Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_15C-37-2008.pdf
PDF · 154.86 KB
Case nature
Area
Subarea
15C/37/2008
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Stanislava Semanová, v spore žalobcov: 1/ E.. F. Č., M. Z., F. XX, 2/ X. Č., M. Z., N. XX, 3/ P. Č., M. N. H. Č.. XXX, W. N., právne zastúpených JUDr. Marekom Hroudom, advokátom so sídlom v Košiciach, Krmanova 16 proti žalovanej: E.. V. D., M. W. Z., V. XX, zastúpenej JUDr. Melániou Knopovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, o určenie vecného bremena takto
rozhodol:
I. U r č u j e, že vlastníkom parcely CKN č. XXX/X o výmere 48 m2, druh: lesné pozemky, zapísanej na liste vlastníctva č. XXX v katastrálnom území: W. D. svedčí vecné bremeno in rem spočívajúce v:
- v práve prechodu peši cez parcelu CKN č. XXX/XX o výmere 1090 m2, druh : lesné pozemky zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX v katastrálnom území: W. D. v rozsahu parcely CKN č. XXX/XX o výmere 31 m2, druh: lesné pozemky ako to vyplýva zo znaleckého posudku č. X/2016 Ing. Milana Hačka PhD. zo dňa 23.8.2016, ktorého súčasťou je geometrický plán č. XXX/XXXX zo dňa 22.8.2016 úradne overený Okresným úradom Gelnica, katastrálny odbor pod. č. XXX/XXXX, ktorý tvorí súčasť rozhodnutia súdu,
- v práve bezplatného užívania parcely CKN č. XXX/XX o výmere 1090 m 2, druh: lesné pozemky zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX v katastrálnom území: W. D. v rozsahu parcely CKN č. XXX/XX o výmere 19 m2, druh: lesné pozemky ako to vyplýva zo znaleckého posudku č. X/XXXX Ing. Milana Hačka PhD. zo dňa 23.8.2016, ktorého súčasťou je geometrický plán č. XXX/XXXX zo dňa 22.8.2016 úradne overený Okresným úradom Gelnica, katastrálny odbor pod. č. XXX/XXXX, ktorý tvorí súčasť rozhodnutia súdu,
- v práve prechodu peši a motorovým vozidlom cez parcelu CKN č. XXX/XX o výmere 1090 m2, druh: lesné pozemky zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX v katastrálnom území: W. D. v rozsahu parcely CKN č. XXX/XX o výmere 75 m2, druh: lesné pozemky ako to vyplýva zo znaleckého posudku č. X/ XXXX Ing. Milana Hačka PhD. zo dňa 23.8.2016, ktorého súčasťou je geometrický plán č. XXX/XXXX zo dňa 22.8.2016 úradne overený Okresným úradom Gelnica, katastrálny odbor pod. č. XXX/XXXX, ktorý tvorí súčasť rozhodnutia súdu,
- v práve bezplatného užívania parcely CKN č. XXX/X o výmere 25 m2, druh: zastavané plochy a nádvoria zapísanej na liste vlastníctva č. XXX v katastrálnom území: W. D. v rozsahu parcely CKN č. XXX/XX o výmere 13 m2, druh: zastavané plochy a nádvoria ako to vyplýva zo znaleckého posudku č. X/XXXX Ing. Milana Hačka PhD. zo dňa 23.8.2016, ktorého súčasťou je geometrický plán č. XXX/ XXXX zo dňa 22.8.2016 úradne overený Okresným úradom Gelnica, katastrálny odbor pod. č. XXX/ XXXX, ktorý tvorí súčasť rozhodnutia súdu.
II. Žalovaná je povinná zdržať sa akýchkoľvek zásahov do výkonu práv vlastníkov parcely G. Č.. XXX/ X o výmere 48 m2, druh: lesné pozemky, zapísanej na liste vlastníctva č. XXX v katastrálnom území: W. D. a zachovať charakter jednotlivých častí a vykonaných stavebných úprav parciel CKN č. XXX/XX, č. XXX/XX, č. XXX/XX a č. XXX/XX v zmysle znaleckého posudku č. X/XXXX Ing. Milana Hačka PhD. zo dňa 23.8.2016, ktorého súčasťou je geometrický plán č. XXX/XXXX zo dňa 22.8.2016 úradne overený Okresným úradom Gelnica, katastrálny odbor pod. č. XXX/XXXX, ktorý tvorí súčasť rozhodnutia súdu.
III. Žalobcovia v 1 až 3 rade majú nárok voči žalovanej na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.
IV. Žalobcom v 1 až 3 rade vo vzťahu k F. A. bytom Z., V. XX náhradu trov konania nepriznáva.
V. Štát má nárok voči žalovanej na náhradu trov v plnom rozsahu, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 20.3.2008 sa žalobcovia domáhali určenia, že sú podielovými spoluvlastníkmi časti nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX v katastrálnom území W. D. ako parcela č. XXX/XX o výmere 1 090 m2, ktoré sú na geometrickom pláne č. XX/XXXX vypracovanom Ing. Majerčíkom označené bodmi 10, 11, 12, 13, 18, 19, 20 a 21, 57, 58, 59, 60, 61, 62 a 63, s podielom žalovanej 1 a každého zo žalobcov 1/6. Ďalej sa domáhali určenia, že sú podielovými spoluvlastníkmi časti nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX v katastrálnom území W. D. ako parcela č. XXX/XX o výmere 1 090 m2, ktoré sú na geometrickom pláne č. XX/XXXX vypracovanom Ing. Majerčíkom označené bodmi 53, 54, 57, 58, 64, 65, 67, 68, 72, 73, a 66 s podielom každého zo žalobcov 1/3. Taktiež žiadali uložiť žalovanej povinnosť zdržať sa zásahov do výkonu práva žalobcov zodpovedajúceho vecnému bremenu užívania stavby lodenice na časti nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX katastrálne územie W. D. ako parcela č. XXX/XX o výmere 1 090 m2, ktorá je na geometrickom pláne č. XX/2008 označená bodmi 61, 62, 77 a 78.
2. V žalobe žalobcovia uviedli, že sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti súpisné č. XXX, postavenej na parcele č. XXX/X, zapísanej na liste vlastníctva č. XXX, katastrálne územie W. D.. Ide o jednu časť z dvojchaty, z ktorých každá má samostatné súpisné číslo. Druhá časť chaty je vo výlučnom vlastníctve žalovanej. Okrem dvojchaty právni predchodcovia žalobcov a žalovanej postavili na spoločné náklady dvojlodenicu s dvoma samostatnými bránami, v ktorej každá z rodín používala svoju časť. K lodenici bol prístup len cez pozemok, ktorý bol v užívaní žalovanej resp. jej otca. Vzhľadom na bezproblémové vzťahy nikdy v okolí dvojchaty nezriaďovali žiadne ploty. Takýto stav rešpektoval každý bez nároku na akékoľvek vysporiadanie do roku 2003. Žalobcovia ako vlastníci chaty neraz prejavili záujem o odkúpenie pozemkov pod chatou, pod lodenicou ako aj v jej okolí, nebolo im to umožnené. V roku 2003 zistili, že pozemok, ktorý sa nachádza pod ich stavbou - lodenicou, je zapísaný vo vlastníctve žalovanej, ktorí získala kúpnou zmluvou s obcou W. D.. bez ich vedomia. Žalovaná je aj vlastníčkou nehnuteľnosti parcely č. XXX/XX o výmere 1090 m2, lesné pozemky, katastrálne územie W.Ľ. D. a to na základe osvedčenia o vydržaní. Podľa notárskej zápisnice žalovaná mala vydržať predmetnú nehnuteľnosť, pretože jej právni predchodcovia pozemok dobromyseľne užívali od roku 1968. Na tomto pozemku je umiestnená stavba lodenice, ktorá patrí do podielového spoluvlastníctva žalobcov. Túto stavbu právni predchodcovia a následne žalobcovia nerušene a dobromyseľne užívali až do doby, keď žalovaná začala požadovať nájom za pozemok, na ktorom je lodenica umiestnená. Žalobcovia sa tak nemôžu dostať k lodenici, ale ani k chate bez toho, aby prešli cez pozemok vo vlastníctve žalovanej a nemôžu užívať tiež plochu pri vode, ktorú užívali viac ako 30 rokov.
3. V písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 6.6.2008 žalovaná uviedla, že pokiaľ sa týka lodenice, ide o dve samostatné stavby, pričom lodenica žalobcov je čiernou aj neoprávnenou stavbou, ku ktorej sa možno dostať popri brehu. Pozemky patriace k jej chate vždy užívali len jej predchodcovia a ona a za ne riadne platili aj miestne poplatky. Žalobcovia nikdy nemali záujem odkúpiť pozemky pod chatami, ale ani o odkúpenie okolitých pozemkov. Pozemok pod chatou odkúpila spolu s pozemkom pod lodenicou a vodojemom. Parcelu č. XXX/XX nadobudla vydržaním. V držbe tohto pozemku nebola nikým rušená, podkladom bol geometrický plán schválený obecným zastupiteľstvom. K chate žalobcov nevedie žiadna prístupová cesta, okolo sú lesné pozemky a jej pozemok môžu žalobcovia obísť po pozemkov vo vlastníctve obce. Nesúhlasí s využívaním plochy pri vode žalobcami. Z tejto plochy bol na základe jej žiadosti v roku 1994 odstránený strom a teda nie je pravdivé tvrdenie žalobcov o nerušenom využívaní tejto plochy výlučne nimi. Túto plochu od roku 1968 využívali výlučne jej predchodcovia a ona. Čo sa týka lodenice žalobcov túto ako vlastníčka pozemku pod ňou bude požadovať, aby bola zbúraná.
4. Uznesením sp. zn. 15C/37/2008-68 zo dňa 6.10.2008, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 18.3.2009 tunajší súd vo veci nariadil predbežné opatrenie, ktorým uložil žalovanej, aby umožnila žalobcom právo prechodu po nehnuteľnosti parcele č. XXX/XX o výmere 1090 m2, katastrálne územie W. D., taktiež aby umožnila žalobcom užívať stavbu - lodenicu nachádzajúcu sa na uvedenej parcele. Uložil žalovanej zdržať sa akýchkoľvek zásahov, ktoré by bránili právu prechodu a užívania lodenice žalobcom. Zároveň týmto uznesením bolo žalovanej uložené odstrániť oplotenie v časti, ktoré bráni voľnému prechodu alebo užívaniu pozemkov žalobcami.
5. Uznesením sp. zn. 15C/37/2008-117 zo dňa 1.12.2008, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 18.3.2009 súd pripustil do konania na strane žalovanej E.. V. D., žalovaného v 2. rade F. A..
6. Vo veci samej súd rozhodol rozsudkom sp. zn. 15C/37/2008-260 zo dňa 29.6.2011 tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovel. Uznesením sp. zn. 1Co/369/2011-318 zo dňa 19.1.2012 Krajský súd v Košiciach zrušil uvedený rozsudok tunajšieho súdu a vec vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd poukázal na procesné pochybenia tunajšieho súdu a to neumožnenie žalovanej vyjadriť sa k upravenej žalobe, ktorá bola pripustená na pojednávaní bez prítomnosti žalovanej, nevypočutie F. A. ako účastníka konania a to, že súd sa pri rozhodovaní nezaoberal otázkou naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe, ani podmienkami vydržania vlastníckeho práva žalobcami.
7. Po rozhodnutí odvolacieho súdu žalobcovia podaním zo dňa 6.6.2012 opätovne navrhli pripustenie zmeny žaloby tak, že žalobou sa už nedomáhali určenia vlastníckeho práva vydržaním, ale určenia, že im patrí vecné bremeno in rem na ťarchu žalovanej ako vlastníčky parcely č. XXX/XX. Súd zmenu žaloby pripustil uznesením vyhláseným na pojednávaní konanom dňa 8.1.2014, za prítomnosti strán sporu a ich právnych zástupcov. Keďže došlo k pripusteniu ďalšej zmeny žaloby, zo strany žalovanej nebolo potrebné sa vyjadriť k zmene pred rozhodnutím vo veci tunajším súdom.
8. Zároveň podaním zo dňa 6.6.2012 žalobcovia vzali žalobu späť proti žalovanému Jozefovi Horváthovi, voči ktorému uznesením sp. zn. 15C/37/2008-347 zo dňa 18.12.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 27.8.2013, bolo konanie zastavené. Z tohto dôvodu už menovaný nemohol byť v konaní vypočutý ako strana sporu. Následne vzhľadom na jeho vek, ako aj zdravotný stav nebol vypočutý ani ako svedok s tým, že na vypočutí menovaného sporové strany z tohto dôvodu netrvali.
9. Podaním zo dňa 25.8.2016 žalobcovia upresnili žalobný petit v zmysle nimi predloženého súkromného znaleckého posudku. Zmenu žaloby súd pripustil uznesením sp. zn. 15C/37/2008-512 zo dňa 9.5.2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11.5.2017 v spojení s opravným uznesením sp. zn. 15C/37/2008-524 zo dňa 17.7.2017.
10. Žalovaná v písomnom vyjadrení k upravenej žalobe poukázala na svoje predchádzajúce vyjadrenia a na to, že zo strany žalobcov nebol označený jediný dôkaz o tom, aby nadobudli právo zodpovedajúce vecnému bremenu.
11. Súd vykonal dokazovanie, vypočul strany sporu, svedkov, oboznámil sa s listinnými dôkazmi a to listami vlastníctva katastrálne územie W. D.R., podaniami Obecného úradu W. D. a Obce W. D., výzvou na odstránenie drobných stavieb, geometrickými plánmi, fotografiami, žiadosťami o odkúpenie pozemkov, oznámením k ohláseniu drobnej stavby, znaleckými posudkami, vyjadreniami Lesov SR, rozhodnutím Obce W. D., uznesením Obecného zastupiteľstva W. D., záznamom z 24.6.1996, rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 8C/155/2006, vizualizáciou, rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 5C/14/2014 a zistil nasledovne:
12. Žalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, ktoré sú zapísané na liste vlastníctva č. XXX katastrálne územie W. D. a to parcely registra „C“ č. XXX/X lesné pozemky o výmere 43 m2 a stavby chaty súpisné č. XXX, postavenej na parcele registra „C“ č. XXX/X. Titulom nadobudnutia nehnuteľnosti
- chaty je Osvedčenie o dedičstve 38D 271/99, Dnot 53/99-49/00 a titulom nadobudnutia nehnuteľnosti
- parcely registra „C“ č. XXX/X je kúpna zmluva V XXX/XXXX-XXX/XX. Každý zo žalobcov vlastní v nehnuteľnostiach podiel 1/3 k celku.
13. Žalobcovia mali záujem aj o odkúpenie priľahlých pozemkov k uvedenej chate súpisné č. XXX, ktoré tvorí parcela registra „C“ č. XXX/X zapísaná na liste vlastníctva č. X katastrálne územie W. D.
vo vlastníctve Obce W. D.. Svedčí o tom odpoveď obce z 15.2.2000 adresovaná žalobcovi v 3. rade na jeho žiadosť zo dňa 28.1.2000, podľa ktorej obec odpredáva pozemky v okolí rekreačných chát, cena zastavanej plochy je 100,- Sk/m2, cena priľahlých pozemkov bude určená pri ohliadke stavebnou komisiou. Žiadosťou o odkúpenie priľahlých pozemkov zo dňa 19.6.2000 žalobcovia v 1. až 3. rade požiadali Obecný úrad W. D. o odkúpenie priľahlých pozemkov vyznačených na geometrickom pláne k chate súpisné č. XXX s tým, že geometrický plán doručia dodatočne. Žiadosťou zo dňa 22.6.2000 žalobcovia požiadali Obecný úrad W. D. aj o odkúpenie zastavaných pozemkov pod lodenicou. Listom zo dňa 27.9.2000 obec W. D. oznámila žalobcom, že s predajom pozemkov súhlasí za kúpnu cenu 200,- Sk/1m2. V liste ďalej uviedla, že toto rozhodnutie vyvolalo nepriaznivý ohlas u majiteľov chát a preto obec svoje rozhodnutie prehodnotí. Dňa 8.12.2003 Obec W. D. zaslala žalobcom v 1. až 3. rade návrh na odkúpenie parcely č. XXX/X vo vlastníctve obce o výmere 43 m2 nachádzajúcom sa pod chatou súpisné č. XXX za kúpnu cenu 200,- Sk/m2 resp. návrh na uzatvorenie nájomnej zmluvy týkajúcej sa tejto parcely. Žalobcovia dňa 12.8.2004 opätovne požiadali aj o odkúpenie priľahlých pozemkov k chate súpisné č. XXX tak, aby boli dodržané prirodzené hranice vymedzujúce parcelu používanú vlastníkmi chaty viac ako 30 rokov. Dňa 6.9.2004 žalobcovia oznámili obci, že akceptujú cenu odkúpenia priľahlých pozemkov 250,- Sk/m2 a listom zo dňa 24.10.2004 požiadali aj o odkúpenie prístupovej cesty nad chatou súpisné č. XXX. Odpovede na tieto žiadosti žalobcovia urgovali obec listom zo dňa 6.5.2005.
14. Žalovaná je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXX katastrálne územie W. D. a to parciel registra „C“ č. XXX/X zastavané plochy o výmere 25 m2, č. XXX/X zastavané plochy o výmere 9 m2, č. XXX/X zastavané plochy o výmere 42 m2 a stavby chaty súpisné č. XXX postavenej na parcele č. XXX/X. Uvedené nehnuteľnosti nadobudla na základe dedenia D 1271/93, D Not 100/93-54/94, kúpnou zmluvou V XXX/XX-XX/XX a darovacou zmluvou V XXX/XXXX-X/XX. Žalovaná o odkúpenie pozemku pod chatou v jej vlastníctve žiadala v roku 2001, o čom svedčí odpoveď Obecného úradu W. D. zo dňa 9.4.2001 adresovaná žalovanej.
15. Žalovaná je výlučnou vlastníčkou aj nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX katastrálne územie W. D. a to parcely registra „C“ č. XXX/XX, lesné pozemky o výmere 1090 m2. Uvedené nehnuteľnosti nadobudla na základe Osvedčenia o vydržaní nehnuteľnosti N XXX/XXXX, Nz XXXXX/XXXX, C. XXX/XXXX-XXX/XX. Uznesením Obecného zastupiteľstva W. D. č. XX-XX/XXXX zo dňa 8.10.2004 bolo schválené nadobudnutie parcely č. XXX/X o výmere 1 090 m2 vydržaním v prospech žalovanej v tomto konaní. Uvedená parcela bola žalobkyňou oplotená potom, čo obec W. D. listom zo dňa 27.4.2007 jej oznámila, že nemá námietky proti uskutočneniu tejto drobnej stavby.
16. Listom zo dňa 2.4.1985 bol právny predchodca žalovanej F. A. vyzvaný Východoslovenskými štátnymi lesmi, závod X. na odstránenie nezákonných drobných stavieb okolo rekreačnej chaty postavenej na parcele č. XXXX katastrálne územie W. D. a to garáž - čln, betonový krb, dreváreň, ihrisko, nádrž, WC, a vykonaných terénnych úprav prístupovej cesty a vodovodu, a to v lehote do 30.4.1985.
17. Dňa 28.6.1990 v lokalite Č. bola uskutočnená ohliadka za účelom zistenia neoprávneného záberu lesnej pôdy za účelom prístupu k rekreačným chatám a to dvojchate č. XX a XX cez lesný porast parcely č. XXX/X. Predchodca žalobcov D. Č. podal členom komisie vyjadrenie, v zmysle ktorého cesta bola robená spoločne vlastníkmi dvojchaty, spevnenie múrom robil sám, na cestu mal súhlas komisie z roku 1965 - 1967. Kruhové parkovisko bolo robené cca pred rokom F. A..
18. Podľa vyjadrenia Lesov Slovenskej republiky zo dňa 25.2.2014 týkajúceho sa užívania priľahlých pozemkov v okolí rekreačných chát W.Ľ. D., chatárom s právoplatným stavebným povolením na výstavbu rekreačných chát na pozemku parcely EN č. XXXX, ktorý je identický s časťou súčasnej parcely Z. Č.. XXX/X, bolo povolené aj užívanie priľahlých pozemkov na rekreačné účely pri dodržaní podmienok užívacieho režimu. V praxi to znamenalo vytváranie podmienok pre prístup k chatám. Za týmto účelom vlastníci chát na základe povolenia správcu mohli upraviť prístupovú cestu k chatám, vykonať terénne úpravy, zriadiť drobné stavby (ohniská, krby, odstavné plochy, oporné múry, lodenice), odstraňovať stromy ohrozujúce majetok a zdravie a pod.
19. Obcou W. D., stavebný úrad je vedené konanie o dodatočné povolenie stavby uskutočnenej bez stavebného povolenia. Jedná sa o stavbu lodenice a konanie je vedené ma návrh stavebníka E.. F. Č. t.j. žalobcu v 1. rade. Stavebný úrad dňa 14.11.2016 odkázal vlastníčku pozemku, na ktorom je lodenica
postavená E.. V. D. t.j. žalovanú z dôvodu jej nesúhlasu s dodatočným povolením stavby na súd a konanie prerušil do právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci.
20. Žalobcovia predložili v konaní súkromný znalecký posudok č. X/XXXX vypracovaný znalcom Ing. Milanom Hačkom, PhD. z odboru geodézie a kartografie. Súčasťou znaleckého posudku je geometrický plán č. XXX/2016, ktorým a/ z pôvodnej parcely č. XXX/X o výmere 25 m2 zastavaná plocha, na ktorej je postavená dvojlodenica bola odčlenená parcela č. XXX/XX o výmere 13 m2 zastavaná plocha, na ktorej sa nachádza časť dvojlodenice užívanej žalobcami b/ z pôvodnej parcely č. XXX/XX o výmere 1090 m2 lesné pozemky sa odčlenila
- parcela č. XXX/XX o výmere 31 m2, slúžiaca ako prístupový chodník k vode a lodenici
- parcela č. XXX/XX o výmere 19 m2 lesný pozemok, na ktorej je upravená plocha s pripevneným pontónom
- parcela č. XXX/XX o výmere 75 m2 lesný pozemok, na ktorom je upravená a rozšírená prístupová cesta.
21. Žalobcovia v 1. až 3. rade uviedli, že ich právni predchodcovia užívali pozemok v okolí dvojchaty od začiatku jej výstavby v roku 1968 a to spoločne s rodičmi žalovanej. Dvojchata bola postavená na základe stavebného povolenia. Lodenicu postavili rodičia strán sporu bez stavebného povolenia v roku 1973 s tým, že ide o jednu stavbu rozdelenú na dve časti. V roku 1973 ich otec postavil schody vedúce od ich časti chaty smerom k vode a k lodenici, ktoré používali len oni, žalovaná a jej predchodcovia tieto schody nepoužívali. Títo majú postavené vlastné schody od ich časti chaty smerom k lodenici. V tom istom roku ich otec vybudoval aj trávnatú plochu pri vode - terasu. Prístupová cesta k dvojchate sa postavila na začiatku výstavby chaty, jej výstavbu inicioval otec žalobcov a čiastočne prispel aj otec žalovanej. Túto cestu využívali ako prístupovú cesta k dvojchate tak žalobcovia a ich predchodcovia, ako aj žalovaná a jej predchodcovia. Okrem tejto cesty, iná prístupová cesta k ich časti chaty neexistuje, sú tam len lesné cesty. Od roku 2004, kedy žalovaná nadobudla vlastnícke právo k parcele v okolí jej chaty, im táto neumožňuje užívať nehnuteľnosti tak, ako dovtedy. Obviňuje ich, že ju napadajú a znemožňujú pokojné užívanie jej nehnuteľností. Užívaním prístupovej cesty, prístupu k lodenici a užívaním spodnej terasy pri vode práva žalovanej však nie sú obmedzované. Tak ako ich predchodcovia aj oni naďalej využívajú schody vedúce k vode, lodenicu, terasu. Celý pozemok v spodnej časti pod chatou pri vode vytvorili a stavebne upravili výlučne ich predchodcovia. Schodište z boku ich chaty nevedie až k vode, viedlo len k skalke, o ktorú sa starala ich mama. Žalobcovia tiež poukázali na to, že mali záujem o odkúpenie priľahlých pozemkov k ich chate ako aj pozemku pod lodenicou a na základe ich žiadosti z roku 2000 mala o tom vedomosť aj obec W. D.. Napriek tomu v roku 2002 odpredala celý pozemok pod dvojlodenicou žalovanej.
22. Žalovaná uviedla, že ohľadom priľahlých pozemkov k chate, ktoré sú predmetom sporu jednala s obcou, pretože vedela, že tieto patria obci. Žalobcovia záujem o odkúpenie týchto pozemkov neprejavili. Pozemky priľahlé k chate sa riešili dostupnou možnosťou a to vydržaním z dôvodu, že sa jedná o lesné pozemky. Jej žiadosti o súhlas s vydržaním bolo obcou vyhovené. Ďalej uviedla, že prístupovú cestu k chate cez les urobil jej otec s otcom žalobcov, cestu pritom mohol využívať každý. Terasu pri vode, ktorá sa čiastočne nachádza na jej pozemku, vybudovali susedia. Schody k tejto terase robil jej otec s otcom žalobcov. K lodenici žalobcovia majú prístup popri vode. Vždy užívali túto cestu, avšak keď zarástla, bolo ľahšie im prejsť cez jej pozemok. V roku 1995 bolo rozhodnuté, že lodenica je čierna stavba a bolo nutné túto stavbu na základe rozhodnutia obce ako stavebného úradu odstrániť, stavba však stojí dodnes. Potvrdila, že predtým, než bol vyhotovený geometrický plán, ktorý bol podkladom pre určenie jej vlastníckeho práva, rodina žalobcov, ale aj jej rodina využívali pozemky na oboch stranách dvojchaty. Po nadobudnutí vlastníckych práv k jej pozemkom, tieto si oplotila. V súčasnej dobe je však plot, ktorý pretínal stredné schody vedúce od chaty žalobcov k vode zrolovaný. Žalobcovia majú možnosť prístupu k chate mimo jej pozemku a to peši cez les, z parkoviska, ktoré je tam vytvorené.
23. Súd vo veci dňa 20.10.2008 vykonal ohliadku na mieste samom. Pri ohliadke prítomný F. A. - otec žalovanej uviedol, že lodenica nebola postavená spoločne s predchodcami žalobcov. Najprv bola postavená lodenica žalobcov, pričom na tomto mieste si chcel vybudovať lodenicu on a to z dôvodu, že bola postavená na jeho pozemku. Na ohliadke prítomná W. Č.Á. - matka žalobcov uviedla, že schody v strednej časti pozemkov stával jej manžel v čase, keď sa začala budovať chata. Tieto schody využívala keď šla k vode a bočné schody od chaty používala, keď šla ku skalke. Lodenicu stavali naraz s
predchodcami žalovanej. Pri tejto ohliadke boli prítomní aj svedkovia, ktorí mali resp. majú chaty v danej oblasti. Svedok Q. V. uviedol, že stredné schody stával sám predchodca žalobcov. Právni predchodcovia strán sporu užívali lodenicu spoločne. Svedkyňa L. Š. uviedla, že navštevovala predchodcov žalobcov na ich chate. Chodievala k ním od vody strednými schodmi až ku chate. Trávnatú terasu pri vode výlučne využívali žalobcovia. Svedok D.O. U. uviedol, že na začiatku bola postavená len jedna lodenica predchodcom žalobcov a potom sa dostávala druhá. Žalobcovia chodili hore strednými schodmi a postavili aj trávnatú terasu.
24. Svedok Š. Q. uviedol, že poznal predchodcov oboch strán sporu. Pokiaľ šiel na návštevu k predchodcovi žalobcov, prichádzal po ceste alebo jazerom, kedy šiel k chate po schodoch. Peši k dvojchate je len jedna prístupová cesta a iný prístup nie je možný, keďže dookola je les. Lodenicu stavali predchodcovia strán sporu spoločne. Trávnatú plochu pri vode - terasu využívali taktiež spoločne, na tejto terase bol vysoký strom. Čo sa týka priľahlých pozemkov k jednotlivým chatám v roku 2003 sa dozvedel, že priľahlý pozemok k svojej chate vlastnícky nadobudol p. V. a v r. 2004 žalovaná. Následne žiadal starostu, aby taktiež mali možnosť vysporiadať ich priľahlé pozemky, ale k tomu nedošlo. Nevie, ako sa vybavilo odkúpenie pozemkov u p. Sekeľa a žalovanej. Za priľahlé pozemky k jeho chate nikdy neplatil žiadne poplatky, žiadnu odplatu, uhrádza len daň za pozemok pod chatou.
25. Svedok X.. O. V. uviedol, že bol organizátorom pri odkupovaní pozemkov okolo chát v tejto oblasti, žalobcovia o to nejavili záujem. Ďalej uviedol, že existovalo a stále existuje parkovisko resp. plocha vysypaná štrkom za vodojemom, ktoré používajú hlavne návštevy, s tým, že od tohto parkoviska je vychodený chodník smerom k chate žalobcov. Žalobcovia teda majú možnosť prístupu k ich chate po tomto chodníku.
26. X. P., starosta obce W. D. uviedol, že obec odpredala vlastníkom chát v okolí priehrady R. zastavané pozemky pod chatami. Priľahlé pozemky k chatám nemohli byť odpredané z dôvodu, že sa jedná o lesné pozemky a preto obec to riešila vydaním potvrdenia pre potreby osvedčenia o vydržaní vlastníckeho práva vychádzajúc z toho, že majitelia chát tieto dlhodobo užívajú. Takýmto spôsobom dala obec aj súhlasné stanovisko na vydržanie žalovanej, ktorá určitou formou sponzorovala obec. Pozemky priľahlé k dvojchate strán sporu neboli užívané vlastníkmi chát oddelene, ale v podstate boli užívané spoločne. Keďže medzi nimi nedošlo k dohode, hranicu pozemkov určila obec tak, že sa predĺžila hranica spojovacej steny medzi dvojchatou smerom k hladine vody. Pre nezhody so žalobcami obecné zastupiteľstvo už nebolo ďalej ochotné usporiadať aj vlastnícke práva k priľahlým pozemkov ďalších chát.
27. Svedkyňa L. Š. mala v blízkosti chaty strán sporu chatu a to po dobu asi 30 rokov. Chodievala k rodičom žalobcov na chatu, kde sa stretávala aj s rodičmi žalovanej. Žalobcovia ako aj žalovaná majú každý svoju časť dvojchaty. Žalobcovia iný prístup než prístup cez pozemok žalovanej k svojej časti chaty nemajú. K lodenici žalobcov chodievali po opornom múre, ktorý tam je postavaný, t.j. popri vode, ku ktorému sa chodilo po schodoch vedúcich od časti chaty vo vlastníctve žalobcov
28. Svedok D. U. vlastnil v uvedenej oblasti chatu cca od r. 1979. Táto chata bola vzdialená od dvojchaty strán sporu cca 150 metrov po vode. Nikdy nežiadal o nadobudnutie vlastníctva priľahlých pozemkov k jeho chate, avšak z obecného úradu ho žiadali, aby si sám určil a vymedzil pozemok okolo chaty, ktorý chce vlastniť a aby zaplatil sponzorské, s čím nesúhlasil. Čo sa týka chaty strán sporu, okrem príjazdovej cesty, ktorá vedie ku chate žalobcov iný prístup žalobcovia k svojej chate nemajú, jedine prístup z vody. K chate žalobcov chodieval za ich otcom a to pešo alebo člnom. Keď šiel pešo, musel prejsť po chodníku okolo chaty p. A.. Keď šiel člnom, vystúpil pri móle a k chate som sa dostal po schodoch. K mólu viedli okrem týchto schodov aj ďalšie schody, ktoré využíval p. A. s rodinou.
29. Q. V. uviedol, že v čase keď chodieval k dvojchate strán sporu mala každá časť smerom dole k vode svoj chodník, smerom na mólo bol spoločný. K lodenici chodievali jednou cestou, ináč sa dá k lodenici dostať len po vode. Prístupovú cestu k dvojchate užívali všetci spoločne, nebolo tam nikdy nič ohradené, rozdelené.
30. Ohliadka na mieste samom bola vykonaná aj dňa 1.12.2017. Ohliadkou bolo zistené, že cez časť parcely č. XXX/XX nad dvojchatou vedie poľná cesta pre motorové vozidlá. Táto časť parcely je využívaná stranami sporu od roku 1969 ako prístup k ich nehnuteľnostiam. Nie je oplotená podľa
vyjadrenia žalovanej z dôvodu, aby žalobcovia mohli cez túto jej časť parcely č. XXX/XX prechádzať. V hornej časti novovzniknutej parcely č. XXX/XX podľa geometrického plánu č. XXX/XXXX je rozšírený priestor, ktorý žalovaná využíva na parkovanie jej vozidla, žalobcovia len na otáčanie motorových vozidiel. Žalovaná poukázala na možný prístup žalobcov k ich časti dvojchaty tak, že vozidlo majú možnosť odparkovať vyššie nad "stavbou vodojemu", odtiaľ majú peši prístup priamo k ich chate. V čase ohliadky na tomto mieste nebol zreteľný chodník smerom k chate žalobcov, jedná sa o lesný terén. Ohliadka pokračovala schodmi smerom dole k časti dvojchaty vo vlastníctve žalobcov a schodmi z bočnej strany chaty vo vlastníctve žalobcov smerom k vode. V cca polovici tohto schodišťa sa nachádza po oboch stranách chodníka časť oplotenia, t.j. kovové stĺpiky so zrolovaným pletivom. Je zrejme, že toto oplotenie pretínalo schodište vedúce z bočnej strany chaty žalobcov smerom k vode. Žalovaná uviedla, že ide o hranicu jej pozemku s parcelou č. XXX/X. Schodište končí na parcele č. XXX/XX vytvorenej geometrickým plánom č. XXX/2016, odkiaľ smerom vpravo pokračuje cestička k dvojlodenici, smerom vľavo sa nachádza terasa s dreveným mólom. Vpravo sa po dvoch schodíkoch schádza k lodenici, ide o kamennú stavbu s dvoma plechovými bránami, od ktorých vedú koľajnice smerom k vode. Žalovaná poukázala na to, že žalobcovia majú prístup k lodenici, mimo jej pozemku, po kraji oporného múrika, ktorý už nie je na parcele v jej vlastníctve. Pri ohliadke bolo konštatované, že oporný múrik je značne schátralý, v šírke cca 50 cm, pod ním sa nachádzajú napadané konáre a iný odpad, cca 1 m vodná hladina. Žalobca v 1. rade uviedol, že aj táto časť pozemku je vo vlastníctve žalovanej. Pod trávnatou terasou
- novovytvorená parcela č. XXX/XX podľa geometrického plánu č. XXX/2016, pod vodnou hladinou, vidieť, že vybudovanú kamennú terasu v šírke cca 1,5 m, ktorá podľa vyjadrenia žalobcov v 1. a 3. rade bola vybudovaná ich predchodcom. Kamenná terasa je pod vodou len podľa výšky vodnej hladiny a podľa tejto bola aj využívaná. Žalovaná ďalej uviedla, že na trávnatej terase sa nachádzal strom, ktorý dal jej predchodca zrúbať z dôvodu, že sa nachádzal pod časťou chaty v jej vlastníctve a mal na to riadne povolenie. Ohliadka pokračovala ďalej po chodníku o šírke cca 1 m, dĺžke cca 2 m, ktorý je pod úrovňou chaty vo vlastníctve žalobcov t.j. na parcele č. XXX/X. Od tohto chodníka vedú 4 kamenné schody k vodnej hladine. Je zrejme, že smerom od vody k chate vo vlastníctve žalobcov viedlo kamenné schodište, ktoré je schátralé, zapadané lístím, zarastené sčasti drevinami, schodište je neudržiavané. Žalobcovia v 1. a 3. rade uviedli, že toto schodište postavil ich otec za účelom prístupu k skalke, ktorá bola zriadená ich matkou na pestovanie kvetov. Schodište sa nepoužíva už cca 30 rokov. Následne ohliadka pokračovala na parcele č. XXX/X nad dvojchatou strán sporu, nad kovovým vodojemom, kde žalovaná poukázala na miesto vpravo od prístupovej poľnej cesty, kde je možné odparkovať aj tri motorové vozidlá. Od prístupovej poľnej cesty sa na tomto mieste nachádza vysypaný štrk, v ostatnej časti je len trávnatý porast medzi stromami.
31. Pod sp. zn. 8C/155/2006 je tunajším súdom vedené konanie na návrh žalobkyne E.. V. D. proti žalovaným P. Č., E.. F. Č. a X. Č. o odstránenie neoprávnených zásahov do vlastníckeho práva. Rozsudkom zo dňa 29.3.2007 tunajší súd uložil žalovaným povinnosť odstrániť na vlastné náklady základové pásy postavené na parcele č. XXX/XX smerujúce k vode, uložil im zákaz prechádzať cez parcelu žalobkyne č. XXX/XX katastrálne územie W. D. a povinnosť zrušiť vytvorenú prístupovú cestu od rekreačnej chaty vystavanej na parcele č. XXX/X k lodenici na parcele č. XXX/X a terén uviesť do stavu pred vznikom škody, odstrániť terénne úpravy a to na vlastné náklady. Zároveň zaviazal žalovaných zaplatiť žalobkyni titulom nájmu za časť parcely č. XXX/X sumu 7 200,-Sk a rozhodol o náhrade trov konania. Uvedený rozsudok nie je doposiaľ právoplatný.
32. Rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 5C/14/2014-66 zo dňa 7.11.2014 bola zamietnutá žaloba E.. F. Č., X. Č. L. P. Č.Z. podaná proti Katastrálnemu úradu v Košiciach, Správa katastra Gelnica. Žalobou sa žalobcovia domáhali vyslovenia absolútnej neplatnosti právneho úkonu - zápisov vlastníckeho práva pod č. V XXX/XX - XX/XX k nehnuteľnosti, parcela č. XXX/X o výmere 25 m2 a pod č. Z XXX/XXXX - XXX/XX k nehnuteľnosti, parcela č. XXX/XX o výmere 1090 m2 katastrálne územie W. D., na LV č. XXX a LV č. XXXX, vykonané žalovaným z dôvodu, že napádanými úkonmi žalovaného došlo k drobeniu pozemku parcely č. XXX/X, lesné pozemky o výmere XXXXXX m. Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 10.3.2016.
33. Podľa § 137 Civilného sporového poriadku, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
34. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.
35. Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.
36. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.
37. Podľa § 134 ods. 1, 3, 4 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca. Pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby.
38. Podľa § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka, vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.
39. Žalobcovia v 1. až 3. rade sa podanou žalobou domáhali určenia, že nadobudli právo zodpovedajúce vecnému bremenu a to právo prechodu peši a motorovými vozidlami cez časti parcely vo vlastníctve žalovanej a právo užívania časti parcely vo vlastníctve žalovanej. Z citovaného ustanovenia § 137 písm. c/ Civilného sporového poriadku vyplýva, že určovacou žalobou sa možno domáhať určenia, či tu právo je alebo nie je, ak je na takomto určení naliehavý právny záujem. Naliehavý právny záujem na určovacej žalobe je daný vtedy, ak je tu objektívny stav právnej neistoty medzi stranami sporu, ktorý nemožno inými právnymi prostriedkami odstrániť, pričom nie je dôležité ako táto právna neistota vznikla. Povinnosť preukázať existenciu naliehavého právneho záujmu v čase rozhodovania súdu zaťažuje žalobcov. Dokazovaním mal súd preukázané, že medzi stranami sporu existuje stav právnej neistoty, keďže žalobcovia tvrdia, že nemajú iný prístup k svojej nehnuteľnosti než cez nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovanej, ako aj prístup od ich rekreačnej chaty k vode, terase pri vode a lodenici postavenej ich predchodcami a žalovaná im od roku 2004 bráni v prechode cez jej pozemok.
40. Vecné bremená k nehnuteľnostiam predstavujú závažný zásah do vlastníckych práv, keďže obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že vlastník nehnuteľnosti je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Súd sa preto zaoberal v prvom rade otázkou, či k nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcov - chate súpisné č. XXX skutočne nie je možný iný prístup, než prístup cez nehnuteľnosť vo vlastníctve žalovanej. Za týmto účelom bola vykonaná aj opätovná ohliadka na mieste samom. Ohliadkou bolo zistené, že nehnuteľnosť vo vlastníctve žalovanej - pozemok a chata súpisné č. XXX sa nachádzajú ako prvé v poradí od prístupovej komunikácie a za týmito nehnuteľnosťami sú nehnuteľnosti (chata a pozemok zastavaná plocha) vo vlastníctve žalobcov. Z vykonanej ohliadky je zrejme, že k obom častiam dvojchaty bol využívaný prístup po ceste vedúcej aj cez pozemok parcelu č. XXX/XX, ktorý je od roku 2004 vo vlastníctve žalovanej. Žalovaná poukazovala aj na inú možnosť prístupu k chate žalobcov. Pri ohliadke bolo zistené, že od prístupovej poľnej komunikácie nad dvojchatou na kraji tejto cesty je vysypaný štrk, ďalej je len trávnatý porast medzi stromami. Odtiaľ podľa žalovanej je možné sa dostať peši k chate žalobcov. Je pravdou, že peši je toto miesto smerom k chate prechodné. Jedná sa však len o možný prechod peši cez lesný porast. Súd má za to, že využívaním takéhoto prístupu by dochádzalo k ďalšiemu poškodzovaniu lesného porastu a žalobcovia by nemali žiaden prístup k ich chate motorovým vozidlom. Tiež pri ohliadke nebolo zistené, aby prístup k chate žalobcov uvádzaný žalovanou bol bežne využívaný.
41. Pokiaľ sa týka prístupu od chaty súpisné č. XXX vo vlastníctve žalobcov k vode, terase pri vode a lodenici súd poukazuje na to, že z dokazovania je nepochybné, že tak terasu, ako aj časť lodenice, ktorú užívajú žalobcovia stavali ich predchodcovia. Uvedené bolo potvrdené aj žalovanou. Z hľadiska prístupu k týmto objektom je zrejme, že iným spôsobom, než po pozemku vo vlastníctve žalovanej t.j. časti parcely č. XXX/XX, iný prístup nie je možný. Pokiaľ ide o vyjadrenie žalovanej, že k lodenici je prístup po opornom múriku, je potrebné uviesť, že podľa vyhotoveného geometrického plánu sa aj tento nachádza už na pozemku v jej vlastníctve t.j. parcele č. XXX/XX. Prístup k vode z chaty žalobcov by bol možný za predpokladu opravy schodov vedúcich, podľa vyjadrenia žalobcov, k skalke, o ktorú sa kedysi starala ich matka. Z vykonanej ohliadky mal však súd za preukázané, že tento prístup k vode nie je dlhodobo využívaný a to nie len vzhľadom na stav týchto schodov zistený pri ohliadke, ale aj terén, v ktorom sa nachádzajú.
42. Aj vzhľadom na uvedené je daný naliehavý právny záujem na určovacej žalobe zo strany žalobcov.
43. Žalobcovia sa v tomto konaní nedomáhajú podanou žalobou zriadenia vecného práva spočívajúceho v práve cesty cez priľahlý pozemok v zmysle § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, na ktorý poukazovala žalovaná, ale určenia, že nadobudli právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním. V zmysle citovaných právnych ustanovení možno nadobudnúť právo zodpovedajúce vecnému bremenu rovnako ako vlastnícke právo, teda aj vydržaním. Predpoklady vydržania práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu sú totožné s predpokladmi nevyhnutnými pre vydržanie vlastníckeho práva (§ 130, § 134 Občianskeho zákonníka). Predpokladom tohto spôsobu nadobudnutia je teda nepretržitý výkon práva po dobu najmenej desať rokov, ak sú splnené aj ostatné podmienky podobné vydržaniu vlastníckeho práva uvedené v ustanovení § 134 Občianskeho zákonníka. Po splnení týchto zákonom určených podmienok dochádza k nadobudnutiu práva priamo zo zákona. Zákonnými podmienkami vydržania ako spôsobu pôvodného nadobudnutia práva je tak oprávnená držba, uplynutie zákonom určenej vydržacej doby a spôsobilý predmet vydržania. Uvedené podmienky vydržania musia byť splnené kumulatívne, teda ak nie je splnená čo len jedna z nich, k vydržaniu nedochádza.
44. Žalobcovia sa podanou žalobou pôvodne domáhali určenia vlastníckeho práva k parcelám vytvoreným geometrickým plánom s tým, že tieto nadobudli vydržaním. V priebehu konania zmenili žalobu tak, že sa domáhajú určenia práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu k predmetným parcelám. Pri určení vlastníckeho práva sa vyžaduje preukázanie dobromyseľnosti držiteľa, že mu vec ako vlastníkovi patrí. Dobromyseľnosť žalobcov vo vzťahu k určeniu vlastníckeho práva vydržaním v konaní nebola preukázaná. Z dokazovania je zrejme, že žalobcovia, ale aj žalovaná, mali vedomosť o tom, že pozemky priľahlé k chatám v ich vlastníctve patria obci. Uvedená skutočnosť však nevylučuje možnosť preukázania oprávnenej držby práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu a to k tej istej veci tým istým subjektom. V tejto súvislosti súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/110/2010.
45. Prvou z podmienok nadobudnutia práva vecného bremena je existencia právneho dôvodu, z ktorého konkrétny subjekt so zreteľom na všetky okolnosti môže objektívne vyvodzovať a byť v dobrej viere, že z určitého právneho vzťahu na jednej strane mu patrí právo k cudzej veci spôsobilé byť obsahom vecného bremena a na strane druhej je niekto iný povinný strpieť výkon tohto práva. Môže ísť aj o prípad tzv. domnelého právneho dôvodu držby, kedy tu titul nie je, ale držiteľ práva je so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že tu taký titul je. Dobrá viera vyjadruje vnútorný psychický stav držiteľa a navonok sa prejavuje jeho konkrétnym správaním. Posúdenie, či držiteľ je v dobrej viere, alebo nie, je však potrebné hodnotiť z objektívneho hľadiska, a nie iba zo subjektívneho hľadiska t.j. osobného presvedčenia strany sporu. Oprávnenosť držby musí byť podložená konkrétnymi skutočnosťami, z ktorých vyplýva, že vykonávané právo k cudzej veci držiteľovi patrí z dôvodu, že mu vzniklo alebo na neho prešlo.
46. V danom prípade predchodcom žalobcov, ako aj predchodcom žalovanej boli vydané riadne stavebné povolenia na výstavbu rekreačných chát v rekreačnej oblasti R.. Stavebné povolenia sa týkali výstavby nehnuteľnosti rekreačných chát na pozemkoch, ktoré v tom čase ešte neboli vo vlastníctve stavebníkov. Je zrejmé a nespochybniteľné, že predchodcovia oboch strán sporu vychádzali z toho, že majú právo na rekreačné účely užívať nielen pozemky, na ktorých mali právo postaviť rekreačné chaty, ale aj pozemky nachádzajúce sa v okolí chát, na ktoré boli vydané stavebné povolenia. Keďže sa jednalo o rekreačné chaty pri vodnej priehrade R. je tiež nepochybné a možno konštatovať, že
predchodcovia strán sporu dôvodne mali za to, že užívať môžu aj pozemky pri vode, hoci mali vedomosť, že tieto im vlastnícky nepatria. O uvedenom svedčí aj vyjadrenie Lesov Slovenskej republiky zo dňa 25.2.2014 týkajúce sa užívania priľahlých pozemkov v okolí rekreačných chát chatármi s právoplatným stavebným povolením na výstavbu rekreačných chát, v zmysle ktorého títo mali povolené aj užívanie priľahlých pozemkov na rekreačné účely pri dodržaní podmienok užívacieho režimu. Uvedené vyplýva aj z výpovedí svedkov, ktorí majú resp. mali rekreačné chaty v danej oblasti a taktiež spolu s chatami v ich vlastníctve užívali aj pozemky v ich okolí. V konaní nebolo preukázané, aby predchodcovia strán sporu resp. strany sporu boli pokiaľ sa týka užívania priľahlých pozemkov rušení. Tiež nebolo preukázané, aby predchodcom žalobcu resp. žalobcom bola doručená výzva na odstránenie drobných stavieb a terénnych úprav na týchto pozemkoch. Takáto výzva bola predložená len pokiaľ sa týka predchodcu žalovanej. Pokiaľ aj žalobcovia komunikovali s obcou, ako vlastníkom týchto pozemkov, jednalo sa o komunikáciu týkajúcu sa odkúpenia týchto pozemkov, nie ich užívania. Obec ako vlastník pozemkov pritom mala vedomosť o spôsobe užívania priľahlých pozemkov a žiadnym spôsobom toto nenamietala.
47. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že predchodcovia žalobcov, ako aj žalobcovia až do roku 2004, kedy vlastnícke práva k parcele č. XXX/XX nadobudla žalovaná, boli dobromyseľní pri užívaní prechodu k ich časti chaty, ale aj k terase pri vode, či lodenici, ako aj užívaní terasy a pozemku pod lodenicou a že sa jedná o oprávnenú držbu. Pokiaľ žalovaná namietala, že už Krajský súd v Košiciach poukázal vo svojom rozhodnutí na to, že bolo povinnosťou žalobcov preukázať dobromyseľnosť držby a že z dokazovania je zrejme, že žalobcovia mali vedomosť o tom, že vlastníkom pozemkov je obec súd uvádza, že uvedené bolo konštatované v čase, keď predmetom konania bolo určenie vlastníckeho práva žalobcov vydržaním. Predmetom konania po pripustenej zmene žaloby je nadobudnutie práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu t.j. preukázanie dobromyseľnosti pokiaľ sa týka užívania predmetných pozemkov. Okrem toho súd uvádza, že z dokazovania je zrejme, že aj žalovaná mala vedomosť vzhľadom na argumenty, ktoré sama uvádza, že vlastníkom pozemkov je obec, s ktorou taktiež viedla komunikáciu o možnosti odkúpenia pozemku priľahlého k jej chate a teda ide o tú istú situáciu ako u žalobcov, na rozdiel ktorých ona nadobudla vlastnícke práva k parcele č. XXX/ XX vydržaním.
48. Druhým predpokladom vydržania je uplynutie zákonom určenej vydržacej doby t.j. doby desiatich rokov. V danej veci bolo preukázané, že predchodcovia žalobcov užívali od roku 1969 na prechod k ich nehnuteľnosti - chate prístupovú cestu t.j. nehnuteľnosť, ktorá je od roku 2004 čiastočne vo vlastníctve žalovanej a ktorá bola a aj v súčasnosti je jedinou prístupovou cestou upravenou na prechod k dvojchate peši a motorovými vozidlami. Skutočnosť, že už predchodcovia žalobcov využívali tento prístup k prechodu k svojim nehnuteľnostiam bola v konaní preukázaná výsluchmi svedkov a uvedenú skutočnosť potvrdila aj žalovaná. Predmetná prístupová cesta existuje od výstavby dvojchaty t.j. od roku 1969, od kedy ju využívali predchodcovia žalobcov a následne aj žalobcovia. Čo sa týka rozšírenej časti tejto prístupovej cesty z dokazovania je zrejme, že táto nikdy neslúžila na parkovanie motorovými vozidlami predchodcov žalobcov, ani žalobcov. Žalobcovia sa však domáhajú žalobou len prechodu a prejazdu prístupovou cestou peši a motorovými vozidlami. Na uvedenej skutočnosti nič nemení ani to, pokiaľ by k nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcov sa peši chodievalo aj po chodníku cez lesný porast, pretože ak sa tento prechod aj využíval je zrejme, že to bolo ojedinelé a ako prístupová cesta slúžila cesta, ktorá v súčasnej dobe vedie cez pozemok vo vlastníctve žalovanej. Z dokazovania je tiež zrejmé, že predchodcovia žalovanej rešpektovali a tolerovali toto právo prechodu predchodcami žalobcov a žalobcami a rešpektovala ho aj žalovaná, až do roku 2004.
49 Pokiaľ sa týka prístupu k vode, terase pri vode, ale aj lodenici predchodcovia žalobcov a následne aj žalobcovia tieto využívali tak, ako je to vyznačené v geometrickom pláne č. XXX/XXXX, minimálne od roku 1973. Od uvedenej doby využívali aj terasu pri vode a pozemok pod lodenicou. Uvedené je zrejme z dokazovania a to výsluchu svedkov, ako aj ohliadky na mieste samom. Prístup k vode po schodišti vedúcom od časti chaty vo vlastníctve žalobcov smerom k terase a vode aj k lodenici využívali aj návštevy predchodcov žalobcov. To, že bol nimi využívaný aj tento prístup je zrejme aj z umiestnenia tohto schodišťa, ktoré vedie od chaty vo vlastníctve žalobcov smerom dole k vode. Po nadobudnutí vlastníckeho práva žalovanej k parcele č. XXX/XX hranica tejto parcely prechádza týmto schodišťom v jeho strednej časti. Je nelogické, aby schodište bolo postavené a následne predchodcami žalobcov a žalobcami využívané len k hranici pozemku žalovanej. To, že tento prístup bol užívaný aj žalobcami a ich predchodcami aj smerom k lodenici je zrejme aj z umiestnenie lodenice v teréne a nepochybne
aj z fotografii predložených žalobcami. To isté sa týka aj terasy pri vode a jej využívania, kde zo strany žalobcov boli predložené fotografie užívania týchto časti nehnuteľností už ich predchodcami.
50. Poukazujúc na uvedené skutočnosti súd je toho názoru, že už právni predchodcovia žalobcov nerušene užívali a teda vydržali právo prechodu cez nehnuteľnosti v súčasnej dobe vo vlastníctve žalovanej, pretože uvedený prechod peši aj motorovými vozidlami bol nimi využívaný od roku 1969 pokiaľ sa týka prístupovej cesty a od roku 1973 pokiaľ sa týka prístupu k vode, terasy, prístupu k lodenici i pozemku pod lodenicou. Oprávnenosť držby bola narušená až v roku 2004, kedy žalovaná začala brániť žalobcom v prechode a prejazde cez parcelu v jej vlastníctve. Svedčí o tom aj to, že pletivo, ktorým oplotila svoj pozemok bolo v časti schodov čiastočne zrolované až na základe nariadeného predbežného opatrenia. Z uvedených dôvodov súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.
51. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
52. Podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
53. Podľa § 257 Civilného sporového poriadku, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
54. Podľa § 259 Civilného sporového poriadku, ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami inej osoby, má táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok.
55. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
56. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
57. O trovách konania súd rozhodol podľa citovaných ustanovení. Vo vzťahu medzi stranami sporu súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku t.j. podľa úspešnosti v konaní. Žalobcovia boli v konaní úspešní, preto im voči žalovanej bola priznaná plná náhrada trov konania. Konanie proti F. A. bolo zastavené v dôsledku späťvzatia žaloby voči menovanému. Pri zastavení sporového konania z dôvodu späťvzatia žaloby je povinnosťou súdu skúmať procesnú zodpovednosť za zastavenie konania. V danej veci z procesného hľadiska platí, že zastavenie konania zavinil F. A., ktorý v priebehu konania previedol svoj spoluvlastnícky podiel v nehnuteľnostiach na žalovanú. Napriek tomu súd vo vzťahu k menovanému náhradu trov konania žalobcom nepriznal poukazujúc na ustanovenie § 257 Civilného sporového poriadku. Aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy výnimočne, pričom táto výnimočnosť môže spočívať v konkrétnych okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach na strane sporových strán. Dôvody hodné osobitného zreteľa v danej veci spočívajú v okolnostiach na strane pôvodne žalovaného v 2. rade F. A., u ktorého je zrejme, že jeho príjmom je len dôchodok ale aj s poukazom na jeho zdravotný stav, na ktorý poukázala v konaní žalovaná. Trovy štátu pozostávajú zo znalečného priznaného znalcovi Ing. Q. Z. ustanovenému v konaní. K úhrade týchto trov súd zaviazal žalovanú z dôvodu jej neúspechu v spore. O výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves písomne v troch vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 Civilného sporového poriadku)
V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. (§ 127 a § 363 Civilného sporového poriadku)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. ( § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. ( § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.