Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_1Co-257-2019.pdf
PDF · 97.29 KB
Case nature
Area
Subarea
1Co/257/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Gizely Majerčák a členov senátu JUDr. Dany Popovičovej a JUDr. Táne Veščičikovej, v právnom spore žalobkyne: J.. B. H., K., B. XX, N.. XX.X.XXXX, zastúpenej advokátkou: JUDr. Melánia Knopová, Košice, Štúrova 20, proti žalovaným: X. J.. Q. Č., K., Q. XX, N.. X.X.XXXX, X. B. C., K., R. X, N.. XX.X.XXXX P. X. X. Č., B. R., R. X, N.. XX.X.XXXX, všetci zastúpení advokátom: JUDr. Marek Hrouda, Košice, Krmanova 16, o odstránenie stavby a vypratanie pozemku, o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves č. k. 2 C 8/2012 - 428 zo 16. septembra 2019
rozhodol:
M e n í rozsudok vo vyhovujúcom výroku II. o žalobe žalobkyne tak, že žalobu z a m i e t a.
P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku III. o zamietnutí návrhu žalovaných na prerušenie konania.
O d m i e t a odvolanie žalovaných proti výroku VI. o vylúčení ich vzájomnej žaloby zo 4.7.2019 na samostatné konanie.
Žalovaným 1, 2 a 3 proti žalobkyni p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 100 %, na ktoré plnenie žalovaní voči žalobkyni sú oprávnení spoločne a nerozdielne.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Spišská Nová Ves ako súd prvej inštancie (ďalej len „okresný súd“ alebo aj len „súd“) vyhovel žalobe žalobkyne proti žalovaným 1, 2 a 3 o odstránenie neoprávnenej stavby lodenice v ich podielovom spoluvlastníctve, postavenej na pozemkoch registra C-KN parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 12 m2 a parc. č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 13 m2 ku dňu rozhodnutia súdu zapísaných na LV č. XXX pod B1 na mene žalobkyne J.. B. H. v celosti (výrok II.). Vychádzal zo zistenia, že (i) stavbu lodenice na pozemku vtedy patriacom štátu v správe Východoslovenských lesov, š.p., Košice s vedomým správcu právni predchodcovia žalovaných a otec žalobkyne (pôvodne žalovaný 4) spoločne na vlastné náklady ako jej stavebníci postavili v roku 1973 na lesných pozemkoch priľahlých k ich dvojchate postavenej na rekreačné účely, (ii) v roku 1991 predmetné lesné pozemky prešli do vlastníctva obce M. H., ktorá kúpnou zmluvou z XX.X.XXXX ako predávajúca o. i. aj pozemok pod stavbou lodenice o celkovej výmere 25 m2 previedla do rovnodielneho podielového spoluvlastníctva žalobkyne a jej otca Q. S. ako kupujúcich, (iii) v roku 2002 žalobkyňa parcelu pod stavbou celej lodenice nadobudla do svojho výlučného vlastníctva v celosti titulom daru od otca. Po zistení, že v prípade lodenice ide o stavbu postavenú na cudzom pozemku, ku ktorému stavebníci nemali vlastnícke ani iné relevantné právo oprávňujúce ich k uskutočneniu stavby postavenej bez stavebného povolenia (tzv. čierna stavba) vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania a tiež z dôvodov obsiahnutých v 17. odseku odôvodnenia právoplatného rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 1Co/412/2018 z 12.12.2018 uzavrel, že žalovaným ako vlastníkom parcely registra C-KN č. XXX/
X zastavanej chatou súp. č. XXX nesvedčí vecné bremeno in rem spočívajúce v práve bezplatného užívania parcely zastavanej lodenicou.
2. Citoval ustanovenia čl. 20 ods. 1 až 4 ústavy, §2, 3, 123, 126 ods. 1, 2 o. z. a tiež vychádzajúc z ustanovenia §135c ods. 1 a 2 o. z. konštatoval splnenie všetkých zákonných podmienok na podanie žaloby o odstránenie neoprávnenej stavby na cudzom pozemku s tým, že v danom prípade ju podáva výlučný vlastník pozemku a smeruje proti vlastníkom stavby, hoci tieto svoje závery bližšie neodôvodnil. Uzavrel, že žalovaní v danom spore nedisponujú žiadnym občianskoprávnym oprávnením, od vlastníka pozemku nemali súhlas na výstavbu lodenice, ktorá spĺňa preto kritériá neoprávnenej stavby, pričom nedisponujú ani právom bezplatného užívania parcely pod lodenicou a preto zriadením protiprávnej stavby lodenice, tzv. neoprávnenej stavby na cudzom pozemku bez právneho titulu došlo k nelegálnemu zásahu do vlastníckych práv žalobkyne. Uviedol, že zvažoval všetky tri možnosti riešenia ustanovené v §135c o. z. a dospel k záveru, že jedine dôvodné je nariadiť odstránenie neoprávnenej stavby na náklady žalovaných ako stavebníka, pretože tí preukázateľne neboli dobromyseľní, porušili svoje povinnosti hrubým spôsobom, pričom vlastníčka pozemku neprejavila o stavbu záujem, resp. s prikázaním neoprávnenej stavby do jej vlastníctva kategoricky nesúhlasila a má v úmysle použiť svoj pozemok na iný účel, predovšetkým na oddych a slnenie pri vodnej ploche. Vzhľadom na to, že stavebník nebol dobromyseľný, ponechanie stavby vo vlastníctve žalovaných ako jeho právnych nástupcov nepovažoval za súladné s dobrými mravmi a za riešenie nepovažoval ani zriadenie vecného bremena tak, aby toto čo najmenej obmedzovalo vlastníka pozemku. Vzhľadom aj na výsledok konania odvolacieho súdu pod sp. zn. 1Co/412/2018 uzavrel, že žalobkyňa preukázala aktívnu legitimáciu na podanie vlastníckej žaloby a splnila všetky podmienky úspešnosti vindikačnej žaloby, vydania nehnuteľnej veci - pozemku v zmysle uchopenia sa jej držby, jej odovzdanie do dispozície vlastníka, resp. jej sprístupnenie tak, aby ho mohla ovládať - užívať. Podľa súdu nebolo namieste, aby daný prípad zároveň posudzoval z pohľadu, či nárok je alebo nie je uplatnený v súlade s dobrými mravmi (§3 ods. 1 o. z.), pretože konanie žalovaných vyhodnotil ako dlhodobé správanie v rozpore s dobrými mravmi, potom čo zistil, že hoci žalovaní lodenicu užívajú, neakceptovali ponuku žalobkyne (ktorá ako vlastník pozemku pod lodenicou znáša všetky poplatky), aby za užívanie pozemku platili nájom, okolie a prístupové schody k lodenici neudržiavajú, t. j. k žalobkyni dlhodobo sa správajú v rozpore s dobrými mravmi. Vzhľadom na preukázané žalobe o odstránenie neoprávnenej stavby vyhovel.
3. Pokiaľ ide o otázku neplatnosti kúpnej zmluvy z 23.1.2002 žalovanými namietanej z dôvodu, že postup obce pri predaji pozemku bol v rozpore s ustanovením §23 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom, súd mal za to, že táto otázka bola právoplatne rozhodnutá rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 5C/14/2014 zo 7.11.2014, ktorým žaloba J.. Q. Č. a spol. v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom odvolacieho súdu bola právoplatne zamietnutá. Pokiaľ žalovaní v posudzovanom konaní dôvodili, že v spore sp. zn. 5C/14/2014 nebol skúmaný samotný právny titul - kúpna zmluva z XX.X.XXXX so všetkými prílohami, okresný súd obranu žalovaných vyhodnotil ako irelevantnú, svoje úvahy ani v tomto smere však bližšie nijako neodôvodnil. Okresný súd sa nevysporiadal ani s tou obranou žalovanej strany, že pokiaľ žalobkyňa žalobu voči svojmu otcovi ako spoluvlastníkovi stavby lodenice vzala späť, súd mal postupovať v zmysle ustanovenia §78 ods. 2 CSP a žalobu zamietnuť predovšetkým z tohto dôvodu.
4. Návrh žalovaných na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania na dovolacom súde vo veci dovolania proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 1Co/412/2018 z 12.12.2018 zamietol (výrok III.) s odôvodnením, že dôvody na obligatórne prerušenie konania podľa §162 ods. 1 písm. a) až c) CSP nevzhliadol a o zamietnutí návrhu rozhodol v intenciách ods. 3 citovaného ustanovenia vzhľadom na to, že konanie sp. zn. 2C 8/2012 na návrh žalovaných dlhé roky bolo prerušené. Konštatoval pritom, že zo strany žalovaných ide preto o šikanózny návrh na prerušenie konania, pričom povinnosťou súdu je eliminovať takéto absolútne bezdôvodné návrhy na prerušenie konania.
5. O trovách konania rozhodol v zmysle §255 ods. 1 a 262 ods. 1 CSP tak, že plne úspešnej žalobkyni proti žalovaným 1, 2 a 3 priznal nárok na náhradu jej trov v rozsahu 100 % (výrok IV.). Vo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným 4 náhradu trov konania žalobkyni nepriznal (výrok V.), a to prihliadajúc na to, že žalobkyňa vo vzťahu k tomuto žalovanému náhradu trov konania neuplatnila.
6. Vzájomnú žalobu žalovaných o určenie práva vyplývajúceho z vecného bremena v ich prospech ako vlastníkov pozemku parc. č. XXX/X právne kvalifikovanú ustanovením §135c o. z. v záujme účelnosti a efektívnosti procesu vylúčil na samostatné konanie (výrok VI.) konštatujúc, že spoločné prejednávanie veci nie je v záujme hospodárnosti konania.
7. Žalovaní proti výrokom II. až IV. a VI. rozsudku podávajú odvolanie. Navrhujú, aby odvolací súd (i) žalobu vo vzťahu k výroku II. zamietol, (ii) vyhovel návrhu žalovaných na prerušenie konania, (iii) žalobkyni nepriznal nárok na náhradu trov konania voči žalovaným a aby zároveň (iv) rozhodol o vzájomnej žalobe žalovaných zo 4.7.2019. Ako odvolatelia nesúhlasia predovšetkým s konštatovaním okresného súdu obsiahnutým v 119. odseku odôvodnenia napadnutého rozsudku, že „žalovaní nedisponujú žiadnym občianskoprávnym oprávnením, od vlastníka pozemku nemali súhlas na výstavbu lodenice a že z ich strany došlo k nelegálnemu zásahu do vlastníckych práv žalobkyne formou protiprávne postavenej neoprávnenej stavby lodenice zriadenej na cudzom pozemku bez právneho titulu“. Stavba lodenice bola pritom na spornom pozemku postavená ešte v roku 1973, a to otcami strán sporu spoločne ako jeden objekt. Žalovaní v záujme vysporiadania pozemkov pod lodenicou 21.6.2000 obci M. H. ako vlastníkovi pozemku zaslali žiadosť o odkúpenie pozemku, pričom obec pri predaji tohto pozemku žalovaných vedome obišla a pozemok predala žalobkyni a jej otcovi. Žalobkyňa už pri kúpe pozemku od obce vedela, že na pozemku sa nachádza lodenica postavená od roku 1973 a odvtedy je užívaná žalovanými, resp. predtým ich právnym predchodcom. Žalovaní súdu vytýkali, že tento v rámci odôvodnenia svojho rozsudku nijako sa nevysporiadal a úplne odignoroval v konaní žalovanými predložený listinný dôkaz, stanovisko Lesov SR, š. p., odštepný závod Košice z 25.2.2014, v zmysle ktorého stavba lodenice celkom zrejme sa realizovala s vopred daným súhlasom vtedajšieho vlastníka pozemku, pričom otázku, či ide o neoprávnenú stavbu, je potrebné riešiť práve vo vzťahu k tomuto pôvodnému vlastníkovi, a nie vo vzťahu k žalobkyni, ktorá vlastnícke právo k pozemku nadobudla 29 rokov po postavení lodenice. Žalovaní majú preto za to, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a k nesprávnemu záveru, že stavba lodenice je neoprávnenou stavbou.
8. Žalovaní nesúhlasia ani s ďalším záverom súdu prvej inštancie uvedeným v 123. odseku odôvodnenia napadnutého rozsudku, že „je dôvodné nariadiť odstránenie neoprávnenej stavby na náklady stavebníka, pretože žalovaní preukázateľne neboli dobromyseľní“ a tiež, že „ponechanie stavby vo vlastníctve stavebníka, resp. jeho právnych nástupcov stavebníka by nebolo v súlade s dobrými mravmi“. Argumentácia súdu v tomto smere sa im javí ako protichodná, keď na jednej strane konštatuje, že ponechanie stavby vo vlastníctve žalovaných by nebolo v súlade s dobrými mravmi a na druhej strane v 125. odseku odôvodnenia napadnutého rozsudku zároveň uvádza, že nie je namieste, aby súd posudzoval daný prípad aj z pohľadu, či uplatnený nárok je alebo nie je v súlade s dobrými mravmi, teda základnými morálnymi a etickými zásadami.
9. Vo vzťahu k výroku III. napadnutého rozsudku odvolatelia poukazujú na úzku prepojenosť oboch súdnych konaní a potrebu toto súdne konanie prerušiť, keďže dovolanie žalovaných smeruje práve proti tomu výroku odvolacieho súdu sp. zn. 1Co/412/2018, ktorým súd žalobu zamietol.
10. Odvolanie žalovaných smeruje aj proti rozhodnutiu súdu o vylúčení ich vzájomnej žaloby na samostatné konanie. Podľa odvolateľov ide o nesprávne rozhodnutie najmä s poukazom na to, že v prípade, že napadnutý rozsudok vo zvyšku nadobudne právoplatnosť a žalovaní budú povinní podľa neho plniť, t. j. stavbu lodenice odstrániť, ich vzájomná žaloba sa stane právne bezvýznamnou a žalovaní nebudú mať naliehavý právny záujem na určení práva vyplývajúceho z vecného bremena vo vzťahu k spornému pozemku.
11. V súvislosti so zastavením konania vo vzťahu k žalovanému 4 Jozefovi Horváthovi, ktorý ako podielový spoluvlastník stavby lodenice nie je stranou sporu, žalovaní poukazujú aj na tú skutočnosť, že vzhľadom na to, že v zmysle §78 CSP ide o tzv. nútené spoločenstvo podielových spoluvlastníkov, súd musí žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
12. Žalobkyňa vo vyjadrení predloženom odvolaciemu súdu priamo na odvolacom pojednávaní 18.11.2020 (rovnopis krátkou cestou doručený zástupkyni žalovaných prítomnej na odvolacom pojednávaní) poukazuje na to, že stavba lodenice nebola realizovaná so súhlasom vtedajšieho vlastníka pozemku. Pokiaľ žalovaní za takýto súhlas, či dokonca za stavebné povolenie považujú vyjadrenie
správcu predmetného pozemku, podľa žalobkyne ide o dezinterpretáciu daného vyjadrenia, ktoré povolením na zriadenie lodenice na pozemku priľahlom k chate jednoznačne nie je, o čom svedčí aj výzva správcu z 2.4.1985 na odstránenie nezákonne postavených drobných stavieb, medzi inými aj lodenice, odstránenie ktorej je predmetom tohto súdneho konania. V ďalšom obsahu vyjadrenia žalobkyňa sumarizuje, že v prípade stavby lodenice ide o neoprávnenú stavbu postavenú bez relevantného právneho titulu k pozemku na ktorom bola realizovaná, charakter stavby postavenej bez stavebného povolenia, kto sa stal vlastníkom pozemku pod lodenicou a dôvody absencie dobromyseľného výkonu práva a nemožnosti jeho vyústenia do nadobudnutia práva vecného bremena titulom vydržania. Posudzuje aj pravdivosť tvrdenia žalovaných o prejavení ich záujmu v roku 2000 o odkúpenie pozemkov pod lodenicou a tiež sa ohradzuje proti tvrdeniu žalovaných, že z jej strany ide o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi.
13. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací po kladnom posúdení včasnosti a prípustnosti odvolania podaného stranou, v neprospech ktorej bolo rozhodnuté, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania a tiež viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, na nariadenom odvolacom pojednávaní postupom podľa §380 CSP preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, v potrebnom rozsahu sám doplnil dokazovanie dôkazmi ktoré vyplynuli z verejného registra www.katasterportal.ska dospel k záveru, že odvolanie je opodstatnené (§34 a 355 a nasl. CSP o odvolaní).
14. Z hľadiska skutkového stavu v posudzovanej veci bolo zistené, že parcely registra C-KN parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 12 m2 a č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 13 m2, na ktorých je postavená stavba dvojlodenice, odstránenie ktorej ako neoprávnenej stavby na cudzom pozemku je predmetom tohto súdneho konania, ku dňu vyhlásenia rozsudku okresného súdu (§217 ods. 1 CSP) na LV č. XXX pod B1 boli zapísané na mene žalobkyne J.. B. H. v celosti. Po vyhlásení rozsudku súdu prvej inštancie v decembri 2019 žalobkyňa J.. B. H. vlastnícke právo k predmetným pozemkom darovacou zmluvou z X.XX.XXXX previedla na tretiu osobu, v dôsledku čoho v čase rozhodovania odvolacieho súdu v katastri nehnuteľností na LV č. XXX pod B2 ako výlučný vlastník pozemkových parciel reg. „C“ o. i. parc. č. XXX/X P. XXX/XX v podiele 1/1 je zapísaná J.. K.Í. H., r. H., K., C. B. XX, nar. XX.X.XXXX. Uvedenú skutočnosť, ktorá nasvedčovala tomu, že skutkové tvrdenia žalobkyne o vlastníctve predmetných pozemkových parciel v čase rozhodovania odvolacieho súdu, pre rozsudok ktorého v zmysle platného procesného poriadku rovnako je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia, sú v rozpore so skutočnosťou, odvolací súd zistil z verejného registra prístupného na www.katasterportal.sk (výpis z LV č. XXX v kat. úz. M. H.), a preto na nariadenom odvolacom pojednávaní tento dôkaz vyplývajúci z verejného registra v zmysle §185 ods. 2 CSP vykonal aj bez návrhu. Sporové strany proti danému dôkazu a z neho vyplývajúcej skutočnosti nemali žiadne námietky, k tomuto osobitne sa nevyjadrili, zástupkyňa žalobkyne v súvislosti s týmto dôkazom nemala žiaden procesný návrh a tento nie je ani obsahom vyjadrenia zo 17.11.2020.
15. Z daného dôkazu odvolací súd zistil, že v čase jeho rozhodovania (k 18.11.2020) výlučným vlastníkom pozemkových parciel reg. C-KN č. XXX/X P. XXX/XX evidovaných na LV č. XXX nie je žalobkyňa J.. B. H., r. S., ale J.. K. H., r. H., pričom žalobkyňa zmenu v osobe žalobkyne nenavrhla. Odvolací súd z toho dôvodu (bez ohľadu na ďalšie) žalobkyni J.. B. H., r. S. nemohol poskytnúť ochranu, keďže v odvolacom konaní bolo preukázané, že vlastnícke právo k parcelám, na ktorej stavba lodenice je postavená, svedčí v prospech inej osoby. Pozemkové parcely č. XXX/X P. XXX/XX evidované na LV č. XXX sú síce predmetom konania, ale vlastnícky patria J.. K. H., r. H., ktorá v tomto súdnom konaní sa nestala žalobkyňou, ochrany svojho vlastníckeho práva k predmetným parcelám sa nedomáha, pričom žalobkyňa J.. B. H., r. S. aktívnu vecnú legitimáciu k sporným parcelám v jej vlastníctve stratila momentom povolenia vkladu v KN (V - XXX/XXXX) v prospech J.. K. H..
16. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok postupom podľa §388 CSP musel zmeniť a žalobu pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne v spore ako neopodstatnenú zamietnuť bez toho, aby okrem otázky aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne v konaní posúdenej výlučne v súvislosti so zmenou osoby vlastníka pozemku posudzoval vecnú správnosť ktoréhokoľvek iného skutkového alebo právneho záveru prijatého súdom prvej inštancie.
17. Vzhľadom na výsledok odvolacieho konania zamietnutím žaloby o odstránenie stavby lodenice z pozemku, na ktorom je postavená, niet dôvodu na prerušenie konania s cieľom vyčkať do skončenia
konania o dovolaní žalovaných, odvolací súd zamietnutie návrhu žalovaných na prerušenie konania ako vecne správne preto potvrdil (§387 ods. 1 CSP).
18. Vzhľadom na to, že odvolanie žalovaných smeruje aj proti uzneseniu súdu prvej inštancie o vylúčení vzájomnej žaloby žalovaných na samostatné konanie, proti ktorému odvolanie nie je prípustné (§357 CSP a contrario), odvolací súd postupujúc podľa §386 písm. c) CSP odvolanie proti tomuto výroku rozsudku musel odmietnuť bez možnosti posúdiť vecnú správnosť tohto rozhodnutia.
19. O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa §396 ods. 2 CSP, v zmysle ktorého ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie. Vychádzajúc z citovaného ustanovenia odvolací súd rozhodol o trovách konania podľa §255 ods. 1 CSP, pretože v konaní v celom rozsahu boli úspešní žalovaní, kým žalobkyňa bola v celom rozsahu neúspešná. Žalovaní preto v celom rozsahu majú nárok na náhradu trov celého konania proti neúspešnej žalobkyni, pričom trovy im preukázateľne vznikli najmä v štádiu konania pred súdom prvej inštancie, ale aj v odvolacom konaní. Neúspešná žalobkyňa nemá nárok na náhradu trov konania. O výške náhrady v zmysle §262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
20. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
S výnimkou prípadov ustanovených v §429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní dovolateľ musí byť zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).