Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18Co/3/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a sudcov JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Martina Barana, v právnej veci žalobcu: V.. S. I., nar. XX.X.XXXX, bytom Q. XX, XXX XX N. Y., zastúpeného Mgr. Monikou Štefančíkovou, splnomocnencom, Hlavná 353, 925 09 Košúty, korešpondenčná adresa P.O.BOX 115, 810 00 Bratislava, proti žalovanému Východoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s., Komenského 50, 042 48 Košice, IČO: 36 570 460, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. 13C 9/2009-440 z 24.1.2017, jednohlasne takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok.

Žiadnej zo strán nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol. Zaviazal žalobcu nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100%.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 137b CSP, § 135 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka a § 78 ods. 1,2 CSP. Uviedol, že v danom prípade sa domáhal žalobca úpravy práv a povinností vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, týkajúcim sa tvrdenej neoprávnenej stavby na jeho pozemku. Usporiadanie pomerov k stavbe na cudzom pozemku upravuje § 135c Občianskeho zákonníka. Toto ustanovenie zákona upravuje ako je možné pomery usporiadať, teda hovorí o určitom spôsobe usporiadania vzťahu medzi stranami. V tomto konaní, však nie je súd viazaný spôsobom vyporiadania tak, ako to navrhuje účastník konania. Toto konanie, ktoré sa týka úpravy právnych pomerov k predmetu vlastníctva sa vo svojej podstate dotýka práv a povinností všetkých spoluvlastníkov dotknutého pozemku a stavby. Ide v podstate o rozhodovanie, o nakladaní so spoločnou vecou a preto, ako napr. pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, musia byť účastníkmi tohto konania všetci spoluvlastníci dotknutých objektov. Ide o tzv. nútené procesné spoločenstvo. V tejto súvislosti citoval rozhodnutie Českého najvyššieho súdu sp. zn. 22Cdo 4082/2013. Nehnuteľnosti, na ktorých sa stavba nachádza v priebehu celého rozhodovania stále je v podielovom spoluvlastníctve žalobcu a tretej osoby, ktorá nie je stranou v tomto konaní. Pokiaľ nevystupoval na strane žalobcu, potom mohol vystupovať na strane žalovaného. Preto s poukazom na ust. § 78 ods. 2 žalobu zamietol. Napriek tomu, že konštatoval tento procesný nedostatok a okolnosť, že súd by sa ďalej ani nemal zaoberať žalobou vo veci samej, považoval za nutné poukázať na rozdiel medzi neoprávnenou a nepovolenou stavbou. Uviedol, že § 135c Občianskeho zákonníka sa sústreďuje na neoprávnené stavby. Pokiaľ išlo o obranu žalovaného, že bola uzavretá s právnym predchodcom žalobcu zmluva o budúcej zmluve o zriadení vecného bremena. Ak by aj táto nebola v súlade so zákonom, predsa len založila dobromyseľnosť žalovaného. Otázka vyporiadania sa medzi žalovaným a žalobcom je aktuálna, je na mieste a je potrebné sa zo strany

žalovaného zaoberať vysporiadaním sa so žalobcom. Z postoja žalovaného je zrejmé, že ten aj skutočný záujem má a chce uzavrieť zmluvu so všetkými spoluvlastníkmi za primeranú náhradu. Preto považoval svojim spôsobom toto konanie aj za zbytočný spor. Žalobca nepopieral, že jeho pozemok je podielom v spoluvlastníctve žalobcu. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 262 ods. 1 CSP.

3. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Tento v celom rozsahu nesúhlasil s rozhodnutím súdu prvej inštancie. Považoval za nespravodlivé, že súd neposkytol ochranu v tomto súdnom konaní jeho vlastníckemu právu. Tým je diskriminovaný a urobil tak v rozpore s platným zákonom a aj dokonca Ústavou Slovenskej republiky. Keďže rozsudok je rozsiahly, vyjadruje sa k niektorým dôležitým statiam tohto rozsudku. Domnieva sa, že úpravu pomerov medzi vlastníkom stavby a vlastníkom pozemku, má právo v rámci dispozičného práva so žalobou určiť žalobca a týmto žalobným návrhom je následne aj súd viazaný. Odôvodňoval to dispozičným právom žalobcu, čo nebolo rešpektované, pričom ide o základné právo strany sporu. Čl. 7 ods. 1 základných princípov bol porušený, rovnako ako aj § 216 ods. 1 CSP. Podľa jeho názoru nie je nevyhnutné, aby bol účastníkom konania aj druhý podielový spoluvlastník. Zároveň uviedol, že druhý podielový spoluvlastník nemal záujem do tohto konania vstúpiť a vec riešiť. Nemohol ho nanútiť, aby vystupoval ako žalobca. Súd poskytol právnu ochranu žalovaného na úkor žalobcu. Zároveň tiež bol porušený princíp právnej istoty, keďže legitímne očakával rozhodnutie vo svoj prospech. Rovnosť strán musí byť vo veci zachovaná. Ak teda je tu názor súdu o tom, že spoluvlastníčka pozemku má byť účastníčkou konania, potom navrhuje, aby súd pripustil jej vstup na strane žalobcu, podľa § 79 CSP. Naďalej zotrvával žalobca na tom stanovisku, že okrem odstránenia stavby a uvedenia pozemku do pôvodného stavu vrátane navezenia ornice bez kameňov, žiadal ušlý zisk vo výške 143.905,79 eur, o ktorom súd prvej inštancie nerozhodol. Nepovažoval tento postup za správny. Súd prvej inštancie nerozhodol na základe zistení skutočností, ktoré v konaní vyšli najavo. Súd sa mal zaoberať vecou samotnou, o tom niet pochýb. Dobromyseľnosť na strane žalovaného nemohla byť. Opakovane poukazoval na to, že zmluva o budúcej zmluve, po zriadení vecného bremena nebola podpísaná jeho právnym predchodcom. Žalovaný vedel, že tieto veci musí vyporiadať a z toho dôvodu nemohol byť ani dobromyseľný. Nestotožňuje sa ani s tým, že ide o zbytočný spor, keďže žalovaný sa dopustil protiprávneho konania a v tomto prípade teda mal mu súd poskytnúť reálnu ochranu jeho vlastníckeho práva. Za spravodlivé rozhodnutia riešenia týchto vzťahov považoval odstránenie stavby na náklady žalovaného a zohľadniť aj jeho stratu na tom, že mohol tieto pozemky predať a v dôsledku stavby tieto stratili na hodnote.

4. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že v celom rozsahu považuje rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny a navrhol ho potvrdiť a zamietnuť odvolanie žalobcu ako nedôvodné. Na to žalobca reagoval podaním, v ktorom oznámil, že sa nestotožňuje s názorom žalovaného a žiada tak, ako už uviedol v odvolaní, odstrániť nezákonnú stavbu a názor žalovaného považoval za absolútne irelevantný.

5. Krajský súd v Prešove, ako odvolací súd podľa ust. § 34 zákona č.160/2015 Zb., (ďalej len „CSP“ a ďalej len „odvolací súd“) prejednal rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v § 387 a násl. CSP. A dospel k záveru, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou, podľa ust. § 359 CSP, v lehote stanovenej zákonom podľa § 362 ods. 1 a viazaný rozsahom odvolajúcich dôvodov, podľa § 380 a násl. (bez nariadenia pojednávania a contrario § 385 ods. 1 a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Súd prvej inštancie dôsledným spôsobom zistil skutkový stav a vec aj správne právne posúdil. Na týchto skutkových a právnych záveroch sa nič nezmení v štádiu odvolacieho konania.

6. Podľa § 137 písm. b) žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva v osobitného predpisu.

7. Podľa § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadil (ďalej len ,,vlastník stavby´´). Podľa § 135c ods. 2 OZ, pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné, prikáže ju súd za náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí. Podľa § 135c ods. 3 OZ, súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe.

8. Podľa § 78 ods. 1 CSP, nútené spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom osobitný predpis vyžaduje pre úspech v spore účasť všetkých subjektov právneho vzťahu. Podľa § 78 ods. 2 CSP, súd žalobu zamietne, ak nie je splnená podmienka účasti všetkých subjektov podľa odseku 1.

9. Žalobca je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX katastrálne územie N.. Jeho spoluvlastnícky podiel je X-ca. Žalobca je právnym nástupcom svojho otca, ktorý sa rovnako volal S. B. O. XX.X.XXXX S. N. vydalo rozhodnutie o umiestnení stavby ,,Prešov pitná voda a kanalizácia v povodí Y., stavba číslo XX: N. - N. K., kanalizácia.´´ Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 28.9.2004. Dňa 12.4.2006 Obvodný úrad životného prostredia v K. vydal rozhodnutie o povolení na zriadenie vodnej stavby K. pitná voda a kanalizácia v povodí Y., stavba číslo XX: N. - N. K. kanalizácia SO XX. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 26.6.2006. V obidvoch týchto rozhodnutiach sa konalo aj s právnym predchodcom žalobcu, ktorý uplatňoval v konaní námietku, aby cesta neprechádzala jeho pozemkom, ale inými pozemkami a s ktorým bola uzavretá zmluva o budúcej zmluve o zriadení vecného bremena. Na základe uvedených rozhodnutí žalovaný zabezpečil výstavbu kanalizácie, pričom pri jej výstavbe boli porušené niektoré povinnosti stanovené stavebným povolením.

10. V bode 20 stavebného povolenia bolo určené, že žalovaný pred zahájením výstavby mal zriadiť vecné bremeno na pozemkoch dotknutých výstavbou. V bode 27 bola stanovená podmienka, že s výstavbou bolo možné začať len po zriadení a zapísaní vecných bremien v katastri nehnuteľností na pozemkoch dotknutých výstavbou. Žalovaný však začal s výstavbou kanalizácie v zmysle tohto stavebného povolenia skôr ako uloženú podmienku zriadenia a zapísania vecného bremena splnil. Riadna zmluva o zriadení vecného bremena v prospech žalovaného nebola uzavretá a vecné bremeno nie je dodnes zriadené.

11. Na pozemkoch v spoluvlastníctve navrhovateľa bolo umiestnené potrubie DN 315 mm (na parcele č. XXXX/XX).

12. Odvolací súd považuje za podstatné uvedenie stanoviska, pokiaľ ide o rozhodnutie na č. l. 205, kde v zrušujúcom uznesení Krajský súd uviedol, že ide o neoprávnenú stavbu a že je potrebné usporiadať vzťahy medzi vlastníkom stavby a vlastníkom pozemku. V ďalšom zrušujúcom rozhodnutí Krajským súdom v Prešove bolo jednoznačne uvedené (na č. l. 346), že z vykonaného dokazovania nevyplýva správny a hospodárny postup v smere odstránenia stavby na náklady žalovaného a upozorňoval na nedostatočný okruh účastníkov. Znova súd prvej inštancie rozhodol tak, že dal povinnosť žalovaného na jeho náklady odstrániť stavbu (č. l. 370) a odvolací súd zotrvával na svojom stanovisku pokiaľ išlo o spôsob usporiadania pomerov medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby a opakovane zdôraznil, že okruh účastníkov nie je úplný, keďže žalobca je len podielový spoluvlastník nehnuteľnosti, kde navrhuje isté riešenie a vystupuje v konaní proti žalovanému, zatiaľ čo druhý podielový spoluvlastník, ktorý má rovnakú výšku podielov sa k veci vôbec nevyjadril a jeho stanovisko nie je známe.

13. Je nesporné správne, že súd prvej inštancie sa zaoberal procesnou stránkou veci, teda úplnosťou okruhu účastníkov a možnosťou prípadného riešenia vzťahov medzi vlastníkmi pozemkov a vlastníkom stavby . Zistil, že jeden podielový spoluvlastník nie je účastníkom konania. Neobstojí odvolací argument žalobcu o tom, že nemožno nikoho prinútiť byť účastníkom konania. Toto je možné stanovisko len v tom prípade, ak by mala byť tá strana sporu nútená byť žalobcom, teda nositeľom dispozičného práva a aktivít, ktoré zákon spolu s podaním žaloby a s postavením žalobcu spája. Správne však súd prvej inštancie uviedol, že druhy podielový spoluvlastník, ak nebol aktívny nemal záujem vystupovať v tomto spore na strane žalobcu, tak mal byť označený na strane žalovanej. Ďalší názor žalobcu o tom, že súd neposkytol právnu ochranu, ale ochránil žalovaného nie je správny, keďže súd musí vychádzať z výsledkov vykonaného dokazovania na skutkový stav aplikovať príslušné právne predpisy, čo sa teda v tomto prípade udialo a rozhodnutie bolo zo strany súdu prvej inštancie ako vecne správne odôvodnené.

14. Pokiaľ ide o stanovisko žalobcu, ktorý uvádza, že nemôže súd nanucovať spôsob úpravy vzťahu medzi ním a žalovanou stranou, ale musí súd rešpektovať práve žalobný návrh, o ktorom musí rozhodnúť opakovane súd prvej inštancie, ale aj odvolací súd už v predošlých rozhodnutiach uvádzal, že práve ust. § 135c Občianskeho zákonníka je tým ustanovením, kde je spôsob vyporiadania vzťahu medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby, riešené alternatívnymi spôsobmi, podľa zistených rozhodujúcich skutočností, preto aby úprava vzájomných vzťahov bola čo najvhodnejšia a vyriešila

definitívne nároky vlastníka pozemku, ale aj vlastníka stavby. Je pravdou, že žalovaný mal záujem riešiť vec. Táto však definitívne doriešená nebola. Napriek tomu, že žaloba bola zamietnutá, neznamená to, že žalovaný nie je povinný so žalobcom si tieto vzťahy upraviť na základe vzájomných jednaní, vrátane je potrebné prihliadať aj na názor druhej podielovej spoluvlastníčky. Z vykonaného dokazovania z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie opakovane vo veci rozhodoval. Vykonal dôkazy, všetky podľa návrhu oboch strán. Boli pripojené listinné dôkazy na podporu svojich tvrdení a preto nemožno konštatovať, že by išlo o neobjektívne rozhodnutie. Zároveň súd prvej inštancie je viazaný odvolacím názorom súdu druhej inštancie a takto v tomto smere sa postup súdu aj riadil a preto posudzoval splnenie procesných podmienok a potom aj splnenie hmotnoprávnych podmienok pre rozhodnutie vo veci samej. Preto z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil, podľa § 387 ods. 1,2 CSP. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Keďže žalovanému v odvolacom konaní žiadne trovy konania nevznikli, napriek tomu, že mal úspech v odvolacom konaní a žalobca bol neúspešný rozhodol tak, že žiadnej zo strán nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

15. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .