Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Cob-18-2023.pdf
PDF · 115.17 KB
Case nature
Subarea
1Cob/18/2023
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Školníkovej a členiek senátu JUDr. Viery Markovej a JUDr. Renáty Šiškovej, v právnej veci žalobcu: ŠacaPharm s.r.o., so sídlom Budatínska 18, 851 06 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 36 675 211, právne zastúpeného: Karkó s.r.o., so sídlom Obchodná 8985/5A, 010 08 Žilina, IČO: 50 158 121, proti žalovanému: AGEL SK a.s., so sídlom Palisády 56, 811 06 Bratislava, IČO: 36 658 448, právne zastúpenému: Chrenek, Toman, Kotrba advokátní kancelář spol. s r.o., so sídlom Těšnov 1/1059, 110 00 Praha, Česká republika, IČO: 285 05 913 konajúca prostredníctvom organizačnej zložky Chrenek, Toman, Kotrba, advokátska kancelária spol. s r. o., organizačná zložka, Palisády 56, 811 06 Bratislava - mestská časť Staré Mesto IČO: 53 650 441, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č.k. 30Cb/106/2022-69 zo dňa 17.01.2023, takto
rozhodol:
I. Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I č.k. 30Cb/106/2022-69 zo dňa 17.01.2023 p o t v r d z u j e .
II. Súd p r i z n á v a žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia a žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania. Rozhodol tak s poukazom na § 324 ods. 1, 3 § 325 ods. 1, 2 písm. d), § 328 ods. 1, 2, § 329 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 116/1990 Zb. o nájme bytov a nebytových priestorov.
2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia z 22.12.2022 domáhal, aby súd pred začatím konania nariadil neodkladné opatrenie, spočívajúce v tom, aby súd uložil žalovanému povinnosť znášať užívanie nebytových priestorov o celkovej výmere 112 m2, nachádzajúcich sa na prízemí stavby súp. č. XXX, LV č. XXXX, k. ú. Š., v ktorých žalobca prevádzkuje LEKÁREŇ APOTHEKE - V NEMOCNICI ŠACA, Lúčna 57, 040 15 Košice, žalobcom, a to z nasledujúcich dôvodov. Žalovaný je vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, k. ú. Š., o.i. stavby súp. č. XXX, pričom žalobca má na prízemí uvedenej stavby prenajaté priestory o výmere 112 m2, ktoré využíva za účelom prevádzkovania lekárne. Dňa 28.11.2022 bola žalobcovi zo strany žalovaného doručená výpoveď zo zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 24.11.2022, a to z dôvodu podľa § 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 116/1990 Zb., t.j. z dôvodu, že „bolo rozhodnuté o odstránení stavby alebo o zmenách stavby, čo bráni užívať nebytový priestor“. Žalovaný ako stavebník požiadal o vydanie stavebného povolenia na stavbu „Vytvorenie očného centra v nemocnici AGEL Košice - Šaca, a.s.“, čomu bolo vyhovené vydaním stavebného povolenia Mesta Košice č. MK/A/2022/21745-03/II/VOV z 07.11.2022, právoplatným 10.11.2022, v dôsledku čoho malo byť rozhodnuté o odstránení/zmene stavby, čím malo žalovanému vzniknúť právo
vypovedať nájomnú zmluvu, a teda žalobca má do konca roka 2022 zrazu dlhé roky prevádzkovanú lekáreň v nemocnici žalovaného vypratať a uzatvoriť, a to napriek tomu, že v zmysle nájomnej zmluvy a jej dodatkov sa žalovaný zaviazal žalobcovi dať predmetné priestory do užívania do r. 2026. Žalovaný konal podľa žalobcu účelovo a úmyselne; prostredníctvom podania žiadosti o vydanie stavebného povolenia (ktorému pochopiteľne muselo byť vyhovené) sa chce vyviazať so svojej povinnosti v zmysle platnej nájomnej zmluvy. O tom, že ide o účelové konanie, svedčí podľa žalobcu aj to, že voči inej lekárni v Bánovciach nad Bebravou urobila žalovaného spriaznená osoba presne to isté. Žalobca mal za to, že v danom prípade očividne nejde o dôvod pre uskutočnenie výpovede v zmysle § 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 116/1990 Zb., a to z dvoch dôvodov: 1/ Žalovaný sa zaviazal prenechať na určitú dobu žalobcovi priestory do užívania, z čoho logicky a nevyhnutne vyplýva, že prenajímateľ počas platnosti nájomnej zmluvy nemôže svojvoľne podnikať úkony smerujúce k zmene (prestavbe) predmetu nájmu a tým nájomný vzťah znemožniť a porušiť svoj výslovný záväzok prenechať vec do užívania nájomcovi. Pokiaľ sa prenajímateľ zaviaže nájomnou zmluvou prenechať vec do užívania inému, z povahy veci to znamená, že mu nebude v užívaní počas dojednaného času brániť, teda že vec ani neprenechá inému, ani vec svojvoľne nezničí, nepoškodí alebo stavebne nezmení. 2/ Dikcia § 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 116/1990 Zb. hovorí o tom, že bolo rozhodnuté „o odstránení stavby alebo o zmenách stavby, čo bráni užívať nebytový priestor“ a teda, z dikcie ako aj logiky tohto ustanovenia ide o prípad, keď vlastník veci je zaviazaný správnym orgánom stavbu odstrániť alebo zmeniť. Vydané stavebné povolenie však takúto povinnosť žalovanému vôbec neukladá, naopak, ide o oprávnenie žalovaného tak urobiť podľa verejnoprávnych stavebných predpisov. Či žalovaný takéto oprávnenie využije, je vyslovene jeho dobrovoľnou a slobodnou záležitosťou, takúto povinnosť však nemá. Ide teda o možnosť a nie povinnosť prenajímateľa postupovať v zmysle vydaného správneho rozhodnutia. Nejde preto o prípad, kedy prenajímateľ má právo platnú zmluvu o nájme nebytových priestorov vypovedať podľa § 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 116/1990 Zb. Ak sa prenajímateľ slobodne a dobrovoľne rozhodne svojvoľne odstrániť/zmeniť stavbu, nepochybne poruší svoje záväzky prenajímateľa z platnej nájomnej zmluvy. Z vyššie uvedených dôvodov má žalobca záujem domáhať sa neplatnosti podanej výpovede zmluvy o nájme nebytových priestorov v znení jej dodatkov žalovaným, a to tým spôsobom, že sa bude domáhať určenia, že nájomný vzťah medzi žalobcom a žalovaným naďalej trvá (v zmysle definície možného procesného postupu žalobcu podľa CSP). Keďže konanie žalovaného očividne smeruje k tomu, aby žalobca vypratal priestory a uzavrel lekáreň, žalobca žiadal súd, aby vydal navrhované neodkladné opatrenie, ktorého účelom je upraviť pomery žalobcu a žalovaného až do rozhodnutia o určení platnosti nájomného vzťahu súdom. Žalobca žiadal upravenie pomerov v zmysle súčasného status quo, t.j. že žalobca bude za podmienok nájomnej zmluvy oprávnený užívať priestory lekárne a túto prevádzkovať. Ak by totiž žalovaný musel priestory vypratať a uzavrieť lekáreň, spôsobilo by mu to vážne škody - jednak by išlo o ukončenie činnosti dlhodobo fungujúcej lekárne, ďalej o prepustenie zamestnancov alebo o likvidáciu skladových zásob a inventáru lekárne. Lekáreň by vypadla zo zoznamu prevádzkovaných verejných lekární, čo by zase malo vplyv na celú sieť lekárenskej starostlivosti v danej oblasti. Na strane druhej vydanie neodkladného opatrenia nijakým zásadným spôsobom podľa žalobcu nezasiahne do oprávnených záujmov žalovaného, nakoľko žalobca by uhrádzal platby za nájomné a súvisiace služby tak ako doteraz. Takto navrhovaná úprava pomerov medzi účastníkmi nespôsobí ani jednému z účastníkov žiadne škody do rozhodnutia súdu vo veci samej a to konkrétne zodpovedania otázky, či zmysel a dikcia § 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 116/1990 Zb. znamená to, že i) prenajímateľovi stačí svojvoľne požiadať o stavebné povolenie na prestavbu predmetu nájmu a týmto postupom a zjavným zneužitím zákona vie ukončiť nájomný vzťah výpoveďou a že ii) výpoveďou podľa § 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 116/1990 Zb. sa myslí správne rozhodnutie, ktoré ukladá prenajímateľovi povinnosť stavbu zbúrať/zmeniť alebo ide aj o rozhodnutie, ktoré prenajímateľovi nič také neukladá, ale (vo forme stavebného povolenia) z hľadiska stavebných predpisov mu umožňuje uskutočniť ním predložený stavebný zámer stavebnému úradu.
3. Súd prvej inštancie po oboznámení sa s predloženými dôkaznými prostriedkami uviedol, že pri osvedčovaní dôvodnosti a trvania chráneného nároku, teda nároku vo veci samej, je navrhovateľ povinný dosiahnuť hodnoverné osvedčenie. Táto sprísnená požiadavka vychádza jednak z premisy, že zjavne nedôvodnému nároku nemožno poskytnúť predbežnú procesnú ochranu, a jednak z predpokladu, že dôvodnosť nároku vo veci samej je navrhovateľ spôsobilý osvedčiť jednoduchšie a hodnovernejšie než samotnú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie. Navrhovateľ je zo zákona povinný hodnoverne osvedčiť aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má neodkladným opatrením poskytnúť ochrana. Súd nemôže nariadiť neodkladné opatrenie, ak sa mu na základe predbežného právneho posúdenia nárok vo veci samej javí ako nedôvodný. Predbežná ochrana nedôvodného nároku by bola v rozpore s podstatou a účelom neodkladného opatrenia. Hodnoverné
osvedčenie dôvodnosti a trvania meritórneho nároku môže navrhovateľ dosiahnuť najmä relevantnými skutkovými tvrdeniami, listinnými dôkaznými prostriedkami a kvalifikovanou právnou argumentáciou (k tomu viď aj SEDLAČKO, F., In: ŠTEVČEK, M., FICOVÁ, S., BARICOVÁ, J., MESIARKINOVÁ, S., BAJÁNKOVÁ, J., TOMAŠOVIČ, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Praha: C. H. BECK, 2017, s. 1106
- 1107). Podľa názoru súdu prvej inštancie zo strany žalobcu, nebola preukázaná (a ani osvedčená) existencia a dôvodnosť nároku, ktorému by mala byť poskytnutá ochrana neodkladným opatrením. Nebolo totiž dostatočne pravdepodobné, že žalobca bude úspešný v konaní vo veci samej. Pri námietke žalobcu, že výpoveď zo zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 24.11.2022 zo strany žalovaného z dôvodu podľa § 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 116/1990 Zb., teda z dôvodu, že bolo rozhodnuté o odstránení stavby alebo o zmenách stavby, čo bráni užívať nebytový priestor, súd prvej inštancie poukázal na čl. V bodu 3 zmluvy o nájme nebytových priestorov č. 01/2006 z 01.09.2006 v znení jej dodatku č. 1 zo 16.10.2006, kde je uvedený dôvod jedným z možných výpovedných dôvodov výslovne zakotvených v zmluve. Keďže mesto Košice vydalo stavebné povolenie na stavbu „Vytvorenie očného centra v nemocnici AGEL Košice - Šaca, a.s.“ č. MK/A/2022/21745-03/II/VOV z 07.11.2022, právoplatné 10.11.2022, ktorým bolo rozhodnuté o odstránení/zmene stavby, súd prvej inštancie posúdil následné správanie žalovaného (výpoveď zo zmluvy o nájme nebytových priestorov) ako plne súladné s nájomnou zmluvou uzavretou medzi sporovými stranami (resp. právnym predchodcom žalovaného a žalobcom) i citovaným zákonom. Podľa názoru súdu prvej inštancie je pritom irelevantné, na čí podnet bolo predmetné stavebné povolenie vydané, keďže okolnosti vydania správneho rozhodnutia zákon, ani zmluva neriešia. V tejto súvislosti súd poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2Cob/164/2018 z 31.10.2018 v obdobnej veci. Záverom súd dodal, že neuniklo jeho pozornosti, že v zmysle nájomnej zmluvy v znení jej dodatku č. 1 bol nájomný vzťah uzatvorený na dobu určitú 20 rokov, od 19.10.2006 do 19.10.2026, pričom z tejto doby uplynulo ku dňu podania výpovede zo zmluvy (24.11.2022, pozn.) už viac než 80 %. Pokiaľ žalobca namietal, že „má do konca roka 2022 zrazu dlhé roky prevádzkovanú lekáreň v nemocnici žalovaného vypratať a uzatvoriť“, súd poznamenal, že dojednanie jednomesačnej výpovednej doby v nájomnej zmluve (čl. V) bolo výsledkom dohody zmluvných strán, prejavom ich zmluvnej voľnosti.
4. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Mal za to, že súd prvej inštancie vlastne tvrdí, že pokiaľ sa prenajímateľ zaviaže dať do nájmu nájomcovi nebytový priestor na nejaký konkrétny fixný čas, tak z tejto povinnosti dodržať svoj výslovný záväzok, sa vie jednostranne vyviazať tým, že svojvoľne začne stavebné konanie a po vydaní stavebného povolenia, nájom jednostranne ukončí. Nájomca pritom ani nie je účastníkom stavebného konania. Súd prvej inštancie vysloveným názorom poprel povinnosť zmluvných strán dodržiavať svoje zmluvné záväzky. Prenajímateľ tak môže kedykoľvek požiadať o vydanie stavebného povolenia na nejakú stavebnú úpravu, pričom stavebný úrad pochopiteľne takéto povolenie vydá a prenajímateľ môže na základe toho končiť zmluvný vzťah, hoci by inak musel dodržať svoj záväzok po dobu určitú prenechať predmet nájmu nájomcovi. Stavebné povolenie je však iba oprávnenie prenajímateľa vykonať rekonštrukciu, nie je to povinnosť. To znamená, že k rekonštrukcii prenajímateľ ani nemusí pristúpiť. Žalobca, ktorý bol opačného názoru ako súd prvej inštancie, mal za to, že § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 116/1990 Zb. predpokladá povinnosť a nie oprávnenie prenajímateľa odstrániť alebo zmeniť stavbu brániacu užívaniu nebytových priestorov, rozhodne nemá ísť o prípad, kedy prenajímateľ svojvoľne, bez vedomia a súhlasu nájomcu začne stavebné konanie, ktorého jednoznačným výsledkom musí byť (pokiaľ prenajímateľ dodrží elementárne technické požiadavky) stavebné povolenie oprávňujúce (nie ukladajúce povinnosť) odstrániť alebo zmeniť stavbu. Žalobca zopakoval argumentáciu ako pred súdom prvej inštancie, že pokiaľ sa prenajímateľ dobrovoľne a slobodne zaviazal prenechať nebytový priestor inému po určitý čas, tak z povahy veci to znamená, že 1/ tento nebytový priestor nebude užívať sám, 2/ neuzatvorí zmluvu s ďalšou osobou (neprenajme ho) a 3/ nezačne so snahou o prestavanie prenajatého nebytového priestoru. Nakoniec samotný zákon pozná prípad, keď stavebný úrad nariadi vlastníkovi odstránenie stavby (§ 88 stavebného zákona), ako aj prípad , keď nariadi vlastníkovi zmenu stavby (§ 88 ods. 1 písm. a/ stavebného zákona, § 135 ods. 1 stavebného zákona). Takéto rozhodnutia považuje žalobca za legitímny dôvod výpovede nájmu v zmysle citovaného ustanovenia, nakoľko tu platí, že „bolo rozhodnuté o odstránení stavby alebo o zmenách stavby“. Z povahy veci, ako aj gramatického významu danej vety podľa žalobcu neplynie, že by malo ísť o stavebné povolenie, ktoré oprávňuje vlastníka vykonať ním navrhované stavebné úpravy. Z uvedených dôvodov nepovažoval za správny záver súdu prvej inštancie, že nie je daný pravdepodobný úspech žalobcu v konaní a žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia vyhovie. Zabezpečí sa tým užívanie nebytových priestorov žalobcom na účely prevádzkovania lekárne.
5. Písomným podaním zo dňa 09.02.2023 sa k odvolaniu žalobcu vyjadril žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Žalovaný potvrdil, že je vlastníkom okrem iného budovy súp.č. XXX zapísanej na LV č. XXXX, k.ú. Š., okres D. - Š. (ďalej aj „Nehnuteľnosť“). Nehnuteľnosť je súčasťou areálu Nemocnica AGEL Košice-Šaca, v ktorej dcérska spoločnosť žalovaného - Nemocnice - Košice-Šaca, so sídlom Lúčna 57, Košice - Šaca, IČO: 36 168 165, poskytuje zdravotnú starostlivosť. Rovnako žalovaný potvrdil, že vypovedal zmluvu o nájme nebytových priestorov č. 01/2006 uzavretú medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného a to v súlade s § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 116/1990 Zb.. Vzhľadom na doručenie výpovede nájomnej zmluvy žalobcovi dňa 28.11.2022, účinnosť nájomnej zmluvy skončila ku dňu 31.12.2022. Žalovaný v prvom rade namietal, že nájomná zmluva nemá vecno- právne účinky, ale má iba obligačný charakter, kedy žalobca nedrží žiadne právo na Nehnuteľnosť ako na vec. Z nájomnej zmluvy vyplývajú kvalitatívne iné vzájomné práva a povinnosti, ako sú vecné práva. Nariadením neodkladného opatrenia by sa žalobcovi priznali účinky vecného práva, porovnateľné s vecným bremenom, či spoluvlastníctvom. Žalovaný zdôraznil, že uzavretie zmluvy o nájme ho nezbavilo ako prenajímateľa žiadneho z čiastkových práv spojených s držbou vlastníckeho práva (právo vec meniť, zničiť, scudziť, atď.). Je možné nehnuteľnosť meniť aj bez toho, že by došlo k ukončeniu nájomnej zmluvy. Nájomca by mohol namietať iba neplnenie zo zmluvy, nie však deklaráciu toho, že prenajímateľ je povinný strpieť nájomcu v Nehnuteľnosti. Obmedzenie vlastníckeho práva považoval žalovaný za neprípustné, ak je návrh žalobcu založený len na obligácii a to bez ohľadu na to, či obligácia trvá alebo nie. Okrem toho nájomcovi neprislúcha žiadna zvláštna ochrana, ako napr. pri nájme bytu. Žalovaný poukázal i na zjavnú nedôvodnosť žaloby vo veci samej, pričom mal za to, že iba samotný záujem podať žalobu, neosvedčuje neodkladnosť situácie. Žalobca prehliada skutočnosť, že zmena/odstránenie stavby ex officio v sebe, v zmysle konania prenajímateľa, môže niesť podobný prvok „dobrovoľnosti“, kedy stavebník poruší nejakú svoju právnu povinnosť, resp. ju dobrovoľne nesplní (nechá schátrať budovu). Rovnako odborná literatúra pri dôvode výpovede predvída oba varianty, t.j. zmenu/odstránenie stavby ex officio, ako aj dobrovoľnú zmenu: „Odstránenie stavby môže iniciovať aj vlastník, ktorý môže o odstránenie stavby požiadať stavebný úrad.“ (Križan, Martin, § 9, (Skončenie nájmu) In: DULAKOVÁ JAKÚBEKOVÁ, Denisa, FEKET, Imrich, DULAK, Anton, a kol. Zmluvy o prenechaní veci na užívanie: nájomné zmluvy, zmluvy o ubytovaní, zmluva o pôžičke a výpožičke a timesharingová zmluva. 1. vydanie. Praha, C.H.BECK, 2012). Dôvodom začatia stavebného konania nebolo získanie dôvodu pre výpoveď, ale prevádzkovanie nemocničného očného centra so 4 ambulanciami, sesterňou, čakárňou a hygienickým zariadením. Táto oftalmologická starostlivosť pre územie Mesta Košice a okolie je podľa žalovaného potrebná. Cieľom prestavby je zvýšenie dostupnosti zdravotnej starostlivosti v oblasti očného lekárstva, jej skvalitnenie a zvýšenie komfortu a bezpečnosti pacientov. Tento zámer vyžaduje nemalé investície, tak v stavebnej časti, ako aj v oblasti nákupu nových prístrojov nielen v ambulantnej sfére, ale aj v rámci operatívy a konziliárnych činností kliniky a oddelenia nemocnice. Skončenie nájomnej zmluvy tak nebolo cieľom, ale jedným z dôsledkov. Zároveň žalobca v nájomnej zmluve výslovne súhlasil s možnosťami výpovede podľa § 9 ods. 2 zákona č. 116/1990 Zb. a to s výpovednou dobou 1 mesiac. Žalobca si tak musel byť vedomý, že v prípade budúcej prestavby Nehnuteľnosti môže nájom predčasne skončiť. Keďže nájomný vzťah zanikol ku dňu 31.12.2022, bola by žaloba žalobcu zjavne nedôvodná. Záverom považoval žalovaný i petit návrhu za nevykonateľný, keď z neho jednoznačne nevyplýva, akého konania sa mal žalovaný zdržať, resp. konať a akým konaním by žalovaný svoju povinnosť porušil. Z uvedených dôvodov žiadal napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť. Vo vzťahu k trovám konania žiadal, aby odvolací súd výrok č. II. zmenil tak, že prizná žalovanému nárok na náhradu trov konania z dôvodu, že žalovaný vykonáva v odvolacom konaní procesné úkony.
6. Ďalšie vyjadrenia doručené neboli.
7. Odvolací súd preskúmal odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v medziach dôvodov a v rozsahu odvolania podľa § 379 CSP a § 380 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP), a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, keďže napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne.
8. Z obsahu predmetného spisu odvolací súd zistil, že návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným súdu prvej inštancie dňa 22.12.2022 elektronicky s autorizáciou podľa osobitného
predpisu sa žalobca proti žalovanému domáha, aby súd nariadil neodkladné opatrenie spočívajúce v uložení povinnosti žalovanému znášať užívanie nebytových priestorov o celkovej výmere 112 m2, nachádzajúcich sa na prízemí stavby súp. č. XXX, LV č. XXXX, k. ú. Š., v ktorých žalobca prevádzkuje LEKÁREŇ APOTHEKE - V NEMOCNICI ŠACA, Lúčna 57, 040 15 Košice. Svoj návrh žalobca založil na skutočnosti, že žalovaný dňa 28.11.2022 v rozpore s § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 116/1990 Zb. doručil žalobcovi výpoveď z nájomnej zmluvy na prenájom nebytových priestorov vo vlastníctve žalovaného s poukazom na vydané právoplatné stavebné povolenie Mesta Košice č. MK/A/2022/21745-03/II/VOZ zo dňa 07.11.2022, ktorým boli povolené stavebné úpravy, t.j. zmena existujúcej stavby. Obával sa, že žalovaný pristúpi k vyprataniu Nehnuteľnosti, čo spôsobí závažné škody žalobcovi (prepustenie zamestnancov, likvidácia zásob), ako i bude mať vplyv na celú sieť lekárenskej starostlivosti v danej oblasti.
9. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
10. Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
11. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
12. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
13. Podľa § 326 ods. 2 CSP k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
14. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
15. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
16. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
17. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
18. Po dôslednom oboznámení sa s obsahom spisu, a to predovšetkým s napadnutým uznesením súdu prvej inštancie a s odvolaním žalobcu, odvolací súd konštatuje vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie a konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia. Súd prvej inštancie sa v napadnutom rozhodnutí riadne a presvedčivo vysporiadal s podstatnými skutočnosťami významnými vo vzťahu k návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia a vec správne skutkovo i právne vyhodnotil na základe stavu existujúceho v čase vydania napadnutého rozhodnutia.
19. V zmysle platnej a účinnej právnej úpravy v ustanoveniach § 324 a nasl. CSP môže súd nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a to ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená, pričom v danom prípade žalobca odôvodňoval svoj návrh potrebou bezodkladnej úpravy pomerov. V každom prípade však žalobca musí opísaním rozhodujúcich skutočností osvedčiť potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, t.j. potrebu bezodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená a súčasne je jeho povinnosťou v zmysle § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia opísať skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. V neposlednom rade je v zmysle § 326 ods. 2 CSP daná povinnosť žalobcu pripojiť k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia listiny, na ktoré sa odvoláva. Skutočnosť, že súd v zmysle § 329 ods. 1 CSP môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania, zakladá potrebu vysokej presvedčivosti samotného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Povinnosťou súdu je dôsledne vyhodnotiť, či je návrh z objektívneho hľadiska presvedčivý a či došlo k osvedčeniu všetkých zákonom predpokladaných skutočností. Zákon ukladá žalobcovi povinnosť hodnoverne osvedčiť nielen potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie, ale aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, čo môže žalobca dosiahnuť najmä relevantnými skutkovými tvrdeniami, listinnými dôkazmi a kvalifikovanou právnou argumentáciou.
20. Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 25.4.2012 pod sp. zn. 1Cdo/147/2011 vo vzťahu k predbežnému opatreniu, ktoré bolo procesným inštitútom v zmysle zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok svojím obsahom a účelom blízkym neodkladnému opatreniu v zmysle CSP, uviedol, že „Pred nariadením predbežného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí však byť aspoň osvedčený. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná.“.
21. Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že žalobca vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia hodnoverným spôsobom neosvedčil dôvodnosť a trvanie nároku, ktorého ochrany sa domáhal, t.j. v danom prípade nároku, že Zmluva o nájme nebytových priestorov zo dňa 24.11.2022 trvá. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na dôvod výpovede žalovaného, ktorá mala spočívať v skutočnosti, že žalovaný mal požiadať o vydanie stavebného povolenia na stavbu „vytvorenie očného centra v nemocnici AGEL Košice - Šaca, a.s.“, čomu bolo vyhovené vydaním právoplatného stavebného povolenia Mesta Košice č. MK/A/2022/21745-03/ II/VOZ zo dňa 07.11.2022. Žalobca sa nestotožňoval s názorom žalovaného, ako ani názorom súdu prvej inštancie, že vydanie stavebného povolenia na zmenu/zrušenie stavby má za následok naplnenie výpovedného dôvodu v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 116/1990 Zb.. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že účastníci konania si v nájomnej zmluve v čl. V bod 3 v znení jej dodatku č. 1 zo dňa 16.10.2006 vyslovene dohodli, že zmluvu uzatvorenú na dobu určitú možno vypovedať iba v zmysle § 9 ods. 2, 3 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, pod ktorý spadá aj sporné ustanovenie § 9 ods. 2 písm. f ), v zmysle ktorého prenajímateľ môže písomne vypovedať zmluvu uzavretú na určitý čas pred uplynutím času, ak bolo rozhodnuté o odstránení stavby alebo o zmenách stavby, čo bráni užívať nebytový priestor. Je dôvodné súhlasiť so žalobcom, že vlastník stavby môže kedykoľvek (za splnenia zákonných predpokladov) požiadať o povolenie na stavebné úpravy týkajúce sa jeho nehnuteľnosti, avšak nie je dôvodné súhlasiť s názorom žalobcu, že by zo zákonnej formulácie znenia § 9 ods. 2 písm. f) vyplývala možnosť podania výpovede, iba v prípade, ak stavebný úrad autoritatívne rozhodne a nariadi zmenu alebo odstránenie stavby v zmysle žalobcom prezentovaného dôvodu vymedzeného v § 88, § 88 ods. 1 písm. a) a § 135 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon). Zo znenia § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 116/1990 Zb. vyplýva iba podmienka rozhodnutia stavebného úradu o odstránení alebo zmenách stavby, za súčasného predpokladu, že bránia užívaniu nebytového priestoru, žiadna iná podmienka autoritatívneho rozhodnutia zo zákona nevyplýva. Totiž skutočnosť, či sú alebo nie sú splnené podmienky pre vydanie rozhodnutia o povolení zmeny/odstránenia stavby je oprávnený posúdiť iba a výlučne stavebný úrad. Nesúhlas žalobcu s právoplatným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci, resp. správy o povolení zmeny stavby, nezbavuje toto rozhodnutie jeho záväznosti. Je preto potrebné sa stotožniť s názorom súdu prvej inštancie, že žalobca neosvedčil, že mu patrí právo užívať nebytové priestory, ktorého ochrany sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáha, pretože bolo osvedčené, že žalovaný ako vlastník nehnuteľnosti a nebytového priestoru, disponuje právoplatným rozhodnutím o povolení zmeny stavby, na základe ktorého uplatnil zmluvou, resp. zákonom predvídaný výpovedný dôvod z nájomného vzťahu. Skutočnosť či žalovaný aj reálne pristúpi, alebo nepristúpi k rekonštrukcii nebytového priestoru je v danom prípade irelevantná, nakoľko nie je ani zákonnou, ani zmluvnou podmienkou výpovede z nájomného vzťahu. V tejto súvislosti nemožno postup žalovaného vnímať ako porušenie zmluvných záväzkov, ako namietal v odvolaní
žalobca, nakoľko v prípade zmluvných vzťahov platí v prvom rade zásada voľnosti, v zmysle ktorej sa strany i v tomto zmluvnom vzťahu (v súlade so zákonom) dohodli na jednomesačnej výpovednej dobe i za predpokladu, ak nastane zákonom stanovený prípad výpovede z nájmu definovaného v § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 116/1990 Zb.. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že vlastnícke právo je právom absolútneho panstva nad vecou (čl. 20 Ústavy SR, § 123 Občianskeho zákonníka), ktoré môže byť obmedzené len zákonom, z vlastnej vôle vlastníka, veľmi výnimočne z vôle inej osoby (§ 128 Občianskeho zákonníka), alebo v zákonom stanovených prípadoch a za zákonom určených podmienok rozhodnutím orgánu verejnej moci. Nie je preto dôvodná námietka žalobcu, že by žalovaný svoje vlastnícke právo (panstvo nad vecou) na presne vymedzenú dobu v nájomnej zmluve obmedzil tým spôsobom, že by nemohol uplatniť, ani priamo v zmluve (čl. V bod 3), vymienený dôvod skončenia nájmu pred uplynutím dohodnutej doby, ktorý je zároveň súladný so zákonným znením.
22. Okrem vyššie uvedených dôvodov, odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že navrhované neodkladné opatrenie nespĺňa ani podmienky proporcionality vo vzťahu k žalovanému. Návrhom žalobca sleduje uloženie povinnosti žalovanému znášať užívanie nebytových priestorov bez zjavnej reciprocity vo vzťahu k právam žalovaného, t.j. bez zjavného protiplnenia vo forme uloženej povinnosti žalobcovi zaplatiť za takéto užívanie nebytového priestoru, keď v petite návrhu zjavne absentuje akýkoľvek odkaz na zachovanie povinností v zmysle napr. dovtedajšej nájomnej zmluvy pre žalobcu. Obmedzenie výkonu vlastníckeho práva žalovaného k jeho nehnuteľnosti sa preto javí ako v rozpore so zásadou proporcionality a nemá v navrhovanom rozsahu zákonnú oporu.
23. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na znenie citovaných zákonných ustanovení odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne a z toho dôvodu odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle § 380 CSP napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vo výroku vecne správne potvrdil.
24. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 %, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný.
25. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).