Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3Co-100-2021.pdf
PDF · 91.69 KB
Case nature
Area
Subarea
3Co/100/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudcov JUDr. Ľuboša Kunaya a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobkyne A.. R. O., L. Y. F., R. Č.. XX, zastúpenej JUDr. Melániou Knopovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Štúrova č. 20, proti žalovaným 1. D. Č., L. Y. F., H. Č.. XX, 2. A.. E. Č., L. Y. F., E. Č.. XX, X. R. V., L. Y. F., Z. Č.. XXX/X, zastúpených JUDr. Marekom Hroudom, advokátom so sídlom v Košiciach, Krmanova č. 16, o ochranu vlastníckeho práva a iné, o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 25.11.2020 č.k. 8C/155/2006-340 takto
rozhodol:
M e n í rozsudok vo vyhovujúcich výrokoch tak, že žalobu z a m i e t a.
Žalobkyňa je povinná nahradiť žalovaným trovy prvostupňového a odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaných odstrániť na vlastné náklady základové pásy na parc. KN - C č. XXX/XX, ktorá slúži ako prístupový chodník smerujúci z lodenice smerom k vode v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň im uložil povinnosť zdržať sa vykonávania akýchkoľvek stavebných úprav na parcelách KN-C č. XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX C. Č.. XXX/XX, bez písomného súhlasu žalobkyne.
2. Zamietol žalobu v časti, ktorou sa žalobkyňa domáhala umožnenia žalovaným užívať parcelu KN-C č. XXX/XX v rozsahu parcely KN-C č. XXX/XX ako prístup na kúpanie, slnenie a na vykonávanie vodných športov. Súd ďalej zastavil konanie, ktorým sa žalobkyňa domáhala uloženia zákazu prechádzať cez parcelu. KN-C č. XXX/XX mimo odčlenenej novovzniknutej par. KN-C č. XXX/XX a mimo odčlenenej novovzniknutej parc. KN-C č. XXX/XX. Ohľadom trov konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.
3. Týmto rozsudkom rozhodol súd prvej inštancie o žalobnom návrhu žalobkyne, ktorým sa domáhala uloženia žalovaným hore uvedených povinností, resp. zákazu.
4. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie zo zistenia, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou parcely KN-C č. XXX/X, XXX/X, XXX/X a stavby chaty súp. č. XXX na parc. KN-C č. XXX/X, zapísané na LV č. XXX kat. územia Y. O.. Žalobkyňa je tiež výlučnou vlastníčkou parc. KN-C č. XXX/XX, zapísanej na LV č. XXXX kat. úz. Y. O.. Ďalej vychádzal súd zo zistenia, že žalovaní sú podielovými spoluvlastníkmi parc. F.-M. Č.. XXX/X a stavby chaty súp. č. XXX na nej postavenej zapísané na LV č. XXX kat. územia Y. O.. Právni predchodcovia strán sporu postavili dvojchatu a dvojlodenicu na parc. KN-M. XXX/X, XXX/ X C. XXX/X v katastrálnom území Y. O..
5. O povinnosti žalovaných odstrániť na vlastné náklady základové pásy súd rozhodol bez dodatku k znaleckému posudku, ktorým bola odčlenená časť parcely KN-C č. XXX/XX, nakoľko v konaní bolo jednoznačne preukázané, že základové pásy sa nachádzajú len smerom od lodenice ku vode a nikde inde. Žalovaní nepopreli, že základové pásy existujú a že im patria a slúžia im koľajnice, cez ktoré prepravovali čln k vode. Vedeli, že realizujú stavbu na pozemku žalovanej. Tieto koľajnice im patria. Žalobkyňa má svoje koľajnice. Pôvodné základové pásy tu boli od roku 1973, len ich upravili tak, že ich spevnili. Pokiaľ na nehnuteľnosti, kde sa základové pásy nachádzajú, bolo právoplatne zriadené vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu, nespôsobuje to zároveň zánik práva žalobkyne na odstránenie týchto základových pásov. Vzhľadom k tomu, že žalovaní zreparovali základové pásy na pozemku žalobkyne smerujúce od lodenice ku vode a vykonávali bez jej súhlasu na jej pozemku stavebné úpravy (oporné múriky, schody, zrezanie stromu), súd prikázal žalovaným odstrániť základové pásy a z dôvodu, aby nevznikali medzi stranami sporu ďalšie súdne spory rozhodol aj o povinnosti žalovaných bez súhlasu žalobkyne zdržať sa vykonávania akýchkoľvek stavebných úprav na parcelách KN-C XXX/XX, XXX/ XX, XXX/XX C. XXX/XX. Žalobkyňa podľa názoru súdu nemôže žalovaným brániť vo výkone práva prechodu, resp. prejazdu, avšak žalovaní môžu byť obmedzení v tom, aké úpravy budú na pozemku žalobkyne vykonávať.
6. Súd zamietol žalobu žalobkyne, ktorou sa dožadovala, aby uložil žalovaným povinnosť užívať parcelu KN-C č. 811/12 iba v rozsahu parc. KN-C XXX/XX, pretože už odvolací súd poukázal na charakter tejto parcely a jej užívanie žalovanými na tieto účely, ale najmä preto, že žalobkyňa v konaní nepreukázala, že by sa tento pozemok žalovanými užíval na iné účely, ako na prístup na kúpanie, slnenie a vykonávanie vodných športov.
7. V prevyšujúcej časti súd konanie zastavil z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby žalobkyňou.
8. Výrok o trovách konania odôvodnil súd tým, že čiastočný úspech žalobkyne, ako aj žalovaných, ktorí vzhľadom na charakter žaloby nemožno percentuálne posúdiť, preto súd nepriznal žiadnej zo strán náhradu trov konania.
9. Proti tomuto rozsudku vo vyhovujúcich výrokoch a vo výroku o trovách konania podali včas odvolanie žalovaní. Žiadali, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutých vyhovujúcich výrokoch zmenil a žalobu zamietol.
10. V odvolaní uviedli, že súd J. inštancie nesprávne konštatuje, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou parciel KN-C XXX/X, XXX/X C. XXX/X (správne má byť XXX/X), nakoľko výlučnou vlastníčkou uvedených parciel zapísaných na LV č. XXX kat. územia Y. O. je Ing. F. O..
11. Za nesprávny považujú aj skutkový záver súdu v bode 14. a 15. rozhodnutia, nakoľko súd pri svojom rozhodovaní sa neoboznámil s aktuálnym výpisom z LV č. XXX, F..Ú.. Y. O.. Ďalej poukazujú na výpoveď Ing. E. Č., ktorá potvrdzuje skutočnosti zistené v konaní 15C/37/2008 a to, že lodenica, ako aj koľajnice boli vybudované spoločne právnymi predchodcami strán sporu predtým, ako žalobkyňa nadobudla do svojho vlastníctva sporné pozemky. Žalovaný vo svojom vyjadrení nijako nešpecifikoval, kedy boli koľajnice spevnené. Z výpovede žalovaného je teda zrejmé, že koľajnice boli postavené na spornej parcele (v súčasnosti KN-C 811/22) už od roku 1973. Od tohto času sa na pozemku nachádzajú koľajnice a v priebehu ďalších rokov vykonávali strany sporu len ich nevyhnutnú údržbu. Koľajnice patria k lodenici a sú jej príslušenstvom určené na to, aby sa s lodenicou trvale užívali. V konaní nebolo vykonaným dokazovaním preukázané, že k výstavbe koľajníc došlo v čase, kedy už bola vlastníčkou spornej parcely žalobkyňa. Naopak, z vykonaného dokazovania vyplýva, že koľajnice boli vybudované právnymi predchodcami strán sporu už v roku 1973. Tvrdenie žalobkyne, že žalovaný v 1. rade začal s výstavbou základových pásov pred 18.07.2006 a skutočnosť, že uskutočňoval výstavbu nových pásov na jej pozemku, pričom vedel, že ide o jej pozemok, sa nezakladá na pravde, nakoľko uvedené tvrdenie nie je v súlade s vykonaným dokazovaním. Obdobne to platí aj vo vzťahu k výroku IV. rozsudku, že majú povinnosť zdržať sa vykonávania akýchkoľvek stavebných úprav. Uvedené závery súdu prvej inštancie v bode č. 32 nemajú žiaden podklad vo vykonanom dokazovaní, práve naopak, z vykonaného dokazovania v konaní 15C/37/2008 vyplýva, že ako oporné múriky, tak aj schody boli vybudované predtým, ako sporné pozemky nadobudla do svojho vlastníctva žalobkyňa. O uvedenom svedčí aj vykonaná obhliadka na mieste samom dňa 01.12.2017, kedy bolo konštatované, že oporný múrik aj schodište sú schátralé (bod č. 30.). Ďalej súd konštatoval, že prístup k vode z chaty žalobcov by bol
možný za predpokladu opravy schodov vedúcich podľa vyjadrenia žalobcov ku skalke. Pokiaľ ide IV. výrok rozsudku a o uloženie povinnosti žalovaným zdržať sa vykonania akýchkoľvek stavebných úprav a parcele KN-C č. XXX/XX (pozemok pod lodenicou), žalobkyňa podľa aktuálneho výpisu z LV č. XXX nie je vlastníčkou tejto parcely, preto ani nie je výrok súdu v tejto časti materiálne vykonateľný. Žalobkyňa v tomto smere nie je aktívne vecne legitimovaným subjektom, ktorý by mohol požadovať uloženie tejto povinnosti žalovaným. Žalobkyňa už pri kúpe pozemku od obce v januári 2002 mala vedomosť o tom, že sa na ňom nachádza stavba - lodenica a že je tam postavená od roku 1973 a od tohto obdobia je aj užívaná žalovanými, resp. predtým ich právnymi predchodcami. Obdobne to platí aj vo vzťahu k ostatným parcelám KN-C XXX/XX, XXX/XX C. XXX/XX. Žalobkyňa pri nadobudnutí tohto pozemku KN-C 811/22 mala vedomosť, že sa na ňom nachádzajú koľajnice, ktoré boli postavené a dlhodobo užívané právnymi predchodcami strán sporu spoločne s lodenicou. Vyjadrili svoj nesúhlas s tým, že lodenica bola postavená na cudzom pozemku v rozpore so záujmami vlastníka pozemku a že sa jedná o neoprávnenú stavbu, nakoľko v konaní predložili stanovisko Lesov, SR, š.p., OZ Košice, kde sa výstavba lodeníc výslovne uvádza a akceptuje. Na rovnakom základe boli postavené aj koľajnice ako príslušenstvo lodenice.
12. Žalobkyňa vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.
13. Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok vo vyhovujúcich výrokoch, ako aj konanie mu predchádzajúce podľa § 379 v spojení s § 380 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných je dôvodné.
14. Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že aj keď súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, vec nesprávne právne posúdil, ak uložil žalovaným povinnosť odstrániť základové pásy na parcele KN-C XXX/XX, ktorá slúži ako prístupový chodník smerujúci z lodenice smerom k vode a následne ak uložil žalovaným povinnosť zdržať sa vykonania akýchkoľvek stavebných úprav na uvedených parcelách.
15. Pri rozhodovaní o žalobkyni uplatnenom nároku súd prvej inštancie správne vychádzal z rozhodnutia Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 15C/37/2008 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 1Co/412/2018, ktorým súd určil, že žalovaným svedčí vecné bremeno in rem, okrem iného spočívajúce aj v práve prechodu cez parcelu KN-C XXX/XX, kat. územia Y. O., avšak uvedenú skutočnosť náležite nevyhodnotil ak konštatoval, že „zriadené vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu, nespôsobuje zároveň zánik práva žalobkyne na odstránenie týchto základových pásov“.
16. Je potrebné si uvedomiť, že vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľností v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo strpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Ak teda rozsudkom bolo zriadené vecné bremeno in rem v prospech žalovaných spočívajúce v práve prechodu cez parcelu KN-C XXX/XX z dôvodu ich prístupu k vode s člnom (a súd aj konštatoval, že žalovaní nepopreli, že základové pásy existujú, že im patria a slúžia im ako koľajnice, cez ktoré prepravovali čln k vode), potom uloženie im povinnosti spočívajúcej v odstránení základových pásov na parcele KN- C XXX/XX sa žalovaným znemožní realizácia ich vecného bremena na prepravu ich člnu k vode. Navyše súd v dôvodoch napadnutého rozhodnutia ani neuviedol dôvody, pre ktoré uložil žalovaným povinnosť odstrániť základové pásy na parcele KN-C XXX/XX. Samotné konštatovanie súdu, že právoplatné zriadenie vecného bremena nespôsobuje zároveň zánik práva žalobkyne na odstránenie týchto základných pásov je nepostačujúce, nakoľko súd má povinnosť zdôvodniť žalovaným ukladanú povinnosť, už aj vzhľadom na jeho konštatovanie, že základové pásy boli vyhotovené v roku 1973 a žalovaní ich len upravili tak, že ich spevnili.
17. Súd musí nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musí smerovať k výsledku spravodlivému. Inými slovami, právo musí byť predovšetkým nástrojom spravodlivosti, nie súborom právnych predpisov, ktoré sú mechanicky a formalisticky aplikované bez ohľadu na zmysel a účel toho
- ktorého záujmu chráneného príslušnou normou. V danom prípade je zmyslom a účelom zriadeného vecného bremena v prospech žalovaných zabezpečiť im prístup k vode člnom cez parcelu KN-C XXX/ XX, čo súd prvej inštancie nezohľadnil a uložením povinnosti žalovaným im prakticky znemožnil výkon ich vecného bremena.
18. Za nesprávne treba považovať rozhodnutie súdu prvej inštancie aj vo výroku, ktorým súd uložil žalovaným povinnosť zdržať sa výkonu akýchkoľvek stavebných úprav k parcelám KN-C XXX/XX, XXX/ XX, XXX/XX C. XXX/XX, nakoľko v konaní nebolo preukázané, aby žalovaní vykonávali stavebné úpravy na uvedených parcelách a tak zasahovali do vlastníckeho práva žalobkyne.
19. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že právni predchodcovia žalobkyne, ale aj žalovaných na základe stavebného povolenia v roku 1969 postavili tzv. stavbu dvojchaty, teda spoločnej stavby, pričom nebolo sporné, že vzájomné vzťahy ich právnych predchodcov boli veľmi blízke, spoločne si upravovali prístup k uvedenej stavbe motorovými vozidlami, ako aj prístup od stavby dvojchaty smerom k hladine K. J.. Vzhľadom na charakter rekreačnej stavby a účel jej užívania je zrejmé, že nevyhnutným predpokladom na užívanie rekreačnej chaty predchodcov oboch procesných strán bol prístup motorovými vozidlami a peši k vodnej hladine K. J., ako aj úpravy terénu pri vodnej hladine. Úpravy boli realizované pred nadobudnutím vlastníckeho práva žalobkyne teda nie žalovanými. Navyše stavebné úpravy možno realizovať iba v súlade so stavebným zákonom (zákon č. 50/1976 Zb.) a v konaní vykonaným dokazovaním nebolo preukázané vykonávanie stavebných úprav žalovanými.
20. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že žalobkyňou uplatnená ochrana jej vlastníckeho práva spočívajúca v uložení povinnosti žalovaným odstrániť základové pásy a v povinnosti zdržať sa vykonávania stavebných úprav, nie je dôvodná, preto odvolací súd rozsudok v časti vyhovujúcich výrokoch podľa § 388 C.s.p zmenil a žalobu zamietol.
21. Výrok o trovách prvostupňového a odvolacieho konania vyplýva z ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p., podľa ktorých právo na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania má úspešná strana sporu, v danom prípade žalovaní, preto im odvolací súd priznal aj náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania v celom rozsahu.
22. Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).