Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2C/57/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina sudcom JUDr. Jánom Rybárikom v právnej veci žalobcu: Myrent s.r.o., Závodská cesta 3911/24, Žilina, IČO: 51 489 546, právne zastúpený: ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o., Závodská cesta 3911/24, 010 01 Žilina, IČO: 36 864 455, proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, , Štefánikova 17, Bratislava - Staré Mesto, IČO: 31 595 545, právne zastúpený: JUDr. Felix Neupauer, advokát, Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, IČO: 37 928 422, o zaplatenie 530,97 eur s prísl., takto

rozhodol:

I. Žalovaný j e p o v i n n ý uhradiť žalobcovi istinu v sume 530,97 eur s 5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 530,97 eur od 3.12.2018 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa domáhal žalobou zaplatenia istiny s príslušenstvom v sume 530,97 eur. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 02.10.2018 došlo v Žiline k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle značky BMW 120i, EČV:A ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bol poškodený Y. A.. K vzniku spôsobenej škody došlo prevádzkou motorového vozidla VW J., X.: A v danom čase povinne zmluvne poisteným u žalovaného. Poistná udalosť je evidovaná pod č. 8005959161. Poškodený nechal vykonať opravu uvedeného motorového vozidla, na ktorú bezprostredne nadväzovalo uzavretie zmluvy o nájme dopravného prostriedku č. 61/2018 zo dňa 12.10.2018, na základe ktorej prenajal žalobca poškodenému náhradné motorové vozidlo značky BMW XAT, X.: A v čase od XX.XX.XXXX do 22.10.2018. Po ukončení nájmu náhradného vozidla vystavil žalobca poškodenému faktúru na sumu 855 eur. Výška denného prenájmu predstavovala sumu 75 eur. Dňa 22.10.2018 postúpil poškodený svoju pohľadávku voči žalovanému, spočívajúcu v nároku na poistné plnenie vyplývajúce z poistnej udalosti zo dňa 2.10.2018 z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla vo výške 855 eur, spolu s jej príslušenstvom a právami s ňou spojenými na žalobcu. Žalovaný dňa 19.11.2018 poskytol žalobcovi poistné plnenie za prenájom náhradného motorového vozidla vo výške 324,03 eur. Uplatnený nárok teda predstavuje sumu 530,97 eur. Pretože sa dostal žalovaný do omeškania, žiadal uhradiť aj úroky z omeškania.

2. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení žiadal žalobu zamietnuť, pretože ju považoval za neopodstatnenú a neodôvodnenú. Žalobca neuviedol vo svojej žalobe o aké zákonné ustanovenia opiera svoj nárok, teda ho nijakým spôsobom nekonkretizoval. Žiadnym spôsobom nepreukázal existenciu pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovaného. Žalobca nie je v uvedenom konaní aktívne vecne legitimovaný. Z uvádzaného skutkového stavu vyplýva, že poškodený mal voči žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej faktúre. Poškodený predstavoval subjekt, ktorý bol dlžníkom žalobcu.

Uvedené preukazuje žalobcom predložená faktúra, v zmysle ktorej subjektom zaviazaným na plnenie bol práve poškodený a nie žalovaný. Poukázal na ust. § 524 Obč. zákonníka, nakoľko poškodený predstavoval dlžníka žalobcu, nemohol so žalobcom platne uzatvoriť zmluvu o postúpení pohľadávky. Nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky, nakoľko túto žalobca pred jej cesiou neuhradil, a teda mu ako pohľadávka nevznikla. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu postúpenie pohľadávky zo strany poškodeného, ktorú žalobca ako veriteľ eviduje voči poškodenému ako dlžníkovi, považoval žalovaný takýto právny úkon podľa ust. § 39 Obč. zákonníka za absolútne neplatný. Ďalej žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že poškodený bol náhradné vozidlo nútený užívať. V čestnom prehlásení síce poškodený uviedol, že mal od žalobcu zapožičané náhradné vozidlo z dôvodu, že jeho vozidlo bolo po poistnej udalosti opravované v autoservise až do doručenia krycieho listu a nedisponoval žiadnym iným vhodným vozidlom, a prenájom náhradného vozidla bol pre neho nevyhnutný, avšak tento dôvod nebol žiadnym spôsobom bližšie špecifikovaný, preto ho považujeme za zjavne účelový. Žalobca v tejto otázke absolútne neuniesol dôkazné bremeno. Zároveň považoval za nedôvodný nárok žalobcu aj v časti uplatňovaných úrokov z omeškania. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie NS SR zo dňa 22.11.2018, sp. zn. .

3. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní dňa 11.6.2019 sp. zn. vydal platobný rozkaz, kedy zaviazal žalovaného k úhrade istiny ako aj úroku z omeškania. Žalobcovi priznal aj trovy konania. Proti tomuto platobnému rozkazu v zákonnej lehote podal žalovaný odpor. Z uvedeného dôvodu tunajší súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vypočul právneho zástupcu žalobcu, žalovaný súhlasil s vykonaním pojednávania v jeho neprítomnosti, oboznámil sa s písomnou žalobou, so zmluvou o nájme vozidla, s protokolom o prenájme náhradného vozidla, s písomnou faktúrou, so zmluvou o postúpení pohľadávky, s čestným prehlásením, s uplatnením náhrady škody z postúpenej pohľadávky, s oznámením o poistnom plnení, s písomnými vyjadreniami sporových strán, s rozsudkom Okresného súdu Žilina , s rozsudkom Krajského súdu v Žiline a a zistil nasledovné:

4. Dňa 2.10.2018 došlo v Žiline k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle značky BMW 120i, EČV:A ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bol poškodený Michal Zajac. K vzniku spôsobenej škody došlo prevádzkou motorového vozidla VW Golf, EČV: ZA131CS, v danom čase povinne zmluvne poisteným u žalovaného. Poškodený si nechal vykonať opravu svojho motorového vozidla, na ktorú bezprostredne nadväzovalo uzavretie zmluvy o nájme dopravného prostriedku. Zapožičal si náhradné motorové vozidlo značky BMW 2AT, EČV: A v čase od 12.10.2018 do 22.10.2018. Žalovaný mu však uhradil za prenájom motorového vozidla len sumu 324,03 eur.

5. Predmetom sporu je teda zaplatenie zvyšných finančných prostriedkov za prenájom motorového vozidla v tomto spore 530,97 eur s príslušenstvom.

6. Žalobca na pojednávaní zotrval na svojej žalobe a svojich písomných vyjadreniach.

7. Zo zmluvy o nájme č. 6/2018 zo dňa 12.10.2018 mal súd nepochybne preukázané, že prenajímateľ spoločnosť Myrent s.r.o. a nájomca Y. A. uzatvorili túto zmluvu na dobu od 12.10.2018 do 22.10.2018. Zmluvné nájomné bolo stanovené na sumu 75 eur, jednorazový poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla 30 eur. Poškodený si prenajal motorové vozidlo BMW 2AT. Uvedená skutočnosť vyplýva aj z protokolu o prenájme náhradného vozidla č. 61/2018.

8. Z pripojenej faktúry 2018062 mal súd zistené, že dodávateľ Myrent s.r.o., Závodská cesta, Žilina, vyfakturoval poškodenému Y. A. za prenájom motorového vozidla celkovú sumu 855 eur. Denný prenájom činil 75 eur a za 11 dní je to 825 eur, poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla 30 eur, spolu teda 855 eur.

9. Zo zmluvy o postúpení pohľadávky mal súd zistené, že spoločnosť Myrent s.r.o. a Y. A. uzatvorili zmluvu v zmysle § 524 a nasl. Obč. zákonníka.

10. Z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 22.10.2018 je nepochybné, že túto skutočnosť oznámil poškodený aj žalovanému Komunálna poisťovňa, a.s..

11. Z čestného prehlásenia zo dňa 22.10.2018 mal súd zistené, že poškodený bol nútený si zapožičať náhradné motorové vozidlo, pretože jeho vozidlo bolo opravované v autoservise až do doručenia krycieho listu. Po uvedenú dobu nemohol disponovať žiadnym iným vhodným motorovým vozidlom a prenájom náhradného vozidla bol pre neho nevyhnutný.

12. Z výpisu z banky mal súd zistené, že žalovaný uhradil žalobcovi za prenájom motorového vozidla sumu 324,03 eur. Táto skutočnosť je zrejmá aj z oznámenia o poistnom plnení zo dňa 20.11.2018, pričom z vyjadrenia likvidátora bolo zistené, že fakturovaná doba prenájmu 11 dní bola neprimerane dlhá, poisťovňa priznala náklady na prenájom vozidla počas nevyhnutnej opravy 7 dní a neprimerané náklady na náhradné vozidlo 4 dni, priznaná primeraná cena prenájmu za porovnateľné vozidlo vo výške 40 eur bez DPH.

13. Z pripojených rozsudkom Okresného súdu Žilina , krajských rozsudkov a vyplýva, že v minulosti sa už súdy zaoberali podobnými prípadmi, pričom z týchto rozsudkov vyplýva, že považovali žaloby o zaplatenie istiny s príslušenstvom ohľadne náhradného motorového vozidla za opodstatnené.

14. Viac listinných dôkazov sporové strany v tomto spore neprodukovali.

15. Po hmotnoprávnej stránke súd spor posudzoval v zmysle , o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Podľa ods. 1 poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

16. Podľa ods. 2 poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu: a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písm. a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, d) ušlého zisku.

17. Podľa náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatnil svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

18. Podľa § 442 ods. 1 Obč. zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

19. Podľa § 524 ods. 1 Obč. zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. Podľa ods. 2 s postúpenou pohľadávkou prechádza aj príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

20. Podľa § 580 Obč. zákonníka, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.

21. Podľa § 581 ods. 3 Obč. zákonníka dohodou účastníkov možno započítaním vyrovnať aj pohľadávky uvedené v ods. 1 a 2.

22. Medzi stranami konania nebolo sporné, že dňa 2.10.2018 došlo v Žiline k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle poškodeného Y.. K vzniku spôsobenej škody došlo prevádzkou motorového vozidla VW Golf, ktoré v čase dopravnej nehody bolo povinne zmluvne poistené u žalovaného. Uvedené skutkové okolnosti boli nesporné podľa .

23. Žalovaný namietal aktívnu legitimáciu, nakoľko mal zato, že poškodený nemohol platne postúpiť svoju pohľadávku.

24. Súd posúdil, že v dôsledku zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 22.10.2018 je daná aktívna legitimácia žalobcu, pričom postúpená pohľadávka mala charakter budúcej pohľadávky, keďže jej vznik bol viazaný na ďalšie právne úkony, ktoré sú obsahom danej zmluvy, a to odplatnosť postúpenia a vzájomné započítanie pohľadávok. Z hospodárskeho hľadiska započítanie má charakter platenia, pretože veriteľ v dôsledku započítania sa dostane do rovnakej situácie ako keby dlžník zaplatil, avšak na druhej strane by dlžník mohol od neho vymáhať splnenie svojej pohľadávky. Z právneho hľadiska však započítanie nie je v skutočnosti platením, iba jeho náhradou, avšak jeho účinky sú rovnaké ako v prípade platenia. Navyše, postúpenie bolo oznámené žalovanému dňa 22.10.2018. Zo zmluvy o postúpení nepochybne vyplýva predmet postúpenia pohľadávky vo výške 530,97 eur žalovanému, pričom postúpenie v zmysle zmluvy je odplatné za odplatu vo výške 530,97 eur, ktorá zodpovedá faktúre č. 2018062. V bode č. 5. zmluvy o postúpení sa zmluvné strany dohodli, že si vzájomné nároky

- úhradu odplaty a úhradu nájomného započítajú. Z toho dôvodu súd posúdil, že je daná aktívna legitimácia žalobcu. K danému záveru súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 17.1.2018 sp. zn. , v ktorom je vyslovený totožný názor v obdobnej veci, v zmysle ktorého zmluvou o postúpení došlo jednak k postúpeniu pohľadávky, a zároveň k vyporiadaniu záväzkov medzi poškodeným ako nájomcom a žalobcom ako prenajímateľom, a teda úhrada nájomného supluje samotné postúpenie, a teda je daná aktívna legitimácia, pričom nejde o pohľadávku, ktorá by nemala byť predmetom postúpenia podľa § 525 Obč. zákonníka.

25. Zároveň nebolo sporné, že poškodený dňa 12.10.2018 uzavrel zmluvu o nájme č. 61/2018, na základe ktorej poškodený si prenajal motorové vozidlo BMW 2AT, a to na obdobie od 12.10.2018 do 22.10.2018. Po skončení doby nájmu vystavil prenajímateľ nájomcovi faktúru za prenájom vozidla v dĺžke 10 dní, čo pri dojednanej výške denného nájomného 75 eur + jednorazový poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla vo výške 30 eur predstavovalo celkovú sumu 755 eur.

26. Žalovaný v ďalšom namietal účelovosť a nutnosť vynaložených nákladov na zapožičanie náhradného motorového vozidla, pričom poukazoval na rozhodnutia iných súdov. Súd však v tejto súvislosti poukazuje na to, že rozhodnutie, na ktoré poukazoval žalovaný, tak z kontextu týchto rozhodnutí je zrejmé, že žalovaný vytrhol len časť skutočností uvádzaných v týchto rozsudkoch.

27. Z predloženého čestného prehlásenia zo dňa 22.10.2018 vyplýva, že poškodený prehlásil, že od žalobcu mal prenajaté náhradné vozidlo z dôvodu, že jeho vozidlo bolo v dôsledku poistnej udalosti v autoservise až do uhradenia krycieho listu a prenájom vozidla do vrátenia jeho vozidla bol nevyhnutný.

28. Navyše, z prehlásenia spoločnosti MD-Bavaria Žilina, s.r.o. vyplýva, že motorové vozidlo poškodeného BMW 120i, EČV: ZA XXXHR, ktorého držiteľom je poškodený Y. A., bolo umiestnené za účelom opravy v ich servise. Vozidlo bolo pristavené dňa 2.10.2018 a odovzdané poškodenému dňa 22.10.2018.

29. Žalovaný namietal aj sumu 30 eur ako jednorazový poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla fakturovaný poškodenému s tým, že žalobca nepreukázal opodstatnenosť tohto poplatku. Žalobca predložil súdu aktuálny cenník, z ktorého vyplýva okrem výšky denných nájmov za jednotlivé vozidlá aj tento jednorazový poplatok. Daný poplatok je žalobcom účtovaný v rámci každého prenájmu, a ak poškodený má záujem prenajať si vozidlo žalobcu, tak musí vynaložiť náklady aj v danom rozsahu, z čoho vyplýva, že poplatok tvorí súčasť skutočnej škody. Poplatok je všeobecne paušalizovaný ako jednorazový poplatok za pristavenie, prevzatie vozidla, teda ide o náklady spojené s prenájmom náhradného vozidla. Treba odlišovať náklady za samotný denný nájom, teda za použitie náhradného vozidla, jeho opotrebenie v konkrétny deň nájmu, a zároveň náklady spojené s prevzatím a odovzdaním, keďže vozidlo treba pristaviť, čo tiež sú určité náklady (napr. pohonné hmoty, cena práce, ktoré vozidlo pripravia k prevzatiu či prebratiu po skončení nájmu), či následne čistenie vozidla po prevzatí od klienta. Takéto náklady nie sú nákladmi, ktoré by vynakladal poškodený pri svojom vozidle. Súd napokon posúdil, že aj tieto náklady spojené s prenájmom vozidla sú opodstatnené, a preto je žalovaný aj tieto povinný uhradiť.

30. Z pripojeného oznámenia o poistnom plnení vyplýva, že žalovaný len veľmi stručne uviedol, že fakturovanú dobu nájmu 11 dní neuznáva, podľa jeho názoru je treba v tomto prípade aplikovať 7 dní na opravu motorového vozidla. Za primeranú cenu prenájmu považoval sumu 40 eur bez DPH. Tieto skutočnosti absolútne žiadnym spôsobom neodôvodnil. Aj z čestného prehlásenia spoločnosti, kde bolo motorové vozidlo opravované, je nepochybné, že toto vozidlo bolo počas 11 dní v servise. Z pripojeného cenníka zmluvy o nájme, ako aj z protokolu o prenájme náhradného vozidla mal súd zasa preukázané, že zmluvné nájomné bolo 75 eur za jeden deň. Súd takéto vyjadrenie žalovaného, resp. oznámenie o poistnom plnení, čo priznal, resp. nepriznal žalobcovi, považoval za svojvoľné posúdenie zo strany žalovaného bez relevantného základu.

31. Je zrejmé, že žalovaný uhradil za prenájom motorového vozidla sumu 324,03 eur, pričom skutočná škoda predstavovala sumu 855 eur. Rozdiel suma 533,97 eur je škoda, ktorá vznikla žalobcovi a toto právo súd žalobcovi ako subjektu aktívne vecne legitimovanému priznal. Je to tak v zmysle v spoj. s , č. a v zmysle úpravy Obč. zákonníka.

32. Žalobca si uplatnil aj úroky z omeškania od nasledujúceho dňa po uplynutí lehoty na poskytnutie poistného plnenia. Ukončenie poistného šetrenia bolo oznámené listom dňa 19.11.2018, a teda začínala plynúť 15-dňová lehota na poskytnutie plnenia, ktorá uplynula dňom 2.12.2018 a nasledujúci deň 3.12.2018 vznikol žalobcovi nárok na úrok z omeškania.

33. Podľa ust. , ak ide o omeškania s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávajúci predpis.

34. O trovách konania rozhodoval súd v zmysle súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

35. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. V tomto konaní bol v plnom rozsahu úspešný žalobca, a preto mu súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde v Žiline.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil ( ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (363 ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (, ). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).