Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_30Cb-106-2022.pdf
PDF · 91.88 KB
Case nature
Subarea
30Cb/106/2022
Uznesenie
Okresný súd Bratislava I v spore žalobcu: ŠacaPharm s.r.o., so sídlom Budatínska 18, 851 06 Bratislava, IČO: 36 675 211, zastúpeného advokátskou kanceláriou Karkó s.r.o., so sídlom Obchodná 8985/5A, 010 08 Žilina, IČO: 50 158 121 proti žalovanému: AGEL SK a.s., so sídlom Palisády 56, 811 06 Bratislava, IČO: 36 658 448 o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.
II. Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia z 22.12.2022 domáhal, aby súd pred začatím konania nariadil neodkladné opatrenie, spočívajúce v tom, aby súd uložil žalovanému povinnosť znášať užívanie nebytových priestorov o celkovej výmere 112 m2, nachádzajúcich sa na prízemí stavby súp. č. XXX, LV č. XXXX, k. ú. Šaca, v ktorých žalobca prevádzkuje LEKÁREŇ APOTHEKE - V NEMOCNICI ŠACA, Lúčna 57, 040 15 Košice, žalobcom, a to z nasledujúcich dôvodov: Žalovaný je vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, k. ú. Šaca, o.i. stavby súp. č. XXX. Žalobca má na prízemí uvedenej stavby prenajaté priestory o výmere 112 m2, tieto využíva za účelom prevádzkovania lekárne.
2. Dňa 28.11.2022 bola žalobcovi zo strany žalovaného doručená výpoveď zo zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 24.11.2022, a to z dôvodu podľa § 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 116/1990 Zb., t. j. z dôvodu, že „bolo rozhodnuté o odstránení stavby alebo o zmenách stavby, čo bráni užívať nebytový priestor“.
3. Žalovaný ako stavebník požiadal o vydanie stavebného povolenia na stavbu „Vytvorenie očného centra v nemocnici AGEL Košice - Šaca, a.s.“, čomu bolo vyhovené vydaním stavebného povolenia Mesta Košice č. A.-XX/II/VOV z 07.11.2022, právoplatným 10.11.2022, v dôsledku čoho malo byť rozhodnuté o odstránení/zmene stavby, čím malo žalovanému vzniknúť právo vypovedať nájomnú zmluvu, a teda žalobca má do konca roka 2022 zrazu dlhé roky prevádzkovanú lekáreň v nemocnici žalovaného vypratať a uzatvoriť, a to aj napriek tomu, že v zmysle nájomnej zmluvy a jej dodatkov sa žalovaný zaviazal žalobcovi dať predmetné priestory do užívania do r. 2026. Žalovaný toto urobil nepochybne účelovo a úmyselne; prostredníctvom podania žiadosti o vydanie stavebného povolenia (ktorému pochopiteľne muselo byť vyhovené) sa chce vyviazať so svojej povinnosti v zmysle platnej nájomnej zmluvy. O tom, že ide o účelové konanie, svedčí aj to, že voči inej lekárni v Bánovciach nad Bebravou urobila žalovaného spriaznená osoba presne to isté.
4. Žalobca má za to, že v danom prípade očividne nejde o dôvod pre uskutočnenie výpovede v zmysle § 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 116/1990 Zb., a to z dvoch dôvodov:
• žalovaný sa zaviazal prenechať na určitú dobu žalobcovi priestory do užívania. Z tohto logicky a nevyhnutne vyplýva, že prenajímateľ počas platnosti nájomnej zmluvy nemôže svojvoľne podnikať úkony smerujúce k zmene (prestavbe) predmetu nájmu a tým nájomný vzťah znemožniť a porušiť svoj výslovný záväzok prenechať vec do užívania nájomcovi. Pokiaľ sa prenajímateľ zaviaže nájomnou zmluvou prenechať vec do užívania inému, z povahy veci to znamená, že mu nebude v užívaní počas dojednaného času brániť, teda že vec ani neprenechá inému, ani vec svojvoľne nezničí, nepoškodí alebo stavebne nezmení. Žalovaný v danom prípade však presne takto hrubo protiprávne a účelovo chce postupovať, podaním návrhu na vydanie stavebného povolenia účelovo chce dosiahnuť ukončenie nájomného vzťahu tváriac sa, že zmena stavby mu bola nariadená v zmysle § 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 116/1990 Zb. Tomuto však v danom prípade zjavne nedošlo. • dikcia § 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 116/1990 Zb. hovorí o tom, že bolo rozhodnuté „o odstránení stavby alebo o zmenách stavby, čo bráni užívať nebytový priestor“ a teda, z dikcie ako aj logiky tohto ustanovenia ide o prípad, keď vlastník veci je zaviazaný správnym orgánom stavbu odstrániť alebo zmeniť. Vydané stavebné povolenie však takúto povinnosť žalovanému vôbec neukladá, naopak, ide o oprávnenie žalovaného tak urobiť podľa verejnoprávnych stavebných predpisov. Či žalovaný takéto oprávnenie využije, je vyslovene jeho dobrovoľnou a slobodnou záležitosťou, či sa tak rozhodne urobiť alebo nerozhodne sa tak urobiť, takúto povinnosť však nemá. Pokiaľ je to v takejto skutkovej a právnej polohe, teda ide o možnosť a nie povinnosť prenajímateľa postupovať v zmysle vydaného správneho rozhodnutia (v danom prípade stavebného povolenia vydaného na základe jeho vlastnej iniciatívy), tak určite nejde o prípad, kedy prenajímateľ má právo platnú zmluvu o nájme nebytových priestorov vypovedať podľa § 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 116/1990 Zb. Ak sa prenajímateľ slobodne a dobrovoľne rozhodne svojvoľne odstrániť/zmeniť stavbu (hoc ako vlastníkovi mu bolo vydané na to povolenie), nepochybne poruší svoje záväzky prenajímateľa z platnej nájomnej zmluvy. Prenajímateľ nemal vôbec nič také robiť, pokiaľ sa zaviazal inému, že danú vec môže užívať.
5. Z vyššie uvedených dôvodov má žalobca záujem domáhať sa neplatnosti podanej výpovede uvedenej zmluvy o nájme nebytových priestorov v znení jej dodatkov žalovaným, a to tým spôsobom, že sa bude domáhať určenia, že nájomný vzťah medzi žalobcom a žalovaným naďalej trvá (v zmysle definície možného procesného postupu žalobcu podľa CSP). 6. Keďže konanie žalovaného očividne smeruje k tomu, aby žalobca vypratal priestory, uzavrel lekáreň, žalobca žiada súd, aby vydal navrhované neodkladné opatrenie, ktorého účelom je upraviť pomery žalobcu a žalovaného až do rozhodnutia o určení platnosti nájomného vzťahu súdom. Žalobca žiada upravenie pomerov tak, že tieto budú upravené v zmysle súčasného status quo, t. j. žalobca bude za podmienok nájomnej zmluvy oprávnený užívať priestory lekárne a túto prevádzkovať, konečne práve na to sa žalovaný žalobcovi výslovne zaviazal. Ak by žalovaný musel priestory vypratať a uzavrieť lekáreň, spôsobilo by mu to vážne škody - jednak by išlo o ukončenie činnosti dlhodobo fungujúcej lekárne, ďalej o prepustenie zamestnancov alebo o likvidáciu skladových zásob a inventáru lekárne. Lekáreň by vypadla zo zoznamu prevádzkovaných verejných lekární, čo by zase malo vplyv na celú sieť lekárenskej starostlivosti v danej oblasti. Na strane druhej vydanie neodkladného opatrenia by nijakým zásadným spôsobom nezasiahlo do oprávnených záujmov žalovaného, nakoľko žalobca by mu uhrádzal platby za nájomné a súvisiace služby tak ako doteraz (že v tomto problém nie je zrejme nebude sporným) a konečne predsa samotný žalovaný sa zaviazal na to, že prenechá priestory lekárne žalobcovi do užívania. Takto navrhovaná úprava pomerov medzi účastníkmi nespôsobí ani jednému z účastníkov žiadne škody do rozhodnutia súdu vo veci samej, a to konkrétne zodpovedania otázky, či zmysel a dikcia § 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 116/1990 Zb. znamená to, že i) prenajímateľovi stačí svojvoľne požiadať o stavebné povolenie na prestavbu predmetu nájmu a týmto postupom a zjavným zneužitím zákona vie ukončiť nájomný vzťah výpoveďou a že ii) výpoveďou podľa § 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 116/1990 Zb. sa myslí správne rozhodnutie, ktoré ukladá prenajímateľovi povinnosť stavbu zbúrať/zmeniť alebo ide aj o rozhodnutie, ktoré prenajímateľovi nič také neukladá, ale (vo forme stavebného povolenia) z hľadiska stavebných predpisov mu umožňuje uskutočniť ním predložený stavebný zámer stavebnému úradu.
7. Súd sa v konaní oboznámil s predloženými listinnými dôkazmi založenými v spise, a to zmluvou o nájme nebytových priestorov č. XX/XXXX z 01.09.2006, dodatkom č. 1 k tejto nájomnej zmluve z 19.10.2006, dodatkom č. 2 k nájomnej zmluve z 01.02.2015, oznámením o zániku právneho predchodcu žalovaného zlúčením so žalovaným, stavebným povolením vydaným mestom Košice, pracovisko Košice-Západ č. A.-XX/II/VOV zo 07.11.2022, právoplatným 10.11.2022, výpoveďou zmluvy o nájme nebytových priestorov č. 01/2006 z 24.11.2022, listom žalobcu z 20.12.2022, výpisom z listu vlastníctva č. XXXX pre okres Košice II, katastrálne územie Šaca, ako aj ďalším obsahom spisu.
8. Podľa ustanovenia § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení môže súd na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 8.1. Podľa ustanovenia § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 8.2. Podľa ustanovenia § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 8.3. Podľa ustanovenia § 325 ods. 2 písm. d/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 8.4. Podľa ustanovenia § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 8.5. Podľa ustanovenia § 328 ods. 2 prvá veta CSP o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. 8.6. Podľa ustanovenia § 329 ods. 1 prvá veta CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. 8.7. Podľa § 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov prenajímateľ môže písomne vypovedať zmluvu uzavretú na určitý čas pred uplynutím času, ak bolo rozhodnuté o odstránení stavby alebo o zmenách stavby, čo bráni užívať nebytový priestor.
9. Neodkladné opatrenie možno v zmysle § 325 ods. 1 CSP nariadiť iba z dvoch dôvodov, a to z dôvodu, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi stranami, alebo z dôvodu, ak je obava z ohrozenia výkonu exekúcie. Základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa žiada bezodkladne upraviť pomery medzi stranami, je existencia potreby úpravy pomerov medzi stranami a naliehavosť situácie vyžadujúca si ich úpravu, teda že bez okamžitej úpravy týchto pomerov prostredníctvom súdneho zásahu by bolo právo navrhovateľa neodkladného opatrenia ohrozené alebo porušené. 9.1. Navrhovateľ neodkladného opatrenia musí mať na nariadení neodkladného opatrenia právny záujem. To znamená, že musí na základe právne významných skutočností (a nie napr. na základe morálnych záujmov) osvedčiť, že pomery medzi stranami si vyžadujú úpravu a že táto úprava je bezodkladne potrebná, t. j. že medzi stranami nastal taký stav vzťahov, ktorý neznesie odklad. 9.2. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je rovnako relevantné, či ním možno objektívne dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti neodkladného opatrenia) a či jeho právne účinky neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah tak, že by malo za následok reálne znemožnenie ochrany jej oprávnených záujmov (princíp proporcionality neodkladného opatrenia).
10. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia sa v zásade nevykonáva dokazovanie, ale súd o ňom rozhoduje spravidla bez nariadenia pojednávania a bez výsluchu a vyjadrenia strán (porov. § 329 ods. 1 CSP). Povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť (resp. pre účely nariadenia neodkladného opatrenia osvedčovacia povinnosť) však aj v tomto type konania zaťažuje navrhovateľa (čl. 8 CSP). To znamená, že navrhovateľ je procesne povinný tvrdiť a osvedčiť, že sú splnené všetky zákonné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, inak nemôže byť úspešný a jeho návrh bude súdom zamietnutý. 10.1. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje iba najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom pri ich zisťovaní neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takéhoto postupu je, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš (vysoko) pravdepodobné (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 M Cdo 5/2012). Pri neodkladnom opatrení prevláda požiadavka rýchlosti konania pred požiadavkou úplného preukázania oprávnenosti a dôvodnosti uplatneného nároku. Z hľadiska skutkového stavu je preto nevyhnutný taký stupeň spoľahlivého osvedčenia (spravdepodobnenia) základných skutkových okolností tvrdených v návrhu, pri ktorom možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti. 10.2. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (porov. § 329 ods. 2 CSP).
11. Pri posúdení, či navrhovateľ hodnoverne osvedčil dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana v zmysle ustanovenia § 326 ods. 1 CSP súd uvádza, že pri osvedčovaní dôvodnosti a trvania chráneného nároku, teda nároku vo veci samej, je navrhovateľ povinný dosiahnuť hodnoverné osvedčenie. Táto sprísnená požiadavka vychádza jednak z premisy, že zjavne nedôvodnému nároku nemožno poskytnúť predbežnú procesnú ochranu, a jednak z predpokladu, že dôvodnosť nároku vo veci samej je navrhovateľ spôsobilý osvedčiť jednoduchšie a hodnovernejšie než samotnú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie. Navrhovateľ je zo zákona povinný hodnoverne osvedčiť aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má neodkladným opatrením poskytnúť ochrana. Súd nemôže nariadiť neodkladné opatrenie, ak sa mu na základe predbežného právneho posúdenia nárok vo veci samej javí ako nedôvodný. Predbežná ochrana nedôvodného nároku by bola v rozpore s podstatou a účelom neodkladného opatrenia. Hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania meritórneho nároku môže navrhovateľ dosiahnuť najmä relevantnými skutkovými tvrdeniami, listinnými dôkaznými prostriedkami a kvalifikovanou právnou argumentáciou (k tomu viď aj SEDLAČKO, F., In: ŠTEVČEK, M., FICOVÁ, S., BARICOVÁ, J., MESIARKINOVÁ, S., BAJÁNKOVÁ, J., TOMAŠOVIČ, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Praha: C. H. BECK, 2017, s. 1106 - 1107).
12. V rozhodovanej veci dospel súd k záveru, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné zamietnuť. K uvedenému uvádza súd nasledovné:
13. V rozhodovanej veci podal žalobca návrh na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania vo veci samej.
14. Pokiaľ ide o konanie vo veci samej, žalobca uviedol, že v tomto sa mieni domáhať neplatnosti podanej výpovede uvedenej zmluvy o nájme nebytových priestorov v znení jej dodatkov žalovaným, a to tým spôsobom, že sa bude domáhať určenia, že nájomný vzťah medzi žalobcom a žalovaným naďalej trvá.
15. Zo strany žalobcu, podľa názoru súdu, nebola preukázaná (a ani osvedčená) existencia a dôvodnosť nároku, ktorému by mala byť poskytnutá ochrana neodkladným opatrením. Nebolo totiž dostatočne spravdepodobnené, že žalobca bude úspešný v konaní vo veci samej.
16. Pokiaľ žalobca namieta výpoveď zo zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 24.11.2022 zo strany žalovaného z dôvodu podľa § 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 116/1990 Zb., teda z dôvodu, že bolo rozhodnuté o odstránení stavby alebo o zmenách stavby, čo bráni užívať nebytový priestor, k tomuto súd uvádza, že aj podľa čl. V bodu 3 zmluvy o nájme nebytových priestorov č. 01/2006 z 01.09.2006 v znení jej dodatku č. 1 zo 16.10.2006, uzavretej medzi sporovými stranami, je uvedený dôvod jedným z možných výpovedných dôvodov výslovne zakotvených v zmluve.
17. Keďže mesto Košice vydalo stavebné povolenie na stavbu „Vytvorenie očného centra v nemocnici AGEL Košice - Šaca, a.s.“ č. A.-XX/II/VOV z 07.11.2022, právoplatné 10.11.2022, ktorým bolo rozhodnuté o odstránení/zmene stavby, súd posúdil následné správanie žalovaného (výpoveď zo zmluvy o nájme nebytových priestorov) ako plne súladné s nájomnou zmluvou uzavretou medzi sporovými stranami (resp. právnym predchodcom žalovaného a žalobcom) i citovaným zákonom. Podľa názoru súdu je pritom irelevantné, na čí podnet bolo predmetné stavebné povolenie vydané, keďže okolnosti vydania správneho rozhodnutia zákon ani zmluva neriešia. Na tomto mieste súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2Cob/164/2018 z 31.10.2018 v obdobnej veci.
18. Záverom súd dodáva, že neuniklo jeho pozornosti, že v zmysle nájomnej zmluvy v znení jej dodatku č. 1 nájomný vzťah bol uzatvorený na dobu určitú 20 rokov, od 19.10.2006 do 19.10.2026. Z tejto doby uplynulo ku dňu podania výpovede zo zmluvy (24.11.2022, pozn.) už viac než 80 %. Pokiaľ žalobca namieta, že „má do konca roka 2022 zrazu dlhé roky prevádzkovanú lekáreň v nemocnici žalovaného vypratať a uzatvoriť“, súd poznamenáva, že dojednanie jednomesačnej výpovednej doby v nájomnej zmluve (čl. V, pozn.) bolo výsledkom dohody zmluvných strán, prejavom ich zmluvnej voľnosti.
19. Na základe dôvodov uvedených vyššie vyhodnotil súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný, a preto ho zamietol (§ 328 ods. 1 CSP).
20. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení § 255 ods. 1 CSP.
20.1. Zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia treba považovať za procesný úspech žalovaného v konaní, ktorému proti neúspešnému žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Súd však v súlade so zásadou procesnej ekonómie v zmysle čl. 17 CSP náhradu trov konania žalovanému proti žalobcovi nepriznal (R 72/2018), pretože z obsahu spisu vyplýva, že mu v tomto konaní žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava I. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.