Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6C-70-2016.pdf
PDF · 199.84 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-6C/70/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Ľudmilou Hrickovou v právnom spore žalobkyne: T. B., rod. O.. nar. XX.X.XXXX, trvale bytom L. XX, L., zastúpenej Mgr. Janou Petrášovou Laiferovou, advokátkou so sídlom Slávičie údolie 18, Bratislava, proti žalovanej: T. B., rod. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. X/ X, F. Z. V., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto
rozhodol:
I. Konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam v kat. úz. L. z a s t a v u j e .
II. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam v kat. úz. L..
III. Žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti v kat. úz. F. Z. V. z a m i e t a .
IV. Žalovanej náhradu trov konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti v kat. úz. F. Z. V. nepriznáva.
V. Konanie o vzájomnej žalobe z a s t a v u j e .
VI. Žalobkyni náhradu trov konania o vzájomnej žalobe proti žalovanej nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 23.3.2016, doručenou Okresnému súdu Piešťany dňa 29.3.2016, sa domáhala žalobkyňa zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva strán sporu k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX pre okres X., obec F. Z. V. a katastrálne územie F. Z. V., ako rodinný dom so súp. č. X postavený na pozemku parcely registra CKN s parc. č. XXXX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 464 m2, a k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XX pre okres X., obec L. a katastrálne územie L. ako parcely registra CKN s parc. č. XXX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 99 m2, s parcelným číslom XXX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 414 m2 a s parc. č. XXX, druh pozemku záhrady o výmere 1062 m2, a ako stavba so súp. č. XX, rodinný dom postavený na pozemku s parc. č. XXX, ktorého zrušenia a vyporiadania sa domáhala z dôvodu, že už nemá záujem zotrvať v tomto podielovom spoluvlastníctve. Zároveň žiadala priznať náhradu trov konania.
2. Žalobkyňa uviedla, že rodinný dom so súp. č. X v F. Z. V. k postavila žalobkyňa spolu so svojím manželom svojpomocne, ak tento patril do ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov motká po smrti manžela žalobkyne sa stala žalobkyňa vlastníčkou domu v podiele 3/4 a žalovaná v podieľaní
podiele 1/4. Žalovaná nevlastní žiadne pozemky v kat úz. F. Z. V.. Do dedičstva po zomrelom manželovi žalobkyne patrili aj predmetné nehnuteľnosti zapísané na LV č. XX pre kat úz. L., ktoré nadobudli strany sporu dedením rovným dielom, každá po 1/2 z celku. V žalobe popísala žalobkyňa nepriaznivé vzťahy medzi ňou a žalovanou, ktorá je jej dcérou. Uviedla, že v roku 2008 podala proti žalobkyni dcéra žalovanej, teda vnučka žalobkyne, podanie na prešetrenie priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, a to napriek tomu, že samotná vnučka I. slovne a fyzicky napádala žalobkyňu. Nakoľko pri tomto incidente v L. bol prítomný geodet ako nezainteresovaná osoba, tento dosvedčil, že skutok sa nestal, a konanie bolo zastavené rozhodnutím Obvodného úradu Piešťany č. 2011/01126. Následne podala žalovaná na súd návrh na pozbavenie spôsobilosti žalobkyne na právne úkony, ktoré konanie bolo zastavané uznesením Okresného súdu Piešťany sp. zn. 8Ps/3/2011. Vnučka žalobkyne podala proti žalobkyni návrh na určenie výživného v sume 200,- eur mesačne, ktorý bol zamietnutý rozsudkom Okresného súdu Piešťany sp. zn. 12P/155/2012, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn. 11CoP/67/2013. Žalobkyňa opakovane oslovila žalovanú v priebehu rokov 2002 a 2015 za účelom zrušenia a vyporiadania predmetného spoluvlastníctva, o čo však žalovaná nejavila záujem, akýkoľvek návrh žalobkyne ohľadom spôsobu vyporiadania odmietala alebo ignorovala. O vyporiadanie žalovaná nemá záujem, pretože je vyhovuje, že spolu so svojou dcérou samy užívajú rodinný dom so súp. č. X v kat. úz. F. Z. V.. doma vo F. Z. V. vlastnými silami vybudovala žalobkyňa so svojím manželom a je jeho väčšinovou spoluvlastníčkou a chcela by ho opätovne užívať. Naopak k rodinnému domu v L. nemá vytvorený taký citový vzťah a spoluvlastnícke podiely strán sporu k tomuto domu sú rovnaké. Nakoľko žalovaná nemá z čoho žalobkyňu vyplatiť a úver jej nemôže byť poskytnutý, pretože poberá len sociálne dávky a nepracuje, navrhla žalobkyňa zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva tým spôsobom, aby dom so súp. č. X v F. Z. V. prikázal súd do výlučného vlastníctva žalobkyne bez náhrady, a aby predmetné nehnuteľnosti v L., vrátane domu so súp. č. XX prikázal súd do výlučného vlastníctva žalovanej bez náhrady.
3. Žalovaná navrhla súdu žalobu zamietnuť a ponechať spoluvlastnícke podiely k predmetným nehnuteľnostiam podľa súčasného právneho stavu, a to tak k domu so súp. č. X v F. Z. V., ako aj k domu súp. č. XX spolu s pozemkami v L.. Uviedla, že žalobkyňa nie je fyzicky ani verbálne napádaná ani žalovanou, ani jej dieťaťom, žalobkyňa klame, keď v návrhu tvrdí, že sa snažila viacnásobne akokoľvek dohodnúť so žalovanou, pričom žalobkyňa sama usvedčuje samu seba z klamstva. Slušné a vzorné správanie v obci F. Z. V. je vysoký morálny a pozitívny profil žalovanej a vnúčaťa žalobkyne, čo preukazuje obec Moravany nad Váhom. Žalobkyňa sama nemá záujem udržiavať dobré vzťahy so žalovanou, a nie naopak. Žalobkyňa preukázateľne klamala, keď žalobe uviedla, že mala konflikt s dcérou I., keďže táto nemá dcéru s takým menom. Žalovaná mala záujem o žalobkyňu, o jej potreby, o jej zdravotný stav, a ponúkala jej pomoc, čo vyplýva z mailovej komunikácie z roku 2012 medzi starostkou obce Ducové a žalovanou, ktorá mailová komunikácia bola písaná priamo z emailovej adresy vnúčaťa žalobkyne. Poskytovaná pomoc žalobkyni zo strany žalovanej a vnúčaťa žalobkyne preukazujú aj investície žalovanej a vnučky žalobkyne do domu v F. Z. V.. Schválenie žalobkyninho návrhu v tomto spore by predstavovalo pre žalovanú stratu jej jediného príjmu, a to príspevku na bývanie, keďže vo svojom veku je ťažkou uplatniteľnou na trhu práce. Žaloba žalobkyne je cielená a dlhodobo pripravovaná pomsta proti žalovanej za to, že žalovaná v roku 1987 prijala dedičstvo po svojom otcovi, čo žalobkyňa doteraz nestrávila. Schválenie žalobkyninho návrhu by zároveň predstavovalo stratu bývania pre jediné vnúča žalobkyne, ktorému otec znemožnil prípravu na budúce povolanie cez 12 rokov pretrvávajúce sústavné neplatenie výživného. O všetko v dome v F. Z. V., na dvore a v záhrade sa žalovaná svedomito a dlhodobo starala a stará bez priamej fyzickej a finančnej pomoci žalobkyne. Aj po 45 rokoch života v dome č. X v F. Z. V. žalobkyňa žiada, aby bola žalovaná z vlastného domu súdne vyhodená. Návrh žalobkyne je návrhom v rozpore s dobrými mravmi. Jedinými osobami, ktoré majú skutočný a veľmi silný citový vzťah k domu č. X v F. Z. V., sú žalovaná a jej dcéra, teda dcéra a vnučka žalobkyne, ktoré v dome bývajú celé roky, zatiaľ čo žalobkyňa v ňom žila len od decembra 1971 do roku 1986. V dome č. XX v L. žije žalobkyňa z vlastnej vôle. Žalobkyňa si za takmer 57 rokov nedokázala vytvoriť citovú väzbu k svojmu jedinému dieťaťu a ani za takmer 29 rokov k jedinému vnúčaťu. Schválenie žalobkyninho návrhu by poškodilo žalovanú aj stratou možnosti vydržania záhrady a dvora, na ktorom stojí dom č. X v F. Z. V., vydržania, ktorých pozemkov sa domáhala žalovaná v konaní vedenom Okresným súdom Piešťany pod sp. zn. 7C/123/2011. Žalobkyňa klame, keď tvrdí, že sa musela presťahovať z domu č. X v F. Z. V. práve do domu č. XX v L.. Žalobkyňa je totiž aj spoluvlastníčkou tretieho domu, a to domu č. X v F. Z. V., ktorý je a bol vo funkčnom stave, žalobkyni zabezpečuje jeho riadne a celoročné slobodné užívanie v celosti, ktorý dom je zapísaný na LV č. XXX. Protirečenie žalobkyne vyplýva aj z dvoch rôznych dátumov, od ktorých mala byť údajne obmedzovaná žalovanou vo výkone svojich spoluvlastníckych práv k domu č.
X v F. Z. V., pretože uviedla rok 2000 aj rok 1987. Rovnako neuviedla žalobkyňa správny názov ulice ani správne popisné číslo, ktoré patrí úplne inému domu v obci Moravany nad Váhom.
4. Žalovaná vo svojich písomných vyjadreniach v priebehu sporu uviedla množstvo tvrdení o okolnostiach, za ktorých došlo k vyhroteniu vzájomných vzťahov medzi ňou a žalobkyňou a medzi jej dcérou, teda vnučkou žalobkyne, a žalobkyňou. Množstvo tvrdení žalobkyne označila za klamstvá.
5. Žalobkyňa mala za to, že návrh žalovanej na zamietnutie žaloby je neprípustný, pretože nikoho nemožno proti jeho vôli držať podielovom spoluvlastníctve najmä v prípade trvalo rozvrátených vzťahov, ako je to v danom prípade. Žalovaná sa venuje podrobnému opisu vzťahov medzi žalovanou, resp. jej dcérou I. a žalobkyňou. Ide však o jednostranné vnímanie skutočností žalovanou a jej dcérou I. J., pretože v ich vyjadreniach „kladnými“ postavami sú žalovaná aj dcéra I. B. a „negatívnou“ postavou je žalobkyňa. Žalovaná so svojou dcérou simulujú svoju starostlivosť o skutočný záujem o žalobkyňu emailovými správami adresovanými starostke v L.. Vzhľadom na trvalo rozvrátené vzťahy medzi žalobkyňou a žalovanou, nie je možné spoločné užívanie predmetných nehnuteľností súčasne obomi spoluvlastníčkami. Nakoľko žalovaná na návrh právnej zástupkyne žalobkyne na zrušenie podielového spoluvlastníctva nereagovala, žalobkyňa bola nútená podať žalobu na súd. Nejde pritom o žiadnu pomstu, avšak nemá inú možnosť, ako sa domôcť svojho práva a zabezpečiť si nerušené užívanie svojho vlastníctva k domu č. X v F. Z. V.. Samotná skutočnosť, že žalovaná predložila súdu výmenný list - poukaz na odborné vyšetrenie, ošetrenie, ústavné liečenie žalobkyne, nie je dôkazom o psychickej poruche žalobkyne, pretože o vydanie výmenného listu požiadala vnučka žalobkyne I. J., a všeobecný lekár jej ho vydal bez toho, aby žalobkyňu videl, resp. vyšetril. Uvedené konanie vnučky žalobkyne bolo podnietené skutočnosťou, že žalobkyňa prestala platiť žalovanej elektrinu v dome v F. Z. V.. Psychický stav a posúdenie spôsobilosti žalobkyne na právne úkony boli posudzované v rámci súdneho konania vedeného Okresným súdom Piešťany pod sp. zn. 8Ps/3/2011, ktorého výsledkom bolo zamietnutie návrhu I. B. súdom, ktorý rozsudok bol potvrdil Krajský súd v Trnave rozsudkom sp. zn. 24CoP/18/2012. Práve naopak, to žalovaná nepredložila súdu žiadne dôkazy, ktorými by vyvrátila tvrdenia žalobkyne o zvláštnom, nie normálnom správaní žalovanej, ktorá „schovávala“ svoju dcéru Zlatku a nezabezpečovala jej povinnú školskú dochádzku z dôvodu, že mala panický strach, a teda vykazovala znaky určitej psychickej poruchy. Žalobkyňa v tom ťažkom období sa snažila svojej dcére pomôcť, čo žalovaná (dcéra - pozn. súdu) odmietala. Žalobkyňa uviedla dôvody, pre ktoré navrhovala súdu, aby súd prikázal jej do výlučného vlastníctva dom v F. Z. V., predovšetkým, že predmetný rodinný dom postavila žalobkyňa so svojím manželom, že žalobkyňa je jeho väčšinovou spoluvlastníčkou, že je podielovou spoluvlastníčkou pozemkov pri dome a pod domom. Investície žalovanej a jej dcéry Zlatky do nehnuteľnosti nie sú pomocou poskytovanou žalobkyni, pretože išlo o zveľaďovanie ich vlastného bývania. Pôvodne funkčné okná vymenila za plastové bez predchádzajúceho súhlasu žalobkyne, ktorá je väčšinovým spoluvlastníkom tohto domu. Po výmene dverí neposkytla žalovaná žalobkyni kľúč od domu a brány, a preto nemá žalobkyňa prístup na svoj pozemok ani do svojho domu, ktorého je väčšinovou spoluvlastníčkou. Žalobkyňa podotkla, že príspevok na bývanie nie je jediným príjmom žalovanej, pretože táto poberá aj dávku v hmotnej núdzi. K rodinnému domu v F. Z. V. má nepochybne žalobkyňa silnejší citový vzťah než žalovaná, pretože žalobkyňa ho vlastnoručne postavila so svojím manželom a vytvorila tu ich spoločný domov. V prípade, že sa presťahuje žalovaná do domu v L., nepríde o svoj zdroj príjmu, pretože o príspevok na bývanie v rodinnom dome v L., ktorého by sa stala podľa žaloby výlučnom výlučnou vlastníčkou, môže potom požiadať príslušný úrad. Bývanie teda žalovaná nestratí, len sa zmení. Práveže k rodinnému domu v L. má žalovaná silnejší vzťah než žalobkyňa, pretože výlučným vlastníkom domu bol otec žalovanej, J. B., ku ktorému mala žalovaná zjavne silnejší citový vzťah než ku svojej matke (žalobkyni - pozn. súdu). Potvrdenie obce Moravany nad Váhom o tom, že žalovaná a jej dcéra sa v obci správajú vzorne, nie je dôkazom, že menované sa správajú slušne aj k žalobkyni, teda ku svojej mamke a babke.
6. Podaním zo dňa 31.5.2021, doručeným súdu dňa 31.5.2021, vzala späť žalobkyňa žalobu v časti zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XX pre kat. úz. L. z dôvodu, že v priebehu tohto súdneho sporu darovala žalovaná svoj spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam v L. svojej dcére, teda vnučke žalobkyne.
7. Podaním zo dňa 31.5.2021 žalobkyňa zmenila žalobný návrh (tzv. petit) vo vzťahu k nehnuteľnosti v F. Z. V., ktorú zmenu upresnila na pojednávaní dňa 1.6.2021 tak, že navrhla, aby nehnuteľnosť v kat. úz.
Moravany nad Váhom prikázal súd do výlučného vlastníctva žalovanej s povinnosťou žalovanej zaplatiť žalobkyni primeranú náhradu za jej spoluvlastnícky podiel v sume 19.500,- eur.
8. Podanie zo dňa 31.5.2021 v časti, ktorou zmenila žalobkyňa navrhovaný spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva, sa nepovažuje za zmenu žaloby podľa § 140 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), preto súd nerozhodoval o pripustení alebo o nepripustení zmeny navrhovaného spôsobu vyporiadania predmetného podielového spoluvlastníctva. Nakoľko za zmenu žaloby bolo možné v danom prípade považovať iba navrhovanú sumu požadovanej náhrady za spoluvlastnícky podiel ustupujúceho spoluvlastníka, rozhodol súd o tejto zmene žaloby uznesením č. k.6C/70/2016-305 zo dňa 1.6.2021, ktorým pripustil zmenu žaloby v časti sumy primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel žalobkyne tak, že žalobkyňa žiada, aby pre prípad prikázania nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalovanej bola žalovaná zaviazaná k povinnosti zaplatiť žalobkyni primeranú náhradu za jej spoluvlastnícky podiel v sume 19.500,- eur.
9. Žalovaná zastávala názor, že žalobkyňa predmetnou žalobou sleduje výhodný predaj domu č. X v F. Z. V., pričom v ceste jej stojí práve spoluvlastníctvo žalovanej v podiele 1/4. Svedkom opakovaných výrokov žalobkyne o jej túžbe výhodne predať celý dom č. X bolo, aj je jej vnučka. Súd si sám overí, že žalobkyňa klame, keď tvrdí, že daň z nehnuteľnosti č. X v F. Z. V. platí len žalobkyňa a že žalovaná nie. Oprava základov domu č. X v F. Z. V., ktorou sa odstránilo poškodenie, bola zabezpečená žalovanou a jej dieťaťom na priamy rozkaz žalobkyne, rovnako to bolo s oknami, výmurovkami a s dverami, pričom všetky investície hradili len žalovaná a jej dcéra. Známky zostali pôvodné. Technický stav domu č. XX v L. nemožno vyhlasovať za totožný so stavom z roku 1986. V prípade, že by žalovaná prišla o svoje spoluvlastníctvo v dome v F. Z. V. a stala by sa výlučnou vlastníčkou tomu v L., tak nárok na príspevok na bývanie by jej mohol vzniknúť až po tom, čo by minimálne 6 mesiacov spätne hradila žalovaná na náklady spojené s bývaním, a teda skoro rok by nemala z čoho žiť, nemala by z čoho zaplatiť „sťahovákov,“ nové doklady, novú elektroinštaláciu a aj ostatné náklady na bývanie. Psychický stav žalobkyne a posúdenie jej spôsobilosti na právne úkony v prospech žalobkyne neboli preukázané znaleckým posudkom z odboru psychiatrie. Žalobkyňa svoj zlý psychický stav súdu vytrvalou preukazuje sama všetkými nezmyslami, ktoré uvádza na papieri. Žalovaná mala za to, že sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré súd nezruší a nevyporiada predmetné podielové spoluvlastníctvo, pričom týmito dôvodmi sú okolnosti na jej strane, akými sú vek žalovanej, ktorá je takmer dôchodkyňa, spadajúca do skupiny ľudí s ťažkou uplatniteľnosťou na trhu práce, bola uznaná za občana v hmotnej núdzi s prinízkym štátnym príjmom a z neho plynúcej odkázanosti na bývanie v spornej nehnuteľnosti č. X v F. Z. V.. V prípade zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva by nemala žalovaná rovnaké životné podmienky v rámci náhradného bývania v dome č. XX v L., pretože dome v L. nie sú k dispozícii vodovod, elektrický bojler, kúpeľňa, tepelné ústredné vykurovanie radiátormi, na rozdiel od domu č. X v F. Z. V., v ktorom sa na ich vybudovaní podieľala aj samotná žalovaná, a je to práve žalovaná, ktorá ako štvrtinová spoluvlastníčka po desaťročia uhrádza 100 % nákladov na ich prevádzku a údržbu. Žalovaná nie je zdravotne finančne ani fyzicky schopná hradiť náklady na vybudovanie rovnakého štandardu bývania v dome č. XX v L., aký má teraz sa žalovaná k dispozícii v dome č. X v F. Z. V., ktoré štandardy by žalovaná po schválení žalobkyninho návrhu stratila. Pokiaľ by žalobkyňa chcela, môže užívať 3/4 svojho spoluvlastníctva domu č. X v F. Z. V., keď to tak chce. Pokiaľ bude žalovaná zbavená 1-ny svojho spoluvlastníctva k domu č. X v F. Z. V., nebude mať potom možnosť osprchovať sa v tomto dome, ohriať sa pri radiátore a pustiť si vodu z vodovodu, čo je priame zhoršenie životného štandardu a životných podmienok žalovanej. V Dome v L. sú staré elektrické poistky a vysoko nespoľahlivé, poruchové, ešte hliníkové elektrické rozvody, vyžadujúce si nutnú výmenu, ktorá je značne finančne nákladná, čo by tiež, že žalovaná ako výlučnú vlastníčku extrémne finančne zaťažilo. Žalobkyňa nepredložila súdu znalecký posudok na preukázanie hodnoty domu č. X v F. Z. V., pričom z vyjadrenia realitnej kancelárie, ktoré predložila, je výslovne uvedené, že nie je možné stanoviť objektívne trhovú hodnotu domu č. X v F. Z. V. z dôvodu, že vlastníci pozemkov nie sú totožní s vlastníkmi domu. Žalovaná vlastní iba 1/4 domu č. X v F. Z. V.Á., a 1 domu aj užíva. Napriek tomu po celé roky, na príkazy žalobkyne, sama hradila 100 % nákladov na údržbu, prevádzku, na opravy či nevyhnutné rozsiahlejšie rekonštrukcie domu č. X v F. Z. V., svedkom ktorého stavu je jej dcéra, teda vnučka žalobkyne. Žalobkyňa vždy mala, a aj má neobmedzený prístup do domu č. X v F. Z. V., čo už skôr preukázala žalovaná dôkazmi, hlavne svedkom, ktorý je jej dcéra. Žalobkyňa je spoluvlastníčkou 3 domov, a žalovaná iba jedného, pričom žalobkyňa môže žiť až v troch domoch, z penzie za seba a za otca žalovanej môže si dovoliť žalobkyňa aj domov seniorov či prenájom bytu. Žalobkyni nejde o užívanie domu č. X v F. Z. V., ten môže neobmedzene užívať. Žalovaná svojej matke celé roky pomáha, finančne, materiálne aj fyzicky. Žalobkyni ide o to, aby
žalovanej, ako svojmu jedinému dieťaťu, ublížila, spôsobila jej zbytočné výdavky, o ktorých žalobkyňa vie, že ich nemá žalovaná z čoho zaplatiť, že nemá peniaze. Žalobkyňa chce žalovanú zadlžiť a urobiť jej zle, aby trpela. Celé súdne konanie je neúčelné a nehospodárne, pretože žalovaná je jediné dieťa žalobkyne a jej jediný zákonný dedič, pričom dôvody vydedenia nie sú dané. Stratou spoluvlastníctva k domu č. X v F. Z. V. vo veľkosti 1/4 by utrpela žalovaná extrémne ťažkú citovú traumu, a ocitla by sa tak bez strechy nad hlavou tesne pred dôchodkom. Po otcovi zdedila žalovaná 1/4 domu č. X F. Z. V., je to jej rodičovský dom a všetky peniaze, čo mala, za tie roky investovala, na základe opakovaných príkazov žalobkyne, do domu č. X v F. Z. V. s tým, že v dome č. X v F. Z. V. aj dožije. Je preto nehospodárne súdiť sa s jediným dieťaťom a ide o šikanózny výkon práva. Žalobkyňa koná špekulatívne, nejde jej o užívanie domu č. X v F. Z. V., ale ide jej len o to, aby dcére čo najviac ublížila a vyštvala ju z vlastného domu.
10. Podaním zo dňa 7.6.2017, doručeným súdu dňa 9.6.2017, požiadala žalovaná súd o priznanie finančného odškodnenia od žalobkyne za dlhodobé protiprávne konanie, ktorým znemožňovala žalovanej výkon vlastníckych práv v spoločnom majetku č. XX v L.. Návrh odôvodnila žalovaná tým, že dňa 28.7.1987, kedy na základe rozhodnutia Štátneho notárstva v Trnave sa stali strany sporu podielovými spoluvlastníčkami majetku č. XX v L. a pozemkov, bola žalobkyňa povinná žalovanej odovzdať kľúče od všetkých zámkov k tomuto majetku, čo však žalobkyňa zámerne dodnes neurobila, a poškodila tak žalovanú tým, že jej znemožnila výkon jej spoluvlastníckych práv k majetku č. XX v L.. Žalobkyňa dlhodobo, neoprávnene a svojvoľne užíva celý spoločný majetok v L. len sama pre seba, a to nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 1, a to na úkor rovnakého spoluvlastníckeho podielu žalovanej, a to bez súhlasu žalovanej, pričom žalobkyňa po celú dobu nezákonne požíva aj všetky úžitky zo spoločného majetku na úkor žalovanej, ktoré si žalobkyňa svojvoľne dlhodobo berie len sama pre seba. Žalobkyňa tento majetok zámerne devastuje, pričom žalovanú ako rovnocennú spoluvlastníčkou neuznáva, svojvoľne si robí žalobkyňa na tomto majetku v L., čo chce, a súhlas si od žalovanej nie je nič nepýta. Žalobkyňa žalovanú vo všetkom dlhodobo utláča a parazituje na nej. Predmetné podanie posúdil súd podľa jeho obsahu ako vzájomnú žalobu.
11. Uznesením č. k. 6C/70/2016-305 zo dňa 14.6.2021 vyzval súd žalovanú na doplnenie podania zo dňa 7.0.2017, ktoré podľa jeho obsahu by mohlo byť vzájomnou žalobou, a to o sumu finančného odškodnenia, ktoré žiada od žalobkyne, a o spôsobe výpočtu tejto sumy, a to v lehote 15 dní od doručenia uznesenia. Súčasťou uznesenia bolo aj poučenie, že pokiaľ žalovaná v stanovenej lehote predmetné podanie nedoplní alebo neopraví súd podanie odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok nemožno v konaní pokračovať (§ 129 ods. 3 CSP). Uznesenie sa považuje za doručené žalovanej dňom 28.7.2021 (§ 111 ods. 3, § 106 CSP), kedy bolo doručené súdu oznámenie Ústredného portálu verejnej správy (ďalej aj ako len ÚPVS“), že zásielka nebola listine doručená z dôvodu, že adresát si zásielku neprevzal v odbernej lehote. Žalovaná vzájomnú žalobu vôbec nedoplnila ani neupresnila.
12. Podaním zo dňa 19.8.2021, doručeným súdu dňa 19.8.2021, vtedajší právny zástupca žalovanej oznámil súdu, že na návrhu zo dňa 9.6.2017 na vyplatenie nájomného za užívanie domu číslo XX v obci L.É. žalobkyňou žalovaná netrvá, a tento návrh berie v celom rozsahu späť (podľa obsahu späťvzatie vzájomnej žaloby o finančné odškodnenie - pozn. súdu). Ďalej uviedol, že žalovaná súhlasí s čiastočným späťvzatím žaloby na základe podania žalobkyne zo dňa 31.5.2021.
13. Podaním zo dňa 20.8.2021, doručeným súdu dňa ôsmeho 20.8.2021, oznámil vtedajší právny zástupca žalovanej, že došlo k ukončeniu zastupovania žalovanej na základe odstúpenia od zmluvy o poskytovaní právnej pomoci tejto klientke z dôvodu, že na postup v konaní majú rozdielne právne názory a že žalovaná trvá na tom, aby postupoval podľa jej pokynov.
14. Podaním zo dňa 20.8.2021, doručeným súdu dňa 23.8.2021 oznámila žalovaná súdu, že vtedajší právny zástupca konal bez jej vedomia v rozpore s jej predošlým pokynom, a udelil súhlas so zmenou žaloby napriek tomu, že mu tento súhlas nedala, preto týmto podaním oznámila súdu, že nesúhlasí so zmenou žaloby a že tento súhlas nedáva.
15. Podaním zo dňa 7.9.2021, doručeným súdu dňa 7.9.2021 oznámila žalobkyňa súdu, že berie celú žalobu v celom rozsahu späť, žiada konanie zastavia a žiada priznať náhradu trov konania. Späťvzatie žaloby odôvodnila tým, že žalovaná zámerne nechodí na pojednávania, robí prieťahy v konaní a že žalobkyňa už nevládze chodiť na súdne pojednávania a že nechce, aby na ne chodila a jej právna zástupkyňa, že má z toho žalobkyňa zbytočné stresy a že chce, aby konanie sa skončilo.
16. Súd vyzval žalovanú dňa 8.9.2021, aby výslovne písomne oznámila súdu, či súhlasí so späťvzatím žaloby a so zastavením konania. Vo výzve súd žalovanú poučil, že predmetom sporu je zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva podľa § 142 a nasl. Občianskeho zákonníka, a teda ide o konanie, v ktorom je vždy potrebný výslovný súhlas žalovaného so späťvzatím žaloby podľa § 146 ods. 2 CSP. Zároveň žalovanú poučil o tom, že ak v stanovenej lehote nedoručí žalovaná svoj výslovný súhlas so späťvzatím žaloby, súd konanie nezastaví, a vec prejednaná najbližšom pojednávaní. K tejto výzve súdu sa žalovaná vôbec nevyjadrila.
17. Podaním zo dňa 30.8.2021, doručeným súdu dňa 22.9.2021, oznámila žalovaná súdu, že nedáva súhlas k novému návrhu žalobkyne z dôvodu, že zmenu pôvodného návrhu nespôsobila žalovaná. Uviedla, že nemá finančné prostriedky na vyplatenie žalobkyne, nakoľko, na opakované príkazy žalobkyne, všetky peniaze, čo mala, investovala žalovaná za 35 rokov do domu súp. č. X s tým, že v dome č. X aj dožije. V dome súp. č. X v F. Z. V. býva žalovaná už 50 rokov, na bývanie vo svojej 1 domu súp. č. X je odkázaná, a nie je schopná uspokojiť svoju bytovú potrebu niekde inde. Je 23 rokov rozvedená, nie je zárobkovo činná, prácu si aktívne hľadá, no zatiaľ ju nemá. Nemá možnosť požičať si peniaze na vyplatenie žalobkyne, a nie je schopná vyplatiť jej primeranú náhradu.
18. Nakoľko z obsahu podaní žalovanej, doručených súdu po predchádzajúcej výzve súdu na vyjadrenie, či žalovaná súhlasí alebo nesúhlasí so späťvzatím žaloby a so zastavením konania, vyplynulo, že žalovaná zrejme nepochopila význam späťvzatia žaloby, a následného zastavenia konania, čím by dosiahla žalovaná ňou prezentovaný a želaný stav nezrušenia a nevyporiadnania podielového spoluvlastníctva, o ktorý sa po celý čas toho súdneho sporu svojimi vyjadreniami usilovala, konajúci súd dňa 23.9.20021 zaslal žalovanej rovnakú výzvu na vyjadrenie, či súhlasí alebo nesúhlasí so späťvzatím žaloby a so zastavením konania, keďže žalovaná opakovane zasiela súdu vyjadrenia, v ktorých tvrdí, že zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva by bolo v rozpore s dôvodmi hodnými osobitného zreteľa. Na túto výzvu súdu žalovaná vôbec nereagovala.
19. Súd nariadil na prejednanie veci viacero pojednávaní, pričom a vec prejednal na dvoch pojednávaniach. Nakoľko žalovaná sa nedostavila na žiadne pojednávanie, ani nepožiadala o odročenie pojednávania z vážnych dôvodov, súd podľa § 180 CSP prejednal vec na oboch pojednávaniach k neprítomnosti žalovanej. Súd vykonal dokazovanie listinami, a to výzvou žalobkyne zo dňa 21.12.2015výpismi z listu vlastníctva (ďalej aj ako len „LV“) č. XXXX a č. XXX pre kat. úz. F. Z. V., z LV č. XX pre kat. úz L., oboznámením sa s rozhodnutím Štátneho notárstva v Trnave č. k. 5D/994/87-28 zo dňa 28.7.1987, úradným záznamom notárskej tajomníčky v Trnave zo dňa 29.5.1987, katastrálnymi mapami so zameraním sa na predmetné nehnuteľnosti, posudkami na trhovú hodnotu nehnuteľností spoločnosti zo dňa 19.12.2016, vyhotovenými spoločnosťou AB Contact, s.r.o., predvolaním zo dňa 22.9.2011 na prejednanie priestupku, oboznámením sa s rozhodnutím Obvodného úradu Piešťany, odbor všeobecnej vnútornej správy zo dňa 18.10.2011, návrhom I. B. zo dňa 16.8.2012 o určenie príspevku pre člena rodiny, oboznámením sa s uznesením Okresného súdu Piešťany č. k. 8Ps/3/2011-17 zo dňa 13.1.2012, s uznesením Krajského súdu v Trnave č. k. 24CoP/18/2012-34 zo dňa 28.3.2012, s rozsudkom Okresného súdu Piešťany č. k. 12P/115/2012-144 zo dňa 28.2.2013, s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. 11CoP/67/2013-159 zo dňa 2.10.2013, návrhom zo dňa 30.8.2011 na pozbavenie svojprávnosti žalobkyne, ďalej oboznámením sa s rozsudkom Okresného súdu Piešťany č. k. 7C/123/2011-340 zo dňa 18.4.2018, potvrdením o hlásení pobytu žalobkyne, potvrdeniami Slovenskej pošty, a.s. v Moravanoch nad Váhom zo dňa 3.3.2003, písomným vyhlásením I. B., žalovanej, F. U., F. X. T. J. T. zo dňa 27.9.2008, označeného ako: Svedectvo, potvrdením obce Moravany nad Váhom zo dňa 2.5.2012, predvolaním obce Ducové zo dňa 25.7.2011, vyjadrením X. O. zo dňa 23.2.2003, výmenným listom - poukazom zo dňa 13.10.2008, listom žalobkyne adresovaným O. A., emailovou komunikáciou medzi žalovanou a obcou Ducové z roku 2012, príjmovými pokladničnými dokladmi z rokov 2006 až 2011, potvrdením M. Š. zo dňa 8.8.1994, rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany (ďalej aj ako len „ÚPSVaR“) zo dňa 22.2.2017, nedatovaným listom žalobkyne adresovaným žalovanej, oboznámením sa s rozhodnutím štátneho notárstva o prejednaní dedičstva po T. O. narodenej v roku XXXX, zomrelej dňa 6.2.1974, fotografiami predmetných nehnuteľností, čestnými vyhláseniami I. B. zo dňa 5.3.2017 a zo dňa 8.6.2017, listom sestry žalobkyne M. adresovaným žalovanej dňa 16.9.2012 bez vlastnoručného podpisu, potvrdeniami o zaplatení dane z nehnuteľností, potvrdením obce Moravany nad Váhom zo dňa 5.8.2009, dovolaním I. B. zo dňa 9.5.2012, listom I. B. zo dňa 12.1.2014 adresovaným tete O., rozhodnutím obce Moravany nad Váhom o vyrubení dane z
nehnuteľností, nedatovaným a nepodpísaným oznámením vnučky žalobkyne adresovaným žalobkyni, písomnými a ústnymi vyjadreniami strán sporu, ako aj ďalším obsahom spisového materiálu, a zistil tento skutkový stav:
20. Listom zo dňa 21.12.2015 vyzvala právna zástupkyňa žalobkyne, v mene svojej klientky, žalovanú na uzatvorenie dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam, a to k rodinnému domu so súp. č. X v kat. úz. F. Z. V. a k rodinnému domu so súp. č. XX v L. spolu s pozemkami zapísanými na tom istom liste vlastníctva. Vyporiadanie navrhla rovnakým spôsobom, akým to navrhla v pôvodnej žalobe, teda aby žalobkyňa sa stala výlučnou vlastníčkou domu so súp. č. X v kat. úz. F. Z. V. a aby žalovaná sa stala výlučnou vlastníčkou rodinného domu súp. č. XX v L. aj s pozemkami, zapísanými na tom istom liste vlastníctva. Návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam odôvodnila skutočnosťou, že žalovaná užíva dom so súp. č. X v celosti na úkor žalobkyne ako väčšinového spoluvlastníka, proti jej vôli a nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu, a že za týchto okolností nemá žalobkyňa záujem naďalej zotrvať v spoluvlastníckom vzťahu k predmetným nehnuteľnostiam. Zároveň vyzvala žalovanú na písomné oznámenie termínu, kedy sa táto dostaví do kancelárie právnej zástupkyne žalobkyne za účelom podpísania dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, ktorý termín mala oznámiť do 11.1.2016.
21. Žalobkyňa a žalovaná sú spoluvlastníčkami nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX pre kat. úz. F. Z. V., obec F. Z. V., okres X. ako rodinný dom so súp. č. X postavený na pozemku s parc. č. XXXX/ X, žalobkyňa v podiele 3/4 a žalovaná v podiele 1/ 4 z celku. Pozemok pod domom je evidovaný na LV č. XXX pre kat. úz. F. Z. V.. Ako titul nadobudnutia je pri oboch uvedené oznámenie o vydaní súpisného čísla z roku 2009 a dedičské rozhodnutie sp. zn. D 994/87, konkrétne rozhodnutie Štátneho notárstva v Trnave č. k. 5D 994/87-28 zo dňa 28.7.1987 vo veci prejednania dedičstva po poručiteľovi J. B., zomrelom dňa 27.4.1987, podľa ktorého do dedičstva po ňom patril titulom BSM (bezpodielového spoluvlastníctva manželov - pozn. súdu) rodinný so súp. č. X bez pozemku, postavený manželmi B., v 1, z ktorého predmetu dedičstva nadobudla dedením 1 (t. j. 1/4 z celku) žalobkyňa ako pozostalá manželka a 1 (t. j. 1 z celku) žalovaná ako dcéra poručiteľa.
22. Podľa úradného záznamu notárskej tajomníčky Štátneho notárstva v Trnave č. k. 5D/994/87-5 zo dňa 29.5.1987, predchádzajúceho vydaniu dedičského rozhodnutia týmto štátnym notárstvom vo veci prejednania dedičstva po J. B., J. B. nebol ku dňu smrti evidovaný v pozemkovej knihe ako vlastník domu č. X v kat. úz. F. Z. V., pričom tento dom bol v Stredisku geodézie (aj ako len „SG“) Piešťany evidovaný iba na meno manželky poručiteľa (žalobkyne - pozn. súdu) a jej súrodencov, ktorí tento dom zdedili po svojich rodičoch, manželoch O.. Keďže tento úradný záznam predchádzal vydaniu rozhodnutia štátnym notárstvom, možno predpokladať, že štátny notár sa s touto nezrovnalosťou vysporiadal, a zahrnul do aktív dedičstva po poručiteľovi J. B. aj 1 domu súp. č. X v F. Z. V. s tým, že 1 titulom vyporiadania BSM patrila do vlastníctva žalobkyne.
23. Z neúplného rozhodnutia Štátneho notárstva v Trnave o prejednaní dedičstva po T. O. narodenej v roku XXXX, zomrelej dňa 6.2.1974 je zrejmé, že do dedičstva po nej patrila v polovici roľa s parc. č. XXXX, zapísaná v pozemkovoknižnej vložke (ďalej aj ako len „PKV“) č. 977 pre kat úz. F. Z. V., a na nej postavený rodinný dom, ktorú polovicu nadobudli do spoluvlastníctva žalobkyňa, O. A., M. X., P. P., F. O. T. P. O.. Súpisné číslo domu nie je v dedičskom rozhodnutí uvedené, preto nie je vylúčené, že dedením po T. O. zdedili títo šiesti dedičia, vrátane žalobkyne, dom so súčasným súpisným číslom 4, ktorý nie je predmetom tohto sporu, a je podľa súčasného stavu v KN zapísaný v podielovom spoluvlastníctve týchto šiestich dedičov, vrátane pozemku, pričom táto parcela bola nskôr rozdelená na nové parcely.
24. Obec Moravany nad Váhom potvrdením zo dňa 5.8.2009 potvrdila, že dom so súp. č. 7 postavený na pozemku parcely KN č. XXXX/X, nadobudnutý na základe dedičského rozhodnutia D 994/87, je dom so súp. č. X, pričom k dedičskému konaniu bolo doložené potvrdenie MNV č. 448/1987.
25. Pozemok pod domom súp. č. X v F. Z. V., ktorý pozemok je zapísaný na LV č. XXX pre kat. úz. F. Z. V., obec F. Z. V. je v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 2/12-iny a ďalších piatich spoluvlastníkov, medzi ktorými nie je žalovaná. Na tom istom liste vlastníctva je okrem pozemku s parc. č. XXXX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 92 m2, sú zapísané aj ďalšie štyri pozemky ako parcely registra C KN, ako aj rodinný dom so súp. č. X na
pozemku s parcelným číslom XXXX/X o výmere 57 m2, ktoré nehnuteľnosti však nie sú predmetom tohto sporu. Ako tituly nadobudnutia spoluvlastníckeho práva sú pri všetkých spoluvlastníkoch uvedené dve dedičské rozhodnutia, a to sp. zn. D 374/74 a sp. zn. D 1807/87, a rozhodnutie o určení súpisného čísla, geometrický plán a súhlasné stanovisko OÚ Piešťany, pozemkový a lesný odbor z roku 2013.
26. Žalobkyňa a žalovaná boli v čase začatia tohto súdneho sporu spoluvlastníčkami nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XX pre kat. úz. L., obec L., okres X. ako parcely registra CKN s parc. č. XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 99 m2, s parc. č. XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 414 m2, s parc. č.XXX, záhrady o výmere 1062 m2, a ako rodinný dom so sú. č. XX na pozemku s parc. č. XXX, oba subjekty sporu s veľkosťou spoluvlastníckych podielov každá po 1 z celku, obe titulom dedenia na základe dedičského rozhodnutia sp. zn D 994/87.
27. V priebehu sporu došlo k zmene spoluvlastníka predmentých nehnuteľností zapísaných na LV č. XX pre kat. úz. L., nakoľko žalovaná na základe darovacej zmluvy zo dňa 3.3.2020 previedla svoj spoluvlastnícky podiel k týmto nehnuteľnostiam svojej dcére I. B., rodenej B., narodenej dňa 12.7.1988, ktorá zmena v osobe spoluvlastníka bola dôvodom, pre ktorý vzala žalobkyňa žalobu späť v časti o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam v kat. úz. L.. O zmene v osobe spoluvlastníka bola žalobkyňa informovaná listom, ktorý neobsahoval dátum ani riadny podpis, ktorým listom žalobkyni jej vnučka oznámila, že je jej novou rovnocennou spoluvlastníčkou, a požiadala ju o vydanie všetkých 18 ks kľúčov od celého spoločného majetku č. XX v L. s tým, že v opačnom prípade právnik vnučky podnikne ďalšie kroky súdnou cestou.
28. Spoločnosť AB Contact, s.r.o. posudkami na trhovú hodnotu nehnuteľností zo dňa 19.12.2016 určila trhovú hodnotu predmetných nehnuteľností, a to domu so súp. č. XX v L. vrátane prístavby sumou 20.000,- eur, hodnotu príslušenstva domu a pozemku pod domom sumu 2.000,- eur, trhovú hodnotu záhrady (parc. č. XX) sumou 7.434,- eur, trhovú hodnotu stavebných pozemkov (parcely č. XXX a č. XXX) sumou 17.955 eur, všetky predmetné nehnuteľnosti v L. a vrátane príslušenstva spolu trhovou hodnotou v sume 47.389,- eur. Určila aj trhovú hodnotu domu so súp. č. X v kat. úz. F. Z. V. sumou 25.000,- eur, príslušenstvo domu a pozemkov sumou 1.000,- eur, hodnota domu s príslušenstvom spolu 26.000,- eur za podmienky vysporiadania spoluvlastníckych vzťahov k pozemkom, z čoho na spoluvlastnícky podiel žalobkyne vo veľkosti 3 pripadá suma 19.500,- eur.
29. Obvodný úrad Piešťany, odbor všeobecnej vnútornej správy rozhodnutím č. 2011/01126, 2011/483 zo dňa 18.10.2011 zastavil konanie vo veci priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa mala dopustiť obvinená žalobkyňa tým, že dňa 8.8.2011 o 14.30 hod. v obci L. mala vynadať I. B., že je pankhart a bosorka, a následne ju mala chytiť za rukáv a sotiť do brány rodinného domu, čím mala naplniť skutkovú podstatu priestupku proti občianskemu spolunažívaniu hrubým správaním. Dôvodom zastavenia konania bolo, že spáchanie skutku, o ktorom sa koná, nebolo obvinenej žalobkyni z priestupku preukázané. Rozhodnutiu predchádzali výpovede svedkov, a to I. B., výpoveď žalovanej ako oznamovateľky a výpoveď svedka p. B., ktorý prišiel vtedy zamerať pozemky, a nepočul žiadne vulgarizmy od obvinenej žalobkyne. Potom, čo šiel do auta pre veci, počul, že niečo buchlo, a videl, že vyšla oznamovateľka von a volala políciu. Skutočnosti, že geodet bol dňa 8.8.2011 o 14.30 hod zamerať pozemok s parcelným číslom XXX/XX (rodinný dom súp. č. XX) v kat. úz. L., nasvedčuje predvolanie žalobkyne na miestne prešetrovanie údajov katastra nehnuteľností (ďalej aj ako len „KN“) v uvedenom termíne.
30. ÚPSVaR, odbor sociálnych vecí a rodiny rozhodnutím č. PN2/ OHNNV /ŠSD/ SOC/ 2017/ 6674-15 zo dňa 22.2.2017 znížil žalovanej pomoc v hmotnej núdzi na sumu 55,80 eura mesačne od 1.3.2017 z dôvodu, ž zaslal žalovanej výzvu s ponukou na vykonávanie pracovných činností v rozsahu 32 hodín mesačne podľa pokynov organizátora pracovných príležitostí, ktorým je obec Moravany nad Váhom za obdobie mesiaca 2017, ku ktorej sa žalovaná nevyjadrila.
31. Okresný súd Piešťany uznesení č. k. 8Ps/3/2011-17 zo dňa 13.1.2012 v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Trnave č. k. 24CoP/18/2012-34 zo dňa 28.3.2012, zastavil konanie o návrhu o návrhu I. B. zo dňa 30.8.2011, doručeného súdu dňa 2.9.2011, na pozbavenie spôsobilosti žalobkyne na právne úkony. V návrhu poukázala I. B. na izolovanie sa žalobkyne, na odmietanie pomoci a na jej agresívne správanie. A dôvodom zastavenia konania bola skutočnosť že navrhovateľka nepredložila súdu v súdom stanovenej lehote ani neskôr žiadne lekárske vysvedčenie o duševnom stave
žalobkyne, pričom výmenný poukaz zo dňa 13.10.2008 na vyšetrenie žalobkyne nemožno považovať za aktuálne lekárske vyšetrenie o duševnom stave menovanej, ktorý výmenný poukaz bol navyše už vtedy viac ako tri roky starý. Na možnosť zastavenia konania v prípade, že navrhovateľka nepredloží súdu lekárske vysvedčenie o duševnom stave menovanej žalobkyne, bola I. B. ako navrhovateľka súdom výslovne upozornená. Podaním zo dňa 9. 5. 2012, doručeným Okresnému súdu Piešťany dňa 14.5.2012, sa domáhala I. B. opätovného prejednania veci na Okresnom súde v Piešťanoch z dôvodov neústavnosti a neodbornosti povrchného posúdenia veci, dôvodiac, že pri akomkoľvek bežnom kontakte ide i jej a jej rodine na základe babkinho správania o zdravie a o život. V dovolacom konaní nebola I. B. úspešná.
32. Okresný súd Piešťany rozsudkom č. k. 12P/115/2012-144 zo dňa 28.2.2013, v spojení s potvrdzujúcim s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. 11CoP/67/2013-159 zo dňa 2.10.2013, zamietol návrh I. B. zo dňa 16.8.2012, doručený súdu dňa 20.8.2012, o určenie vyživovacej povinnosti jej starej mame (žalobkyni v tomto spore - pozn. súdu). Návrh na určenie vyživovacej povinnosti bol zamietnutý ako nedôvodný, keďže z vykonaného dokazovania nebolo možné dospieť k záveru, že by navrhovateľka I. B. ako plnoletá osoba nebola schopná sama sa živiť. Navrhovateľka mala skončené základné vzdelanie, v čase rozhodovania o návrhu mala 25 rokov, stredoškolské štúdium neukončila z dôvodu vylúčenia pre veľký počet neospravedlnených hodín, bola dobrovoľne nezamestnaná, keďže z evidencie uchádzačov bola vyradená na vlastnú žiadosť, nikde dovtedy nepracovala, ani brigádnicky. Samotná skutočnosť, že si hľadá prácu, ju neoprávňuje požadovať určenie výživného. Odvolací súd zdôraznil, že navrhovateľka si musí hľadať prácu primeranú jej vzdelaniu. Neboli ani preukázané skutočnosti ohľadom zlého zdravotného stavu navrhovateľky I. B. v takom rozsahu, ktorý by jej bránil vykonávať prácu primeranú jej vzdelaniu.
33. Okresný súd Piešťany rozsudkom č. k. 7C/123/2011-340 zo dňa 18.4.2018 zamietol aj žalobu T. B., ml. (žalovaná v tomto spore - pozn. súdu) o určenie vlastníckeho práva vydržaním k pozemkom zapísaným na LV č. XXX pre kat úst F. Z. V.. Dôvodom zamietnutia žaloby bolo nepreukázanie splnenia všetkých zákonných podmienok vydržania, vrátane oprávnenosti držby, nakoľko T. B. ml. nepreukázala súdu, že došlo k darovacej alebo ku kúpnej zmluve medzi jej starými rodičmi a jej otcom, pričom jej subjektívna domnienka, že jej otec pozemok riadne nadobudol a po jeho smrti všetky práva spojené s vlastníctvom veci prešli na ňu, pre splnenie podmienky oprávnenosti držby nestačí. Nebolo možné opomenúť ani tú skutočnosť, že dedičkou po otcovi T. B. ml., neb. J. B., bola aj jeho manželka, ktorá bola žalovanou v 6. rade v danom spore (žalobkyňa v tomto spore - pozn. súdu).
34. Z potvrdení Slovenskej pošty, a.s. v Moravanoch nad Váhom zo dňa 3.3.2003 vyplýva, že v minulosti dochádzalo k zámene pri doručovaní písomností na adresu F. Z. V. Č.. X, pretože z dôchodkového zabezpečenia z Bratislavy začali byť doručované písomnosti Z. T. B. staršej (žalobkyňa - pozn. súdu), ale aj T. B. mladšej (žalovaná - pozn. súdu) a preto nemožno vylúčiť zámenu listov nedopatrením.
XX. I. B., žalovaná, F. U., F. X. a J. T. v písomnom vyhlásení zo dňa 27.9.2008, označenom ako: Svedectvo, uviedli, že dňa 27.9.2008 od 9.20 hod. boli účastníkmi bezdôvodného agresívneho a hysterického slovného a fyzického napádania T. B. mladšej a I. E. B. i F. X. F. a F. U. J. T. zo strany T. B. staršej (žalobkyne - pozn. súdu) v katastrálnom územní obce L.. Žalobkyňa agresívne a vzťahovačne úplne odmietala žalovanú ako oprávnenú vlastníčku vpustiť do spoločného domu vo veci montáže nových zámkov do dverí. Na základe správania sa žalobkyne sa prítomným núkala otázka, či táto nie je psychicky chorá.
36. Obec Moravany nad Váhom dňa 2.5.2012 písomne potvrdila, že voči žalovanej a jej dcére I. B. nebolo doposiaľ vedené konanie vo veci porušovania občianskeho spolužitia a občianskeho poriadku, že obec voči menovaným neeviduje daňové nedoplatky, že obe žijú slušne a správajú sa v obci vzorne.
37. Z písomného vyjadrenia X. O. zo dňa 23.2.2003 vyplýva, že tento bola navštíviť žalovanú z dôvodu, že po dedine sa rozširujú reči o žalovanej, ktoré rozhlasuje aj jej matka, že za žalovanou na adresu F. Z. V. Č.. X chodí mnoho mužov, a preto sa tam vybral aj on, pretože tieto reči bral ako dôveryhodnú informáciu. Zistil, že to nebola pravda.
38. Z neprevzatého listu žalobkyne adresovaného O. A. súd zistil, že adresátka odpísala na rub neotvorenej obálky žalobkyni, že jej otravuje život, že nech si nevymýšľa, že o žiadnom geodetovi nevie, že prestáva vidieť, a nech si už toľko nevymýšľa.
39. Z emailovej komunikácie medzi žalovanou a obcou Ducové z roku 2012 vyplýva, že žalovaná adresovala starostke obce Ducové v mesiacoch september 2012 až november 2012 celkom päť emailov z emailovej adresy I. B.: infobriskova@gmail.com, sa podobným textom ktorých prosí stará starostku o informácie o svojej mame ako sa jej darí či nepotrebuje pomer pomoc alebo čokoľvek iného, že rada s dcérou príde pomôcť, ak to bude matka potrebovať. Odpovede na tieto emaily žalovaná strana nepredložila
40. Z príjmových pokladničných dokladov z rokov 2006 až 2011 vyplýva, že I. B., F. A. a žalovaná zaplatili cenu za výmenu okien a dverí, za materiál, jeho a za opravu základov domu, za sporák na tuhé palivo, za dovoz dreva.
41. Z príjmových pokladničných dokladov z roku 2009 je zrejmé, že žalovaná zaplatila cenu za plastové okná, za ich montáž. Z potvrdenky zo dňa 8.8.1994 súd zisti, že žalovaná zaplatila M. Š. za práce v L., spočívajúce v postavení záchoda a betónovaní dvora celkom 3.800 Sk.
42. Strany sporu predložili súdu potvrdenia o úhrade dane z nehnuteľnosti, ktorými sa súd podrobne nezaoberal, nakoľko platenie dane z nehnuteľnosti žiadny podstatný vplyv pre rozhodnutie o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. potvrdeniami o zaplatení dane z nehnuteľností. Z rovnakého dôvodu sa nezaoberal ani rozhodnutím na obce Moravany nad Váhom zo dňa 7.3.2006 o vyrubení dane z nehnuteľnosti žalobkyne. Pozornosti konajúceho súdu však neuniklo, že adresa žalobkyne uvedená v tomto rozhodnutí je totožná s adresou k žalovanej, a to Z. X, F. Z. V., a preto z mnohých potvrdení nie je možné s určitosťou zistiť, ktoré boli vystavené žalobkyni a ktoré žalovanej, keďže obe majú rovnaké meno a priezvisko, a mali aj rovnakú doručovaciu adresu bydliska, pričom pri vystavovaní jednotlivých potvrdení spravidla nedohliadli na to, aby bolo na nich uvedené aj dolíšenie vo forme staršia alebo mladšia alebo ich rok narodenia. XX. I. B., nar. XX.X.XXXX dňa 5.3.2017 a dňa 8.6.2017 písomne čestne vyhlásila, že potvrdzuje pravdivosť faktov a skutočností obsiahnutých v argumentácii a v písomnom doplnením vyjadrenia žalovanej a v plnom rozsahu ako jediný priamy príbuzný oboch spoluvlastníčok. Dodala, že je jediné vnúča žalobkyne.
44. Z listu sestry žalobkyne, M., adresovaného žalovanej dňa 16.9.2012 bez vlastnoručného podpisu súd zistil, že autorka listu je sestrou žalobkyne, ktorá vytkla žalovanej, že parcela, na ktorej stojí rodičovský dom, nepatri žalovanej, že matka žalovanej (žalobkyňa - pozn. súdu) ju priviedla na svet, vzorne sa o ňu starala, a žalovaná ju nedokáže osloviť mamička. Dobrá mama platila za žalovanú všetko, čo mohla a na čo sama stačila, inkaso, domovú daň, auto plné dreva, aby žalovanej a jej dcére nebola zima. Drevo si žalovaná ani nenechala zložiť na dvore, a predala ho za polovičnú cenu šoférovi, ktorý jej drevo priviezol. Pokiaľ by sa otec žalovanej bol doložil, ako sa správa žalovaná k svojej matke (k žalobkyni - pozn. súdu), tak by ju vydedil pre jej správanie. Obaja rodičia žalovanej za ňu dýchali, dostala od nich žalovaná všetko, čo chcela, rozmaznali ju. Autorka listu nerozumela dôvodu, pre ktorý podala žalovaná proti všetkým spoluvlastníkom pozemkov pod domom súp. č. X žalobu o určenie vlastníckeho práva vydržaním. Keď otec žalovanej J. zomrel, žalovaná nechcela, aby na jeho pohreb prišli matkini súrodenci. Autorka listu oznámila žalovanej, že vie o tom, že I. písala sestre O., v ktorom tvrdila, že sa bojí o babku, pretože býva sama a skrýva sa. Autorka listu uviedla, že pozná inú skutočnosť, a to tú, že do dvora začala tiecť žalovanej voda, keď chceli od toho problému utiecť, a hodiť ho babke na hlavu, tak nastal moment, kedy babka v L. mala všetko pootvárané, lebo jej pokrývači dávali novú strechu, a vtedy si žalovaná so sebou priviedla na pomoc kurátorku, že mama jej musí uvoľniť polovicu domu, ktorý jej právom patrí.
45. Dcéra žalovanej, I. B. dňa 12.1.2014 napísala list pratete O., ktorý mal byť odoslaný na poštovú prepravu dňa 21.1.2014, ktorá jej oznámila, že F. list obsahoval bezdôvodnú zlobu, krutosť, klamstvá, výmysly a predstieranú milotu, striedajúcu sa s množstvom karhania, útočenia a vysmievania sa, pričom o skutočnostiach, ktoré v liste opisuje, nič nevie, nebola nikdy ničomu, o čom píše, očitým svedkom, ale slepo sa zasadzuje za výmysly, ktoré údajne počula od babky. Poznamenala, že F. konanie je odsúdeniahodné pri fakte, keď si určite všetci uvedomujú babkin psychicky stav. Poznamenala, že v
žiadnom prípade sa nenechajú umelo vmanipulovať do nejakých bludných konfliktov, ktoré F. v liste uvádza, ktoré sa údajne stali, keď nikdy reálne nevznikli. O tom, že jej dedko bolo doslova excelentný a skvelý zať, niet pochýb, no to F. akosi zabudla spomenúť, rovnako i fakt, že v čase, keď všetci ostatní súrodenci babky boli ešte maloletí, opatroval svokrovi všetko, čo sa mu len dalo, celý statok, a bol tak vzorom i pre ich, vtedy ešte malých bratov.
46. Žalobkyňa bola ku dňu 7.2.2003 prihlásená na trvalý pobyt na adrese F. Z. V., Z. X/X.
47. Na pojednávaní dňa 1.6.2021 predniesla právna zástupkyňa žalobkyne konajúcemu súdu, že vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná výrazne sťažuje, priam znemožňuje žalobkyni užívať predmetný dom v F. Z. V., žalobkyňa si uvedomila, že lepším riešením vyporiadania spoluvlastníctva k tejto veci je prikázanie domu so súp. číslom X do výlučného vlastníctva žalovanej, keďže sama opakovane preukazuje záujem o tento dom. Nejaví záujem o dom v kat. úz. L.É. so súp. č. XX, spoluvlastnícky podiel ku ktorému medzitým previedla na dcéru I. B., t. j. vnučku žalobkyne. Napriek opakovaným tvrdeniam žalovanej o jej nepriaznivej finančnej situácii bolo v jej možnostiach a schopnostiach zaplatiť žalobkyni jednorazovo sumu prevyšujúcu sumu 3.100,- eur, na zaplatenie ktorej bola zaviazaná žalovaná v inom konaní v rámci náhrady trov konania. Žalobkyňa je si vedomá skutočnosti, že žalovaná dlhodobo nepracuje, napriek tomu si vie zadovážiť vyšší obnos finančných prostriedkov z neznámych zdrojov, z ktorého dôvodu je ochotná žalobkyňa akceptovať zaplatenie primeranej náhrady za jej spoluvlastnícky podiel v splátkach, v sumách a v lehote stanovených súdom, samozrejme s doložkou straty výhody splátok pre prípad omeškania žalovanej s platením ktorejkoľvek splátky.
48. Na pojednávaní dňa 3.3.2022 žalobkyňa a jej právna zástupkyňa oznámili súdu, že súhlasia so späťvzatím vzájomnej žaloby. Žalobkyňa ďalej predniesla súdu, že od roku 2008 mám so žalovanou spory, pretože táto sa rozhodla, že ju pripraví o dôchodok, že ju dostane na psychiatriu. Od roku 1987 je žalobkyňa vdovou. Dcéru, teda žalovanú, s manželom vychovávali v rodinnom duchu. Napriek tomu sa ich vzťahy výrazne zhoršili už za života manžela žalobkyne, kedy bola jej dcéra ešte vydatá, pričom ku konfliktom prispieval aj bývalý zať žalobkyne. Od smrti manžela žalobkyne, jej jediná dcéra a jej jediná vnučka sa o ňu reálne nezaujímajú, hoci vypisujú na súd aj starostke podania o tom, ako sa o ňu zaujímanú. Žalobkyňa má svoje roky, a chcela ich majetkové spory usporiadať, aby sa potom vedela zariadiť tak, ako ona chcem, ak by ju napríklad niekto opatroval v chorobe a v starobe. Vzhľadom na správanie žalovanej, ktorá celú situáciu komplikuje, mám už žalobkyňa nervy na súdne spory. Preto sa rozhodla celé toto súdne konanie ukončiť. Mala záujem predmetné spoluvlastníctvo vyriešiť mimosúdne, avšak žalovaná sa rozhodla ju zničiť, kladie jej polená pod nohy. Žalobkyňa si uvedomila, že zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v tomto prípade by trvalo veľmi dlhú dobu.
49. Súd vec právne posúdil nasledovne:
50. Podľa ust. § 136 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“ alebo „Občiansky zákonník“ v príslušnom tvare), vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.
51. Podľa § 137 ods. 1 OZ, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.
52. Podľa § 141 ods. 1 OZ, spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.
53. Podľa § 142 ods. 1 a 2 OZ, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.
54. Podľa § 142 ods. 3 OZ, pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozdelením veci môže súd zriadiť vecné bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej novovzniknutej nehnuteľnosti. Zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva nemôže byť na ujmu osobám, ktorým patria práva viaznuce na nehnuteľnosti.
55. Z citovaných ustanovení § 142 OZ je zrejmé, že obsahujú záväzný postup súdu pri rozhodovaní o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam. Súd je zásadne viazaný návrhom na zrušenie spoluvlastníctva (pretože platí, že nikoho nemožno spravodlivo nútiť k zotrvaniu v spoluvlastníctve a celkom výnimočné prípady nezrušenia spoluvlastníctva prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku sú závislé na existencii dôvodov hodných osobitného zreteľa), nie však i konkrétnym návrhom na spôsob vyporiadania. Pri vyporiadaní zrušeného spoluvlastníctva totiž právna úprava zakotvuje i záväzné poradie spôsobov vyporiadania tak, že prvým spôsobom je rozdelenie veci, druhým prikázanie veci za náhradu niektorému zo spoluvlastníkov (resp. i viacerým spoluvlastníkom) a tretím predaj veci a rozdelenie výťažku predaja medzi bývalých spoluvlastníkov. Každý ďalší spôsob môže nastúpiť až pri nemožnosti uplatnenia predchádzajúceho (teda prikázanie veci za náhradu len pri nemožnosti reálneho rozdelenia veci a predaj s rozdelením výťažku až pri neochote ktoréhokoľvek spoluvlastníka prevziať vec za náhradu do svojho výlučného vlastníctva) a uprednostnenie prvého spôsobu vyporiadania je zvýraznené i možnosťou zriadenia vecného bremena súdom (rozsudok NSSR sp. zn. 4Cdo/14/2005 zo dňa 27.7.2005, zverejnený v Zbierke stanovísk NSSR a rozhodnutí súdov SR pod R 19/2006).
56. Podľa § 78 ods. 1 a 2 CSP, nútené spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom osobitný predpis vyžaduje pre úspech v spore účasť všetkých subjektov právneho vzťahu. Súd žalobu zamietne, ak nie je splnená podmienka účasti všetkých subjektov podľa odseku 1.
57. V občianskom súdnom konaní o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva musia byť účastníkmi všetci spoluvlastníci; rozhodnutie súdu vydané len voči niektorým zo spoluvlastníkov by nemohlo byť účinné proti tým, ktorí neboli účastníkmi konania (§ 91 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku /zodpovedajúce súčasnej právnej úprave v § 77, § 78 CSP/, ZSP 50/2004).
58. V konaní o zrušení spoluvlastníctva a vykonaní vyporiadania je jeho predmetom vždy celá vec patriaca do podielového spoluvlastníctva a vyriešenie všetkých právnych vzťahov spoluvlastníkov (alebo jedného z nich) k tejto veci. Účastníkmi konania o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva k veci (ako to uviedol aj odvolací súd v dôvodoch svojho rozhodnutia) musia byť všetci spoluvlastníci, lebo právoplatný výrok súdu zaväzuje len účastníkov konania (§ 159 ods. 2 O.s.p.). Ide o tzv. nútené nerozlučné procesné spoločenstvo (§ 91 ods. 2 O.s.p.) všetkých spoluvlastníkov. Pokiaľ sa na konaní nezúčastnia všetci nerozluční spoločníci, súd nemôže návrhu vyhovieť pre nedostatok vecnej legitimácie vyplývajúcej z hmotného práva (rozsudok NSSR sp. zn. 4Cdo/183/2011 zo dňa 29.11.2011).
59. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
60. Podľa § 151 ods. 2 CSP, ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
61. Podľa § 185 ods. 1 CSP, súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.
62. Podľa § 185 ods. 2 CSP, súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak.
63. Podľa § 264 ods. 1 CSP, ak možno hodnotu nárokov alebo hodnotu, ktorá má byť základom na výpočet súdneho poplatku, zistiť len s nepomernými ťažkosťami alebo ak ju nemožno zistiť vôbec, určí ju súd podľa svojho odhadu.
64. Podľa § 264 ods. 2 CSP, rovnako sa postupuje aj vtedy, ak hodnotu podľa odseku 1 síce možno zistiť znaleckým posudkom, avšak náklady na jeho vypracovanie sú v zjavnom nepomere k predmetu sporu, alebo ak má byť znalecký posudok vykonaný len na účely vyrubenia súdneho poplatku.
65. Podľa čl. 17 CSP, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.
66. Podľa § 216 ods. 1 CSP, súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu.
67. Podľa § 216 ods. 2 CSP, súd môže prekročiť žalobný návrh a prisúdiť viac, než čoho sa strany domáhajú, iba vtedy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
68. Podľa § 215 ods. 1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
69. Podľa § 92 ods. 3 CSP, odvolanie splnomocnenia stranou alebo výpoveď splnomocnenia zástupcom sú voči súdu účinné dňom, keď ich strana alebo zástupca súdu oznámili.
70. Podľa § 124 ods. 1 CSP, každé podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu.
71. Podľa § 147 ods. 1 až 4 CSP, žalovaný môže uplatniť svoje právo proti žalobcovi vzájomnou žalobou. Vzájomnou žalobou je i prejav žalovaného, ktorým proti žalobcovi uplatňuje svoju pohľadávku na započítanie, ale len ak navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil žalobca; inak súd posudzuje taký prejav len ako prostriedok procesnej obrany žalovaného. Na vzájomnú žalobu sa primerane použijú ustanovenia o žalobe. Vzájomnú žalobu môže súd vylúčiť na samostatné konanie, ak nie sú splnené podmienky na spojenie vecí.
72. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
73. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
74. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
75. Podľa § 146 ods. 2 CSP, súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
76. Zastavenie konania v spore o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je možné iba v prípade výslovného súhlasu žalovaného so späťvzatím žaloby alebo jej časti, keďže ide o konanie podľa § 146 ods. 2 CSP, tzv. iudicium duplex, kedy žalobu môže podať ktorýkoľvek z účastníkov hmotnoprávneho vzťahu, v danom prípade ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov, keďže spôsob vyporiadania vyplýva z osobitného predpisu, ktorým je v danom prípade § 142 OZ.
77. Nakoľko žalobkyňa vzala žalobu späť v časti o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam v kat. úz. Ducové, s ktorým späťvzatím vyjadril výslovný súhlas za žalovanú jej vtedajší právny zástupca v čase, keď ju tento riadne zastupoval, súd konanie v tejto časti zastavil (I. výrok). Neskôr doručený nesúhlas žalovanej s postupom jej právneho zástupcu nemal žiadne na právne účinky na platnosť toho súhlasu, keďže oznámenie o ukončení právneho zastúpenia bolo súdu doručené až po doručení súhlasu s čiastočným späťvzatím žaloby (§ 92 ods. 3 CSP) o to viac, že výhrady žalovanej k postupu jej právneho zástupcu sa nevzťahovali sa na vyjadrenie súhlasu s čiastočným späťvzatím žaloby, ale na ňou tvrdený súhlas jej právneho zástupcu so zmenou žaloby napriek tomu, že súd zistil, že takýto súhlas jej vtedajší právny zástupca vôbec neudelil.
78. Keďže vtedajší právny zástupca žalovanej zároveň vzal späť jej vzájomnú žalobu, s ktorým späťvzatím žalobkyňa výslovne súhlasila, súd konanie o vzájomnej žalobe zastavil (V. výrok). Ani v tomto prípade nemal dodatočný nesúhlas žalovanej s postupom jej právneho zástupcu v tomto smere žiadne právne účinky na späťvzatie vzájomnej žaloby, keďže dodatočne vyjadrený nesúhlas žalovanej s postupom jej vtedajšieho právneho zástupcu aj oznámenie o ukončení právneho zastúpenia žalovanej
týmto právnym zástupcom boli súdu doručené až po doručení späťvzatia vzájomnej žaloby, a podľa § 92 ods. 3 CSP majú spätné účinky. Aj keby právny zástupca žalobkyne nevzal jej vzájomnú žalobu späť, súd by ju pre jej neurčitosť odmietol, keďže na odstránenie vád vzájomnej žaloby bola súdom riadne vyzvaná, avšak žalovaná ju v súdom stanovenej lehote nedoplnila ani neupresnila (viac v odseku 11. tohto odôvodnenia).
79. Vykonaným dokazovaním listinami, a to výzvou žalobkyne zo dňa 21.12.2015 výpismi z LV č. XXXX a č. XXX pre kat. úz. F. Z. V., z LV č. XX pre kat. úz L., oboznámením sa s rozhodnutím Štátneho notárstva v Trnave č. k. 5D/994/87-28 zo dňa 28.7.1987, úradným záznamom notárskej tajomníčky v Trnave zo dňa 29.5.1987, katastrálnymi mapami so zameraním sa na predmetné nehnuteľnosti, posudkami na trhovú hodnotu nehnuteľností spoločnosti zo dňa 19.12.2016, vyhotovenými spoločnosťou AB Contact, s.r.o., predvolaním zo dňa 22.9.2011 na prejednanie priestupku, oboznámením sa s rozhodnutím Obvodného úradu Piešťany, odbor všeobecnej vnútornej správy zo dňa 18.10.2011, návrhom I. B. zo dňa 16.8.2012 o určenie príspevku pre člena rodiny, oboznámením sa s uznesením Okresného súdu Piešťany č. k. 8Ps/3/2011-17 zo dňa 13.1.2012, s uznesením Krajského súdu v Trnave č. k. 24CoP/18/2012-34 zo dňa 28.3.2012, s rozsudkom Okresného súdu Piešťany č. k. 12P/115/2012-144 zo dňa 28.2.2013, s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. 11CoP/67/2013-159 zo dňa 2.10.2013, návrhom zo dňa 30.8.2011 na pozbavenie svojprávnosti žalobkyne, ďalej oboznámením sa s rozsudkom Okresného súdu Piešťany č. k. 7C/123/2011-340 zo dňa 18.4.2018, potvrdením o hlásení pobytu žalobkyne, potvrdeniami Slovenskej pošty, a.s. v Moravanoch nad Váhom zo dňa 3.3.2003, písomným vyhlásením I. B., žalovanej, F. U., F. X. a J. T. zo dňa 27.9.2008, označeného ako: Svedectvo, potvrdením obce Moravany nad Váhom zo dňa 2.5.2012, predvolaním obce Ducové zo dňa 25.7.2011, vyjadrením X. O. zo dňa 23.2.2003, výmenným listom - poukazom zo dňa 13.10.2008, listom žalobkyne adresovaným O. A., emailovou komunikáciou medzi žalovanou a obcou Ducové z roku 2012, príjmovými pokladničnými dokladmi z rokov 2006 až 2011, potvrdením M. Š. zo dňa 8.8.1994, rozhodnutím ÚPSVaR Piešťany zo dňa 22.2.2017, nedatovaným listom žalobkyne adresovaným žalovanej, oboznámením sa s rozhodnutím štátneho notárstva o prejednaní dedičstva po T. O. narodenej v roku XXXX, zomrelej dňa 6.2.1974, fotografiami predmetných nehnuteľností, čestnými vyhláseniami I. B. zo dňa 5.3.2017 a zo dňa 8.6.2017, listom sestry žalobkyne M. adresovaným žalovanej dňa 16.9.2012 bez vlastnoručného podpisu, potvrdeniami o zaplatení dane z nehnuteľností, potvrdením obce Moravany nad Váhom zo dňa 5.8.2009, dovolaním I. B. zo dňa 9.5.2012, listom I. B. zo dňa 12.1.2014 adresovaným tete O., rozhodnutím obce Moravany nad Váhom o vyrubení dane z nehnuteľností, nedatovaným a nepodpísaným oznámením vnučky žalobkyne adresovaným žalobkyni, písomnými a ústnymi vyjadreniami strán sporu, ako aj ďalším obsahom spisového materiálu, súd mal za preukázané, že strany sporu sú rodinnými príbuznými, pretože žalobkyňa je matkou žalovanej. V čase začatia konania boli subjekty sporu spoluvlastníčkami nehnuteľností zapísaných na LV č. XX pre kat. úz. L., vrátane rodinného domu so súp. č. XX na pozemku s parc. č. XXX, každá v spoluvlastníkom podiele vo veľkosti 1 z celku, avšak v priebehu sporu žalovaná previedla svoj spoluvlastnícky podiel k týmto nehnuteľnostiam na základe darovacej zmluvy svojej dcére, I. B., čo bolo dôvodom späťvzatia žaloby v časti zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam v kat. úz. L., s ktorým späťvzatím súhlasil právny vtedajší právny zástupca žalovanej, z ktorého dôvodu súd konanie v tejto časti zastavil (I. výrok; viac v odseku 78. tohto odôvodnenia). Žalobkyňa a žalovaná sú doposiaľ podielovými spoluvlastníčkami domu so súp. č. X, postaveného na pozemku s parc. č. XXXX/X, ktorý dom je zapísaný na LV č. XXXX pre kat. úz. F. Z. V., ktorého je žalobkyňa spoluvlastníčkou v podiele 3/4 a žalovaná v podiele 1. V dome so súp. č. X v F. Z. V. doposiaľ býva niekoľko desiatok rokov žalovaná aj so svojou dcérou I. B.. Predmetný dom nadobudla žalobkyňa v 1/2 titulom BSM po zomrelom manželovi J. B. v konaní o dedičstve po ňom a v 1 dedením po zomrelom manželovi. Žalovaná nadobudla spoluvlastníctvo k tomuto domu dedením po tom istom poručiteľovi, ktorý bol jej otcom.
80. Žaloba bola v čase začatia sporu prípustná podľa § 142 OZ, pretože ju podala žalobkyňa až potom, čo sa jej nepodarilo so žalovanou dohodnúť na zrušení a vyporiadaní predmetného spoluvlastníctva. Prípustná bola žaloba aj podľa § 78 CSP, pretože subjektami sporu sú všetci spoluvlastníci predmetných nehnuteľností.
81. Na všeobecnú zásadu, podľa ktorej nemožno nikoho nútiť zotrvať v spoluvlastníckom vzťahu, reaguje ust. § 142 OZ, ktoré upravuje zásady vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Pokiaľ medzi spoluvlastníkmi nedôjde k dohode o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, súd je povinný spoluvlastníctvo vyporiadať postupom uvedeným v citovanom zákonnom ustanovení, pričom zákonné
poradie možných spôsobov vyporiadania musí byť zachované. Iba z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada podielové spoluvlastníctvo (§ 142 ods. 2 OZ).
82. Keďže žalobkyňa vzala žalobu v celom rozsahu späť a žiadala konanie zastaviť z dôvodu, že žalovaná zámerne spôsobuje prieťahy v konaní, pretože nemá záujem na akomkoľvek zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, nastala situácia, kedy žiadny zo spoluvlastníkov nemá záujem na zrušení a vyporiadaní ich spoluvlastníctva.
83. Dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 142 ods. 2 OZ, pre ktoré súd spoluvlastníctvo nezruší a nevyporiada, skúma súd v každom prípade jednotlivo, pričom v danom prípade z dôvodu späťvzatia žalobkyne nastala situácia, kedy žiadny zo spoluvlastníkov nemá záujem na vyporiadaní a zrušení podielového spoluvlastníctva, a keďže pre absenciu výslovného súhlasu žalovanej so späťvzatím žaloby vo vzťahu k domu v kat. úz. F. Z. V. nemôže súd konanie zastaviť, keďže tomu bráni ustanovenie podľa § 146 ods. 2 CSP, súčasnú situáciu existujúcu v čase vyhlásenia tohto rozsudku možno vyhodnotiť ako dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý súd podielové spoluvlastníctvo nezruší a nevyporiada. Pokiaľ by súd napriek tomu predmetné podielové spoluvlastníctvo zrušil, a vyporiadal, postupoval by v priamom rozpore s vôľou oboch spoluvlastníčok predmetné spoluvlastníctvo nezrušiť a nevyporiadať. Je síce pravdou, že nikoho nemožno nútiť zotrvať v spoluvlastníckom vzťahu. Na druhej strane, nikoho nemožno ani nútiť zrušiť existujúci spoluvlastníctvo, pokiaľ na tom nemá záujem žiadny zo spoluvlastníkov, čo je daný prípad. Nakoľko žiadny z existujúcich spoluvlastníkov domu súp. č. X zapísaného na LV č. XXXX pre kat. úz. F. Z. V. nemá záujme na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k tejto nehnuteľnosti, súdu neostávalo nič iné, iba žalobu v časti o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva zamietnuť (II. výrok).
84. Súd nevykonal dokazovanie zdravotnou dokumentáciou o zdravotnom stave dcéry žalovanej, zároveň vnučky žalobkyne, I. B.Š., a jej vysvedčením prvého ročníka strednej školy, pretože I. B. nie je subjektom tohto sporu a obsah týchto listín nemá podstatný vplyv na zistenie skutkového stavu v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie vo veci samej v tomto spore. Súd sa nezaoberal ani dohodu o prevode vlastníckeho podielu spoločnej nehnuteľnosti zo dňa 14.9.2007, uzatvorenou medzi žalobkyňou, F. I., X. O. a X. O. ako prevodcami a spoločnosťou Danube MG, s.r.o. ako nadobúdateľom, pretože žalovaná predložila súdu iba prvú strená tejto dohody, a nie je možné z nej zistiť, či sa týka predmetu tohto sporu, keďže na tejto strane dohody sú uvedené iba nejaké pozemky v kat. úz. F. Z. V., pričom predmetom tohto sporu nie sú žiadne pozemky v F. Z. V.. Súd nevykonal dokazovanie ani pracovným hodnotením žalovanej zo dňa 28.8.1987, keďže to bolo vydané s viac než 28- ročným odstupom od začiatku tohto sporu, a jeho obsah by nemohol prispieť k zisteniu skutkového stavu v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie vo veci samej. 85. Ďalšie argumenty strán sporu konajúci súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu argumentáciu strán sporu, už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie veci a zachádzajúcu do zbytočných podrobností, konajúci súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou, ako napríklad, či žalobkyňa je, ak trpí alebo netrpí duševnou poruchou, ktorá by ju robila nespôsobilou na niektoré právne úkony, či žalovaná a jej dcéra vykazujú iba predstieraný záujem o žalobkyňu, či žalobkyňa má alebo nemá možnosť reálne bývať v dome so súp. č. X v kat. úz. F. Z. V.Á., kto uhrádzal náklady spojené s opravou a údržbou domu so súp. č. X v kat. úz. F. Z. V. takto domu so súp. č. 50 v L., na ktorej adrese je žalobkyňa prihlásená na trvalý pobyt a prečo, žalobkyňa mal v úmysle ublížiť žalovanej a naopak, aké sú hlavné príčiny vyhrotenia vzájomných vzťahov medzi stranami sporu.
86. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
87. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
88. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
89. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
90. Nakoľko zastavenie konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam v kat. úz. Ducové procesne zavinili obe strany sporu, žalobkyňa späťvzatím žaloby z dôvodu, že došlo k zmene spoluvlastníka, pričom mohla navrhnúť súdu pripustiť zmenu subjektu na strane žalovaného, a súd by tak mohol pokračovať v konaní so súčasnou spoluvlastníčkou nehnuteľností v kat. úz. L., I. B.. Žalovaná procesne zavinila zastavenie konania v tejto časti z dôvodu, že počas konania previedla spoluvlastnícky podiel k predmetným nehnuteľnostiam v L. v svojej dcére, pričom si musela byť vedomá skutočnosti, že žalobkyňa pravdepodobne vezme žalobu z tohto dôvodu späť. S poukazom na uvedené, rozhodol súd, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam v kat. úz. Ducové (II. výrok) z dôvodu, že obe strany procesne zavinili zastavenie konania v tejto časti (§ 256 ods. 1, § 255 ods. 2 CSP v spojení s čl. 4 CSP /analógia/).
91. Keďže žalovaná bola v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti v kat. úz. Moravany nad Váhom úspešná, súd by jej mal priznať nárok na náhradu trov konania podľa § 255 ods. 1 CSP. Nakoľko však žalovanej žiadne trovy konania zo spisu nevyplývajú, za použitia základných princípov podľa čl. 4 ods. 2 CSP (analógia) a čl. 17 CSP (hospodárnosť konania), v spojení s § 262 ods. 2 CSP, súd žalovanej náhradu trov konania proti žalobkyni nepriznal (IV. výrok).
92. Nakoľko zastavenie konania o vzájomnej žalobe procesne zavinila žalovaná, keďže táto vzala vzájomnú žalobu späť z iného dôvodu než pre správanie žalobkyne v priebehu sporu, podľa § 256 ods. 1 CSP súd by mal priznať žalobkyni nárok na náhradu trov konania o vzájomnej žalobe proti žalovanej v plnom rozsahu. Nakoľko sa žalobkyňa výslovne vzdala náhrady trov konania proti žalovanej, súd jej náhradu trov konania proti žalovanej nepriznal (VI. výrok).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Piešťany do 15 dní od doručenia rozhodnutia, v písomnom vyhotovení.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 CSP). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh; § 363 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).