Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Co/412/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ladislava Cakociho a sudcov JUDr. Adriany Murínovej a JUDr. Petra Tutka v právnej veci žalobcov 1. E..F. Č., nar. X.X.XXXX, bytom Z., F. XX, 2. X. Č., nar. X.X.XXXX, bytom Z., N. XX, 3. P. Č., nar. XX.X.XXXX, bytom W. N., N. H. Č.. XXX, zastúpených JUDr. Marekom Hroudom, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach, Krmanova 16 proti žalovanej E.. V. D., nar. XX.X.XXXX, bytom v Z., V. XX, zastúpenej JUDr. Melániou Knopovou, advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, o určenie práva vecného bremena, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 5.4.2018 č.k. 15C 37/2008-616 jednohlasne takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok vo vyhovujúcich výrokoch o určení práva vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu cez parcelu č. XXX/XX, v práve užívania parcely č. XXX/XX a v práve prechodu a prejazdu cez parcelu č. XXX/XX, ako aj o výroku o povinnosti žalovanej zdržať sa zásahov do výkonu práv vlastníkov parcely č. XXX/XX zodpovedajúcich právu prechodu a prejazdu určených súdom prvej inštancie a právu užívania parcely č. XXX/XX.

M e n í rozsudok vo výroku o určení práva vecného bremena k parcele č.XXX/XX spočívajúceho v práve bezplatného užívania tak, že v tejto časti žalobu z a m i e t a.

M e n í rozsudok vo výroku o uložení povinnosti žalovanej zachovať charakter jednotlivých vykonaných stavebných úprav tak, že v tejto časti žalobu z a m i e t a.

Stranám sporu n e p r i z n á v a náhradu trov konania.

Žalobcovia sú povinní nahradiť preddávkované trovy štátu v rozsahu 1/2 a žalovaná taktiež v rozsahu 1/2.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil,

I. že vlastníkom parcely CKN č. XXX/X o výmere 48 m2, druh: lesné pozemky, zapísanej na liste vlastníctva č. XXX v katastrálnom území: W. D. svedčí vecné bremeno in rem spočívajúce v:

- v práve prechodu peši cez parcelu CKN č. XXX/XX o výmere 1090 m2, druh : lesné pozemky zapísanej na liste vlastníctva č. 1213 v katastrálnom území: W. D. v rozsahu parcely CKN č. XXX/XX o výmere 31 m2, druh: lesné pozemky ako to vyplýva zo znaleckého posudku č. 6/2016 Ing. Milana Hačka PhD. zo dňa 23.8.2016, ktorého súčasťou je geometrický plán č. XXX/XXXX zo dňa 22.8.2016 úradne overený Okresným úradom Gelnica, katastrálny odbor pod. č. 142/2016, ktorý tvorí súčasť rozhodnutia súdu,

- v práve bezplatného užívania parcely CKN č. XXX/XX o výmere 1090 m 2, druh: lesné pozemky zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX v katastrálnom území: W. D. v rozsahu parcely CKN č. XXX/XX o výmere 19 m2, druh: lesné pozemky ako to vyplýva zo znaleckého posudku č. 6/2016 Ing. Milana Hačka PhD. zo dňa 23.8.2016, ktorého súčasťou je geometrický plán č. 511/2016 zo dňa 22.8.2016 úradne overený Okresným úradom Gelnica, katastrálny odbor pod. č. 142/2016, ktorý tvorí súčasť rozhodnutia súdu,

- v práve prechodu peši a motorovým vozidlom cez parcelu CKN č. XXX/XX o výmere 1090 m2, druh: lesné pozemky zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX v katastrálnom území: W. D.H.Z. v rozsahu parcely CKN č. XXX/XX o výmere 75 m2, druh: lesné pozemky ako to vyplýva zo znaleckého posudku č. 6/2016 Ing. Milana Hačka PhD. zo dňa 23.8.2016, ktorého súčasťou je geometrický plán č. 511/2016 zo dňa 22.8.2016 úradne overený Okresným úradom Gelnica, katastrálny odbor pod. č. 142/2016, ktorý tvorí súčasť rozhodnutia súdu,

- v práve bezplatného užívania parcely CKN č. XXX/X o výmere 25 m2, druh: zastavané plochy a nádvoria zapísanej na liste vlastníctva č. XXX v katastrálnom území: W. D. v rozsahu parcely CKN č. XXX/XX o výmere XX m2, druh: zastavané plochy a nádvoria ako to vyplýva zo znaleckého posudku č. 6/2016 Ing. Milana Hačka PhD. zo dňa 23.8.2016, ktorého súčasťou je geometrický plán č. 511/2016 zo dňa 22.8.2016 úradne overený Okresným úradom Gelnica, katastrálny odbor pod. č. 142/2016, ktorý tvorí súčasť rozhodnutia súdu.

II. Žalovanej uložiť povinnosť zdržať sa akýchkoľvek zásahov do výkonu práv vlastníkov parcely CKN č. XXX/X o výmere 48 m2, druh: lesné pozemky, zapísanej na liste vlastníctva č. 389 v katastrálnom území: W. D. a zachovať charakter jednotlivých častí a vykonaných stavebných úprav parciel CKN č. XXX/XX, Č.. XXX/XX, Č.. XXX/XX a č. XXX/XX v zmysle znaleckého posudku č. 6/2016 Ing. Milana Hačka PhD. zo dňa 23.8.2016, ktorého súčasťou je geometrický plán č. 511/2016 zo dňa 22.8.2016 úradne overený Okresným úradom Gelnica, katastrálny odbor pod. č. 142/2016, ktorý tvorí súčasť rozhodnutia súdu.

III. Žalobcom v 1 až 3 rade priznal plnú náhradu trov konania voči žalovanej.

IV. Žalobcom v 1 až 3 rade nepriznal náhradu trov konania vo vzťahu k F. A. M. Z., V. XX.

V. Štátu priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v plnom rozsahu.

2. Týmto rozsudkom súd prvej inštancie v celom rozsahu vyhovel nároku žalobcov, ktorého sa domáhali na základe tvrdenia, že uvedené práva vecného bremena nadobudli vydržaním na základe toho, že najneskôr od roku 1973 ich právni predchodcovia a po nich oni užívali uvedené parcely ako susediace s parcelou č. XXX/X a na nej stojacou chatou postavenej na základe stavebného povolenia, ako aj za účelom prechodu od tejto chaty smerom k hladine Ružinskej priehrady. Konštatovali, že stavbu chaty postavili ako dvojchatu spolu s právnymi predchodcami žalovanej a uvedené priľahlé parcely užívali spoločne s jej právnymi predchodcami a neskôr ňou dobromyseľne až do roku 2004, keď žalovaná nadobudla vlastnícke právo k týmto parcelám titulom vydržania a od uvedenej doby im bráni vo výkone ich práva tým, že sporné pozemky oplotila taktiež sa na súde domáha zákazu výkonu ich práva.

3. Rozsudok odôvodnil súd prvej inštancie tým, že mal zato, že v zmysle § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka možno nadobudnúť právo zodpovedajúce vecnému bremenu rovnako ako právo vlastnícke aj vydržaním. Konštatoval, že predpoklady vydržania práva zodpovedajúceho vecnému bremenu sú totožné s predpokladmi nevyhnutnými na vydržanie vlastníckeho práva (§ 130, § 134 . Predpokladom tohto spôsobu nadobudnutia je nepretržitý výkon práva po dobu najmenej 10 rokov, ak sú splnené aj ostatné zákonné podmienky uvedené v ust. § 134 Občianskeho zákonníka. Konštatoval, že zákonnými podmienkami vydržania ako jedného zo spôsobov pôvodného nadobudnutia práva je oprávnená držba, uplynutie zákonom predpokladanej vydržacej doby a spôsobilý predmet vydržania.

4. Ďalej konštatoval, že prvou z podmienok nadobudnutia práva vecného bremena je existencia právneho dôvodu, z ktorého konkrétny subjekt so zreteľom na všetky okolnosti môže objektívne vyvodzovať a byť v dobrej viere, že z určitého právneho vzťahu na jednej strane mu patrí právo k cudzej veci spôsobilé byť obsahom vecného bremena a na strane druhej je niekto iný povinný strpieť výkon tohto práva. Môže ísť aj o prípad tzv. domnelého právneho dôvodu držby, kedy tu titul nie je, ale držiteľ práva je so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že tu taký titul je. Dobrá viera vyjadruje vnútorný psychický stav držiteľa a navonok sa prejavuje jeho konkrétnym správaním. Posúdenie, či držiteľ je v dobrej viere, alebo nie, je však potrebné hodnotiť z objektívneho hľadiska, a nie iba zo subjektívneho hľadiska t.j. osobného presvedčenia strany sporu. Oprávnenosť držby musí byť podložená konkrétnymi skutočnosťami, z ktorých vyplýva, že vykonávané právo k cudzej veci držiteľovi patrí z dôvodu, že mu vzniklo alebo na neho prešlo.

5. Konštatoval, že v danom prípade predchodcom žalobcov, ako aj predchodcom žalovanej boli vydané riadne stavebné povolenia na výstavbu rekreačných chát v rekreačnej oblasti R.. Stavebné povolenia sa týkali výstavby nehnuteľnosti rekreačných chát na pozemkoch, ktoré v tom čase ešte neboli vo vlastníctve stavebníkov. Je zrejmé a nespochybniteľné, že predchodcovia oboch strán sporu vychádzali z toho, že majú právo na rekreačné účely užívať nielen pozemky, na ktorých mali právo postaviť rekreačné chaty, ale aj pozemky nachádzajúce sa v okolí chát, na ktoré boli vydané stavebné povolenia. Keďže sa jednalo o rekreačné chaty pri vodnej priehrade R. F.e tiež nepochybné a možno konštatovať, že predchodcovia strán sporu dôvodne mali za to, že užívať môžu aj pozemky pri vode, hoci mali vedomosť, že tieto im vlastnícky nepatria. O uvedenom svedčí aj vyjadrenie Lesov Slovenskej republiky zo dňa 25.2.2014 týkajúce sa užívania priľahlých pozemkov v okolí rekreačných chát chatármi s právoplatným stavebným povolením na výstavbu rekreačných chát, v zmysle ktorého títo mali povolené aj užívanie priľahlých pozemkov na rekreačné účely pri dodržaní podmienok užívacieho režimu. Uzavrel, že uvedené vyplýva aj z výpovedí svedkov, ktorí majú resp. mali rekreačné chaty v danej oblasti a taktiež spolu s chatami v ich vlastníctve užívali aj pozemky v ich okolí. V konaní nebolo preukázané, aby predchodcovia strán sporu resp. strany sporu boli pokiaľ sa týka užívania priľahlých pozemkov rušení. Tiež nebolo preukázané, aby predchodcom žalobcu resp. žalobcom bola doručená výzva na odstránenie drobných stavieb a terénnych úprav na týchto pozemkoch. Takáto výzva bola predložená len pokiaľ sa týka predchodcu žalovanej. Pokiaľ aj žalobcovia komunikovali s obcou, ako vlastníkom týchto pozemkov, jednalo sa o komunikáciu týkajúcu sa odkúpenia týchto pozemkov, nie ich užívania. Obec ako vlastník pozemkov pritom mala vedomosť o spôsobe užívania priľahlých pozemkov a žiadnym spôsobom toto nenamietala.

6. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že predchodcovia žalobcov, ako aj žalobcovia až do roku 2004, kedy vlastnícke práva k parcele č. XXX/XX nadobudla žalovaná, boli dobromyseľní pri užívaní prechodu k ich časti chaty, ale aj k terase pri vode, či lodenici, ako aj užívaní terasy a pozemku pod lodenicou a že sa jedná o oprávnenú držbu. Pokiaľ žalovaná namietala, že už Krajský súd v Košiciach poukázal vo svojom rozhodnutí na to, že bolo povinnosťou žalobcov preukázať dobromyseľnosť držby a že z dokazovania je zrejme, že žalobcovia mali vedomosť o tom, že vlastníkom pozemkov je obec súd uviedol, že uvedené bolo konštatované v čase, keď predmetom konania bolo určenie vlastníckeho práva žalobcov vydržaním. Predmetom konania po pripustenej zmene žaloby je nadobudnutie práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu t.j. preukázanie dobromyseľnosti pokiaľ sa týka užívania predmetných pozemkov. Okrem toho súd uvádza, že z dokazovania je zrejme, že aj žalovaná mala vedomosť vzhľadom na argumenty, ktoré sama uvádza, že vlastníkom pozemkov je obec, s ktorou taktiež viedla komunikáciu o možnosti odkúpenia pozemku priľahlého k jej chate a teda ide o tú istú situáciu ako u žalobcov, na rozdiel ktorých ona nadobudla vlastnícke práva k parcele č. XXX/ XX vydržaním.

7. Druhým predpokladom vydržania je uplynutie zákonom určenej vydržacej doby t.j. doby desiatich rokov. Mal za to, že v danej veci bolo preukázané, že predchodcovia žalobcov užívali od roku 1969 na prechod k ich nehnuteľnosti - chate prístupovú cestu t.j. nehnuteľnosť, ktorá je od roku 2004 čiastočne vo vlastníctve žalovanej a ktorá bola a aj v súčasnosti je jedinou prístupovou cestou upravenou na prechod k dvojchate peši a motorovými vozidlami. Skutočnosť, že už predchodcovia žalobcov využívali tento prístup k prechodu k svojim nehnuteľnostiam bola v konaní preukázaná výsluchmi svedkov a uvedenú skutočnosť potvrdila aj žalovaná. Predmetná prístupová cesta existuje od výstavby dvojchaty t.j. od roku 1969, od kedy ju využívali predchodcovia žalobcov a následne aj žalobcovia. Čo sa týka rozšírenej časti tejto prístupovej cesty z dokazovania je zrejme, že táto nikdy neslúžila na parkovanie motorovými vozidlami predchodcov žalobcov, ani žalobcov. Žalobcovia sa však domáhajú žalobou len prechodu a prejazdu prístupovou cestou peši a motorovými vozidlami. Na uvedenej skutočnosti nič nemení ani to, že by sa k nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcov chodievalo aj po chodníku cez lesný porast, pretože ak sa tento prechod aj využíval je zrejme, že to bolo ojedinelé a ako prístupová cesta slúžila cesta, ktorá v súčasnej dobe vedie cez pozemok vo vlastníctve žalovanej. Z dokazovania je tiež zrejmé, že predchodcovia žalovanej rešpektovali a tolerovali toto právo prechodu predchodcami žalobcov a žalobcami a rešpektovala ho aj žalovaná, až do roku 2004.

8. Pokiaľ sa týka prístupu k vode, terase pri vode, ale aj lodenici súd prvej inštancie uzavrel, že predchodcovia žalobcov a následne aj žalobcovia tieto využívali tak, ako je to vyznačené v geometrickom pláne č. 511/2016, minimálne od roku 1973. Od uvedenej doby využívali aj terasu pri vode a pozemok pod lodenicou. Uvedené je zrejme z dokazovania a to výsluchu svedkov, ako aj ohliadky na mieste samom. Prístup k vode po schodišti vedúcom od časti chaty vo vlastníctve žalobcov smerom k terase a vode aj k lodenici využívali aj návštevy predchodcov žalobcov. To, že bol nimi využívaný aj tento prístup je zrejme aj z umiestnenia tohto schodišťa, ktoré vedie od chaty vo vlastníctve žalobcov smerom dole k vode. Po nadobudnutí vlastníckeho práva žalovanej k parcele č. XXX/XX hranica tejto parcely prechádza týmto schodišťom v jeho strednej časti. Je nelogické, aby schodište bolo postavené a následne predchodcami žalobcov a žalobcami využívané len k hranici pozemku žalovanej. To, že tento prístup bol užívaný aj žalobcami a ich predchodcami aj smerom k lodenici je zrejme aj z umiestnenie lodenice v teréne a nepochybne aj z fotografii predložených žalobcami. To isté sa týka aj terasy pri vode a jej využívania, kde zo strany žalobcov boli predložené fotografie užívania týchto časti nehnuteľností už ich predchodcami.

9. Poukazujúc na uvedené skutočnosti súd dospel k názoru, že už právni predchodcovia žalobcov nerušene užívali a teda v súlade s ust. § 151o ods. 1 Obč. zák. vydržali právo prechodu cez nehnuteľnosti v súčasnej dobe vo vlastníctve žalovanej, pretože uvedený prechod peši aj motorovými vozidlami bol nimi využívaný od roku 1969 pokiaľ sa týka prístupovej cesty a od roku 1973 pokiaľ sa týka prístupu k vode, terasy, prístupu k lodenici i pozemku pod lodenicou. Oprávnenosť držby bola narušená až v roku 2004, kedy žalovaná začala brániť žalobcom v prechode a prejazde cez parcelu v jej vlastníctve. Svedčí o tom aj to, že pletivo, ktorým oplotila svoj pozemok bolo v časti schodov čiastočne zrolované až na základe nariadeného predbežného opatrenia. Z uvedených dôvodov súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.

10. Rozhodnutie o trovách konania založil na ust. § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešným žalobcom priznal ich plnú náhradu. Neúspešnú žalovanú zaviazal nahradiť aj preddávkované trovy štátu, ktoré vznikli v súvislosti s úhradou znalečného znalcovi Ing. Pavlovi Krišpinskému.

11. Proti rozsudku podala včas odvolanie žalovaná. Táto žiadala napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Svoje odvolanie zakladala na tvrdení, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. S poukazom na znenie ust. § 137 písm. c/ C.s.p. poukazuje na povinnosť žalobcu v takomto určovacom konaní preukázať naliehavý právny záujem na určovacej žalobe. Má za to, že tento je preukázaný vtedy, ak je tu objektívny stav právnej neistoty medzi stranami sporu, ktorý nemožno inými právnymi prostriedkami odstrániť, pričom nie je dôležité, ako táto právna neistota vznikla. V ďalšej časti odvolania žalovaná cituje časti odôvodnenia prvoinštančného rozsudku, týkajúce sa práv z vecných bremien a má za to, že súd prvej inštancie sa nezaoberal jej námietkou, že prístupová poľná komunikácia sa v tomto priestore nenachádza. Ide o lesnú cestu, ktorá predstavuje nepovolený záber lesnej pôdy. Vo vzťahu k bodu 41 prvoinštančného rozsudku uviedla, že pokiaľ sa týka prístupu od chaty žalobcov k vode, poukazuje na to, že lodenica je čiernou stavbou bez vydaného stavebného povolenia, ktorá stojí na cudzom pozemku. Riešenie odstránenia tejto čiernej stavby je predmetom konania na Okresnom súde v Spišskej Novej Vsi pod sp.zn. 2C 8/2012 ktoré doposiaľ nie je skončené. Má za to, že prístup z chaty žalobcov k vode by bol možný za predpokladu opravy schodov vedúcich podľa vyjadrenia žalobcov ku skalke, o ktorú sa kedysi starala ich matka, v skutočnosti až ku vode. Má teda za to, že schody slúžiace na prístup k vode, ktoré sa nachádzajú na jej pozemku nepredstavujú jedinú možnosť prístupu žalobcov k vode, terase a lodenici, tieto by však museli investovať do rekonštrukcie schodov, čo sa javí z ich strany nemysliteľným. V ďalšej časti odvolania žalovaná vykonáva rozsiahly výklad ust. § 151o ods. 1 a v náväznosti na to poukazuje na konkrétne judikáty súdov. Poukázala aj na Vyjadrenie lesov SR, odštepný závod Košice zo dňa 25.2.2014 k užívaniu priľahlých pozemkov v okolí rekreačných chát v katastrálnom území W. D. v prípade, že štátny podnik povolil výstavbu rekreačnej chaty. Tento postúpil svojím organizačným zložkám právo uzatvoriť zmluvu o dočasnom užívaní pozemku za účelom výstavby rekreačnej chaty a využitia priľahlých pozemkov. Uviedla, že Východoslovenské lesy š.p. Košice v uvedenej rekreačnej oblasti chatárom s právoplatným stavebným povolením povoľovali užívanie aj priľahlých pozemkov na rekreačné účely, ale len pri dodržaní podmienok užívacieho režimu. Lesná približovacia sieť, iné prístupové cesty a chodníky sa nedávali do užívania a nájmu fyzickým osobám. Žalobcom teda nemohlo vzniknúť právo, ktorého sa v konaní domáhajú. Poukázala na výzvu Vsl. štátnych lesov, lesného závodu Margecany zo dňa 2.4.1985 na odstránenie drobných stavieb okolo rekreačnej chaty v kat. území W. D.. Má za to, že neexistoval nijaký doklad z uvedeného obdobia na základe ktorého by bolo povolené užívať okolie dvojchaty. V zmysle správy lesov zo dňa 25.2.2014 mohli vlastníci chát upravovať prístupovú cestu, vykonávať terénne úpravy, zriadiť drobné stavby, ohniská, krby, odstavné plochy, oporné múry, lodenice iba na základe povolenia od správcu. V tomto prípade však žalobcovia, ani ich právni predchodcovia žiadne povolenie od správcu nemali. S poukazom na tieto tvrdenia má žalovaná za to, že odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie je zmätočné a nepreskúmateľné. Žalovaná je toho názoru, že žalobcovia nepreukázali ani ďalšiu zákonnú podmienku na vydržanie a to preukázanie právneho dôvodu a dobromyseľnosti výkonu práva.

12. K odvolaniu žalovanej sa vyjadrili žalobcovia. Títo žiadajú rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a majú za to, že vyhovujúce výroky rozsudku súdu prvej inštancie, ktorými bolo určené ich právo zodpovedajúce vecnému bremenu majú základ vo vykonanom dokazovaní.

13. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu odvolacích námietok postupom podľa § 380 ods. 1 C.s.p. a na základe toho dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je sčasti dôvodné.

14. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v súlade s úpravou § 185 a násl. C.s.p. tým, že vykonal všetky dôkazy označené účastníkmi na preukázanie svojich tvrdení, vykonané dôkazy vyhodnotil postupom zodpovedajúcim úprave § 191 C.s.p. a v časti uplatnených nárokov na určenie práva vecného bremena zodpovedajúceho právu prechodu ako aj prejazdu motorovým vozidlom, ako aj práva užívaniu parcely č. 811/24 vec aj správne právne posúdil a aj vecne správne vo veci rozhodol, pokiaľ určovacím nárokom v tejto časti vyhovel. Odvolací súd sa v tejto časti v celom rozsahu zhoduje s dôvodmi prvoinštančného rozsudku a preto v súlade s ust. § 387 ods. 2 C.s.p. sa v tejto časti obmedzuje na konštatovanie správnosti týchto dôvodov a s poukazom na obsah odvolacích námietok žalovanej považuje k týmto dôvodom za potrebné uviesť:

15. Vykonaným dokazovaním bol nesporne ustálený skutkový stav z ktorého vyplýva, že tak právni predchodcovia žalobcov, ako aj právny predchodca žalovanej začali uvedené pozemky užívať od roku 1969 keď na základe stavebného povolenia spoločne postavili tzv. stavbu dvojchaty, teda spoločnej stavby, v ktorej jednotlivé časti boli oddelené iba spoločným múrom. Z tejto skutočnosti, ako aj rozsiahlej fotodokumentácie a výpovedi samotných účastníkov aj svedkov vyplýva, že vzájomné vzťahy ich právnych predchodcov boli veľmi blízke, spoločne si upravovali prístup k uvedenej stavbe motorovými vozidlami, ako aj prístup od stavby dvojchaty smerom k hladine Ružínskej priehrady. Vzhľadom na charakter rekreačnej stavby a účel jej užívania je zrejmé, že nevyhnutným predpokladom na užívanie rekreačnej chaty predchodcov oboch procesných strán bol prístup motorovými vozidlami, prístup peši medzi stavbou a vodnou hladinou Ružínskej priehrady ako aj úpravy terénu pri vodnej hladine. V konaní nebolo preukázané, aby samotný výkon týchto práv prechodu, resp. prejazdu bol zo strany vtedajšieho vlastníka priľahlých pozemkov, ktorým bol štát a neskôr po nadobudnutí účinnosti Zákona o majetku obcí obec bránený resp. vlastníkom namietaný. K obrane žalovanej v konaní považuje odvolací súd za potrebné poukázať na to, že táto z úplne zhodného spôsobu užívania predchodcami žalobcov ako aj jej predchodcom v svojom prípade odvodzovala svoj nárok na nadobudnutie vlastníckeho práva k týmto priľahlým pozemkom titulom vydržania a na druhej strane v prípade žalobcov tvrdí, že obdobný spôsob realizácie výkonu prechodu, resp. prejazdu u týchto nezaložilo ani splnenie podmienok na nadobudnutie práva vecného bremena. Z tohto pohľadu sa teda jej obrana v konaní javí zjavne účelovou, až absurdnou. Odvolací súd navyše poukazuje na skutočnosť, že k dovŕšeniu podmienok pre nadobudnutie práva vecného bremena vydržaním došlo v prípade žalobcov ešte v čase, kedy boli pozemky vo vlastníctve právneho predchodcu terajšej žalovanej a táto nadobudla vlastnícke právo k ním založené vydržanými vecnými bremenami žalobcov. Vecné bremeno spočívajúce v práve užívania parcely XXX/XX zodpovedá vzhľadom na charakter tejto parcely doterajšiemu spôsobu jej užívania ako prístup na kúpanie, vykonávanie vodných športov. Naliehavý právny záujem na určení práv žalobcov vyplýva zo skutočnosti, že nimi uplatnené vecné právo k nehnuteľnosti nie je doposiaľ vedené v katastri nehnuteľnosti a zo skutočnosti, že žalovanou ako súčasnou vlastníčkou pozemkov sú ich práva popierané. S poukazom na tieto dôvody odvolací súd v tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1 C.s.p..

16. Za vecne správny považuje odvolací súd aj vyhovujúci výrok rozsudku, v ktorom tento uložil žalovanej povinnosti zdržať sa zásahov do výkonu tých práv vecného bremena, ktoré boli odvolacím súdom potvrdené. Žalobcovia totiž v konaní preukázali, že žalovaná im vo výkone týchto práv bráni jednak tým, že na miestach prechodu zriadila oplotenie a v osobitnom súdnom konaní sa domáha voči žalobcom zdržania sa výkonu týchto nimi nadobudnutých práv.

17. Za dôvodné však odvolací súd považuje odvolanie žalovanej vo vzťahu k nároku žalobcov na určenie práva vecného bremena zodpovedajúceho právu bezplatného užívania parcely č. XXX/XX. Ide o plochu zastavanú stavbou lodenice. Z obsahu dokazovania je zrejmé, že uvedená stavba bola postavená ako tzv. čierna stavba bez stavebného povolenia a teda spôsob, akým žalobcovia vykonávali uvedené právo k pozemkom nemožno považovať za spôsob, ktorý by požíval zákonnú ochranu a ktorý by z hľadiska splnenia zákonnej podmienky dobromyseľného výkonu práva mohol vyústiť do nadobudnutia práva vecného bremena titulom vydržania. Žalobcom resp. ich právnym predchodcom totiž vzhľadom na všetky okolnosti bolo nesporne zrejmé, že ich postup pri takomto spôsobe užívania nie je v súlade so zákonom a teda pre vydržanie tu chýba objektívna dobromyseľnosť výkonu práva. V tejto časti preto odvolací súd vyhovujúci výrok rozsudku súdu prvej inštancie zmenil podľa § 388 C.s.p. v dôsledku jeho nesprávneho právneho posúdenia a v tejto časti žalobu zamietol.

18. Za rozhodnutie založené na nesprávnom právnom posúdení považuje odvolací súd aj vyhovujúci výrok prvoinštančného rozsudku, ktorým žalovanej uložil povinnosť zachovať charakter jednotlivých častí vykonaných stavebných úprav na parcelách č. XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX L. XXX/XX. Takéto obmedzenie vlastníckeho práva žalovanej nezodpovedá právu vecného bremena spočívajúceho vo výkone prechodu resp. prejazdu. Osobe, vykonávajúcej takéto právo vecného bremena nepatrí právo ovplyvňovať spôsob akým vlastník pozemku vykoná jeho úpravu, pokiaľ mu táto nebráni vo výkone práva prechodu, resp. prejazdu. Preto vyhovujúci výrok v tejto časti zmenil a v tejto časti žalobu zamietol.

19. Rozhodnutie o trovách konania vychádza z ust. § 396 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 2 C.s.p., keďže odvolací súd menil výrok prvoinštančného rozsudku, bolo jeho povinnosťou rozhodnúť o všetkých trovách konania. Vzhľadom na výsledok rozhodnutia vo veci samej predstavujúci čiastočný úspech tak žalobcov ako aj žalovaných, ktorý vzhľadom na charakter žaloby nemožno percentuálne posúdiť, odvolací súd nepriznal žiadnej zo strán náhradu trov konania.

20. S poukazom na takýto výsledok úspechu oboch procesných strán v konaní zaviazal ich odvolací súd na náhradu preddávkovaných trov štátu v rovnakom pomere po 1/2.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).