Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoP/67/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a sudcov Mgr. Fedora Benku a Mgr. Jozefa Mačeja, v právnej veci navrhovateľky: A. F., nar. XX.X.XXXX, bytom W. X, Y. W. U., proti odporkyni: E. F., nar. XX.X.XXXX, bytom H. XX, o určenie výživného, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Piešťany, zo dňa 28. februára 2013, č. k. -144, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Odporkyni sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním zamietol návrh navrhovateľky, ktorým sa domáhala určenia výživného od odporkyne, ktorá je jej starou matkou a to v sume 200 eur mesačne, s účinnosťou od podania návrhu. Z dôvodu, že odporkyňa sa o ňu od ranného detstva nezaujímala, prehliadala ju, v ničom nepomohla jej matke. Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, odporkyne, oboznámením sa listinnými dôkazmi, pripojenými spismi a zistil, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava 4, č. k. -147, zo dňa 6.8.1997 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, č. k. , zo dňa 27.5.1998 bola otcovi navrhovateľky určená povinnosť prispievať na jej výživu sumou 53,11 eur. Rozsudkom Okresného súdu Piešťany, zo dňa 12.2.2009, č. k. bol zamietnutý návrh otca navrhovateľky na zníženie výživného. Z odôvodnenia tohto rozsudku vyplynulo, že v tej dobe bola matka navrhovateľky nezamestnaná, vyradená z evidencie uchádzačov o zamestnanie a poberala dávku hmotnej núdzi, a tiež z rozsudku vyplynulo, že rozhodnutím riaditeľky Združenej strednej školy, obchodu a služieb v Piešťanoch, č. j. 904/2007-1, zo dňa 23.4.2007 bola navrhovateľka dňom 23.4.2007 vylúčená zo štúdia, z dôvodu neospravedlnenej absencie na teoretickom vyučovaní v počte hodín 311. Rozsudkom Okresného súdu Piešťany, č. k. -64, zo dňa 4.5.2010 bol návrh navrhovateľky na zvýšenie výživného voči jej otcovi zamietnutý. V dôsledku odvolania sa spis v súčasnosti nachádza na Krajskom súde v Trnave. Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany súd zistil, že navrhovateľka bola vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 23.11.2011 do 13.5.2012, kedy požiadala o vyradenie z evidencie. Počas evidencie riadne spolupracovala, preukazovala hľadanie si zamestnania, nebolo jej ponúknuté vhodné zamestnanie. Spolu s matkou poberá dávku v hmotnej núdzi a príspevky v sume 208,30 eur mesačne. Odporkyňa, stará matka zo strany matky navrhovateľky je starobná dôchodkyňa, poberá starobný dôchodok vo výške 166,10 eur mesačne a vdovský dôchodok v sume 232,80 eur mesačne. Navrhovateľka uviedla, že má zdravotné problémy, má diagnostikovanú vrodenú formu anémie a šelest na srdci, v dôsledku čoho jej bolo odporučené užívať dostatok vitamínov a preparáty železa. Navrhovateľka predložila množstvo pracovných ponúk zverejňovaných na internetových portáloch tvrdiac, že si aktívne hľadá prácu. Vo väčšine týchto pracovných ponúk bolo

vyžadované ukončené minimálne stredoškolské vzdelanie s maturitou a jednalo sa o rôzne pozície v administratíve. Súd ďalej zistil, že navrhovateľka býva v rodinnom dome s matkou, ktorého je matka podielovou spoluvlastníčkou, druhou podielovou spoluvlastníčkou je odporkyňa. Nemá žiadnych súrodencov, je nezamestnaná, z evidencie uchádzačov o zamestnanie sa odhlásila, podľa jej vyjadrenia z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov na to, aby pravidelne raz mesačne sa dostavovala na úrad práce. Neospravedlnenú absenciu v počte 311 hodín odôvodnila tým, že jej otec prestal platiť výživné v máji 2006, všetky náklady hradila jej matka, nemala financie na to, aby chodila do školy, počas štúdia dosahovala výborný prospech. Odkedy bola vylúčená zo školy neprivyrábala si nikdy brigádnicky, nenašla si ani dočasnú prácu, chce si nájsť trvalú prácu. K zlému zdravotnému stavu navrhovateľka predložila lekársku správu z roku 2003, uviedla, že pre nedostatok financií sa nemôže dostaviť k lekárke, ktorá sídli v Piešťanoch, preto nemá aktuálny doklad o svojom zdravotnom stave. Otec výživné riadne neplatí, je voči nemu vedená exekúcia, z ktorej nie sú jej poukazované žiadne platby. Matka bola naposledy zamestnaná v roku 1999, otec v roku 2005. Od roku 1992 s otcom nemá žiadny kontakt. Odporkyňa uviedla, že žije v rodinnom dome v H., poberá dôchodky iný príjem nemá. Berie lieky na tlak. Okrem matky navrhovateľky iné deti nemá, s navrhovateľkou sa nestretáva, ani oni ju nenavštevujú, nemajú vzájomne dobré vzťahy. Podľa nej navrhovateľke ani jej matke sa nechce pracovať. Právne súd prvého stupňa vec posúdil podľa § 62 ods. 1, § 68, § 69 ods. 1 a § 75 ods. 2 zákona o rodine. Dospel k záveru, že podaný návrh nie je dôvodný. Súd mal za preukázané, že zo štúdia na strednej škole bola navrhovateľka vylúčená a pri neospravedlnenej absencie skutočnosť, že by absencie boli spôsobené nedostatkom finančných prostriedkov v konaní preukázaná nebola, naopak, navrhovateľka potvrdila, že v čase vylúčenia ešte poberala štipendium v sume 39,83 eur. Takisto neboli preukázané tvrdenia o zlom zdravotnom stave navrhovateľky. Navyše navrhovateľka tiež uviedla, že doposiaľ nepožiadala napriek ňou tvrdenému nepriaznivému zdravotnému stavu o priznanie invalidného dôchodku a neuviedla tiež žiadne konkrétne okolnosti, ktoré by jej v tom mali doposiaľ brániť. Navrhovateľka nepokračuje v štúdiu, z ktorého bola vylúčená, takisto z evidencie uchádzačov bola vylúčená na vlastnú žiadosť, súd teda dospel k záveru, že navrhovateľka nadobudla schopnosť samostatne sa živiť a nepreukázala, že by jej v tejto skutočnosti bránili objektívne dôvody. Zároveň mal súd za to, že nie sú splnené podmienky na priznanie výživného od odporkyne, ani v zmysle § 69 ods. 1 zákona o rodine, nakoľko otcovi navrhovateľky bola určená vyživovacia povinnosť s právoplatným rozhodnutím súdu, ktorú je možné v prípade dobrovoľného neplnenia vymáhať exekučne resp. za podmienok stanovených príslušnými právnymi predpismi by mohla navrhovateľka poberať náhradné výživné. Z tohto dôvodu nie sú splnené zákonné kritériá na uloženie vyživovacej povinnosti odporkyni t. j. starej matke navrhovateľky. Súd bol tiež názoru, že určenie výživného nie je možné ani pre rozpor s dobrými mravmi, keď navrhovateľka bola zo stredoškolského štúdia vylúčená pre neospravedlnené absencie, je dospelá, má 24 rokov, nepreukázala, že by bol jej zdravotný stav tak vážny, že by jej neumožňoval zamestnať sa, resp. vykonávať pracovnú činnosť a tým si získať financie na svoje živobytie. Sama navrhovateľka potvrdila, že doposiaľ si neprivyrábala žiadnym spôsobom a to ani rôznymi brigádnickými prácami. Keď za takéhoto stavu žiada navrhovateľka výživné od starej matky, ktorá má 75 rokov a jej príjem tvorí iba starobný a vdovský dôchodok považuje súd takýto postup za rozporný s dobrými mravmi.

Proti tomu rozsudku súdu prvého stupňa podala v zákonom určenej lehote odvolanie navrhovateľka, uviedla, že s rozsudkom nesúhlasí. Jej otec 8.rok vôbec neplatí výživné, exekúcia je 7 rokov neúspešná. Otec sa nachádza na neznámom mieste, a ako by to nestačilo ona má aj trvalo zhoršený zdravotný stav, ktorý si vyžaduje u nej zvýšené výdavky na stravu, lieky, vitamíny, nedokáže sa sama živiť, preto je jej návrh zákonný. V takomto prípade zo zákona musí nastúpiť starý rodič a tak nahradiť chýbajúcu platbu rodiča, otca dieťaťa, a to najmä, keď jej babka na to viac ako má. Namiesto milodarov pre sekty a cirkvi tieto náboženské organizácie neutrpia škodu na zdraví a živote, môže jej prispievať, čím zamedzí ohrozeniu zdravia a života svojho jediného vnúčaťa. Babke chýba dostatok svedomia, morálky, etiky a charakteru. Od narodenia ju zavrhla. Ona keď chodila do školy mala výborný prospech, reprezentovala školu základnú aj strednú, spolupracovala s úradom práce, čo vypovedá o jej pozitívnom a riadnom prístupe k plneniu si povinností. Na rozdiel od babky, u ktorej bol úspech, keď do školy vôbec riadne prišla a prirodzene opätovne neprepadla. Vyživovacia povinnosť medzi ostatnými príbuznými je podmienená neplnením vyživovacej povinnosti najbližším príbuzným, tu konkrétne otcom dieťaťa. Otec neplatí na ňu výživné, ona sa nedokáže sama živiť, tiež nie je schopná si zabezpečiť v nevyhnutnej miere prostriedky na svoje základné potreby. Teda je odkázaná na výživu od starého rodiča. Je podstatné a rozhodujúce zo zákona, čo otec robí a nie to, čo by otec možno mohol niekedy v budúcnosti robiť, keď ona ako dieťa neustále stráda a žije v nedostatku. Jej náklady s výživou v dôsledku diagnostikovaného ochorenia

vrodenej anémie a šelestu na srdci, sú zvýšené, ktoré odôvodňujú výšku požadovaného príspevku 200 eur mesačne. Doposiaľ nebola v pracovnom pomere ani jeden deň, takže nemá príjem, z ktorého by si vedela uspokojiť aspoň svoje základné potreby v nevyhnutnej miere. Nevyhnutná potreba oprávneného dieťaťa na výživné od starého rodiča zo zákona sa považuje za splnenú, ak niet povinného rodiča v danom prípade jeho niet, je na neznámom mieste, ak povinný rodič nemôže svoju povinnosť splniť so zreteľom na jeho schopnosti, ak plnenie vyživovacej povinnosti nemožno od povinného rodiča vymáhať, čo sa tu konkrétne deje už 8 rokov, keby mala byť zdravá nebolo by možné, aby jej lekári vystavili lekársky nález o vrodenej anémii t.j. o jej trvalo zhoršenom zdravotnom stave, ktorý stále trvá. Žiada preto vec vrátiť na opätovné konanie na okresný súd, za účelom priznania jej nároku a príspevku na výživu a to do starej matky vo výške 200 eur mesačne od okamihu, kedy to nevyhnutne potrebovala.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - účastník konania proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný, preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania podľa postupom bez nariadenia pojednávania podľa ust. zverejnením termínu vyhlásenia rozhodnutia na úradnej tabuli súdu, podľa ust. a zistil, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne.

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. je určenie výživného na navrhovateľku od odporkyne, ktorá je starou matkou navrhovateľky zo strany matky.

Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorým bol návrh navrhovateľky, ako nedôvodný zamietnutý.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa svoje rozhodnutie riadne odôvodnil, keď z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, ktoré skutočnosti považoval súd za preukázané, a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a ako vec právne posúdil, pričom sa dostatočným spôsobom vyporiadal i s námietkami navrhovateľky a vzhľadom na to, že navrhovateľka v odvolacom konaní neuviedla žiadne nové podstatné skutočnosti, na ktoré by bolo potrebné prihliadnuť odvolací súd v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku ( ).

Správne súd prvého stupňa považoval návrh navrhovateľky za nedôvodný a tento zamietol. Je pravdou tvrdenie navrhovateľky v odvolaní, že aj plnoleté dieťa má nárok na výživné, avšak jedná sa o plnoleté dieťa, ktoré nie je schopné sa živiť (napr. z dôvodu štúdia), v danom prípade však nemožno mať zo skutkových zistení za to, že navrhovateľka nie je schopná sama sa živiť. Navrhovateľka má 25 rokov, má skončené základné vzdelanie, stredoškolské štúdium neukončila z dôvodu vylúčenia pre veľký počet (311) neospravedlnených hodín, je dobrovoľne nezamestnaná, keď bola na vlastnú žiadosť z evidencie uchádzačov o zamestnanie vyradená, nikde doposiaľ nepracovala, a to ani brigádnicky. Skutočnosť, že si hľadá prácu neoprávňuje určenie výživného, nakoľko i tu chce odvolací súd poukázať na skutočnosť, že navrhovateľka si musí hľadať prácu primeranú svojmu vzdelaniu, ktoré je základné. Za takejto situácie nie je možné považovať navrhovateľku za neschopnú samu sa živiť. Neboli preukázané skutočnosti, ohľadne zlého zdravotného stavu navrhovateľky a to v takom rozsahu, aby jej bránili vykonávať prácu primeranú vzdelaniu. Samotná skutočnosť, že sa navrhovateľke nedarí nájsť si trvalé zamestnanie nie je dôvodom na to, aby bola určená vyživovacia povinnosť na navrhovateľku voči starej matke. S prihliadnutím k uvedenému by určenie výživného bolo aj v rozpore s dobrými mravmi.

Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa z dôvodu jeho vecnej správnosti podľa potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s ust. , keď v konaní odvolacom úspešnej odporkyni náhradu trov konania nepriznáva, nakoľko si túto neuplatnila.

Uvedený rozsudok bol prijatý v senáte pomerom hlasov 3 : 0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.