmieta závery správcu dane a žalovaného smerujúce k spochybneniu reálnosti dodávok, pretože tieto nemajú oporu v obsahu administratívneho spisu. Odberatelia žalobcu jednoznačne potvrdili dodanie služieb žalobcom a je zjavné, že plnenia fakturované žalobcovi jeho dodávateľom boli použité pri realizácii dodávok žalobcu pre jeho odberateľov. Pokiaľ žalovaný v napadnutom rozhodnutí uvádza, že žalobca poskytol plnenia svojim odberateľom vo vlastnej réžii, tento záver nevyplýva zo spisu. Od zástupcu dodávateľskej spoločnosti HTH, s.r.o. a odberateľských spoločností žalobcu je zrejmé, že fakturované služby vykonával veľký počet pracovníkov zahraničného pôvodu, ktorých ubytovanie v ubytovacích zariadeniach bolo taktiež preukázané, pričom žalobca v kontrolovanom období nezamestnával žiadnych vlastných zamestnancov, čo vyplýva z odpovede Sociálnej poisťovne. Zistenie skutkového stavu správcom dane bolo nedostatočné a neúplné v rozpore s § 24 ods. 2 daňového poriadku a hodnotenie dôkazov má tendenčný charakter. Správca dane nemôže dôkazy, ktoré sú v prospech daňového subjektu, opomenúť, či potlačiť a vyzdvihnúť tie, ktoré sú v jeho neprospech. Podľa rozsudku Súdneho dvora EÚ C-78/12 nemôže daňová správa od platiteľa dane požadovať, aby preveril že osoba, ktorá vystavila faktúru, mala postavenie zdaniteľnej osoby, disponovala tovarom a bola schopná ho dodať a že si splnila povinnosť podať daňové priznanie a uhradiť DPH, ani aby disponoval súvisiacimi dokumentmi. Správca dane účelovo neprihliadol na to, že odberatelia žalobcu doložili menné zoznamy pracovníkov, z čoho muselo byť zrejmé, že žalobca nemohol vykonávať predmetné služby kontroly kvality vlastnými zamestnancami, ale inými osobami, ktoré boli zabezpečené dodávateľsky.

Správca dane dôkaz vypočutím označených pracovníkov nevykonal, pričom jeho odôvodnenie nemôže obstáť, keďže disponoval ich číslami pasov a bližšie údaje o ich totožnosti mohol získať úradnou cestou. Žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. , podľa ktorého nie je zrejmé, z čoho správca dane vyvodil povinnosť žalobcu identifikovať pracovníkov dodávateľa a tiež neuviedol, z čoho vyplýva problematickosť dodávateľa žalobcu a ako to možno pričítať na vrub žalobcu. Pokiaľ ide o nekontaktnosť dodávateľa a jeho subdodávateľov, toto správca dane posudzuje až v čase výkonu daňovej kontroly teda rok po uskutočnení zdaniteľného plnenia, pričom žalobca nemôže niesť zodpovednosť za neskoršie správanie svojho dodávateľa a už vôbec nie subdodávateľa BUSKET, s.r.o. (?), s ktorým nebol v žiadnom vzťahu. Žalobca konal v dobrej viere a jeho dodávateľ HTH, s.r.o. neprejavoval známky problematického daňového subjektu. Žalobca poukázal na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR, podľa ktorej nemá dôkazné bremeno na právne vzťahy týkajúce sa jeho dodávateľa a subdodávateľov a každá transakcia musí byť posudzovaná sama osebe. Nekontaktnosť dodávateľov v čase výkonu daňovej kontroly nepreukazuje ich nekontaktnosť v kontrolovanom zdaňovacom období. Podľa žalobcu bolo jeho dôkazné bremeno posunuté do nedosiahnuteľnej úrovne, nakoľko žiaden dôkaz nebude správcom dane vyhodnotený ako postačujúci na preukázanie dodania fakturovaných služieb. Dôkazné bremeno žalobcu ako daňového subjektu nie je v zmysle rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR absolútne. Žalobca nemá povinnosť preukazovať skutočnosti týkajúce sa daňovej povinnosti iného subjektu, jeho dodávateľa alebo subdodávateľa. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. , ak daňový subjekt disponuje existenciou materiálneho plnenia, faktúrou a prílohami s položkovitým opisom druhu a ceny dodaných služieb a tovarov od určitého dodávateľa, vyčerpal vlastné dôkazné bremeno. Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u dodávateľa a jeho subdodávateľov, znáša dôkazné bremeno správca dane. Žalobca disponoval vyššie uvedenými dokladmi a za tejto dôkaznej situácie je potrebné skonštatovať neunesenie dôkazného bremena správcom dane ohľadom vznesených pochybností. Žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. , podľa ktorého predložením dokumentácie daňovým subjektom došlo k prenosu dôkazného bremena späť na správcu dane. Žalobca má za to, že preukázal prijatie služieb spektrom dôkazov (listinná dokumentácia, zmluvy, zoznamy pracovníkov od žalobcových odberateľov a dodávateľa a úhradami dodávateľských faktúr prevodom na účet), pričom žalobcom navrhovanými a nevykonanými dôkazmi mohli byť dodávky ešte ďalej potvrdené. 8.2. Žalobca ďalej uviedol, že nepreukázanie poskytnutia fakturovaného plnenia dodávateľom uvedeným na faktúre, nie je samo osebe dôvodom na nepriznanie práva na odpočítanie DPH bez preukázania podvodného konania daňového subjektu alebo jeho vedomosti o podvode s poukazom na rozhodnutia Súdneho dvora EÚ C-80/11 a C-142/11 (Mahagéban a Dávid), C-227/14 (PPUH Stehcemp), C-285/11 (Bonik EOOD), C-18/13 (Maks Pen EOOD), C-446/15 (Signum Alfa Sped) a C-610/19 (Vikingo F? vállalkozó). Túto rozhodovaciu prax prevzal aj Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. . Žalobca trval na tom, že preukázal reálne uskutočnenie fakturovaných plnení, ktoré správca dane nebol schopný relevantne spochybniť a nedošlo k žiadnemu podvodnému konaniu ani k účasti na takomto konaní. Samotné nepreukázanie, že zdaniteľné plnenie dodal dodávateľ uvedený na faktúrach, nepostačuje pre zamietnutie práva na odpočítanie DPH. Správca dane počas celého konania ani len netvrdil, že žalobca sa dopustil podvodného konania a toto tvrdenie prvýkrát vzniesol až žalovaný v napadnutom rozhodnutí bez zodpovedajúceho odôvodnenia. Žalobca tiež poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ C-154/20 (Kemwater ProChemie) a rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR sp. zn. , pričom orgány finančnej správy sa v zmysle týchto rozhodnutí vôbec nezaoberali tým, či skutočný dodávateľ služieb (i keby bol nepreukázaný) musel mať s ohľadom na zistené skutočnosti postavenie platiteľa DPH, čo by muselo viesť k priznaniu práva na odpočet DPH žalobcovi.

9. Žalovaný navrhol správnu žalobu zamietnuť. V rámci vyjadrenia k žalobe zopakoval podstatnú argumentáciu z napadnutého rozhodnutia. K žalobným bodom uviedol, že dal žalobcovi odpoveď na všetky podstatné okolnosti veci, pričom vzhľadom na rozsah odvolacích námietok a ich formuláciu nebolo možné na ne separátne odpovedať. Podľa žalovaného z predložených dôkazov vyplynulo, že fakturované plnenia poskytol svojim odberateľom priamo žalobca vo vlastnej réžii, a preto nedošlo k naplneniu hmotnoprávnych podmienok pre priznanie práva na odpočítanie DPH z faktúr od deklarovaného dodávateľa HTH, s.r.o. Nedôvodný je poukaz žalobcu na rozsudok Súdneho dvora EÚ C-154/20, nakoľko existencia žiadneho iného dodávateľa sa nepreukázala. Žalovaný síce poukázal na skutočnosť, že žalobca bol zapojený do podvodného reťazca, nakoľko však nenaplnil hmotnoprávne podmienky pre priznanie práva na odpočítanie DPH, nebolo dôvodné, aby žalovaný odpovedal na 4 otázky Axel Kittel testu. K námietke žalobcu, že vyrubovacie konanie sa fakticky neuskutočnilo, žalovaný uviedol, že správca dane aj v rámci vyrubovacieho konania vykonal

ďalšie dokazovanie. K námietke žalobcu ohľadom chýbajúcich dokladov žalovaný uviedol, že táto námietka nebola súčasťou odvolacích námietok, nakoľko nahliadnutie do spisu realizoval žalobca až po vydaní napadnutého rozhodnutia. Prvá skupina namietaných dokladov (zápisnica o ústnom pojednávaní, odpoveď na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií a úradné záznamy) je súčasťou administratívneho spisu pod č. 7 a 16. Pokiaľ ide o druhú skupinu dokladov, tieto správca dane len cituje ako súčasť zistení iného správcu dane (odpoveď na dožiadanie pod č. 9; výzvy na predloženie dôkazov Daňového úradu Trenčín, pobočka Prievidza subjektu HTH, s.r.o. pod č. 16). Pokiaľ žalobca poukázal na skutočnosť, že podľa odpovede zo Sociálnej poisťovne nezamestnával žiadnych zamestnancov a nie je možné, aby uvedené práce vykonal vo vlastnej réžii, žalovaný uviedol, že ani jeho dodávateľ HTH, s.r.o. a subdodávatelia BASS, s.r.o. a Building Home, s.r.o. nezamestnávali podľa odpovede zo Sociálnej poisťovne v predmetnom zdaňovacom období žiadnych zamestnancov.

10. Žalobca v replike zopakoval svoje argumenty zo správnej žaloby o neprípustnom zmiešavaní nezlučiteľných dôvodov nepriznania práva na odpočet DPH (neexistencia plnenia, nedodanie plnenia dodávateľom uvedeným na faktúre a podvodné konanie); o vyjadrení záveru, že žalobca poskytol fakturované plnenia svojim odberateľom vo vlastnej réžii až v napadnutom rozhodnutí a o ceremoniálnom charaktere prerokovania pripomienok žalobcu. Žalobca tiež uviedol, že správca dane si musí podľa judikatúry splniť povinnosť podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku (oznámenie pochybností daňovému subjektu) do ukončenia daňovej kontroly, inak k prenosu dôkazného bremena nedochádza. Žalobcovi neboli počas daňovej kontroly oznámené pochybnosti o účelovom predstieranom odpočítaní dane, o podvodnom konaní, ani že poskytol plnenie svojim odberateľom vo vlastnej réžii. Správca dane vo výzve podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku prevažne spochybnil osobu deklarovaného dodávateľa. Žalobca tiež poprel tvrdenie žalovaného, že vykonáva činnosť personálnej agentúry. Rovnako poprel záver správcu dane, že musel disponovať podrobnejšími informáciami a dokumentmi týkajúcimi sa zahraničných pracovníkov, pretože tieto by mal k dispozícii len, ak by služby vykonal vlastnými zamestnancami a nie subdodávateľsky. Podľa žalobcu si žalovaný upravil znenie rozsudku Súdneho dvora EÚ C-459/17 a C-460/17, v ktorom sa neriešila problematika deklarovaného dodávateľa, ale išlo o fiktívny tovar. Žalobca považoval za neakceptovateľný argument žalovaného, že vzhľadom na rozsah odvolacích dôvodov sa s nimi nemohol vysporiadať. Žalobca má za to, že žalovaný manipuloval s obsahom administratívneho spisu a dokumenty namietané v bode IV. správnej žaloby sa v ňom nenachádzali v čase skončenia vyrubovacieho konania a neboli žalobcovi sprístupnené. To, ktoré dokumenty boli súčasťou administratívneho spisu k 19. 05. 2022 je zachytené v zápisnici o vykonaní úkonu z uvedeného dňa. Pokiaľ ide o dokumenty priložené žalovaným k vyjadreniu na č. l. 126-136 súdneho spisu, ak boli tieto získané z informačného systému, mal o tom byť vyhotovený úradný záznam, čo sa nestalo. Tieto dokumenty neboli nikdy súčasťou administratívneho spisu.

11. Žalovaný dupliku nepodal.

Posúdenie veci správnym súdom

12. S účinnosťou od 01. 06. 2023 prešla pôsobnosť Krajského súdu v Žiline ako správneho súdu na Správny súd v Banskej Bystrici podľa Správny súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania a rozsudok verejne vyhlásil dňa 29. 05. 2024 postupom podľa vyvesením skráteného písomného vyhotovenia bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu, keďže účastníci výslovne nežiadali nariadenie pojednávania (žalobca v podaní zo dňa 18. 09. 2023 a žalovaný vo vyjadrení k žalobe) ani správny súd nevzhliadol iný dôvod na nariadenie pojednávania podľa .

13. Preskúmaním správnej žaloby a napadnutých rozhodnutí dospel správny súd k záveru, že námietka nesprávneho právneho posúdenia v bode V. správnej žaloby je dôvodná. V úvode tohto žalobného bodu žalobca namieta neprípustnú dvojkoľajnosť prvostupňového aj napadnutého rozhodnutia v otázke, či správca dane považoval za nepreukázanú existenciu zdaniteľného plnenia alebo jeho dodanie dodávateľom uvedeným na faktúre (totožnú vadu namieta žalobca aj v bode II. správnej žaloby z dôvodu nepreskúmateľnosti). K tejto námietke správny súd uvádza, že odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia môže na prvý pohľad pôsobiť chaoticky, keďže správca dane na viacerých miestach (napr. strana 22 v strede, strana 36 v strede) uvádza, že nebola preukázaná existencia plnení a na iných miestach (strana 55 hore, začiatok strany 55, prvý odsek strany 57, strana 59 v strede) uvádza, že nespochybňuje vykonanie fakturovaných služieb, avšak má pochybnosti o ich dodávateľovi HTH s.r.o.

Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia však vyplýva, že správca dane mal na základe dokazovania vykonaného vo vyrubovacom konaní (odpovede a listiny predložené odberateľmi žalobcu) preukázané, že došlo k uskutočneniu zdaniteľných obchodov zo strany žalobcu voči jeho odberateľom. Je teda zrejmé, že správca dane považoval existenciu materiálneho plnenia za preukázanú. Opačné závery uvedené v prvostupňovom rozhodnutí boli prezentované ako vyhodnotenie dokazovania v predošlej fáze konania (pri oznámení pochybností a pri vyhotovení protokolu), teda bez listín od odberateľov žalobcu vykonaných až vo vyrubovacom konaní. Táto skutočnosť je zrejmá aj zo samotného záveru prvostupňového rozhodnutia, kde správca dane uviedol, že nespochybňuje vykonanie fakturovaných služieb, ale má pochybnosti o ich dodávateľovi HTH s.r.o., čo bolo dôvodom nepriznania práva na odpočítanie DPH. Preto samotná námietka dvojkoľajnosti rozhodnutia nie je dôvodná, ale je zrejmé, že správca dane nepriznal žalobcovi právo na odpočítanie DPH, pretože mu plnenie nedodal dodávateľ HTH, s.r.o. uvedený na faktúre.

14. Dodanie plnenia dodávateľom uvedeným na faktúre však nie je jednou z hmotnoprávnych podmienok na priznanie práva na odpočet DPH. Tieto podmienky sú stanovené smernicou Rady č. 2006/112/ES a transponované do a podľa judikatúry (napr. rozhodnutia Súdneho dvora EÚ Senatex GmbH, C-518/14 z 15. 09. 2016, bod 28; Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 z 03. 09. 2020, bod 43; Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 z 09. 12. 2021, bod 24) predstavujú: (i) aby daňový subjekt nárokujúci si odpočet bol zdaniteľnou osobou, (ii) tovar alebo služby, na ktorých zakladá právo na odpočítanie dane, musia byť dodané alebo poskytnuté inou zdaniteľnou osobou a (iii) aby zdaniteľná osoba dotknuté tovary alebo služby následne použila na účely svojich vlastných zdaniteľných plnení. Podľa záverov rozsudku Súdneho dvora EÚ vo vyššie uvedenej veci Vikingo, ktoré prevzal aj Najvyšší správny súd SR v rozsudku sp. zn. z 28. 04. 2023, pri existencii materiálneho plnenia nie je možné odmietnuť odpočítanie dane len z dôvodu, že daňový subjekt nevie preukázať, že ním deklarovaný dodávateľ nemohol dodať tovar alebo službu pre nedostatok materiálnych a ľudských zdrojov na jeho strane. V takomto prípade je zamietnutie odpočtu DPH možné len vtedy, ak je právne dostatočným spôsobom preukázané, že sa zdaniteľná osoba aktívne podieľala na daňovom podvode, alebo vedela alebo mala vedieť, že uvedené transakcie sú súčasťou daňového podvodu, ktorého sa dopustila osoba, ktorá vyhotovila faktúru alebo akýkoľvek iný subjekt vystupujúci na predchádzajúcom stupni uvedeného dodávateľského reťazca.

15. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že osoba dodávateľa HTH s.r.o. bola spochybnená výlučne z dôvodu nedostatku materiálnych a personálnych zdrojov na jeho strane, keď správca dane na základe vykonaného dokazovania skonštatoval, že tento dodávateľ reálne nevykonáva ekonomickú činnosť, nesídli na adrese sídla, nemá žiadnych zamestnancov, pričom rovnaké pochybnosti boli aj na strane jeho subdodávateľov BASS s.r.o. a Building Home s.r.o. Existenciu samotného materiálneho plnenia (dodanie fakturovaných služieb) pritom považoval správca dane za preukázanú. Vzhľadom na vyššie uvedené predstavuje záver správcu dane, že žalobca nemá nárok na odpočítanie DPH pre nepreukázanie dodania plnení dodávateľom uvedeným na faktúre, nesprávne právne posúdenie veci.

16. Vadu nesprávneho právneho posúdenia nenapravil ani žalovaný v napadnutom rozhodnutí, ktorý zhodne so správcom dane uviedol, že nie je sporné, že odberateľom žalobcu boli služby kontroly kvality poskytnuté (teda nespochybňuje existenciu materiálneho plnenia), ale nedodal ich dodávateľ HTH, s.r.o. Tento záver však vzhľadom na vyššie uvedené nemôže sám osebe predstavovať dôvod na nepriznanie práva na odpočítanie DPH. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí ďalej dodal, že žalobca poskytol fakturované plnenia svojim odberateľom priamo vo vlastnej réžii a z dokazovania vyplynulo, že žalobca v čase realizácie sporných plnení musel vedieť o nezákonnom a podvodnom konaní deklarovaného dodávateľa a A. B., ktorý za neho konal, pričom z dokazovania správcu dane nepochybne vyplýva, že sporné plnenia boli spojené s nezákonným/podvodným konaním, pričom daň, ktorú si odvolávajúci sa odpočítal, nebola do štátneho rozpočtu reálne odvedená. Došlo k daňovému úniku a žalobca pri sporných transakciách nekonal v dobrej viere. K tomuto správny súd uvádza, že nepriznanie práva odpočtu DPH môže byť založené buď (i) na nesplnení hmotnoprávnych podmienok (ktoré správny súd vymenoval v odseku 14. tohto rozsudku); (ii) na tom, že obchodný reťazec je postihnutý podvodným konaním, o ktorom daňový subjekt vedel alebo mal vedieť alebo (iii) že došlo k zneužitiu práva. Tieto tri dôvody sa navzájom vylučujú a nie je nimi možné odôvodňovať nepriznanie práva odpočtu DPH súčasne. Primárne je potrebné skúmať existenciu hmotnoprávnych podmienok a až v prípade zistenia, že hmotnoprávne podmienky boli splnené, je možné posudzovať existenciu podvodného

konania. Žalovaný však takto nepostupoval, keďže na jednej strane potvrdil rozhodnutie správcu dane, ktorým bolo zamietnuté právo žalobcu na odpočítanie DPH pre nesplnenie hmotnoprávnych podmienok (hoci nesprávne posúdených ako nedodanie materiálneho plnenia dodávateľom uvedeným na faktúre) a zároveň uviedol, že došlo k podvodnému konaniu, o ktorom mal žalobca vedomosť. Preto žalobca (v bode II. správnej žaloby) dôvodne namieta aj nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre jeho nezrozumiteľnosť.

17. Vzhľadom na vyššie uvedené, správny súd zrušil napadnuté aj prvostupňové rozhodnutie z dôvodov podľa a , pretože rozhodnutie správcu dane vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia, pričom žalovaný túto nesprávnosť neodstránil, ale zaťažil svoje rozhodnutie vadou nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť. Vzhľadom na to, že vec bola nesprávne právne posúdená už v prvostupňovom rozhodnutí, správny súd v súlade s zrušil aj prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie. V novom konaní správca dane posúdi, či sú alebo nie sú splnené hmotnoprávne podmienky na odpočítanie DPH (ktoré správny súd uviedol v odseku 14. tohto rozsudku) s tým, že dodanie služieb dodávateľom uvedeným na faktúre nie je jednou z hmotnoprávnych podmienok. Taktiež správny súd poukazuje na to, že zamietnuť právo na odpočítanie DPH žalobcovi v danej veci nie je možné len kvôli tomu, že jeho dodávateľ uvedený na faktúre, prípadne subdodávatelia tohto dodávateľa, nedisponovali dostatočným materiálnym alebo personálnym vybavením na dodanie predmetných služieb v súlade so záverom rozsudku vo veci Vikingo (taktiež rozobraté v odseku 14. tohto rozsudku).

18. Pokiaľ v súlade s vyššie uvedeným dospeje správca dane k záveru, že hmotnoprávne podmienky sú splnené, avšak bude mať pochybnosti o tom, že predmetné obchody prebehli tak, ako to deklaruje žalobca (napr. že fakturované plnenia poskytol žalobca vo vlastnej réžii, ako to uviedol žalovaný v napadnutom rozhodnutí), môže zamietnuť právo na odpočítanie DPH len v prípade preukázania daňového podvodu. V tomto prípade je celé dôkazné bremeno na správcovi dane, ktorý v súlade s judikatúrou súdneho dvora EÚ, prvýkrát vyslovenou v rozhodnutí vo veci Axel Kittel a Recolta Recycling č. C-439/04 a C-440/04, bude musieť vykonať tzv. Axel Kittel test. Tento test pozostáva z (1) preukázania existencie podvodu na dani z pridanej hodnoty (chýbajúca daň), a to v ktoromkoľvek predchádzajúcom článku reťazca (objektívny test v rámci celého reťazca), (2) preukázania objektívnych skutkových okolností svedčiacich tomu, že kontrolovaný daňový subjekt o podvode na predchádzajúcom článku reťazca vedel alebo mohol vedieť, pričom stačí nevedomá nedbanlivosť a nemusí ísť o úmysel (vedomostný test konkrétneho subjektu) a (3) posúdenia, či kontrolovaný daňový subjekt prijal opatrenia, ktoré je od neho možné rozumne vyžadovať, aby zistil, či prijaté plnenie nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (due diligence vedomostný test konkrétneho subjektu).

19. Tieto závery prevzal aj Najvyšší správny súd SR v rozhodnutí sp. zn. zo dňa 28. 04. 2023 (s odkazom na predošlé rozhodnutie sp. zn. ), ktoré bolo uverejnené v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. 63/2023, kde sformuloval 4 otázky, na ktoré je potrebné odpovedať pri posudzovaní daňového podvodu: 1. vznikol z posudzovaných zdaniteľných obchodov daňový únik? 2. ak áno, je tento daňový únik dôsledkom podvodného konania? 3. pokiaľ je únik na dani dôsledkom podvodného konania, boli posudzované zdaniteľné obchody daňového subjektu s týmto konaním spojené? 4. ak boli posudzované zdaniteľné obchody spojené s podvodným konaním, vedel o tom, alebo mohol a mal vedieť daňový subjekt?

20. Správny súd za stotožňuje aj s námietkou žalobcu (uvedenou v žalobnom bode II.), že žalovaný pri skonštatovaní existencie daňového podvodu v napadnutom rozhodnutí riadne nezodpovedal vyššie uvedené otázky. Napadnuté rozhodnutie je v prvom rade nezákonné pre jeho nepreskúmateľnosť, ako správny súd uzavrel v odseku 16. tohto rozsudku, pretože žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie o nepriznaní práva na odpočet DPH založené na nesplnení hmotnoprávnych podmienok a zároveň uviedol, že došlo k podvodnému konaniu, čo nie je súčasne možné. Avšak ani samotný záver žalovaného, že došlo k podvodnému konaniu, nebol dostatočne odôvodnený v súlade so závermi uvedenými v odsekoch 18. a 19. tohto rozsudku.

21. Pokiaľ ide o ostatné žalobné námietky, tieto považoval správny súd za nedôvodné z nasledovných dôvodov:

22. V žalobnom bode II. žalobca namietal nepreskúmateľnosť prvostupňového aj napadnutého rozhodnutia, pre nevysporiadanie s námietkami žalobcu. K tomuto žalovanému bodu správny súd vo všeobecnosti uvádza, že správne orgány by sa mali vo svojich rozhodnutiach vysporiadať so všetkými kľúčovými námietkami účastníka administratívneho konania, čo môže v niektorých prípadoch konzumovať aj vysporiadanie niektorých dielčích a súvisiacich námietok, pričom uvedené platí u značne obsiahlych podaní, ako tomu bolo aj v prípade odvolania žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu (v súlade s nálezmi Ústavného súdu SR sp. zn. a ). Rovnako podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva sa nemusia dať detailné odpovede na všetky účastníkom konania predostreté otázky, ale len na tie, ktoré sú pre rozhodnutie vo veci podstatné, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby sa zachádzalo do všetkých detailov sporu (rozsudok vo veci Ruiz Torija proti Španielsku z 09. 12. 1994, č. 18390/91). Povinnosťou správcu dane a žalovaného tak nebolo odpovedať na každú námietku žalobcu, ktorú v administratívnom konaní vzniesol, ale len na tie, ktoré mohli mať vplyv na výsledok konania (rozhodnutie) vo veci samej a nebolo ich povinnosťou zaoberať sa námietkami, ktoré bez ďalšieho podrobnejšieho skúmania zjavne nemôžu ovplyvniť rozhodnutie vo veci samej. Zároveň správny súd uvádza, že si nemôže žalobné body sám dopĺňať, prípadne vyvodzovať z obsahu napadnutého rozhodnutia, či administratívneho spisu a je povinnosťou žalobcu podľa tieto uviesť v správnej žalobe tak, aby z nich bolo zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov považuje napadnuté rozhodnutie za nezákonné. Vzhľadom na uvedené bolo povinnosťou žalobcu (pokiaľ v rámci žalobných bodov namieta nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre nevysporiadanie sa s jeho námietkami) okrem uvedenia námietky, s ktorou sa správne orgány nevysporiadali, uviesť aj prečo je potrebné považovať takúto námietku za podstatnú, čo by založilo povinnosť vysporiadať sa s ňou.

23. Okrem už správnym súdom vyššie rozobratých námietok nepreskúmateľnosti (odseky 13., 16. a 18. tohto rozsudku) žalobca v žalobnom bode II. namietal, že správca dane a žalovaný sa nevysporiadali s návrhmi žalobcu uvedenými vo vyjadrení k protokolu. Správny súd uvádza, že pokiaľ ide o návrh žalobcu na vypočutie osôb, ktoré mali práce vykonať, s týmto návrhom sa správca dane vysporiadal na strane 60 bod 1. prvostupňového rozhodnutia, kde uviedol, že žalobca aj jeho dodávateľ HTH, s.r.o. opakovane predložili len menný zoznam týchto osôb bez bližšej identifikácie. Rovnako sa s tým vysporiadal žalovaný v napadnutom rozhodnutí na č. l. 16 prvý odsek, kde uviedol, že označenie zahraničnej osoby len jej menom, priezviskom a číslom pasu je nepostačujúce pre ďalšie konanie správcu dane. Ak žalobca v správnej žalobe uvádza, že údaje o týchto osobách si správca dane mohol zabezpečiť úradnou cestou, neuvádza akú úradnú cestu ma na mysli, ani žiaden takýto konkrétny spôsob získania informácií o uvedených osobách neprezentoval v administratívnom konaní. Pokiaľ ide o požiadavku žalobcu, aby správca dane preveril, ako mohol žalobca vo vlastnej réžii realizovať služby pre svojich odberateľov, správny súd odkazuje na svoj záver uvedený v odseku 18. tohto rozsudku, že táto skutočnosť by mohla predstavovať daňový podvod, s čím sa však žalovaný (ktorý ju konštatoval v napadnutom rozhodnutí) riadne nevysporiadal. Pokiaľ ide o požiadavku žalobcu, aby správca dane preveril, či medzi dodávateľom a žalobcom bola neodvedená daň, s touto skutočnosťou sa žalovaný vysporiadal na strane 15 napadnutého rozhodnutia tak, že správca dane zistil, že subdodávateľské spoločnosti BASS, s.r.o. a Building Home, s.r.o. nepodali za kontrolované zdaňovacie obdobie daňové priznanie pre DPH ani kontrolné výkazy a daň nepriznali a neodviedli do štátneho rozpočtu. V spoločnosti HTH, s.r.o. bola za kontrolované zdaňovacie obdobie vykonaná daňová kontrola, výsledkom ktorej bolo nepriznanie práva na odpočítanie DPH z faktúr od subdodávateľských spoločností BASS, s.r.o. a Building Home, s.r.o. Tiež na strane 16 napadnutého rozhodnutia žalovaný v treťom odseku uviedol, že daň, ktorú si žalobca odpočítal, nebola reálne odvedená do štátneho rozpočtu, pretože dodávateľ HTH, s.r.o. si daň na výstupe účelovo znížil prostredníctvom fiktívnych faktúr od jeho subdodávateľov, ktorí v kontrolovanom zdaňovacom období žiadnu daň nepriznali a neodviedli. 24. Pokiaľ žalobca ďalej namietal, že správca dane a žalovaný sa nevysporiadali s jeho návrhom obsiahnutým vo vyjadrení k protokolu na výsluch svedka B. (ktorého nevykonanie namietal aj v žalobnom bode IV.), správny súd uvádza, že takýto dôkazný návrh žalobca vo vyjadrení k protokolu z 12. 11. 2020 neuviedol. Okrem toho správny súd uvádza, že Daňový úrad Košice, pobočka Rožňava na základe dožiadania správcu dane neúspešne predvolal pána B., pričom neúspešný ostal aj pokus o jeho predvedenie, ako to vyplýva z odpovede na dožiadanie č. 102687601 z 20. 11. 2019 (dokument č. 9 administratívneho spisu). Pokiaľ zostane neúspešné predvolanie aj predvedenie, neposkytuje správcovi dane iné možnosti ako dosiahnuť výsluch svedka, a teda správca dane už nemal žiadnu inú možnosť, ako by mohol tento dôkaz vykonať. Ak sú vyčerpané všetky zákonné prostriedky

na vykonanie dôkazu a napriek tomu sa tento dôkaz nepodarí vykonať, nemožno hovoriť o nezákonnom postupe.

25. Správny súd nepovažoval za dôvodné ani námietky žalobcu, že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal s jeho odvolacou argumentáciou. Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal, že na pojednávaní dňa 17. 08. 2021 neboli prediskutované pripomienky žalobcu k protokolu, pretože správca dane neakceptoval žiadne žalobcove návrhy, s nedôvodnosťou tohto argumentu sa správny súd vysporiada nižšie v odseku 26. tohto rozsudku. Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal, že okrem faktúry disponuje súborom ďalších dôkazov, ku ktorým sa v odvolaní vyjadril, správny súd už vyššie uzavrel, že nedodanie služby dodávateľom uvedeným na faktúre nie je hmotnoprávnou podmienkou na priznanie práva na odpočítanie DPH pri súčasnom nespornom závere, že materiálne plnenie existovalo (t. j., že služby kontroly kvality boli poskytnuté odberateľom žalobcu). Preto preukazovanie uvedenej skutočnosti je irelevantné. Ak však bude chcieť správca dane v novom rozhodnutí založiť nepriznanie práva na odpočítanie DPH z dôvodu podvodu s tým, že fakturované služby neboli dodané dodávateľom HTH, s.r.o. uvedeným na faktúre, bude sa musieť vysporiadať aj s týmito dôkazmi predloženými žalobcom. Pokiaľ žalobca preukazoval ekonomickú opodstatnenosť obstarávanej služby rámcovými zmluvami a odberateľskými faktúrami, nejde o relevantný argument, pretože na (ne)existencii ekonomickej opodstatnenosti preskúmavaných obchodov nebolo založené napadnuté rozhodnutie. Ekonomická opodstatnenosť je okolnosťou skúmanou pri posúdení zneužitia práva. Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal, že odberatelia žalobcu vedeli, resp. nezakazovali plnenie prostredníctvom subdodávateľov, ani tento argument nie je podstatný, pretože na ňom nebolo založené napadnuté rozhodnutie. Samotná možnosť poskytnúť odberateľom žalobcu fakturovanú služby prostredníctvom subdodávateľov totiž nepreukazuje, že fakturované obchody medzi žalobcom a jeho dodávateľom sa uskutočnili tak, ako to tvrdí žalobca. Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal, že vznik práva na odpočítanie DPH nie je podmienený preukázaním vzniku daňovej povinnosti u dodávateľa, ani táto námietka nie je relevantná, pretože na tejto skutočnosti správca dane nezaložil svoje rozhodnutie. Pokiaľ ide o napadnuté rozhodnutie, v ktorom žalovaný uviedol, že ide aj o podvodné konanie, v tomto prípade je chýbajúca daň relevantnou skutočnosťou, s ktorou sa budú správne orgány musieť zaoberať, pokiaľ založia svoje rozhodnutie na podvode. Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal, že správca dane sa nezaoberal podmienkou dodania služieb osobou v postavení zdaniteľnej osoby, v tomto prípade ide o prvú z troch hmotnoprávnych podmienok, ktoré správny súd rozobral vyššie. Táto podmienka však nebola v predmetnej veci spochybnená, a preto sa nebolo potrebné ňou bližšie zaoberať. Pokiaľ žalobca v odvolaní poukázal na skutočnosti mimo sféry vplyvu žalobcu, ktoré mu správca dane vytýkal a vyjadril sa k a poukázal na mieru opatrnosti, neuviedol v správnej žalobe z akého dôvodu tieto poukazy spôsobujú nezákonnosť prvostupňového rozhodnutia a ani ako nevysporiadanie sa s nimi zo strany žalovaného spôsobuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Správny súd považuje tieto žalobné námietky za nekonkrétne a nespôsobilé odôvodiť nezákonnosť preskúmavaných rozhodnutí.

26. V žalobnom bode III. žalobca namietal, že pred správcom dane sa fakticky neuskutočnilo žiadne vyrubovacie konanie, keďže v rámci prerokovania pripomienok k protokolu správca dane všetky pripomienky a dôkazné návrhy žalobcu odmietol. Podľa žalobcu je vylúčené, aby bolo všetko zisťovanie skutkového stavu skoncentrované iba do štádia daňovej kontroly, ktorej výsledok (protokol) nie je právne záväzný. Správny súd vo všeobecnosti uvádza, že nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že je vylúčené, aby bolo všetko zisťovanie skutkového stavu skoncentrované do štádia daňovej kontroly, pretože práve v rámci daňovej kontroly sa vykonáva podstatná časť dokazovania, kedy správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov (§ 44 ods. 1 Daňového poriadku). Účelom vyrubovacieho konania primárne nie je zisťovanie skutkového stavu, ale vyrubenie dane na základe zistení v daňovej kontrole. Preto skutočnosť, že kľúčová časť dokazovania je vykonaná v daňovej kontrole, sama osebe nepredstavuje nezákonný postup. Samozrejme aj vo vyrubovacom konaní sa môže vykonávať dokazovanie, a to najmä na návrh daňového subjektu, ktorý môže vyvracať závery správcu dane uvedené v protokole a správca dane sa musí s jeho návrhmi vysporiadať (vykonať ich alebo ich nevykonanie riadne odôvodniť). Žalobný bod III. je však nekonkrétny. Žalobca tu len všeobecne tvrdí (na rozdiel od žalobného bodu II., s ktorým sa správny súd vysporiadal vyššie), že jeho pripomienky a dôkazné návrhy boli odmietnuté bez uvedenia jediného takéhoto návrhu alebo pripomienky a uvedenia, ako sa s nimi správca dane vysporiadal a v čom je toto vysporiadanie nezákonné. Je povinnosťou žalobcu uviesť v správnej žalobe žalobné body, teda dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté rozhodnutia za nezákonné ( ). Vzhľadom na

všeobecnú formuláciu žalobného bodu III., ktorá neumožňuje vykonanie súdneho prieskumu, považuje správny súd tento žalobný bod za nedôvodný. Navyše správny súd dodáva, že nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že pred správcom dane sa fakticky neuskutočnilo žiadne vyrubovacie konanie, keďže aj vo vyrubovacom konaní vykonal správca dane viaceré dôkazy (napr. dopyty na odberateľov žalobcu, ktorými sa preukázala existencia materiálneho plnenia; zisťovanie údajov zo Sociálnej poisťovne; preverenie ubytovania pracovníkov, ktorí vykonávali služby kontroly kvality).

27. V žalobnom bode IV. žalobca namietal, že súčasťou administratívneho spisu nie sú viaceré dokumenty, z ktorých správca dane vychádzal v rozhodnutí. Správny súd preskúmal administratívny spis a konštatuje, že táto žalobná námietka je nedôvodná. V administratívnom spise sa nachádza namietaná odpoveď na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií č. 46661/2018 z 22. 01. 2018 ako dokument č. 7, ktorej prílohou je aj namietaná zápisnica o ústnom pojednávaní č. 101393377/2018. Úradný záznam č. 101522735/2019 (pozn. súdu: žalobca v správnej žalobe na jednom mieste uvádza nesprávne č. 1101522735/2019) sa v administratívnom spise taktiež nachádza ako príloha úradného záznamu č. 100697947/2020 z 16. 03. 2020 (dokument č. 16). Pokiaľ ide o predvolania č. 101978511/2019 z 19. 08. 2019 a č. 101982079/2019, tieto sa v administratívnom spise síce nenachádzajú, ale správca dane ich v prvostupňovom rozhodnutí uvádza len ako úkony, ktoré vykonal dožiadaný Daňový úrad Košice, pobočka Rožňava, pričom cituje z odpovede tohto daňového úradu (dokument č. 9 administratívneho spisu), kde sú uvedené aj predmetné predvolania. Podkladom pre rozhodnutie je v tomto prípade odpoveď na dožiadanie a nie samotné predvolania, a preto nebol dôvod, aby boli tieto zaradené do administratívneho spisu. Pokiaľ ide o namietaný úradný záznam č. 102028425/2019 z 26. 08. 2019, tento sa v administratívnom spise nachádza ako príloha úradného záznamu č. 100697947/2020 z 16. 03. 2020 (dokument č. 16).

28. Tiež nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že nie je konkretizované z čoho správca dane vychádza, keď na strane 10 prvostupňového rozhodnutia uvádza, že spoločnosť BASS, s.r.o. nesídli na adrese sídla. Správca dane tu výslovne uvádza, že ide o informácie z informačného systému, pričom celá táto časť prvostupňového rozhodnutia označená písm. B) (strany 9 a 10) vychádza z týchto informácií, o čom bol spísaný úradný záznam č. 100697947/2020 z 16. 03. 2020 (dokument č. 16), ako je uvedené na strane 9 prvostupňového rozhodnutia. Jednou z príloh tohto úradného záznamu je aj úradný záznam o miestnom zisťovaní v sídle spoločnosti BASS, s. r. o. č. 100736302/2019 z 26. 03. 2019, ktorý obsahuje uvedenú informáciu a je súčasťou administratívneho spisu.

29. Žalobca ďalej namietal, že v spise sa nenachádzajú dokumenty uvedené v prvostupňovom rozhodnutí: na strane 11 mandátna zmluva medzi spoločnosťou Building Home s.r.o. a HTH, s.r.o., Poskytnutie údajov – žiadosť o súčinnosť banky a výzva na predloženie dôkazov z 31. 07. 2019; na strane 12 podanie spoločnosti HTH, s.r.o. z 30. 08. 2019 a výzva na predloženie dokladov z 16. 10. 2019; na strane 13 predvolanie na výsluch svedka G. H. G., F. E. a A. B. a žiadosť o predvedenie č. 100047256/2020; na strane 14 doklady, z ktorých správca dane vyvodzuje zistenia týkajúce sa spoločností BASS, s.r.o. a Building Home s.r.o. Správny súd uvádza, že z prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že strany 11, 12, 13 a 14 predstavujú citáciu (parafrázu) výzvy Daňového úradu Trenčín, pobočka Prievidza č. 100655646/2020 zo dňa 10. 03. 2020, nakoľko na začiatku strany 11 prvostupňového rozhodnutia je uvedené, že v tejto výzve sa uvádza: za čím nasleduje aj odvolávanie sa na vyššie uvedené dokumenty namietané žalobcom. Na strane 10 dole prvostupňového rozhodnutia sa totiž začína časť C), v rámci ktorej správca dane len zhŕňa, čo bolo predmetom daňovej kontroly u dodávateľa HTH, s.r.o., o čom spísal úradný záznam č. 100697947/2020 z 16. 03. 2020, ktorý je súčasťou administratívneho spisu (dokument č. 16), ktorého prvou prílohou je aj citovaná výzva Daňového úradu Trenčín, pobočka Prievidza. Všetky vyššie uvedené dôkazy sú tak súčasťou inej daňovej kontroly zhrnutej v uvedenej výzve, ktorú správca dane cituje, a nejde o dokumenty, ktoré získal správca dane v preskúmavanej veci. Tieto dokumenty nemusia byť súčasťou administratívneho spisu, keďže správca dane z nich nevychádzal, ale ako dôkaz použil len samotnú výzvu Daňového úradu Trenčín, pobočka Prievidza, ktorá sa v spise nachádza a ktorá uvedené dokumenty hodnotí.

30. Správny súd sa nestotožňuje ani s námietkou žalobcu, že je neprípustné preberanie dokumentov z iných daňových kontrol. Podľa daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. tak nevylučuje prebratie zákonne získaných dôkazov z iných daňových kontrol. Samotná zákonnosť získania týchto

dôkazov spochybňovaná nebola, a preto neexistoval žiaden dôvod, prečo by ich správca dane nemohol použiť. Správny súd sa tiež nestotožnil s námietkou žalobcu, že skutočnosti známe správcovi dane z jeho činnosti, ktoré podľa § 24 ods. 3 daňového poriadku nie je potrebné dokazovať, sú len skutočnosti známe z činnosti zamestnancov správcu dane, ktorí konajú v danej veci a nie iných zamestnancov. Podľa správneho súdu môže ísť o akékoľvek skutočnosti známe správcovi dane z jeho činnosti, pretože ich nelimituje len na skutočnosti známe konkrétnym zamestnancom z ich vlastnej činnosti. Preto nie je možné zákon vykladať tak reštriktívne, ako to požaduje žalobca. Prebratie určitých už zistených skutočností a vykonaných dôkazov z iných daňových kontrol preto nie je možné považovať za nezákonné; naopak, ide o zákonný logický a hospodárny postup správcu dane.

31. Správny súd nepovažuje za dôvodnú námietku žalobcu, že ani následné oboznámenie s dôkazmi prebratými z iných daňových kontrol nepostačuje a porušuje zásadu súčinnosti a procesné práva daňového subjektu (§ 3 ods. 2 a § 45 ods. 1 daňového poriadku). Pri dokazovaní dokumentmi z iných daňových kontrol sa správca dane musí z povahy veci najprv sám oboznámiť s takýmito zisteniami a až následne môže s nimi oboznámiť daňový subjekt. Týmto postupom sa zachovajú práva daňového subjektu, ktorý po oboznámení sa s týmito dôkazmi má možnosť vyjadriť sa k nim a prípadne navrhnúť vlastné dôkazy popierajúce uvedené zistenia. V opačnom prípade by správca dane nikdy nemohol prebrať jemu známe zistenia, čím by sa poprelo ustanovenie § 24 ods. 3 daňového poriadku. Samotná činnosť správcu dane v tomto prípade spočíva len vo vyhľadaní takéhoto dôkazu a jeho zaradeniu do administratívneho spisu bez možnosti akokoľvek ovplyvniť jeho obsah (na rozdiel napr. od výsluchu svedka, kedy kladené otázky určujú rozsah výsluchu, ktorý správca dane nemôže vykonať bez súčinnosti daňového subjektu). Preskúmaním administratívneho spisu správny súd zistil, že práva žalobcu neboli v preskúmavanej veci porušené, pretože so všetkými žalobcom namietanými dokumentmi v žalobnom bode IV. bol oboznámený už v priebehu daňovej kontroly, nakoľko všetky sú uvedené už vo výzve na vyjadrenie sa k pochybnostiam správcu dane z 19. 03. 2020, ktorú si žalobca prevzal dňa 08. 04. 2020 ako aj v protokole z 01. 10. 2020. Je preto zrejmé, že žalobca poznal obsah všetkých relevantných skutočností obsiahnutých v namietaných dokumentoch ešte pred vydaním prvostupňového rozhodnutia a mal aj možnosť na uvedené zistenia reagovať, čo aj učinil vo vyjadrení k protokolu z 12. 11. 2020. Keďže obsah žalobcom rozporovaných dokumentov je súčasťou výzvy správcu dane z 19. 03. 2020 aj protokolu z 01. 10. 2020, je zároveň zrejmé, že tieto dokumenty museli byť súčasťou administratívneho spisu už v čase vyhotovenia týchto dokumentov, keďže z nich správca dane vychádzal, teda už počas daňovej kontroly.

32. Okrem žalobných bodov uvedených v správnej žalobe, žalobca vzniesol aj nové námietky v rámci repliky zhrnuté v odseku 10. tohto rozsudku. Podľa môže žalobca rozšíriť správnu žalobu o ďalší žalobný návrh alebo ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby, ktorá je podľa dva mesiace od oznámenia napadnutého rozhodnutia. Žalobcovi bolo podľa doručenky nachádzajúcej sa v administratívnom spise napadnuté rozhodnutie doručené dňa 23. 03. 2022, a teda žalobné body mohol rozširovať najneskôr do 23. 05. 2022. Keďže žalobca podal repliku súdu až dňa 10. 01. 2023, sú námietky v nej uvedené uplatnené po lehote, a preto sa s nimi správny súd vecne nezaoberal.

33. Podľa priznal správny súd žalobcovi, ktorý bol v konaní plne úspešný, keďže súd zrušil napadnuté aj prvostupňové rozhodnutie v celom rozsahu, právo na náhradu 100 % trov konania od žalovaného. O výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník správneho súdu po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením v súlade s .

34. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť na Správny súd v Banskej Bystrici v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky. Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení ( ).

Podľa , , (1) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa , , (1) Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a , je žalovaným Centrum právnej pomoci.