Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

30C/6/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, sudkyňou JUDr. Janou Kurnotovou, v spore žalobcu: L. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ľ. K. XXXX/XX, T., zast. JUDr. Róbert Šegeda, advokát so sídlom Záhorácka 1899/11A, 901 01 Malacky, proti žalovanému H. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. námestie XXX/XXA, X., zast. Mgr. Dávid Štefanka, advokát so sídlom Povoznícka 18, Bratislava, o zaplatenie 49 100 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 34.100 EUR s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 34.100 EUR od 13.11.2019 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.

Súd priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 38,90 %, o ktorej výške rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 05.02.2019 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 49 100 EUR s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 49 100 EUR od 15.08.2018 do zaplatenia, 5% ročne zo sumy 49 570 EUR od 01.04.2018 do 07.05.2018 vo výške 246,58 EUR, 5% ročne zo sumy 49 350 EUR od 08.05.2018 do 30.07.2018 vo výške 561,10 EUR, 5% ročne zo sumy 49 200 EUR od 31.07.2018 do 14.08.2018 vo výške 94,36 EUR a náhrady trov konania.

2. Žalobu odôvodnil žalobca tým, že žalobca uzatvoril dňa 19.01.2017 so žalovaným ústnu zmluvu o pôžičke, ktorej predmetom bolo poskytnutie peňažnej pôžičky žalovanému vo výške 15.000 Eur v hotovosti. Sumu vo výške 14.000 EUR žalobca vybral z bankového účtu č. XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX dňa 19.01.2017 a sumu 1000 EUR zobral z úspor. Celú sumu 15 000 EUR odovzdal žalovanému na C. XX v X. v L.. Následne v mesiaci február 2017 uzatvoril so žalovaným ústnu zmluvu o pôžičke na sumu 20 000 EUR, pričom požiadal svoju mamu - H. V., aby žalovanému sumu vo výške 20.000 EUR odovzdala, suma bola žalovanému žalobcovou matkou vyplatená na 2 krát a to v sume 13.000 EUR a v sume 7.000 EUR na adrese Ľ. K. XX, T.. Sumu 12.000 EUR vybral žalovaný z bankového účtu č. XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX a zvyšok vo výške 8 000 EUR zobral z úspor. Žalobca a žalovaný boli kamaráti, vyrastali spolu od dvoch rokov a žalobca mal k žalovanému dôveru, preto vyhovel aj poslednej žiadosti žalovaného z januára 2018, kedy opätovne na základe ústne uzavretej zmluvy o pôžičke mu dňa 26.01.2018 požičal sumu vo výške 15.000 EUR. Sumu vo výške 5.000 EUR vyplatil žalobca žalovanému na jeho bankový účet a sumu vo výške 10.000 EUR vyplatil žalobca žalovanému v hotovosti v Bratislave v Auparku v banke Slovenskej sporiteľne, a.s. Žalovaný sa zaviazal, že žalobcovi vyplatí celú sumu zo všetkých pôžičiek vo výške 50.000 EUR do konca marca 2018. nestalo sa tak a žalovaný je od

01.04.2018 v omeškaní. Žalovaný zaplatil na účet žalobcu dňa 13.03.2018 sumu vo výške 400 EUR, dňa 22.03.2018 sumu vo výške 30 EUR, dňa 07.05.2018 sumu vo výške 220 EUR, 30.07.2018 vo výške 150 EUR a dňa 14.08.2018 vo výške 400 EUR, teda celkovo zaplatil spolu 900 EUR. Dňa 29.09.2018 sa žalobca stretol so žalovaným, kde mu žalovaný ústne dlh uznal vo výške 49.100 EUR, písomné uznanie dlhu žalovaným bolo odmietnuté. Svedkom uvedenej udalosti bol otec žalobcu - pán R. V..

3. Ku skutkovým tvrdenia žalobcu v bode 1. odôvodnenia súd poznamenáva, že pri žalobcom uvádzanej úhrade žalovaného zo dňa 14.08.2018 sa uvádza v žalobe suma 400 EUR, ide však evidentne o chybu písaní, keď z doloženého výpisu aj z celkovej sumy úhrad uvádzanej žalobcom je zrejmé, že mala byť uvedená suma 100 EUR.

4. Žalovaný sa podaním zo dňa 26.11.2019 (č.l. 56) k žalobe vyjadri tak, že nárok žalobcu popiera. Žalovaný nikdy neuzavrel so žalobcom zmluvu o pôžičke, predmetom ktorej malo byť prenechanie finančných prostriedkov vo výške tak, ako to uvádza žalobca. Žalovaný priznáva poskytnutie pôžičky v sume 5.000 EUR žalobcom, pričom na dobe splatnosti sa presne nedohodli. Ohľadne splácania pôžičky sa žalobca so žalovaným dohodli iba v tom zmysle, že žalovaný bude postupne splácať peniaze. Tieto prostriedky žalovaný žalobcovi postupne spláca. Žalovaný popiera uzavretie zmlúv o pôžičke v sume celkovo 45.000,- EUR, pretože žalovaný nikdy takúto sumu peňazí od žalobcu neprijal, a to ani postupne. Žalovaný je niekoľko rokov spoločníkom a konateľom spoločnosti W. A&A s.r.o. Žalovaný nemá zatiaľ rodinu a vyššie výdavky a jeho príjem je postačujúci na pokrytie jeho potrieb i tvorbu úspor, a teda nie je odkázaný na pôžičky v takej sume, ako tvrdí žalobca. Navyše, žalovaný by si ani nemohol žalobcom tvrdené sumy peňazí v hotovosti požičať, keďže si je vedomý o obmedzení platieb v hotovosti. V minulosti nejaké pôžičky žalovaný mal, no k nim mal vždy písomnú zmluvu. Všetky peniaze z pôžičiek, ktoré si v minulosti žalovaný vzal aj vrátil. Žalovaný poukázal na charakter zmluvy o pôžičke ako reálneho kontraktu, a teda dokiaľ k odovzdaniu peňazí nedôjde, medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne. Potvrdenie o výbere finančných prostriedkov žiadnym spôsobom nepreukazuje poskytnutie pôžičiek žalovanému, a to ani keď súčty súm vybraných peňazí sa zhodnú so žalobcom tvrdenými sumami údajne poskytnutých pôžičiek. Jediné, čo potvrdenia o výbere finančných prostriedkov žalobcom zo svojho účtu v banke preukazujú, je samotný výber finančných prostriedkov. Nemožno predsa z potvrdení o výbere finančných prostriedkov z banky automaticky odvodzovať aj poskytnutie pôžičky. Z akého dôvodu by žalobca vyberal finančné prostriedky zo svojho účtu pre žalovaného, keď tieto mohol previesť priamo z jeho účtu v banke v prospech bankového účtu žalovaného, pričom takýto prevod by bez pochybností vedel preukázať poskytnutie pôžičky. Žalovaný má informáciu, že žalobca mal finančné prostriedky, ktoré spomína, použiť na úplne iný účel a to kúpu automobilu od tretej osoby. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhol, aby súd priznal žalobcovi nárok na zaplatenie nesplateného zvyšku pôžičky 5.000 EUR a vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú zamietol.

5. V replike žalobcu zo dňa 16.12.2019 (č.l.70) žalobca uviedol, že žalovaný zavádza, tvrdenie žalovaného, že nie je odkázaný na pôžičky je nepravdivé, keďže sám žalovaný vo svojej výpovedi pred vyšetrovateľom OR PZ v Bratislave V (ČVS: ORP-888/4-VYS-B5-2018) ako sa uvádza v uznesení uviedol, že so žalobcom dlhodobo spolupracoval a prijímal od neho viackrát pôžičky vo forme finančnej hotovosti za účelom kúpy a následného predaja motorových vozidiel. Sám priznal, že od žalobcu viackrát prijal finančnú hotovosť, pričom o pôžičkách nikdy žiadne zmluvy nepodpisovali, nakoľko boli so žalobcom blízky priatelia od malička. V predmetnom uznesení žalovaný jasne a bez okolkov priznáva poskytnutie finančnej pôžičky v sume 15.000 EUR niekde v zime 2017, resp. začiatkom roka 2018. Ide o pôžičku zo dňa 26.01.2018, ktorú žalovaný poprel. Uvedené má vplyv na dôveryhodnosť tvrdení žalovaného. Ako účelové je aj tvrdenie žalovaného, že pôžičku nemohol prijať z dôvodu, že si je vedomý o obmedzení platieb v hotovosti. Z jeho výpovede pred očtk jasne vyplýva, že od žalobcu si žalovaný cca od roku 2016 viackrát požičiaval rôzne sumy, ktoré mu žalobca v dobrej viere vzhľadom na blízky priateľský vzťah poskytoval v hotovosti bez akéhokoľvek písomného dokladu o prevzatí, keďže mu dôveroval. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca pozná žalovaného od jeho dvoch rokov je presvedčený, že žalovaný nemá žiadnu vedomosť o zákonných normách, na ktoré sa odvoláva jeho právny zástupca. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že jeho príjmy postačujú na „pokrytie jeho potrieb i tvorbu úspor“, nie je jasné z akého dôvodu súdu predložil zmluvu o pôžičke s p. Hrebíkom, ktorá navyše preukazuje, že žalovaný nakladá s finančnými prostriedkami v hotovosti. Poskytnutie a prevzatie pôžičky v celkovej sume 50.000 EUR, z ktorej žalovaný doposiaľ zaplatil 900 EUR považuje žalobca za preukázané aj vzhľadom na komunikáciu žalobcu a žalovaného prostredníctvom mobilnej aplikácie WhatsApp a sms-komunkácie, kde žalovaný viackrát uznal existenciu pôžičky, a teda jej prevzatie. V

tejto komunikácii žalovaný nenamieta ani minimálne, že k tomu tak neprišlo, práve naopak, deklaruje snahu pôžičku vrátiť ako napr. píše z financií, ktoré chce získať či už z iného úveru, predajom rodinného domu resp. predajom nehnuteľnosti - poľa. Tvrdenie žalovaného, že by mal žalobca použiť finančné prostriedky na úplne iný účel - kúpu automobilu od tretej osoby nie sú ničím podložené a sú nepravdivé. Žalobca má informácie aké má „meno“ žalovaný v Malackách, že každý ho tu pozná ako človeka, ktorý je dlžný finančné prostriedky aj iným ľuďom.

6. V duplike žalovaného zo dňa 06.03.2020 (č.l.92) žalovaný uviedol, že sa ohrádza voči všetkým tvrdeniam žalobcu, ktorými sa žalobca snaží vykresliť žalovaného ako klamára. Žalovaný nikdy nepoprel, že by si nikdy nebol zobral od žalobcu osobnú pôžičku, veď sám uviedol, že dňa 26.01.2018 si 5.000 EUR od žalobcu požičal. Žalovaný iba tvrdil, že nie je v takej finančnej situácii, že by bol odkázaný na pôžičky. Je rozdiel medzi vyššie uvedenou osobnou pôžičkou a poskytnutím peňazí žalobcom žalovanému za účelom spolupráce, z ktorej má žalobca následne osoh. Ako sám žalovaný uviedol počas výsluchu pred orgánmi činnými v trestnom konaní (ČVS: ORP-888/4-VYS-B5-2018), žalovaný so žalobcom niekoľko krát spolupracovali v súvislosti s predajom auta/áut tretej osobe, na nákup ktorého žalobca poskytol investíciu a táto sa mu po predaji auta následne vrátila navyše zhodnotená o províziu (pričom takto poskytnuté peniaze žalovaný už všetky vyplatil žalobcovi). Bez ohľadu na spoluprácu žalobcu a žalovaného ohľadne predaja áut, faktom je, že pôžičku, predmetom ktorej malo byť prenechanie finančných prostriedkov vo výške tak, ako to uvádza žalobca v žalobe, žalovaný nikdy so žalobcom neuzavrel. Pri pôžičke zo zimy 2017, resp. začiatku roka 2018, ktorú žalovaný spomínal pri výpovedi pred orgánmi činnými v trestnom konaní išlo tiež o prípad spolupráce žalobcu so žalovaným pri nákupe auta a jeho predaji ďalej, pričom ako žalovaný uviedol, uvedená suma bola žalobcovi už vrátená aj s províziou. Uvedená poskytnutá suma (poskytnutá navyše podľa vyjadrenia žalobcu v Uznesení o odmietnutí veci „v hotovosti“) nepredstavuje pôžičku poskytnutú žalobcom žalovanému dňa 26.01.2018 v hodnote 5.000 EUR bezhotovostným prevodom na jeho účet. Žalovaný ďalej poukázal na kúpu vozidla Volvo XC90, ktorého vlastníkom sa mal stať žalobca a za ktoré žalobca aj zaplatil, avšak toto vozidlo bolo následne zhabané leasingovou spoločnosťou, o čom vypovedal aj pred orgánmi činnými v trestnom konaní, pričom poukázal na svoju výpoveď v tejto veci. Žalobca bol prirodzene nahnevaný za to, že prišiel o Volvo. P. Polka mu prisľúbil, že mu zoženie iné auto namiesto Volva, pričom po tomto prísľube žalobca stiahol trestné oznámenie v tejto veci. Žalobcovi zo strany p. L. však doposiaľ nebolo poskytnuté náhradné vozidlo a ani peniaze za zhabané Volvo zo strany p. L. mu neboli vyplatené, a teda žalobca je na danej veci s pohľadávkou cca 34.000 EUR voči p. L.. Keďže s možnosťou kúpy Volva oslovil žalobcu žalovaný, žalobca kladie vinu na neho, keďže sa od p. L. nechce/nemôže domáhať vrátenia peňazí či poskytnutia náhradného vozidla. Žalobca na žalovaného teda tlačil, aby dosiahol od p. L. vrátenie peňazí, robí na neho nátlak, opakovane mu vyvolával v tejto veci, priam ho psychicky týral a navyše sa vyhrážal fyzickým násilím v tom zmysle, že ak peniaze nevráti žalovaný, tak ho zničí a pošpiní žalovaného meno. Žalovaný poukázal ďalej na to, že je zarážajúce ak osoba, ktorá požičiava peniaze v hodnote, ktorú žalobca tvrdí, či už za účelom ďalšieho zisku alebo aj bezúročne, by mala konať tak neobozretne a nerozvážne, že o požičaní peňazí nespísala ani len jednoduchú perom napísanú zmluvu, nedala si podpísať ani len prehlásenie o prevzatí peňazí alebo neposlala peniaze bezhotovostným prevodom z účtu. Navrhol, aby súd priznal žalobcovi výlučne nárok na zaplatenie nesplateného zvyšku pôžičky - 4.100 EUR.

7. V podaní zo dňa 03.06.2020 (č.l.113) sa žalobca vyjadril k duplike žalovaného a poukázal na to, že žalovaný má povesť nedôveryhodnej osoby minimálne na území Malaciek, napr. H. K. požičal sumu 18 500 Eur na kúpu motorového vozidla a do dnešného dňa nedisponuje peniazmi. K pôžičke zo dňa 26.01.2018 žalobca uviedol, že dňa 25.1.2018 si žalobca so žalovaným písal SMS, že mu peniaze požičia/odovzdá, a to na jeho kúpu auta škoda Superb combi. Sumu pôžičky 15 950 EUR poslal žalobcovi v SMS. Bol to link auta, ktoré údajne išiel žalovaný kupovať do Nemecka. Dňa 26.1.2018 sa žalobca so žalovaným stretli v OC Aupark v Slovenskej sporiteľni, kde chceli pôvodne vybrať z účtu žalobcu sumu 15 000 EUR. Žalovaný bol osobne prítomný v banke. Suma 15 000 EUR nešla vybrať z dôvodu výberu nad 10 000 EUR. Keďže žalovaný potreboval kvôli kúpe auta peniaze na druhý deň, a to v hotovosti, tak pracovníčka v SLSP (p. T. W.) poradila, že výber sa urobí tak, že 5 000 EUR sa prevedie na žalovaného účet a 10 000 EUR vyberie žalobca v hotovosti. Čas výberu 10 000 EUR bol 17:04 a prevod na účet žalobcu 5 000 EUR bol v čase 17:15. Tento rozdiel 11 minút bol preto lebo, keď sa vytiahla hotovosť 10 000 EUR tak žalobca, pracovníčka banky a žalovaný hotovosť prerátavali. Hneď v banke žalobca odovzdal ako dohodnutú pôžičku do jeho rúk sumu 10 000 EUR a 5 000 EUR žalobca previedol na účet žalovaného. Žalobca poukázal na výsluch žalovaného na polícii, kde žalovaný priznal pôžičku 15 000 EUR ako aj že o požičaní peňazí nikdy žiadne zmluvy nepodpisovali, a že naposledy si

od žalobcu požičal peniaze niekedy v zime 2017 alebo začiatkom roka 2018. Žalovaný vtedy uviedol, že nevie presne uviesť, kde mu to žalobca dal, ale dal mu to v hotovosti. To je podľa žalobcu pôžička z 26.1.2018, pričom žalovaný klame, lebo dobre vedel, že to bolo v Auparku a 10 000 EUR bolo v hotovosti priamo do rúk v banke a 5 000 EUR bolo prevodom na jeho účet. Ďalej žalovaný pred vyšetrovateľom tvrdil, že pôžičku vrátil, uvedené však nie je pravda, žalovaný nevyplatil z titulu pôžičky 15 000 EUR žiadnu sumu. Podľa žalobcu z whatsapp komunikácie jasne vyplýva, že v roku 2019 september, október píše žalovaný sľuby o vrátení 50 000 EUR z pozemku, z poľa a z úveru. Do dnešného dňa žalovaný nevyplatil žiadnu sumu okrem 900 EUR. Žalobca ďalej poukázal na pôžičku žalovaného od K. V. vo výške 14 000 EUR v hotovosti a bez zmluvy. Žalobca sa V. pýtal či žalovaný peniaze vrátil. Povedal, že peniaze mu žalovaný spláca, ale že mal veľký problém, aby dosiahol takej dohody. A ešte mu je dlžný 4 000 EUR. Ešte keď spolu boli kamaráti, žalovaný žalobcovi poslal fotku, kde od neho K. V., pýta „vývar“ z požičaných peňazí. K pôžičke z januára 2017 v Petržalke, ktorá bola odovzdaná žalovanému v hotovosti v hodnote 15 000 EUR, žalobca uviedol, že 19.01.2017 vyhotovil fotografiu, kde je suma 14 000 EUR, ktorú vybral z účtu a 1 000 EUR zobral z úspor, ktoré mal doma a celú sumu odovzdal žalovanému. Písomný dokument o uznaní dlhu, ktorý žalovaný odmietol podpísať vyhotovila priateľka žalobcu T. L., ktorá vedela o dlhu žalovaného voči žalobcovi. Žalovaný sľuboval vrátenie pôžičky do marca 2018, o čom svedčí poznámka robenie si srandy zo žalobcu kedy poslal 30 EUR a napísal do poznámky: „pôžička splatná žebrákovi do konca marca 2018.“ Žalovaný sa ústne dohodol na vrátení pôžičky v celkovej sume 49 100 euro do konca marca 2018, ktoré sľuboval žalovaný zaplatiť z úveru. Bolo to zachytené v telefonických nahrávkach. V tel. nahrávkach je jasne ukázaný a zachytený priebeh situácií uvádzaných žalobcom. Čo sa týka dôvery žalobcu v žalovaného, boli najlepší kamaráti, vždy mu žalobca veril ako jedinému človekovi z kamarátov žalobcu. Žalovaný chcel pôžičky vždy v hotovosti preto, aby sa nemuselo vyberať z účtu v daný deň, keďže pri vyšších výberoch sa to nahlasuje vopred. Čo sa týka Volva XC90, žalobca vie, že žalovaný mal 3 mesiace také auto, na ktorom jazdil buď žalovaný, alebo žalovaného otec. Žalovaný ho vymenil za Škoda Octavia RS a doplatok. Žalovaný sám uviedol žalobcovi, že doplatok za Volvo platil v Slovenskej sporiteľni z firemného účtu firmy Z. a to 10 000 EUR v centrále, ktoré odovzdal tretej osobe a 12 000 EUR v SLSP pobočka Bory Mall a aj tie odovzdal tretej osobe za Volvo XC90. Keďže on Škodu Octavia doviezol zo zahraničia, údajne na nejakú firmu a ešte aj vyplatil tretiu osobu, s tým žalobca nemá nič spoločné. Žalovaný sa snažil žalobcovi nahovoriť, že peniaze ktoré dal tretej osobe sú žalobcove s tým, že sa ich má domáhať žalobca. Žalovaný poslal žalobcovi link, kde pridal Volvo XC90 na autobazár.eu. že ho predáva. Žalovaný tvrdí, že auto kupoval žalobca, a že žalobcovi bolo odobraté. Zavádza a klame. Auto zobrali žalovaného otcovi X. X.. Doložený zvukový záznam obsahuje, že žalovaného otec sa nemôže dovolať H. a že auto Volvo XC90 mu niekto zobral. Žalobca sa ďalej vyjadril ku kúpne auta Audi A4, ohľadom ktorého uviedol, že žalovaný bez vedomia žalovaného kúpil Audi A4 a potom mu to oznámil, že sa nemá hnevať. Nielenže nakladal s požičanými peniazmi, ale ešte za žalobcu aj vystupoval a sfalšoval jeho podpis. Žalovaný mu tvrdil, že auto kúpil z pôžičky žalobcu z januára 2017. K pôžičke z februára 2017 (celkovo 20.000 Eur) odovzdanej mamou žalobcu na Ľ. K. XX,v T. uviedol, že žalovaný 14.2.2017 písal SMS správu, že má žalobca vybrať 10 000 EUR. Následne to žalovaný ešte telefonicky zmenil, že chcel 13 000 EUR, tak žalobca vybral 15.2.2017 sumu 12 000 EUR a 1 000 EUR dal z úspor doma. Žalovaný nevedel, kedy presne bude peniaze potrebovať, tak žalobca nechal peniaze na jeho trvalej adrese Ľ. K. XX, T.. Dňa 16.2.2017 mu žalovaný písal, že má peniaze nachystať. Ešte raz mu telefonicky zavolal a povedal, že bude potrebovať 13 000 EUR. Žalobca preto volal mame, keďže žil vtedy v Bratislave, aby mu peniaze odovzdala. Tak sa aj stalo. Sumu 7 000 EUR, mu odovzdala matka takýmto podobným spôsobom. Žalovaný žalobcovi niekoľkokrát uviedol, že už ide vybaviť úver, a sumu 50 000 EUR vráti z úveru alebo kupovaného domu. Žalovaný mal vybaviť úver na dom 360 000 EUR a z toho malo ostať 80 000 EUR na prerábku. A z toho žalobcovi chcel vrátiť 49 100 EUR. V doloženej komunikácii žalovaný hovorí, že žiadosť na úver je už podaná. Žalovaný mal vrátiť 12 000 EUR z vratky DPH z firmy. V sms komunikácii z 26 júla 2018 žalovaný uvádza, že ešte mu nič nedošlo „tých 12 čekám na to“. Žalovaný posla žalobcovi aj výzvy z daňového úradu z jeho firmy, aby mu žalobca veril. Na stretnutí so žalovaným a žalobcovým otcom sa so žalovaným pohádal. A za pár dní ho žalobca išiel udať na políciu v Petržalke. Žalovaný po zistený, že ho žalobca udal všetky skutočnosti poprel a úplne sa otočil. Začal si vymýšľať, že peniaze vrátil. Žalobca ďalej poukázal na to, že v roku 2016 v decembri zhorelo priamo žalovanému na sídlisku Juh Audi A5. Žalovaný poslal list žalobcovi z poisťovne Allianz, že mu odmietli vyplatiť 33 000 EUR. Vtedy ho prvýkrát žalovaný oslovil, že mu to spôsobí finančné problémy a či mu do budúcnosti nepožičia finančnú hotovosť. Čo sa týka zhorenia áut - na jeho adrese zhorelo v roku 2017 rodine T. Audi A4. Páchateľ si pravdepodobne pomýlil žalovaného s autom T., keďže aj žalovanému tam parkoval ten istý model Audi A4, ktoré kúpil 23.1.2017 a na žalobcu vypísal falošnú kúpnopredajnú zmluvu.

8. V podaní zo dňa 27.07.2020 (č.l.129) žalovaný v celom rozsahu poprel pravdivosť tvrdení uvedených žalobcom. Žalovaný je spoločníkom a konateľom v obchodnej spoločnosti W. A&A s. r. o., ktorej predmetom činnosti je výkup a predaj ojazdených motorových vozidiel. Bol to práve žalobca, ktorý oslovil žalovaného, že by si chcel privyrobiť s tým, že má voľné nejaké finančné úspory. Keďže žalovaný má s kúpou a predajom áut skúsenosti pomohol a poradil žalobcovi, a to tak, že mu posielal linky na motorové vozidlá za dobrú cenu, ktoré by mohol žalobca kúpiť a následne so ziskom predať. Peniaze, ktoré žalobca spomína, nikdy neboli pôžičkou pre žalobcu, ale boli to peniaze určené na motorové vozidlo, ktoré žalobca kupoval. K osobe H. K., uviedol, že žalobca a H. K. kupovali vtedy dve autá, ktoré boli spolu za 44.000,- EUR, z toho to, ktoré kupoval H. K. stálo 18.500,- EUR. Predmetné motorové vozidlá im odporučil žalovaný, avšak ďalej im s kúpou nepomáhal. Problém nastal v momente, kedy predmetné motorové vozidlo bolo H. K. zabavené dražobnou spoločnosťou. H. K. z toho, že prišiel o peniaze obvinil žalovaného, ktorý s tým však nemal nič spoločné. Žalobca a žalovaný spolupracovali pri kúpe motorových vozidiel a tak to bolo aj pri kúpe motorového vozidla Škoda Superb Combi 2.0. To nebola pôžička, ale investícia do motorového vozidla, ktorá sa žalobcovi obratom vrátila. V prípadoch, ktoré žalobca popisuje, nikdy nešlo o pôžičky. Zo samotných tvrdení žalobcu je zrejmé, že jeho tvrdenia sú zavádzajúce, čo potvrdzujú dôkazy doložené samotným žalobcom. Z dôkazu označeného „SMS screenshot“ absolútne nevyplýva, že by si Žalobca a Žalovaný písali SMS o tom, že mu žalobca požičia peniaze. Jediné, čo z predmetného dôkazu vyplýva je, že žalovaný poslal žalobcovi link na motorové vozidlo Škoda Superb Combi 2.0. Poukázal na to, že suma 5.000,- EUR, ktorú poslal žalobca žalovanému prevodom na účet bola výlučne súkromná pôžička, ktorá nemala s ich spoluprácou ohľadne kúpy a predaja motorových vozidiel nič spoločné. Žalovaný trval na potrebe rozlišovania poskytnutých peňazí žalobcom z titulu spolupráce ohľadne kúpy a následného predaja motorových vozidiel a z titulu pôžičky žalovanému na jeho osobné účely. Ak by sa skutočne malo jednať o pôžičky, tak je nelogické, že by žalobca opätovne peniaze žalovanému poskytoval, napriek tomu, že mu nevrátil predchádzajúce údajné pôžičky. Ak by sa skutočne malo jednať o pôžičky, tak by bolo konanie zo strany žalobcu, teda poskytnutie pôžičky, bez riadnej zmluvy a v hotovosti, maximálne ľahkovážne. Žalovaný nemal dôvod vziať si pôžičku takú, ako tvrdí žalobca, ak by si žalovaný od žalobcu chcel požičať na osobné účely peniaze, bol by ochotný o tom spísať písomnú zmluvu. Čo sa týka údajnej pôžičky od K. V., žalovaný nemal poskytnutú žiadnu pôžičku od K. V., rovnako ako so žalobcom spolupracoval pri kúpe a predaji motorového vozidla, pričom „vývar“ na ktorý sa pýtal K. V. znamená províziu z obchodu, teda koľko sa na danom aute podarilo zarobiť. Čo sa týka dôkazov, ktoré žalobca doložil, a to fotografie, na ktorej je so žalovaným a ďalšej fotografie, na ktorej je kôpka peňazí, tak tieto nemajú žiadnu dôkaznú hodnotu k predmetnému prípadu. Z predmetných fotografií nie je zrejmé, kedy boli vyhotovené a ani kde boli vyhotovené, pričom nezachytávajú žiadnu skutočnosť preukazujúcu tvrdenia žalobcu. Z fotografie s kôpkou peňazí nie zrejmé, o akú sumu sa jedná. Predmetné dôkazy sú irelevantné. Žalovaný ďalej uviedol, že nikdy žiadny dlh neuznal, ústne ani písomne, nakoľko žiadny dlh (s výnimkou pôžičky 5.000,- EUR) neexistuje. Žalobca predložil žalovanému dokument o uznaní dlhu, ktorý žalovaný odmietol podpísať, keďže sa jedná o vymyslený dlh žalobcu. Žalobca nikdy nesľuboval žalobcovi vrátenie pôžičky do konca marca 2018 a už vôbec nie v neexistujúcej výške 49.100 EUR. Rovnako nedáva zmysel vyjadrenie žalobcu, že žalovaný chcel pôžičky vždy v hotovosti preto, aby sa nemuselo vyberať z účtu v daný deň, pretože kvôli vyšším výberom sa to nahlasuje vopred. Žalobca sa dostal do finančných problémov po nevydarenej kúpe motorového vozidla Volvo XC90, ktorého vlastníkom sa mal stať žalobca a za ktoré žalobca aj zaplatil, avšak toto vozidlo bolo následne zaistené leasingovou spoločnosťou. Žalobca uvádza nepravdivo skutočnosti o tom, že predmetné motorové vozidlo kupoval žalovaný. Je pravdou, že v čase kedy bolo predmetné Volvo XC90 odobraté leasingovou spoločnosťou toto motorové vozidlo šoféroval otec žalovaného. Predmetné Volvo XC90 mal v tom čase žalovaný, resp. jeho otec z toho dôvodu, že žalobca prosil žalovaného, aby mu požičal svoje motorové vozidlo, a to Mercedes CL, ktoré si žalobca od žalovaného požičiaval, keď mal nejaké stretnutie a chcel spraviť „dojem“. Žalobca a žalovaný boli v tom čase ešte kamaráti, a preto bolo normálne keď si vzájomne vymenili autá, najmä keď spolu v tejto oblasti aj spolupracovali. Žalovaný absolútne popiera, že by akýmkoľvek spôsobom sfalšoval nejaký dokument, alebo že by v mene žalobcu a na jeho účet podpísal akúkoľvek kúpnu zmluvu. Nemal absolútne žiadny dôvod spísať akúkoľvek pôžičku v mene žalobcu. Žalovaný nemal vedomosť o žiadnom motorovom vozidla značky Audi A4 a pri tomto obchode so žalobcom nespolupracoval. Z predmetných tvrdení žalobcu a z dôkazov je zrejmé, že žalobca vybral peniaze dňa 17.01.2017 a dňa 23.01.2017 kúpil Audi A4, pričom žalovaný nemá s touto transakciou nič spoločné. Žalovaný rovnako popiera, že by niekedy prevzal pôžičku od matky žalobcu. Z predmetnej správy je zrejmé, že sa opätovne jedná o obchod žalobcu a žalovaného, kedy kupovali motorové vozidlo. V predmetnej správe nie je

uvedená žiadna žiadosť o poskytnutie pôžičky, ale informácia, že si má žalobca nachystať peniaze na kúpu motorového vozidla. Rovnako žalovaný popiera, že by mal sľúbiť žalobcovi vrátenie peňazí z úveru, ktorý si bral na kúpu nehnuteľnosti. Zo znaleckého posudku jasne vyplýva, že predmetná nehnuteľnosť má hodnotu 394.000,- EUR, pričom žalovaný si bral úver vo výške 360.000,- EUR. Čo sa týka zhorených áut, ktoré spomína žalobca, je pravda, že v roku 2016 zhorelo žalovanému auto, predmetné však nijako nevypovedá o dôveryhodnosti žalovaného. Žalovaný nemá vedomosť o tom, akým spôsobom došlo k zhoreniu motorového vozidla rodine T., avšak žalovaný v tom čase nemal motorové vozidlo značky Audi A4. Žalobca ako veriteľ neuniesol doposiaľ dôkazné bremeno v tom smere, aby nad všetky pochybnosti preukázal, že osobne odovzdal žalovanému ako dlžníkovi predmet pôžičky, peniaze.

9. V podaní zo dňa 24.08.2020 (č.l. 140) žalobca uviedol postupný podrobný priebeh udalostí v súvislosti s ním tvrdenými pôžičkami a okolnosťami s tým súvisiacimi ohľadom realizovania nákupov a predaja niekoľkých automobilov, čo dokladal fotografiami a komunikáciou žalobcu a žalovaného a ďalšími listinnými dôkazmi. Opätovne poukázal na sľuby žalovaného zachytené v ich komunikácii ohľadom vrátenia pôžičky 50 000 EUR.

10. V podaní zo dňa 14.10.2020 (č.l. 303) žalovaný reagoval na dôkazy doložené žalobcom, poukázal na niektoré časti ich písomnej komunikácie a poprel všetky tvrdenia žalobcu. Uviedol, že žalobcom doložené dôkazy popierajú tvrdenia žalobcu a potvrdzujú tvrdenie žalovaného, že to bol práve žalobca, ktorý oslovil žalovaného, že by si chcel privyrobiť. Peniaze ktoré žalobca spomína, či už v žalobe alebo vo vyjadreniach nikdy neboli pôžičkou, ale boli to peniaze určené na motorové vozidlo, ktoré žalobca kupoval. Vychádzajúc z dôkazov predložených žalobcom je zrejmé, že žalobca žalovanému dával pokyny ohľadne motorových vozidiel, ich vyzdvihnutia, fotenia, inzercie aj predaja. Žalovaný tiež poukázal na to, že ak by sa naozaj jednalo o pôžičky, ako tvrdí žalobca, tak by žalobcu nezaujímalo, akým spôsobom a kedy bude predané motorové vozidlo, ale kedy mu žalovaný vráti pôžičku. Žalobca sa však nikdy neinformoval o vrátení peňazí, ale o stave predaja motorového vozidla, čo len potvrdzuje tvrdenie žalovaného, že k žiadnej pôžičke nedošlo. Žalovaný popiera, že by si akékoľvek peniaze žalobcu nechával u seba, aby ich mohol točiť. Ak sa jednalo o nejaký obchod, na ktorom spolupracovali, pričom žalobca sa na takom obchode podieľal finančnou čiastkou, tak akonáhle došlo k predaju motorového vozidla, ktoré bolo predmetom obchodu, žalobca mal finančnú čiastku späť spolu s províziou, ktorá predstavovala zisk, ktorý vznikol pri predaji motorového vozidla, ktorý si rozdelili. Žalovaný nikdy žalobcovi nesľúbil akékoľvek vrátenie peňazí, aj keď žalobca písal žalovanému a žiadal od neho nejaké peniaze, žalovaný na to nereagoval, pretože mal za to, že žalobca je len zúfalý, kvôli nevydarenému obchodu s Volvom XC90.

11. Žalobca počas konania na preukázanie svojich tvrdení predložil: výpisy z bankového účtu žalobcu s prehľadom transakcií zo dňa 19.01.2017 a dňa 15.02.2017, 26.01.2018 (výbery žalobcu) a od 01.12.2015-11.11.2018 (úhrady žalovaného), čestné vyhlásenie žalobcu, čestné vyhlásenie matky žalobcu, čestné vyhlásenie otca žalobcu, USB kľúč s nahrávkami telefonických rozhovorov, písomnú sms a whatsapp komunikáciu medzi žalobcom a žalovaným, uznesenie ORPZBA V, ČVS: ORP-888/4- VYS-B5-2018, údaje k úveru na bývanie, fotodokumentáciu a pôdorys rodinného domu, dokument s uvedením všeobecnej ceny pozemkov a stavieb s pečiatkou znalca zo dňa 09.08.2018, návrh na vklad zo dňa 06.09.2018, výzva daňového úradu spoločnosti W. A&A s.r.o. zo dňa 15.05.2018, upovedomenie daňového úradu spoločnosti W. A&A s.r.o. zo dňa 24.07.2018, stanovisko Tatra banky, a.s. k neposkytnutiu úveru žalovanému zo dňa 18.09.2018, fotografia zhoreného Audi A5 a Audi A4, časť uznesenia o prerušení trestného stíhania, oznámenie poisťovne Allianz-Slovenská poisťovňa,a.s. k škodovej udalosti zo dňa 02.06.2017, fotografia žalobcu a žalovaného v motorovom vozidle, fotografia finančnej hotovosti zo dňa 19.01.2017, nepodpísaný dokument označený ako uznanie dlhu, kúpnu zmluva zo dňa 23.01.2017 k vozidlu Audi A4, komunikáciu žalobcu s T. L. (priateľkou), email právneho zástupcu žalobcu z 14.07.2020 spoločnosti Quatro, inzerát na Škoda Octavia Rs zo dňa 19.10.2017, informácie z portálu autobazar.eu, fotografiu auta Volvo XC90 zo dňa 17.07.2017, fotografie auta Škoda Oktavia RS, fotografie garáže s motorovými vozidlami, fotografie auta Audi a z nákupného centra zo dňa 20.01.2017, fotografie vozidiel Audi čiernej a striebornej farby zo dňa 17.01.2017, kúpnu zmluva na motorové vozidlo Volvo XC90, fotografiu tváre žalobcu. Žalovaný počas konania na preukázanie svojich tvrdení predložil zmluvu o pôžičke zo dňa 02.07.2019 a prehlásenie p. V. o splatení pôžičky.

12. Podľa veta prvá (ďalej len „“) súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie.

13. Súd sa oboznámil so žalobou a vyjadreniami procesných strán a vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi doloženými žalobcom a žalovaným, na návrh žalobcu vykonal výsluch strán sporu a výsluch svedkov: H. V., R. V. a T. W. a na návrh žalovaného súd ako svedka vypočul: H. Z. a L. L., z čoho zistil nižšie uvedený skutkový a právny stav.

14. Zo žalobcom navrhnutých dôkazov súd nevykonal výsluch H. K.. Výsluchom p. K. sa snažil žalobca preukázať žalovaného nedôveryhodnosť. Skutočnosti uvádzané vo vzťahu k p. K. však nemali súvis s prejednávanou vecou a pre posúdenie veci boli bezpredmetné. Súd nevidel význam v tom vypočúvať ďalších možných veriteľov žalovaného. Aj ak žalovaný dlžil iným osobám, preukázanie tejto skutočnosti by nemalo vplyv na unesenie dôkazného bremena žalobcu vo vzťahu k pôžičkám, ktoré sú predmetom sporu v tejto veci. Ďalej súd nevykonal žalobcom navrhnutý výsluch p. T. L. (bývalej partnerky žalobcu), ktorá mala podľa žalobcu vedomosť o dlhu žalovaného, pomohla žalobcovi s prípravou písomného uznania dlhu a počula hádky žalobcu a žalovaného ohľadom pôžičky. Keďže pani L. nebola nikdy prítomná pri odovzdávaní akýchkoľvek peňazí žalobcom žalovanému, nebola prítomná ani na stretnutí žalobcu a žalovaného, kde bolo žalovanému predložené uznanie dlhu, súd jej výsluch nepovažoval za potrebný. Svedkyňa by síce mohla potvrdiť, že žalobca sa u žalovaného domáhal vrátenia pôžičiek, ktoré súd predmetom sporu, keďže mohla počuť telefonáty či čítať ich písomnú komunikáciu, táto skutočnosť však dostatočne vyplývala aj z iných do spisu doložených dôkazov a nebola sporná. Z dôvodu hospodárnosti konania preto uvedené výsluchy vykonané neboli.

15. Žalobca ďalej navrhoval zabezpečenie kamerového záznamu z pobočky banky zo dňa 26.01.2018, kde malo dôjsť k odovzdaniu jednej z pôžičiek. Podľa odpovede SLSP, a.s. zo dňa 24.09.2021 požadovaný záznam nemajú k dispozícii, keďže záznam z priemyselnej kamery archivujú v zmysle zákona 13 mesiacov (č.l.355). Z uvedených dôvodov nebolo možné tento dôkaz vykonať.

16. Žalobca ďalej žiadal, aby žalovaný predložil potvrdenie o výbere peňažných prostriedkov (5000 EUR) z účtu v banke zo dňa 26.01.2018. Súd nežiadal od žalovaného, aby mu tento doklad predložil, keďže tento doklad považoval za bezpredmetný. Pôžičku zo dňa 26.01.2018 poukázanú bezhotovostným prevodom na účet žalovaného žalovaný nepoprel, naopak túto uznal, pričom preukazovanie následného výberu tejto sumy z účtu žalovaného súd nepovažoval za významné pre rozhodnutie veci.

17. Žalovaný navrhol, aby súd vyžiadal zo spoločnosti Quatro leasing informáciu ohľadom predaja vozidla Škoda Octavia RS, ku ktorému malo dôjsť 25.10.2017 spoločnosťou H. s.r.o., kde konateľ je p. Z. (spoločník žalovaného), spoločnosti H. s.r.o., pričom na kúpnopredajnej zmluve mal byť uvedený žalovaného otec ako predávajúci. Súd ani tento navrhovaný dôkaz nevykonal, keďže skutočnosti, ktoré sa tým mali preukázať, nepovažoval súd za relevantné pre rozhodnutie vo veci. Pre posúdenie či žalobca žalovanému poskytol ním tvrdené pôžičky a unesenie dôkazného bremena žalobcu v spore boli tieto skutočnosti bezpredmetné.

18. Žalobca ďalej navrhol, aby dal súd kúpnu zmluvu zo dňa 23.01.2017 na Audi, ktorú mal za neho vyplniť a podpísať žalovaný, overiť grafológom za účelom preukázania klamstva žalovaného, ktorý tvrdil, že zaňho túto zmluvu nepodpísal. Súd tento navrhovaný dôkaz rovnako nevykonal z dôvodu, že preukázanie pravosti podpisu žalobcu na uvedenej zmluve nepovažoval za relevantné vo vzťahu k preukázaniu či došlo k poskytnutiu pôžičky a v akej výške a pre unesenie dôkazného bremena žalobcu v spore, bola táto skutočnosť bezpredmetná.

19. Žalobca počas konania doložil a navrhol vykonať ako dôkaz viaceré zvukové nahrávky z telefonickej komunikácie medzi ním a žalovaným, pričom žalovaný vo vzťahu k tomuto dôkazu namietal, že ide o nezákonný dôkaz, keďže žalovaný žalobcovi súhlas na zachytenie ich rozhovorov na nahrávku nedal. Takýto dôkaz nemožno podľa žalobcu v konaní použiť, keďže je nezákonný s poukazom na ust. o ochrane osobnosti podľa a nasl. . Žalovaný so žalobcom sa poznajú dlho a medzi sebou si povedia aj veci, ktoré s ohľadom na ochranu osobnostných práv žalovaného by nemali byť sprístupnené tretím osobám. Medzi takéto informácie patria aj záležitosti, ktoré žalovaný rozoberal so žalobcom vo svojich telefonátoch a žalovaný nesúhlasí s tým, aby boli zvukové nahrávky zachytávajúce akékoľvek ich vzájomné rozhovory alebo aj jednostranný prejav žalovaného (ak by teda žalovaný rozpoznal svoj hlas na takejto nahrávke) vykonané ako dôkaz v civilnom konaní a/alebo sprístupnené komukoľvek inému. Žalovaný poukázal na to, že z uznesenia o odmietnutí veci OR PZ BA V, ČVS:

ORP-888/4-VYS-B5-2018, vyplýva, že nahrávky predložil žalobca aj v rámci vyšetrovania a orgány činné v trestnom konaní dospeli k záveru, že z uvedených zvukových nahrávok nevyplýva poskytnutie pôžičiek podľa toho, čo tvrdí žalobca. Podľa žalobcu naopak zvukové nahrávky preukazujú poskytnutie finančnej pôžičky v celkovej sume 50.000,- Eur (sú ako podporný dôkaz k novozískaným dôkazom prepisom whatsapp a sms komunikácie) ako aj samotné prevzatie jednotlivých súm žalovaným. Žalobca poukázal na to, že pri posúdení prípustnosti takéhoto dôkazu treba zohľadniť rozsah zásahu do osobnostných práv v porovnaní s účelom právnej istoty žalobcu a jeho záujmu preukázať pravdivosť jeho tvrdení. Vzhľadom ku skutočnosti, že suma pôžičky nie je v nezanedbateľnej výške a najmä na správanie žalovaného, kedy popiera nárok žalobcu, aj takto získaný dôkaz je zákonný na jeho vykonanie pred súdom. Presne zachytáva situáciu a vytvára obraz o tom, ako sa snažil žalobca dosiahnuť, aby mu žalovaný vrátil poskytnutú pôžičku.

20. Podľa č.l. 16 ods. 2 , súd pri prejednávaní a rozhodovaní veci nezohľadňuje skutočnosti a dôkazy, ktoré boli získané v rozpore so zákonom, ibaže vykonanie dôkazu získaného v rozpore so zákonom je odôvodnené uplatnením čl. 3 ods. 1.

21. Podľa č.l. 3 ods. 1 , každé ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať v súlade s , verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento zákon, s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonom, judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to s trvalým zreteľom na hodnoty, ktoré sú nimi chránené.

22. V civilnom procese sa uplatňuje princíp legality a platí primárne pravidlo, že nezákonné dôkazy sa považujú za právne neúčinné. Za určitých podmienok je možno v konaní vykonať aj nezákonný dôkaz. Výnimočne tak môže súd postupovať v rozpore s princípom legality a vykonať aj nezákonne získaný dôkaz, a to vtedy, ak je právo protistrany ústavnokonformne posúdené ako v konkrétnom prípade silnejšie právo než porušené právo toho, na koho úkor sa právo vykonáva a prejde tzv. testom proporcionality vzájomne kolidujúcich práv. Test proporcionality je trojstupňový a zahŕňa posúdenie vhodnosti, potrebnosti a primeranosti zásahu do práv protistrany (v tomto prípade práva žalovaného na ochranu osobnosti). Výsledkom tohto trojkrokového testu je potom záver, či súd nezákonne získaný dôkaz v civilnom konaní pripustí (vykoná) alebo nie. Pripustiť ho pritom môže len vtedy, ak nezákonný dôkaz obstojí vo všetkých troch bodoch testu proporcionality. Pri posudzovaní vhodnosti sa skúma, či je navrhovaný dôkaz spôsobilý (vhodný) na zistenie skutočnosti, ktorá je predmetom dokazovania. Druhým krokom je posúdenie potrebnosti vykonania dôkazu - teda posúdenie toho, či je možné tvrdenú skutočnosť dokázať aj zákonným spôsobom, alebo iba navrhovaným nezákonným dôkazom. Súd nezákonný dôkaz nevykoná, ak strana svoje tvrdenia bude môcť dokázať aj zákonnými dôkazmi, čo znamená, že súd vykoná nezákonný dôkaz len v prípade dôkaznej núdze. Posledným krokom je posúdenie primeranosti zásahu do práv protistrany, ktorej práva boli porušené v procese získania nezákonného dôkazu. V rámci tohto kroku sa posudzuje závažnosť a intenzita zásahu, a zároveň či je miera zásahu do práva primeraná cieľu, ktorý sa má nezákonným dôkazom dosiahnuť. Súd musí podrobne skúmať, či je v danom prípade záujem na unesení dôkazného bremena (a teda aj na úspechu v spore) vyšší, ako záujem na ochrane práva porušeného získaním nezákonného dôkazu. Vo všeobecnosti platí, že práva navrhovateľa dôkazu nie sú bez ďalšieho silnejšie, ako práva protistrany.

23. Podľa ust. a , fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. Písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy sa smú vyhotoviť alebo použiť len s jej privolením.

24. Súd v tejto súvislosti poukazuje na nález ÚS ČR zo dňa 09.12.2014, sp. zn. , v ktorom sa judikovalo, že: „Základným kritériom, ktoré má viesť k rozhodnutiu o použiteľnosti či nepoužiteľnosti záznamu rozhovoru zaznamenaného súkromnou osobou bez vedomia nahrávanej osoby ako dôkazu v príslušnom konaní, je pomerenie chránených práv a záujmov, ktoré sa v tejto súkromnej sfére stretávajú. V takom prípade sa štát stáva arbitrom rozhodujúcim o tom, ktorý z týchto záujmov bude v danom konkrétnom strete prevažujúci, pričom hodnotenie použiteľnosti či nepoužiteľnosti takto zadovážených informácií sa bude vykonávať podľa procesných noriem, ktoré však len vymedzujú pravidlá pre to, ako zistiť náležitým spôsobom skutkový stav a nájsť „materiálne“ právo, teda rozhodnúť o vlastnom predmete

sporu. Stret záujmu na ochrane osobnosti toho, koho prejav je bez jeho súhlasu zaznamenávaný, so záujmom na ochrane toho, kto tento prejav zachytáva a neskôr použije, nemožno ale riešiť vo všeobecnej rovine. Ústavný súd ČR sa stavia proti nekalým praktikám vzájomného elektronického sledovania a skrytého nahrávania pri súkromných a profesionálnych rokovaniach, ktoré sú spravidla nielen v rozpore s právom, ale ktoré aj (hodnotené po stránke sociálno-etickej) rozširujú v spoločnosti atmosféru podozrievavosti, strachu, neistoty a nedôvery. Úplne odlišne však treba posudzovať prípady, keď je tajné vyhotovenie audiozáznamu rozhovoru súčasťou obrany obete trestného činu proti páchateľovi, alebo ak ide o spôsob dosiahnutia právnej ochrany pre výrazne slabšiu stranu významného občianskoprávneho a najmä pracovnoprávneho sporu. Zásah do práva na ochranu osobnosti, ktorej hovorený prejav je zaznamenávaný, je tu plne ospravedlniteľný záujmom na ochrane slabšej strany právneho vzťahu, ktorej hrozí závažná ujma (vrátane napríklad straty zamestnania). Zadováženie jediného alebo kľúčového dôkazu touto cestou je analogické ku konaniu za podmienok krajnej núdze či dovolenej svojpomoci.“

25. Čo sa týka posúdenia vhodnosti navrhovaného dôkazu, súd konštatuje, že vhodnosť navrhovaného dôkazu spochybňujú závery uvedené vyšetrovateľom v uznesení ORPZ BA V, ČVS: ORP-888/4- VYS-B5-2018 zo dňa 25.10.2018, o odmietnutí veci, kde sa mimo iné konštatuje, že žalobca do vyšetrovacieho spisu doložil CD nosič s obsahom záznamov z Aplikácie WhatsApp a telefonických rozhovorov medzi ním a žalovaným označeným v komunikácii ako „Ado Boro“, pričom „zo záznamov vyplýva komunikácia medzi uvedenými osobami, ktorá okrem iného zachytáva aj otázku vrátenia určitých finančných prostriedkov, pričom nie je bližšie špecifikované, čo bolo predmetom požičania finančnej hotovosti spomínanej v konverzácii. Z tejto vyhotovenej komunikácie a hovorových záznamov nie je zrejmé medzi akými telefónnymi číslami sa realizovala komunikácia, kto ako odosielateľ a príjemca správ reálne vystupuje a či komunikácia je kompletná.“ Tieto závery vyšetrovateľa priamo spochybňujú tvrdenie žalobcu, že zvukové nahrávky medzi ním a žalobcom preukazujú existenciu pôžičky poskytnutej žalovanému žalobcom vo výške spolu 50 000 Eur, pričom žalobca ani len netvrdil, že by polícia mala k dispozícii iné nahrávky ako tie, čo predložil žalobca do súdneho spisu.

26. Aj ak by súd pripustil, že napriek uvedenému, by išlo o vhodný dôkaz musí sa zaoberať otázkou potrebnosti takéhoto dôkazu, teda vyhodnotiť prípadnú dôkaznú núdzu žalobcu. K tomu súd len poznamenáva, že dôkazná núdza žalobcu nebola absolútna, čoho dôkazom je aj jeho čiastočný úspech v spore. Sám žalobca označil zvukový záznam za podporný dôkaz k ostaným navrhnutým dôkazom. V časti 15 000 EUR však žalobca dôkazné bremeno neuniesol, preto je namieste zaoberať sa aj kritériom primeranosti zásahu. I napriek výške pohľadávky bez ďalšieho súd nemôže konštatovať, že je prijateľné, ak sa osoby pri súkromnej komunikácii - navyše kamaráti, bez súhlasu druhej strany nahrávajú, pričom nič žalobcovi nebránilo konať v právnych vzťahoch aj so svojím kamarátom obozretnejšie, tak aby existenciu akýchkoľvek pôžičiek vedel preukázať zákonným spôsobom. Žalobca v tomto prípade nepredstavuje tzv. slabšiu stranu v spore, kde z ohľadom na charakter sporu by bolo namieste nezákonne získaný dôkaz pripustiť. Súd pri posudzovaní podmienky primeranosti zásahu teda nemá na základe čoho dospieť k záveru, že by právo na ochranu osobnosti žalovaného, ktorého si jeho kamarát bez jeho súhlasu nahrával, bolo v tomto prípade slabšie a malo ustúpiť záujmu žalobcu na úspechu v spore, v ktorom sa domáha zapletenia peňažnej pohľadávky.

27. S ohľadom na všetky vyššie uvedené úvahy súd dospel k záveru, že v tomto prípade nemožno navrhovaný nezákonný dôkaz zvukovými nahrávkami vykonať, keďže po posúdení navrhovaného dôkazu z hľadiska jeho vhodnosti, nutnosti a primeranosti, musí konštatovať že v teste proporcionality neobstál.

28. Počas konania žalovaný namietol ako nezákonný dôkaz aj žalobcom doloženú whatsapp komunikáciu žalobcu a žalovaného, a to z rovnakých dôvodov, na aké poukázal v prípade doložených zvukových nahrávok telefonických hovorov, ako aj že nie je zrejmé, z akých čísiel bola táto komunikácia realizovaná a či je úplná, či s ňou nebolo akýmkoľvek spôsobom manipulované, pričom táto komunikácia nebola zaistená orgánmi činnými v trestnom konaní. V uvedenom prípade však súd na písomnú komunikáciu žalobcu a žalovaného ako na dôkaz prihliadal a tento vykonal, napriek nesúhlas žalovaného, a to z viacerých dôvodov. V prípade, ak niekto posiela inej osobe sms správu, mail či správu prostredníctvom aplikácie whatsapp, je si vedomý, že táto správa sa v zariadení (telefóne, počítači) automaticky ukladá a druhá strana ju má k dispozícii a môže ju i archivovať. Žalovaný namietol doloženú komunikáciu ako nezákonný dôkaz až v neskoršom štádiu konania, a to na pojednávaní dňa 11.12.2020 v priebehu výsluchu žalovaného, (spočiatku namietal len vykonanie dôkazu zvukovými nahrávkami z

dôvodu nezákonnosti), pričom predtým sám niektoré pasáže z doloženej písomnej komunikácie pri svojej argumentácii použil a poukazoval na ne, čím podľa názoru súdu použitie tejto komunikácie ako dôkazu v konaní akceptoval. Súd preto nepovažoval tento dôkaz za nezákonný a nevidel dostatočný dôvod na to, aby uprel žalobcovi právo použiť tento dôkaz a v celom rozsahu naň pri dokazovaní prihliadal. Namietanie tohto dôkazu považoval súd vyslovene za účelové, pričom cieľom nebola ochrana súkromia žalovaného.

29. Z výpisu účtu žalobcu (č.l. 6-8) mal súd za preukázané, že žalobca realizoval dňa 19.01.2017 z účtu č. U XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX výber hotovosti vo výške 14.000 EUR, dňa 15.02.2017 výber hotovosti vo výške 12.000 EUR, dňa 26.01.2018 výber hotovosti vo výške 10.000 EUR ako aj platobný príkaz na úhradu 5000 EUR na účet č. U XXXX XXXX XXXX XXXX (účet žalovaného). Teda v období od 19.01.2017 - 26.01.2018 vykonal výbery hotovosti 36 000 EUR, čo spolu s prevodom na účet žalovaného predstavuje spolu sumu vo výške 41 000 EUR.

30. Ďalej súd z výpisu účtu žalobcu (č.l. 9) zistil, že na účet žalobcu boli realizované nasledujúce bezhotovostné vklady z č. účtu U XXXX XXXX XXXX XXXX s uvedením mena X. H.: dňa 13.03.2018 vo výške 400 EUR, dňa 22.03.2018 vo výške 30 EUR s poznámkou „pozicka zebrakovi splatna do konca marca“, dňa 07.05.2018 vo výške 220 EUR s poznámkou „peniaze na nastrelenie vlasov“, dňa 30.07.2018 vo výške 150 EUR a dňa 14.08.2018 vo výške 100 EUR.

31. V čestnom vyhlásení žalobcu zo dňa 19.03.2019 (č.l. 29) žalobca uviedol, že odovzdal žalovanému spolu sumu vo výške 50.000 EUR, dátum a miesto odovzdania opísal zhodne so žalobou, pričom uviedol, že žalovaný mu vrátil postupne sumu vo výške 900 EUR, čím dlh uznal. V čestnom vyhlásení p. R. V. (otca žalobcu) zo dňa 23.03.2019 (č.l. 30), otec žalobcu vyhlásil, že dňa 29.09.2018 bol svedkom toho, ako žalovaný ústne uznal dlh žalobcu, ktorý má voči jeho synovi a ktorý mu doposiaľ nevyplatil. Vyhlásil, že žalovaný pred ním a pred žalobcom uviedol, že mu prvých 8.000 EUR vyplatí z vratky DPH na jeho firme. V čestnom vyhlásení p. H. V. (matky žalobcu) zo dňa 23.03.2019 (č.l. 31), matka žalobcu uviedla, že na pokyn svojho syna v mesiaci február 2017 (behom dvoch týždňov) vyplatila priamo do rúk žalovaného na dvakrát najprv sumu 13.000 EUR a potom 7.000 EUR. Išlo o pôžičku, ktorú mu poskytol jej syn.

32. Zo zmluvy o pôžičke zo dňa 02.07.2019 (č.l. 60) súd zistil, že L. V. ako veriteľ požičal žalovanému ako dlžníkovi sumu vo výške 10.000 EUR. Podľa čestného vyhlásenia L. V. (č.l.62) uvedenú pôžičku žalovaný splatil v hotovosti dňa 17.07.2019.

33. Z uznesenia OR PZ BA V, ČVS: ORP-888/4-VYS-B5-2018 zo dňa 25.10.2018 (č.l. 72), súd zistil, že OR PZ v Bratislave V odmietlo s poukazom na vec podozrenia zo spáchania zločinu podvodu, pričom z odôvodnenia predmetného uznesenia vyplýva, že dňa 01.10.2018 prijali trestné oznámenie od žalobcu, v ktorom žalobca uviedol, že žalovanému na 4- krát požičal spolu sumu vo výške 50.000 EUR, ktorú mu žalovaný napriek prísľubom nevrátil. Uviedol, že žalovaného pozná od detstva ako kamaráta, žalovaný je spoločníkom v spoločnosti W. A&A s.r.o., ktorá sa zaoberá kúpou a predajom vozidiel. Uviedol, že ho žalovaný oslovil, že ak si chce zarobiť môže dať žalovanému na kúpu áut 15.000 EUR a bude mať z toho 600 až 800 EUR zisk do mesiaca alebo dvoch. Peniaze vo výške 15.000 EUR mu odovzdal niekedy v januári 2017 v Petržalke, pred obytným domom, kde vtedy býval, vybral ich z účtu. Po dvoch troch týždňoch mu dal žalovaný províziu asi 500 EUR. Keď sa ho opýtal na tú sumu 15.000 EUR, žalovaný povedal že sa to môže investovať ďalej s čím žalobca súhlasil. Druhý krát dala peniaze žalovanému žalobcova matka - 20.000 EUR na základe telefonického rozhovoru a bolo to u žalobcu doma na jeho adrese trvalého pobytu v T., kde mal tieto peniaze v hotovosti, to bol marec alebo apríl 2017. Žalovaný hovoril žalobcovi, že ak chce na tom zarábať treba kúpiť viacej áut a keď sa predajú, budú mať väčší zisk. Žalobca žalovanému dôveroval. V júni 2017 pýtal peniaze späť, na to žalovaný povedal, že nemá teraz peniaze na vrátenie. V októbri 2017 žalovaný sľúbil žalobcovi, že mu peniaze vráti z úveru, ktorý vezme na firmu, a peniaze bude mať v marci 2018. Dňa 26.01.2018 povedal žalovaný žalobcovi nech mu dá ešte 15.000 EUR na autá, s tým že mu všetko splatí naraz z úveru. Tieto peniazu mu dal v Auparku v banke SLSP. Uvádzal, že má komunikáciu so žalobcom - sms, WhatsApp, telefonickú, z ktorej vyplýva ako sa dohadujú na vrátení peňazí. Žalobca uviedol, že chcel od žalovaného uznanie dlhu a dňa 29.09.2018 bol za žalovaným so svojím otcom v Malackách pri stánku s cigánskou. Žalovaný podpísať uznanie odmietol. Ústne dlh uznal, ale uviedol, že to nepodpíše. Žalovaný mal tiež žalobcovi uvádzať, že kupuje nejaký dom a z toho majú zostať peniaze

navyše a vráti mu. Uviedol, že mu žalovaný dal viackrát províziu, dvakrát 500 Eur v roku 2017 a nedávno dvakrát poslal 100 EUR. K odovzdaniu peňazí jeho matkou doplnil, že odovzdala žalovanému najprv sumu 13.000 EUR a druhý krát 7.000 EUR. Peniaze odovzdala pred vchodom bytu, bola pri tom sama. Žalovanému aj on odovzdával peniaze len keď boli sami, jediný svedok je len pracovníčka SLSP, keď vyberali peniaze dňa 26.01.2018. O peniazoch sa stále dohadovali cez telefón.

34. Z uznesenia OR PZ BA V, ČVS: ORP-888/4-VYS-B5-2018 zo dňa 25.10.2018 ďalej vyplýva, že v rámci vyšetrovania bol vykonaný výsluch žalovaného, ktorý pri výsluchu uviedol, že žalobcu pozná od malička, v minulosti spolupracovali v rámci biznisu s autami, biznis medzi nimi prebiehal tak, že žalobca mu dal nejakú hotovosť, za tú hotovosť od niekoho kúpil auto, auto sa predalo ďalej a zisk sa rozdelil. Od žalobcu si požičiaval peniaze, nevie presne uviesť koľkokrát, požičiaval si rôzne sumy za účelom kúpy a predaja áut. O požičaní nikdy žiadne zmluvy nepodpisovali. Naposledy si požičal od žalobcu peniaze niekedy v zime 2017 alebo začiatkom roka 2018, vtedy si požičal sumu 15.000 EUR, nevie presne uviesť, kde mu to dal, ale dal mu to v hotovosti. Za tých 15.000 EUR kúpil auto, vyplatil mu províziu vo výške cca 2.000 EUR a vrátil mu naspäť aj tých 15.000 EUR. Vrátil mu to niekedy v lete 2018 aj s províziou a to v hotovosti na dvakrát. Najprv 10.000 EUR a potom 5.000 EUR. Províziu vyplácal postupne, keď si od neho pýtal peniaze na kávu. Nevie presne, kde mu dané sumy vyplatil ani či tam bol nejaký svedok. Pred tým si od neho požičiaval rôzne sumy, podľa toho koľko stálo auto. Keď mu dal peniaze na auto, tak to auto bolo buď písané naňho alebo bolo len na prevozných značkách. Keď sa auto predalo, tak hneď mu (žalobcovi) vrátil peniaze plus dostal dohodnutú províziu. Všetky podmienky mali dohodnuté slovne, pri každom aute boli individuálne. K dnešnému dňu má uhradené všetky podlžnosti voči žalobcovi. Všetko, čo si kedy od neho požičal mu vrátil aj s províziou. Uviedol tiež, že sa stala jedna vec, keď v roku 2017 predávali vozidlo Škoda Octavia, na daný inzerát sa ozval p. L., ktorý uviedol, že dá ako protihodnotu Volvo XC90. Žalovaný o tejto možnosti povedal žalobcovi, ktorý sa toho chytil. Nevie presne kedy a kde, ale žalobca a p. L. spísali kúpno-predajnú zmluvu. Žalobca zaplatil L. sumu 34.000 EUR a on mu doložil cca 6.000 EUR, žalobca vedel, že auto je z leasingu. Pán L. mal poslať žalobcovi splnomocnenie na prepis vozidla VOLVO XC90, ktoré mu nechal, ale nespravil tak a cca po dvoch mesiacoch prišli z leasingovej spoločnosti a auto žalobcovi zobrali. Následne žalobca podal trestné oznámenie na OR PZ BA II, kde bol aj žalovaný vypovedať.

35. Z doloženej písomnej sms a whatsapp komunikácie z augusta 2018 z t.č. XXXXXXXXXX s osobou na t.č. XXXXXXXXXX označenou ako Ado Boro vyplýva, že žalobca dňa 29.08.2018 píše ohľadom dlhu, kde sa voči osobe s označením Ado Boro domáha vrátenia sumy 50.000 EUR a snaží sa dohodnúť na stretnutí (č.l.32, č.1.154), obdobne z komunikácie z júla ako aj septembra a októbra 2018 (č.l.75,76) rovnako vyplýva, že osoba označená v komunikácii ako habapatrik20 píše osobe označenej ako Ado Boro o dlhu 50.000 EUR, domáha sa vrátenia a pokúša sa dohodnúť na stretnutí, prebiehala medzi nimi komunikácia ohľadom konkrétnych motorových vozidiel (č.l.116, č.l.180, č.l.191), s pokynom od osoby označenej ako Ado Boro zo dňa 14.02.2017 „pre toto pojdeme zajtra, vyber 10 tis“ a dňa 16.02.2017 „Tak nachystaj lowa“ (č.l. 122). Ďalej komunikovali ohľadom úveru, podania žiadosti v ČSOB (č.l.99,100,220), dňa 25.09.2018 žalovaný píše, že rieši lowa, založí tie levare (č.l. 155), 26.09.2018 sa žalobca pýta žalovaného, z čoho chce vrátiť tých 50, žalovaný odpovedá, že mu to včera písal, žalovaný sa na to pýta „z domu a z pola čo máš?“ žalovaný odpovedá „Jo“ (č.l.155). V komunikácii z 24.10.2019 žalovaný existenciu dlhu voči žalobcovi popiera slovami „Pato ja ti nič nejsom dlžný“ a 11.11.2019 uvádza „už som ti ich vrátil dávno a o tie čo si došiel to už nemôžem za to.“ (č.l.150).

36. Na doloženej fotografii z 19.01.2017 (č.l. 257) je odfotená kôpka bankoviek na vrchu s 500 eurovou bankovkou.

37. Žalobca na pojednávaní dňa 11.12.2020 ako strana sporu k veci vypovedal, že so žalovaným sú od detstva kamaráti dôveroval mu ako svojmu bratovi. Sám (žalovaný) sa na neho obrátil či si nechce privyrobiť a to tak, že on mu požičia peniaze a žalovaný za to kúpi auto, ktoré sa následne predá a žalobca bude mať za to províziu. Postupne dal žalovanému 4 pôžičky. Prvá bola v januári 2017 - 15 000 EUR - to mu osobne odovzdal v Bratislave, 14 000 EUR vybral z účtu a 1 000 EUR mal v hotovosti. Bol so žalovaným v Rakúsku pozrieť autá, aby vedel, na čo mu dáva peniaze. V Rakúsku boli asi 17.01.2017 a 19.01.2017 vyberal peniaze a 20.01.2017 so žalovaným išiel do Rakúska pomôcť mu doviesť auto, pretože kamarát, čo tam s ním mal ísť, nemohol. Uvedené preukazujú fotky, ktoré doložil súdu. Autá sa dali na prevozné - C značky žalovaného, takými žalobca nedisponuje. Ďalšia pôžička bola vo výške 7 000 EUR, ktoré žalovanému v hotovosti odovzdala žalobcova matka a následne 13 000 EUR, ktoré

odovzdala žalovanému tiež jeho matka. Časť bola z úspor, časť žalobca vybral z banky. Žalovaný mu tak spolu dlžil sumu okolo 34 000 EUR, menšiu sumu dal žalobcovi ako províziu. Za tieto peniaze, ktoré mu dlžil zakúpil Škodu Octaviu RS, o ktorú prejavil záujem pán L., pričom p. L. navrhol, že dôjde k zámene vozidiel plus sa vyplatí doplatok za jeho Volvo. Zmluvu podpisoval žalobca ako kupujúci, keďže žalovaný mu uviedol, že nemôže byť písané všetko na neho. Žalobca nevedel, prečo to tak chce. Na zmluve ako kupujúci nie je p. L., ale p. L.. Celé to bol zo strany žalovaného podvod. Žalobca chcel, aby mu žalovaný preukázal, že doplatil za Volvo kúpnu cenu, čo žalovaný nespravil a na polícii uvádzal, že zmluvu na kúpu Škody Octavie stratil. Tiež nie je pravda, že Volvo zobrala lízingová spoločnosť žalobcovi. Volvo zobrali otcovi žalovaného, čo žalovaný do predloženia zvukových nahrávok popieral. Žalobca podal trestné oznámenie na L., ten sa však vyhrážal žalovanému, že ho udá kvôli DPH a kvôli tomu sa trestné oznámenie stiahlo. V januári 2018 na žiadosť žalovaného poskytol poslednú pôžičku spolu 15 000 EUR, z toho 5 000 EUR išlo prevodom a 10 000 EUR v hotovosti, čo im poradila pani v banke, pretože väčší výber v hotovosti sa nedal urobiť. Žalovaný mu tvrdil, že mu vráti peniaze z úveru, ktorý mal dostať na dom, prečo inak by žalobca disponoval dokumentmi ohľadom vybavovania úveru a tiež to vyplýva z komunikácie Whatsapp. Poukázal na doloženú komunikáciu, kde sa pýta žalovaného, z čoho mu tých 50 000 EUR vráti, na čo mu on povedal, že sú dohodnutí a že to z toho vyplatí.

38. Na základe kladených otázok pri výsluch žalobca doplnil, že v prvom prípade prišlo k odovzdaniu sumy 15 000 EUR vonku v Bratislave pred bytovým domom, žalovaný volal, že príde, žalobca vyšiel von a odovzdal mu peniaze do rúk. Tieto peniaze sa použili na Audini z Rakúska. Ďalšie 2 pôžičky spolu 20.000 EUR odovzdávala žalovanému jeho matka v hotovosti v byte jeho rodičov. Posledných 15 000 EUR bolo odovzdaných v banke v SLSP, a to v hotovosti 10 000 EUR a 5 000 EUR bolo poslaných na účet. Keď mu žalovaný peniaze nevracal, tak sa na jeseň 2018 stretol so žalovaným v T. a to aj za účasti svojho otca, ktorý najprv čakal v aute, žalovaný mu uviedol, že prvú splátku dlhu vo výške 8 000 EUR mu zaplatí z vratky DPH. Žalovaný mu o tom posielal aj doklady, že čo mu má dôjsť. Neskôr prišiel otec, ktorý sa žalovaného pýtal, prečo mu nechce vrátiť peniaze. Žalovaný aj pred ním aj pred otcom žalobcu ústne svoj dlh priznal. Odmietol podpísať písomné uznanie dlhu, ktoré mu pripravila žalobcova priateľka s tým, že si to musí dať preštudovať právnikovi a až potom to podpíše, ale ústne aj pred žalobcovým otcom dlh uznal a tiež pred ním uviedol, že prvých 8 000 EUR zaplatí z vratky DPH. Peniaze neprevádzal bezhotovostne ale dával ich v hotovosti, lebo to tak žalovaný vždy chcel, pretože nikdy nevedel, kedy pôjde pre auto a potreboval mať peniaze k dispozícii, pretože výber v hotovosti sa nahladuje vopred, ak je väčší. Čo sa týka splatnosti a úrokov, boli dohodnutí tak, že keď sa kúpi auto, vráti mu peniaze spolu s vývarom (províziu). Následne po všetkých pôžičkách sa dohodli, že mu ich vráti do konca marca 2018, čo dokazuje aj jeho vyjadrenie, keď si zo žalobcu robil srandu a uviedol, že ide o splátku pôžičky do konca marca a poslal 30 EUR. K prítomnosti iných osôb pri odovzdávaní pôžičiek uviedol že pri prvej pôžičke boli sami dvaja, pri druhej a tretej bola so žalovaným len matka a pri štvrtej boli v sporiteľni, kde bola pracovníčka banky. Potvrdenie o prevzatí peňazí nepožadoval, lebo boli odmalička kamaráti, nikdy nikomu inému žalobca peniaze nepožičal. Žalovaný dal žalobcovi v hotovosti vývary (provízie) z predaja áut 2-krát po 400 EUR. Vozidlá Audi A4 kupoval žalovaný, a to na českú firmu a zmluva čo vypisoval za žalobcu je sfalšovaná, žalobca ju nepodpisoval. Poprel, že by kupoval vozidlá v spolupráci so žalovaným a uviedol, že mu len peniaze požičiaval s tým, že z toho bude mať províziu, žalobca nefiguruje v žiadnej firme žalovaného, čiže nákup vozidla a jeho predaj zabezpečoval žalovaný, keďže on sa v týchto veciach nevyzná. Peniaze na pôžičky mal jednak čo zarobil, odkladal z výplaty okolo 500 EUR mesačne niekoľko rokov, pretože žil u rodičov. 10 000 EUR mal od otca, tiež predal auto BMW. Disponoval sumou 50 000 EUR a to naraz s tým že časť mal v hotovosti a časť na účte. Všetky svoje peniaze požičal žalovanému preto, že mu veril a keď mal posledných 15 000 EUR veril, že keď mu ich požičia, bude mať z toho províziu. Len tak by mu ich nepožičal, boli dohodnutí.

39. Žalovaný na pojednávaní dňa 11.12.2020 ako strana sporu k veci vypovedal, že sa pozná so žalobcom odmala. Celý život mu pomáhal. Chodil za ním na kávu do herne, kde pracoval. Biznis s autami žalovaný robí 8-9 rokov. Sám žalobca mu navrhoval, že má nejaké peniaze, ktoré by chcel investovať. Žalobca bol pri všetkých obchodoch, zisk si delili. Prevozné C značky je možné, že mu zapožičal. Provízia, ktorú si delili bola niekedy aj 1 000 EUR za auto. V Rakúsku žalovaný bol, nepamätal si či tam bol so žalobcom, ten bazár pozná, chodil tam. Žalobca mal viac času ako žalovaný, niektoré veci si riešil sám. Autá Audi si v Rakúsku sám zaplatil. Žalobca zohnal kupcu a peniaze za auto vždy prevzal osobne žalobca. Niektoré autá inzeroval aj žalovaný. Žalobca uzatváral zmluvu aj pri Volve, aj pri zmluve Škoda RS. Žalovaný síce zmluvu vypísal, ale podpisoval ju žalobca. U rodičov žalobcu bol vždy iba pre kľúče od auta. Peniaze mu vždy dával priamo žalobca, nie jeho rodičia. Na autách, ktoré boli takto zakúpené,

vždy žalobca aj jazdil. Čo sa týka Volva p. L. najprv volal žalobcovi, žalovaný ho od toho odhováral. Sám hovoril žalobcovi, aby zistil veci ohľadom lízingu, no nevie či to tak spravil. Žalovaný ročne dovezie vyše 100 áut a žiadne problémy s tým nikdy neboli. S pánom L. žalovaný asi išiel do banky, nevie či sa mu odovzdávali peniaze už v herni a pán L. by Volvo neodovzdal bez doplatenia peňazí. Pána L. nepoznal. Čo sa týka sumy 15 000 EUR, čo uvádzal vyšetrovateľovi, to žalovanému vrátil do pol roka na 2-3 krát. Peniaze dostal od žalobcu v hotovosti, preto mu ich v hotovosti aj vracal.

40. Na základe kladených otázok pri výsluch žalovaný doplnil, že investované peniaze spolu s províziou boli odovzdané vždy pri prevzatí auta klientom, vtedy sa aj rozdelila provízia, niekedy si to žalobca riešil priamo sám, on ukazoval klientom autá. Žalovaný klienta dohodil a potom si to riešil žalobca. Čo sa týka Volva asi to bolo tak, nevie presne, že peniaze žalobcu z predchádzajúceho predaja boli na účte žalovaného a tie žalovaný použil na doplatenie auta Volvo pánovi Polkovi, nepamätá si to však. Telefónne číslo žalovaného je stále XXXX XXX XXX. Nevie prečo pôžičku 15 000 EUR doposiaľ súdu nespomenul, nepamätal si to, na stretnutí s právny zástupcom žalobcu hovoril, že to vrátil. Dôkaz o vrátení sumy 15.000 EUR nemá, pretože to vracal v hotovosti a žalobcovi dôveroval. Rodičov žalobcu pozná od detstva, ale stretával sa najmä so žalobcom, nie s jeho rodičmi, ani ich rodiny sa nestretávajú. Charakter rodičov žalobcu popísať nevedel. Na stretnutí, kde bol aj otec žalobcu, žalobcovi povedal, že mu nič nie je dlžný, on mu hodil papier, aby ho podpísal. Bol agresívny, tak žalovaný odišiel. Žalobca hovoril svojmu otcovi, že mu dlží peniaze. Jednak tie za auto do pána L. a tiež tých 15 000 EUR, ktoré mu však vrátil a on si myslí, že keď žalovaný nemá doklad, že to vrátil, môže to pýtať. K prečítanej časti z komunikácie z Whatsapp z 26.09.2018 z času 11:01, kde sa žalobca pýta z čoho mu tých 50 zaplatí, či z domu a pola čo má (č.l. 155) sa vyjadriť nevedel. So žalobcom komunikoval prevažne telefonicky, na správy väčšinou neodpisoval, nemal na to čas, písal mu najmä žalobca. Na otázku či informoval žalobcu o úvere, čo chce čerpať, uviedol že žalobca mu s tým pomáhal, lebo mal v banke známosti. Poprel, že by niekedy prevzal od matky žalobcu finančné prostriedky, prevzal od nej len kľúče od auta. Potvrdil, že žalobcu utvrdzoval, že keď dostane úver alebo predá pozemok, tak mu z toho vráti peniaze, ale len aby mu dal pokoj, keďže ho ohováral, naháňal ho po úradoch, pošpiňoval mu meno, vyvíjal na neho psychický nátlak. Žalovaný chcel mať už od toho pokoj. Ak by vyhral Euro Jackpot všetko by mu dal, aby mal pokoj. Peniaze na vyplatenie p. L. boli pravdepodobne z predchádzajúceho biznisu, môže byť, že z predaja Škody Superb, avšak ak by neboli na jeho účte, tak by ich žalobca tiež odovzdal L.. Žalovaný nevie, kto je pán L., keď prišiel pán L., predstavil sa ako pán L.. Žalovaný nevie či je to L. alebo L.. Pán Z. bol možno prítomný pri niektorých transakciách, žalovaný si nebol istý. Keď žalobcovi vracal tých 15 000 EUR, asi tam nikto nebol, vrátil to žalobcovi asi v Bory Mall, tam sa stretávali. Na ďalšom pojednávaní k peniazom na vyplatenia Volva p. L. uviedol, že to boli firemné peniaze, ktoré mal na účte spolu s pánom Z..

41. Svedok pani H. V. na pojednávaní dňa 09.04.2021 pri výsluchu vypovedala, že je matkou žalobcu. Žalovaného pozná od malička. Býva oproti nim. Chodil k nim, kamarátili sa so synom, aj u nich prespával. Asi v januári 2017 volal syn, aby žalovanému odovzdala peniaze, ktoré má v skrinke a od tej skrinky má kľúčik v džbániku. Žalovaný zazvonil, ona mu odovzdala 7 000 EUR a povedala mu, aby si ich spočítal. On ich spočítal a povedal, že je to v poriadku a odišiel. Peniaze mu dávala v 500 a 100 eurových bankovkách. Toto bolo koncom januára 2017, potom asi začiatkom februára 2017, presne nevie. Zase syn volal, aby dala žalovanému peniaze, a to 13 000 EUR, ktoré mu vybrala zo skrinky. Žalovaný si ich opäť spočítal a odišiel. Syn jej spomínal, že žalovaný hovoril, že mu peniaze žiadne nedala. Klame, ona mu ich dala. Na doplňujúce otázky uviedla, raz odovzdávala žalovanému aj kľúče od auta. Keď jej syn volal, nevypytovala sa, za akým účelom má peniaze žalovanému dať, spomínal nejaké autá, ale nepamätá sa. Žalovanému nedávala podpísať žiaden papier o prevzatí peňazí.

42. Svedok R. V. na pojednávaní dňa 09.04.2021 pri výsluchu vypovedal, že je otcom žalobcu a žalovaného pozná ako kamaráta jeho syna. Žalobca a žalovaný sa stretli v T., on tam prišiel za nimi a počul ako sa žalobca so žalovaným dohadovali o peniazoch, pričom žalovaný uviedol, že dostane vratku DPH a z toho zaplatí tých 8 000 EUR a potom vráti zvyšok. Bolo to niekedy na jeseň. Na doplňujúce otázky uviedol, že vie, že žalovaný bol žalobcovi dlžný 50 000 EUR. Syn dával žalovanému na podpísane nejaké papiere, žalovaný si ich chcel zobrať a dať prečítať právnikovi. Žalovaný začal byť nejaký chytrý, syn mu tie papiere nedal a žalovaný dodal, že žalobca sa nemusí báť, že tých 8 000 EUR na začiatok dá. Potvrdil, že žalovaný nepopieral, že by dlžil peniaze a povedal, že peniaze vráti. Na stretnutí boli len oni traja. čo bolo obsahom papierov podrobne nevie, len že aby mu dal tých 50 tisíc, aby mu to po častiach dával. Stretnutie dohodli telefonicky žalobca a žalovaný, že sa stretnú, aby mu dal žalovaný

peniaze. Viackrát žalovaného žalobca vyzýval, žalovaný to ignoroval. Na stretnutí bol aj on, pretože boli v T. nakúpiť a tiež sa tam mal žalobca a žalovaný stretnúť. Sedeli (žalobca a žalovaný) na lavičke, žalobca sa nevracal, tak išiel za nimi, že čo sa deje. Do spoločných aktivít ohľadom áut sa nemiešal. Nevidel ako žalobca alebo matka žalobcu odovzdáva žalovanému peniaze, ale matka žalobcu mu volala predtým než si žalovaný po peniaze mal prísť, pričom jej on povedal, že keď s tým L. súhlasí, nech mu peniaze dá. Na otázku či vie z akých zdrojov boli peniaze pre žalovaného, uviedol, že on si zobral pôžičku lebo, že syn potrebuje peniaze, zobral si 8 000 EUR pôžičku, odkiaľ boli zvyšné peniaze nevie.

43. Svedok pani T. W., po tom čo bola podľa ust. o bankách zbavená povinnosti mlčanlivosti (č.l. 356), pri výsluchu dňa 19.11.2021 vypovedala, že nemá osobný vzťah ani k žalobcovi ani k žalovanému. Pamätá si na žalobcu iba ako na klienta. Pracovala vtedy SLSP. Bolo to dávno. Pamätá si, že žalobca realizoval výber peňažných prostriedkov. Pamätá si aj, že bol s niekým, avšak nevie presne uviesť s kým. Vie len, že tam bol aj nejaký iný „chalan“, možno kamarát, ale presne by nevedela osobu identifikovať. Ako pracovník banky len klientovi vydala peniaze, čo už následne s peniazmi klient robí, to už banka nerieši. Pamätá si, že to bol vyšší výber. Čuduje sa však, prečo sa takáto vec nerieši prevodom na iný účet, aby obe strany mali doklad. Asi išlo o nejaké auto. Pamätá si, že niečo také spomínali. Na doplňujúce otázky uviedla, že to že bol časť výber a časť hotovosť si už presne nepamätá. Na osobu, ktorá tam bola so žalobcom si spomína len námatkovo. Bol to asi muž v rovnakom veku ako žalobca. Presne však nevie. Vie, že sa niečo spomínalo ohľadom kúpy auta. Či sa však nejaká poznámka uviedla to nevie. Niekedy sa pri väčších výberoch uvádza účel, je to však na klientovi. Tiež sa to niekedy uvádza pri prevode. Nevie presne, o akú sumu išlo, len že to bol väčší výber. Vie, že peniaze žalobcovi dala asi v obálke, keďže išlo o väčšiu sumu, ale čo už medzi sebou oni robili to už nevie, teda pamätá si len moment, že peniaze odovzdala, ale potom nevie, čo s nimi žalobca robil.

44. Svedok H. Z. na pojednávaní dňa 14.01.2022 pri výsluchu vypovedal, že je spoločníkom vo firme žalovaného. Žalobcu spoznal cez žalovaného. Vie, že žalobca a žalovaný sú od malička kamaráti a vie, že kupovali spolu nejaké autá, ako ich presne financovali, to nevie. Vie, že žalobca žiadal od žalovaného vrátenie pôžičky 50.000 EUR, čo je podľa neho vymyslené, a to vie aj žalobca. Na doplňujúce otázky uviedol, že nevie presne, akých vozidiel sa týkala spolupráca žalobcu a žalovaného, spomenul si na Audi, Wolksvagen, Škodovku, Volvo. Pri vymieňaní finančných prostriedkov medzi žalobcom a žalovaným nebol. Žalovaný mu nespomínal, že by si od niekoho požičal peniaze, okrem banky. Nevie to presne ale žalovaný si tuším požičal časť nejakých peňazí z firmy v súvislosti s nejakým kšeftom so žalobcom. Žalobca vypisoval aj jemu, či mu nevie niečo dohodiť, čo sa týka áut. On ho však ignoroval. Žalobca mu pôžičku, ktorú mal poskytnúť žalovanému nespomínal. Pána L. osobne nepozná. Vie o ňom len vďaka obchodu, čo mal žalovaný so žalobcom. Vie, že žalobca a žalovaný mali s pánom L. vymeniť auto, Škodu RS za Volvo XC 60 alebo 90 s tým, že oni mu ešte doplatili, keďže to bolo drahšie auto. Vie tiež, že asi po 2, 3 týždňoch alebo mesiaci prišli z lízingovky a Volvo zobrali. Žalobca následne žiadal peniaze od pána L. naspäť a neskôr podal aj trestné oznámenie naňho, ktoré však stiahol s tým, že sa údajne vyrovnali, a preto vznikol aj celý tento spor a peniaze si pýta od jeho spoločníka. Tento posledný biznis ich rozhádal. Žalobca sa snažil vplývať na žalovaného aj cez neho, vypisoval a volal mu, on to ignoroval, vie však, že neustále vypisoval žalovanému, vyhrážal sa mu, že ho zničí, psychicky ho týral. V obchodnom dome mal on (svedok) so žalobcom spor, kedy na neho žalobca zaútočil, vulgárne mu nadával s tým, že od žalovaného všetko dostane. Nepamätá si či Volvo zobrali žalobcovi alebo otcovi žalovaného, je to už minimálne 3 roky. Nevie presne ani koľko doplácali za Volvo, vie, že si žalovaný v tej dobe požičal firemné peniaze, ale nevie odkiaľ boli peniaze, ktorými doplácali za Volvo. Nevie, ako boli žalobca so žalovaným dohodnutí, vie len, že si vtedy žalovaný vybral nejaké peniaze z firmy. Nevie, prečo žalobca podal a potom stiahol trestné oznámenie. Žalobca dobre vie, že nikdy 50.000,- EUR žalovanému nedal. Je si istý, že takúto sumu žalovanému žalobca nikdy nedal a ani žalovaný mu nikdy nevracal. Nemal na to dôvod. Vo firme boli peniaze, ak niečo také povedal (priznával, že vráti 50.000 EUR), možno to bolo dokopy z viacerých obchodov, čo spolu žalobca a žalovaný mali. Nevie, prečo to žalovaný povedal. Firmu H. nemá, nie je tam konateľ. Či si žalovaný požičal peniaze od p. V. si nie je istý, možno raz áno, ale to mu určite vrátil. Potvrdil, že je konateľom spoločnosti H. U.. Nepamätám si presne ale je možné, že cez túto firmu na Škodu RS robil lízing. Nevie, proste za ním niekto prišiel a oslovil ho. A možno ho oslovil aj pán L., čo je na tom, spoznal ho pri obchode žalobcu a žalovaného. Ak lízingovka zoberie auto, pre nich to robí externá spoločnosť, nevie to presne povedať, asi príde vtedy nejaká pošta tomu, na koho je lízingová zmluva.

45. Svedok L. L. na pojednávaní dňa 14.01.2022 pri výsluchu vypovedal, že k žalobcovi a žalovanému nemám žiadny bližší vzťah, poznajú sa v súvislosti s predajom jedného vozidla. Nevie sa presne vyjadriť, čo je medzi žalobcom a žalovaným. Keď mali problém on (svedok) a žalobca, išlo o inú sumu, išlo o problém s predajom jedného vozidla, kde došlo k odstúpeniu. Na doplňujúce otázky uviedol, že pre neho je to už uzavretá vec. Išlo o predaj auta značky Volvo, kde sa následne zistilo, že nebol doplatený lízing. Došlo k odstúpeniu od zmluvy. Nevie presne, kto ho inicioval. Následne nastala chyba v komunikácii medzi žalobcom a žalovaným, peniaze boli vrátené žalovanému a následne mali byť vrátené žalobcovi. Žalobca chcel vec riešiť aj cez políciu. Bolo podané a následne stiahnuté trestné oznámenie, kedy žalobca aj žalovaný priznali vrátenie sumy. Vrátená suma, ktorú vrátil žalovanému, bola okolo 30.000 EUR. Keďže žalobca a žalovaný nemali financie na kúpu Volva, časť kúpnej ceny bolo vozidlo Škoda RS a zvyšok boli peniaze. Finančné prostriedky za Volvo mu platil žalovaný. Meno Pokorný mu nič nehovorí, bola to len chyba v zmluve. Nepamätal sa, že by bol prítomný pri požičiavaní peňažných prostriedkov žalobcom žalovanému. Na otázku či predával niekedy Volvo žalovanému, uviedol že obchod prebehol, takže asi áno. Nevedel presne uviesť, kto presne mu odovzdával Škodu Octaviu, pričom asi to bolo v T. alebo v Bratislave. Doplácala sa suma asi okolo 10.000 EUR ale nepamätá si presne a 20.000 EUR bolo asi auto (Škoda RS). Podľa jeho informácii peňažné prostriedky mali byť spoločné, myslí si, že mu ich odovzdával žalovaný, pán X.. Nechce poškodiť ani jednej strane, už je to dosť dávno, volal vtedy aj s jedným aj s druhým. Pána Z. pozná ale nie sú kamaráti. Stretli sa pri predaji vozidiel. Je pre pána Z. zákazník, nie známy ani kamarát. On predáva veľa vozidiel ročne. Nepamätá sa, že by vracal nejaké finančné prostriedky žalobcovi. Žalobca opakovane uvádzal, že mu mali byť vrátené peniaze, na čo mu on uviedol, že boli vrátené žalovanému, čo obaja potvrdili pri stiahnutí trestného oznámenia. Jemu stačilo potvrdenie, že žalovaný, pán X. prevzal peniaze a žalobca potvrdil, že je to vyrovnané. Má informáciu, že pri stiahnutí trestného oznámenia boli obaja aj žalobca aj žalovaný. Žalobca tam musel byť určite, keďže ho podával.

46. V záverečnom vyjadrení žalobca (č.l. 374) trval na tom, že vykonaným dokazovaní bolo preukázané, že žaloba je dôvodná v celom rozsahu. Žalovaný priznal dlh iba vo výške 4100 Eur (z pôžičky 5000 EUR, ktorá, ako jediná bola vyplatená na bankový účet). Pri platbe zo dňa 22.03.2018 v sume 30 EUR žalovaný do poznámky uviedol citujem: „Pôžička žebrákovi splatná do konca marca 2018“. Z uvedeného je zrejmý dátum dokedy mala byť žalovaná istina žalovaným zaplatená. Následne v priebehu pojednávania žalovaný priznal, že žalobca mu poskytol ďalšiu pôžičku v sume 15.000 EUR, o ktorej následne tvrdil, že ju splatil, avšak o tom nemá žiadny doklad. Táto suma vo výše 15.000 EUR tvorí časť nároku žalobcu, pretože ani túto časť pôžičky v sume 15.000 EUR žalovaný do dnešného dňa nezaplatil. Žalovaný v tejto časti neuniesol dôkazné bremeno. Žalovaný na otázku právneho zástupcu či utvrdzoval niekedy žalobcu, že keď dostane úver alebo predá pozemok, tak mu z tohto peniaze vráti, uviedol, že áno, len aby mu dal pokoj. Bolo by scestné si predstaviť, že by žalovaný bol ochotný pôžičku vo výške 50.000 EUR vrátiť, ak by žalobcovi nebol nič dlžný. Poukázal na svedectvo p. V., ktorá jasne bez akýchkoľvek pochybností uviedla, ako odovzdala pôžičku do rúk žalovaného išlo o sumy 7.000 EUR a 13.000 EUR, a to na pokyn žalobcu, ktorý nebol doma. Námietka právneho zástupcu vo vzťahu k aktívnej legitimácii v sume 20.000 EUR, nie je relevantná, pretože je zrejmé, že zmluvný vzťah je medzi žalobcom a žalovaným a je úplne jedno, kto splnil príkaz žalobcu a odovzdal finančné prostriedky žalovanému. Z výpovede svedka V. st. vyplývajú skutočnosti, ktoré potvrdzujú snahu žalobcu o podpis listiny o uznaní dlhu, ktorú žalovaný odmietol podpísať. Svedok ďalej potvrdil aj skutočnosť, že má vedomosť o odovzdaní finančných prostriedkov žalovanému matkou žalobcu ako aj o celkovej dlžnej sume vo výške 50.000 EUR. Z hľadiska kvality výpovedí žalobcu, svedkov V. a Haba st. možno tieto osoby považovať za dôveryhodné, čo však nie je možné tvrdiť z hľadiska kvality výpovede žalovaného, kedy veľmi často nevedel vysvetliť a odpovedať na položené otázky resp. si okolnosti, na ktoré bol pýtaný nepamätal alebo naopak priznal niečo, čo predtým popieral. Z WhatsApp komunikácie zo dňa 26.09.2018 vyplýva, že žalobca sa písomne pýtal žalovaného, z čoho mu chce tých 50 vrátiť, z domu, z poľa čo máš, pričom odpoveď žalovaného bola krátka avšak súhlasná, uviedol, „jo“. Ak by žalovaný neprevzal sumu vo výške 50.000 EUR od žalobcu, tak by mu nepotvrdzoval vrátenie tejto sumy z predaja domu alebo poľa, čo má. Pre spor nie je relevantné, na čo použil žalovaný pôžičku a aké obchody a s kým vykonal. Pôžička nebola viazaná na konkrétny účel, a preto to nie je podstatné, napokon žalovaný to nerozporoval. Žalobca poukázal na rozpory vo výpovedi a vyjadreniach žalovaného v súvislosti s kúpou vozidla Volvo a na výpoveď svedka L.. Svedkyňa W. potvrdila skutočnosti týkajúce sa výberu väčšieho množstva peňazí na nejaké auto, pamätala si na žalobcu, že bol v banke s nejakou osobou vo veku žalobcu, aj to nepriamo potvrdzuje tvrdenia žalobcu. Žalobca ďalej objasňuje, že žalovaný sa mu snažil nahovoriť, že peniaze, ktoré dal žalovaný L. za Volvo boli z pôžičiek od žalobcu, a preto sa ich má

domáhať žalobca; práve preto bolo podané trestné oznámenie, ktoré sa následne stiahlo lebo žalovaný žalobcu naviedol, aby sa trestné oznámenie stiahlo nakoľko by mu p. L. mohol narobiť problémy. Podľa žalobcu bolo jednoznačne preukázané, že došlo k poskytnutiu fin. prostriedkov v sume 50.000 EUR z titulu pôžičky, je zrejmé, že pôžička ako reálny kontrakt poskytnutá bola a to spôsobom, ktorý vyplýva z vykonaného dokazovania, je zrejmé, že žalovaný vrátil z tejto sumy iba 900 EUR a teda návrh na zaplatenie žalovanej sumy vo výške 49.100 EUR s príslušenstvom je plne dôvodný.

47. V záverečnom vyjadrení žalovaný (č.l. 378) trval na tom, že s výnimkou pôžičky 5.000 EUR so žalobcom nikdy žiadnu pôžičku neuzavrel. Poprel pravdivosť tvrdení uvedených žalovaným a taktiež tvrdenia svedkov R. V. a H. V., pričom výpovede týchto svedkov považuje za nepravdivé a účelové, keďže ide o rodičov žalobcu. Poukázal na to, že podľa výpovede svedka R. V. časť údajne poskytnutej pôžičky vo výške 8.000,- EUR mala dokonca pochádzať z pôžičky, ktorú si mal zobrať otec žalobcu, t.j. svedok R. V., avšak žalobca uvádzal, že finančné prostriedky pochádzali z jeho úspor. Žalovaný trval na tom, že z výpovede žalobcu, z ním predložených dôkazov ako aj z výpovede svedkov p. T. Kuchtiakovej a svedka p. Andreja Živicu vyplýva, že nešlo o žiadne pôžičky, ale o spoluprácu pri kúpe a predaji ojazdených motorových vozidiel. Žalobca oslovil žalovaného s tým, že má peniaze, ktoré by chcel investovať. Žalobca a žalovaný si následne delili províziu. Žalovaný zasielal žalobcovi linky na motorové vozidlá, ktoré boli vhodné ako investičná príležitosť. Finančné čiastky, o ktorých žalobca tvrdí, že boli pôžičkami sa vždy týkali výlučne kúpy motorových vozidiel, pričom žalobca tento proces koordinoval, teda išlo o spoločné podnikateľské aktivity. Poukázal na to, že či už vozidlá Audi ako aj vozidlo Volvo kupoval žalobca. Zopakoval že nikdy žiadny dlh neuznal, ústne ani písomne, nakoľko žiadny dlh (s výnimkou pôžičky 5.000,- EUR) neexistuje a nikdy nesľuboval žalobcovi vrátenie pôžičky do konca marca 2018 a už vôbec nie v neexistujúcej výške 49.100 EUR. Žaloba je v časti smerujúcej k zaplateniu 45.000 EUR nedôvodná. Tvrdenia Žalobcu sú absolútne nepravdivé, zavádzajúce a ani v kontexte s dôkazmi predloženými žalobcom a dôkazmi vykonanými v súdnom konaní nepodporujú tvrdenia žalobcom uvedené. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol, aby súd priznal žalobcovi výlučne nárok na zaplatenie nesplateného zvyšku pôžičky 4.100 EUR a vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú zamietol.

48. Podľa ust. , zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

49. Podľa ust. , pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

50. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že pre uzavretie dohody o pôžičke sa nevyžaduje písomná forma, takže táto zmluva môže byť uzavretá i ústne alebo konkludentným spôsobom. Podstatnou náležitosťou obsahu takejto dohody je okrem označenia zmluvných strán, predovšetkým určenie predmetu pôžičky; z obsahu zmluvy musí vyplynúť i povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu (peňazí). Keďže táto zmluva je reálnou zmluvou (kontraktom), k jej uzavretiu zákon vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Dokiaľ k odovzdaniu peňazí nedôjde, medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. 6. 2010, sp. zn. )

51. Podľa a , skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

52. Podľa , súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.

53. Podľa , dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

54. Medzi stranami sporu bola z uplatneného nároku nesporná len časť vo výške 4100 EUR, ktorá predstavuje nesplatenú časť pôžičky poukázanej bezhotovostným prevodom na účet žalovaného dňa 26.01.2018. Sporná teda bola zvyšná časť žalovanej sumy vo výške 45 000 EUR. Žalobca trval na tom, že odovzdal žalovanému postupne sumu vo výške 50 000 EUR, z čoho splatených bolo 900 EUR (splatenie sumy 900 EUR žalovaný nerozporoval), pričom v celej časti žalovanej sumy išlo podľa žalobcu o pôžičky. Žalovaný existenciu akejkoľvek ďalšej pôžičky (s výnimkou 5000 EUR) popieral a poukazoval na nutnosť rozlišovať zmluvný vzťah z pôžičky a spoluprácu žalobcu a žalovaného ohľadom kúpy a predaja ojazdených motorových vozidiel. Súd sa v prvom rade preto musel vysporiadať s tým, ako právne kvalifikovať zmluvné vzťahy žalobcu a žalovaného, ktoré vyšli v priebehu konania najavo.

55. Súd mal z vykonaného dokazovania ako aj z tvrdení strán sporu za preukázané, že žalobca a žalovaný skutočne spolupracovali pri kúpe a predaji motorových vozidiel za účelom získania provízie z predaja zakúpených vozidiel. Nezhodli sa v tom, kto koho ohľadom tejto spolupráce ako prvý oslovil, čo je však bezpredmetné. Sporné medzi stranami ďalej bolo, ako konkrétne pri jednotlivých motorových vozidlách táto spolupráca prebiehala, kto platil za vozidlá, z akých peňazí, kto doviezol auto, kto bol kupujúcim a či sa investované peniaze žalobcovi následne vrátili a pod. Súd dospel k záveru, že nie je pre vec relevantné, ako v jednotlivých prípadoch presne do detailu spolupráca s kúpou a predajom toho ktorého motorového vozidla prebiehal, teda kto vozidlo priviezol či inzeroval a pod. Za podstatné súd považoval zistenia vyplývajúce z uznesenia ORPZ BA V, ČVS: ORP-888/4-VYS-B5-2018 zo dňa 25.10.2018, v ktorom žalovaný opísal charakter spolupráce žalobcu a žalovaného - „biznis s autami“, z ktorého opisu spolupráce žalobcu a žalovaného má súd za preukázané, že spolupráca bola nastavená tak, že žalobca dal žalovanému nejakú hotovosť (čo sám žalovaný označil za požičanie peňazí), za tú sa kúpilo auto, auto sa následne predalo a žalobcovi sa mali vrátiť peniaze s províziou, zisk sa mal deliť. Žalovaný sám uviedol, že si takto požičiaval peniaze niekoľkokrát (počet nešpecifikoval) za účelom predaja a kúpy áut, a to bez podpisovania zmlúv. Takýto charakter spolupráce vyplýva aj z výsluchu a vyjadrení žalobcu. Podstatou ich dohody pri takto nastavenej spolupráci teda bolo, že peniaze, ktoré žalobca odovzdá žalovanému za účelom kúpy auta či áut, žalovaný spolu s províziou žalobcovi vráti.

56. Súd dospel k záveru, že v rámci takto nastavenej spolupráce „biznisu“ žalobcu a žalovaného ide v súvislosti s peniazmi, ktoré žalobca žalovanému odovzdával, hoci za účelom kúpy a predaja motorového vozidla, o právny vzťah zo zmluvy o pôžičke v zmysle ust. , keďže sú naplnené všetky pojmové znaky pôžičky, a to a) určenie zmluvných strán (veriteľ - žalobca a dlžník - žalovaný), b) prenechanie druhovo určenej veci - peňazí, ide o tzv. reálnu zmluvu a pre jej vznik sa vyžaduje odovzdanie veci dlžníkovi c) dočasnosť zmluvného vzťahu - medzi podstatné náležitosti však nepatrí určenie doby splatnosti, d) povinnosť vrátiť veci rovnakého druhu (v tomto prípade peniaze).

57. Pokiaľ ide o fakultatívne náležitosti zmluvy o pôžičke jednou z nich je aj vymedzenie účelu pôžičky, napr. kúpa hnuteľnej alebo nehnuteľnej veci. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na rozhodnutie NS ČR z 10.09.1940, sp.zn. Rv I 643/40, Vážný č. 17801/1940, podľa ktorého „právnej povahe pôžičky sa neprieči, ak bolo dohovorené, že dlžník nesmie s požičanými peniazmi nakladať ľubovoľne, ale že ich musí použiť jedine a výhradne na určitý účel (kúpa auta).“ Rovnako skutočnosť, že peniaze mal žalovaný vrátiť žalobcovi s províziou, nič nemení na tom, že išlo pôžičku, keďže pôžička nemusí byť dohodnutá ako bezodplatná. Žalobca sa v konaní domáhal len vrátenia istiny pôžičky, preto otázka výšky provízie ako formy úroku nebola predmetom dokazovania a súd sa touto otázkou nezaoberal.

58. Vzhľadom na vyššie uvedené posúdenie právneho vzťahu žalobcu a žalovaného súd zameral dokazovanie na zistenie, sumy finančných prostriedok, ktoré boli žalobcom žalovanému skutočne odovzdané, keď nesporné bolo len odovzdanie sumy vo výške 5.000 EUR bezhotovostným prevodom na účet žalovaného. Skutočnosť, že žalovaný prevzal niekoľkokrát od žalobcu peniaze aj v hotovosti a bolo to medzi nimi bežné, má súd za preukázanú z uznesenia OR PZ BA V, ČVS: ORP-888/4- VYS-B5-2018 zo dňa 25.10.2018. Dôkazné bremeno spočívajúce v preukázaní odovzdania peňažných prostriedkov žalovanému zaťažuje žalobcu, pričom súd konštatuje, že dôkazné bremeno uniesol žalobca len čiastočne.

59. Súd sa zaoberal tiež otázkou, či žalobca preukázal, že disponoval finančnými prostriedkami, ktoré mali byť predmetom pôžičky. Súd má z výpisu účtu žalobcu (bod 29. odôvodnenia) za preukázané, že žalobca v rozhodnom období mal k dispozícii sumu minimálne vo výške 41 000 EUR, ktoré peňažné prostriedky vo výške 36 000 EUR postupne vybral zo svojho účtu a sumu 5000 EUR poukázal na účet

žalovaného. Z výsluch otca žalovaného p. Habu vyplynulo, že otec si požičal 8000 EUR a dal ich synovi (žalobcovi), pričom že mal žalobca peniaze aj od otca, potvrdil aj žalobca pri svojom výsluchu. Nie je však zrejmé, či ide o časť peňazí, ktoré mal žalobca na účte alebo ide o peniaze, ktoré držal doma v hotovosti, každopádne to nič nemení na preukázanej skutočnosti, že žalobca mal k dispozícii minimálne sumu 41 000 EUR.

60. Čo sa týka žalobcom tvrdenej prvej pôžičky z 19.01.2017, jej odovzdanie súd nemal za preukázané. Žalovaný prevzatie sumy 15.000 EUR dňa 19.01.2017 pred obytným domom v Petržalke poprel, pri odovzdávaní nebol žiaden svedok, pričom samotná skutočnosť, ktorú žalobca preukázal, že dňa 19.01.2017 uskutočnil výber finančnej hotovosti vo výške 14.000 EUR nepostačuje. Rovnako fotografia s kôpkou peňazí vzťahujúca sa podľa žalobcu k tejto pôžičke je bez výpovednej hodnoty. Preto súd dospel k záveru, že odovzdanie peňazí z prvej žalobcom tvrdenej pôžičky žalobca súdu nepreukázal.

61. Čo sa týka druhej pôžičky spolu v sume 20 000 EUR, ktoré mala na 2-krát (7000 EUR + 13 000 EUR) odovzdať žalovanému matka žalobcu, súd dospel k záveru, že žalobca uniesol dôkazné bremeno. Odovzdanie sumy spolu 20 000 EUR mal súd za preukázané z výsluch svedkyne p. Habovej - matky žalobcu, ktorá vypovedala, ako na telefonický pokyn svojho syna, žalovanému tieto peňažné prostriedky v mieste jej bydliska odovzdala. Súd zistil istý rozpor medzi tým, že v čestnom vyhlásení uvádzala, že najprv odovzdala sumu 13 000 EUR a neskôr sumu 7000 EUR a pri výsluchu to uviedla v opačnom poradí, zároveň však čo sa týka času odovzdania uvádzala, že „asi“, „nevie presne“ a aj vzhľadom na časový odstup od predmetnej udalosti, nepovažoval súd tento rozpor za významný, navyše ak malo ísť o odovzdanie peňazí s odstupom asi 2 týždňov. Dôveryhodnosť výpovede to preto podľa súdu neznížilo. Žalovaný označil výpoveď svedkyne - matky žalobcu za nepravdivú a účelovú s poukazom na jej príbuzenský vzťah so žalobcom. Žiadnym iným spôsobom dôveryhodnosť svedkyne nespochybnil. V tejto súvislosti súd poukazuje na nález Ústavného súdu SR z 9.júna 2015, sp. zn. -29, podľa ktorého: „Spochybňovanie objektívnosti výpovedí svedkov a účastníkov konania iba na základe ich kolegiálneho alebo iného rodinného či spoločenského vzťahu bez toho, aby vierohodnosť výpovedí spochybňovali aj iné, objektívne zadokumentované skutočnosti a dôkazy, by v prípadoch, kedy jediným dostupným dôkazom je práve iba výpoveď účastníkov konania či svedkov majúcich medzi sebou takýto vzťah, viedlo k nemožnosti uniesť dôkazné bremeno navrhovateľom a zároveň by viedlo k vytvoreniu neakceptovateľnej „prezumpcie nepravdivosti“ svedeckých výpovedí či tvrdení účastníkov konania.“

62. Zhodne so závermi konštatovanými v náleze Ústavného súdu SR sp. zn. je súd toho názoru, že výpoveď nemožno považovať za nedôveryhodnú len s ohľadom na skutočnosť, že je matkou žalobcu. Okrem toho, že na pokyn syna odovzdala peniaze žalovanému, potvrdil vo svoje výpovedi aj svedok p. Haba, žalobcov otec.

63. Námietku žalovaného vo vzťahu k aktívnej legitimácii týkajúcej sa sumy 20.000 EUR, ktorú odovzdala žalovanému matka žalobcu, považuje súd za bezpredmetnú, keď z výsluchu svedkyne nemožno nijako vyvodiť, že by peniaze požičiavala priamo ona, keď jednoznačne potvrdila, že išlo o peniaze jej syna, ktoré mal doma a ktoré len na jeho pokyn zobrala z miesta, kde ich mal syn odložené a odovzdala ich žalovanému.

64. Čo sa týka tretej pôžičky zo dňa 26.01.2018 vo výške 15.000 EUR v tejto časti uplatneného nároku súd dospel k záveru, že žalobca dôkazné bremeno uniesol, pričom k takému záveru viedlo súd viacero skutočností. V prvom rade žalovaný vo výpovedi zachytenej v uznesení OR PZ BA V, ČVS: ORP-888/4- VYS-B5-2018 zo dňa 25.10.2018 uviedol, že si naposledy požičal za účelom „biznisu“ s autami od žalobcu sumu vo výške 15 000 EUR niekedy v zime 2017 alebo začiatkom roka 2018. Teda čas aj výška pôžičky korešpondujú s tvrdením žalobcu. Rozpor bol v tom, že žalovaný uviedol, že celá suma mu bola žalobcom odovzdaná v hotovosti pričom žalobca pri tejto pôžičke uvádzal, že táto pôžička bola odovzdaná 10 000 EUR v hotovosti a 5 000 EUR prevodom na účet. Tento rozpor však súd nepovažuje za takého charakteru, aby mohol dospieť k záveru, že k tejto pôžičke nedošlo, podstatné je potvrdenie žalovaného, že si sumu 15 000 EUR požičal, spôsob odovzdania nie je v tomto prípade zásadnou skutočnosťou. Verziu žalobcu, že odovzdanie prebehlo čiastočne v hotovosti a čiastočne prevodom navyše potvrdzuje výpis z účtu žalobcu podľa ktorého, 26.01.2018 urobil žalobca výber hotovosti 10 000 EUR, ako aj prevod na účet žalovaného vo výške 5 000 EUR. Zároveň svedkyňa p. W. potvrdila, že v banke bol žalobca s mužom v jeho veku, asi kamarátom a riešili niečo ohľadom auta. Rozhodujúcou

skutočnosťou je však práve vyjadrenie samotného žalovaného v spomínanom uznesení OR PZ BA V, ČVS: ORP-888/4-VYS-B5-2018.

65. Po posúdení všetkých dôkazov a to jednotlivo ako aj v ich vzájomných súvislostiach mal súd za preukázané, že žalobca odovzdal žalovanému finančné prostriedky spolu vo výške 35.000 EUR, ktoré predstavovali žalobcom poskytnuté pôžičky žalovanému. Teda súd mal za preukázané, že vo vzťahu k sume 35 000 EUR došlo k platnému uzavretiu ústnych zmlúv o pôžičke v súlade s ust. .

66. Súd sa ďalej zaoberal otázkou, či bolo v konaní preukázané hoci aj len čiastočné vrátenie uvedených pôžičiek žalovaným žalobcovi. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Pri posudzovaní dôkazného bremena na strane toho - ktorého účastníka treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t.j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti. Napríklad od žalobcu nemožno požadovať, aby preukazoval, že mu žalovaný ešte nevrátil požičané peniaze (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. februára 2010, sp. zn. ).

67. Bolo preto na žalovanom, aby súdu preukázal že uvedené finančné prostriedky spolu vo výške 35.000 EUR poskytnuté z titulu pôžičiek, žalobcovi vrátil.

68. Žalovaný počas konania aj pri výsluchu zachytenom v uznesení OR PZ BA V, ČVS: ORP-888/4- VYS-B5-2018 uvádzal, že všetky peniaze v súvislosti s „biznisom“ s autami žalobcovi vrátil a to aj s províziou. Nerozporoval len dlh vo výške 4100 EUR, ako časť pôžičky vo výške 5000 EUR, ktorá bola podľa neho len na súkromné účely a nesúvisela s autami. Tu súd poznamenáva, že žiadnu „súkromnú“ pôžičku pri výsluchu na polícii žalovaný nespomínal, uvádzal len pôžičky v súvislosti s autami a tie mal mať všetky vyrovnané. K poslednej požičanej sume 15 000 EUR žalovaný uviedol, že bola vrátená v hotovosti. Žiadne dôkazy na preukázanie tejto skutočnosti nenavrhol a súdu toto svoje tvrdenie nijako nepreukázal. Preto súd dospel k záveru, že v konaní bolo preukázané (doloženým výpisom z účtu žalobcu), že žalovaný vrátil žalobcovi len sumu 900 EUR.

69. Existenciu celkového dlhu vo výške 50 000 EUR, resp. 49 100 EUR po vykonaných úhradách, sa žalobca snažil preukázať doloženou komunikáciou žalobcu a žalovaného. Z uvedenej komunikácie podľa žalobcu jednoznačne vyplýva, že žalovaný má voči žalobcovi dlh v celej ním tvrdenej výške. Súd sa s uvedeným tvrdením žalobcu nestotožňuje. Podľa názoru súdu z komunikácie jednoznačne vyplýva len, že žalobca sa opakovane voči žalovanému sumy 50 000 EUR domáhal a žalovaný síce na niektorých miestach v komunikácii tento dlh vyslovene nepopiera, nenamieta, z toho však nemožno automaticky dospieť k záveru, že nárok žalobcu je v plnom rozsahu dôvodný, resp. že tým výšku dlhu bez akýkoľvek pochybností žalovaný potvrdil. Súd nepovažuje reakciu žalovaného na otázku žalobcu či vráti tých 50 z domu alebo z poľa, spočívajúcu v odpovedi „Jo“, za dostatočný dôkaz o existencii pohľadávky žalobcu voči žalovanému vo výške 50 000 EUR. Ani na jednom mieste v doloženej komunikácii zo strany žalovaného neodznel výslovný prísľub na vrátení dlhu vo výške 50 000 EUR. Je zrejmé, že v komunikácii sa rieši vrátenie peňazí žalovaným žalobcovi i vybavovanie úveru žalovaným, ale odpovede žalovaného sú strohé, vyhýbavé, nejasné, prípadne ich možno vnímať skutočne aj tým spôsobom, že žalovaný sa len chcel žalobcu „zbaviť“, aby ho už neobťažoval, a preto odpovedá súhlasným výrazom „Jo“. Zo strany žalovaného však v celej komunikácii neodznie, že vráti sumu 50 000 EUR, že si je toho dlhu vedomý alebo uznáva ho v tejto výške a pod., takúto správu ani raz žalobcovi v predmetnej komunikácii neadresoval. Za dôkaz o existencii dlhu žalovaného voči žalobcovi vo výške 50 000 EUR súd nepovažuje ani svedectvo p. Habu (otca žalobcu), ktorý bol prítomní na stretnutí, kde žalobca predložil žalovanému na podpis uznanie dlhu, ktoré žalovaný podpísať odmietol. Z výpovede otca žalobcu nemožno vyvodiť, že by bol svedkom toho, ako žalovaný pred ním vyhlásil, že dlží žalobcovi sumu 50 000 EUR. Toto svojím svedectvom otec žalobcu nepotvrdil, okrem toho zo skutočnosti, že k podpisu uznania dlhu nedošlo, naopak vyplýva, že na predmetom stretnutí žalovaný dlh v takejto výške uznať odmietol.

70. Z doloženej písomnej komunikácie mal preto súd za preukázané výlučne to, že žalobca a žalovaný komunikovali ohľadom motorových vozidiel, ktoré boli predmetom ich vyššie opísanej spolupráce. Ako aj že žalobca sa opakovane domáhal vrátenia peňazí od žalovaného, pričom viackrát uvádzal sumu

vo výške 50 000 EUR a opakovane sa so žalovaným pokúšal dohodnúť stretnutie, výslovné potvrdenie dlhu zo strany žalovaného vo výške 50 000 EUR však podľa názoru súdu nemožno z tejto komunikácie vyvodiť.

71. Vzhľadom na uvedené súd priznal žalobcovi z uplatneného nároku sumu vo výške 34 100 EUR, keďže mal preukázané poskytnutie pôžičiek spolu vo výške 35 000 EUR a vrátenie časti pôžičky vo výške 900 EUR. Vo zvyšnej časti, kde žalobca dôkazné bremeno neuniesol, súd žalobu zamietol.

72. Čo sa týka žalobcom tvrdenej dohody o splatnosti pôžičky, existenciu tejto dohody súd rovnako nemal za preukázanú, dohodu o platnosti pôžičky žalobca preukazoval správou pre prijímateľa zo dňa 22.03.2018 pri úhrade sumy 30 EUR žalobcovi žalovaným, kde je uvedené „pozicka zebrakovi splatna do konca marca.“ Sám žalobca uviedol, že si tým žalovaný robil z neho „srandu“. Takúto správu, ktorú nemožno brať ako vážny prejav vôle žalovaného, v žiadnom prípade nemožno považovať za dostatočný dôkaz o dohode na splatnosti pôžičky. Okrem toho, ak by to aj dohodu o splatnosti do konca marca 2018 preukazovalo (tento názor však súd nezastáva), nie je v žiadnom prípade zrejmé, aká suma či časť má byť do konca marca splatená. Preto súd dospel k záveru, že je potrebné posúdiť splatnosť pôžičky podľa ust. .

73. Podľa , ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

74. Za výzvu na plnenie je v tomto prípade potrebné považovať doručenú žalobu, ktorá bola doručená žalovanému dňa 11.11.2019 (č.l. 46) a žalovaný bol tak povinný plniť nasledujúci deň po doručení žaloby, ktorá má povahu výzvy na plnenie, t.j. splatnosť pohľadávky žalobcu nastala dňa 12.11.2019.

75. Podľa , príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

76. Podľa prvá veta , dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

77. Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

78. Podľa nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

79. Z dôvodu, že žalovaný je v omeškaní s plnením peňažného dlhu, uložil mu súd aj povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 5,00 % ročne z priznanej sumy 34 100 EUR od 13.11.2019 (t.j. od dňa nasledujúceho po splatnosti, ktorý je prvým dňom omeškania žalovaného) do zaplatenia. Vo zvyšnej časti úroky z omeškania žalobcovi nepriznal.

80. Pri určení výšky úrokov z omeškania vychádzal súd zo základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, ktorá ku dňu 13.11.2019 predstavovala 0,00 % ročne. Žalobcovi tak vzniklo právo na úroky z omeškania vo výške 5,00 % ročne. Súd preto priznal žalobcovi nárok na úroky z omeškania v súlade s platnou právnou úpravou, a to podľa

81. Súd záverom podotýka, že súd v odôvodnení rozhodnutia nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (porovnaj napr. rozhodnutia ÚS SR sp.zn. , a ) Preto na argumentáciu strán sporu

zachádzajúcu podrobne do nadbytočných detailov, nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie súdu vo veci, súd nepovažoval za potrebné reagovať a osobitne sa ňou vysporiadavať.

82. Podľa a o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

83. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

84. Podľa ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

85. O trovách konania súd rozhodol podľa v spojení s Žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia sumy 49 100 EUR. Žalobca bol úspešný v časti o zaplatenie 34 100 EUR, čo predstavuje 69,45 %. Jeho neúspech predstavuje 30,55 %. Neúspech žalobcu je úspechom žalovaného, preto čistý úspech žalobcu v konaní predstavuje 38,90 % (69,45 - 30,55 %) a v tomto rozsahu žalobcovi vznikol voči žalovanému nárok na náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Malacky, písomne, dvojmo.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č . o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).