Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/23/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlatice Javorovej a členiek senátu JUDr. Gabriely Briškovej a JUDr. Bibiány Ťažiarovej v spore žalobcu: A. B., C. B., nar. X. XXXXXXXX XXXX, r. č. XXXXXX/XXX, trvalo bytom D. A. E. XXX, zastúpeného splnomocnenkyňou: VIA LEGE, s.r.o., Veterná 1093, 925 53 Pata, IČO: 36 866 415, proti žalovanému: CONVEY Property, a.s., Grösslingova 4, 811 09 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 43 852 017, zastúpenému advokátom: JUDr. Ľubomír Vanek, Potočná 169/85, 909 01 Skalica, IČO: 42293529, o nahradenie prejavu vôle, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta z 25. októbra 2022 č. k. -308, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho I. výroku m e n í tak, že: Súd nahrádza prejav vôle žalovaného uzavrieť Kúpnu zmluvu označenú ako Zmluva o prevode spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti so žalobcom, ktorá tvorí prílohu tohto rozsudku, o prevode spoluvlastníckeho podielu žalovaného vo výške 1-ice na nehnuteľnostiach, zapísaných Okresným úradom Galanta, katastrálnym odborom, ako parc. reg. „E“ č. 173/12 - orná pôda o výmere 11 435 m2, parc. reg. „E“ č. 173/112 - orná pôda o výmere 134 m2, pričom obe sú vedené na LV č. XXX pre kat. úz. F., za kúpnu cenu 2.800 eur, splatnú do troch pracovných dní od písomného oznámenia čísla účtu žalovaného v tvare IBAN žalobcovi.

II. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. nahradil prejav vôle žalovaného pod Kúpnou zmluvou, ktorá tvorí prílohu tohto rozsudku, podľa ktorej žalovaný prevádza svoj spoluvlastnícky podiel vo výške 1/2-ice pomeru k celku na nehnuteľnostiach, ktoré sa nachádzajú v kat. úz. F. a sú evidované ako parc. reg. „E“ č. 173/12 - orná pôda o výmere 11 435 m2, parc. reg. „E“ č. 173/112 - orná pôda o výmere 134 m2, pričom obe sú vedené na LV č. XXX pre kat. úz. F. za kúpnu cenu 2 800,- Eur, pričom žalobca je túto kúpnu cenu povinný zaplatiť do troch pracovných dní od oznámenia platobného spôsobu a miesta;. II. priznal žalobcovi plnú náhradu trov konania. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. , a , , , a O.z. ( v znení neskorších predpisov) a poukazom na rozsudok NS SR sp. zn. z 30.6.2010. Vecne dôvodil, že žalobca sa domáhal žalobou doručenou súdu prvej inštancie 31.10.2018, aby súd uložil žalovanému povinnosť uzavrieť s ním zmluvu, ktorej predmetom bude prevod spoluvlastníckeho podielu žalovaného vo výške 1/2-ice k celku, ktoré sa nachádzajú v kat. úz. F. a sú evidované ako parc. reg. „E“ č. 173/12 - orná pôda o výmere 11 435 m2, parc. reg. „E“ č. 173/112 - orná pôda o výmere 134 m2, pričom obe sú vedené na LV č. XXX pre kat. úz. F., za kúpnu cenu vo výške 2 800 eur. Žalobu odôvodnil tak, že je podielovým spoluvlastníkom týchto nehnuteľností vo výške 1/2-ice k celku, pričom zvyšný spoluvlastnícky podiel bol bez rešpektovania jeho predkupného práva prevedený predchádzajúcou spoluvlastníčkou G. B. na žalovaného a to Kúpnou zmluvou z 9.11.2015, pričom

vklad spoluvlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v prospech žalovaného bol povolený dňa 4.12.2015. Podľa tvrdení žalobcu on ako spoluvlastník nehnuteľností nemal vedomosť o tom, že predchádzajúca spoluvlastníčka vlastnícke právo k spoluvlastníckemu podielu previedla na žalovaného, pričom pred samotným predajom, keďže nešlo o predaj blízkej osobe mu nebola doručená žiadna písomná ponuka, obsahujúca výzvu na realizáciu jeho predkupného práva. Z uvedených dôvodov sa teda žalobca domáha v zmysle § 603 ods. 3 O.z. toho, aby mu žalovaný, ktorý je súčasným spoluvlastníkom nehnuteľnosti tieto ponúkol na predaj za tých istých podmienok, ako ich nadobudol do vlastníctva pri porušení žalobcovho predkupného práva. Žalovaný so žalobou nesúhlasil, pričom podľa jeho názoru žalobca bol po dobu takmer troch rokov napriek vedomosti o prevode spoluvlastníckeho podielu nečinný, čiže z toho dôvodu je podľa žalovaného potrebné usudzovať, že úmyslom žalovaného bolo naďalej si ponechať predkupné právo voči novému nadobúdateľovi v zmysle § 603 ods. 3 O.z. Z tohto dôvodu, keďže zákon ani súdna prax nepripúšťa kumuláciu nárokov, ktoré patria spoluvlastníkovi, ktorého predkupné právo bolo porušené a vyplývajú z ust. § 603 ods. 3 O.z. je potrebné žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, keďže z konania žalobcu vyplynulo, že má úmysel si ponechať predkupné právo voči novému spoluvlastníkovi. Z ďalšej argumentácie žalovaného vyplynulo, že predkupné právo žalobcu porušené nebolo, pretože pred samotnou realizáciou predaja spoluvlastníckeho podielu jeho vtedajšia vlastníčka G. B. splnomocnila konateľa žalovaného, aby v jej mene oslovil s ponukou na predaj spoluvlastníckeho podielu na vyššie uvedených nehnuteľnostiach žalobcu. Na základe takto udelenej plnej moci mal konateľ žalovaného H. I. v roku 2015 navštíviť žalobcu, ktorý však ponuku na odkúpenie spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach mal odmietnuť. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutkový stav veci: Žalobca a žalovaný sú spoluvlastníkmi nehnuteľností každý vo výške 1/2-ice k celku k nehnuteľnostiam vedených na LV č. XXX pre kat. úz. F. ako parc. reg. „E“ č. 173/12 - orná pôda o výmere 11 435 m2, parc. reg. „E“ č. 173/112 - orná pôda o výmere 134 m2. Žalobca nadobudol spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam titulom dedenia na základe Osvedčenia o dedičstve sp. zn. D 2239/96, zo dňa 24.7.1997. Žalovaný nadobudol spoluvlastnícke právo k spornému spoluvlastníckemu podielu na základe Kúpnej zmluvy uzatvorenej s predchádzajúcou spoluvlastníčkou G. B. dňa 9.11.2015, ktorej vklad bol povolený dňa 4.12.2015. Dôvodil, že z ním citovaných zákonných ustanovení ako aj z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že povinnosťou každého spoluvlastníka veci je ponúknuť túto vec pred jej zamýšľaným predajom inej osobe než osobe blízkej na odkúpenie spoluvlastníkovi, resp. spoluvlastníkom. Takáto ponuka pritom musí byť jednoznačná a kvalifikovaná a musí byť jednoznačné, že sa táto ponuka dostala do dispozičnej sféry spoluvlastníka, pričom platí, že spoluvlastnícky podiel k veci je možné previesť až po tom, čo je zrejmé, že spoluvlastník svoje predkupné právo nemá v úmysle realizovať. Keďže ustanovenia O.z. upravujúce spoluvlastníctvo k veci neobsahujú úpravu následkov nerealizácie predkupného práva, je podľa ustálenej súdnej praxe (napr. rozsudok NS SR sp. zn. z 30.6.2010) v zmysle § 853 O.z. potrebné aplikovať ust. § 602 a nasledujúcich O.z. Z ust. § 605 O.z. vyplýva, že v prípade ak ide o realizáciu ponuky spojenej s predkupným právom k spoluvlastníckemu podielu k nehnuteľnostiam, musí byť táto ponuka realizovaná písomne. V prejednávanom spore pritom žalovaný žiadnu takúto relevantnú ponuku adresovanú vtedajšou spoluvlastníčkou G. B. smerujúcu k žalobcovi nepreukázal. Žalovaný taktiež nepreukázal žiadny písomný právny úkon, ktorý mal jeho konateľ H. I. vykonať v mene vtedajšej spoluvlastníčky voči žalobcovi a ktorý mal obsahovať kvalifikovanú ponuku na realizáciu predkupného práva, navyše žalovaný ani nepreukázal žiadne písomné plnomocenstvo, ktoré mu malo byť udelené predchádzajúcou spoluvlastníčkou G. B., aby v jej mene oslovil s ponukou na realizáciu predkupného práva žalobcu. Takéto plnomocenstvo, keďže sa malo týkať písomného právneho úkonu t. j. písomne realizovanej ponuky na realizáciu predkupného práva k nehnuteľnostiam, muselo mať v zmysle § 31 O.z. písomnú formu. Absenciu písomnej formy pritom podľa názoru súdu nie je možné nahradiť žiadnymi svedeckými výpoveďami smerujúcimi k preukázaniu akejsi osobnej návštevy a osobnej komunikácie konateľa žalovaného ako splnomocnenca vtedajšej spoluvlastníčky so žalobcom. Z uvedených dôvodov, keďže súdom citované zákonné ustanovenia jednoznačne ustanovujú písomnú formu ponuky na realizáciu predkupného práva, boli svedecké výpovede vypočutých svedkov právne irelevantné, pretože nesmerovali k preukázaniu existencie písomnej ponuky, preto súd tieto svedecké výpovede vyhodnotil ako nespôsobilé na preukázanie skutočností tvrdených žalovaným. V priebehu trvania sporu žalovaný k spisovému materiálu založil Čestné prehlásenia svedkov, ktorí v konaní boli vypočutí a to B. I. a G. J., pričom z týchto čestných prehlásení malo vyplývať, že uvedení svedkovia mali sprevádzať H. I. do Obce D. a z ich vzájomnej komunikácie malo vyplynúť, že v zastúpení spoluvlastníčky sporných nehnuteľností mal H. I. niesť ponuku na využitie zákonného predkupného práva pre druhého vlastníka. Súd uvedené

čestné prehlásenia vyhodnotil ako účelové a neprihliadal na ne, pričom z rovnakého dôvodu aj zamietol návrh na doplnenie dokazovania výsluchom týchto svedkov, a to hlavne s prihliadnutím na to, že uvedení svedkovia už v konaní vypočutí boli. Každá zo strán im mala možnosť klásť otázky, pričom ich následné vyjadrenia a pochybnosť o ich objektivite vyplýva aj z toho, že k doplneniu svojich svedeckých výpovedí pristúpili z dôvodu, že boli oboznámení s právnym názorom konajúceho súdu ako aj s právnym názorom súdu II. inštancie, ktorý bol výsledkom odvolacieho konania vo veci. Z uvedeného súd konštatoval, že v prebiehajúcom spore nebol predložený žiadny dôkaz, ktorým by žalovaný preukázal doručenie písomného návrhu na uplatnenie predkupného práva, teda súd vychádzal z toho, že žalovaný v rámci svojej obrany nepreukázal základnú náležitosť realizácie predkupného práva. Súd taktiež nezdieľal názor žalovaného, že z konkludentného konania žalobcu malo vyplývať, že jeho úmyslom je ponechať si predkupné právo voči novému spoluvlastníkovi, pretože táto argumentácia by mala opodstatnenie iba v prípade, že by žalobcovi bola riadnym spôsobom v súlade so zákonom prezentovaná písomná ponuka na realizáciu jeho predkupného práva k spoluvlastníckemu podielu k nehnuteľnostiam. Takýto postup je pritom predpokladaný aj zákonom v ust. § 605 O.z., resp. musí vyplývať z jednoznačnej reakcie osoby oprávnenej k predkupnému právu po doručení kvalifikovanej ponuky. Žiadna takáto situácia resp. postoj žalobcu však z vykonaného dokazovania nevyplynul. Z tohto dôvodu teda nie je možné ani vychádzať z toho, že vyhovením žalobe by došlo k neprípustnému kumulovaniu nárokov, vyplývajúcich z porušenia predkupného práva v zmysle § 603 ods. 3 O.z. Na základe vyššie uvedeného teda súd jednoznačne stanovil, že predkupné právo žalobcu k spoluvlastníckemu podielu na vyššie uvedených nehnuteľnostiach porušené bolo a žalovaný tento spoluvlastnícky podiel nadobudol do vlastníctva bez rešpektovania predkupného práva žalobcu. V zmysle § 603 ods. 3 O.z. sa žalobca svojou žalobou domáha ako oprávnená osoba a spoluvlastník nehnuteľností, pričom jeho spoluvlastnícke predkupné právo bolo porušené, aby mu žalovaný spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach ponúkol na predaj za rovnakých podmienok, za ktorých ich kúpil od predchádzajúcej spoluvlastníčky. Na základe uvedeného bol súd prvej inštancie toho názoru, že pre spravodlivú úpravu práv a povinností sporových strán je potrebné žalobe vyhovieť s tým, že žalovanému musí byť v záujme riadnej vykonateľnosti rozsudku uložená nielen povinnosť realizovať ponuku smerom k žalobcovi, ale taktiež povinnosť v zmysle tejto ponuky ďalej postupovať, teda uzatvoriť zmluvu o prevode spoluvlastníckeho podielu k sporným nehnuteľnostiam na žalobcu za totožných podmienok, za akých ich nadobudol do vlastníctva on. Súd bol taktiež toho názoru, že žalobca podaním žaloby jednoznačne formuloval, že takúto ponuku mieni akceptovať za totožných podmienok, preto je podľa názoru súdu postačujúce, ak bude nahradený prejav vôle žalovaného pod kúpnou zmluvou, ktorej znenie bude tvoriť prílohu tohto rozsudku, pričom táto zmluva obsahuje totožné podmienky, za akých spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach nadobudol žalovaný. Podľa názoru súdu takéto rozhodnutie smeruje jednak k ochrane vlastníckeho práva a z neho vyplývajúceho predkupného práva a bude taktiež spravodlivým spôsobom usporadúvať vzájomné práva a povinnosti strán sporu. V časti o trovách konania svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. ( v znení neskorších predpisov), vecne plným úspechom žalobcu.

2. Proti tomuto rozsudku v celom jeho rozsahu podal včas odvolanie žalovaný, s návrhom na jeho zmenu zamietnutím žaloby a priznaním žalovanému nároku na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Výslovne uviedol odvolacie dôvody podľa ust. , a , dôvodil tiež, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je zároveň dostatočne neodôvodnené a teda nepreskúmateľné a taktiež nevykonateľné (podľa obsahu odvolania teda uplatnil aj odvolací dôvod podľa ). Súd prvej inštancie podľa neho rozhodol v rozpore s právnym názorom Krajského súdu Trnava v uznesení č. k. -242, i navzdory tomu, že je týmto názorom zo zákona viazaný. Rozhodol pri rozhodovaní o nahradení prejavu vôle v rozpore s prípustnými procesnými postupmi súdu, nakoľko súd nemôže nič meniť, upresňovať alebo doplňovať na podstatných náležitostiach zmluvy, pričom súd v napadnutom rozhodnutí doplňuje prejav vôle o splatnosti kúpnej ceny. Zároveň nahradzuje prejav vôle uzatvoriť takú zmluvu, ktorá nie je v zmysle katastrálneho zákona vkladuschopnou listinou (chýba rodné priezvisko kupujúceho). Ďalším odvolacím dôvodom je skutočnosť, že súd prvej inštancie v rámci konania nepripustil vykonanie navrhnutých dôkazov potrebných pre zistenie rozhodujúcich skutočností, a to čestných prehlásení B. I. a G. J.. Nevykonanie týchto dôkazov odôvodnil tým, že nesmerovali k preukázaniu písomnej ponuky. S uvedeným záverom súdu prvého stupňa nemožno súhlasiť, nakoľko uvedení svedkovia boli priamo prítomní u úkonu, ktorým konateľ žalovaného H. I. osobne doručil písomnú ponuku k uplatneniu predkupného práva žalobcovi. Zákon zakotvuje v ust. O.z. povinnosť uplatnenia písomne, zákon však neukladá, že táto písomná ponuka má byť zaslaná poštou. Za uplatnenie ponuky

písomne je potrebné nesporne považovať tiež písomný úkon doručený adresátovi akoukoľvek osobou. A práve o doručení písomnej ponuky H. I. žalobcovi svedčia žalovaným predložené dôkazy, ktoré súd prvého stupňa odmietol vykonať, i keď sú rozhodujúce pre zistenie skutkového stavu, čím zasiahol do práva žalovaného na spravodlivý proces. Súd nepriamo naznačuje záver, že ak by existoval podací lístok od pošty, ktorý sám o sebe nepreukazuje obsah zásielky, tak by mal väčšiu dôkaznú silu, než svedecké výpovede 3 osôb vypovedajúcimi pod hrozbou sankcií za krivú výpoveď. Záver súdu o tom, že absenciu písomnej formy nie je možné nahradiť svedeckými výpoveďami, vychádza zo svojvôle súdu, je absolútne neodôvodnený a je v rozpore so zásadou voľného hodnotenia dôkazov. Ako jeden z dôkazov podľa v rámci civilného konania je tiež svedecká výpoveď, ktorá môže dokazovať akékoľvek skutočnosti a nemožno vylúčiť užitia svedeckej výpovedi pri dokazovaní doručenia určitej písomnosti. Naopak pravdivosť a obsah svedeckých výpovedí má byť hodnotená vo vzájomnom súlade s ostatnými vykonanými dôkazmi, čo v tomto prípade súd prvého stupňa neučinil, čím rozhodol na základe nezákonných postupov, ktorých výsledkom je nezákonné rozhodnutie. Pričom pravdivosť uvedených výpovedí podporuje tiež fakt, že žalobca práva z porušenia predkupného práva neuplatnil takmer počas troch rokov. Za neodôvodnený záver súdu prvého stupňa považuje tiež záver, že argumentácia o konkludentnom konaní žalobcu ponechať si predkupné právo voči novému spoluvlastníkovi, by mala opodstatnenie iba v prípade, že by žalobcovi bola riadnym spôsobom prezentovaná ponuka na realizáciu predkupného práva. Uvedený záver súd bližšie neodôvodňuje a odkazuje na ust. O.z., pričom však toto ustanovenie stanovuje dobu, do kedy má byť predkupné právo uplatnené a následok jeho neuplatnenia. V súvislosti s konkludentným zrieknutím sa predkupného práva dal do pozornosti judikatúru NS ČR, a to napr. rozhodnutie sp. zn. , v ktorom dospel NS ČR k záveru, že predkupné právo spoluvlastníka zaniká aj v prípade, že spoluvlastník o zamýšľanom predaji druhým vlastníkom tretej osobe vie, dá však nepochybne najavo, že o vec nemá záujem. V takom prípade ide o ústne alebo konkludentne uzatvorenú dohodu o tom, že predkupné právo nebude uplatnené. Pokiaľ spoluvlastník prejaví vôľu vec nekúpiť, bolo by zbytočné mu ju ponúkať znovu na odkup. Podľa názoru žalovaného súd nesprávne vyhodnotil skutkový stav doručenia ponuky predkupného práva žalobcovi a jej uplatnenie žalobcom. V rámci konania bolo toto preukázané, že žalobcovi bola odovzdaná písomná ponuka na uplatnenie predkupného práva, a že žalobca mal nespornú vedomosť o tom, že spoluvlastníčka G. B. mala zámer predať spoluvlastnícky podiel tretej osobe. Uvedené vyplýva zo svedeckých výpovedí štatutárneho zástupcu žalovaného H. I. a svedeckých výpovedí a čestných prehlásení pána J. a pána B. I., ktorí potvrdili, že boli spoločne navštíviť žalobcu u neho doma (čo napokon potvrdil tiež sám žalobca), a to za pani G. B., ktorá ich vybavením tejto veci poverila z dôvodu zlých vzťahov medzi ňou a žalobcom, za účelom, aby žalovaný ponúkol na predaj žalobcovi jej spoluvlastnícky podiel. Súd nesprávne vyhodnotil skutkový stav tiež s ohľadom na žalovaným predložené dôkazy, a to (i) Ponuku na využitie predkupného práva z 2.9.2015, ktorú odovzdal pri osobnej schôdzke zástupca žalovaného H. I. žalobcovi, tento sa s ním však nechcel veľmi rozprávať ani mu nič podpisovať, tak si žalovaný urobil poznámku na danom dokumente, aby mal podklad pre pani G. B. o danom úkone, (ii) Ponuku na využitie predkupného práva z 22.6.2016, ktorou žalovaný ponúka žalobcovi predmetné nehnuteľnosti na predaj. Uvedené dôkazy súd prvého stupňa zrejme nehodnotil vôbec, nakoľko v odôvodnení rozsudku sa k nim nijak bližšie nevyjadruje (možno okrajovo avšak nekonkrétne v bode 10. napadnutého rozhodnutia). Z uvedených dôkazov a zo zhora popísaných svedeckých výpovedí jednoznačne vyplýva, že ponuka na uplatnenie predkupného práva bola žalobcovi doručená písomne osobne žalovaným, čo žalobca sám potvrdil, tvrdením, že pán I. ho naozaj osobne navštívil. Žalobca mal teda nespornú vedomosť o zamýšľanom predaji spoluvlastníckeho podielu z pani B. na žalovaného, na predmetné ponuky nijako nereagoval, v zákonnej lehote nezložil kúpnu cenu a o dané pozemky nikdy neprejavil akýkoľvek záujem. V zmysle judikatúry je nutné tento prejav žalobcu jednoznačne považovať za prejav jeho vôle nevyužiť zákonné predkupné právo voči súčasnému spoluvlastníkovi, teda jeho zrieknutie. S takýmto zánikom predkupného práva počíta tiež judikatúra a komentované znenie zákona, pričom zakotvujú, že predkupné právo spoluvlastníka zanikne najmä vtedy, ak dotknutý spoluvlastník predkupné právo v dohodnutej dobe neuplatní, zaniká i v prípade, že spoluvlastník o zamýšľanom predaji druhým spoluvlastníkom tretej osobe vie, dá však najavo, že o vec nemá záujem. V takom prípade môže ísť tiež o konkludentný prejav, že spoluvlastník nebude predkupné právo uplatňovať. Predkupné právo môže teda zaniknúť „zrieknutím sa“, ku ktorému môže dôjsť tiež mlčky. (Fekete, I.: 1. Veľký komentár, 1. diel, Bratislava: Eurokódex 2011.) Z vykonaného dokazovania podľa žalovaného nesporne vyplýva, že z vôle žalobcu možno vyvodzovať, že nesporne vedel o zamýšľanom predaji predmetného spoluvlastníckeho podielu pani G. B., bola mu doručená ponuka predkupného práva, pričom sa vyjadril, že o pozemky nemá záujem, teda nepochybne jeho konkludentným konaním

dal jednoznačne najavo, že o spoluvlastnícky podiel nemá a nikdy nemal žiadny záujem za akýchkoľvek podmienok. Postup žalobcu sa zmenil, až po tom, čo ho oslovil pán H., čo žalobca sám potvrdil tiež v jeho výpovedi. Na základe vykonaných dôkazov bolo preukázané, že pán K. H., spoločník a konateľ spoločnosti JLM group, s.r.o., živí tento spor a sleduje tým vlastné záujmy (nadobudnutie predmetného pozemku za nižšiu ako trhovú cenu prostredníctvom tohto sporu), pričom motiváciou sú jednotné pozemkové úpravy ohľadom predmetných pozemkov, ktoré sa snaží p. H. docieliť, a ktorým nebolo vyhovené už v roku 2015, vzhľadom na námietky žalovaného, lebo tieto navrhované úpravy boli pre žalovaného (a dokonca aj žalobcu) značne nevýhodné. Návrh na zmenu pozemkových úprav inicioval p. H. prostredníctvom spoločnosti JLM group, s.r.o. znovu v roku 2018, teda v roku, kedy si „náhodne“ pán B. „rozmyslel“, že po troch rokoch nezáujmu o pozemky, vlastne tieto zrazu chce. I tento fakt spochybňuje vôľu žalobcu o nadobudnutie spoluvlastníckeho podielu k predmetným pozemkom, a potvrdzuje verziu konkludentného zrieknutia sa predkupného práva voči žalovanému a následnej snahy tretej osoby (p. H.) získať tento pozemok za priaznivejšiu ako súčasnú trhovú cenu. V konaní bol žalovaným predložený dôkaz (Podanie žalovaného vo veci OU-GA-PLO-2019/000374), a to podanie žalovaného vo veci pozemkových úprav, ktorým žalovaný nesporne preukázal skutočný cieľ sledovaný touto žalobou, nakoľko predmetné pozemky sa nachádzajú pod stavbou p. H., ani s týmto dôkazom sa súd prvého stupňa nijako nevysporiadal. Uvedený postup je nutné považovať skorej za zneužitie práva, nakoľko týmto síce právom aprobovaným spôsobom žalobca sleduje získanie vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, o ktorých vlastníctvo však od počiatku nemá záujem, ale fakticky týmto inštitútom len zakrýva skutočnú vôľu pána H.. Zneužitie práva v zmysle rozsiahlej judikatúry nepožíva právnu ochranu, a táto by súdom mala byť jednoznačne v tomto prípade odmietnutá. Teda i v tomto prípade súd nesprávne právne vec posúdil v rozpore so zákonom a ustálenou judikatúrou. Žalovaný považuje rozhodnutie súdu za nedostatočne odôvodnené, arbitrárne, teda nepreskúmateľné, kedy sa súd nevysporiadal so všetkými argumentmi žalovaného a zároveň absolútne ignoroval niektoré dôkazy predložené žalovaným, dôkazy hodnotil v rozpore so zákonom a niektoré nevykonal vôbec.

3. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril tak, že je nedôvodné, nepodložené, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, nezodpovedá skutkovému stavu, ktorý súd správne zistil riadnym procesným postupom a odvolanie neobsahuje ani správne právne posúdenie veci. Odvolanie vykazuje faktické aj právne omyly a dezinterpretácie zo strany žalovaného Prvoinštančný súd vykonal všetky dôkazy včas navrhnuté žalovaným a správne zistil skutkový stav veci, ktorý aj správne právne posúdil, a to v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu v predmetnej veci vyjadreným v uznesení Krajského súdu Trnava sp. zn. -242. Žalovaný navrhoval v súdnom konaní opakovať výsluch svedkov, tento návrh na vykonanie dôkazu - opakované výsluchy svedkov - prvoinštančný súd správne nepripustil. Výsluchy svedkov boli vykonané riadne a všetky strany mali možnosť klásť im otázky, čo aj urobili. Výsluchy, resp. výpovede svedkov sú zaznamenané v súdnom spise. Uvedenými výsluchmi chcel žalovaný preukázať, že žalobcovi bola včas doručená písomná výzva na uplatnenie jeho predkupného práva. Avšak uvedené z výsluchov vôbec nevyplynulo, hoci právny zástupca žalovaného kládol svedkom otázky a oni odpovedali. Akékoľvek opakovanie týchto výsluchov nebolo a nie je dôvodné. Výsluch svedka v civilnom konaní je jedinečný moment, pri ktorom nemôžu byť prítomní ostatní svedkovia, aby svoje výpovede uchovali pravdivé a neovplyvnené ostatnými svedkami, aby sa súd priblížil čo najlepšie k zisteniu skutkového stavu veci. Opakovať výsluchy po tom, čo bolo dokazovanie so súhlasom sporových strán skončené (keď už nemali návrhy na ďalšie dokazovanie) a bol vynesený rozsudok, v danom prípade nie je namieste, lebo nebolo treba dopĺňať dokazovanie. Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal ani vyhotovenie a už vôbec nie doručenie včasnej a riadnej ponuky na realizáciu predkupného práva žalobcovi. Žalovaný bol pasívny a z výpovedí svedkov vyplynulo, že ponuka realizovaná nebola ani riadne, ani včas, resp. vôbec. Keďže dané výsluchy boli vykonané riadne, nie je možné ich opakovať. Žalobca poukázal na hrozbu, že žalovaný, súc poučený súdmi ako sa realizuje ponuková povinnosť v zmysle zákona, by svoje výpovede menil, resp. svedkovia by ich menili, lebo išlo o osoby zaujaté v prospech žalovaného – jeho štatutár, syn štatutára a ich spolupracovník, ktorý majú záujem na zamietnutí žaloby. Poukázal tiež na to, že z navrhnutých a vykonaných dôkazov, vrátane výsluchov, vyplynulo, že: Žalovaný nepredložil ako dôkaz súdu samotné znenie písomnej ponuky, ktorá vraj mala byť žalobcovi doručená pred uzavretím kúpnopredajnej zmluvy z 9.11.2015, ktorou žalovaný nadobudol spoluvlastnícky podiel od pôvodnej spoluvlastníčky pani G. B.. Nebolo tak možné vyhodnotiť ani náležitosti tejto ponuky. Súd nemal z čoho posúdiť, či by ponuka (ak vôbec by bola včas doručená) spĺňala zákonné podmienky a mala obsah v súlade so zákonom. Skôr možno usudzovať vzhľadom na predložené dôkazy (najmä výsluch štatutára žalovaného a neskoršie ponuky od žalovaného na odkúpenie podielu, ktoré žalovaný riadne doručil a ktoré žalobca riadne prevzal), že daná ponuka vôbec

nebola v rozhodnom čase vypracovaná. Táto pasivita v dokazovaní žalovaného nemôže byť sanovaná v súdnom konaní, ktorého dokazovanie bolo skončené, resp. po tom, ako sa vec vrátila po úspešnom odvolaní (pre formalistické pochybenie prvostupňového súdu – nepripojenie kúpnej zmluvy, na ktorej sa nahrádza prejav vôle) na prvostupňový súd. Zo samotnej výpovede štatutára (predsedu predstavenstva) žalovaného, ktorého výsluch bol na návrh žalovaného realizovaný, vyplynulo, že on ako štatutár žalovaného sa dostavil pred rodinný dom v D., pričom mal v danom čase za to, že žalobca je mŕtvy. Citujem: „...pre pani G. B. sme zabezpečovali a pomáhali jej s konaním o prejednení novoobjaveného dedičstva v danej lokalite, ktoré prebiehalo na NÚ JUDr. Kupca v Piešťanoch. V rámci tohto procesu nám pani B. oznámila, že pán A. B. už nežije. Pred návštevou žalobcu sme na túto vyrážali od JUDr. Kotvanovej, ktorá je notárkou v Holíči. Táto nám pripravila všetky podklady, ktoré nám dala do obálky. Následne po tom čo prebehlo konanie o novoobjavenom dedičstve sme vychádzali z toho, že A. B. nežije, sme vyzvali jeho právnych nástupcov, aby si taktiež uplatnili prejednanie novoobjaveného dedičstva. Až na to sa ozval syn žalobcu s tým, že žalobca žije...“. Teda už z uvedeného je zrejmé, že ponuka na realizáciu predkupného práva nemohla byť riadne realizovaná, lebo jej adresát bol jej predkladateľom považovaný za mŕtveho. Obsah dokumentov v obálke, ktorú mal mať štatutár žalovaného pri sebe, navyše mal byť venovaný „novoobjavenému dedičstvu“ a nie ponuke na realizáciu predkupného práv. Navyše žalovaný nepreukázal a nedoložil nijakú plnú moc od pôvodnej vlastníčky a prevodkyne spoluvlastníckeho podielu (G. B.), ktorý by žalovaného alebo inú osobu oprávňoval konať za prevodkyňu spoluvlastníckeho podielu a doručiť žalobcovi ako spoluvlastníkovi ponuku na uplatnenie predkupného práva. Štatutár žalovaného ďalej vypovedal, že: „Návšteva v obci D. prebehla asi tak, že sme prišli pred dom so s.č. ako je to uvedené na LV. Pokúšal som sa zvoniť, tento zvonček však pravdepodobne nefungoval. Do stiahnutej rolety som sa pokúsil hádzať kamienky, na čo sa objavil pán, ktorý uviedol, že v danej lokalite nič nevlastní. Celé to trvalo veľmi krátko a odohralo sa to pred bránou. Môj syn a G. J. si zapálili, dofajčili cigarety, na čo sme odišli.“ Z uvedenej výpovede, pri ktorej kládol otázky právny zástupca žalovaného aj žalobcu, ani pri vzájomnom hodnotení s ostatnými dôkazmi navrhnutými žalovaným, nemožno nijako usudzovať, že došlo k doručeniu písomnej ponuky na realizáciu predkupného práva s riadnym obsahom žalobcovi. Navyše priamo štatutár žalobcu spochybnil aj včasnosť doručenia ponuky, keď uviedol, že „konkrétny deň si nepamätám, pravdepodobne september alebo október 2015“. Podľa § 605 O.z. ale mala byť ponuka realizovaná 2 mesiace vopred, pred uzavretím kúpnej zmluvy, t. j. pred 9.9.2015. Žalobca uviedol, že si štatutára žalovaného nepamätá, že by ho navštívil. (Štatutár žalovaného podotkol, že sa dosť zmenil, lebo výrazne schudol). Jednoznačne poprel, že by mu bol doručený akýkoľvek dokument s ponukou predkupného práva. Dôveryhodnosť jeho výpovede potvrdzuje, že všetky neskoršie ponuky, ktoré mu žalovaný doručil (aby mu predal svoj podiel na pozemku, resp. ho od neho kúpil za 10- násobne vyššiu cenu!) si riadne žalobca prevzal. Ani ďalší svedkovia, ktorých výsluch navrhol žalovaný a ktorých výsluch súd realizoval, a to aj s možnosťou kladenia otázok stranami v spore, ktorú aj využili, neuviedli nič, z čoho by bolo možné vyvodiť doručenie riadnej a včasnej písomnej ponuky na realizáciu predkupného práva žalobcovi. Naopak G. J. uviedol, že: „Som stál pri aute tak som vnímal to, že štatutárny zástupca žalovaného sa istú dobu pokúšal niekoho z nehnuteľnosti nájsť. Po tom mu otvoril nejaký pán. Absolútne si nepamätám a nevedel by som ho popísať. Štatutárny zástupca žalovaného prišiel s tým, že nepochodil a nič nevybavil“. Teda ani z tejto výpovede nemožno usudzovať na realizáciu výzvy na uplatnenie predkupného práva. Rovnako tak svedok B. I. uviedol, že: „išlo o rutinnú záležitosť, v rámci ktorej sme bežne vykonávali takéto návštevy za účelom ústnych dohovorov“. Z uvedenej výpovede je zrejmé, že „ponuka“ (ak vôbec k nejakej došlo) nemala byť a nebola vôbec realizovaná písomne, a teda nebola realizovaná zákonným spôsobom. Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, a ani dostatočne určito a zrozumiteľne netvrdil, že by bola realizovaná riadna a včasná ponuka na uplatnenie predkupného práva voči žalobcovi. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, ako ho popísal v rozsudku, a správne právne vyhodnotil, že právo na uplatnenie predkupného práva žalobcu bolo (uzavretím kúpnopredajnej zmluvy, ktorou žalovaný nadobudol daný podiel na nehnuteľnosti) porušené. Ostatné tvrdenia v odvolaní sú len dezinterpretáciu skutočného stavu veci žalovaným. Argumentácia žalovaného v odvolaní odkazujúca na konkludentné neuplatnenie si predkupného práva, by mala význam a zmysel len v prípade preukázaného doručenia riadnej a včasnej písomnej ponuky na jeho uplatnenie. Ale aj to len v spojení s nejakým relevantným konaním žalobcu. Avšak k tomu vo veci nedošlo. Žalobca nedal nijako najavo, že by o prevádzaný podiel nemal záujem. On vôbec nevedel, a nemal ako vedieť, že sa podiel plánuje prevádzať. Úvaha žalovaného súvisiaca s osobou označenou ako „K. H.“ je pre vec irelevantná, a zakladá sa len na dohadoch, priam výmysloch, žalovaného. Tento spor „neživí“ žiaden pán H.. S uvedeným pánom právny zástupca žalobcu nikdy nebol v kontakte. Právnu pomoc v danej veci vyhľadal žalobca so synom, právne

služby sú uhrádzané z bankového účtu syna žalobcu. Takže vôbec nerozumie, ako a prečo by mal tento spor „živiť“ nejaký pán H.. To môže potom žalobca tvrdiť, že žalovaný chce týmto súdnym konaním a jeho umelým a účelovým predlžovaním brániť v jemu známych (a žalobcovi neznámych) zámeroch žalovaným spomínaného pána H.. Nerozumie prečo by sa mal súd takýmito dohadmi zaoberať. A teda táto časť odvolania je úplne neopodstatnená a bezpredmetná. Kto koná v rozpore s dobrými mravmi je výlučne žalovaný, ktorý nezákonne pripravil žalobcu o jeho predkupné právo, resp. majetok, o čom ako realitná kancelária dobre vedel a následne, po tom ako nadobudol za porušenia práva podiel, na ktorý mal nárok žalobca, tento ponúkol žalobcovi za 10-násobne vyššiu sumu! Je smutné, že žalobca sa nevie dovolať svojho nesporného 4 roky! Žalovaný v odvolaní tvrdí, že súd vraj neprípustne doplnil prejav vôle o splatnosť kúpnej ceny. Uvedené vytýka žalovaný oneskorene, lebo tento návrh kúpnej zmluvy bol súčasťou žaloby a teda sa už k uvedenému mal možnosť vyjadriť a uvedené „vytknúť“ či namietať. Avšak uvedené neučinil, a tým akceptoval úpravu splatnosti kúpnej ceny tak, ako je upravená v zmluve a príslušnom rozsudku nahrádzajúcom vôľu. Navyše v danom prípade bola takáto úprava splatnosti nutná. Dôvodom je, že žalobca nepozná bankové spojenie žalovaného. Toto mu musí žalovaný oznámiť. Navyše ak by platba mala prebehnúť inak, ako bankovým prevodom, bola by potrebná vyššia miera súčinnosti žalovaného, ktorú on neposkytuje a napr. pri hotovostnej platbe by nebola odstránená spornosť medzi stranami a zrejme by neboli súdne spory ukončené. Žalovaný mení adresu sídla aj mení členov štatutárneho orgánu. Aktuálne je žalovaný tzv. schránková firma, bez reálneho sídla (majú len schránku na doručovanie) a koná za ňu neznáma osoba žijúca v Maďarsku. (viď výpis z OR) Preto je nutné, aby zaplatenie kúpnej ceny bolo cez bankové účty, čo je aj štátom preferovaný spôsob platenia (viď zákaz hotovostných platieb určitej výšky). A je nutné, aby tento bankový účet bol žalobcovi známy, aby mu bola riadne poskytnutá súčinnosť a umožnené riadne a preukázateľné zaplatenie kúpnej ceny. Tým sa predíde ďalším sporom medzi stranami a vec bude riadne ukončená a práva stanovené zákonom riadne ochránené aj súdom. Spôsob splatnosti kúpnej ceny určený v rozsudku je štandardný, bezpečný a preferovaný spôsob platby štátom. Nie je dôvod, aby tento nebol využitý. Žalovaný mal pritom dostatočnú možnosť v súdnom konaní prípade tento spôsob namietať a zmeniť, čo neurobil. V predmetnom rozsudku určený spôsob úhrady kúpnej ceny je zákonný a nijakým spôsobom sa neprieči vôli žalovaného ani ju nenahrádza spôsobom, ktorý by bol neprípustný. Naopak zabezpečuje riadnu a preukaznú realizáciu platby kúpnej ceny. Žalovaný v odvolaní vytýka, že Kúpna zmluva, na ktorej sa napádaným rozsudkom nahrádza vôľa, nie je vkladuschopná, lebo chýba uvedenie rodného priezviska žalobcu ako nadobúdateľa/kupujúceho predmetného spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti. Žalobca uviedol, že v rozsudku ako aj jeho prílohe (v kúpnej zmluve) je uvedené priezvisko žalobcu „B.“. Toto priezvisko je jeho rodné priezvisko, a toto jeho rodné priezvisko sa nikdy nemenilo, preto je to stále aj jeho priezvisko. Iné priezvisko preto uviesť nemožno, lebo ho nemá. Uvádzať to isté priezvisko dvakrát, nie je nutné. V rozsudku aj kúpnej zmluve je uvedené rodné priezvisko žalobcu, lebo jeho rodné priezvisko je B.. Uviesť rodné priezvisko samostatne má význam len vtedy, ak je iné, resp. ak sa priezvisko aktuálne od rodného priezviska odlišuje. Lebo fakticky v rozsudku aj kúpnej zmluve jeho rodné priezvisko uvedené je. Keďže je ale známa „úradnícka“ prax okresných úradov, katastrálnych odborov, žalobca navrhuje, aby Okresný súd Galanta opravným uznesením v zmysle rozhodol, že opravuje zrejmú nesprávnosť a do Kúpnej zmluvy, ktorá tvorí prílohu rozsudku, sa dopĺňa v bode 1.2 za priezviskom „B.“ čiarka a text: „rodený B.“. Eventuálne možno opravu vykonať aj doplnením údaja „rodený B.“ do špecifikácie sporových strán v úvode rozsudku, lebo rozsudok a kúpna zmluva tvoria jednu neoddeliteľnú listinu, na ktorej takto bude uvedené „rodený B.“. Rozsudok prvoinštančného súdu je riadne odôvodnený a preskúmateľný, presvedčivý a zrozumiteľný, kedy súd sa vysporiadal so všetkými pre vec podstatnými argumentmi. Rozsudok zabezpečuje ochranu chránenému vlastníckemu právu žalobcu, a preto je správny a zákonný. Navrhol, aby odvolací súd rozhodol, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie (prípadne aj s jeho opravným uznesením) sa vo všetkých jeho výrokoch potvrdzuje, a žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v rozsahu 100%, pričom o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením. Eventuálne navrhol, aby odvolací súd rozhodol, že mení rozsudok súdu prvej inštancie tak, že do Kúpnej zmluvy, ktorá tvorí prílohu tohto rozsudku sa dopĺňa v bode 1.2 za priezviskom „B.“ čiarka a text: „rodený B.“ a v ostatnom rozsudok prvoinštančného súdu potvrdil. Zároveň navrhol, aby súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

4. Žalovaný k vyjadreniu žalobcu uviedol, že žalobca vo svojom vyjadrení len opakuje určité tvrdenia, ktoré ale boli už v rámci preskúmavania napadnutého rozsudku odvolacím súdom raz

spochybnené, pričom aj odvolací súd sa v danej veci stotožnil s argumentáciou žalovaného v súvislosti s nedostatočnými skutkovými zisteniami a na to nadväzujúcimi nesprávnymi právnymi závermi. Súd prvej inštancie nevykonal žiadny žalovaným navrhnutý dôkaz, ktorým by podporil svoju argumentáciu, preto žalovaný zotrváva na tom. že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je nepreskúmateľný. V súvislosti s preukazovaním písomnej ponuky na využitie predkupného práva má povinná osoba sťaženú dôkaznú situáciu, nakoľko aj zákonodarca v ust. § 605 O.z. len stroho ukladá povinnosť uplatnenia písomnou formou, avšak samotný spôsob vykonania ponuky môže byť v intenciách dokazovania v súdnom konaní obzvlášť náročný preukázať. V praxi totiž ak by aj povinná osoba zaslala ponuku písomnou formou, aj pri zachovaní maximálnej obozretnosti by ako dôkaz mohlo slúžiť len potvrdenie o podaní poštovej zásielky konkrétnemu adresátovi, avšak samotné potvrdenie nie je spôsobilé preukázať obsah zásielky, teda vykonanie ponuky predkupného práva, ktoré by spĺňalo všetky zákonnom stanovené náležitosti. Nemôže potom ísť na ťarchu žalovanému, že sa snažil preukázať reálne predloženie ponuky na využitie predkupného práva, a to prostredníctvom osôb, ktoré boli priamo prítomné pri predmetnej činností žalovaného, ktoré mali o vykonaní danej ponuky vedomosť. Zastáva názor, že súd by nemal obmedzovať účastníka konania v jeho snahe preukázať ním tvrdené skutočnosti. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je tak prísne formalistické, pričom je možné polemizovať o tom, či by samotné predloženie podacieho lístku, ako listinného dôkazu v konaní, postačovalo súdu na preukázanie skutočnosti, že boli splnené podmienky v zmysle ust. § 605 O.z. Žalovaný sa teda pridržiava toho, že nevykonaním navrhnutých dôkazov súd prvej inštancie zasiahol do jeho práv, pričom súd svoje rozhodnutie takto urobil nepreskúmateľným. Nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia a záverov súdu vidí žalovaný aj v tom, že súd sa nevyporiadal dostatočne s konaním, resp. nekonaním žalobcu a to prakticky v priebehu celého plynutia premlčacej doby na uplatnenie žalobcovho nároku. Vyjadrenie žalobcu k odvolaniu považuje žalovaný do značnej miery za zavádzajúce. Ako príklad možno uviesť tvrdenie žalobcu, že priamo štatutár žalovaného spochybnil včasnosť doručenia ponuky, keď žalobca pri interpretácii výpovede štatutára žalovaného dospel k záveru, že po predložení ponuky bolo nevyhnutné čakať 2 mesiace na podpísanie/nepodpísanie zmluvy so žalobcom, čo však nevyplýva so žiadneho právneho predpisu. Má za to, že v rámci konania bolo preukázané, že žalobcovi bolo odovzdaná písomná ponuka na uplatnenie predkupného práva a že žalobca mal nespornú vedomosť o tom, že spoluvlastníčka G. B. mala zámer predať spoluvlastnícky podiel tretej osobe, čo sa žalovaný snažil podporiť ešte ďalšími dôkazmi, ktoré však súd už odmietol vykonať. Napriek uvedenému nesprávnemu postupu súdu má žalovaný za to, že z vykonaného dokazovania nesporne vyplýva, že z konania žalobcu možno vyvodiť záver, že nesporne vedel o zamýšľanom predaji predmetného spoluvlastníckeho podielu pani G. B., bola mu doručená ponuka predkupného práva, pričom sa vyjadril, že o pozemky nemá záujem, teda nepochybne jeho konkludentným konaním dal jednoznačne najavo, že o spoluvlastnícky podiel nemá a nikdy nemal žiadny záujem za akýchkoľvek podmienok. Žalovaný zotrváva na tom, že rozhodnutie súdu je nedostatočne odôvodnené, arbitrárne, teda nepreskúmateľné, kedy sa súd nevysporiadal so všetkými argumentmi žalovaného a zároveň absolútne ignoroval niektoré dôkazy predložené žalovaným, dôkazy hodnotil v rozpore so zákonom a niektoré nevykonal vôbec, preto sa pridržiava podaného odvolania.

5. Žalobca k vyjadreniu žalovaného uviedol, že žalovaný nepravdivo tvrdí, že súd nevykonal „žiadny ním navrhovaný dôkaz“. To je lož. Súd vykonal všetky žalovaným navrhované dôkazy, okrem návrhu na opakovanie výsluchu ním navrhnutých svedkov. Principiálne treba opakovanie výsluchu už vypočutého svedka k tej istej veci v civilnom súdnom konaní odmietnuť, lebo už sa raz vyjadrili svedkovia ku všetkým relevantným okolnostiam, a odpovedali na otázky právnych zástupcov žalobcov, žalovaného aj súdu. Nie je hospodárne ich výsluch opakovať. Zásada neprítomnosti svedka na pojednávaní a pri výsluchu iných svedkov pred jeho výsluchom, by tak stratila opodstatnenie a zmyslel, lebo keby sa výsluchy opakovali, tak by umožňovali svedkom počuť, čo povedali iní svedkovia a hrozilo by prispôsobovanie si výpovede, ako sa to hodí sporovej strane; a to zvlášť keď svedkovia v danom prípade boli spolupracovník žalovaného a syn štatutára žalovaného. Navyše, žalovaný, ak chcel výsluchmi niečo konkrétne dokázať, mal najprv tvrdiť to, čo chcel dokázať. Avšak žalovanému chýbalo tvrdenie a teda nebolo možné ani účelné pripustiť dôkaz k neexistujúcemu tvrdeniu. Ak žalovaný chcel dokázať výsluchmi realizáciu ponuky na uplatnenie predkupného práva, tak (podľa zákona) malo ísť o ponuku písomnú. Ale jej písomné znenie žalovaný počas celého konania ani nepredložil, a ani raz neuviedol, čo (vraj/podľa neho) bolo v písomnej ponuke uvedené. Žalovaný ale jasne uviedol, že mal za to, že žalobca bol v čase, kedy vraj bola ponuka realizovaná, mŕtvy. Už z toho vyplýva, že ponuka nemohla byť realizovaná riadne. Žalobca jasne poprel akékoľvek doručenie akejkoľvek písomnosti od žalovaného či pani G. B. (pôvodnej jeho spoluvlastníčky) v rozhodnom čase pred realizáciou predaja spoluvlastníckeho podielu na pozemku z G. B. na žalovaného. Žalovaný poukazuje na komplikovanosť preukazovania, že došlo k písomnej

ponuke na uplatnenie predkupného práva. V praxi sa ale uvedené spravidla preukazuje: samotným znením tejto ponuky vypracovaným písomne, resp. jeho kópiou a doručenkou z pošty potvrdzujúcou zaslanie zásielky adresátovi ponuky – oprávnenému z predkupného práva. V ideálnom prípade je k dispozícii podpísané prevzatie ponuky na uplatnenie predkupného práva s dátumom a ostatnými zákonnými náležitosťami. V advokátskej praxi právneho zástupcu žalobcu sa dokonca snažia, aby spoluvlastník písomne podpísal vzdanie sa jeho predkupného práva vo vzťahu ku konkrétnej kúpnej zmluve. V predmetnej veci ale žalovaný nepredložil žiaden text ponuky predkupného práva, ktorý mal byť doručovaný žalobcovi pred uzavretím príslušnej kúpnej zmluvy. Žalovaný neposkytol ani tvrdenie konkrétneho dátumu, kedy malo k doručovaniu, či pokusu oň prísť. Žalovaný ani nebol schopný dokázať, že oprávnený zástupca žalovaného sa vôbec stretol s osobou žalobcu (žalobca ho nepoznal, čo žalovaný vysvetlil tým, že veľmi schudol). Žalovaný neuniesol nielenže dôkazné bremeno, žalovaný neuniesol ani bremeno tvrdenia. Žalovaný neuviedol ako konkrétne podľa neho ponuka na uplatnenie predkupného práva znela, čo v nej bolo uvedené, ani kedy bola doručovaná. Súd tak v žiadnom prípade – pri týchto chýbajúcich tvrdeniach žalovaného – nemohol a nemôže rozhodnúť, že by ponuka bola bývala realizovaná riadne. Naopak, súd musí (s ohľadom na kontradiktórnosť konania) dať za pravdu žalobcovi, že ponuka na uplatnenie jeho predkupného práva nebola voči nemu riadne realizovaná a teda toto jeho právo bolo pri predmetnom predaji porušené. Uvedené je spojené s následkom potreby vyhovenia žalobe. Svedkovia žalovaného, ktorí mali byť pri doručovaní ponuky prítomní, tiež neuviedli nič, z čoho by bolo možné vyvodiť doručenie či aspoň pokus o doručenie ponuky na uplatnenie predkupného práva žalobcovi, a už vôbec nič o jej obsahu, ani presnom čase doručenia, ba nevedeli ani stotožniť osobu žalobcu. Opakovanie tohto výsluchu nebolo potrebné, lebo svedkovia sa vyjadrovali ku všetkému, čo si z daného dňa pamätali a odpovedali aj na otázky právneho zástupcu žalovaného. To, že neuviedli to, čo by sa žalovanému hodilo, aby uviedli, nie je dôvod na to, aby sa opakoval ich výsluch. Fakt, že žalobca sa dozvedel o predaji spoluvlastníckeho podielu až ku koncu plynutia premlčacej doby, fakt, že je to starší pán, ktorý potreboval na riešenie veci pomoc syna, boli jasne preukázané jeho výpoveďou. Skutočnosť, že počas plynutia premlčacej doby žalobca nekonal, ale konal až krátko pred jej skončením; nečiní rozsudok prvostupňovej inštancie „nepreskúmateľným“. Žalovaný účelovo kladie na rozsudok súdu prvej inštancie požiadavky, ktoré rozsudok spĺňať nemusí. Je irelevantné, v akej etape premlčacej či prípadne prekluzívnej doby bolo právo uplatnené na súde. Relevantné je, že bolo uplatnené pred jeho premlčaním/preklúziou. Žalovaný nekonanie žalobcu počas veľkej časti premlčacej doby nemôže vykladať (ako to neprípustne robí v jeho vyjadrení) ako „konkludentné“ vzdanie sa predkupného práva. Žalovaný nepopísal, resp. netvrdil a už vôbec nedokázal, žiadne konanie žalobcu, ktoré by bolo možné označiť za vzdanie sa predkupného práva či rozhodnutie sa o jeho neuplatnení pre konkrétny prípad predaja z G. B. na žalovaného. Žalovaný nepravdivo a nepodložene tvrdí, že „žalobca mal nespornú vedomosť o tom, že spoluvlastníčka G. B. mala zámer predať spoluvlastnícky podiel tretej osobe“. Toto tvrdenie nebolo nijako preukázané, žiadnym dôkazom žalovaného; a naopak bolo vyvrátené dôkazom - výsluchom žalobcu. Hlavné a rozhodujúce ale je, že žalobca mal právo poznať nie iba „zámer“, ale všetky zákonné náležitosti, ktoré má výzva na uplatnenie predkupného práva obsahovať, teda aj cenu za spoluvlastnícky podiel, ktorý je na predaj. Avšak žalobca žiadnu ponuku na realizáciu jeho predkupného práva ani od G. B. ani od žalovaného neobdržal. Žalovaný netvrdil a už vôbec nepreukázal ani obsah ponuky, ani včasnosť jej doručenia; ba ani riady pokus o jej doručenie žalobcovi. Tieto chýbajúce tvrdenia žalovaného pritom nemohol nahradiť opakovaný výsluch svedkov. Žalobca nemal z čoho či odkiaľ mať vedomosť o zamýšľanom predaji. Žalovaný nesprávne tvrdí, že vraj zo žiadneho predpisu nevyplýva, že po ponuke treba 2 mesiace čakať na podpísanie zmluvy. Tu žalobca odkazuje na § 605 O.z.. Po zrealizovaní riadnej ponuky predkupného práva má oprávnený (v danom prípade by to bol žalobca) čas dva mesiace na to, aby predkupné právo realizoval alebo nie. Až po uplynutí 2 mesiacov prípadnej nečinnosti toto právo (pre účely konkrétnej kúpy a predaja) zaniká. Zároveň vzdanie sa práva musí byť výslovné, pokiaľ ide o nehnuteľnosť, ideálne aj písomné. Žalovaný uvádza, že stačí, ak „dá druhý spoluvlastník nepochybne najavo, že o vec nemá záujem“. Avšak takéto konanie na strane žalobcu nebolo nijako riadne tvrdené (konkretizované) a už vôbec nebolo nijako preukázané. Je ale nehospodárne a zbytočné, aby súd vyhodnocoval či vykonával dokazovanie o správaní žalobcu, lebo prioritné a rozhodujúce bolo, aby najprv žalovaný prelomil tvrdenie žalobcu o jeho nevedomosti o plánovanom predaji a najmä o nedoručení riadnej písomnej ponuky na uplatnenie predkupného práva. Uvedené sa ale žalovanému nepodarilo, lebo nijako nepreukázal, že by žalobca vedel o zamýšľanom predaji (len to nepodložene tvrdí) a žalovaný ani netvrdí, ani nepreukázal obsah ponuky na uplatnenie predkupného práva, ani čas, kedy vraj mal nastať pokus o jej doručenie. Z výpovedí svedkov žalovaného naopak vyplynulo, že pokus o doručovanie bol vykonaný v čase zotrvania žalovaného v omyle, že žalobca je mŕtvy. Už to naznačuje, že ponuka nebola učinená riadne. Výhrady

žalovaného v podaní z 13.1.2023 sú založené na účelovom klamstve, že žalobca mal vedomosť o predaji spoluvlastníckeho podielu pani G. B. vopred. Túto vedomosť žalobca nemal. Žalovaný pritom ale netvrdí, že by mal žalobca vopred aj vedomosť napr. o kúpnej cene, a tým sám žalovaný potvrdzuje, že ponuka predkupného práva nebola realizovaná riadne a teda práva žalobcu ako spoluvlastníka boli porušené a odôvodňujú potrebu a nárok žalobcu vyhovieť jeho žalobe.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozsudku súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( a a ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (, , a ), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok ( ), ktoré ale nezistil, súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli súdu a na úradnej tabuli súdu na webovej stránke odvolacieho súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením ( ) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v jeho I. výroku je potrebné podľa právne zmeniť (pri zachovaní spôsobu rozhodnutia a teda faktickom potvrdení rozsudku v takejto časti), nakoľko tu muselo dôjsť k zosúladeniu výroku rozsudku v časti o splatnosti kúpnej ceny so zmluvou.

7. Odvolací súd zotrváva na týchto záveroch uvedených už v jeho predchádzajúcom rozhodnutí v predmetnej veci (v uznesení Krajského súdu v Trnave z 31.1.2022 č. k. -242): Podľa § 140 veta prvá O. z. ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe (§ 116, 117). Podľa § 603 ods. 3 O. z. ak sa predkupné právo porušilo, môže sa oprávnený buď od nadobúdateľa domáhať, aby mu vec ponúkol na predaj, alebo mu zostane predkupné právo zachované. Ak porušil niektorý z podielových spoluvlastníkov povinnosť ponúknuť svoj spoluvlastnícky podiel ku kúpe ostatným spoluvlastníkom ako prvým a skutočne vykonal prevod svojho spoluvlastníckeho podielu na tretiu osobu (nie na osobu blízku), vystavil sa spolu s treťou osobou osobitnej forme postihu uvedenej v § 40a O. z. V prípade porušenia predkupného práva je však daná aj možnosť oprávneného spoluvlastníka domáhať sa práva vyplývajúceho z ustanovenia § 603 ods. 3 O. z. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) sp. zn. bolo už NS SR judikované (rozhodnutie sp. zn. , , a pod.), že z hľadiska obsahu účinkov a výkonu je potrebné aj na predkupné právo vyplývajúce z § 140 O. z. aplikovať (uplatnením analógie legis - § 853 O.z.) všeobecnú úpravu o predkupnom práve zaradenú do ôsmej časti, druhej hlavy, druhého oddielu O.z. (§ 602 až § 606 O.z.). Otázka možnosti použitia všeobecnej úpravy o predkupnom práve na vzťahy vyplývajúce z úpravy vecného predkupného práva je v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ustálená a nebol zistený dôvod, pre ktorý by bol daný odklon od doterajšieho výkladu. Oprávnený spoluvlastník má teda pri porušení povinnosti zo strany povinného spoluvlastníka na výber tri zákonné možnosti. Môže sa domáhať buď vyslovenia relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode podielu zo spoluvlastníctva na tretiu osobu alebo sa môže voči nadobúdateľovi (tretej osobe) domáhať, aby mu predaný spoluvlastnícky podiel ponúkol za rovnakých podmienok, za ktorých ich kúpil od povinnej osoby. Ak tak nadobúdateľ dobrovoľne neurobí, môže sa domáhať na súde vydania rozhodnutia, ktorým sa pri kúpe nahradí prejav vôle nadobúdateľa. Treťou možnosťou je, že si ponechá predkupné právo, ktoré však začne pôsobiť až voči nadobúdateľovi. Treba zdôrazniť, že súbežné uplatnenie nároku podľa § 40a a § 603 ods. 3 O. z. je z právnej povahy veci vylúčené. Iné následky porušenia predkupného práva zákon nepripúšťa a preto zo zákona nemožno vyvodiť ani iný spôsob ochrany oprávneného spoluvlastníka, ktorého predkupné právo bolo porušené (porov. rozsudok NS SR sp. zn. ). Z obsahu spisu vyplývalo, že žalobca sa žalobou domáhal nahradenia prejavu vôle žalovaného uzavrieť s ním zmluvu o prevode spoluvlastníckeho podielu (z dôvodu porušenia predkupného práva právnou predchodkyňou žalovaného), alternatívne (ak nebude návrhu o nahradenie prejavu vôle vyhovené) určenia neplatnosti kúpnej zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu právnou predchodkyňou žalovanej na žalovanú. Momentom účinného dovolania sa relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu však nastáva stav, ako keby právny úkon nebol urobený. Znamená to, že táto možnosť nápravy porušenia predkupného práva spôsobuje navrátenie vlastníckych práv do pôvodného stavu pred

uzavretím relatívne neplatnej zmluvy, vrátane práv a povinností vyplývajúcich z predkupného práva. Uvedené nároky z porušenia predkupného práva sa teda vzájomne vylučujú, čo znamená, že oprávnený spoluvlastník sa musí rozhodnúť, ktorý z nich uplatňuje. Z povahy týchto nárokov je vylúčené, aby oprávnený súčasne uplatňoval neplatnosť právneho úkonu (§ 40a O. z.) a tiež niektorý z nárokov vyplývajúci z § 603 ods. 3 O. z. (napr. žiadosťou o nahradenie prejavu vôle). Na základe vyššie uvedeného odvolací súd vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí vytkol súdu prvej inštancie, že z odôvodnenia v poradí prvého rozsudku súdu prvej inštancie v predmetnej veci (rozsudku Okresného súdu Galanta z 31.12.2020 č. k. -196, ktorým súd vyhovel žalobe o nahradenie prejavu vôle) nevyplýva, ako súd prvej inštancie riešil vzájomne sa vylučujúce nároky z porušenia predkupného práva, keďže v prípade účinného dovolania sa relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu, nemôže sa oprávnený spoluvlastník úspešne domáhať, aby mu nadobúdateľ vec ponúkol na kúpu, pretože nadobúdateľ ju platne nenadobudol. Práva vyplývajúce z § 603 ods. 3 O. z. (nahradenie prejavu vôle) môže podielový spoluvlastník uplatniť, ak relatívnu neplatnosť zmluvy, na ktorom základe nadobúdateľ vec získal, neuplatnil vôbec alebo ju síce uplatnil, ale vadne, resp. neúčinne (porov. uznesenie NS SR sp. zn. ). Relatívna neplatnosť spoluvlastníckeho podielu v § 140 O. z. je uplatnená tým, že sa dotknutý spoluvlastník dovolá tohto dôvodu u prevádzateľa a nadobúdateľa. Právne účinky dovolania sa tejto neplatnosti nastávajú okamihom, kedy tento prejav vôle dôjde všetkým subjektom relatívne neplatného právneho úkonu (vrátane doručenia žaloby uvedeným subjektom). Žalobca po zrušení odvolacím súdom v poradí prvého rozsudku súdu prvej inštancie o.i. uviedol v podaní z 23.3.2022, že v žalobe bolo jasne a zrozumiteľné uvedené, že pre prípad, že súd by nevyhovel žalobe o nahradenie vôle žalovaného predať mu spoluvlastnícky podiel na pozemkoch, žalobca navrhuje, aby súd rozsudkom určil neplatnosť zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu. Keďže však súd prvej inštancie vyhovel žalobe o nahradenie vôle ako preferenčnej možnosti riadne uplatnenej žalobcom, bolo nehospodárne a nelogické, aby súd pristúpil k vyhodnocovaniu eventuálneho petitu. Žaloba o relatívnu neplatnosť nebola uplatnená riadne, resp. bola a je neúčinná, lebo nebola uplatnená u, a žaloba nebola podaná proti, G. B. ako prevodkyni predmetného spoluvlastníckeho podielu. Nič teda nebránilo tomu, aby súd vyhovel žalobe resp. preferenčnému žalobnému petitu žalobcu a nahradil vôľu žalovaného na uzavretie kúpnej zmluvy so žalobcom. Ďalej uviedol, že s cieľom vyhovieť požiadavke odvolacieho súdu, navrhuje, aby súd prvej inštancie pojal do rozsudku (buď priamo do výroku rozsudku alebo do prílohy rozsudku) text kúpnej zmluvy ako ho opätovne prikladá, v ktorom texte oproti textu, ktorý bol prílohou žaloby upravil len obchodné meno a sídlo žalovaného, ktoré tento medzičasom zmenil. V pôvodnej zmluve medzi žalovaným a G. B. bola kúpna cena zaplatená v hotovosti pri uzavretí kúpnej zmluvy, kedy boli obe strany prítomné na jednom mieste v rovnakom čase, a pani G. B. potvrdila prijatie danej platby. Vzhľadom na odlišnosť spôsobenú uzavretím zmluvy v súdnom konaní (ktorú zapríčinil žalovaný a teda môže ísť prípadne aj na jeho ťarchu) je potrebné zaplatenie kúpnej ceny prostredníctvom bankového účtu a v primeranej lehote na zrealizovanie medzibankového prevodu, a to z dôvodu preukaznosti plnenia a predchádzaniu ďalším sporom medzi stranami. Žalobca ďalej v elektronickom podaní z 30.3.2022, dodatočne doručenom v listinnej podobe /iba zmluva/ dňa 1.4.2022, predložil Zmluvu o prevode spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti s vlastnoručným podpisom žalobcu, a to za účelom doloženia do prílohy rozsudku. Žalovaný dňa 20.9.2022 predložil súdu listinné dôkazy – Čestné prehlásenie p. G. J. z 5.8.2022 s úradne osvedčeným podpisom dňa 20.9.2022 a Čestné prehlásenie p. B. I. z 2.8.2022 s úradne osvedčeným podpisom dňa 8.9.2022. Na pojednávaní dňa 27.9.2022 uviedol, že tieto čestné prehlásenia boli spísané, nakoľko odvolací súd sa zaoberal otázkou či vypočutí svedkovia boli oboznámení s obsahom listín, ktoré niesol zástupca pôvodne žalovaného k pôvodnému vlastníkovi, a pokiaľ súdu nebude postačovať takéto čestné prehlásenie, navrhol doplniť dokazovanie výsluchom uvedených svedkov, na dotaz súdu uviedol, že navrhuje, aby súd opätovne vypočul svedkov J. a I. za účelom doplnenia ich svedeckých výpovedí, či a ako bolo oboznámení s obsahom listín, ktoré štatutárny zástupca pôvodne žalovaného niesol pôvodnému vlastníkovi nehnuteľností tak, ako to bolo naznačené v uznesení súdu druhej inštancie. Žalobca namietal takéto doplnenie dokazovania, ktoré je v rozpore so zásadou hospodárnosti a kontradiktórnosti konania, svedkovia už boli v konaní vypočutí, každá zo strán mala možnosť klásť im otázky, boli vypočutí vo vzájomnej neprítomnosti bez možnosti koordinovať svoje výpovede, zo strany žalobcu preto aj vzhľadom na pomer svedkov pôvodnému vlastníkovi existujú vážne pochybnosti o ich nezaujatosti. Žalovaný reagoval, že týmito svedeckými výpoveďami práve preukazuje doručenie, nestotožňuje sa s názorom prezentovaným žalobcom o tom, že vzťah svedkov k jednej strane sporu zakladá automaticky pochybnosť o ich dôveryhodnosti. Súd prvej inštancie uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 27.9.2022 v prítomnosti zástupcov oboch sporových strán zamietol návrh na doplnenie dokazovania výsluchom svedkov G. J. a B. I..

Strany nemali ďalšie návrhy na doplnenie dokazovanie, preto na tomto pojednávaní uznesením vyhlásil dokazovanie za skončené a odročil pojednávanie za účelom vyhlásenia rozsudku na termín 25.10.2022, kedy vyhlásil tentoraz napadnutý (v poradí druhý) rozsudok. Podľa § 605 O.z. ak nie je dohodnutá doba, dokedy sa má predaj uskutočniť, musí oprávnená osoba vyplatiť hnuteľnosť do ôsmich dní, nehnuteľnosť do dvoch mesiacov po ponuke. Ak táto doba uplynie márne, predkupné právo zanikne. Ponuka sa vykoná ohlásením všetkých podmienok; ak ide o nehnuteľnosť, musí byť ponuka písomná. Súd prvej inštancie v tentoraz napadnutom (v poradí druhom) rozsudku správne aplikoval na predmetnú vec okrem ust. § 140 O.z. i ust. § 605 a § 603 ods. 3 O.z.. Z ust. § 605 O.z. správne vyvodil, že v prípade ak ide o realizáciu ponuky spojenej s predkupným právom k spoluvlastníckemu podielu k nehnuteľnostiam, musí byť táto ponuka realizovaná písomne, a že v prejednávanom spore žalovaný žiadnu takúto relevantnú ponuku adresovanú vtedajšou spoluvlastníčkou G. B. smerujúcu k žalobcovi nepreukázal. Taktiež správne uzavrel, že žalovaný nepreukázal žiadny písomný právny úkon, ktorý mal jeho konateľ H. I. vykonať v mene vtedajšej spoluvlastníčky voči žalobcovi a ktorý mal obsahovať kvalifikovanú ponuku na realizáciu predkupného práva, navyše žalovaný ani nepreukázal žiadne písomné plnomocenstvo, ktoré mu malo byť udelené predchádzajúcou spoluvlastníčkou G. B., aby v jej mene oslovil s ponukou na realizáciu predkupného práva žalobcu. Takéto plnomocenstvo keďže sa malo týkať písomného právneho úkonu t. j. písomne realizovanej ponuky na realizáciu predkupného práva k nehnuteľnostiam, muselo mať v zmysle § 31 O.z. písomnú formu. Absenciu písomnej formy pritom podľa názoru súdu prvej inštancie nie je možné nahradiť žiadnymi svedeckými výpoveďami smerujúcimi k preukázaniu akejsi osobnej návštevy a osobnej komunikácie konateľa žalovaného ako splnomocnenca vtedajšej spoluvlastníčky so žalobcom. Z uvedených dôvodov, keďže súdom citované zákonné ustanovenia jednoznačne ustanovujú písomnú formu ponuky na realizáciu predkupného práva, boli svedecké výpovede vypočutých svedkov právne irelevantné, pretože nesmerovali k preukázaniu existencie písomnej ponuky, preto súd prvej inštancie tieto svedecké výpovede vyhodnotil ako nespôsobilé na preukázanie skutočností tvrdených žalovaným. V priebehu trvania sporu žalovaný k spisovému materiálu založil Čestné prehlásenia svedkov, ktorí v konaní boli vypočutí a to B. I. a G. J., pričom z týchto čestných prehlásení malo vyplývať, že uvedení svedkovia mali sprevádzať H. I. do Obce D. a z ich vzájomnej komunikácie malo vyplynúť, že v zastúpení spoluvlastníčky sporných nehnuteľností mal H. I. niesť ponuku na využitie zákonného predkupného práva pre druhého vlastníka. Súd prvej inštancie uvedené čestné prehlásenia vyhodnotil ako účelové a neprihliadal na ne, pričom z rovnakého dôvodu aj zamietol návrh na doplnenie dokazovania výsluchom týchto svedkov, a to hlavne s prihliadnutím na to, že uvedení svedkovia už v konaní vypočutí boli, každá zo strán im mala možnosť klásť otázky, pričom ich následné vyjadrenia a pochybnosť o ich objektivite vyplýva aj z toho, že k doplneniu svojich svedeckých výpovedí pristúpili z dôvodu, že boli oboznámení s právnym názorom konajúceho súdu ako aj s právnym názorom súdu II. inštancie, ktorý bol výsledkom odvolacieho konania vo veci. Na základe uvedeného súd prvej inštancie konštatoval, že v prebiehajúcom spore nebol predložený žiadny dôkaz, ktorým by žalovaný preukázal doručenie písomného návrhu na uplatnenie predkupného práva žalobcovi, teda súd vychádzal z toho, že žalovaný v rámci svojej obrany nepreukázal základnú náležitosť realizácie predkupného práva. Odvolateľ namietal, že súd prvej inštancie v rámci konania nepripustil vykonanie navrhnutých dôkazov potrebných pre zistenie rozhodujúcich skutočností, a to čestných prehlásení B. I. a G. J., hoci uvedení svedkovia boli priamo prítomní u úkonu, ktorým konateľ žalovaného H. I. osobne doručil písomnú ponuku k uplatneniu predkupného práva žalobcovi, keď za uplatnenie ponuky písomne je potrebné nesporne považovať tiež písomný úkon doručený adresátovi akoukoľvek osobou. Práve o doručení písomnej ponuky H. I. žalobcovi svedčia žalovaným predložené dôkazy, ktoré súd prvého stupňa odmietol vykonať, i keď sú rozhodujúce pre zistenie skutkového stavu, čím zasiahol do práva žalovaného na spravodlivý proces. Záver súdu o tom, že absenciu písomnej formy nie je možné nahradiť svedeckými výpoveďami, vychádza zo svojvôle súdu, je absolútne neodôvodnený a je v rozpore so zásadou voľného hodnotenia dôkazov. Ako jeden z dôkazov podľa v rámci civilného konania je tiež svedecká výpoveď, ktorá môže dokazovať akékoľvek skutočnosti a nemožno vylúčiť užitia svedeckej výpovedi pri dokazovaní doručenia určitej písomnosti. Naopak pravdivosť a obsah svedeckých výpovedí má byť hodnotená vo vzájomnom súlade s ostatnými vykonanými dôkazmi, čo v tomto prípade súd prvého stupňa neučinil, čím rozhodol na základe nezákonných postupov, ktorých výsledkom je nezákonné rozhodnutie. Pričom pravdivosť uvedených výpovedí podporuje tiež fakt, že žalobca práva z porušenia predkupného práva neuplatnil takmer počas troch rokov. Odvolací súd nemohol považovať túto námietku za dôvodnú, nakoľko odvolateľ uvádza, že súd prvej inštancie nepripustil vykonanie dôkazov - čestných prehlásení B. I. a G. J., čím mal zasiahnuť do

práva žalovaného na spravodlivý proces, avšak ako už bolo vyššie odvolacím súdom uvedené, na pojednávaní dňa 27.9.2022 súd prvej inštancie zamietol návrh na doplnenie dokazovania opätovným výsluchom svedkov G. J. a B. I., a nie ich písomnými čestnými vyhláseniami, ktoré súd prvej inštancie vyhodnotil ako účelové a neprihliadal na ne najmä z dôvodu, že uvedení svedkovia už v konaní vypočutí boli, každá zo strán im mala možnosť klásť otázky, pričom ich následné vyjadrenia v čestných prehláseniach a pochybnosť o ich objektivite vyplýva z toho, že k doplneniu svojich svedeckých výpovedí pristúpili z dôvodu, že boli oboznámení s právnym názorom konajúceho súdu ako aj s právnym názorom súdu II. inštancie, ktorý bol výsledkom odvolacieho konania vo veci. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil aj relevanciu svedeckých výpovedí, keď uzavrel, že ním citované zákonné ustanovenia jednoznačne ustanovujú písomnú formu ponuky na realizáciu predkupného práva, preto svedecké výpovede vypočutých svedkov sú právne irelevantné, pretože nesmerovali k preukázaniu existencie písomnej ponuky. Zákon určuje formu, akou musí spoluvlastník uskutočniť ponuku len vtedy, ak ide o ponuku spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnej veci, jej nedodržanie má za následok neplatnosť ponuky. Aj odvolací súd je názoru, že v prejednávanom spore žalovaný žiadnu relevantnú písomnú ponuku adresovanú vtedajšou spoluvlastníčkou G. B. smerujúcu k žalobcovi nepreukázal, tiež nepreukázal žiadny písomný právny úkon, ktorý mal jeho konateľ H. I. vykonať v mene vtedajšej spoluvlastníčky voči žalobcovi a ktorý mal obsahovať kvalifikovanú ponuku na realizáciu predkupného práva, žalovaný nepreukázal žiadne písomné plnomocenstvo, ktoré mu malo byť udelené predchádzajúcou spoluvlastníčkou G. B., aby v jej mene oslovil s ponukou na realizáciu predkupného práva žalobcu. Pokiaľ odvolateľ namietal záver súdu o tom, že absenciu písomnej formy nie je možné nahradiť svedeckými výpoveďami, odvolací súd uvádza, že povinnú písomnú formu zákon vyžaduje predovšetkým pri úkonoch, ktorých predmetom je nehnuteľnosť alebo práva a povinnosti spojené s nehnuteľnosťami, táto forma je však príznačná aj pre právne úkony, ktoré vyvolávajú významné právne dôsledky a z toho dôvodu musia byť (v prípade sporu) preukázateľné bez ohľadu na výpovede svedkov (Komentár ASPI k § 40 O.z.). Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie nezdieľal názor žalovaného, že z konkludentného konania žalobcu malo vyplývať, že jeho úmyslom je ponechať si predkupné právo voči novému spoluvlastníkovi, pretože táto argumentácia by mala opodstatnenie iba v prípade, že by žalobcovi bola riadnym spôsobom v súlade so zákonom prezentovaná písomná ponuka na realizáciu jeho predkupného práva k spoluvlastníckemu podielu k nehnuteľnostiam. Takýto postup je pritom predpokladaný aj zákonom v ust. § 605 O.z., resp. musí vyplývať z jednoznačnej reakcie osoby oprávnenej k predkupnému právu po doručení kvalifikovanej ponuky. Žiadna takáto situácia resp. postoj žalobcu však z vykonaného dokazovania nevyplynul. Z tohto dôvodu teda nie je možné ani vychádzať z toho, že vyhovením žalobe by došlo k neprípustnému kumulovaniu nárokov, vyplývajúcich z porušenia predkupného práva v zmysle § 603 ods. 3 O.z. Na základe vyššie uvedeného teda súd prvej inštancie jednoznačne stanovil, že predkupné právo žalobcu k spoluvlastníckemu podielu na vyššie uvedených nehnuteľnostiach porušené bolo a žalovaný tento spoluvlastnícky podiel nadobudol do vlastníctva bez rešpektovania predkupného práva žalobcu. V zmysle § 603 ods. 3 O.z. sa žalobca svojou žalobou domáha ako oprávnená osoba a spoluvlastník nehnuteľností, pričom jeho spoluvlastnícke predkupné právo bolo porušené, aby mu žalovaný spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach ponúkol na predaj za rovnakých podmienok, za ktorých ich kúpil od predchádzajúcej spoluvlastníčky. Odvolateľ považoval za neodôvodnený záver súdu prvého stupňa, že argumentácia o konkludentnom konaní žalobcu ponechať si predkupné právo voči novému spoluvlastníkovi, by mala opodstatnenie iba v prípade, že by žalobcovi bola riadnym spôsobom prezentovaná ponuka na realizáciu predkupného práva. Uvedený záver súd podľa neho bližšie neodôvodnil a odkázal na ust. § 605 O.z., pričom však toto ustanovenie stanovuje dobu, do kedy má byť predkupné právo uplatnené a následok jeho neuplatnenia. Odvolací súd k tejto námietke uvádza, že súd prvej inštancie v tejto súvislosti poukázal aj na znenie ust. § 603 ods. 3 aj na znenie ust. § 605 O.z. Ust. § 605 O.z. (ak nie je dohodnutá doba, dokedy sa má predaj uskutočniť, musí oprávnená osoba vyplatiť hnuteľnosť do ôsmich dní, nehnuteľnosť do dvoch mesiacov po ponuke. Ak táto doba uplynie márne, predkupné právo zanikne. Ponuka sa vykoná ohlásením všetkých podmienok; ak ide o nehnuteľnosť, musí byť ponuka písomná.) súd prvej inštancie správne aplikoval, nakoľko ustanovuje, že riadna písomná ponuka sa vykoná ohlásením všetkých podmienok, a ak ide o nehnuteľnosť musí byť písomná, pričom súd zároveň konštatoval porušenie predkupného práva (nakoľko žalovaný nepreukázal doručenie riadneho a včasného písomného návrhu/ ponuky predchádzajúcej spoluvlastníčky na uplatnenie predkupného práva žalobcovi) a nadobudnutie žalovaným spoluvlastníckeho podielu do vlastníctva bez rešpektovania predkupného práva žalobcu. Podľa § 603 ods. 3 O.z. ak sa predkupné právo porušilo, môže sa oprávnený buď od nadobúdateľa

domáhať, aby mu vec ponúkol na predaj, alebo mu zostane predkupné právo zachované. Zo samotnej dikcie tohto ustanovenia vyplýva, že iba ak oprávnený nevyužije svoje právo domáhať sa aby mu nadobúdateľ ponúkol vec na predaj, zostane mu predkupné právo zachované. V predmetnej veci však žalobca využil svoje právo domáhať sa aby mu nadobúdateľ ponúkol vec na predaj, podal predmetnú žalobu vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe. Námietka odvolateľa preto nebola dôvodnou. Odvolateľ v súvislosti s konkludentným zrieknutím sa predkupného práva dal do pozornosti rozhodnutie NS ČR sp. zn. , v ktorom dospel NS ČR k záveru, že predkupné právo spoluvlastníka zaniká aj v prípade, že spoluvlastník o zamýšľanom predaji druhým vlastníkom tretej osobe vie, dá však nepochybne najavo, že o vec nemá záujem. V takom prípade ide o ústne alebo konkludentne uzatvorenú dohodu o tom, že predkupné právo nebude uplatnené. Pokiaľ spoluvlastník prejaví vôľu vec nekúpiť, bolo by zbytočné mu ju ponúkať znovu na odkup. Podľa názoru žalovaného súd nesprávne vyhodnotil skutkový stav doručenia ponuky predkupného práva žalobcovi a jej uplatnenie žalobcom. V rámci konania bolo podľa neho preukázané, že žalobcovi bola odovzdaná písomná ponuka na uplatnenie predkupného práva, a že žalobca mal nespornú vedomosť o tom, že spoluvlastníčka G. B. mala zámer predať spoluvlastnícky podiel tretej osobe. Uvedené podľa neho vyplýva zo svedeckých výpovedí štatutárneho zástupcu žalovaného H. I. a svedeckých výpovedí a čestných prehlásení pána J. a pána B. I., ktorí potvrdili, že boli spoločne navštíviť žalobcu u neho doma (čo napokon potvrdil tiež sám žalobca), a to za pani G. B., ktorá ich vybavením tejto veci poverila z dôvodu zlých vzťahov medzi ňou a žalobcom, za účelom, aby žalovaný ponúkol na predaj žalobcovi jej spoluvlastnícky podiel. Súd podľa neho nesprávne vyhodnotil skutkový stav tiež s ohľadom na žalovaným predložené dôkazy, a to (i) Ponuku na využitie predkupného práva z 2.9.2015, ktorú odovzdal pri osobnej schôdzke zástupca žalovaného H. I. žalobcovi, tento sa s ním však nechcel veľmi rozprávať ani mu nič podpisovať, tak si žalovaný urobil poznámku na danom dokumente, aby mal podklad pre pani G. B. o danom úkone, (ii) Ponuku na využitie predkupného práva z 22.6.2016, ktorou žalovaný ponúka žalobcovi predmetné nehnuteľnosti na predaj. Uvedené dôkazy súd prvého stupňa zrejme nehodnotil vôbec, nakoľko v odôvodnení rozsudku sa k nim nijak bližšie nevyjadruje (možno okrajovo avšak nekonkrétne v bode 10. napadnutého rozhodnutia). Z uvedených dôkazov a zo zhora popísaných svedeckých výpovedí podľa žalovaného jednoznačne vyplýva, že ponuka na uplatnenie predkupného práva bola žalobcovi doručená písomne osobne žalovaným, čo žalobca sám potvrdil, tvrdením, že pán I. ho naozaj osobne navštívil. Žalobca mal teda nespornú vedomosť o zamýšľanom predaji spoluvlastníckeho podielu z pani B. na žalovaného, na predmetné ponuky nijako nereagoval, v zákonnej lehote nezložil kúpnu cenu a o dané pozemky nikdy neprejavil akýkoľvek záujem. V zmysle judikatúry je nutné tento prejav žalobcu jednoznačne považovať za prejav jeho vôle nevyužiť zákonné predkupné právo voči súčasnému spoluvlastníkovi, teda jeho zrieknutie. S takýmto zánikom predkupného práva počíta tiež judikatúra a komentované znenie zákona, pričom zakotvujú, že predkupné právo spoluvlastníka zanikne najmä vtedy, ak dotknutý spoluvlastník predkupné právo v dohodnutej dobe neuplatní, zaniká i v prípade, že spoluvlastník o zamýšľanom predaji druhým spoluvlastníkom tretej osobe vie, dá však najavo, že o vec nemá záujem. V takom prípade môže ísť tiež o konkludentný prejav, že spoluvlastník nebude predkupné právo uplatňovať. Predkupné právo môže teda zaniknúť „zrieknutím sa“, ku ktorému môže dôjsť tiež mlčky. Z vykonaného dokazovania podľa žalovaného nesporne vyplýva, že z vôle žalobcu možno vyvodzovať, že nesporne vedel o zamýšľanom predaji predmetného spoluvlastníckeho podielu pani G. B., bola mu doručená ponuka predkupného práva, pričom sa vyjadril, že o pozemky nemá záujem, teda nepochybne jeho konkludentným konaním dal jednoznačne najavo, že o spoluvlastnícky podiel nemá a nikdy nemal žiadny záujem za akýchkoľvek podmienok. S poukazom na už vyššie uvedené závery odvolacieho súdu (ktorý sa v plnom rozsahu stotožnil so závermi súdu prvej inštancie) považuje odvolací súd aj túto námietku za nedôvodnú, odvolateľom uvádzané rozhodnutie NS ČR nebolo možné aplikovať na prejednávanú vec, nakoľko v prejednávanej veci ako už bolo vyššie uvedené nebolo preukázané, že žalobca o zamýšľanom predaji druhým vlastníkom tretej osobe vedel, ani to, že dal nepochybne najavo, že o vec nemá záujem, ani že by prišlo k zrieknutiu sa predkupného práva mlčky. Štatutárny zástupca žalovaného H. I. na pojednávaní dňa 7.11.2019 o.i. uviedol, že niekedy pravdepodobne v mesiacoch september alebo október 2015 (presný deň si nepamätá) so synom a p. G. J. navštívili žalobcu, návštevu vykonali z dôvodu, že pre p. G. B. zabezpečovali a pomáhali jej s konaním o prejednaní novoobjaveného dedičstva v danej lokalite, v rámci tohto procesu im p. B. oznámila, že žalobca už nežije, pred návštevou žalobcu na túto vyrážali od notárky JUDr. Kotvanovej v Holíči, ktorá im pripravila podklady a dala ich do obálky, v deň keď vykonal návštevu u žalobcu v D. vyrážal z Holíča do Trnavy, tam za ním prišli syn spolu s G. J., spoločne s nimi v čase obeda navštívil žalobcu, prišli pred dom so s.č. ako je to uvedené na liste vlastníctva, na hádzanie kamienkov do rolety sa objavil pán, ktorý uviedol, že v danej lokalite nič nevlastní, celé

to trvalo veľmi krátko, odohralo sa to pred bránou, jeho syn a G. J. si zapálili, dofajčili cigarety, na čo odišli. Na rovnakom pojednávaní žalobca uviedol, že štatutárneho zástupcu žalovaného nikdy nevidel, nikdy ho ako osoba nenavštívil, vôbec si ho nepamätá, pamäť má v poriadku, pamätal by si ho aj keby bol oveľa obéznejší. Z uvedeného vyplýva, že štatutár žalovaného vo svojej výpovedi ani len netvrdil, že by v mene G. B. ponúkol žalobcovi na predaj jej spoluvlastnícky podiel na predmetných nehnuteľnostiach a už vôbec nie, že by išlo o písomnú ponuku a že by mal od nej na uvedené písomné splnomocnenie, ani že by si na ponuke urobil poznámku. Svedok B. I., syn H. I. vo výpovedi dňa 3.12.2020 o.i. uviedol, že prišli do obce D., zastavili pred domom, on s p. J. zostali v aute a otec vystúpil, neskôr vystúpili aj oni aby si dali cigaretu, otec záležitosť vybavil za 10 minút, pričom najdlhšie mu trvalo kým mu len niekto otvoril, na zvonenie najprv nikto neotváral, otec hádzal aj kamienky do okeníc, neskôr mu otvoril nejaký pán, chvíľu sa zhovárali a potom odišli. Keď sa otca pýtal, prečo to trvalo tak krátko tak mu uviedol, že s pánom nič nevybavil, že nič nemá. Svedok G. J. na pojednávaní dňa 7.11.2019 o.i. uviedol, že so štatutárnym zástupcom žalovaného a s jeho synom niekedy po lete 2015 išli do obce D., štatutárny zástupca žalovaného išiel s nejakými svojimi papiermi, ktoré sa týkali predkupných práv na niečo, oni zostali s jeho synom pri aute, štatutárny zástupca žalovaného sa pokúšal niekoho z nehnuteľnosti nájsť, potom mu otvoril nejaký pán, svedok si absolútne nepamätal a nevedel by ho popísať, štatutárny zástupca žalovaného prišiel s tým, že nepochodil a nič nevybavil. Ten pán otvoril bránu, odznelo tam nie, nie. Z uvedenej výpovede H. I., pri ktorej mu kládli otázky právny zástupcovia žalovaného aj žalobcu, ani pri vzájomnom hodnotení s ostatnými dôkazmi, nemožno nijako usudzovať, že došlo k doručeniu písomnej ponuky na realizáciu predkupného práva s riadnym obsahom žalobcovi. Nemohla byť potom pre rozhodnutie súdu relevantnou Ponuka na využitie predkupného práva datovaná 2.9.2015 (ktorú inak žalovaný súdu predložil až spolu so záverečnou rečou z 18.12.2020), ktorou mala G. B. v zastúpení žalovaným (bez preukázania splnomocnenia) dať žalobcovi ponuku na využitie predkupného práva ako spoluvlastníkovi predmetných nehnuteľností (za sumu 4 eur/1 m2), keď na nej uvedený text „odmietol podpísať prevzatie ponuky predkupného práva“ sám o sebe vyvracia neskoršie tvrdenie žalovaného o doručení písomnej ponuky žalobcovi, odhliadnuc od toho, že z vyššie uvedenej výpovede H. I. nevyplýva ani len tvrdenie o tom, že by mal ponuku a splnomocnenie so sebou, že by sa ich pokúsil doručiť žalobcovi, ani že mu ich doručil, ani že by ich tento odmietol prevziať, ani že by si urobil poznámku na danom dokumente. Žalobca doručenie tejto ponuky poprel. Odvolací súd na okraj uvádza, že aj v prípade zániku predkupného práva v konkrétnom vzťahu to neznamená, že predávajúci už nie je viazaný obsahom svojej ponuky danej spoluvlastníkovi. Aj v prípade zániku predkupného práva, v prípade prevodu spoluvlastníckeho podielu tretej osobe je totiž viazaný podmienkami uvedenými v ponuke, ich nedodržanie môže mať za následok porušenie predkupného práva (por. cenu v tvrdenej ponuke 4 eur/1 m2 a cenu v kúpnej zmluve 2.800 eur), predávajúci teda nemôže spoluvlastnícky podiel predať za nižšiu cenu alebo za ľahších podmienok, než uviedol v ponuke oprávnenému, nič však nebráni tomu, aby vec predal za vyššiu cenu alebo za ťažších podmienok, než uviedol v ponuke oprávnenému. Pokiaľ sa súd prvej inštancie nezaoberal Ponukou na využitie predkupného práva z 22.6.2016, zo strany žalovanej, adresovanou žalobcovi, odvolací súd považuje jeho postup rovnako za správny, nakoľko táto nebola pre rozhodnutie v predmetnej veci relevantnou, a to s poukazom na to, že kúpna zmluva medzi G. B. a žalovaným bola uzavretá už dňa 9.11.2015 a žalovaný žalobcovi ponúkal odkúpenie predmetných nehnuteľností za cenu niekoľkonásobne vyššiu ako ich sám získal. Odvolateľ taktiež namietal, že postup žalobcu sa zmenil, až po tom, čo ho oslovil pán H., podľa žalovaného bolo preukázané, že p. K. H., spoločník a konateľ spoločnosti JLM group, s.r.o., živí tento spor a sleduje tým vlastné záujmy (nadobudnutie predmetného pozemku za nižšiu ako trhovú cenu prostredníctvom tohto sporu), pričom motiváciou sú jednotné pozemkové úpravy ohľadom predmetných pozemkov, ktoré sa snaží p. H. docieliť, a ktorým nebolo vyhovené už v roku 2015, vzhľadom na námietky žalovaného, lebo tieto navrhované úpravy boli pre žalovaného (a dokonca aj žalobcu) značne nevýhodné. Návrh na zmenu pozemkových úprav inicioval p. H. prostredníctvom spoločnosti JLM group, s.r.o. znovu v roku 2018, teda v roku, kedy si „náhodne“ pán B. „rozmyslel“, že po troch rokoch nezáujmu o pozemky, vlastne tieto zrazu chce. I tento fakt spochybňuje vôľu žalobcu o nadobudnutie spoluvlastníckeho podielu k predmetným pozemkom, a potvrdzuje verziu konkludentného zrieknutia sa predkupného práva voči žalovanému a následnej snahy tretej osoby (p. H.) získať tento pozemok za priaznivejšiu ako súčasnú trhovú cenu. V konaní bol žalovaným predložený dôkaz (Podanie žalovaného vo veci OU-GA-PLO-2019/000374), a to podanie žalovaného vo veci pozemkových úprav, ktorým žalovaný nesporne preukázal skutočný cieľ sledovaný touto žalobou, nakoľko predmetné pozemky sa nachádzajú pod stavbou p. H., ani s týmto dôkazom sa súd prvého stupňa nijako nevysporiadal. Uvedený postup je nutné považovať skorej za zneužitie práva, nakoľko týmto síce právom aprobovaným spôsobom žalobca sleduje získanie vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, o ktorých

vlastníctvo však od počiatku nemá záujem, ale fakticky týmto inštitútom len zakrýva skutočnú vôľu pána H.. Zneužitie práva v zmysle rozsiahlej judikatúry nepožíva právnu ochranu, a táto by súdom mala byť jednoznačne v tomto prípade odmietnutá. Teda i v tomto prípade súd nesprávne právne vec posúdil v rozpore so zákonom a ustálenou judikatúrou (ktoré odvolateľ nekonkretizoval). Odvolací súd považuje túto námietku za nedôvodnú, nakoľko v predmetnej veci nebolo preukázané splnenie si ponukovej povinnosti G. B., nemohlo tak dôjsť ani k preukázaniu zániku predkupného práva nevyužitím ponuky oprávnenou osobou alebo jej odmietnutím. Podanie žalovaného vo veci OU-GA- PLO-2019/000374, týkajúce sa pozemkových úprav, ani to, či sa predmetné pozemky nachádzajú pod stavbou p. H., neboli relevantné pre rozhodnutie predmetnej veci, rovnako odvolacia argumentácia týkajúca sa tretej osoby nebola spôsobilá ovplyvniť závery súdu prvej inštancie o nepreukázaní splnenia si ponukovej povinnosti G. B.. V konaní žalobcu, ktorý sa právom aprobovaným spôsobom snaží získať spoluvlastnícky podiel na predmetných nehnuteľnostiach, ktorý žalovaný nadobudol v dôsledku nerešpektovania predkupného práva žalobcu, nemožno vidieť zneužitie práva žalobcom alebo nezáujem žalobcu o jeho vlastníctvo iba na základe predpokladov a domnienok žalovaného o prípadnom budúcom naložení s takýmto spoluvlastníckym podielom žalobcom. Žalovaný považoval napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie za nedostatočne odôvodnené, arbitrárne, teda nepreskúmateľné, kedy sa súd nevysporiadal so všetkými argumentmi žalovaného a zároveň absolútne ignoroval niektoré dôkazy predložené žalovaným, dôkazy hodnotil v rozpore so zákonom a niektoré nevykonal vôbec. S poukazom na už uvedené a po preskúmaní obsahu spisu a odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolací súd konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí v zmysle 220 ods. 2 . Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán v prejednávanom spore, výsledky vykonaného dokazovania a uviedol právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný spor a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Zistenia súdu prvej inštancie majú vecné i logické zakotvenie vo vykonaných dôkazoch a prijaté skutkové a právne závery sú odôvodnené zrozumiteľne a v súlade s ustálenou súdnou praxou, pri súčasnom zohľadnení ochrany subjektívneho práva oboch sporových strán, ich rovnosti v uplatnení práv, ochrany ich oprávnenej dôvery v právo, ako i predvídateľnosti súdneho rozhodnutia. Nedôvodnou tak bola odvolacia námietka žalovaného o nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku.

8. Súd prvej inštancie bol názoru, že pre spravodlivú úpravu práv a povinností sporových strán je potrebné žalobe vyhovieť s tým, že žalovanému musí byť v záujme riadnej vykonateľnosti rozsudku uložená nielen povinnosť realizovať ponuku smerom k žalobcovi, ale taktiež povinnosť v zmysle tejto ponuky ďalej postupovať, teda uzatvoriť zmluvu o prevode spoluvlastníckeho podielu k sporným nehnuteľnostiam na žalobcu za totožných podmienok, za akých ich nadobudol do vlastníctva on. Súd bol taktiež toho názoru, že žalobca podaním žaloby jednoznačne formuloval, že takúto ponuku mieni akceptovať za totožných podmienok, preto je podľa názoru súdu postačujúce, ak bude nahradený prejav vôle žalovaného pod kúpnou zmluvou, ktorej znenie bude tvoriť prílohu tohto rozsudku, pričom táto zmluva obsahuje totožné podmienky, za akých spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach nadobudol žalovaný. Podľa názoru súdu takéto rozhodnutie smeruje jednak k ochrane vlastníckeho práva a z neho vyplývajúceho predkupného práva a bude taktiež spravodlivým spôsobom usporadúvať vzájomné práva a povinnosti strán sporu. Odvolateľ namietal, že súd prvej inštancie rozhodol pri rozhodovaní o nahradení prejavu vôle v rozpore s prípustnými procesnými postupmi súdu, nakoľko súd nemôže nič meniť, upresňovať alebo doplňovať na podstatných náležitostiach zmluvy, pričom súd v napadnutom rozhodnutí doplňuje prejav vôle o splatnosti kúpnej ceny. Zároveň nahradzuje prejav vôle uzatvoriť takú zmluvu, ktorá nie je v zmysle katastrálneho zákona vkladuschopnou listinou (chýba rodné priezvisko kupujúceho). Odvolací súd k tejto námietke uvádza, že v prípade druhej zákonnej možnosti nápravy porušenia predkupného práva sa oprávnený spoluvlastník žalobou domáha, aby súd rozhodol, že sa nahradzuje prejav vôle žalovaného uzavrieť zmluvu navrhovaného obsahu, uvedením textu zmluvy alebo uzavrieť zmluvu, ktorej text tvorí prílohu rozsudku (porov. rozhodnutie NS ČR sp. zn. ). Pri rozhodovaní o nahradení prejavu vôle súd nemôže nič na podstatných náležitostiach zmluvy meniť, doplňovať, či upresňovať (rozhodnutie NS ČR sp. zn. ), je vylúčené aby neurčité, prípadne v zmluve chýbajúce údaje, boli napravované výkladom prejavu vôle účastníkov zmluvy. Obsahom zmluvy musia byť rovnaké podmienky, za ktorých nadobudol nadobúdateľ podiel na veci od pôvodného podielového spoluvlastníka (porov. rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. ). Do výroku rozhodnutia teda súd pojme celé znenie zmluvy alebo zmluvu pripojí ako

neoddeliteľnú súčasť rozhodnutia. Len čo rozsudok o nahradení prejavu vôle nadobudne právoplatnosť, účinkom tejto právoplatnosti je, že zmluva sa považuje za uzavretú dňom právoplatnosti rozhodnutia. Pri formulácii výroku rozhodnutia musí súd dbať, aby vyjadroval to čoho sa žalobca žalobou skutočne domáhal (porov. rozhodnutie NS ČR sp. zn. ). Súd je pritom viazaný žalobným návrhom žalobcu ( ). Viazanosť súdu žalobným návrhom však neznamená úplnú a bezpodmienečnú viazanosť formuláciou (doslovným znením, slovným vyjadrením) petitu. Zo žaloby a jej petitu musí byť jasné a zrejmé, čoho sa žalobca domáha (a týmto je súd viazaný), nie je nevyhnutne viazaný exaktným spôsobom, akým žalobca petit formuloval. Súd preto neprekročí žalobný návrh, ak enunciát rozsudku nebude doslovne zhodný s vyjadrením petitu. V súlade s princípom neformálnosti súd posudzuje podanie (a teda aj žalobu vrátane žalobného návrhu) podľa obsahu. Ostatne uvedenú námietku žalovaného odvolací súd považoval za čiastočne dôvodnú, preto zosúladil výrok rozhodnutia v časti o splatnosti kúpnej ceny so zmluvou a výrok formulačne upresnil. Nebolo však možné na základe vyššie uvedeného doplniť chýbajúci údaj (rodné priezvisko kupujúceho) do zmluvy (ako navrhoval žalobca), tento údaj bol však doplnený do záhlavia tohto rozsudku odvolacieho súdu.

9. Podľa uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. z 3.7.2003: "Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces."

10. Odvolací súd riadiaci sa vyššie uvedenými úvahami a osvojujúci si aj dôvody súdu prvej inštancie preto podľa napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v jeho I. výroku právne zmenil (pri zachovaní spôsobu rozhodnutia a teda faktickom potvrdení rozsudku v takejto časti), nakoľko tu muselo dôjsť k zosúladeniu výroku rozsudku v časti o splatnosti kúpnej ceny so zmluvou.

11. Podľa a ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. Ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie. Podľa trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Nakoľko odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie, bolo potrebné znovu rozhodnúť aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie a tiež o nároku na náhradu trov odvolacích konaní (vrátane konania o nariadenie neodkladného opatrenia). V novom rozhodnutí o nároku na náhradu trov konania je premietnutý úspech strán v celom konaní. Odvolací súd rozhodol tak, že žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov tohto konania (ako celku, teda prvoinštančného i odvolacích konaní) v plnom rozsahu z dôvodu jeho plného úspechu v spore (súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel, formálnou zmenou rozsudku žalobca neutrpel, keďže išlo o faktické potvrdenie). Odvolací súd nevidel (ani strany netvrdili) žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočné nepriznanie náhrady trov konania (aplikáciu ust. ).

12. Tento rozsudok prijal senát odvolacieho súdu hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( ) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. ( ) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. ( ) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n/. ( ) Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. ( ) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( ) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( ) Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. ( ) Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa . ( ) Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil. ( ) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. ( ) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. ( ) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( ) Súd vždy poučí strany o ich práve zvoliť si advokáta a o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci. ( ) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. ( ) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. ( ) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.( ) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. ( ) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. ( ) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. ( )

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. ( ) Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. ( ) Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( ) V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. ( )