Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cob/55/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Radomského a členov senátu JUDr. Viery Zoľákovej a JUDr. Milana Majerníka, v právnej žalobcu: PB PLAY s.r.o., so sídlom Železničná 82/17, 017 01 Považská Bystrica, IČO: 43 856 713, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou KONCOVÁ & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Kpt. Jaroša 1312/29, 911 01 Trenčín, IČO: 47 256 907, proti žalovanému: Milan Husár HM, s miestom podnikania Obrancov mieru 358, 059 34 Spišská Teplica, IČO: 32849753, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Marcel Mašan, s.r.o., so sídlom Školská 257, 059 91 Veľký Slavkov, IČO: 36 858 935, v konaní o zaplatenie 13.160,85 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. -245 zo dňa 19.08.2021, jednohlasne takto

rozhodol:

I. Potvrdzuje rozsudok v napadnutom výroku I. a III.

II. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca v upomínacom konaní žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 13.160,85 eur s 8 % p.a. z omeškania zo sumy 13.798,- eur od 01.06.2017 do 29.01.2018 a zo sumy 13.160,85 eur od 30.01.2018 do zaplatenia nakoľko bola uzavretá mandátna zmluva IVT č. XX a došlo k ukončeniu uvedenej zmluvy a vznikol dlh vo výške 13.848,- eur z titulu nevyplatených odvodov tržby. Dňa 05.12.2016 bola uzavretá dohoda o uznaní záväzku a žalovaný čiastočne uhradil len sumu 50,- eur. Uvedený záväzok mal byť uhradený do 31.05.2017 a dňa 29.01.2018 bolo uhradených 637,15 eur. Žalobcovi bol zaslaný jednostranný zápočet zo dňa 11.01.2018, ktorý nie je dôvodný. Žalobca pripojil k žalobe mandátnu zmluvu, dohodu o uznaní záväzku, jednostranný zápočet, výpisy o pohybe na bežnom účte, emailová komunikácia zo dňa 18.01.2018 a 22.06.2018, dohodu o pracovnej činnosti u L. H., dohoda o skončení pracovného pomeru u R. P., oznámenie o prevádzkovaní žrebovej vecnej lotérie zo dňa 12.12.2014, 04.12.2015, mzdový list za r. 2015, r. 2016 P. R., mzdový list za r. 2015 a r. 2016 u L. H., výpisy z účtu B. P. D..T.. u žalobcu, mesačný výkaz poistného a príspevkov z 01/2015 -12/2015, mesačný výkaz poistného a príspevkov - príloha - 01 až 12/2015, mesačný výkaz poistného a príspevkov 01/2016 až 05/2016, mesačný výkaz poistného a príspevkov - príloha 01/2016 až 05/2016, odpoveď na výzvu žalovaného zo dňa 11.01.2018, predžalobná výzva zo dňa 22.05.2018, ukončenie mandátnej zmluvy, mzdový list Č. E. r. 2016, X. R. - mzdový list r. 2015, T. F. - mzdový list r. 2015.

2. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že cit.:

„I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 13 160,85 Eur s 8 % p.a. úrokom z omeškania zo sumy 13 798,-- Eur od 01.06.2017 do 28.01.2018 a 8 % p. a. úrokom z omeškania zo sumy 13 160,85 Eur od 30.01.2018 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta. III. Súd priznáva žalobcovi voči žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %.“

3. Právne súd prvej inštancie vec posúdil podľa ust. a , , , , a .

4. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie skutkovo odôvodnil tým, že v písomných vyjadreniach právny zástupca žalobcu poukázal na to, že v zmysle zákona o hazardných hrách mohol zamestnancov zamestnávať od 01.04.2013 len prevádzkovateľ hazardnej hry. Porušenie povinnosti zabezpečiť v herni stály dozor na základe pracovného pomeru s prevádzkovateľom hazardnej hry bolo zákonom o hazardných hrách sankciované uložením pokuty. V herni Z. zabezpečoval do 31.03.2015 stály dozor iný prevádzkovateľ hazardnej hry, ktorý v herni v tom čase prevádzkoval videohry. Žalobca ako prevádzkovateľ žrebovej vecnej lotérie zabezpečoval stály dozor od 01.04.2015 do 30.04.2016. Na základe dohôd o pracovnej činnosti vykonávali počas r. 2015 a r. 2016 zamestnanci H. L. a R. P. v herni stály dozor v rozsahu 6 hodín týždenne, 24 hodín mesačne podľa rozpisu pracovných smien žalobcu ako zamestnávateľa. Na základe dohôd o pracovnej činnosti vyplácal žalobca zamestnancom mzdu a odvádzal za nich odvody do Sociálnej poisťovni a zdravotne poisťovne a menované v tom istom čase vykonávali pre žalovaného na základe pracovných zmlúv prácu ako krupiérky. Mzdy a odvody, ktoré žalovaný vyplatil jednotlivým zamestnancom v celkovej výške 13.160,85 eur boli vyplatené za vykonanie práce krupiérov a týkali sa pracovného pomeru so spoločnosťou R. B. H. T..I..N.. Zamestnanci v herni v rovnakom čase vykonávali súčasne prácu pre dvoch zamestnávateľov, a to tak pre žalobcu a zároveň pre spoločnosť R. B. H. T..I..N.. Na pojednávaniach právny zástupca žalobcu uviedol, že bolo riadne preukázané, že existoval pracovnoprávny vzťah s jednotlivými zamestnankyňami, ktoré boli v súbežných pracovnoprávnych vzťahoch aj so žalobcom a žalovaným a aj vyplatenie mzdy. Žalovaný nepreukázal existenciu pohľadávky, ktorú si započítal a ani to, že takáto pohľadávka bola započítateľná. Z čl. 2 bod. 1 pod 4 odrážkou boli v mandátnej zmluve dohodnuté povinnosti žalovaného, kde bolo uvedené, že bude vykonávať IVT na svoje náklady, teda aj nad rámec toho, že existovali pracovnoprávne vzťahy medzi žalobcom a konkrétnymi zamestnankyňami. Z uvedenej zmluvy nevyplýva povinnosť žalobcu znášať náklady spojené s činnosťou v predmetnej herni. Žalovaný nepreukázal právny dôvod, z ktorého mala vzniknúť postúpená pohľadávka, ktorú vzniesol ako kompenzačnú námietku. Žalovaný uznal záväzok dohodou o uznaní záväzku a čiastočne plnil. Úroky sú uplatňované od 01.06.2017 lebo v čl. 3 dohody o uznaní záväzku je uvedené, že dlžník sa zaväzuje uhradiť záväzok do 31.05.2017. Nárok je uplatňovaný v zmysle čl. 2 bod 8 a nasledujúcich. Žalovaný uhradil sumu 637,15 eur a bola pripísaná na účet žalobcu dňa 29.01.2018. Žalovaný nepreukázal právny dôvod, z ktorého mala vzniknúť pohľadávka. V dôsledku vydania platobného rozkazu Okresným súdom Banská Bystrica č. k. zo dňa 26.06.2019 bol podaný odpor, v ktorom bolo namietané, že započítanie je dôvodné a nárok zanikol započítaním. Boli vyplatené mzdy a odvody zamestnancom v celkovej sume 13.160,85 eur a táto pohľadávka bola postúpená na základe zmluvy o postúpení medzi žalovaným a spoločnosťou R. B. H. T..I..N.., o čom bol žalobca upovedomený v oznámení o započítaní. Herňa nebola prevádzkovaná žalovaným, ale žalobcom a žalobca nevie preukázať skutočnosť, že s týmito zamestnancami mal uzatvorené pracovné zmluvy a vyplácal im mzdy. Zamestnanci boli platený spoločnosťou R. B. H. T..I..N.. Žalovaný pripojil k žalobe dôkazy a to mzdový list zamestnankýň L. H., P. R., B. P. za rok 2015-2016, zmluvu o postúpení pohľadávky, pracovné zmluvy u R. P.Š., P. B., H. L., jednostranný zápočet, výpis z účtu o úhrade 637,15 eur. V písomných vyjadreniach právny zástupca žalovaného poukázal na to, že z dôkazov o vyplatení mzdy H. L. D. R. P. nie je zrejmé aká suma ktorej zamestnankyni bola vyplatená žalobcom a podľa výpisov z poisťovne E. D..T.. bola pani L. poistná v poisťovni C. D..T.. a pani P. vo L.. Dokladové platby zo Sociálnej poisťovne sú uhrádzané na účet Sociálna poisťovňa - pobočka Y. P. a nie pobočka Y.. Na pojednávaniach právny zástupca žalovaného uvádzal, že podstatou sporu je pohľadávka žalobcu, ktorá bola započítaná s pohľadávkou žalovaného. Žalovaný v herni patriacej žalobcovi zabezpečil zamestnancov. Týchto zamestnancov zabezpečoval právny predchodca žalovaného a platil im mzdu a voči žalobcovi si uplatnil pohľadávku náhrady tejto mzdy, kde práce vykonávali pre žalobcu a táto suma bola vyčíslená vo výške 13.160,85 eur. Jednalo sa o pracovníčky H. L., P. B. D. R. P.S.. Pokiaľ žalobca nepreukázal, že tieto pracovníčky zamestnával a platil, tak započítaná pohľadávka je dôvodná. Neexistoval sumár vyplatených miezd a uvádzané účty žalobcom, kde on vyplácal mzdy boli iné ako účty, na ktoré vyplácal mzdy žalovaný týmto osobám. Takisto nekorešpondovali vyplácané odvody do zdravotných poisťovní s tými, ktoré tieto pracovníčky dokladovali žalovanému. Odvody do Sociálnej poisťovni boli zasielané do pobočky Y. P., hoci tieto pracovníčky pracovali v Y. a mali byť poukazované do Sociálnej poisťovni Y.. Žalobca jednostranné započítanie vrátil späť, s tým, že ho

neuznáva. Z predložených dôkazov je zrejmé, že žalobca mal uzavretú dohodu o pracovnej činnosti so zamestnankyňou H. L. a z odmeny vo výške 50,- eur zaplatil odvod do Sociálnej poisťovne za júl

- december r. 2015 a január r. 2016 a táto odmena nesúvisí s prácou v herni. Pri dohode o skončení pracovného pomeru s R. P. nie je zrejmé odkedy a v akej výške jej bola vyplatená odmena. V konaní nebolo preukázané existencia záväzku žalovaného voči žalobcovi a to, že týchto zamestnancov platil aj žalobca a že boli zamestnanci jeho spoločnosti. Neboli predložené výkazy Sociálnej poisťovni u p. L. a p. P., ktoré pracovali v herni Z.. Žalobca ich nemal zamestnaných ako zamestnancov v herni Z. a týchto nevyplatil a ani za nich neodvádzal odvody a žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Výkazy Sociálnej poisťovne boli zdokladované k iným osobám ako pracovali u žalovaného. Teda tieto sa netýkali zamestnancov, ktorí pracovali v herni žalovaného. Spoločnosť R. B. H. T..I..N.. bola v zmysle ústnej zmluvy správcom herne, ktorej prevádzkovateľom bol žalobca. Išlo o herňu žalobcu a nie spoločnosti R. B. H. T..I..N.. a v tejto herni pracovali výlučne zamestnanci spoločnosti R. B. H. T..I..N.., ktorá aj vyplácala mzdy týmto zamestnancom. Žalobca ako prevádzkovateľ herne mal na základe účinného od 01.01.2017 zabezpečovať prevádzku herne prostredníctvom vlastných zamestnancov a teda žalobca mal mať uzavretý pracovný úväzok s týmito zamestnancami alebo mal mať vlastných zamestnancov, ktorých by platil. Žalobca nemal žiadnych zamestnancov a týmto nevyplácal mzdu a preto vznikol spoločnosti R. B. H. T..I..N.. nárok na náhradu mzdy za týchto zamestnancov. Ak mandátna zmluva obsahovala niečo iné, minimálne od 01.01.2017 boli tieto ustanovenia zmluvy neplatné, lebo zákon má prednosť pred zmluvou. Povinnosť mať v herni vlastných zamestnancov neumožňuje iný výklad ako ten, že žalobca tam má mať svojich zamestnancov a má ich platiť. Je vecou žalobcu, že tieto pohľadávky odmietol započítať a nárok zanikol započítaním dňa 11.01.2018. Žalovaný zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 10.01.2018 odkúpil pohľadávku od spoločnosti R. B. H. T..I..N.. vo výške 13.160,85 eur, ktorá predstavovala zaplatené mzdy a odvody zamestnancom v herni Z., Y. č. XX, Y. a išlo o herňu žalobcu. Išlo o pohľadávku, ktorá predstavovala pomernú časť miezd, ktoré mal žalobca zaplatiť za prácu, ktorú vykonávali ako stály dozor herne jeho zamestnanci. Žalobca mal mať vlastných zamestnancov na výkon stáleho dozoru. Žalobca nepreukázal v konaní, že by vyplácal akékoľvek mzdy zamestnancov, ktorí pracovali v herni a že by mal uzatvorené zmluvy o výkone práce v prospech žalobcu a že by platil za zamestnancov odvody a dane. Jednostranným zápočtom bola odkúpená pohľadávka vo výške 13.160,85 eur a započítaná k pohľadávke 13.798,- eur a rozdiel bol poukázaný na účet žalobcu. Pohľadávka žalobcu zanikla pred podaním žaloby. Žalobca nepreukázal nárok a obchodné vzťahy medzi žalobcom a žalovaným boli ukončené v r. 2018. Žalovaný na pojednávaní poukázal na to, že existovala medzi štatutárnym zástupcom žalobcu a ním ústna dohoda, že sa budú zamestnávať zamestnanci a potom sa to refunduje a zamestnancom sa budú vyplácať nároky súvisiace s tým. V herni musel byť stály dozor v zmysle zákona a musel byť počas celej otváracej doby. Po vykonaní jednostranného zápočtu bol uhradený rozdiel v sume 637,15 eur. Medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá dňa 26.11.2012 mandátna zmluva. Dňa 05.12.2016 bola uzavretá dohoda o uznaní záväzku vyplývajúcej z mandátnej zmluvy IVT č. XX a z uvedenej dohody o uznaní záväzku žalovaný uhradil 637,15 eur dňa 29.01.2018. Dňa 11.01.2018 žalovaný učinil jednostranný zápočet v sume 13.160,85,- eur, ktorý žalobca neuznal a vrátil žalovanému. Zmluvou o postúpení pohľadávok medzi R. B. H., T..I..N.. a žalovaným bola postúpená pohľadávka vo výške 13.160,85 eur.

5. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil tým, že vykonal dôkazy, a to: výsluch právneho zástupcu žalobcu a žalovaného, žalovaného, oboznámenie sa s listinnými dôkazmi - mandátna zmluvu, dohoda o uznaní záväzku, jednostranný zápočet, výpisy o pohybe na bežnom účte, emailová komunikácia zo dňa 18.01.2018 a 22.06.2018, dohodu o pracovnej činnosti u L. H., dohoda o skončení pracovného pomeru u R. P., oznámenie o prevádzkovaní žrebovej vecnej lotérie zo dňa 12.12.2014, 04.12.2015, mzdový list za r. 2015, r. 2016 P. R., mzdový list za r. 2015 a r. 2016 u L. H., výpisy z účtu B. P. D..T.. u žalobcu, mesačný výkaz poistného a príspevkov z 01/2015 -12/2015, mesačný výkaz poistného a príspevkov - príloha - 01 až 12/2015, mesačný výkaz poistného a príspevkov 01/2016 až 05/2016, mesačný výkaz poistného a príspevkov - príloha 01/2016 až 05/2016, odpoveď na výzvu žalovaného zo dňa 11.01.2018, predžalobná výzva zo dňa 22.05.2018, ukončenie mandátnej zmluvy, mzdový list Č. E. r. 2016, X. R. - mzdový list r. 2015, T. F. - mzdový list r. 2015, ukončenie mandátnej zmluvy IVT č. XX, mzdový list od žalovaného zamestnankýň L. H., P. R., B. P. za rok 2015-2016, zmluvu o postúpení pohľadávky, pracovné zmluvy u R. P., P. B., H. L., jednostranný zápočet, výpis z účtu o úhrade 637,15 eur, zmluva o postúpení pohľadávky. Súd posúdil žalobu ako dôvodnú a opodstatnenú a stotožnil sa s tvrdeniami žalobcu, že nedošlo k zániku záväzku započítaním. Žalobca neuznal jednostranný zápočet a v konaní nebolo preukázané, že existovala zmluva medzi žalobcom a spoločnosťou R. B. H. T..I..N.., ktorej predmetom bola refundácia mzdy a odvodov za zamestnancov, ktorých zamestnávala

uvedená spoločnosť. Žalobca popieral existenciu zmluvného vzťahu a takéto náležitosti zmluvy a teda súd nemal preukázané, že existovali vzájomné pohľadávky rovnakého druhu a že mohlo dôjsť k zániku dlhu započítaním a že tieto pohľadávky sa vzájomne kryli a že pohľadávky boli spôsobilé na započítanie a že vzájomne sa stretli ku dňu 11.01.2018. Žalovaný uznal žalobný nárok v dohode o uznaní záväzku dňa 05.12.2016 a tiež v jednostrannom zápočte a teda mal vedomosť o tom, že má uhradiť záväzok vo výške 13.798,- eur do 31.05.2017. Jednostranný zápočet žalovaný učinil a zaslal žalobcovi za obdobie 01.04.2015 do 31.04.2016 až v r. 2018 a teda v období ako si uplatňoval svoj nárok od 01.04.2015 do 31.04.2016 mal vedomosť o tom, že uhrádzala spoločnosť R. B. H. T..I..N.. mzdy a odvody za zamestnancov. Žalovaný bol zároveň štatutárnym zástupcom - konateľom spoločnosti R. B. H. T..I..N.. a zmluva o postúpení pohľadávky bola podpísaná ním 10.01.2018. Mandátna zmluva IVT č. XX bola ukončená ku dňu 15.05.2016 a teda žalovaný mal vedomosť o svojom záväzku. Žalovaný čiastočne plnil a uhradil dňa 29.01.2018 sumu 637,15 eur. Akákoľvek argumentácia zo strany žalovaného je náležite nepreukázaná a skutočnosti, že spoločnosť R. B. H. T..I..N.. zamestnávala pracovníčky, ktoré pracovali aj pre žalobcu je irelevantná. V konaní bolo preukázané, že nárok žalobcu existoval a bol splatný, pričom žalovaný nenamietal splatnosť záväzku a preto súd je toho názoru, že vznikol žalobcovi nárok na úhradu istiny tak ako si uplatnil a nedošlo k zániku záväzku zápočtami. Nakoľko žalovaný neuhradil svoj záväzok včas a riadne, dostal sa do omeškania a vzniklo mu právo na úroky z omeškania v zákonnej výške tak, ako si uplatnil 8 % p.a. a to zo sumy 13.798,- eur od 01.06.2017 vzhľadom na dohodnutú splatnosť 31.05.2017, avšak vzhľadom na úhradu sumy 637,15 eur pripísaním na účet žalobcu 29.01.2018 došlo k omeškaniu do 28.01.2018, keďže deň pripísania na účet nie je už dňom omeškania a preto v tejto časti žalobu zamietol. Súd priznal úroky z omeškania z dlžnej sumy 13.160,85 eur od 30.01.2018 do zaplatenia tak, ako boli uplatnené.

6. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ust. , ust. a priznal žalobcovi, ktorý bol plne úspešný v konaní náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

7. Proti rozhodnutiu, a to voči výroku I. a III. podal včas odvolanie žalovaný s tým, že ako odvolacie dôvody uviedol dôvody koncipované ust. a , teda, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa názoru odvolateľa započítacia námietka zo strany žalovaného sa týkala vzniknutej pohľadávky spoločnosti R. B. H. T..I..N.. voči žalobcovi, ktorú pohľadávku spoločnosť R. B. H. T..I..N.. postúpila na žalovaného, pričom o tomto postúpení riadne upovedomila žalobcu. Žalovaný si následne túto pohľadávku započítal voči pohľadávke žalobcu, ktorá je predmetom žaloby, o čom súdu žalovaný predložil všetky doklady, s ktorými dôkazmi sa však súd v rozsudku nevysporiadal. Odvolateľ má taktiež za to, že súd rozhodol nezákonne, keďže vzťah medzi žalobcom a žalovaným nemožno posudzovať podľa , ale keďže išlo o pohľadávku herne je nutné právny vzťah a otázku vzniku pohľadávky, ktorá bola namietaná ako započítacia námietka voči žalovanej pohľadávke posudzovať podľa v danom čase platného Z .z. Ukázal pritom na ust. uvedeného zákona, a to najmä na jeho vetu, že ak sa hazardné hry prevádzkujú v herni, prevádzkovateľ týchto hazardných hier je povinný zabezpečiť v herni stály dozor, ktorý na základe pracovného pomeru s prevádzkovateľom hazardnej hry vykonáva fyzická osoba trvale prítomná v herni počas prevádzkových hodín herne. V tomto ustanovení predmetný zákon jednoznačne upravoval povinnosť majiteľa licencie a prevádzkovateľa herne, teda žalobcu, aby zabezpečil zamestnanca na vykonávanie stáleho dozoru, a teda v tomto prípade, ak súd v rozsudku hovorí o absencii zmluvného vzťahu vo vzťahu k zamestnancom, ktorí pracovali v herni a vykonávali práce pre žalobcu ako zmluvne neexistujúceho vzťahu, tento vzťah bol založený zo zákona. Podľa názoru odvolateľa z predložených dôkazov nebolo preukázané, že by mal žalobca v herni uzatvorený akýkoľvek pracovný pomer s niektorým so zamestnancov, ktorí by plnili povinnosti stáleho dozoru. Ako jediný argument pre neakceptovanie započítacej námietky súd uvádza absenciu zmluvného vzťahu medzi žalobcom a spoločnosťou R. B. H. T..I..N.. Spornou zostáva skutočnosť, či existuje alebo neexistuje pohľadávka, ktorú použil žalovaný na započítanie voči pohľadávke žalobcu. V tomto smere súd svoj právny názor, že táto pohľadávka neexistuje žiadnym spôsobom nezdôvodnil a nevysporiadal sa s dôkazmi, ktoré boli predložené ako žalobcom, tak aj žalovaným, z ktorých jednoznačne vyplýva, že aby mohol žalobca prevádzkovať herňu potreboval zamestnancov, ktorých však preukázateľne nemal. S týmito nespornými dôkazmi sa súd žiadnym spôsobom nevysporiadal, čo robí tento rozsudok nepreskúmateľným.

8. K žalovaným podanému odvolaniu sa písomne vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že jedinou podstatnou otázkou, ktorá bola v predmetnom konaní sporná je otázka či exitovala pohľadávka žalovaného a či táto bola započítateľná s nespornou pohľadávkou žalobcu. S uvedenou otázkou sa podľa názoru žalobcu súd prvej inštancie riadne vysporiadal. Podľa názoru žalobcu nemožno sa stotožniť s právnym názorom žalovaného, že by mzdy a iné náklady na zamestnancov, ktorých zamestnával aj právny predchodca žalovaného, mali byť súčasťou povinnosti vyplývajúcej zo zákona o hazardných hrách. Aplikácia ustanovení zákona o hazardných hrách je vo vzťahu k usporiadaniu práv a povinnosti vyplývajúcich z povinnosti vyplácať mzdu a prípadnej možnosti žalovaného, resp. právneho predchodcu žalovaného tieto požadovať preplatiť od žalobcu absolútne vylúčená. Žiadne z ustanovení zákona o hazardných hrách o takejto povinnosti nehovorí, teda je zrejmé, že pokiaľ si zmluvné strany takýto spôsob refundácie akýchkoľvek nákladov nedohodnú zmluvne, nemôže žalovaný, resp. jeho právny predchodca požadovať od žalobcu zaplatenie žiadnej sumy. Podľa názoru žalobcu je teda zrejmé, že nikdy žiadna pohľadávka právneho predchodcu žalovaného neexistovala, v dôsledku čoho nemohlo dôjsť ani k jej postúpeniu a započítaniu. Z tohto dôvodu nemal súd ani dôvod skúmať či žalobca svojich zamestnancov riadne zamestnával a vyplácal im mzdu a v akej výške ju vyplácal. Táto otázka je pre toto konanie právne bezvýznamná. Vzťahy medzi žalobcom a žalovaným sú vzťahmi obchodnoprávnymi a musia sa spravovať príslušnými ustanoveniami . V prípade porušenia zákonnej povinnosti žalobcu zamestnávať zamestnancov podľa zákona o hazardných hrách by bola spojená jedine sankcia zo strany štátneho orgánu dohľadu nad jeho činnosťou.

9. K vyjadreniu žalobcu podal žalovaný odvolaciu repliku, v ktorej uviedol, že podľa jeho názoru z vyjadrenia žalobcu je zrejmé, že tento si je vedomí povinnosti mať zamestnancov v herni a tých zamestnávať. Neexistuje pritom žiadna dohoda o tom, že by títo zamestnanci mali byť zamestnaní žalovaným bezodplatne, resp. na náklady žalovaného. Naďalej žalovaný zotrvával na skutočnosti, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s nimi uvádzanými námietkami, najmä s uplatnenou kompenzačnou námietkou.

10. K žalovaným podanej odvolacej replike sa písomne prostredníctvom odvolacej dupliky vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že vyjadrenie žalovaného považuje za právne bezvýznamné. Podstatou tohto konania nie je to, či zamestnancov v herni zamestnával aj žalobca aj žalovaný, ale to, či existuje započítateľná pohľadávka žalobcu na žalovaného. Skutočnosť, že žalovaný taktiež zamestnával tých istých zamestnancov v žiadnom prípade nezakladá povinnosť žalobcu refundovať mu akékoľvek náklady. Takáto dohoda medzi sporovými stranami nikdy nebola. Podľa názoru žalobcu vyjadrenie žalovaného neobsahovalo žiadne nové tvrdenia ani argumentáciu.

11. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa ust. (ďalej len „“), v zmysle zásad ust. a , vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konania mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasledujúce bez nariadenia pojednávania ( a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

12. Na potvrdenie správnosti prvoinštančného rozhodnutia k odvolacím námietkam žalovaného odvolací súd uvádza nasledovné.

13. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

14. K námietke nesprávnych skutkových zistení z vykonaných dôkazov písm. f) odvolací súd poznamenáva, že dokazovanie je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých poznatkov na základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a na ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu, ktoré objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z

najdôležitejších činností v rámci sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (primerane rozsudok NS SR sp. zn. ). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje svoje nárok alebo sa bráni proti ich uplatnenie, prípadne štádia civilného procesu.

15. K námietke nesprávneho skutkového zistenia z vykonaných dôkazov odvolací súd taktiež uvádza, že vykonané dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Vyhodnotenie vykonaných dôkazov súd uvedie v odôvodnení rozsudku podľa . Voľné hodnotenie dôkazov súdom prirodzene neznamená ľubovôľu hodnotenia. Súd hodnotí jednotlivý dôkaz z hľadiska jeho dôležitosti, zákonnosti a pravdivosti. Po individuálnej selekcii následne súd hodnotí všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. K nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných dôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnotení dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov, alebo porušením pravidiel formálnej logiky.

16. Ani táto odvolacia námietka však naplnená nebola, keďže súd prvej inštancie listinné dôkazy nachádzajúce sa v spise vyhodnotil správne, pravdivosť vykonaných dôkazov sporovými stranami napadnutá nebola a z odôvodnenia samotného rozsudku sa nejaví žiadne porušenie pravidiel formálnej logiky.

17. K námietke nesprávneho právneho posúdenia písm. h) odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. ).

18. Z obsahu rozhodnutia súdu prvej inštancie mal odvolací súd za to, že k naplneniu tohto odvolacieho dôvodu nedošlo. Výklad a aplikácia zákonných predpisov zo strany všeobecných súdov (v danom prípade súd prvej inštancie) musí byť preto v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu, ktorým je poskytnutie materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov strán sporu. Aplikáciou a výkladom týchto ustanovení právnych noriem, tak ako ich v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol súd prvej inštancie, neobmedzil toto základné právo v rozpore s jeho podstatou a zmyslom (, , , ).

19. K odvolacej námietke, že súd prvej inštancie mal posudzovať vzťahy z uplatneného nároku žalobcu v zmysle odvolací súd uvádza, že tento zákon pri úprave vzťahov ktoré sú predmetom tohto sporu medzi žalobcom a žalovaným uplatniť nemožno. V zásade citované ustanovenia uvedeného zákona zo strany žalovaného iba určujú povinnosť žalobcu mať vo svojej herni stály dozor, ktorý na základe pracovného pomeru s prevádzkovateľom hazardnej hry má vykonávať fyzická osoba trvale prítomná. Uvedené právne ustanovenie však nemá žiaden konkrétny vplyv na vzájomný vzťah medzi žalobcom a žalovaným. Právny vzťahy medzi žalobcom a žalovaným, ktoré sú predmetom tohto sporu sa jednoznačne upravujú a z vyššie uvedeného dôvodu súd prvej inštancie aplikoval správnu hmotnoprávnu normu.

20. K druhej odvolacej námietke žalovaného, že sa súd prvej inštancie riadne nevysporiadal so započítacou námietkou žalovaného, odvolací súd poukazuje na ods. č. 17 rozhodnutia súdu prvej inštancie, v ktorom sa s uvedenou skutočnosťou riadne a v dostatočnej miere vysporiadal. Naviac, k uvedenému odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že žalobca a žalovaný dňa 05. decembra 2016 uzatvorili dohodu o uznaní záväzku, predmetom ktorej bolo uznanie záväzku vyplývajúceho žalovanému z mandátnej zmluvy. Následne žalovaný zaslal žalobcovi jednostranný zápočet z 11. januára 2018, ktorým započítal pohľadávku, ktorá vznikla údajným zaplatením miezd a odvodov za zamestnancov,

ktorí mali pracovať v herni Z. na Y. XX L. Y.. Žalovaný túto pohľadávku nadobudol na základe zmluvy o postúpení pohľadávky z 10. januára 2018 uzatvorenej s obchodnou spoločnosťou R. B. H. T..I..N.. ako postupcom. V konaní pred súdom prvej inštancie bolo na základe listinných dôkazov predložených tak žalobcom ako aj žalovaným preukázané, že rovnakí zamestnanci v rozhodnom období vykonávali svoju prácu pre dvoch zamestnávateľov, a to pre žalobcu a pre obchodnú spoločnosť R. B. H. T..I..N.. Tu možno konštatovať, že súd prvej inštancie sa v napadnutom rozsudku riadne vysporiadal s dôkazmi, ktorými sa žalovaný snažil preukázať postúpenie pohľadávky a jej jednostranné započítanie. Ani pri posudzovaní vzťahu medzi žalobcom a obchodnou spoločnosťou R. B. H. T..I..N.. podľa uvádzaných skutkových tvrdení žalobcu a žalovaného nemožno dospieť k inému záveru, ako dospel súd prvej inštancie, a to aj s prihliadnutím na vyjadrenie žalobcu na č.l. 59 súdneho spisu. Vzťahy medzi žalobcom a niektorými zamestnancami herne žalobca dostatočne preukázal predloženými dohodami o pracovnej činnosti. Z tohto dôvodu možno konštatovať, že žalovaný vznik predmetnej postúpenej pohľadávky nepreukázal a rovnako v konaní dostatočne presne nešpecifikoval a ani nepreukázal z akých konkrétnych súm celá táto pohľadávka pozostáva. Vzhľadom na uvedené možno uzatvoriť, že pri započítacej námietke predmetnej pohľadávky došlo k nedostatočnému substancovaniu skutkových tvrdení zo strany žalovaného a rovnako aj k nepreukázaniu celkovej výšky tejto započítacej pohľadávky prostredníctvom listinných dôkazov. Práve naopak, žalobca v konaní prostredníctvom listinných dôkazov ohľadne zamestnávania rovnakých zamestnancov ako žalovaný, preukázal akým spôsobom a prostredníctvom ktorých osôb zabezpečoval dozor v herni. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca disponuje uznanou pohľadávkou voči žalovanému, postačovalo zo strany žalobcu vyššie uvedeným spôsobom spochybniť existenciu pohľadávky ktorú žiadal žalovaný započítať. Pre uvedený prípad teda platí úspešné predloženie protidôkazu zo strany žalobcu. Protidôkaz len vyvracia, že určité tvrdenie neplatí, bez toho že je dokázané niečo iné. Protidôkaz teda splní svoju funkciu nie len vtedy ak vedie k vyvráteniu tvrdenia druhej strany, ale aj vtedy, ak vedenie k spochybneniu týchto tvrdení. V konaní teda bolo preukázané, že nárok žalobcu existoval, bol splatný a v zásade bol nesporný. Zároveň možno uzatvoriť, že výšku a existenciu pohľadávky, ktorú žiadal použiť žalovaný na započítanie sa žalovanému nepodarilo v konaní preukázať tak, aby existenciu pohľadávky a jej výšku mohol súd prvej inštancie považovať za nespornú. Vzhľadom na túto skutočnosť správne rozhodol súd prvej inštancie ak započítaciu námietku žalovaného nezohľadnil.

21. Z uvedených dôvodov, keďže súd prvej inštancie správne dospel k vyššie uvedeným záverom, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku I. a III. ako vecne správny podľa ust. potvrdil.

22. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. v spojení s ust. tak, že úspešnému žalobcovi v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnému žalovanému v rozsahu 100 %. O výške priznanej náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí ( ).

23. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).