Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_BA-2S-85-2020.pdf
PDF · 234.29 KB
Case nature
Area
Subarea
BA-2S/85/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Tóth a sudcov Mgr. Milady Artnerovej a JUDr. Martina Hraboša, v právnej veci žalobcu: Podtatranská hydina a.s., so sídlom Slavkovská cesta 54, 060 01 Kežmarok, IČO: 31 651 682, právne zastúpený: KVASŇOVSKÝ & PARTNERS | ADVOKÁTI s.r.o., so sídlom Apollo Business Center II, blok A, Prievozská 4Dunajská 32, 821 09 Bratislava, IČO: 51 003 848, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100233474/2020 zo dňa 21.01.2020, takto
rozhodol:
I. Správny súd žalobu z a m i e t a.
II. Správny súd žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
I.
Priebeh administratívneho konania
1. Dňa 02.10.2014 Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty (ďalej „daňový úrad“, „správca dane“, „prvostupňový orgán“) začal vykonávať u žalobcu ako daňového subjektu (ďalej „daňový subjekt“, „žalobca“) daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty (ďalej „DPH“) za zdaňovacie obdobia január 2014 až jún 2014, ktorá bola neskôr rozšírená o zdaňovacie obdobie september 2014.
2. Dňa 12.07.2017 správca dane oboznámil kontrolovaný daňový subjekt so skutočnosťami zistenými pri daňovej kontrole na ústnom pojednávaní, o čom bola spísaná zápisnica č. 101530318/2017.
3. Správca dane na základe zisteného skutkového stavu vyhotovil za kontrolované zdaňovacie obdobia protokol z daňovej kontroly č. 101691420/2017 zo dňa 03.08.2017. V dňoch 19.12.2017 a 26.03.2018 sa konalo ústne pojednávanie, predmetom ktorého bolo prerokovanie vyjadrenia daňového subjektu k zisteniam uvedeným v protokole z daňovej kontroly a jeho návrhov na doplnenie dokazovania.
4. Rozhodnutím č. 100672236/2018 zo dňa 05.04.2018 správca dane podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) vyrubil daňovému subjektu za zdaňovacie obdobie máj 2014 rozdiel dane v sume XXX.XXX,XX eura z dôvodu porušenia § 51 ods. 1 a § 49 ods. 1 v nadväznosti na § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom do 31.10.2021 (ďalej „zákon o DPH“) z dôvodu, že dotknutý daňový subjekt pristúpil k neoprávnenému odpočítaniu dane z faktúr vyhotovených daňovými subjektami – spoločnosťami B-spol., s.r.o. (ďalej „B- spol., s.r.o.“, „daňový subjekt B-spol., s.r.o“) a A. B. C. (ďalej „A. B. C.“, „daňový subjekt A. B. C.“),
pretože nebolo preukázané, že kontrolovaný daňový subjekt prijal tovar tak, ako bolo deklarované v predložených faktúrach.
5. Proti tomuto rozhodnutiu podal daňový subjekt odvolanie, na základe ktorého Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky ako odvolací orgán (ďalej „žalovaný“) dotknuté rozhodnutie správcu dane rozhodnutím č. 1021326972018 zo dňa 26.10.2018 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalovaný uviedol, že správca dane síce terminologicky naznačil účasť kontrolovaného daňového subjektu v podvodnom reťazci spoločností, v ktorom figurovali spoločnosti neplniace si svoje daňové povinnosti, čo umožnilo ďalším článkom reťazca neoprávnene uplatňovať odpočítanie dane alebo znižovať daňovú povinnosť, avšak zistený skutkový stav nevyhodnotil aj z hľadiska judikatúry Súdneho dvora EÚ a neaplikoval vo svojich záveroch rozsudky Súdneho dvora EÚ. Pochybenie správcu dane videl žalovaný aj v nedostatočne vykonanom dokazovaní.
6. Správca dane ďalej doplnil dokazovanie a zistený skutkový stav podrobil posúdeniu aj z hľadiska judikatúry Súdneho dvora Európskej únie (ďalej „Súdny dvor EÚ“, „SDEÚ“), pričom s výsledkami tohto postupu bol daňový subjekt oboznámený na ústnom pojednávaní konanom dňa 24.07.2019.
7. Následne správca dane vydal dňa 02.08.2019 rozhodnutie č. 101863317/2019 (ďalej „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým daňovému subjektu podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku vyrubil rozdiel dane za zdaňovacie obdobie máj 2014 vo výške XXX.XXX,XX eura. Kontrolovaný daňový subjekt za zdaňovacie obdobie máj 2014 pristúpil k neoprávnenému odpočítaniu dane z faktúr vyhotovených spoločnosťami B-spol., s.r.o. a A. B.. s.r.o., pričom tento nárok mu podľa správcu dane nevznikol. Správca dane pri uvedenom závere vychádzal zo zistení vyplývajúcich z vykonaného dokazovania, podľa ktorých kontrolovaný daňový subjekt bol účastný v podvodnom reťazci spoločností, v ktorom figurovali spoločnosti neplniace si svoje daňové povinnosti, čo umožnilo ďalším článkom reťazca neoprávnene uplatňovať odpočítanie dane alebo znižovať daňovú povinnosť.
8. V rámci odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia správca dane uviedol, že žalobca si v kontrolovanom daňovom období (máj 2014) uplatnil odpočítanie dane z predložených dodávateľských faktúr vyhotovených daňovým subjektom B-spol., s.r.o. za predaj tovaru a služieb (hlavne krmivo, sójový extrahovaný škrob, mäsové výrobky, syry, rôzny spotrebný materiál, prepravné služby) v celkovej výške 70.682,40 eura a z faktúr vyhotovených daňovým subjektom A. B. C. za tovar „obalový materiál (tácky)“ v celkovej výške XX.XXX,XX eur.
9. Správca dane v rámci vykonanej kontroly zistil, že daňový subjekt B-spol., s.r.o. bol zapísaný do Obchodného registra Slovenskej republiky dňa 26.02.2010 a do 16.12.2013 bol jediným spoločníkom a konateľom fyzická osoba A. D.. Od 17.12.2013 do 19.05.2014 bol jediným spoločníkom fyzická osoba E. F. a od 20.05.2014 americká spoločnosť PACKCOMP LLC. Centerville Road 2711. Suite 400. Wilmington, New Castle. Delaware 198 08 (ďalej „PACKCOMP LLC, USA“). Konateľom bol od 31.10.2013 do 30.10.2014 fyzická osoba E. F. a od 30.10.2014 spoločnosť nemala žiadneho konateľa.
10. Z internej databázy správca dane zistil, že daňový subjekt B-spol., s.r.o. podal poslednú účtovnú závierku za rok 2013. Z tejto účtovnej závierky správca dane zistil, že v roku 2013 spoločnosť nevykazovala žiadne obraty a nemala žiadny majetok. Od januára 2014 do septembra 2014 uvádzala spoločnosť B-spol., s.r.o. v podaných daňových priznaniach k dani z pridanej hodnoty dodania tovaru a služby podľa § 8 a § 9 zákona o DPH a v každom mesiaci mala nízku vlastnú daňovú povinnosť, za mesiac október 2014 podala negatívne daňové priznanie. Od mesiaca november 2014 daňové priznania k dani z pridanej hodnoty nepodala, daňové priznanie k dani z príjmov a ani účtovnú závierku za rok 2014 nepodala. V roku 2015 správca dane spoločnosti B-spol., s.r.o. zrušil podľa § 81 ods. 4 zákona čo DPH registráciu pre daň z pridanej hodnoty. Ďalej správca dane z internej databázy žalovaného zistil, že u daňového subjektu B-spol., s.r.o. bola vykonaná daňová kontrola na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2014 a máj 2014. Správca dane vykonal nazretie do spisu z tejto daňovej kontroly (o čom spísal úradný záznam č. 101506199/2017) a zistil, že daňový subjekt B-spol., s.r.o. nepredložil pri daňovej kontrole miestne príslušnému správcovi dane žiadne faktúry ani záznamy DPH. Správca dane zaslal dňa 26.11.2014 dožiadanie č. 9900451/5/5202815/14/Gaz zo dňa 26.11.2014 miestne príslušnému správcovi dane daňového subjektu B-spol., s.r.o., v ktorom žiadal preveriť všetky obchodné transakcie s kontrolovaným daňovým subjektom (žalobcom). Z odpovede č. 9904401/5/243343/15/SušS zo dňa 02.02.2015 správca dane zistil, že príslušný správca dane zaslal dňa
15.01.2015 na adresu sídla spoločnosti B-spol., s.r.o. predvolanie na ústne pojednávanie, avšak zásielka sa vrátila odosielateľovi s vyznačeným dôvodom neprevzatia „adresát neznámy“. Zároveň príslušný správca dane zaslal predvolanie na ústne pojednávanie aj fyzickej osobe p. D. (splnomocnený zástupca spoločnosti B-spol., s.r.o. vo veci preverenia prijatých a uskutočnených zdaniteľných obchodov), ktorý listom zo dňa 22.01.2015 oznámil, že k 24.10.2014 mu daňový subjekt B-spol., s.r.o. vypovedal plnú moc. Dňa 29.01.2015 zamestnanci príslušného správcu dane vykonali miestne zisťovanie na adrese sídla spoločnosti B-spol., s.r.o. (úradný záznam č. 9104401/5/227038/ 2015/SušS zo dňa 29.01.2015), pri ktorom zistili, že na uvedenej adrese nesídli a nikde sa nenachádzalo označenie tejto spoločnosti. Dňa 27.04.2015 sa v sídle správcu dane konalo ústne pojednávanie, na ktoré sa dostavil svedok E. F. (konateľ spoločnosti B-spol., s.r.o. od 31.10.2013 do 30.10.2014) v sprievode právneho zástupcu a taktiež splnomocnená zástupkyňa kontrolovaného daňového subjektu. Svedok E. F. nevedel predložiť správcovi dane žiadne dokumenty preukazujúce a potvrdzujúce obchodné transakcie s kontrolovaným daňovým subjektom (žalobcom) v kontrolovanom zdaňovacom období a ani za iné obdobie. Svedok uviedol, že všetky účtovné doklady a ostatné dokumenty boli odovzdané majiteľom firmy PACKCOMP LLC, USA, konkrétne fyzickej osobe G. H., občan Maďarskej republiky, ktorý aj viedol účtovníctvo. Faktúry v rozhodnom období (máj 2014) za spoločnosť B-spol., s.r.o. vystavoval a podpisoval svedok F., jednalo sa o veľké množstvo a nepamätal si, akým spôsobom ich vyhotovoval. Priznanie k dani z pridanej hodnoty spracoval a elektronicky podával p. H.. Tovar nakupoval od daňových subjektov ARGUS Plus. spol. s r.o. (ďalej „ARGUS Plus. spol. s.r.o.“) a REVITAL Trade. spol. s r.o. (ďalej „REVITAL Trade. spol. s.r.o.“), objednávky riešil telefonicky alebo osobne s p. D. a za spoločnosť REVITAL Trade. spol. s. r.o. s p. B.. Za kontrolovaný daňový subjekt (žalobcu) komunikoval svedok s p. H.. Svedok F. ďalej uviedol, že spoločnosť B-spol., s.r.o. nevlastnila žiadny hnuteľný a nehnuteľný majetok, nemala zamestnancov, svedok bol vždy fyzicky prítomný pri vykládke tovaru a prepravu hradila práve spoločnosť B-spol., s.r.o., pričom daná služba bola následne fakturovaná kontrolovanému daňovému subjektu (žalobcovi). Správca dane zistil, že daňový subjekt B-spol., s.r.o. mal obstarávať tovar a služby v tuzemsku od dodávateľov FeMa Trade, s.r.o. (ďalej „FeMa Trade, s.r.o.), ARGUS Plus. spol. s. r.o. a REVITAL Trade, spol. s. r.o.
11. Spoločnosť FeMa Trade. s.r.o. naposledy podala daňové priznanie k dani z príjmov a účtovnú závierku za rok 2013 a naposledy podala daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2014. Za zdaňovacie obdobia január až marec 2014 a október až december 2014 podávala uvádzaná spoločnosť negatívne daňové priznania. Obchodné aktivity predmetnej spoločnosti trvali od mesiaca apríl 2014 do mesiaca september 2014 (6 mesiacov), nemala žiadnych zamestnancov a ani žiadne materiálno-technické zabezpečenie. Od obdobia, kedy spoločnosť FeMa Trade, s.r.o. vstúpila do obchodovania so spoločnosťou B-spol., s.r.o., začala preukazovať ekonomickú činnosť vysokými obratmi z titulu nadobúdania tovarov a služieb z členských krajín EU a z predaja tovaru a služieb tuzemskému platiteľovi – spoločnosti B-spol., s.r.o. Dňa 23.02.2016 vykonali zamestnanci správcu dane miestne zisťovanie na adrese sídla spoločnosti FeMa Trade, s.r.o., pričom zistili, že na uvedenej adrese sa nenachádza žiadne označenie spoločnosti, čo bolo potvrdené aj osobou, ktorá na otázky zamestnancov správcu dane odpovedala spôsobom, že uvádzanú spoločnosť nepozná. Dňa 24.02.2016 zamestnanci správcu dane vykonali miestne zisťovanie na adrese trvalého bydliska bývalého spoločníka, konateľa a prokuristu spoločnosti FeMa Trade, s.r.o. – fyzickej osoby I. D., pričom bolo zistené, že uvedená fyzická osoba na adrese 16 rokov nebýva. V rovnaký deň bolo vykonané miestne zisťovanie na adrese trvalého bydliska v tom čase (február 2016) aktuálneho prokuristu spoločnosti FeMa Trade. s.r.o. – fyzickej osoby J. K., pričom na adrese nebolo označenie elektrického zvončeka, ani poštovej schránky s označeným danej fyzickej osoby.
12. V rámci zisťovania skutkového stavu vychádzal správca dane aj zo spisu daňového subjektu spoločnosti HYDINA SK s.r.o. (ďalej „HYDINA SK s.r.o.“).
13. Zo zistení týkajúcich sa spoločnosti REVITAL Trade, spol. s.r.o. vyplynulo, že naposledy podala daňové priznanie k dani z príjmov a účtovnú závierku za rok 2012 a naposledy podal daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2014. Z externej databázy finančnej správy vyplynulo, že platiteľ REVITAL Trade. spol. s.r.o. nadobúdal tovary a služby aj v ďalších zdaňovacích obdobiach (máj 2014, jún 2014), z ktorých bol povinný platiť daň z nadobudnutia tovaru v tuzemsku a zo služieb, pri ktorých príjemca platí daň podľa § 69 ods. 2 zákona o DPH.
14. Vo vzťahu k preverovaniu opodstatnenosti uplatnenia odpočítania dane za kontrolované zdaňovacie obdobie (máj 2014) vo vzťahu k dodávateľským faktúram vystaveným spoločnosťou A. B. C. správca dane zistil, že spoločnosť A. B. C. zanikla v dôsledku zlúčenia dňa 30.07.2014. Právnym nástupcom sa stala spoločnosť SLOVRESPO s.r.o. (ďalej „SLOVRESPO s.r.o.“), v ktorej spoločníkom a jediným konateľom bola fyzická osoba L. B.. Táto spoločnosť bola právnym nástupcom v dôsledku zlúčenia viacerých firiem. Správca zaslal dane dňa 28.11.2014 podľa § 21 daňového poriadku miestne príslušnému správcovi dane dožiadanie č. 9900451/5/5235468/2014, v ktorom žiadal o preverenie obchodných transakcií a faktúr vyhotovených pre odberateľa (žalobcu). Z odpovede č. 9311401/5/65292/2015/Kol doručenej dňa 13.01.2015 správca dane zistil, že daňový subjekt SLOVRESPO s.r.o. na adrese uvedenej v obchodnom registri nesídli, nemá splnomocneného zástupcu, vlastník nehnuteľnosti, kde by spoločnosť mala sídliť, nedal súhlas so zriadením sídla na uvedenej adrese, spoločnosti bolo zrušené živnostenské oprávnenie a jej konateľ bol právoplatne odsúdený za spáchaný majetkový trestný čin. Súčasťou odpovede na dožiadanie bola aj zápisnica o ústnom pojednávaní č. 9311401/5/3815840/2014 zo dňa 11.08.2014 z inej činnosti správcu dane. Na ústnom pojednávaní sa L. B. (bez domova) vyjadril, že uvedenú spoločnosť nepozná a žiadne účtovné doklady nemá. Súčasťou odpovede na dožiadanie bola zápisnica z ústneho pojednávania č. 9311401/5/3815840/2014 zo dňa 11.08.2014 s L. B.. L. B. sa počas ústneho pojednávania vyjadril, že je na ulici asi dva roky, predtým robil v Čechách, mal nejaké peniaze, býval u sestry a keď peniaze minul, vyhodila ho a odišiel na nocľaháreň v Novej Dubnici. Tam ho oslovili cudzí muži, či si nechce zarobiť. Odfotili si jeho občiansky preukaz a dali mu za to nejaké „drobné“ (3 - 4 eurá). Neskôr ho vzali k notárovi, kde podpísal nejaké papiere, za čo mu dali 50 eur.
15. Zo spisu z daňových kontrol u personálne a ekonomicky prepojenej spoločnosti HYDINA SLOVENSKO s.r.o., ktorá bola v kontrolovanom zdaňovacom období odberateľom žalobcu, správca dane vo vzťahu k spoločnosti A. B.. s.r.o., okrem zistení uvádzaných vyššie, zistil, že predmetná spoločnosť zanikla dňa 30.07.2014 zlúčením so spoločnosťou SLOVRESPO s.r.o., do ktorej bolo spolu zlúčených 61 obchodných spoločností. Miestnym zisťovaním miestne príslušného správcu dane bolo zistené, že na adrese sídla spoločnosti SLOVRESPO s.r.o. sa nachádza bytový dom, sídlo spoločnosti nie je uvedené ani na poštových schránkach, ani nikde vo vnútri bytového domu. Miestne príslušný správca dane spísal zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 9311401/5/ 906782/Pas dňa 11.03.2014. ktorej predmetom bolo preverenie súhlasu vlastníka nehnuteľnosti so zápisom nehnuteľnosti ako sídla do obchodného registra pre spoločnosť SLOVRESPO s.r.o. Ústneho pojednávania sa zúčastnili majitelia nehnuteľnosti, ktorým bol predložený k nahliadnutiu súhlas vlastníka nehnuteľnosti so zápisom nehnuteľnosti ako sídla do obchodného registra zo dňa 13.05.2013, pričom sa vyjadrili, že žiaden súhlas neudelili, a že podpis nie je ich a konateľa predmetnej spoločnosti nepoznajú. Dňa 21.02.2014 bolo Daňovému úradu M. doručené oznámenie o zrušení živnostenského oprávnenia č. OU-NM- OZP-2014/0609-2:429-4 Okresného úradu Nové Mesto nad Váhom, odbor živnostenského podnikania, Hviezdoslavova 2254/36, Nové Mesto n/Váhom o zrušení živnostenského oprávnenia spoločností SLOVRESPO s.r.o. z dôvodu, že konateľ spoločností L. B. bol právoplatne odsúdený za spáchaný majetkový trestný čin, čím spoločnosti nespĺňajú jednu zo všeobecných podmienok prevádzkovania živnosti - bezúhonnosť v zmysle § 6 ods. 1 písm. c) v nadväznosti na § 6 ods. 2 a 3 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov. Z internej databázy Finančnej správy SR (úradný záznam č. 102656874/2016) vyplynulo, že spoločnosť A. B.. s.r.o. si uplatnila odpočítanie dane od tuzemského daňového subjektu Pyrosafestol, s.r.o. (ďalej „Pyrosafestol, s.r.o.“), ktorý zanikol v dôsledku zlúčenia so spoločnosťou SLOVRESPO s.r.o. Spoločnosť Pyrosafestol, s.r.o. ako daňový subjekt podala posledné daňové priznanie k dani z príjmov a účtovnú závierku za rok 2012 a posledné daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2013, po tomto období daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty nepodávala a registrácia na DPH mu bola zrušená z úradnej moci v zmysle § 81 ods. 4 bod. b) zákona o DPH ku dňu 30.06.2016 pre neplnenie si povinností platiteľa dane. Spoločnosť Pyrosafestol, s.r.o. tak ako i spoločnosť A. B.. s.r.o. bola zlúčená so spoločnosťou SLOVRESPO s.r.o., ktorá bola následne ďalej zlúčená so spoločnosťou K-2-R- A. s.r.o., ktorá bola následne zrušená bez likvidácie uznesením Okresného súdu Trenčín č. k. 37CbR/57/2014-33 zo dňa 04.05.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 02.06.2015 z dôvodu, že dotknuté subjekty nepredložili zmluvy o zlúčení, nesplnili si povinnosť pri zlúčení a zániku v zmysle daňového poriadku podaním daňového priznania a nepodali účtovnú závierku v zmysle zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov.
16. V rámci daňovej kontroly správca dane zaslal žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií č. 49619A/15/Merc do Poľskej republiky, v ktorej žiadal preveriť intrakomunitárne dodávky tovaru zo Slovenskej republiky do Poľskej republiky od žalobcu pre poľského odberateľa CEDROB SPÓLKA AKCYJNA, PLOCKA 5. 06-400 CIECHANOW (ďalej „CEDROB S.A.“). Zároveň rozhodnutím č. 20566539/2015 zo dňa 24.07.2015 správca dane prerušil odo dňa 28.07.2015 podľa § 61 ods. 1 daňového poriadku predmetnú daňovú kontrolu z dôvodu, že začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia, t. j. zaslanie žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií za účelom preverenia zdaniteľných transakcií s oslobodením od dane v rámci štátov Európskej únie, a to až do dňa doručenia výsledku medzinárodnej výmeny informácií. Poľská finančná správa v odpovedi potvrdila, že obchod medzi žalobcom a spoločnosťou CEDROB S.A. prebehol tak, ako bol uvedený na faktúrach a DPH z nadobudnutia tovaru bola uhradená. Na otázky správcu dane k obstaraniu, úhrade a ďalšiemu pohybu obstaraného tovaru poľská finančná správa v odpovedi uviedla, že nakúpené živé zvieratá, ktoré boli zabité v Zaklady Drobiarski v Niepotomice (pobočka CEDROB S.A.) boli určené na ďalší predaj (zmrznuté) alebo na ďalšiu výrobu. Živé zvieratá neboli následne predané. Preprava bola vždy zabezpečená poľskou spoločnosťou vozidlami určenými na prepravu živých zvierat. K úhradám uviedla, že boli realizované kompenzáciou vzájomných dlhov, t.j. jeden dlh bol zaúčtovaný na dlh spoločnosti HYDINA SLOVENSKO s.r.o. a ARGUS Plus, spol. s. r.o. Objednávky tovaru boli uskutočnené telefonicky alebo e-mailom. Informácie o plánovaných dodaniach kurčiat boli prijaté p. N. a za žalobcu komunikovali osoby p. H., p. N. a p. A..
17. Listom č. 101440551/2017 zo dňa 28.06.2017 oznámil správca dane daňovému subjektu, že dňa 28.06.2017 pominuli dôvody, pre ktoré sa daňová kontrola prerušila a správca dane pokračuje vo výkone daňovej kontroly.
18. Dňa 12.07.2017 správca dane oboznámil kontrolovaný daňový subjekt so skutočnosťami zistenými pri daňovej kontrole na ústnom pojednávaní, o čom bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní č. 101530318/2017 zo dňa 12.07.2017. Na základe zisteného skutkového stavu vyhotovil správca dane za zdaňovacie obdobia január 2014 až jún 2014 a september 2014 protokol z daňovej kontroly č. 101691420/2017 zo dňa 03.08.2017 (ďalej „protokol“), ktorý spolu s výzvou č. 101702266/2017 zo dňa 07.08.2017 doručil dňa 24.08.2017 kontrolovanému daňovému subjektu na vyjadrenie.
19. Dňa 19.09.2017 podal kontrolovaný daňový subjekt v zmysle § 46 ods. 8 daňového poriadku vyjadrenie a návrh na doplnenie dokazovania k zisteniam uvedeným v protokole z daňovej kontroly č. 101691420/2017 zo dňa 03.08.2017.
20. Vo veci bolo vykonané ústne pojednávanie v dňoch 27.11.2017, 19.12.2017 a 26.03.2018, v rámci ktorých zástupca kontrolovaného daňového subjektu (žalobcu) uviedol, že žalobca sa môže relevantne vyjadriť iba k obchodným vzťahom, v ktorých bol aktívny a súčinný, a preto sa nevie vyjadriť k tvrdeniam správcu dane o obchodných aktivitách spoločností REVITAL Trade. spol. s.r.o., ARGUS Plus, spol. s. r.o. a FeMa Trade, s.r.o., lebo tieto neboli priamymi dodávateľmi a žalobca s nimi nemal uzavreté priame obchodné vzťahy. Uviedol, že vie preukázať iba to, že komodity, ktoré uvádzané spoločnosti predávali, použili od svojho zazmluvneného dodávateľa na účely vykonávania podnikateľskej činnosti, pričom daň z pridanej hodnoty pri uskutočňovaní zdaniteľných obchodov odviedli do štátneho rozpočtu. Ďalej zástupca žalobcu uviedol, že „perzekuovať“ žalobcu ako kontrolovaný daňový subjekt za administratívne nedostatky alebo za nenaplnenie iných zákonom stanovených povinností týchto spoločností je porušenie základných ústavných práv, ako i porušenie ustáleného výkladu smernice EÚ o dani z pridanej hodnoty, a že predloží nové listinné dôkazy od spoločností A. B.. s.r.o. a B-spol., s.r.o., ktoré budú potvrdzovať dodanie tovarov tak, ako preukazuje účtovníctvo a záznamy DPH. Dodávky pre žalobcu mali nespochybniteľné ekonomické opodstatnenie, čo vie preukázať účtovnou a daňovou evidenciou, pričom fyzické dodanie tovaru, ktoré bolo použité na zdaniteľné plnenia, nebolo spochybnené. Ďalej uviedol, že žalobca nemôže zodpovedať za účtovné a daňové evidencie svojich obchodných partnerov, že všetky zdaniteľné obchody uvádzané vo vyjadrení správcu dane boli reálne uskutočnené, a že nie sú si vedomí, že by boli súčasťou obchodného reťazca, ktorého vytvorením by kontrolovaný subjekt dosiahol neoprávnenú daňovú výhodu alebo iné zvýhodnenie, na ktoré by nemal právo. Správca dane uviedol, že počas výkonu daňovej kontroly preukázal, že spoločnosti, ktoré boli subdodávateľmi žalobcu, t. j. spoločnosti REV1TAL Trade. spol. s. r.o., ARGUS Plus, spol. s. r.o., FeMA Trade s.r.o. a dodávateľ B-spol., s.r.o. boli do reťazca obchodov účelovo vložené, boli to jednoosobové spoločnosti bez žiadnych skúseností, akejkoľvek histórie, nemali žiadne materiálno-technické zabezpečenie, do
reťazca boli vložené iba na krátky čas, hneď po zapojení do reťazca začali preukazovať ekonomickú činnosť s vysokými obratmi z titulu nadobúdania tovarov a služieb z členských krajín EÚ a z predaja tovaru a služieb tuzemskému platiteľovi, nepredložili miestne príslušnému správcovi dane záznamy dane z pridanej hodnoty, dokumenty, faktúry a doklady k jednotlivým obchodom a ako vyplynulo zo zistení správcu dane, obchod bol riadený konečným odberateľom prostredníctvom štatutára p. H. a jeho zamestnancov. Ďalej správca dane uviedol, že kontrolovaný daňový subjekt počas vyrubovacieho konania nepredložil nové relevantné dôkazy, ktoré by vyvracali zistenia správcu dane.
21. Po zrušení v poradí prvého rozhodnutia správcu dane bolo doplnené dokazovanie vo veci v intenciách zrušujúceho rozhodnutia žalovaného. Správca dane na ústnom pojednávaní konanom dňa 19.02.2019 vypočul svedka A. B.. Svedok potvrdil, že nie je schopný predložiť účtovné doklady, evidencie a záznamy DPH spoločnosti A. B. C., pretože ich odovzdal fyzickej osobe I. J. B.. K otázke týkajúcej sa dodávateľov spoločnosti A. B. C. svedok vymenoval nasledujúce spoločnosti: Pyrosafestol, s.r.o., JUMIX. s.r.o., dodávateľ z Českej republiky H. a z Poľska firma M. a ďalej uviedol, že spoločnosť A. B.. s.r.o. bola prevedená I. J. B. za účelom uspokojenia pohľadávok, ktoré mala spoločnosť Pyrosafestol, s.r.o. patriaca I. J. B.. K obchodnej spolupráci s kontrolovaným daňovým subjektom (žalobcom) nepredložil žiadne uzavreté obchodné zmluvy.
22. Správca dane v rámci doplnenia dokazovania zaslal dňa 27.02.2019 žalovanému žiadosť o medzinárodnú výmenu daňových informácií z dôvodu preverenia dodávok tovaru z iného členského štátu EÚ do tuzemska pre daňový subjekt A. B. C. a rozhodnutím č. 100579610/2019 zo dňa 07.03.2019 prerušil podľa § 61 ods. 1 písm. b) daňového poriadku konanie v súvislosti s vyrubovacím konaním nadväzujúcim na daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2014 odo dňa 11.03.2019 do dňa, keď správca dane získa potrebné podklady pre správne určenie dane. Odpoveď od poľskej finančnej správy na túto žiadosť dostal správca dane dňa 25.06.2019. Vyplynulo z nej, že žalobca vystupoval ako sprostredkovateľ pri nadväzovaní obchodnej spolupráce medzi poľským dodávateľom CEDROB S.A. a spoločnosťou A. B. C., pričom samotný žalobca odporučil uvádzanú spoločnosť ako subjekt, ktorý bude nakupovať mrazené hydinové mäso. V odpovedi bolo uvedené, že objednávky spoločnosti CEDROB S.A. boli uskutočňované telefonicky priamo žalobcom prostredníctvom p. J.. Z odpovede bol zistený aj tok tovaru v sledovanom zdaňovacom období CEDROB S.A. › A. B. C. › žalobca, prípadne CEDROB S.A. › A. B. C. › HYDINA SLOVENSKO s.r.o.
23. Po odpovedi poľskej finančnej správy správca dane dňa 02.07.2019 oznámil žalobcovi pokračovanie v daňovom konaní.
24. Výsledky doplneného dokazovania boli prerokované so zástupcom kontrolovaného daňového subjektu na ústnom pojednávaní konanom dňa 24.07.2019.
25. Súhrnom zisteného skutkového stavu mal správca dane vo vzťahu k žalobcom uplatnenému nároku na odpočítanie DPH za kontrolované zdaňovacie obdobie máj 2014 vo vzťahu k faktúram vystaveným žalobcovi dodávateľom – spoločnosťou B-spol., s.r.o. preukázané, že: a/ malo ísť o bezprostredne po sebe nasledujúce dodania toho istého tovaru medzi spoločnosťami REVITAL Trade, spol. s.r.o. › B-spol., s.r.o. › kontrolovaný daňový subjekt (žalobca); prípadne FeMa Trade, s.r.o › B-spol., s.r.o. › kontrolovaný daňový subjekt (žalobca); b/ bola vykonaná iba jedna priama preprava, a to od 1. dodávateľa (z iného členského štátu EÚ) ku kontrolovanému daňovému subjektu (žalobcovi); c/ v prípade spoločností REVITAL Trade, spol. s.r.o. a FeMa Trade, s.r.o. ide o tzv. „zmiznutých obchodníkov“; d/ spoločnosť B-spol., s.r.o. vystupovala v postavení tzv. „nárazníka“, neskôr sa stala tzv. „strateným obchodníkom“; e/ spoločnosť REVITAL Trade, spol. s.r.o. naposledy podala daňové priznanie k dani z príjmov a účtovnú závierku za rok 2012 a naposledy podala daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2014; f/ spoločnosť REVITAL Trade, spol. s.r.o. počnúc zdaňovacím obdobím júl 2014 daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty už nepodávala, pričom aj v ďalších zdaňovacích obdobiach III. štvrťroka zdaňovacieho obdobia roka 2014 nadobúdala tovar v tuzemsku z iného členského štátu, pri ktorom bola povinná platiť daň osoba, ktorá tovar nadobudne a taktiež jej boli dodané služby z iného členského štátu, pri ktorých bola povinná platiť daň, pričom táto priznaná a zaplatená nikdy nebola;
g/ spoločnosť FeMa Trade, s.r.o. za zdaňovacie obdobia január až marec 2014 podávala negatívne daňové priznania (nemala žiadnu ekonomickú činnosť) a jej obchodné aktivity začali od mesiaca máj 2014 a trvali do mesiaca september 2014; h/ spoločnosť FeMa Trade, s.r.o. nahradila v tzv. „reťazovom obchode“ spoločnosť ARGUS Plus, spol, s.r.o., pričom obe spoločnosti boli personálne prepojené cez fyzickú osobu Ivana Blaža; i/ fyzická osoba I. D. bol štatutárom a prokuristom v spoločnosti ARGUS Plus, spol. s.r.o, a v spoločnosti FeMa Trade, s.r.o., ktoré v rôznych zdaňovacích obdobiach v roku 2014 vystupovali v obchode ako 1. odberateľ, nadobúdateľ tovaru v tuzemsku z iných členských štátov EÚ a zároveň boli dodávateľmi pre tuzemskú spoločnosť B-spol., s.r.o.; j/ zapojením „zmiznutého obchodníka“ do reťazca na základe deklarovania nepreukázaných transakcií a údajov o odpočítaní dane došlo k daňovému úniku; k/ kontrolovaný daňový subjekt (žalobca) poznal daňové subjekty zúčastnené v reťazovom obchode, dobre vedel, že sú to spoločnosti jednoosobové, bez akýchkoľvek skúseností, majetku, bez histórie, bez znalostí o predávanej komodite; l/ obchody boli realizované prostredníctvom p. H., predsedu predstavenstva žalobcu, ktorý mal dispozičné právo na bankové účty dodávateľov zúčastnených v reťazovom obchode, čo potvrdil aj splnomocnený zástupca žalobcu na ústnom pojednávaní konanom dňa 23.04.2018 u daňového subjektu HYDINA SLOVENSKO s.r.o.; m/ žalobca vedel, že správca dane neskrýva pochybnosť o jeho obchodovaní v reťazci dodávateľov, a aj napriek tomu sa zapájal do reťazových obchodov so spoločnosťami, ktoré boli bez akýchkoľvek garancií, bež majetku, bez histórie a skúseností, s nízkym alebo nulovým vlastným imaním, pričom žalobca ich mal, zo zásadami due diligence a z opatrnosti, dôkladne preveriť; n/ tovar u zahraničného dodávateľa z EÚ objednávali, určovali množstvo, druh tovaru a miesto vykládky za subdodávateľov zástupcovia žalobcu resp. iné personálne prepojené osoby; o/ spoločnosť B-spol., s.r.o. bola do reťazca obchodov účelovo vložená iba na krátky čas, v ktorom zohrávala úlohu „nárazníka“, bola to jednoosobová spoločnosť bez žiadnych relevantných skúseností, akejkoľvek histórie, nemala žiadne materiálno-technické zabezpečenie; p/ žalobca nemal problém v priebehu roka ukončiť obchodnú spoluprácu s najväčším dodávateľom, ktorým bola spoločnosť B-spol., s.r.o. Bol to žalobca, ktorý poskytoval záruky za subdodávateľov („zmiznutých obchodníkov“) a sám organizoval mechanizmus finančného vysporiadania pohľadávok v rámci zúčastnených zahraničných a tuzemských spoločností, a to vzájomným započítaním pohľadávok a záväzkov, postúpením pohľadávok, prevzatím záväzkov medzi prvým, druhým, tretím dodávateľom a bezhotovostným prevodom. V reťazci dodaní prvý dodávateľ, ktorým bola zahraničná spoločnosť z EÚ, sa nemenil, dochádzalo iba k výmene tuzemských spoločností, ktoré boli v postavení nadobúdateľa tovaru v tuzemsku z členských štátov EÚ a priamy dodávateľ žalobcu. Za tieto tuzemské spoločnosti konali už jemu známe osoby z predchádzajúcich zmluvných vzťahov. q/ priamym dodávateľom žalobcu bola v rozhodnom období spoločnosť B-spol., s.r.o., kde bol konateľom p. F.. V októbri 2014 už bola firma bez konateľa, bezkontaktná, prevedená na spoločnosť PACKCOMP LLC. USA a dňa 30.10.2014 došlo k skončeniu funkcie jediného konateľa p. E. F.. Žalobca následne v ďalšom období znovu vstúpil do obchodov s dodávateľom, kde bol spoločníkom a konateľom p. F. (spoločnosť Tandem-Trade, s.r.o. a spoločnosť Holvia, s.r.o.), ktoré boli dňa 30.12.2014 predané spoločnosti EAST POINT TRADE LLC, 503 South PierreStreet, Pierre, South Dakota (SD) 575 01, Spojené štáty americké, a stali sa nekontaktné a bez konateľa; r/ úhrady medzi dodávateľmi boli realizované hlavne zápočtami, zmluvou o postúpení pohľadávok, zmluvou o prevzatí záväzkov, čo správca dane preukázateľne zistil z účtovných zápisov žalobcu; s/ prostredníctvom p. H. ako personálne prepojenej osoby a jeho ďalších blízkych osôb boli uzatvorené zmluvy o obchodovaní so zahraničnou spoločnosťou z členského štátu EÚ pre účelovo vložené tuzemské daňové subjekty, a ako vyplynulo zo zistení správcu dane, žalobca za nich poskytoval dodávateľovi zmluvné záruky; t/ žalobca mal uzatvorené kúpno-predajné zmluvy na dodávku tovaru s tými istými zahraničnými dodávateľmi z členského štátu EÚ ako dodávatelia spoločnosti B-spol., s.r.o., a súbežne s nimi obchodoval v priamom obchodnom vzťahu.
26. Z vykonaného dokazovania pre závery správcu dane vyplynulo, že žalobca ako kontrolovaný daňový subjekt dobre poznal dodávateľov z členských štátov EÚ, v rámci svojho personálneho aparátu s nimi komunikoval, objednával množstvo a druh tovaru, určoval miesto vykládky, dojednával zmluvy a vzájomne vysporiadaval pohľadávky a záväzky medzi dodávateľom CEDROB S.A., spoločnosťami zúčastnenými v reťazci dodávateľov a odberateľov ako aj samotným žalobcom. Z uvedeného
dôvodu považoval správca dane za nelogické, aby žalobca obstarával tovar prostredníctvom subdodávateľov a dodávateľov (sprostredkovateľov), ktorí boli naviac bez akýchkoľvek materiálno- technických predpokladov, ekonomických predpokladov a bez ľudských zdrojov. Bolo v záujme žalobcu, aby pri minimalizácii podnikateľského rizika prispôsobil svoju obchodnú činnosť konkrétnym podmienkam a snažil sa dbať na bezúhonnosť a dôveryhodnosť svojich obchodných partnerov. Zmyslom overenia obchodného partnera (dodávateľa, subdodávateľa) je vylúčiť možnosť podvodu v obchodnoprávnych vzťahoch, prípadne identifikovať obchodné riziká spolupráce. V danej súvislosti správca dane poukázal na rozhodnutie SDEÚ vo veci Mahagében kft a A. O. C-80/11 a C-142/11, v zmysle ktorého boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadným zneužitiam je cieľ uznaný a podporovaný Smernicou č. 2006/112.
27. Správca dane poukázal aj na rozhodnutia SDEÚ vo veciach C-439/04 a C-440/04 G. H. proti Belgickému štátu a Belgický štát proti Recolta Recycling SPRL, z ktorých vyplýva, že daňový subjekt musí jednať v dobrej viere, aby sa mohol dovolávať svojho nároku, t. j. práva na odpočítanie DPH. Súdny dvor uviedol, že osobe povinnej k dani, ktorá vedela alebo musela vedieť, že prijatím určitého plnenia sa bude podieľať na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom v oblasti dane z pridanej hodnoty, môže byť uplatnenie nároku na odpočet dane odopreté. Pre daňové subjekty to znamená venovať' zvýšenú pozornosť interným kontrolným mechanizmom, aby v prípade odhalenia podvodného jednania obchodných partnerov nevznikli pochybnosti o tom, že o podvode vedeli, či so zreteľom ku všetkým okolnostiam vedieť mohli. Je totiž v záujme podnikateľského subjektu, aby v záujme minimalizácie podnikateľského rizika prispôsobili svoju obchodnú činnosť konkrétnym podmienkam a pri uzatváraní obchodných kontraktov (zvlášť so značným finančným dopadom) sa v rámci možností snažili dbať na bezproblémovosť svojich obchodných partnerov. S odkazom na citovanú judikatúru možno od daňového subjektu pri preukazovaní nároku na odpočítanie dane vyžadovať, aby preukázal, aké preventívne a kontrolné opatrenia prijal na účely eliminácie rizika jeho účasti (hoc i nevedomej) na podvode. Výraz byť spojený s podvodom (byť súčasťou podvodu) znamená spojenie s dodávkou prostredníctvom "priamej reťaze" transakcií, pričom musí byť získaný objektívny dôkaz reťazca transakcií, napr. faktúry a platby preukazujúce, že ide o reťazec dodaní.
28. Vo vzťahu k definícii podvodu typu „nezvestný obchodník” resp. „zmiznutý obchodník“ správca dane vychádzal z návrhov generálneho advokáta Szpunara z 11. septembra 2014 v spojených veciach C-131/13, C-163/13 a C-164/13. Konkrétne, správca dane uviedol, že sa jedná o jeden z najbežnejších druhov daňových podvodov založených na mechanizmoch DPH. Úprava zdaňovania obchodu medzi členským štátmi zavedená v kapitole XVI šiestej smernice je mimoriadne náchylná na páchanie daňových podvodov, lebo dovoľuje uskutočniť dodanie, ktoré je oslobodené od dane, ale poskytuje právo na odpočet, bez dodržania zložitých formalít spojených napríklad s vývozom. Hospodársky subjekt 1 teda dodá tovar z členského štátu A do členského štátu B. Daňovej správe štátu A nič nedlhuje, lebo dodanie v rámci Spoločenstva je oslobodené od dane. Naproti tomu má právo na odpočet dane zaplatenej na vstupe za ten istý tovar. Túto daň môže odpočítať od dane, ktorú bude musieť zaplatiť za ďalšie transakcie, alebo môže požiadať o jej vrátenie. V členskom štáte B hospodársky subjekt 2 nadobudne tovar v rámci Spoločenstva. Toto nadobudnutie podlieha daňovej sadzbe platnej v štáte B, ale túto daň možno okamžite odpočítať. V praxi sa toto nadobudnutie v prípade daňového podvodu ani neprizná. Hospodársky subjekt 2 predá ten istý tovar hospodárskemu subjektu 3 v tom istom členskom štáte. Keďže táto transakcia podlieha dani, hospodársky subjekt 2 vyfakturuje hospodárskemu subjektu 3 cenu zvýšenú o DPH a potom v rozpore s tým, čo mal urobiť, neodvedie túto daň daňovej správe, ale si ju nechá a vytratí sa. Je teda nezvestným obchodníkom. Tovar spravidla ešte obieha medzi viacerými hospodárskymi subjektmi, aby sa daňový podvod lepšie skryl pred daňovými orgánmi, a potom sa predá na čiernom trhu bez DPH alebo legálne za nízku cenu. Môže sa tiež znovu dodať v rámci Spoločenstva alebo vyviezť do tretej krajiny. Tento posledný opätovný predaj musí organizátorom daňového podvodu umožniť, aby v konečnom dôsledku nezaplatili žiadnu alebo zaplatili len veľmi nízku sumu DPH. Ak sa však ten istý tovar napokon vráti k hospodárskemu subjektu 1, ktorý ho znova vloží do obehu, v takom prípade už hovoríme o type podvodu, ktorý sa označuje ako „kolotočový podvod” resp. „karusel”.
29. Model obchodovania s použitím „nárazníkových“ subjektov správca dane definoval na konkrétnom príklade, keď nárazník deklaruje dodávky veľkého rozsahu služieb a tovarov pre preverovaný daňový subjekt a zároveň uplatňuje odpočítanie dane z tovarov a služieb kúpených od zmiznutých obchodníkov; kontrolovaný daňový subjekt deklaruje obstaranie tovaru a služieb od nárazníka spoločnosti, čím znižuje vlastnú daňovú povinnosť, ktorú by mal z titulu dodávok výrobkov do tuzemských obchodných reťazcov;
platby medzi spoločnosťami sa vykonávajú prostredníctvom bankových účtov a vzájomných postúpení pohľadávok a zápočtov vzájomných a postúpených pohľadávok. Zahraničný dodávateľ dodáva priamo kontrolovanému platiteľovi dane ako aj zmiznutým obchodníkom, čo následne vytvorí kruhovú schému, kde je možné vytvoriť, že každý dlhuje každému a veľkú časť vzájomných pohľadávok a záväzkov je tak možné vzájomne započítať využitím trojstranných zápočtov a postúpením pohľadávok a prevzatím záväzkov.
30. Pod pojmom „účelovo vložených spoločností“ správca dane označoval dodávateľov resp. subdodávateľov po zistení určitých spoločných znakov v prejednávanej veci - boli to jednoosobové spoločnosti bez skúseností, akejkoľvek histórie, nemali žiadne materiálno-technické zabezpečenie, do reťazca boli vložené iba na krátky čas, hneď po zapojení do reťazca začali preukazovať ekonomickú činnosť vysokými obratmi z titulu nadobúdania tovarov a služieb z členských krajín EU a z predaja tovaru a služieb tuzemskému platiteľovi, nepredložili miestne príslušnému správcovi dane záznamy dane z pridanej hodnoty, dokumenty, faktúry a doklady k jednotlivým obchodom, a ako vyplynulo zo zistení správcu dane, obchod bol riadený konečným odberateľom. Zároveň zapojenie daných subjektov do reťazca zdaniteľných plnení postrádal akúkoľvek ekonomickú či hospodársku logiku.
31. Správca dane ďalej uviedol, že v prípade kuracieho mäsa ide o tovar, na ktorý sa vzťahuje Nariadenie Európskej komisie č. 931/2011 o vysledovateľnosti potravín, v zmysle ktorého prevádzkovateľ potravinárskeho podniku musí mať k dispozícii a na požiadanie preukázať informácie o názve, adrese prevádzkovateľa potravinárskeho podniku, odkiaľ sa potravina odoslala a názov a adresu predávajúceho, ak sa líši od názvu a adresy prevádzkovateľa potravinárskeho podniku, odkiaľ sa potravina odoslala. Subjekt, obchodujúci s potravinami okrem toho, že je povinný byť na túto činnosť registrovaný v zmysle platných veterinárnych predpisov a musí vedieť preukázať aj ďalšie skutočnosti, ktoré vyžaduje Nariadenie Európskej komisie č. 931/2011 o vysledovateľnosti potravín. Žalobca bol povinný riadne si plniť povinnosti obchodníka s potravinami živočíšneho pôvodu, musel mať zodpovedajúce vedomosti o transakcii ako i subjektoch do nej zapojených, mal mať vedomosť o tom, odkiaľ sa potravina odoslala a kým bola odoslaná. Túto skutočnosť si mal overiť, vyžiadať si príslušné doklady, aby ich mohol na požiadanie preukázať, čo však v danom prípade nebolo preukázané.
32. Vo vzťahu k dodávateľovi – spoločnosti A. B. C. mal správca dane zistené, že: a/ v prípade spoločnosti A. B. C. došlo k inicializácii obchodného vzťahu so spoločnosťou CEDROB S.A., práve prostredníctvom kontrolovaného daňového subjektu (žalobcu), ktorá mala za následok následné uzavretie zmluvy o obchodnej spolupráci; b/ samotný žalobca odporučil spoločnosť A. B. C. ako spoločnosť, ktorá bude nakupovať mrazené hydinové mäso, ktoré bude dodávané do Kežmarku a Košíc; c/personálne a ekonomický prepojené spoločnosti HYDINA SLOVENSKO s.r.o., Podtatranská hydina a.s. a BEST MEAT s.r.o. poskytli záruky za spoločnosť A. B. C., bola iba jedna priama preprava v zmysle poskytnutých CMR dokumentov od poľskej daňovej správy, a to od 1. dodávateľa (z iného členského štátu EÚ) ku odberateľovi, a to kontrolovanému daňovému subjektu; d/ v prípade spoločnosti A. B. C. ide o zmiznutého obchodníka; e/ dodávatelia spoločnosti A. B. C. boli bezprostredne po sebe zlúčené do inej obchodnej spoločnosti, za účelom znemožnenia prístupu k účtovným dokladom, účtovnej evidencie a záznamom DPH, o čom svedčí aj protokol o určovaní dane podľa pomôcok č. 9313401/5/5464293/2014/Sme zo dňa 18.12.2014, do ktorého správca dane nahliadol, f/ zapojením zmiznutého obchodníka do reťazca na základe deklarovania nepreukázaných transakcií a údajov o odpočítaní dane došlo k daňovému úniku; g/ kontrolovaný daňový subjekt vedel, že správca dane neskrýva pochybnosť o jeho obchodovaní v reťazci dodávateľov, a aj napriek tomu sa zapájal do reťazových obchodov so spoločnosťami, ktoré boli bez akýchkoľvek garancií, bez majetku, bez histórie a skúseností, s nízkym alebo nulovým vlastným imaním. h/ prostredníctvom osoby p. H., personálne prepojenej osoby a jeho ďalších blízkych osôb, boli uzatvorené zmluvy o obchodovaní so zahraničnou spoločnosťou z členského štátu EÚ pre účelovo vložené tuzemské daňové subjekty, a ako vyplynulo zo zistení správcu dane, poskytoval dodávateľovi za nich i zmluvné záruky.
33. Rovnako ako v prípade deklarovaných zdaniteľných plnení týkajúcich sa spoločnosti B-spol., s.r.o., aj v danom prípade poukázal správca dane na obdobnú judikatúru SDEÚ.
34. Súhrnom uvedeného správca dane dospel k záveru, že i keď sa navonok, po formálnej stránke javí, že žalobca splnil podmienky stanovené v § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, vo svetle popísaných skutkových zistení je zrejmé, že transakcie v reťazci, na ktorom sa žalobca ako daňový subjekt podieľal, nemali žiadne ekonomické opodstatnenie a v danom reťazci došlo k daňovému úniku, pričom žalobca s odkazom na všetky okolnosti vedel alebo mal vedieť, že sa zúčastňuje na plnení, ktoré je poznačené daňovým podvodom. Prezentované skutkové zistenia a úvahy správca dane podrobil aj konfrontácii s judikatúrou SDEÚ, pričom dospel k záveru, že v prípade žalobcu neboli osvedčené okolnosti pre možnosť zníženia dane, následkom čoho mu rozdiel uplatneného nároku vo výške XXX.XXX,XX eura vyrubil na úhradu.
35. Proti tomuto rozhodnutiu podal daňový subjekt odvolanie. Žalovaný rozhodnutím č. 100233474/2020 zo dňa 21.01.2020 (ďalej „napadnuté rozhodnutie“) prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný po preskúmaní odvolaním napadnutého prvostupňového rozhodnutia dospel k záveru, že správca dane svojim konaním nevybočil zo základných zásad daňového konania a vychádzal z nich pri realizácii a aplikácii jednotlivých ustanovení právnych predpisov. Dodržal zásadu zákonnosti a objektívnej pravdy, pritom sa riadil všeobecne záväznými právnymi predpismi (hmotnými aj procesnými) a riadne zistil v náležitom rozsahu skutkový stav veci. Konštatoval, že správca dane dodržal zásadu súčinnosti s daňovým subjektom ako účastníkom konania, keď vytvoril dostatočné podmienky, aby tento mohol realizovať svoje práva; správca dane dodržal zásadu voľného hodnotenia dôkazov, keď hodnotil každý dôkaz samostatne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti z hľadiska ich pravdivosti a preukaznej hodnoty na zabezpečenie presného, pravdivého a úplného zistenia skutkového stavu, pritom prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo s tým, že uviedol, aké úvahy ovplyvnili jeho hodnotenie dôkazov a svoje rozhodnutie náležite odôvodnil so správnou aplikáciou judikatúry SDEÚ. Žalovaný tak dospel k záveru, že správca dane sa v daňovom konaní vysporiadal so všetkými námietkami daňového subjektu, a preto odvolacie námietky daňového subjektu ako odvolávajúceho sa vyhodnotil ako neopodstatnené.
II.
Správna žaloba (žalobné body)
36. Žalobou zo dňa 24.03.2020 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100233474/2020 zo dňa 21.01.2020 ako aj prvostupňového rozhodnutia správcu dane č. 101863317/2019 zo dňa 02.08.2019. Zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy namietal z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e), f) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom do 30.06.2023 (ďalej „SSP“). V konkrétnostiach namietal nedodržanie lehoty na výkon daňovej kontroly zo strany správcu dane, vadu protokolu ako podkladu prvostupňového a napadnutého rozhodnutia, porušenie práv kontrolovaného daňového subjektu, nedostatočne zistený skutkový stav. Správcovi dane vytýkal aj používanie pojmov „zmiznutý obchodník“, „nárazník“, „účelovo vložená spoločnosť“, ktoré neboli v konaní riadne vysvetlené. Výkon daňovej kontroly v danom prípade správca dane začal bez toho, aby uviedol jeho dôvod, čo žalobca považoval za porušenie svojich práv vyplývajúcich z daňového poriadku. Pokiaľ správca dane pri svojom rozhodovaní používal terminológiu týkajúcu sa daňového podvodu, uvedeným spôsobom zasahoval do právomoci orgánov činných v trestnom konaní. Žalobca namietal aj nezákonnosť a nepreskúmateľnosť prvostupňového a napadnutého rozhodnutia, nezaobstaranie dostatočného množstva podkladov a neúplné zistenie skutkového stavu. Nestotožnil sa ani s postupom správcu dane, ktorý mal neodôvodnene preniesť dôkazné bremeno na kontrolovaný daňový subjekt. Správca dane podľa žalobcu pri vyhodnocovaní skutkového stavu účelovo spochybňoval predložené doklady a takisto prekročil zákonom stanovené medze voľnej správnej úvahy správneho orgánu. Napokon žalobca namietal absenciu zákonom stanovených náležitostí v písomnom vyhotovení prvostupňového ako aj napadnutého rozhodnutia.
III.
Vyjadrenie žalovaného
37. Žalovaný vo vyjadrení k podanej správnej žalobe zotrval na všetkých skutočnostiach uvedených v napadnutom rozhodnutí v spojení s prvostupňovým rozhodnutím s tým, že v jeho odôvodnení sa v dostatočnej miere vysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu. Vo vzťahu k žalobným námietkam žalobcu trval na tom, že v konaní správca dane získal dostatok dôkazov na vyslovenie záveru, že žalobca
si neoprávnene odpočítal daň z faktúr vyhotovených spoločnosťami B-spol., s.r.o. a A. B. C. v celkovej výške XXX.XXX,XX eura za dodávku tovaru a služieb. Správca dane v danom prípade náležite zistil skutkový stav, svojim konaním nevybočil zo základných zásad daňového konania a rešpektoval práva žalobcu ako kontrolovaného daňového subjektu. 38. K námietkam žalobcu týkajúcim sa nedodržania lehoty na vykonanie daňovej kontroly v súvislosti s prerušením daňovej kontroly z dôvodu zaslania žiadostí o medzinárodnú výmenu informácií uviedol, že administratívnu spoluprácu členských štátov a spoluprácu proti podvodom v oblasti DPH upravuje nariadenie Rady EÚ č. 904/2010 zo dňa 07.10.2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty (ďalej „Nariadenie“). Podľa článku 10 tohto Nariadenia žiadaný orgán poskytuje informácie uvedené v článku 7 a 9 tak rýchlo, ako je to len možné, no najneskôr tri mesiace po dni prijatia žiadosti. Je zrejmé, že lehoty v zmysle Nariadenia sú určené pre žiadaný orgán, ktorý má poskytnúť požadované informácie, a nie na výkon daňovej kontroly podľa vnútroštátnych predpisov členského štátu. Nedodržanie týchto lehôt zo strany žiadaného orgánu nemôže ovplyvniť dobu prerušenia daňovej kontroly, pretože dĺžka lehôt podľa tohto nariadenia nie je záväzná pre dobu prerušenia daňovej kontroly (Nariadenie neupravuje dĺžku daňovej kontroly). Zároveň žalovaný zdôraznil, že využitím medzinárodnej výmeny informácií správca dane overoval podklady potrebné na správne a úplné zistenie skutkového stavu a určenie dane, čím si splnil svoje úlohy vyplývajúce mu zo zákona pre naplnenie účelu správy daní. V danom prípade boli požadované informácie podstatné pre správne zistenie skutkového stavu. Správca dane požadoval také informácie, ktoré bezprostredne súvisia s daňovou kontrolou, postupoval teda účelne a efektívne. Rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly pritom náležite odôvodnil. Na podporu svojich tvrdení poukázal žalovaný na judikát uverejnený v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 7/2016 a na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžfk 36/2018 zo dňa 13.09.2019. 39. K námietkam žalobcu týkajúcim sa absencie uvedenia dôvodu daňovej kontroly žalovaný uviedol, že v danom prípade daňová kontrola začala podľa § 46 ods. 3 daňového poriadku dňom určeným v oznámení správcu dane o daňovej kontrole, ktoré musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly, miesto jej výkonu, druh dane a kontrolované zdaňovacie obdobie. Možnosť vykonať daňovú kontrolu priamo vyplýva z daňového poriadku, ktorou sa rozumie postup súvisiaci so správnym zistením dane a zabezpečením úhrady dane. V súlade s § 44 ods. 1 daňového poriadku správca dane daňovou kontrolou zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Pokiaľ by správca dane začal daňovú kontrolu podľa § 46 ods. 3 daňového poriadku v znení platnom do 31.12.2019, bol by povinný v deň začatia daňovej kontroly spísať zápisnicu o začatí daňovej kontroly, v ktorej musel okrem dňa začatia daňovej kontroly, miesta vykonávania daňovej kontroly, predmetu daňovej kontroly a kontrolovaného zdaňovacieho obdobia alebo kontrolovaného účtovného obdobia uviesť aj dôvod začatia daňovej kontroly. Ide o prípady daňových kontrol, ktoré je správca dane oprávnený začať aj bez oznámenia, ak to ustanovuje osobitný predpis alebo ak o vykonanie daňovej kontroly požiadajú orgány činné v trestnom konaní alebo, ak je dôvodné podozrenie, že účtovné alebo iné doklady budú pozmenené, znehodnotené alebo zničené. Zákonom č. 369/2019 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z.z. (daňový poriadok) sa z ustanovenia § 46 ods. 3 tohto zákona s účinnosťou od 01.01.2020 dokonca vypustila povinnosť uvádzať v zápisnici o začatí daňovej kontroly dôvod začatia daňovej kontroly. Žalovaný taktiež uviedol, že zo zápisnice o ústnom pojednávaní č. 9900451/5/4434210/14/Gaz zo dňa 02.10.2014 je zrejmé, že spĺňa všetky povinné náležitosti vrátane uvedenia dôvodu začatia daňovej kontroly, a to dôvodné podozrenie, že účtovné alebo iné doklady budú pozmenené, znehodnotené alebo zničené. 40. Žalovaný mal za to, že správca dane pri výkone daňovej kontroly postupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami daňového poriadku. 41. K námietke žalobcu ohľadom nemožnosti zastúpenia orgánov činných v trestnom konaní žalovaný uviedol, že nejde o podvod v zmysle vnútroštátneho trestného práva, avšak vzhľadom na to, že daňové orgány aplikujú relevantnú judikatúru SDEÚ spolu s prevzatím ním používaných odborných termínov, nemôžu sa vyhnúť pojmu daňový podvod aj na účely rozhodovania vo veciach odpočítania DPH.
IV.
Replika žalobcu
42. Žalobca v reakcii na vyjadrenie žalovaného namietal protichodnosť vyjadrení žalovaného a jeho nesprávnosť. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 5Sžfk/34/2018 a požiadal o prerušenie konania až do skončenia prejudiciálneho konania pred SDEÚ v konaní vedenom pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžfk/34/2018.
V.
Priebeh konania pred správnym súdom
43. Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 2S/85/2020-187 zo dňa 16.11.2020 priznal správnej žalobe vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 100233474/2020 zo dňa 21.01.2020 odkladný účinok, a to až do právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci samej.
44. Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 2S/85/2020-190 zo dňa 16.11.2020 konanie prerušil podľa § 100 ods. 2 písm. a) SSP do skončenia prejudiciálneho konania vedeného pred SDEÚ začatého na základe návrhu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 5Sžfk/34/2018, ktorý uznesením zo dňa 05.03.2020 predložil SDEÚ prejudiciálne otázky, ktorých zodpovedanie je dôležité a môže mať podstatný význam aj pre rozhodnutie správneho súdu vo veci. 45. Súdny dvor EÚ vo veci C-186/20, rozhodol rozsudkom zo dňa 30.09.2021 tak, že: „Článok 10 nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 zo 07.10.2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty v spojení s jeho odôvodnením 25 sa má vykladať v tom zmysle, že nestanovuje lehoty, ktorých prekročenie môže ovplyvniť zákonnosť prerušenia daňovej kontroly stanoveného právom žiadajúceho členského štátu dovtedy, kým žiadaný členský štát neposkytne informácie požadované v rámci mechanizmu administratívnej spolupráce stanoveného týmto nariadením.“
46. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o správnych súdoch“) bol okrem iného zriadený aj Správny súd v Bratislave, ktorý začal svoju činnosť dňa 01.06.2023. V zmysle § 3 písm. b) Zákona o správnych súdoch: „ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Predmetná právna vec bola na základe uvedenej zmeny právnej úpravy, v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2023 v znení Dodatku č. 1 náhodným výberom pridelená senátu 4S Správneho súdu v Bratislave a je vedená pod sp. zn. BA-2S/85/2020.
47. Uznesením č. k. BA-2S/85/2020-215 zo dňa 19.03.2024 Správny súd v Bratislave rozhodol o pokračovaní v konaní, keďže pominuli dôvody, pre ktoré bolo konanie prerušené. VI. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov
48. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní v rozsahu žalobných bodov tak ako vyplývali z obsahu žaloby a dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná a s odkazom na § 190 SSP ju zamietol.
49. O podanej žalobe rozhodol správny súd na pojednávaní konanom dňa 29.05.2024, keďže bola splnená podmienka jeho nariadenia podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP (žiadosť aspoň jedného z účastníkov konania o nariadenie pojednávania). Účastníci konania boli na pojednávanie riadnym spôsobom predvolaní v súlade s § 108 ods. 2 a 3 SSP, pričom na pojednávanie sa nedostavili, a to bez ospravedlnenia svojej neúčasti. Správny súd vec prejednal a rozhodol v súlade s § 114 SSP.
50. Podľa § 493e SSP, v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.
51. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
52. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
53. Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
54. Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.
55. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
56. Podľa § 3 ods. 5 daňového poriadku, správca dane je povinný vykonať úkony pri správe daní aj z vlastného podnetu, ak sú splnené zákonné podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky, a to aj vtedy, ak daňový subjekt nesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti.
57. Podľa § 3 ods. 6 daňového poriadku, pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní neprihliada.
58. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
59. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
60. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
61. Podľa § 44 ods. 1 daňového poriadku, daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných zákonov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.
62. Podľa § 46 ods. 2 daňového poriadku, ak sa vykonáva daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti, daňová kontrola je začatá v deň spísania zápisnice o začatí daňovej kontroly alebo v deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly, miesto výkonu daňovej kontroly, kontrolované zdaňovacie obdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu na predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia.
63. Podľa § 46 ods. 3 daňového poriadku, správca dane je oprávnený začať daňovú kontrolu aj bez oznámenia podľa odseku 1, ak to ustanovuje osobitný predpis, alebo ak o vykonanie daňovej kontroly požiadajú orgány činné v trestnom konaní alebo ak je dôvodné podozrenie, že účtovné alebo iné doklady budú pozmenené, znehodnotené alebo zničené. V týchto prípadoch v deň začatia daňovej kontroly zamestnanec správcu dane spíše zápisnicu o začatí daňovej kontroly; v zápisnici o začatí daňovej kontroly musí byť uvedený deň začatia daňovej kontroly, miesto vykonávania daňovej kontroly, dôvod začatia daňovej kontroly, predmet daňovej kontroly a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo kontrolované účtovné obdobie.
64. Podľa § 46 ods. 8 daňového poriadku, zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol sa nevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená podľa odseku 9 písm. b) a c). Ak sa daňovou kontrolou zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, zašle správca dane spolu s protokolom kontrolovanému daňovému subjektu aj výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Vo výzve správca dane určí lehotu, nie kratšiu ako 15 pracovných dní od jej doručenia, v ktorej sa má kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak sa daňovou kontrolou rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov nezistí, výzva na vyjadrenie k protokolu sa nezasiela. Rovnako sa výzva nezašle, ak daňový subjekt neumožní vykonanie daňovej kontroly, v dôsledku čoho mu zanikne nárok na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného predpisu.
65. Podľa § 46 ods. 9 písm. a) daňového poriadku, daňová kontrola je ukončená dňom doručenia protokolu podľa odseku 8.
66. Podľa § 2 ods. 1 zákona o DPH, predmetom dane je a) dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, b) poskytnutie služby (ďalej len „dodanie služby“) za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, c) nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu Európskej únie (ďalej len „členský štát“), d) dovoz tovaru do tuzemska.
67. Podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí.
68. Podľa § 9 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, dodaním služby, je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa § 8, vrátane prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo inému duševnému vlastníctvu.
69. Podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.
70. Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.
71. Podľa § 49 ods. l zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
72. Podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, a) ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, b) ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12, c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a, zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.
73. Podľa § 51 ods. 1 zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak: a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71, b) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) je daň uvedená v záznamoch podľa § 70, c) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. c) má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu, d) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. d) má dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v ktorom je platiteľ uvedený ako príjemca alebo dovozca.
74. Podľa § 71 ods. 1 zákona o DPH, na účely tohto zákona a) faktúrou je každý doklad alebo oznámenie, ktoré je vyhotovené v listinnej forme alebo elektronickej forme podľa tohto zákona alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho vyhotovenie faktúry, b) elektronickou faktúrou je faktúra, ktorá obsahuje údaje podľa § 74 a je vydaná a prijatá v akomkoľvek elektronickom formáte; elektronickú faktúru možno vydať len so súhlasom príjemcu tovaru alebo služby, c) vierohodnosťou pôvodu faktúry sa rozumie potvrdenie totožnosti dodávateľa tovaru alebo služby alebo osoby, ktorá v mene dodávateľa vyhotovila faktúru, d) neporušenosťou obsahu faktúry sa rozumie zachovanie obsahu faktúry, e) elektronickou výmenou údajov sa rozumie prenos údajov elektronickou formou z počítača do počítača s využitím schválenej normy štruktúry odkazu elektronickej výmeny.
75. Podľa § 71 ods. 3 zákona o DPH, zdaniteľná osoba je povinná zabezpečiť vierohodnosť pôvodu, neporušenosť obsahu a čitateľnosť faktúry od jej vydania do konca obdobia na uchovávanie faktúry. Ako spôsob zabezpečenia vierohodnosti pôvodu, neporušenosti obsahu a čitateľnosti faktúry možno použiť a) kontrolné mechanizmy podnikových procesov, ktoré spoľahlivo zabezpečia priraditeľnosť faktúry k dokumentom súvisiacim s dodaním tovaru alebo služby, b) zaručený elektronický podpis podľa osobitného predpisu alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho použitie zaručeného elektronického podpisu, c) elektronickú výmenu údajov, ak zmluva týkajúca sa tejto výmeny ustanoví použitie postupov zabezpečujúcich vierohodnosť pôvodu a neporušenosť obsahu údajov, d) iný spôsob zabezpečujúci vierohodnosť pôvodu a neporušenosť obsahu faktúry.
76. Právo na odpočítanie DPH môže byť v zmysle judikatórnych záverov Súdneho dvora Európskej únie, ako aj Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky obmedzené v prípadoch, ak (i) zdaniteľná osoba nepreukáže splnenie hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane, (ii) došlo k daňovému podvodu, alebo (iii) došlo k zneužitiu práva (napríklad rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.06.2022, sp. zn.: 3Sžfk/15/2020 alebo rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky zo dňa 26.10.2022, sp. zn.: 2Sžfk/49/2020). Existencia daňového podvodu sa ďalej môže prejaviť ako spáchanie daňového podvodu priamo daňovým subjektom alebo účasť daňového subjektu na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom.
77. Uvedené rozlišovanie podstaty skutku pre nepriznanie práva daňového subjektu na odpočet DPH nie je samoúčelné. Zatiaľ čo pri skúmaní hmotnoprávnych podmienok pre priznanie práva na odpočítanie dane dôkazné bremeno zaťažuje daňový subjekt a jeho dobrá viera v zásade nezohráva žiadnu rolu, v prípade preukazovania daňového podvodu (pri oboch spomínaných eventualitách) a pri zneužití práva, keď neboli vznesené relevantné pochybnosti o nesplnení hmotnoprávnych podmienok pre priznanie práva na odpočítanie dane, dôkazné bremeno zaťažuje finančné orgány (bližšie napr. rozhodnutia
Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sfk 27/2021 zo dňa 30.11.2022 a sp. zn. 3Sfk 133/2022 zo dňa 28.03.2024).
78. Správny súd v tejto súvislosti uvádza, že dôvodom pre nepriznanie práva žalobcu na odpočítanie DPH za zdaňovacie obdobie máj 2014 bolo zistenie daňových orgánov o účasti kontrolovaného daňového subjektu v podvodnom reťazci spoločností, v ktorom figurovali spoločnosti neplniace si svoje daňové povinnosti, čo umožnilo ďalším článkom reťazca neoprávnene uplatňovať odpočítanie dane alebo znižovať daňovú povinnosť (bližšie odseky 7. až 34. odôvodnenia tohto rozhodnutia).
79. Vo vzťahu k námietke žalobcu ohľadom ním tvrdeného nedodržania lehoty na výkon daňovej kontroly správny súd uvádza, že počas prerušenia kontroly lehoty na výkon daňovej kontroly podľa § 61 ods. 5 daňového poriadku neplynuli, keďže správca dane z dôvodu realizácie medzinárodnej výmeny informácií overoval podklady potrebné na správne a úplné zistenie skutkového stavu a určenie dane súvisiace s vykonávanou daňovou kontrolou v súlade s § 61 daňového poriadku.
80. Správny súd zdôrazňuje, že lehoty v zmysle nariadenia Rady EÚ č. 904/2010 zo 07.10.2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty, sú určené pre dožiadaný orgán, ktorý má poskytnúť požadované informácie a nie na výkon daňovej kontroly podľa vnútroštátnych predpisov členského štátu. Trvanie prerušenia daňovej kontroly je teda viazané na splnenie jeho účelu, nie na plynutie lehoty stanovenej citovaným nariadením, v ktorej má dožiadaná strana odpovedať na žiadosť o medzinárodnú výmenu daňových informácií. Správny súd má za to, že skutočnosť, že trojmesačná lehota na vybavenie žiadosti bola dožiadanou stranou prekročená, nemá vplyv na zákonnosť prerušenia daňového konania podľa § 61 ods. 1 daňového poriadku a ani na to, že lehota na vykonanie daňovej kontroly počas prerušenia konania v zmysle § 61 ods. 5 daňového poriadku neplynula. Prerušením daňovej kontroly správca dane nevstupuje do súkromnej autonómie daňového subjektu, neuplatňuje voči nemu svoje práva a ani nepožaduje od neho plnenie povinností vyplývajúcich mu zo zákona pre účel výkonu daňovej kontroly.
81. Vo vzťahu k vyššie uvedenému, správny súd poukazuje na rozsudok SDEÚ, ktorý rozhodol vo veci C-186/20, ktorej predmetom bol návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ podaný rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 05.03.2020, doručený SDEÚ 29.04.2020 a ktorý súvisí s konaním týkajúcim sa spoločnosti HYDINA s.r.o. proti žalovanému Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky a to rozsudkom zo dňa 30.09.2021 a ktorý sa týkal výkladu článku 10 nariadenia Rady /EÚ) č. 904/2010 zo 07.10.2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 268, 2010, s.1), pričom tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spoločnosťou HYDINA SK s.r.o. a Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky vo veci daňovej kontroly v nadväznosti na žiadosť týkajúcu sa odpočítania dane z pridanej hodnoty v súvislosti s dodaním tovaru. SDEÚ sa v rozhodnutí zaoberal povahou lehôt na poskytnutie informácií stanovených v nariadení č. 904/2010 a otázkou ich vplyvu na zákonnosť prerušenia daňovej kontroly správcom dane z dôvodu realizácie medzinárodnej výmeny informácií. SDEÚ v tejto veci rozhodol takto: „Článok 10 nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 zo 07.10.2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty v spojení s jeho odôvodnením 25 sa má vykladať v tom zmysle, že nestanovuje lehoty, ktorých prekročenie môže ovplyvniť zákonnosť prerušenia daňovej kontroly stanoveného právom žiadajúceho členského štátu dovtedy, kým žiadaný členský štát neposkytne informácie požadované v rámci mechanizmu administratívnej spolupráce stanoveného týmto nariadením.“ Na základe uvedeného, správny súd dospel k záveru, že správca dane pri výkone daňovej kontroly postupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami Daňového poriadku. Správny súd preto považoval túto námietku žalobcu za nedôvodnú.
82. Správny súd nezistil ani porušenie procesných práv daňového subjektu. Správne orgány pri konaní a rozhodovaní vychádzali z § 3 ods. 1 daňového poriadku, pričom procesné práva daňového subjektu boli v plnom rozsahu dodržiavané. Pokiaľ žalobca poukázal na nevyhovenie žiadosti právneho zástupcu o možnosť vyjadrenia k doplnenému dokazovaniu a k listinám predloženým na prerokovaní konanom dňa 24.07.2019, v čom videl rozpor s § 45 ods. 1 daňového poriadku, správny súd uvádza, bez ohľadu na skutočnosť, že predmetné zákonné ustanovenie sa týka procesného práva daňového subjektu v rámci vykonávania daňovej kontroly a v danom prípade sa jednalo už o fázu tzv. vyrubovacieho konania, že žalobca bol oboznámený s námietkami žalovaného voči prvému meritórnemu rozhodnutiu prvostupňového orgánu, mal vedomosť o znakoch konania žalobcu a iných subjektov, ktoré v rámci
schémy pri za použitia pojmov „zmiznutý obchodník“, „nárazník“ či „účelovo vložená spoločnosť“ správca dane mal na mysli a ktorým smerom bolo vedené dokazovanie a rovnako tak mal vedomosť o výsledkoch výsluchu svedka, o ktoré bolo dokazovanie vo veci doplnené (právny zástupca žalobcu bol na výsluchu svedka konanom dňa 19.02.2019 prítomný).
83. Ako dôvodná neobstojí ani žalobná argumentácia žalobcu smerujúca voči aplikácii pojmov „zmiznutý obchodník“, „nárazník“ či „účelovo vložená spoločnosť“ či iných, bez riadneho odôvodnenia či vyhodnotenia ich použitia z hľadiska judikatúry SDEÚ. Naopak, správca dane v rámci prvostupňového rozhodnutia, vydaného po zrušení pôvodného meritórneho rozhodnutia, práve aj z dôvodu potreby ukotvenia používaných definičných znakov vo vzťahu k judikatúre SDEÚ a k jeho rozhodovacej činnosti v danej súvislosti, svoje úvahy a závery v tomto smere riadnym spôsobom zdôvodnil a fakticky previazal s praxou SDEÚ (bližšie odseky 26. až 30 odôvodnenia tohto rozhodnutia).
84. Pokiaľ žalobca namietal, že správca dane neuviedol na začiatku dôvod výkonu daňovej kontroly, správny súd poukazuje na obsah zápisnice o ústnom pojednávaní vo veci začatia daňovej kontroly zo dňa 02.10.2014, v rámci ktorej je uvedené, že daňová kontrola začala tým istým dňom (02.10.2014) pre „dôvodné podozrenie, že účtovné alebo iné doklady budú pozmenené, znehodnotené alebo zničené“. Zároveň sa správny súd stotožnil s úvahami žalovaného o tom, že možnosť vykonať daňovú kontrolu priamo vyplýva aj z daňového poriadku, ktorou sa rozumie postup súvisiaci so správnym zistením dane a zabezpečením úhrady dane. V súlade s § 44 ods. 1 daňového poriadku správca dane daňovou kontrolou zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov.
85. K námietke žalobcu ohľadom nemožnosti zastúpenia orgánov činných v trestnom konaní správny súd uvádza, že pojem daňový podvod (konanie poznačené podvodom) stabilne používa judikatúra SDEÚ na označenie situácie, keď jeden z účastníkov zdaniteľného obchodu, resp. nimi vytvoreného reťazca si neplní svoju daňovú povinnosť a neodvedie vybranú daň a ďalší si ju naopak odpočíta, a to za účelom získania zvýhodnenia, ktoré je v rozpore s účelom daňového práva Európskej únie. V takých prípadoch nejde o podvod v zmysle vnútroštátneho trestného práva, avšak vzhľadom na to, že daňové orgány aplikujú relevantnú judikatúru SDEÚ spolu s prevzatím ním používaných odborných termínov, nemôžu sa vyhnúť pojmu daňový podvod i na účely rozhodovania vo veciach odpočítania DPH.
86. Porušenie svojich procesných práv žalobca vnímal v tom, že v rámci administratívneho konania správne orgány použili ako dôkaz aj informácie vyplývajúce z medzinárodnej výmeny informácii, s ktorou námietkou sa správny súd nestotožnil. V zmysle § 24 ods. 4 daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, pričom výpočet jednotlivých dôkazných prostriedkov je len demonštratívny (vychádzajúc zo slova „najmä“ predchádzajúceho enumerácii v predmetnom zákonnom ustanovení). Ďalej je potrebné uviesť, že správca dane, ktorého zaťažovalo dôkazné bremeno preukázania účasti žalobcu na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom na základe zistených odôvodnených pochybností, v danom prípade zvolil vhodnú možnosť zisťovania skutkového stavu v situácii, keď relevantné subjekty sídlia a vykonávajú svoju činnosť mimo Slovenskej republiky.
87. Žalobca ďalej v rámci podanej správnej žaloby namietal vady konania zakladajúce nezákonnosť a nepreskúmateľnosť rozhodnutí správnych orgánov, ktoré námietky vyhodnotil správny súd ako nedôvodné. Vo vzťahu k namietanému neúplnému zisteniu skutkového stavu a absencie zaobstarania dostatočného množstva podkladov správny súd uvádza, že správca dane postupoval v súčinnosti so žalobcom a v danom prípade vyvinul rozsiahlu činnosť vo fáze zaobstarávania podkladov a následného dokazovania vo veci, vrátane zabezpečovania množstva listinných dôkazných prostriedkov, výsluchov svedkov, zisťoval informácie v rámci medzinárodnej výmeny informácii a podkladom pre jeho rozhodnutie boli aj zistenia správcu dane z daňových konaní iných, ekonomicky či personálne previazaných daňových subjektov.
88. Správca dane na podklade náležite zisteného skutkového stavu prezentoval svoju úvahu týkajúcu sa súčasti žalobcu ako daňového subjektu v podvodnom reťazci spoločností, v ktorom figurovali spoločnosti neplniace si svoje daňové povinnosti, čo umožnilo ďalším článkom reťazca neoprávnene uplatňovať odpočítanie dane alebo znižovať daňovú povinnosť. Úvahy správcu dane ako aj žalovaného pritom
nevybočili zo zákonom povolenej medze a možno konštatovať, že vychádzajú z fakticky zisteného skutkového stavu.
89. Správny súd v danom prípade nezistil účelové spochybnenie predložených dokladov či výpovedí svedkov zo strany správcu dane. Rovnako tak konanie a rozhodovanie správnych orgánov v danom administratívnom konaní nenesie znaky nedôvodného a nad rámec zákona neprípustného prenesenia dôkazného bremena na daňový subjekt. Daňové orgány v danom prípade aj s prihliadnutím na podstatu skutkového stavu, ktorý zakladal dôvodné pochybnosti o účasti daňového subjektu na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom, tomuto prispôsobili aj zisťovanie skutkového stavu, pričom primárne v danom prípade dôkazné bremeno ležalo na správcovi dane, ktorého úlohou bolo vo vzťahu k dôvodným pochybnostiam vykonať také skutkové zistenia, na podklade ktorých by vzniknuté pochybenia bolo možné obhájiť. Argumentácia žalobcu o prenesení dôkazného bremena tak, ako to uviedol v podanej žalobe, preto v danom prípade neobstojí, keďže nemá oporu v postupe a výsledkoch daňových orgánov, ktoré má správny súd preukázané nielen z obsahu predložených administratívnych spisov, ale aj z odôvodnenia napadnutého a prvostupňového rozhodnutia.
90. Žalobca ako platiteľ dane mohol podrobne objasniť okolnosti nakontaktovania sa na dotknuté spoločnosti, predložiť dôkazy o tom, že tieto spoločnosti ponúkali, resp. mali zverejnenú ponuku, alebo reklamu, prípadne dôkazy o tom, odkiaľ získal platiteľ dane na spoločnosti referencie, odporúčania. Žalobca mohol predložiť e-mailovú komunikáciu, či už s deklarovanými dodávateľskými spoločnosťami, ale aj s odberateľskou spoločnosťou. Bolo teda na žalobcovi, aby už v čase deklarovaných zdaniteľných plnení si zabezpečil dôkazy, ktoré bude môcť predložiť s odstupom času, napríklad z dôvodu obhájiteľnosti pred správcom dane. V súvislosti s uvedeným, správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžfk/9/2017, podľa ktorého „v prípade, že si daňový subjekt uplatňuje právo (napr. právo na odpočet DPH), musí už od počiatku premýšľať nad tým, ako toto právo obháji v prípadnom spore a v nadväznosti nato by mal, z dôvodu objektívnej i požadovanej obozretnosti, daný obchod patrične zdokumentovať.“
91. K námietke žalobcu, že napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie sú nepreskúmateľné, správny súd uvádza, že daňové orgány sa vecou dôkladne zaoberali, že správca dane vykonal vo veci riadne a dostatočné dokazovanie a nie je možné ani tvrdiť, že by vedenie daňového konania a spôsob vykonávania dokazovania boli v rozpore so zásadou spravodlivého procesu. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobne opísal postup správcu dane počas daňovej kontroly ako aj vyrubovacieho konania a konštatoval, že správca dane dostatočne zistil skutkový stav a zároveň uviedol ako boli ním vykonané a vyhodnotené dôkazy, t.j. jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach, spolu s úvahou ako boli zistené skutočnosti právne posúdené. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol aj to, ako sa vysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu.
92. Podľa judikatúry SDEÚ subjekty, ktoré prijmú všetky opatrenia, ktoré je možné dôvodne od nich požadovať na zabezpečenie, aby ich plnenia neboli poznačené podvodom, bez ohľadu na to, či ide o podvod vo vzťahu k DPH alebo iné podvody, musia mať možnosť spoľahnúť sa na zákonnosť týchto plnení bez toho, aby riskovali, že stratia svoje právo na odpočet DPH zaplatenej na vstupe. Naopak, nie je v rozpore s právom EÚ požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (viď v tomto zmysle rozsudky z 27.09.2007, Teleos a i., C-409/04 Zb. s. I-7797; Netto Supermarkt, ako aj z 21.12.2011, Vlaamse Oliemaatschappij, C-499/10). Ak sa vo svetle objektívnych skutočností preukáže, že dodávka tovaru alebo služby je uskutočnená pre platiteľa dane, ktorý vedel alebo musel vedieť, že svojou kúpou sa zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH, prináleží vnútroštátnemu súdu, aby odmietol priznanie práva na odpočet tomuto platiteľovi dane (rozsudok v spojených veciach C-439/04, C-440/04 G. H. a Recolta Recycling, bod 61). 93. SDEÚ konštantne judikuje, že vnútroštátnemu súdu prináleží odmietnuť priznanie práva na odpočet, ak sa vo svetle objektívnych skutočností preukáže, že platiteľ dane sa svojou kúpou zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH, a to aj vtedy, ak dotknuté plnenie spĺňa objektívne kritériá, na ktorých sú založené pojmy dodávka tovaru platiteľom dane a hospodárska činnosť. Taktiež SDEÚ pripúšťa, že nie je v rozpore s právom EÚ požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia (due diligence), ktoré možno od neho rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode. Určenie opatrení, ktoré možno v tom ktorom prípade požadovať od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej si nárok na odpočet DPH na zabezpečenie, aby jej plnenia neboli
poznačené podvodom zo strany predchádzajúceho subjektu, závisí predovšetkým od okolností toho ktorého prípadu vo veci samej (viď rozsudok SDEÚ v spojených veciach Mahagében kft a A. O. č. C-80/11 a C-142/11).
94. Obchod, o ktorom svedčí len existencia formálnych dokladov, nevystihuje reálnu podstatu a ekonomický účel podnikania. Pre posúdenie subjektívneho prvku podvodu je potrebné vychádzať z účelu takýchto plnení na základe ich obsahu. Z tohto dôvodu prináleží vnútroštátnym orgánom a súdom zamietnuť priznanie práva na odpočet, ak sa s ohľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne.
95. V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti, správny súd konštatuje, že žalobca bol povinný prijať všetky rozumné opatrenia, aby zabránil tomu, že sa stane zúčastní na plneniach, ktoré boli súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH a mal možnosť si riadne preveriť svojich dodávateľov, ktorí si neplnili svoje povinnosti voči správcovi dane (nepodávali daňové priznania k DPH, ani kontrolné výkazy).
96. Výber dôveryhodných obchodných partnerov je primárnou záležitosťou daňového subjektu, ktorý je zodpovedný za dôsledky svojich rozhodnutí, keď znalosť obchodných partnerov nie je nadštandardnou požiadavkou správcu dane, ale základným predpokladom riadneho obchodného styku. V záujme predchádzania právnej neistote a v záujme uzatvárania jasných a korektných záväzkových vzťahov, je povinnosťou každej zmluvnej strany dbať o to, aby sa pri úprave zmlúv odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov (§ 43 OZ), to zahŕňa i povinnosť overiť si informácie a skutočnosti ohľadne svojho obchodného partnera. Inak sa napr. aj v podnikateľskej sfére, následky nedostatočnej pozornosti pri vstupe do právnych vzťahov s inými právnymi subjektmi prejavia vo forme znášania väčšieho podnikateľského rizika, ktoré samozrejme zahŕňa aj následky vyplývajúce zo správnych konaní vedených v súvislosti s podnikateľskou činnosťou tej-ktorej zmluvnej strany (napríklad uznesenie Ústavného súdu SR č. k. IV. ÚS 104/2012-89 zo dňa 1.3.2012, rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn.5Sžf/25/2011 zo dňa 27.10.2011, sp. zn. 4Sžf/25/2011 zo dňa 13.9.2011 a sp. zn. 2Sžf/42/2012 zo dňa18.4.2013).
97. Určenie opatrení, ktoré možno v konkrétnom prípade požadovať od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej si nárok na odpočet DPH na zabezpečenie, aby jej plnenia neboli poznačené podvodom zo strany predchádzajúceho subjektu, závisí predovšetkým od okolností jednotlivého prípadu vo veci samej (rozsudok Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C- 80/11 a C-142/11 Mahagében kft. a A. O.).
98. Konanie žalobcu nebolo v zhode s konaním obozretného daňového subjektu, pričom z celkového konania žalobcu ako podnikateľského subjektu, nie je možné skonštatovať, že by bol konal obozretne a v dobrej viere, čo má aj dosah na posudzovanie z hľadiska vnútroštátnej rozhodovacej praxe, resp. judikatúry SDEÚ. Správny súd zdôrazňuje, že každý subjekt vstupujúci do obchodných vzťahov musí zachovávať náležitú mieru obozretnosti, predovšetkým vzhľadom k povahe tovaru a služieb a zabezpečiť si potrebné podklady pre splnenie podmienok pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane. Podľa záverov daňových orgánov žalobca musel vedieť a ak nevedel, tak s ohľadom na všetky okolnosti mohol a mal vedieť, že sa zapája do reťazca podozrivých obchodných transakcií, s ktorými môže byť spojený podvod na dani. Tieto závery boli daňovými orgánmi zdôvodnené skutočnosťami opísanými vo vydaných rozhodnutiach. Predmetné dôkazy a indície vyhodnotili daňové orgány jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach a z tohto vyhodnotenia je možné, i podľa názoru správneho súdu, súhlasiť so záverom, že žalobca konal neobozretne, keď za zistených okolností vstúpil do predmetných obchodných transakcií.
99. Je v záujme daňového subjektu, aby nad rámec svojich bežných obchodných potrieb zhromažďoval dôkazy, ktoré môžu preukázať, že k uskutočneniu zdaniteľných obchodov skutočne prišlo, pretože dôkazné bremeno týkajúce sa faktickej realizácie obchodovania je na jeho strane.
100. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 08.12.2011 sp. zn. 8Sžf/51/2010, v ktorom sa uvádza, že: „Znakom jednej zo zásad obchodného práva, t.j. poctivého obchodného styku, je predpoklad riadneho fungovania obchodnej spoločnosti. Z toho plynie očakávanie, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti má presnú vedomosť o obsahu a rozsahu činnosti, ktorými spoločnosť napĺňa definíciu pojmu podnikania. Ak takéto vedomosti evidentne štatutárnemu orgánu chýbajú, pochybnosti správcu dane o pravdivosti údajov uvádzaných daňovým subjektom sú v zmysle zásady, že do úvahy sa berie vždy skutočný obsah právneho úkonu, opodstatnené.“
101. Zároveň správny súd v nadväznosti na vyššie uvedené, poukazuje na právny názor vyjadrený v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžf/97/2010,v ktorom poukázal nielen na základnú zásadu obchodného práva, a to poctivého obchodného styku, ale aj tú skutočnosť, že súčasne základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti je to, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti musí mať vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikanie (viď § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka), ale aj o subjektoch, v spolupráci, s ktorými tak činí. Ak takéto vedomosti evidentne štatutárnemu orgánu obchodnej spoločnosti chýbajú, potom v danom prípade ide o výkon práva na podnikanie, ktorý nepožíva v zmysle § 264 Obchodného zákonníka právnu ochranu, tzn. pochybnosti správcu dane o pravdivosti údajov uvádzaných daňovým subjektom sú v zmysle zásady obsiahnutej v Daňovom poriadku, oprávnené. Potreba skúmania ekonomického dôvodu daňovej transakcie sa prejavuje ako súčasť zásady posudzovania právneho úkonu podľa jeho obsahu. Zásada objektívnej pravdy, ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už správca dane získal v rámci správy daní a v priebehu konania.
102. Správny súd tak pri preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím nezistil, že by sa príslušné daňové orgány pri svojom rozhodovaní odchýlili od relevantných zákonných ustanovení. Správca dane ako aj žalovaný svoje rozhodnutie založili na riadne zistenom skutkovom stave a vec po právnej stránke správne vyhodnotili, aplikovali príslušné zákonné ustanovenia a rozhodnutie dostatočne odôvodnili. Žalovaný sa dostatočne vysporiadal s jednotlivými odvolacími námietkami žalobcu. S odkazom na uvedené, ako aj s odkazom na obsah administratívneho spisu, správny súd nepovažoval postup daňových orgánov neprípustným spôsobom zaťažujúci žalobcu preukazovaním takých skutočností, na ktoré by nemal dosah. Jednotlivé zistenia správcu dane týkajúce sa dodávateľov a subdodávateľov boli pritom logicky vedené snahou o čo najúplnejšie zistenie skutočného stavu veci so zreteľom na preverenie dodávateľov žalobcu a s tým spojenej existencie poskytnutia tovarov, pri ktorých si žalobca uplatnil odpočet DPH.
103. Záver daňových orgánov o účasti kontrolovaného daňového subjektu v podvodnom reťazci spoločností, v ktorom figurovali spoločnosti neplniace si svoje daňové povinnosti, čo umožnilo ďalším článkom reťazca neoprávnene uplatňovať odpočítanie dane alebo znižovať daňovú povinnosť, v danom prípade vychádza z riadne zisteného skutkového stavu a úvahy, ktoré daňové orgány k danému záveru viedli, boli už v rámci administratívneho konania riadnym spôsobom odôvodnené.
104. Správny súd, pri absencii pochybností o správnosti postupu daňových orgánov a zároveň po posúdení nedôvodnosti podanej správnej žaloby, túto v celom rozsahu zamietol.
105. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože nezistil dôvod, na základe ktorého možno spravodlivo od žalobcu požadovať, aby žalovanému nahradil trovy konania. 106. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho doručenia /§ 439 ods. 1 v spojení s § 443 ods. 2 písm. a), § 145 ods. 2 písm. a) a § 493e SSP/. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).