Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cob/164/2018

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a členov senátu JUDr. Vladimíra Hriba, PhD a JUDr. Janky Kočišovej v spore žalobcu: Lekáreň IZIS, s.r.o., so sídlom Kavečianska cesta 23, 040 01 Košice - mestská časť Sever, IČO: 48 066 559, pr. zast Advokátskou kanceláriou Nicol Hlaváčiková s.r.o., so sídlom Bočná 10, Košice-mestská časť Staré mesto, IČO: 51 176 831, proti žalovanému: OMIDA, spol. s r.o., so sídlom Požiarnická 6, 040 01 Košice,

- Juh, IČO: 31 715 362, zast. Advokátskou kanceláriou GOGA a spol., s.r.o., IČO: 36 863 947, so sídlom Kupeckého 4, 040 01 Košice, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 05.08.2018, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 22.8.2018, č.k. 31Cb/132/2018-70 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie.

Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice II (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) uznesením návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

2. Rozhodol tak o návrhu doručenom mu dňa 5.8.2018, doplnenom podaním zo dňa 10.08.2018, ktorým sa žalobca domáhal, aby súd vydal neodkladné opatrenie, ktorým by uložil žalovanému povinnosť

- zdržať sa konania, ktoré by akokoľvek žalobcovi bránilo v riadnom každodennom užívaní nebytových priestorov o výmere 128 m2 za účelom prevádzkovania verejnej lekárne, nachádzajúcich sa na prízemí stavby - budovy so súpisným číslom č. XXX v katastrálnom území Severné mesto, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXXX,. nachádzajúcej sa na adrese I. pod M. 2

- zdržať sa akýchkoľvek nie nevyhnutných stavebných a iných zásahov do stavby - budovy so súpisným číslom č. XXX v katastrálnom území X. mesto, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXXX, nachádzajúcej sa na adrese I. pod M. 2, ktoré by mohli obmedziť alebo ohroziť užívanie nebytových priestorov na prízemí o výmere 128m2, ktoré užíva navrhovateľ

- do 2 dní od vykonateľnosti rozhodnutia o nariadení neodkladného opatrenia obnoviť dodávku vody do nebytových priestorov o výmere 128m2, ktoré užíva navrhovateľ na prízemí stavby - budovy so súpisným číslom č. XXX v katastrálnom území Severné mesto, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXXX, nachádzajúcej sa na adrese I. pod M. 2

- do 2 dní od vykonateľnosti rozhodnutia o nariadení neodkladného opatrenia obnoviť izoláciu prvého poschodia stavby- budovy so súpisným číslom č. XXX v katastrálnom území X. mesto, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXXX, nachádzajúcej sa na adrese I. pod M. 2, tak, aby bolo prízemie stavby chránené pred dažďom a inými poveternostnými podmienkami a nemohlo dôjsť k jeho vytopeniu alebo inému poškodeniu

- zdržať sa búracích a iných stavebných prác na stavbe - budove so súpisným číslom č. XXX v katastrálnom území X. mesto, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXXX, nachádzajúcej sa na adrese I. pod M. 2 ktoré by mohli obmedziť alebo ohroziť užívanie nebytových priestorov na prízemí o výmere 128m2, ktoré užíva navrhovateľ a uložil mu povinnosť v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia podať žalobu o určenie, že nájom nebytových priestorov o výmere 128m2 nachádzajúcich sa na prízemí stavby - budovy so súpisným číslom č. XXX v katastrálnom území X. mesto, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXXX, nachádzajúcej sa na adrese I. pod M. 2, trvá.

3. Návrh odôvodnil obavami o vážne narušenie budovy, v ktorej si od žalovaného prenajíma nebytové priestory, o poškodenie nebytových priestorov, obavami zo znehodnotenia liekov v hodnote 100.000,- eur, ktoré ako prísne kontrolovaný tovar uskladňuje v prenajatých nebytových priestoroch a obavami z úrazu klienta alebo zamestnanca žalobcu v dôsledku nezákonného a neakceptovateľného konania žalovaného.

4. Dôvodil, že žalovaný je vlastníkom stavby - budovy so súpisným číslom č. XXX v katastrálnom území X. zapísané na LV č. XXXXX, nachádzajúcej sa na adrese I. pod M. 2 (ďalej len „budova“). Dňa 07.03.2015 uzatvoril so žalovaným zmluvu o nájme nebytových priestorov, na základe ktorej mu boli prenechané do nájmu nebytové priestory na prízemí Budovy o výmere 128 m2 (ďalej len „Nebytové priestory“) za účelom prevádzkovania verejnej lekárne, ktoré užíva od 01.07.2015 s dohodnutou dobou nájmu na 5 rokov. V roku 2016 žalovaný ponúkol žalobcovi budovu a zastavaný pozemok na predaj za kúpnu cenu 550.000,- eur, avšak k uzatvoreniu zmluvy kvôli vysokej cene nedošlo. V mesiaci december 2017 bola žalobcovi doručená výpoveď zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 22.12.2017 s výpovedným dôvodom podľa ust. § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov. Ďalej dôvodil, že zo žiadosti žalovaného na vydanie stavebného povolenia na zbúranie budovy vyplýva, že dôvodom podania žiadosti bol zámer žalovaného vybudovať novú budovu (obytný dom), pričom niet jediného objektívneho dôvodu alebo potreby, prečo by mala byť zbúraná. Listom zo dňa 19.1.2018 žalobca žalovanému oznámil, že výpoveď považuje za neplatnú, keďže budova, v ktorej sa nachádzajú prenajaté nebytové priestory neohrozuje život alebo zdravie osôb a nespĺňa ani iný zákonom predvídaný dôvod nutnosti jej odstránenia. Je zdravou stavbou, ktorá skutočnosť vyplýva aj z názoru statika a iných odborníkov, ohliadajúcich predmetnú stavbu. Dňa 21.2.2018 zaslal žalovaný žalobcovi návrh dohody o ukončení nájmu a ponúkol mu malé odstupné, k dohode však nedošlo. Listom zo dňa 26.1.2018 bola žalobcovi doručená nová výpoveď, ktorá nahrádza výpoveď zo dňa 22.12.2017 z rovnakých dôvodov. Dňa 30.7.2018 bol žalobcovi doručený list „Upozornenie na uplynutie výpovednej lehoty a výzva na odovzdanie a vypratanie priestorov“ zo dňa 27.7.2018, kde bol žalobca žalovaným zastrašovaný, že do priestorov vstúpi a všetok tovar - najmä lieky, niekde bezodkladne uskladní. Dňa 31.7.2018 bol hlavný vchod do nebytových priestorov určený pre verejnosť zablokovaný mrežami a dvere na zadnom vchode boli zavarené. Nebytové priestory boli otvorené zámočníkom po privolaní policajnej hliadky. Žalobca ďalej dôvodil, že žalovaný odstavil do nebytových priestorov dodávku vody. Dňa 01.8.2018 bol žalobcovi doručený list „Opakovaná výzva na vypratanie nehnuteľnosti“, kde ho žalovaný opäť upozorňuje, že vstúpi do priestorov, siahne na lieky a odpojí žalobcu od všetkých médií. Dňa 2.8.2018 žalobca doručil žalovanému odpoveď na jeho opakovanú výzvu, kde ho vyzval na upustenie od protiprávneho konania, zabránil pracovníkovi žalovaného v odpojení od elektriny, ktorej je žalobca priamym odberateľom. Žalobca ďalej dôvodí, že od 2.8.2018 je v prenajatých nebytových priestoroch 24 hodín denne z obavy o tovar (lieky v hodnote 100.000,- eur). Tvrdí, že žalovaný k budove pristavil nákladné auto s automatickou rukou na búranie stien, pracovníci žalovaného počas dňa z prvého poschodia neustále niečo vyhadzujú rámy okien a sklo na chodník vedúci k vchodu pre verejnosť. Tvrdí, že Mestská časť Košice Sever návrhu o obnovenie pokojného stavu vyhovela rozhodnutím zo dňa 7.8.2018 a po vykonaní obhliadky na mieste nariadila žalovanému bezodkladne obnoviť dodávku vody, pričom toto rozhodnutie je žalovaným ignorované s tým, že žalovaný požiadal Košický samosprávny kraj o odňatie povolenia a o kontrolu hygieny v lekárňach z dôvodu absencie vody.

5. Z obsahu návrhu a jeho príloh súd prvej inštancie zistil, že žalovaný je vlastníkom stavby - budovy so súpisným číslom č. XXX, na parcele č. XXXX, nachádzajúcej sa v katastrálnom území X. mesto, obec O. - X., okres O. I, zapísanej na LV č. XXXXX, na adrese I. pod M. 28 (ďalej len „Budova“).

6. Ďalej zistil, že dňa 7.3.2015 žalobca a žalovaný uzatvorili Zmluvu o nájme nebytových priestorov (ďalej len Zmluva), na základe ktorej boli žalobcovi prenechané na užívanie nebytové priestory na prízemí o výmere 128 m2 (ďalej len „nebytové priestory“) za účelom prevádzkovania verejnej lekárne. Zmluva bola uzatvorená na dobu určitú (na obdobie 5 rokov), počnúc dňom 1.7.2015. V zmysle čl. V bod 2 Zmluvy bolo možné nájomný vzťah ukončiť

- písomnou dohodou zmluvných strán

- uplynutím dohodnutej doby

- písomnou výpoveďou podľa ust. § 9 zákona č. 116/1990 Zb., s výpovednou dobou 6 mesiacov

- a odstúpením od zmluvy z dôvodu podstatného porušenia zmluvných podmienok.

7. Ďalej zistil, že dňa 29.12.2017 nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodnutie P. O., pracovisko O. - X. mesto (ďalej len „stavebný úrad“) č. MK/A/2017/21867-0/I/KRA o odstránení stavby, ktorým bolo povolené odstránenie stavby - „administratívnej budovy, Cesta pod M. XX, O., na pozemku parcelové číslo XXXX v katastrálnom území X. mesto (evidovanom v registri C)“ pre stavebníka, ktorým je žalovaný.

8. Ďalej zistil, že listom zo dňa 26.1.2018 (žalobcovi doručený dňa 31.1.2018), žalovaný vypovedal Zmluvu o nájme nebytových priestorov, z dôvodu podľa ust. § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov. Listom zo dňa 22.2.2018 bolo žalovanému oznámené, že žalobca považuje výpoveď z nájmu za nezákonnú a neplatnú, nakoľko „stavba, v ktorej sa nachádzajú prenajaté nebytové priestory neohrozuje život alebo zdravie osôb a nespĺňa ani iný zákonom predvídaný dôvod nutnosti jej odstránenia a výpovedný dôvod podľa ust. § 9 ods. 2 písm. f) nemá oporu v skutkovom stave a ako taký neprichádza do úvahy. Na uvedenej skutočnosti nič nemení ani rozhodnutie P. O., ktorým bolo spoločnosti OMIDA, spol. s r.o. odstránenie stavby povolené výlučne na ich žiadosť...“

9. Mal za preukázané, že listom zo dňa 27.7.2018 a opakovane listom zo dňa 1.8.2018 žalovaný upozornil žalobcu na uplynutie výpovednej lehoty dňa 31.7.2018 a vyzval ho na vypratanie nehnuteľnosti. Následne žalovaný začal s búracími prácami a žalobcu odpojil od dodávky vody.

10. Po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že nie sú splnené predpoklady nariadenia neodkladného opatrenia vymedzené v § 324 a nasl. CSP, pretože žalobcom tvrdená naliehavosť potreby bezodkladného zásahu súdu vychádza z predpokladu nezákonného postupu žalovaného pri ukončovaní nájomného vzťahu medzi sporovými stranami a protiprávneho výkonu búracích prác na budove, v ktorej si žalobca od žalovaného prenajíma nebytové priestory s tým, že žalobca neakceptuje žalovaným uvádzaný výpovedný dôvod podľa ust. § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 116/1990 Zb. (z dôvodov uvedených vyššie) o nájme a podnájme nebytových priestorov.

11. V tejto súvislosti súd prvej inštancie argumentoval, že skutočnosť, či sú alebo nie sú splnené podmienky pre vydanie rozhodnutia o povolení odstránenia stavby je oprávnený posúdiť výlučne stavebný úrad. Samotný nesúhlas žalobcu s právoplatným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci o povolení odstránenia stavby nezbavuje toto rozhodnutie jeho záväznosti. Navyše z návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, ani jeho príloh nevyplýva, že by žalobca ním uvádzané tvrdenia uplatnil na ochranu svojich práv kedykoľvek v konaní o povolenie odstránenia stavby pred 29.12.2017 (keď rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť), ani v konaní o určenie neplatnosti výpovede zo Zmluvy o nájme nebytových priestorov, ktoré mohol iniciovať kedykoľvek po doručení výpovede z nájomnej zmluvy. Vlastným konaním tak nielen sám prispel k situácii, keď mu môže byť spôsobená škoda, ale aj spochybnil ním tvrdenú potrebu bezodkladného zásahu súdu do vzniknutých pomerov, a to minimálne pokiaľ ide o poslednú časť návrhu výroku (uloženie povinnosti navrhovateľovi podať žalobu o určenie, že „nájomný vzťah trvá“.)

12. Súd prvej inštancie ďalej argumentuje, že sa situácie, keď vlastník nehnuteľnosti disponuje právoplatným rozhodnutím o povolení odstránenia stavby, na základe ktorého uplatnil nájomnou zmluvou a zákonom predvídaný výpovedný dôvod z nájomného vzťahu, žalobca neosvedčil, že mu patrí právo užívať nebytové priestory, ktorého ochrany sa návrhom na vydanie neodkladného opatrenia dovoláva. V tejto súvislosti súd zdôraznil, že vlastnícke právo je právom, ktoré má charakter absolútneho panstva nad vecou (čl. 20 Ústavy SR, § 123 , ktoré môže byť obmedzené len zákonom, z vlastnej vôle vlastníka, veľmi výnimočne z vôle inej osoby (§ 128 alebo v zákonom určených prípadoch a za zákonom určených podmienok rozhodnutím orgánu verejnej moci. Obmedzenie výkonu vlastníckeho práva žalovaného k jeho nehnuteľnosti v rozsahu, v akom ho navrhuje žalobca nemá zákonnú oporu a bolo by v rozpore so zásadou proporcionality.

13. Na základe uvedeného súd prvej inštancie zamietol aj návrh v časti o uloženie povinnosti obnoviť dodávku vody, napriek tomu, že o tejto otázke bolo doposiaľ neprávoplatne rozhodnuté Mestskou časťou Košice - Sever rozhodnutím č. 2018/003644/01379/PRA o predbežnom opatrení. Súd tak rozhodol v súlade s ust. § 5 in fine, ust. § 193 a ust. 194 CSP, nakoľko ide o otázku, ktorú je oprávnený posúdiť sám a pri rozhodovaní o ktorej nie je viazaný rozhodnutím správneho orgánu.

14. Len pre úplnosť súd prvej inštancie uviedol, návrh vo výroku, tak, ako ho formuloval žalobca je vo viacerých častiach neurčitý alebo nezrozumiteľný.

15. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 tak, že nárok na ich náhradu priznal v konaní úspešnému žalovanému, ktorému ale žiadne trovy nevznikli, preto mu ich náhrada nebola priznaná.

16. Proti uzneseniu podal včas odvolanie žalobca, a to z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP.

17. Dôvodí, že súd prvej inštancie povrchne situáciu zjednodušil tvrdením o absencii osvedčenia, že žalobcovi patrí právo užívať nebytové priestory, ktorých ochrany sa domáha, pretože žalovaný ako prenajímateľ uplatnil zákonom predvídaný výpovedný dôvod, keďže má právoplatné rozhodnutie o povolení odstránenia stavby. V tejto súvislosti dôvodí, že žalovaný sa dobrovoľne a slobodne rozhodol svoje „panstvo vlastníka“ nad budovou obmedziť na obdobie piatich rokov, kedy mu budovu najprv ponúkol na predaj a až po neúspešných rokovaniach pristúpil k výpovedi zmluvy.

18. Odvolateľ tvrdí, že súd prvej inštancie existujúcu situáciu nemôže komplexne vyhodnocovať v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré je založené výlučne na spravdepodobnení a osvedčení rozhodujúcich skutočností, bez náležitého dokazovania v riadnom spore, s plným uplatnením všetkých garancií spravodlivého procesu. Považuje za vylúčené, aby v zrýchlenom konaní, akým konanie o nariadenie neodkladného opatrenia je, vynášal súd kategorické právne závery, ktoré z povahy veci vyžadujú dôkladné ustálenie skutkového stavu, vzájomnú konfrontáciu tvrdení strán a komplexné dokazovanie. Prinajmenšom nemôže vylúčiť (v tomto štádiu konania), či konanie žalovaného nie je, za existujúcich okolností, v rozpore s dobrými mravmi alebo poctivým obchodným stykom, kedy by nepožívalo súdnu ochranu. Rovnako nemal ako posúdiť, či postup žalovaného napĺňa všetky zákonné predpoklady výpovedného dôvodu vo svetle rešpektovanej judikatúry a výkladových pravidiel, napr. či bola splnená druhá časť hypotézy právnej normy podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov. Tvrdí, že rozhodnutie stavebného úradu užívaniu stavby nijako nebráni, je založené výlučne na vôli vlastníka, nevyplýva z neho žiadna okolnosť, ktorá by v užívaní stavby bránila, alebo ju obmedzovala, tiež z neho nevyplýva pre žalovaného žiadna povinnosť. Odvolateľ dôvodí, že uvedené platí o to viac, že tohto konania nebol účastný a nemohol ho ovplyvniť. Zdôraznil aj skutočnosť, že žalobca mu síce adresoval výpoveď, avšak prostredníctvom svojho údajného právneho zástupcu, ktorý sa nepreukázal, že v danom čase disponoval splnomocnením pre takýto hmotnoprávny úkon.

19. V ďalšom spochybňuje správnosť argumentu súdu o absolútnom panstve žalovaného ako vlastníka nad vecou, pretože žalovaný toto panstvo dobrovoľne a na presne dohodnutú dobu obmedzil, čo v zodpovedajúcom rozsahu oslabuje jeho svojvoľné nakladanie s predmetom vlastníctva. Jeho panstvo je limitované aj absolútnymi právami iných osôb, najmä vlastníckeho práva žalobcu k tovaru, ktorého hodnota presahuje 100.000,- eur a je umiestnený v nebytových priestoroch.

20. Odvolateľ tvrdí, že otázka, či zo strany žalovaného došlo k platnému vypovedaniu nájomného vzťahu je v kontexte veci až druhoradá, pretože súd bol primárne požiadaný o bezodkladnú ochranu proti nezákonnému nátlakovému konaniu žalovaného v podobe zastrašovania a nedovolenej svojpomoci. Žalovaný sa ho snaží vyštvať z nebytových priestorov konaním, ktoré je v právnom štáte a v demokratickej spoločnosti neprípustným, keď nevyužil žiaden z regulárnych postupov, ktoré na ochranu jeho prípadného presvedčenia o dôsledkoch zániku nájomného vzťahu predvída a očakáva právny poriadok Slovenskej republiky, miesto toho vzal veci do svojich rúk a rozvinul svojvoľný a bezohľadný nátlak s konkrétnymi prejavmi popísanými v návrhu. V tejto súvislosti poukázal na ustálenú judikatúru súdov (napr. rozh. NS ČR 25 Cdo 365/2006 zo dňa 6.9.2007, nález Ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 235/2008 zo dňa 27.1.2009). Za arbitrárny považuje odvolateľ záver súdu prvej inštancie, že návrhu nebolo vyhovené, nakoľko sám prispel k situácii, keďže sa nebránil v stavebnom konaní, ani v konaní o určenie neplatnosti výpovede. V tejto súvislosti zdôraznil, že otázka nečinnosti, či prípadného pričinenia sa subjektu požadujúceho ochranu z dôvodu ohrozenia, nie je zákonom predvídaná okolnosť, ktorú by bol súd prvej inštancie oprávnený skúmať pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, a už vôbec nie na nej vystavať svoje zamietavé rozhodnutie, pretože rozhodujúca je výlučne existencia stavu, keď je potrebné bezodkladne upraviť pomery (§ 325 ods. 1 . Opätovne poukázal skutočnosť, že o stavebnom (búracom konaní) sa dozvedel až po doručení výpovede zo strany žalovaného a po jeho právoplatnom skončení, a to výlučne na základe svojej vlastnej iniciatívy na základe zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účastníkom daného konania preto nikdy nebol.

21. Ku konštatovaniu jeho nečinnosti súdom prvej inštancie poukázal na nové procesné pravidlá platné a účinné od 1.7.2016, podľa ktorých o určenie právnej skutočnosti možno súd žiadať, len ak to vyplýva z osobitného predpisu, teda niet osobitnej právnej úpravy, ktorá by pripúšťala domáhať sa určenia neplatnosti výpovede z nájmu nebytových priestorov. Odvolateľ zdôraznil, že do úvahy neprichádzala ani žaloba o určenie, že nájomný vzťah trvá, keďže - ak by aj hypoteticky pripustil zákonnosť výpovede žalovaného - nájomný vzťah počas plynutia výpovednej doby, teda v čase, keď mala byť podľa súdu prvej inštancie podaná žaloba, stále trval. Odvolateľ zdôraznil, že žalovaný po februári 2018 ničím nenaznačoval, že by v nezákonnom konaní chcel pokračovať, na jeho reakciu k výpovedi neodpovedal. Až dňa 30.7.2018, teda jeden deň pred údajným skončením nájmu adresoval žalobcovi vyhrážky o násilnom vyprataní, odpojení energií a zbúraní.

22. Na záver odvolateľ spochybňuje záver súdu prvej inštancie, že petit návrhu na vydanie neodkladného opatrenia je neurčitý alebo nezrozumiteľný.

23. Na základe uvedeného žiada, aby odvolací súd uznesenie zmenil a návrhu na vydanie neodkladného opatrenia vyhovel.

24. Žalovaný navrhol uznesenie ako vecne správne potvrdiť.

25. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 a contrario v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

26. Predmetom odvolacieho prieskumu bolo teda posúdenie skutočnosti, či sú alebo nie sú splnené podmienky ustanovené v § 324 a nasl. na nariadenie neodkladného opatrenia.

27. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd na základe listín, ktoré sú súčasťou spisu, skúmal (ne)splnenie týchto podmienok, a to podľa stavu ku dňu rozhodovania súdu prvej inštancie (§ 325 ods. 2 .

28. Ako vyplýva z § 324 ods.1 CSP, žalobca sa môže domáhať súdnej ochrany prostredníctvom neodkladného opatrenia bez toho, aby v čase podania návrhu prebiehalo na súde súvisiace konanie vo veci samej.

29. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je :

- osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana,

- osvedčenie potreby neodkladnej úpravy pomerov alebo osvedčenie obavy, že exekúcia bude ohrozená, t.j. osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy,

- preukázanie vzťahu navrhovaného neodkladného opatrenia k predmetu konania vo veci samej (splnenie tejto podmienky sa vyžaduje iba u neodkladných opatrení nariadených počas konania - poznámka odvolacieho súdu) s tým, že výpočet povinností a obmedzení, ktoré môže súd neodkladným opatrením uložiť, je demonštratívne formulovaný v § 325 ods. 2 CSP.

30. Vyššie uvedené zákonné podmienky musia byť splnené kumulatívne a je povinnosťou súdu dôsledne skúmať ich splnenie, každú jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti. Z dočasného charakteru neodkladných opatrení vyplýva, že pred ich nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej, ale pre jeho nariadenie musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúce záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a musí byť zrejmé, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany sporu ohrozené. Pred nariadením neodkladného opatrenia musí súd zvážiť, či v dôsledku neodkladného opatrenia sa nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi stranami sporu a či zásah do práv dotknutej strany sporu je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov; t.j. či ide o zásah primeraný a posúdiť, či neodkladným opatrením nedochádza k zásahu do vlastníckych práv dotknutej strany sporu nad nevyhnutnú mieru.

31. Odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, preto bolo odvolacím súdom podľa § 387 ods. 1 potvrdené s tým, že odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s jeho odôvodnením, konštatuje jeho správnosť a na zdôraznenie jeho správnosti a k podstatným tvrdeniam uvedeným v odvolaní navyše udáva (§ 387 ods. 2 :

32. Aj odvolací súd (tak ako aj súd prvej inštancie) dospel k záveru, že žalobca neosvedčil trvanie (existenciu nároku) ktorému sa má poskytnúť súdna ochrana. V tejto súvislosti sa odvolateľ mýli, ak tvrdí, že otázka, či došlo alebo nedošlo k platnému vypovedaniu zmluvy bola v kontexte veci až druhoradá. Mýli sa preto, pretože na jej základe (existencii nájomného vzťahu) sa domáha súdnej ochrany. V čase podania návrhu na neodkladné opatrenie už nájomný vzťah výpoveďou danou podľa § 9 ods. 2 písm. f) zák. č. 116/1990 Zb. zanikol. Nie celkom správne sú (v tejto súvislosti) polemiky odvolateľa, že sa v súvislosti s novou procesnou úpravou určovacích žalôb svojho tvrdeného nároku domáhať nemohol a že táto skutočnosť súdu prvej inštancie „unikla“. Je pravdou, že určenia právnej skutočnosti (t.j. neplatnosti výpovede) sa žalobou možno domáhať iba vtedy, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Nič však žalobcovi nebránilo domáhať sa určenia, že nájomný vzťah trvá (pre súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozhodnutia, nie v čase podanie žaloby). Neriešiť situáciu v súvislosti s výpoveďou nájomnej zmluvy (keď výpovedná lehota je 6 mesiacov), t.j. nedomáhať sa ešte počas jej plynutia na súde súdnej ochrany argumentujúc, že nič v priebehu jej plynutia nenasvedčovalo tomu, že by žalovaný v svojom „protiprávnom“ konaní pokračoval, nepreukazuje ani žalobcom tvrdenú neodkladnosť (naliehavosť) úpravy pomerov súdom.

33. Nie celkom správny je argument odvolateľa, že žalovaný svoje „absolútne panstvo“ nad vecou na presne dohodnutú dobu obmedzil. Je pravdou, že žalovaný ako vlastník predmet nájmu prenechal nájomcovi na užívanie za účelom prevádzkovania verejnej lekárne na dobu 5 rokov, zároveň si však aj vymienil (obe strany zmluvy) skončenie nájmu pred uplynutím dohodnutej doby spôsobmi uvedenými v čl. V bode 3 Zmluvy, t.j. (okrem iného) aj písomnou výpoveďou podľa § 9 zák. č. 116/1990 Zb. s výpovednou lehotou 6 mesiacov. Odvolací súd pripomína odvolateľovi, že v tomto konaní nerieši platnosť/neplatnosť danej výpovede (ktorú otázku by si ako predbežnú súd riešil v rámci konania vo veci samej), pretože sa zaoberá iba tým, či boli alebo neboli splnené podmienky pre poskytnutie súdnej ochrany žalobcovi neodkladným opatrením.

34. Len pre úplnosť odvolací súd udáva, že aj pre samotný výrok neodkladného opatrenia platí (tak ako na výrok rozhodnutia vo veci samej), že musí byť formulovaný jasne, výstižne a zrozumiteľne, čo znamená, že stranám sporu musí byť jasný presný obsah ich povinností, ktoré sa im ním ukladajú, aby ho v prípade potreby bolo možné nútene vykonať. Odvolací súd konštatuje, že prvý a druhý výrok navrhovaného petitu vyššie uvedené kritéria nespĺňa.

35. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 tak, že nárok na ich náhradu má v odvolacom konaní úspešný žalovaný. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom (§ 262 ods. 2 .

36. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .