Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_63Cpr-4-2020.pdf
PDF · 97.03 KB
Case nature
Area
Subarea
63Cpr/4/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudkyňou JUDr. Martinou Mésarošovou, v spore žalobkyne: Q. B., narodenej X. X. XXXX, prechodne pobytom V. XA, XXX XX V., štátnej občianky H., proti žalovanej: SAMOVAR plus s. r. o., so sídlom Agátová 3406/7A, 841 01 Bratislava, IČO: 47 189 291, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanej sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou, osobne podanou na Okresnom súde Bratislava III dňa 22. 7. 2020, domáhala určenia, že pracovný pomer na základe pracovnej zmluvy zo dňa 3. 3. 2020 bol skončený neplatne oznámením o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe, náhrady mzdy v sume 1.680,- eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.680,- eur od 1. 7. 2020 až do zaplatenia a náhrady trov konania.
2. Žalobu skutkovo odôvodnila tým, že dňa 3. 3. 2020 žalovaná uzatvorila so žalobkyňou pracovnú zmluvu s dňom nástupu do práce 3. 3. 2020. Pracovný pomer sa uzatváral na dobu neurčitú, pracovná pozícia bola „Prevádzkar ubytovacieho, stravovacieho zariadenia“. Pracovný pomer bol dohodnutý so skúšobnou dobou 3 mesiace, mzda vo výške 840,- eur mesačne. Žalobkyni bolo na WhatsApp doručené oznámenie o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe, a to ku dňu 29. 5. 2020. Žalovaná má reštauráciu na ulici Zámocká 6873/16, 811 01 Bratislava. Dňa 13. 3. 2020 reštaurácia bola zavretá opatrením Úradu verejného zdravotníctva SR č. OLP/2576/2020 zo dňa 12. 3. 2020. S účinnosťou od 20. 5. 2020 bolo povolené otvorenie reštaurácie nariadením Úradu verejného zdravotníctva SR č. OLP/4083/2020 zo dňa 19. 5. 2020. Reštaurácia bola otvorená od 20. 5. 2020 do 22. 5. 2020.
3. Žalovaná za mesiace 3/2020 až 5/2020 nevyplatila mzdu žalobkyni. Od marca do dňa podania žaloby žalobkyňa nevykonáva prácu v reštaurácii žalovanej. Dňa 22. 7. 2020 podala žalobkyňa na Okresný súd Bratislava III návrh na vydanie platobného rozkazu o zaplatenie mzdy za mesiace 3/2020 až 5/2020.
4. Žalobkyňa mala za to, že žalovaná neplatne skončila pracovný pomer, a to z dôvodu, že riadne nedoručila oznámenie o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe, pretože nedošlo k doručeniu do vlastných rúk. Zamestnávateľ jej doručil oznámenie na WhatsApp. Podľa ustanovení Zákonníka práce žalovaná mala doručiť oznámenie o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe do vlastných rúk žalobkyne na pracovisku, v jej byte alebo kdekoľvek bude zastihnutá a ak nebolo to možné, mal doručiť poštovým podnikom ako doporučenú zásielku s doručenkou a poznámkou „do vlastných rúk". Doručenie na WhatsApp podľa vyjadrenia žalobkyne nespĺňa podmienku doručenia do vlastných rúk,
pretože nedošlo k prevzatiu originálu oznámenia o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe. Žalobkyňa zároveň uviedla, že písomne neoznámila žalovanej, že trvá na tom, aby ju ďalej zamestnávala a v budúcnosti to nebude oznamovať žalovanej.
5. Súčasne žalobkyňa uviedla, že si uplatňuje nárok na náhradu mzdy za výpovednú dobu dvoch mesiacov. Žalovaná mala do 30. 6. 2020 žalobkyni vyplatiť náhradu mzdy cca vo výške 1.680,- eur. Žalobkyňa nie je účtovníčkou a nevie vyčísliť náhradu mzdy za výpovednú dobu dvoch mesiacov. Žalovaná jej neposkytla výplatné pásky a bez vyjadrenia odborne spôsobilej osoby nie možné zistiť presnú výšku pohľadávky žalovanej, preto žiadala o zabezpečenie odborného vyjadrenia odborne spôsobilej osoby, ktorá vyčísli výšku náhrady mzdy za výpovednú dobu dvoch mesiacov. Žalobkyňa si uplatnila voči žalovanej nárok na zákonný úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.680,- eur od 1. 7. 2020 až do zaplatenia. Žalobkyňa poukázala na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, a to uznesenia NS SR sp. zn. 6Cdo/32/2012 zo dňa 14. 8. 2013, uznesenia NS SR sp. zn. 1Cdo/180/2009 zo dňa 27. 10. 2009, rozsudku NS SR 5MCdo/8/2012 zo dňa 26. 1. 2015, ďalej uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II ÚS 494/2013 zo dňa 9. 10. 2013 a iné.
6. Na preukázanie svojich skutkových tvrdení žalobkyňa predložila listinné dôkazy: výpis z účtu, fotokópiu pracovnej zmluvy, oznámenia o skončení pracovného pomeru a potvrdenia o zamestnaní.
7. Žalovanej bola žaloba s prílohami, uznesením na vyjadrenie sa k žalobe a poučením doručená dňa 25. 11. 2020. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila, neoznačila ani nepredložila žiadne prostriedky procesnej obrany.
8. Súd nariadil pojednávanie na deň 9. 3. 2022, na ktoré sa dostavila žalobkyňa, nedostavila sa žalovaná, ktorá mala doručenie predvolania na pojednávanie vykázané náhradným spôsobom v súlade s § 111 ods. 3 CSP. Súd postupoval podľa § 180 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), vec na tomto pojednávaní prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalovanej.
9. Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že zotrváva na podanej žalobe, žiadala, aby jej súd vyhovel a doplnila, že oznámenie o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe jej bolo doručené 27. 5. 2020.
10. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobkyňou predloženými listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový a právny stav:
11. Žalobkyňa ako zamestnanec na jednej strane uzatvorila so žalovanou ako zamestnávateľom na strane druhej dňa 3. 3. 2020 pracovnú zmluvu, na základe ktorej žalobkyňa pracovala pre žalovanú na pozícii prevádzkar ubytovacieho, stravovacieho zariadenia, na dobu neurčitú so základnou zložkou mzdy 840,- eur v hrubom za mesiac. Ako deň nástupu do práce bol dojednaný deň 3. 3. 2020 a skúšobná doba bola dohodnutá na tri mesiace.
12. Žalovaná oznámením zo dňa 26. 5. 2020 oznámila žalobkyni, že využíva § 72 ods. 1 ZP a jej pracovný pomer, ktorý vznikol na základe pracovnej zmluvy zo dňa 3. 3. 2020, končí v skúšobnej dobe ku dňu 29. 5. 2020. Oznámenie bolo žalobkyni doručené 27. 5. 2020 prostredníctvom aplikácie WhatsApp.
13. Z potvrdenia o zamestnaní zo 16. 6. 2020 vyplýva, že žalobkyňa bola zamestnankyňou žalovanej od 3. 3. 2020 do 29. 5. 2020 a ku dňu skončenia pracovného pomeru sa žalobkyni do doby trvania pracovného pomeru započítalo 0 rokov a 88 dní.
14. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava III, č. k. 60Cpr/20/2020-36 z 30. 4. 2021, súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni 2.250,- eur s príslušenstvom (I. výrok) a žalobkyni nárok na náhradu trov konania nepriznal (II. výrok). Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 31. 5. 2021 v I. výroku a dňa 16. 6. 2021 v II. výroku.
15. Podľa § 42 ods. 1 Zákonníka práce (ďalej len „ZP“), pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom, ak tento zákon neustanovuje inak. Jedno písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi.
16. Podľa § 45 ods. 1 ZP, v pracovnej zmluve možno dohodnúť skúšobnú dobu, ktorá je najviac tri mesiace, a u vedúceho zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu a vedúceho zamestnanca, ktorý je v priamej riadiacej pôsobnosti tohto vedúceho zamestnanca, je najviac šesť mesiacov. Skúšobnú dobu nemožno predlžovať.
17. Podľa § 45 ods. 2 ZP, skúšobná doba sa predlžuje o čas prekážok v práci na strane zamestnanca.
18. Podľa § 45 ods. 3 ZP, skúšobná doba sa musí dohodnúť písomne, inak je neplatná.
19. Podľa § 59 ods. 1 ZP, pracovný pomer možno skončiť a) dohodou, b) výpoveďou, c) okamžitým skončením, d) skončením v skúšobnej dobe.
20. Podľa § 72 ods. 1 ZP, v skúšobnej dobe môže zamestnávateľ a zamestnanec skončiť pracovný pomer písomne z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu, ak ďalej nie je ustanovené inak. Zamestnávateľ môže skončiť pracovný pomer v skúšobnej dobe s tehotnou ženou, matkou do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacou ženou len písomne, vo výnimočných prípadoch, ktoré nesúvisia s jej tehotenstvom alebo materstvom, a musí ho náležite písomne odôvodniť, inak je neplatné.
21. Podľa § 72 ods. 2 ZP, písomné oznámenie o skončení pracovného pomeru sa má doručiť druhému účastníkovi spravidla aspoň tri dni pred dňom, keď sa má pracovný pomer skončiť.
22. Podľa § 77 ZP, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.
23. Podľa § 79 ods. 1 ZP, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.
24. Vzhľadom na to, že žalobkyňa je štátnou občiankou H., súd sa primárne zaoberal otázkou právomoci súdov Slovenskej republiky na prejednanie a rozhodnutie v spore. Právomoc slovenských súdov v spore je daná podľa § 37a písm. a) zákona č. 97/1963 Z. z. o medzinárodnom práce súkromnom a procesnom, podľa ktorého právomoc slovenského súdu je daná aj vo veciach týkajúcich sa pracovných zmlúv, ak je žalobcom zamestnanec, ktorý má bydlisko na území Slovenskej republiky, preto súd dospel k záveru, že právomoc súdov SR je daná. Pokiaľ ide o posúdenie rozhodného práva, súd ako rozhodné právo v prejednávanom spore určil právo slovenské, a to podľa § 16 ods. 1 vety prvej zákona č. 97/1963 Z. z., podľa ktorého pomery z pracovnej zmluvy sa spravujú - pokiaľ sa účastníci nedohodnú na niečom inom
- právom miesta, kde pracovník vykonáva prácu.
25. V ďalšom sa súd zaoberal posúdením, či bola žaloba podaná včas, keď lehota na uplatnenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru začína plynúť odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť a ide o hmotnoprávnu lehotu, čo znamená, že posledný deň tejto lehoty musí byť žaloba doručená súdu, v opačnom prípade uvedený nárok zaniká. Súd ustálil, že oznámenie o skončení pracovného pomeru bolo žalobkyni doručené dňa 27. 5. 2020 a pracovný pomer sa mal skončiť 29. 5. 2020, pričom žaloba bola podaná na súde dňa 22. 7. 2020, teda včas.
26. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že sporové strany uzatvorili medzi sebou pracovnú zmluvu dňa 3. 3. 2020, v ktorej žalovaná vystupovala na strane zamestnávateľa a žalobkyňa na strane zamestnanca. Z pracovnej zmluvy vyplynulo, že nástup do práce bol dohodnutý dňom 3. 3. 2020 a pracovný pomer sa dojednal so skúšobnou dobou 3 mesiace. Iné ako žalobkyňou predložené listinné dôkazy nebolo potrebné vykonať, predmetom sporu bolo iba právne posúdenie, keď skutkový stav tvrdený žalobkyňou žalovaná nerozporovala.
27. K formálnym náležitostiam skončenia pracovného pomeru v skúšobnej dobe patrí jeho písomná forma. Jej nedostatok však zákon nesankcionuje neplatnosťou tohto právneho úkonu. Písomné oznámenie o skončení pracovného pomeru treba doručiť druhému účastníkovi najmenej tri dni pred dňom zamýšľaného skončenia pracovného pomeru. Nedodržanie tejto lehoty nespôsobuje neplatnosť tohto zrušovacieho prejavu. Toto písomné oznámenie má len poriadkový charakter. Ak sa však účastníci v písomnej pracovnej zmluve dohodli, že oznámenie o skončení pracovného pomeru sa doručí druhej strane najneskôr tri dni pred dňom, kedy sa má pracovný pomer skončiť, dohodli tým aj konkrétnu podmienku na účinné skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe (Barancová, H. a kol. Zákonník práce. Komentár. 1. vydanie. Bratislava : C. H. Beck, 2017, 1424 s.).
28. Podstatnou náležitosťou skončenia pracovného pomeru v skúšobnej dobe je zrušovací prejav, z ktorého vyplýva skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe.
29. S poukazom na uvedené mal súd za to, že žalovaná právne legitímnym a zákonným spôsobom ukončila pracovný pomer so žalobkyňou v rámci plynutia skúšobnej doby v súlade s § 72 ods. 1 ZP, z ktorého obsahu vyplýva, že pracovný pomer môže v skúšobnej dobe skončiť tak zamestnanec, ako aj zamestnávateľ, a to kedykoľvek v priebehu skúšobnej doby, či už s uvedením dôvodu, alebo aj bez uvedenia dôvodu. Nedostatok písomnej formy oznámenia zákon nesankcionuje neplatnosťou tohto právneho úkonu; teda žalovaná mohla skončiť pracovný pomer so žalobkyňou v skúšobnej dobe aj formou textovej správy, ktorá bola odoslaná prostredníctvom aplikácie WhatsApp. Zákonník práce sankcionuje nedodržanie písomnej formy len v prípade § 72 ods. 1 vety druhej, kde s účinnosťou od 1. 9. 2011 sa do zákonného ustanovenia § 72 doplnili výnimky, týkajúce sa osobitne chránených zamestnancov, u ktorých nemožno uplatniť skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe z uvedenia dôvodu alebo z akéhokoľvek dôvodu, resp. skončenie pracovnej pomeru u týchto chránených zamestnancov musí byť vždy v písomnej forme s náležitým písomným odôvodnením. V prípade nesplnenia tejto zákonnej povinnosti, zákonodarca na takýto právny úkon viazal sankciu jeho neplatnosti. V prípade skončenia pracovného pomeru v skúšobnej dobe so zamestnancom by teda postačovalo aj ústne oznámenie, podstatné je, že žalovaná žalobkyni oznámila skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe, čo nebolo sporné. Ak teda žalovaná oznámila žalobkyni skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe, doručila jej toto oznámenie prostredníctvom aplikácie WhatsApp, dostalo sa do dispozičnej sféry žalobkyne. Žalovaná tak urobila v priebehu skúšobnej doby dňa 27. 5. 2020, keď skúšobná doba mala uplynúť 3. 6. 2020. Súd pri rozhodovaní vychádzal aj z tej skutočnosti, že zmluvné strany sa nedohodli na písomnej forme skončenia pracovného pomeru ako na podmienke platného skončenia pracovného pomeru v skúšobnej dobe, kedy by sa vyžadovala písomná forma, preto došlo k platnému skončeniu pracovného pomeru v skúšobnej dobe. Oznámenie bolo vyhotovené písomne, bolo odfotené a odoslané žalobkyni. Súd zastáva názor, že v obsahu oznámenia je prejavený jednoznačný úmysel žalovanej ukončiť so žalobkyňou pracovný pomer počas plynutia skúšobnej doby, aj keď tento bol doručený len prostredníctvom aplikácie WhatsApp. Čo sa týka dodržania 3-dňovej lehoty doručenia oznámenia, táto je bez právneho významu, keďže ani jej nedodržanie nespôsobuje neplatnosť skončenia pracovného pomeru, ale ide skôr o etické pravidlo. Pokiaľ ide o nevyplatenie mzdy žalobkyni za mesiace 3/2020 až 5/2020, táto otázka už bola právoplatne vyriešená v konaní 60Cpr/20/2020.
30. Keďže nebol preukázaný základ nároku (o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru), súd sa už nárokmi na náhradu mzdy nezaoberal a aj v tejto časti bola žaloba nedôvodná a súd ju zamietol.
31. Ďalšie tvrdenia a námietky strán sporu boli nadbytočné a v danej veci aj bez právneho významu, preto súd nepovažoval za potrebné sa s nimi osobitne vysporiadavať. Podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu argumentáciu nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie vo veci samej, preto súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.
32. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
33. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
34. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
35. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
36. Žalovaná mala vo veci plný úspech, preto by jej podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP patrila náhrada trov konania. Žalovanej však v konaní žiadne trovy nevznikli, preto jej náhrada trov konania nebola priznaná. Pri tomto rozhodnutí súd vychádzal aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo dňa 28. 2. 2018, sp. zn. 7Cdo/14/2018, podľa ktorého je v súlade s článkom 17 základných princípov CSP, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa strane nárok na náhradu trov konania neprizná.
Poučenie:
Proti I. výroku tohto rozsudku, ktorým súd rozhodol o veci samej, je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP).
Proti II. výroku tohto rozsudku, ktorým súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania, je prípustné odvolanie (§ 357 písm. m/ CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 CSP). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods. 2 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a uvedenie spisovej značky prebiehajúceho konania /§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP/) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /odvolacie dôvody/ a čoho sa odvolateľ domáha /odvolací návrh/ (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.