Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18Cpr-1-2016.pdf
PDF · 275.98 KB
Case nature
Area
Subarea
18Cpr/1/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II sudcom Mgr. Jakubom Obertom v právnej veci žalobcu: A. O., E.. XX.XX.XXXX, J. I. D.. Z. XX, S., zastúpeného: JUDr. Ján Lemeš, advokát, so sídlom Žižkova 19, Košice, IČO: 35 517 328, proti žalovanému: Vojenský historický ústav, so sídlom Krajná 27, Bratislava, IČO: 00 802 751, zastúpenému: JUDr. Martin Staroň, advokát, so sídlom Hlavná 89, Prešov, IČO: 42 083 541, o určenie neplatnosti výpovede z pracovného pomeru, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 29.02.2016 sa žalobca voči žalovanému domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil, že výpoveď daná žalobcovi listom žalovaného zo dňa 26.10.2015 je neplatná a pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným naďalej trvá. Žalobca sa žalobou taktiež domáhal náhrady trov konania.
2. Žalobou uplatnený nárok žalobca odôvodnil tým, že medzi ním a žalovaným bol uzatvorený pracovný pomer na základe pracovnej zmluvy zo dňa 20.12.2000 (ďalej ako "pracovná zmluva"), v zmysle ktorej žalobca pracoval u žalovaného od roku 2001 na pozícii stavebného technika a od roku 2010 v zmysle dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 17.02.2010 (ďalej ako "dohoda o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 17.02.2010") na pozícii konzervátora vo K. A. K. S.. Dňa 27.10.2015 žalovaný doručil žalobcovi výpoveď z pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. e) zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce (ďalej ako "Zákonník práce") pre opakované menej závažné porušenie pracovnej disciplíny, ktorého sa mal žalobca dopustiť v období šiestich mesiacov po písomnom upozornení na možnosť výpovede zo strany zamestnávateľa spisom č. p. K.-XX-XX/XXXX zo dňa 19.08.2015. Výpoveď žalovaný odôvodnil tým, že k menej závažnému porušeniu pracovnej disciplíny malo dôjsť tak, že sa žalobca svojím vedomým konaním spolupodieľal na kontrolných zisteniach kontrolnej skupiny sekcie kontroly Ministerstva obrany SR súvisiacej s preberaním stavebných prác realizovaných na objektoch K. G. Ú. na B. W. K. S., ako aj z dôvodu, že žalobca dňa 08.10.2015 v priestoroch kancelárie vedúceho Múzejného oddelenia K. G. A. K. S. obscénnymi gestami a neskôr aj verbálne zaútočil na bývalého zamestnanca K.. Žalobca v rámci svojej argumentácie uviedol, že výpoveď považuje za neplatnú, pretože sa nedopustil ani jedného menej závažného porušenia pracovnej disciplíny tak, ako mu bolo kladené za vinu vo výpovedi. Prvé menej závažné porušenie pracovnej disciplíny, ktorého sa mal žalobca dopustiť nedostavením sa na personálny pohovor dňa 18.08.2015 do 12.00 hod., na ktorý bol predvolaný listom žalovaného č. K.-XX-XX-XX/XXXX zo dňa 12.08.2015, pričom na toto porušenie pracovnej disciplíny a možnosť výpovede bol žalobca následne upozornený listom žalovaného č. K.-XX-XX/XXXX zo dňa 19.8.2021, žalobca namietal tým, že od 26.02.2015 do 09.08.2015 bol práceneschopný. Žalobca po
ukončení svojej práceneschopnosti nastúpil do práce dňa 12.08.2015 na svoje pracovisko K. A. S., I. XX, S.. Žalovaný zasielal žalobcovi list č. K.-XX-XX-XX/XXXX zo dňa 12.08.2015 na adresu K. A.Y. S. (na pracovisko žalobcu) a súčasne na adresu trvalého pobytu žalobcu. Obsahom listu bolo, že v súlade s obsahom spisu č. p. K.-XX-XX-X/XXXX zo dňa 14.04.2015, ktorý bol žalobcovi zaslaný na adresu jeho trvalého bydliska, bol žalobca požiadaný, aby sa dňa 18.08.2015 do 12.00 hod. dostavil na riaditeľstvo K. G. A. K. Z., kde s ním bude vykonaný personálny pohovor. Žalobca list prevzal dňa 14.08.2015. Hneď v ten istý deň adresoval žalobca žalovanému list s vyjadrením sa k personálnemu pohovoru v ktorom mimo iného uviedol, že termín personálneho pohovoru mal byť upresnený po vzájomnej dohode, pričom v liste č. K.-XX-XX-X/XXXX zo dňa 14.04.2015 bolo uvedené, že zamestnávateľ uprednostňuje riešenie pracovnoprávnych vzťahov priamo na pracovisku - K. A. S.. Následne žalobca o nenastúpení na pracovnú cestu za účelom personálneho pohovoru informoval svojho nadriadeného - vedúceho K. A. S. Z.. X. a vysvetlil mu dôvody. Skutočnosť, že žalobca informoval svojho nadriadeného, potvrdil aj samotný p. X. vo svojej výpovedi svedka zo dňa 08.06.2021, keď uviedol: "Myslím, že som to ústne oznámil žalobcovi ja a bolo mu to doručené aj písomne. Žalobca mi na to odpovedal, že sa na pracovný pohovor nedostaví, že do Z. nepríde." Na list zaslaný žalobcom žalovanému zo dňa 14.08.2015 (ešte pred termínom personálneho pohovoru) nikto zo žalovaného nereagoval. Deň po termíne personálneho pohovoru žalovaný listom č. K.-XX-XX/XXXX zo dňa 19.08.2015 písomne upozornil žalobcu na možnosť výpovede zo strany zamestnávateľa (žalovaného), a to pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny, ktorého sa žalobca dopustil dňa 18.08.2015 nesplnením pracovnej úlohy, tzn. že sa dňa 18.08.2015 do 12.00 hod. nedostavil na riaditeľstvo K. K. Z. na personálny pohovor. Zároveň bol žalobca upozornený, že týmto svojím konaním žalobca porušil aj ust. čl. 4 bod 3 Smernice K.-XX/ XXXX, ako aj úlohový list riaditeľa žalovaného č. K.-XX-X/XXXX zo dňa 07.01.2015, keďže o svojom neodôvodnenom nenastúpení na pracovnú cestu za účelom účasti na personálnom pohovore žalobcu priameho nadriadeného bezodkladne neinformoval, čím porušil aj čl. 6 bod 9 Smernice K. o cestovných náhradách pri pracovnej ceste a služobnej ceste v Slovenskej republike č. K.-XX/XXXX. Žalobca v tejto súvislosti podotkol, že v zmysle platných predpisov u žalovaného vo veci vykonania služobnej cesty mal termín odchodu a spôsob prepravy schváliť bezprostredný nadriadený žalobcu, ktorým bol p. X., čo sa však nestalo. Bez takto schválenej služobnej cesty žalobca nemohol služobnú cestu vykonať. Z toho vyplýva, že sa personálneho pohovoru nemohol z vlastnej viny zúčastniť. Vo vzťahu k samotnému personálnemu pohovoru žalobca uviedol, že postup žalovaného je šikanovaním žalobcu, pretože žalobca si chcel vykonzultovať niektoré veci s riaditeľom žalobcu - Z.. Č., nie so štatutárom v Z.. Podľa žalobcu preto nešlo o porušenie pracovnej disciplíny. Okrem toho bol žalobca bezprostredne po ukončení práceneschopnosti a jeho zdravotný stav mu nedovoľoval vykonať niekoľkohodinovú služobnú cestu. O tomto žalobca informoval aj A.. X.. Vo vzťahu k druhému menej závažnému porušeniu pracovnej disciplíny žalobca argumentoval tým, že sa nedopustil žiadneho vedomého konania spočívajúceho v spolupodieľaní sa na kontrolných zisteniach kontrolnej skupiny sekcie kontroly Ministerstva obrany SR súvisiacich s preberaním stavebných prác realizovaných na objektoch K. G. Ú.S. na B. W. K. S.. Nebol ničím a nikým upovedomený, že je povereným pracovníkom osobou pri odbornom dohľade za objednávateľa pri realizácii prác zhotoviteľa. Z jeho pracovnej náplne ako odborného referenta konzervátora takáto činnosť nevyplývala, nebola mu doručená zmluva o dielo a ani iný písomný doklad o tomto poverení. V tomto sme žalobca odkázal na charakteristiku pracovného miesta žalobcu v zmysle dohody o zmene pracovnej zmluvy č. K.-XX-XX/XXXX zo dňa 11.06.2012 (ďalej ako "dohoda o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 11.06.2012"), podľa ktorej (bod. 9 a 10 predmetnej dohody) bola náplň práce žalobcu nasledovná: "Samostatné konzervovanie alebo preparovanie zbierkových predmetov, archívnych dokumentov, knižničných fondov alebo mobiliárnych fondov s aplikáciou zložitých metód a technologických postupov. Spracúvanie postupov pre základné ošetrenie zbierkových predmetov a sledovanie ich stavu. Preventívna starostlivosť o zbierkové predmety. Vedenie dokumentácie o konzervátorských zásahoch. Vyhotovovanie kópií a modelov. Spravovanie depozitárneho priestoru, starostlivosť o uložené zbierkové predmety v múzeu. Sprevádzanie v kultúrnych zariadeniach alebo v pamiatkových objektoch s odborným výkladom. Starostlivosť o národné kultúrne pamiatky, pomníky, pamätníky a objekty v užívaní múzejného oddelenia S.." Vykonávať stavebný dozor (odborný dohľad za objednávateľa pri realizácii prác zhotoviteľa) môže iba osoba, ktorá splnila všetky zákonné podmienky (zložila skúšky, preukázala skúsenosti v danej oblasti atď.) a je zapísaná v zozname stavebného dozoru vedeného Slovenskou komorou stavebných inžinierov SKSI, pričom žalobca nemá oprávnenie vykonávať takúto činnosť. Ďalej žalobca uviedol, že v čase od 04.05.2015 do 22.06.2015 prebiehala kontrola sekcie kontroly Ministerstva obrany so zameraním na prípravu a realizáciu stavebných prác na vybraných stavebných
akciách (dodržiavanie všeobecne záväzných právnych predpisov a interných predpisov týkajúcich sa správy hnuteľného majetku štátu so zameraním na oblasti hospodárenia s materiálom a pod.) za roky 2012 až 2015. Po vykonanej kontrole vydala kontrolná skupina sekcie kontroly Ministerstva obrany protokol o výsledku kontroly č. S.-F.-XX-X/XXXX-D. zo dňa 22.06.2015 (ďalej ako "protokol o výsledku kontroly"). Nedostatky boli konštatované aj vo vzťahu k rekonštrukcii vyhliadkovej veže B.. Žalobca v tejto časti argumentoval tým, že v zmluve o dielo č. č. K.Ú.-XX-XX/XXXX zo dňa 02.09.2014 k rekonštrukcii vyhliadkovej veže B. bol ako objednávateľ vo veciach technických uvedený U.. D.. Uvedená osoba bola v konaní vypočutá ako svedok žalovaného, pričom na otázky právneho zástupcu žalovaného, konkrétne, či mala vedomosť o záveroch kontroly zo dňa 22.06.2015, uviedla, že o nich vedomosť má s tým, že predmetný protokol sa týkal akcií, ktoré boli uvedené v otázke č. 1 a 2, keď ešte nepracoval u žalovaného, ale s týmito závermi sa oboznámil, keďže boli z roku 2015, pričom podľa týchto záverov postupovali na odstraňovaní nedostatkov, ktoré boli vytknuté v protokole. Podľa žalobcu tým bolo preukázané, že p. U.. D. už pracoval u žalovaného a ako objednávateľ vo veciach technických bol zodpovedný za stavebnú akciu - rekonštrukciu vyhliadkovej veže B.. Žalobca ďalej poukazoval na to, že zrealizované práce (stavebné akcie, ktoré boli predmetom kontroly sekcie kontroly ministerstva obrany za roky 2012 až 2015) boli objednávateľom prevzaté preberacím protokolom o odovzdaní a prevzatí verejnej práce zo dňa 17.09.2014. Podľa zmluvy o dielo bol objednávateľom žalovaného vo veciach zmluvných riaditeľ Z.. A.. Č., Z.. a objednávateľ vo veciach technických U.. D.. Za vykonané práce boli dňa 18.11.2014 zhotoviteľom vystavené dve faktúry pod rovnakým číslom XXXXXXXXX s rôznymi sumami. Jedna faktúra bola vystavená na sumu 14.301,35 eur vrátane DPH a ďalšia na sumu 13.243,02 eur vrátane DPH. K faktúram sú priložené krycie listy so súpismi vykonaných prác. Rozdiel je v stanovení vedľajších rozpočtových nákladov uvedených v krycích listoch priložených k faktúram (rozdiel - 881,93 eur). Platobný príkaz na úhradu bol schválený na vystavenú faktúru so sumou 13.243,02 eur. Technické zhodnotenie budovy bolo zaúčtované do systému SAP dňa 10.10.2014. V bode 50 súpisu vykonaných prác priloženého k faktúre č. XXXXXXXXX za realizáciu prác a dodávku materiálu na stavebnú akciu - Rekonštrukcia vyhliadkovej veže B." - sú uvedené a následne zaplatené položky, pri fyzickej kontrole ktorých nebola realizácia preukázaná. Materiál nebol dodaný, resp. práce neboli vykonané. Celková výška vyfakturovaných a nepreukázaných prác bola vyčíslená na sumu 6.709,68 eur vrátane DPH. Úhradou nevykonaných prác a dodávok došlo zo strany kontrolovaného subjektu k nehospodárnemu a neefektívnemu použitiu finančných prostriedkov, čo bolo v rozpore s ustanovením § 19 ods. 3 zákona č. 523/2004 Z. z. a ustanovením čl. IV ods. 4.4 Zmluvy o dielo č. K.-XX-XX/XXXX, podľa ktorého práce ktoré zhotoviteľ nevykoná, objednávateľ neuhradí. Žalobca ďalej argumentoval tým, že z bodu 51 súpisu vykonaných prác priloženého k faktúre č. XXXXXXXXX vyplývalo, že ponuka víťazného uchádzača neobsahovala všetky položky uvedené v prílohe č. 1 k danej výzve. V ponuke víťazného uchádzača neboli zahrnuté položky ako demontáž starej elektroinštalácie, svietidiel, akumulačnej pece, snímačov a zásuviek, ako aj montáž nového rozvodu elektroinštalácie, spínačov, zásuviek, svietidiel a elektrických vykurovacích telies, ktoré boli požadované od uchádzačov v opise predmetu zákazky, čo je v rozpore s ustanovením bodu č. 11 výzvy č. K.-XXX/ XXXX, t. j. že cenová ponuka je spracovaná podľa prílohy výzvy a podľa obsahu ponuky. Z bodu 52 vyššie uvedeného súpisu vykonaných prác zasa vyplývalo , že víťazný uchádzač nesplnil podmienky výzvy, mal byť preto zo súťaže vylúčený. Komisia určená na verejné obstarávanie konala v rozpore s ustanovením § 9 ods. 3 zákona č. 25/2006 o verejnom obstarávaní. Žalobca vo vzťahu k argumentácii žalovaného, že sa svojím vedomým konaním spolupodieľal na kontrolných zisteniach uvedených v protokole o výsledku kontroly, čím sa opakovane dopustil menej závažného porušenia pracovnej disciplíny, namietal, že predmetné konštatovanie žalovaného sa nezakladá na pravde s tým, že žalovaný sa snaží zakryť svoju zodpovednosť za zistené nedostatky. V protokole o výsledku kontroly zo dňa 28.04.2015 sa nepreukázali žiadne porušenia pracovných povinností a pracovnej disciplíny zo strany žalobcu, a teda nedošlo k menej závažnému porušeniu pracovnej disciplíny zo strany žalobcu. Práve naopak, výsledok kontroly v protokole o výsledku kontroly jasne preukázal nedostatočnú vecnú kontrolu pri preberaní stavebných prác a preverení správnosti fakturácie vykonávaných dodávateľských prác, úhradu nevykonaných prác a dodávok, za ktoré je zodpovedný objednávateľ žalovaného. Objednávateľom žalovaného za obdobie rokov 2012 až 2013 podľa zmluvy o dielo vo veciach zmluvných bol riaditeľ Z.. A.. Č., Z.. a objednávateľom vo veciach technických B.. K.. Objednávateľom žalovaného za rok 2014 podľa zmluvy o dielo vo veciach zmluvných bol riaditeľ Z.. A.. Č., Z.. a objednávateľom vo veciach technických U.. D.. Práce má prevziať podľa zmluvy o dielo len objednávateľ vo veciach zmluvných a technických (nie užívateľ).
Vo vzťahu k tretiemu (poslednému) menej závažnému porušeniu pracovnej disciplíny, ktorým v zmysle výpovede malo byť nedôstojné správanie sa žalobcu dňa 08.10.2015 v priestoroch kancelárie vedúceho Múzejného oddelenia K. G. A. K. S. voči osobe A. Č., žalobca argumentoval tým, že dňa 08.10.2015 bol p. Č.K. v budove múzea opravovať fax ako súkromná osoba (nie zamestnanec), pričom p. Č. nemal oprávnenie na opravu faxu a nevlastnil ani žiadnu firmu na opravu faxov. Okrem toho žalobca namietal, že p. Č. žalobcu na jeho pracovisku a počas jeho pracovnej doby slovne napadol, vyhrážal sa mu fyzickým napadnutím a verbálne ho osočoval. Žalobca sa iba bránil, hájil si svoju ľudskú dôstojnosť a z tohto dôvodu mu jeho gestá opätoval (vztýčený prostredník a pod.). V tejto súvislosti žalobca odkázal na výpoveď svedkyne p. Ž.Ž., ktorá na otázku "Ako nadával p. Č. žalobcovi" uviedla, že "Nepamätám si presne, pretože si navzájom nadávali". Vyjadrenie žalobcu k incidentu zo dňa 08.10.2015 pána D. (riaditeľa v Z.) vôbec nezaujímalo, vôbec žalobcu neoslovil, ani sa ho na nič nepýtal, nezaujímala ho ani jeho ľudská dôstojnosť. Rovnako tak žalovaného vôbec nezaujímalo vyjadrenie žalobcu k incidentu, nikto ho neoslovil, hoci bol v práci na svojom pracovisku. Až 27.10.2015 sa žalobca vyjadril v záväznom vyjadrení č. K.-XXX-X/XXXX zo dňa 27.10.2015 k predmetnému incidentu, pričom výpoveď žalobcovi bola daná zamestnancom žalovaného p. I. už deň predtým, t. j. dňa 26.10.2015, kde v bode výpovede už mal žalobca napísaný dôvod výpovede aj incident s p. Č.. Žalobca v závere svojej argumentácie taktiež uviedol, že dňa 26.10.2015 jeho výpoveď prerokovala aj Základná organizácia odborov pri K., avšak bez účasti žalobcu.
3. Žalobca v konaní predložil nasledovné listinné dôkazy: pracovná zmluva zo dňa 20.12.2000, dohoda o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 17.02.2010, výpoveď zo strany zamestnávateľa č. K.-XXX- XXXX zo dňa 26.10.2015, odvolanie proti výpovedi zamestnávateľa zo dňa 29.12.2015, potvrdenie o odoslaní e-mailu právneho zástupcu žalobcu zo dňa 29.02.2016, potvrdenie o odoslaní e-mailu Okresnému súdu Bratislava II zo dňa 29.02.2016, list Slovenskej inšpekcie životného prostredia zo dňa 12.05.2015, list postúpenie podania - vybavenie zo dňa 15.01.2015, žiadosti o poskytnutie informácie adresované žalobcom žalovanému zo dňa 21.09.2015 vrátane podacieho hárka, rozhodnutie žalovaného č. K.-XX-XX-XX-X/XXXX o nepristúpení informácie, žiadosti o poskytnutie informácie zo dňa 21.08.2015, protokol o kontrole Slovenskej inšpekcie životného prostredia č. XXX/XXXX/XX/XXXX/ Sta, písomné vyjadrenie ku kontrolným zisteniam č. K.-XXX/XXXX, rozhodnutie žalovaného č. K.-XX- XX-XX-X/XXXX o nepristúpení informácie, oznámenie o výsledku prešetrenia podnetu Inšpektorátu práce Prešov zo dňa 22.06.2015, stanovisko Okresného úradu S. k upozorneniu na výrub stromov zo dňa 05.05.2015, žiadosť o poskytnutie informácii zo dňa 05.10.2015, postúpenie k stanovisku k žiadosti zo dňa 16.10.2015, žiadosť o prešetrenie pracovnej činnosti žalobcu zo dňa 12.10.2015, postúpenie vyžiadania stanoviska k prešetreniu pracovnej činnosti zo dňa 22.10.2015, odpoveď žalobcu k vyžiadaniu stanoviska k prešetreniu pracovnej činnosti zo dňa 26.10.2015, uznesenie Obvodné oddelenie Z. S. Č.. F.-XX/SK-SK-XXXX, inventarizácia nehnuteľného majetku ZT IV zo dňa 23.12.2014, oznámenie k vyjadreniu člna komisie k inventarizácii nehnuteľného majetku ZT zo dňa 16.03.2015, upozornenie k dodatku k listu zo dňa 16.03.2015, žiadosť o poskytnutie informácií zo dňa 14.08.2017, stanovisko k žiadosti o poskytnutie informácií zo dňa 21.08.2017, zdôvodnenie odmien 2014 z 07.03.2015, stanovisko k zdôvodneniu odmien č. K.-XXX/XXXX, platový výmer č. K.-XX-XXX/XXXX, žiadosť o podrobné rozpísanie zdôvodnenia odmien zo dňa 19.03.2015, podací lístok zo dňa 19.03.2015, e-mailová komunikácia zo dňa 16.12.2014, oznámenie o úprave osobného príplatku č. K.-XX-XX/ XXXX, zdôvodnenie úpravy osobného príplatku zo dňa 24.02.2015, stanovisko a postúpenie úpravy osobného príplatku zo dňa 09.03.2015, vyjadrenie k úprave osobného príplatku zo dňa 17.03.2015 s podacím hárkom, vysvetlenie úpravy osobného príplatku s podacím hárkom zo dňa 17.03.2015, žiadosť o zrušenie trestu zo dňa 20.04.2015 s podacím hárkom, stanovisko k úprave osobného príplatku zo dňa 27.04.2015, žiadosť o predloženie písomných upozornení zo dňa 04.06.2015, oznámenie o postúpení zo dňa 12.06.2015, vyjadrenie k oznámeniu č. K.-K.-A.-XX/XXXX zo dňa 15.06.2015, vyjadrenie k oznámeniu zo dňa 15.06.2015, stanovisko k výzve na predloženie písomných upozornení zo dňa 03.06.2015, vyjadrenie k výzve na predloženie písomných upozornení zo dňa 09.06.2015, žiadosť o poskytnutie informácii zo dňa 14.08.2017, stanovisko k žiadosti o poskytnutie informácii č. K.-XXX/XXXX zo dňa 18.08.2017, žiadosť vojenskej polície Z. Č.. K. J.-X/ODV-K.-XXXX zo dňa 23.01.2015, žiadosť o poskytnutie podkladov zo dňa 23.01.2015, odstúpenie Slovenskej inšpekcie životného prostredia vo veci výrubu stromov zo dňa 12.05.2015, žiadosť zo dňa 04.02.2015, písomné upozornenie na možnosť výpovede č. K.-XX-XX/XXXX, vyjadrenie k písomnému upozorneniu na možnosť výpovede zo dňa 09.03.2015, podklady k listom č. K. J.-X/OdV-K.-XXXX W. K. J.-X/OdV-K.-XXXX zo dňa 09.02.2015 vrátane podacieho hárku, stanovisko k prehodnoteniu návrhu na možnosť výpovede zo dňa 16.03.2015, vyjadrenie žalobcu k písomnému upozorneniu zo dňa 14.04.2015 s podacím hárkom, vyjadrenie ku
komplexnému posúdeniu relevantných skutočností zo dňa 01.04.2015 s podacím hárkom, žiadosť o zrušenie prehodnotenia návrhu na možnosť výpovede zo dňa 20.04.2015 s podacím hárkom, stanovisko k prehodnoteniu návrhu na možnosť podania výpovede č. K.-XX-XX-XX/XXXX zo dňa 27.04.2015, súbor vlastnoručne písaných listov, žiadosť o poskytnutie informácií zo dňa 26.09.2015, stanovisko k zrušeniu kódu č. K.-XX-XX-XX/XXXX zo dňa 05.10.2015, žiadosť o poskytnutie informácie zo dňa 14.08.2017, stanovisko k žiadosti o poskytnutie informácie č. K.-XXX/XXXX zo dňa 18.08.2017, oznámenie zo dňa 25.03.2015, urgencia o zaslanie stanoviska zo dňa 17.04.2015 s podacím hárkom, stanovisko k písomným požiadavkám zo dňa 14.04.2015, poverenie na vykonanie osobitnej kontroly zo dňa 15.04.2015, záznam o nazretí do vyšetrovacieho spisu č. F.-XXX/SK-SK-XXXX zo dňa 15.01.2016, kontrolný list o výsledku osobitnej kontroly č. K.-XXX-X/XXXX zo dňa 23.04.2015, správa o splnení opatrení na odstránenie nedostatkov a ich príčin zo dňa 07.05.2015, súbor fotografií, správa o splnení opatrení na odstránenie nedostatkov a ich príčin zo dňa 11.05.2015, vyčíslenie nákladov zistených pri osobitnej kontrole č. K.-XXX-X/XXXX zo dňa 21.05.2015, postúpenie podnetu na prešetrenie zisteného výsledku stavu vykonanej kontroly zo dňa 22.05.2015, záznam z podozrenia zo spáchania prečinu č. K.-XX/OdV-K.-XXXX zo dňa 19.08.2015, predvolanie k č. F.-XXX/SK-SK-XXXX zo dňa 30.06.2015, zápisnica o výsluchu osoby k č. F.-XXX/SK-SK-XXXX zo dňa 10.07.2015, uznesenie Obvodného oddelenie Z. S. Č.. F.-XXX/SK-SK-XXXX zo dňa 10.09.2015, žiadosť o opätovné prešetrenie zo dňa 05.10.2015, odvolanie sa proti uznesenie Obvodného oddelenie Z. S. zo dňa 09.10.2015, sťažnosť č. K.-XXX-XX/XXXX zo dňa 12.10.2015, žiadosť o opätovné prešetrenie podnetu č. K. J.-XX-XX/XXXX zo dňa 12.10.2015, uznesenie Obvodného oddelenie Z. S. Č.. F.-XXX/SK-SK-XXXX zo dňa 10.11.2015, predvolanie k č. F.-XXX/SK-SK-XXXX zo dňa 13.11.2015, zápisnica o výsluchu osoby k č. F.-XXX/SK- SK-XXXX zo dňa 26.11.2015, žiadosť o poskytnutie informácii zo dňa 28.12.2015 s podacím hárkom, potvrdenie o prevzatí žiadosti zo dňa 04.10.2016, uznesenie Obvodného oddelenie Z. S. Č.. F.-XXX/ SK-SK-XXXX zo dňa 07.01.2016, žiadosť o poskytnutie informácií zo dňa 21.09.2015, rozhodnutie č. K.-XX-XX-XX-X/XXXX o nepristúpení informácie zo dňa 01.10.2015, žiadosť o poskytnutie informácií zo dňa 21.09.2015, rozhodnutie č. K.-XX-XX-XX-X/XXXX o nepristúpení informácie zo dňa 01.10.2015, list adresovaná Národnému inšpektorátu práce zo dňa 20.04.2015 s podacím hárkom, odstúpenie podania Národným inšpektorátom práce na priame vybavenie č. D. zo dňa 28.04.2015, odstúpenie podania Národným inšpektorátom práce na priame vybavenie č. D. zo dňa 20.05.2015, oznámenie o spôsobe vybavenia podania Ministerstva obrany SR zo dňa 02.06.2015, žiadosť o poskytnutie informácií zo dňa 14.08.2017 s podacím hárkom, stanovisko k žiadosti o poskytnutie informácií žalovaného zo dňa 16.08.2017, žiadosť o poskytnutie informácií zo dňa 14.08.2017 s podacím hárkom, rozhodnutie A. S. Č.. S.-XXX/XXXX o čiastočnom sprístupnení požadovaných informácií zo dňa 18.08.2017, žiadosť o poskytnutie informácií zo dňa 04.09.2017 s podacím hárkom, rozhodnutie A. S. Č.. S.-XXX/XXXX o čiastočnom sprístupnení požadovaných informácií zo dňa 14.09.2017, predĺženie lehoty na prešetrenie podnetu zo strany Inšpektorátu práce Z. Č.. S. zo dňa 19.06.2015, oznámenie o výsledku prešetrenia podnetu č. S. zo dňa 30.07.2015, žiadosť o podrobné rozpísanie všetkých prešetrení podaní zo dňa 04.08.2015, oznámenie o výsledku prešetrenia podnetu č. S. zo dňa 31.08.2015, výzva na odovzdanie pracovnej dokumentácie zo dňa 27.05.2015, odovzdanie pracovnej a projektovej dokumentácie A. S. zo dňa 30.05.2015, oznámenie k výzve na odovzdanie pracovnej dokumentácie zo dňa 02.06.2015, stanovisko k výzve na odovzdanie pracovnej dokumentácie č. K.-XXX/XXXX zo dňa 05.06.2015, oznámenie k výzve na odovzdanie pracovnej dokumentácie zo dňa 08.06.2015 s podacím hárkom, vykonanie personálneho pohovoru č. K.-XX-XX-XX/XXXX zo dňa 12.08.2015, vyjadrenie žalobcu k vykonanie personálneho pohovoru zo dňa 14.08.2015 s podacím hárkom, oznámenie k úprave osobného príplatku č. K.-XX-XX/XXXX zo dňa 16.08.2015, postúpenie písomného upozornenia na možnosť výpovede č. K.-XX-XX/XXXX zo dňa 16.08.2015, odvolanie žalobcu k personálnemu pohovoru zo dňa 25.08.2015 s podacím hárkom, stanovisko k personálnemu pohovoru zo dňa 14.09.2015, žiadosť o poskytnutie informácií zo dňa 03.10.2015 s podacím hárkom, odpoveď na žiadosť o odpovede na listy žalobu zo dňa 16.10.2015 č. K.-XX-XX-XX/XXXX, vyžiadanie záväzného stanoviska č. K.-XXX- XX/XXXX zo dňa 30.09.2015, odovzdávajúci a preberací protokol zo dňa 05.10.2015, vyjadrenie k záväznému stanovisku zo dňa 06.10.2015 s podacím hárkom, SMS komunikácia zo dňa 07.10.2015, žiadosť o poskytnutie informácií zo dňa 06.10.2015 s podacím hárkom, odpoveď k žiadosti o poskytnutie informácií zo dňa 21.10.2015, rozhodnutie č. K.-XX-XX-XX/XXXX o nesprístupnení informácie zo dňa 16.10.2015, oznámenie č. K.-XXX-XX/XXXX zo dňa 22.10.2015, vyjadrenie zo dňa 26.10.2015 s podacím hárkom, žiadosť o poskytnutie informácií zo dňa 14.12.2015 s podacím hárkom, odvolanie proti výpovedi zo strany zamestnávateľa zo dňa 29.12.2015 s podacím hárkom, žiadosť o poskytnutie informácie zo dňa 14.08.2017, stanovisko k žiadosti o poskytnutie informácií zo dňa 18.08.2017, záväzné vyjadrenie žalobcu k udalostiam zo dňa 08.10.2015, žiadosť o poskytnutie informácií zo dňa
17.08.2017, stanovisko k žiadosti o poskytnutie informácií zo dňa 24.08.2017, rozhodnutie č. K.-XXX-X/ XXXX o nesprístupnení informácií, oznámenie Závodného výboru Odborov zo dňa 12.09.2017, žiadosť o poskytnutie informácie zo dňa 04.09.2017, rozhodnutie č. K.-XXX-X/XXXX o nesprístupnení informácií, list A. O. adresovaný ministrovi obrany SR zo dňa 24.04.2019, kniha evidencie dochádzky K. A. S. s evidenčným č. X/XX-X-XX, list Sociálna poisťovňa S. zo dňa 14.02.2019, list č. K.-XX-XX-X/XXXX zo dňa 14.04.2015, list č. K.-XX-XX-XX/XXXX zo dňa 12.08.2015, list zo dňa 14.08.2015 s podacím lístkom, zápisnica z pojednávania v konaní sp. zn. 18Cpr/1/2016 zo dňa 08.06.2021, list č. K.-XX-XX/ XXXX zo dňa 19.08.2015, list zo dňa 25.08.2015 s podacím lístkom, list č. K.-XX-XX-XX/XXXX zo dňa 14.09.2015, rozhodnutie A. S. Č.. S.-XXX/XXXX o čiastočnom sprístupnení požadovaných informácií zo dňa 23.12.2015, zmluva o dielo č. K.-XX-XX/XXXX, zmluva o dielo č. K.-XX-XX/XXXX, zmluva o dielo č. S. XXXXXXXXXX, zmluva o dielo č. K.-XX-XX/XXXX, zmluva o dielo č. K.-XX-XX/XXXX, zmluva o dielo č. K.-XXX-XX/XXXX, záznam o personálnom pohovore zo dňa 08.06.2012, charakteristika pracovného miest č. K.-XX-XX/XXXX zo dňa 11.06.2012, výzva na predloženie cenovej ponuky č. K.-XXX/XXXX, výzva na predloženie cenovej ponuky č. K.-XXX/XXXX, výzva na predloženie cenovej ponuky č. K.- XXX-X/XXXX, výzva na predloženie cenovej ponuky č. K.-XXX-XX/XXXX, výzva na predloženie cenovej ponuky č. K.-XXX-X/XXXX, výzva na predloženie cenovej ponuky č. K.-XXX-XX/XXXX, zápisnica o prerokovaní protokolu o výsledku kontroly č. S.-F.-XX-XX/XXXX-D., protokol o výsledku kontroly č. S.- F.-XX-X/XXXX-D..
4. Žalovaný v rámci procesnej obrany namietal, že žalobcove konania bližšie vymedzené vo výpovedi zo dňa 26.10.2015 je možné považovať za tri menej závažné porušenia pracovnej disciplíny, a teda nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že tento sa nedopustil žiadneho vedomého konania, ktoré by bolo možné subsumovať pod menej závažné porušenie pracovnej disciplíny. V poradí prvého menej závažného porušenia pracovnej disciplíny sa žalobca mal dopustiť tým, že sa žalobca nedostavil na pohovor na riaditeľstvo K. G. A.Ú. K. Z.. Žalovaný na uvedenú povinnosť vyzval žalobcu prostredníctvom listu žalovaného č. K.-XX-XX-XX/XXXX zo dňa 12.08.2015, keď žalovaný požiadal žalobcu, aby sa dňa 18.08.2015 do 12.00 hod. dostavil na riaditeľstvo K. G. A. K. Z., kde so žalobcom mal byť uskutočnený personálny pohovor. Žalobca prevzal tento list osobne dňa 14.08.2015. Keďže tak žalovaný, ako aj jeho zložka VHM, sú organizácie patriace pod Ministerstvo obrany SR ako rozpočtová organizácia Ministerstva obrany SR, je povinnosťou profesionálneho vojaka, ako aj civilného zamestnanca rešpektovať príkazy hierarchicky nadriadeného a dostaviť sa na personálny pohovor. Žalobca sa dňa 18.08.2015 do 12.00 hod. na personálny pohovor u zamestnávateľa nariadený listom č. K.-XX-XX-XX/XXXX zo dňa 12.08.2015 vo K. K. Z. nedostavil, a to aj napriek tomu, že list K. (predvolanie na personálny pohovor) prevzal tak na adrese D.. Z. XXX/XX, S. (teda jeho domácej adrese), ako aj na adrese I. XX, S. (teda adresa K. S., kde je jeho pracovisko). Na prvé písomné upozornenie na možnosť výpovede zo strany zamestnávateľa a na menej závažné porušenie pracovnej disciplíny upozornil žalobcu žalovaný listom č. K.-XX-XX/XXXX zo dňa 19.08.2015. Okrem toho predmetný list adresovaný obsahovalo v závere aj upozornenie pre žalobcu, že ak žalobca do 17.02.2016, t. j. do 6 mesiacov po doručení tohto písomného upozornenia, sa dopustí opätovného menej závažného porušenia pracovnej disciplíny, tak bude s ním skončený pracovný pomer výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce. V poradí druhé menej závažné porušenie pracovnej disciplíny zo strany žalobcu spočívalo v tom, že na základe poverenie generálneho riaditeľa sekcie kontroly Ministerstva obrany SR č. S.-F.-XX/XXXX-D. zo dňa 28.04.2015 vykonali pracovníci sekcie kontroly Ministerstva obrany SR u žalovaného kontrolu dodržiavanie ustanovení zákona č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu, pričom výsledky kontroly preukázali porušenie pracovných povinností a pracovnej disciplíny zo strany žalobcu. Dňa 22.06.2015 vydala Sekcia kontroly protokol o výsledku kontroly č. S.-F.-XX-X/XXXX-D., z ktorého je zrejmé, že kontrolované obdobie bolo od 01.01.2012 do 30.4.2015. V predmetnom protokole boli konštatované viaceré nedostatky a pochybenia. Vzhľadom na uvedené žalovaný ako zamestnávateľ vyzval listom č. K.-XXX-XX/XXXX zo dňa 30.09.2015 žalobcu na podanie záväzného stanoviska ku kontrolným zisteniam v lehote do 07.10.2015. Žalobca sa k listu žalovaného č. K.-XXX-XX/XXXX zo dňa 30.09.2015 vyjadril písomne svojím listom zo dňa 06.10.2015, kde začal tvrdiť, že bol len "kontaktná osoba, že v ani jednej zmluve nebol určený ako zástupca užívateľa alebo poverený fyzickým preberaním stavebných prác, nebolo mu doručené splnomocnenie o fyzickom prevzatí prác za užívateľa alebo objednávateľa. Žalovaný listom č. K.-XXX-XX-XXXX zo dňa 22.10.2015 zaslal žalobcovi oznámenie, v ktorom po posúdení písomného vyjadrenia žalobcu ku kontrolným zisteniam zo dňa 06.10.2015, žalovaný ako zamestnávateľ konštatoval, že žalobca sa svojím vedomým konaním spolupodieľal na kontrolných zisteniach uvedených v protokole o výsledku kontroly č. S.-F.-XX/X/XXXX, čím sa žalobca opakovane
dopustil menej závažného porušenia pracovnej disciplíny. Žalovaný listom č. K.-XXX-XX-XXXX zo dňa 22.10.2015 označeným ako "Oznámenie" zaslal žalobcovi druhé upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny. Vo vzťahu k tvrdeniam žalobcu, že žalobca bol len "kontaktná osoba", že v ani jednej zmluve nebol určený ako zástupca užívateľa alebo poverený fyzickým preberaním stavebných prác, nebolo mu doručené splnomocnenie o fyzickom prevzatí prác za užívateľa alebo objednávateľa, žalovaný uviedol, že žalobca bol u žalovaného zamestnaný na základe pracovnej zmluvy zo dňa 20.12.2000 s dňom nástupu do práce 01.01.2001 na pracovnej pozícii technik K. XXXX - S. K. XXXX S. U. K.. Z opisu funkčnej náplne zamestnanca zo dňa 20.12.2000 vyplývalo, že náplňou práce žalobcu bolo aj určovanie technologických postupov pri zabezpečovaní stavebných prác pri rutinnej a štandardne údržbe nehnuteľného majetku žalovaného, ako aj vykonávanie technického dozoru. Dohodou o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 17.02.2010 sa dohodnutý druh práce zmenil od 01.03.2010 na pracovnú pozíciu - samostatný referent múzejného oddelenia S. K. G. A. K., u ktorého v rámci charakteristiky pracovného miesta vo K.-XX- XX/XXXX zo dňa 17.02.2010 v bode 8.2. bolo uvedené, že žalobca vykonáva technický dozor nad drobnými stavbami, stavebnými úpravami, udržiavacími prácami a stavebnými časťami stavby. Dohodou o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 08.06.2012 sa dohodnutý druh práce zmenil od 01.07.2012 na pracovnú pozíciu - odborný referent - konzervátor Múzejného oddelenia S. K. G. A. K., u ktorého v rámci charakteristiky pracovného miesta vo K.-XX-XX/XXXX zo dňa 11.06.2012 v bode 10. bolo uvedené, že žalobca vykonáva starostlivosť o národné kultúrne pamiatky, pomníky, pamätníky a objekty v užívaní múzejného oddelenia S.. K zmene pracovnej pozícii žalobcu došlo z dôvodu, že bola zrušená pracovná pozícia - samostatný referent Múzejného oddelenia S. K. G. A. K. - a vzniklo nové pracovné miesto odborný referent - konzervátor, ktoré malo okrem dovtedajšieho technického dozoru nad stavbami národných kultúrnych pamiatok vykonávať aj iné činnosti. Žalovaný v snahe pomôcť žalobcovi, aby sa mu zvýšil tarifný plat, preradil žalobcu zo zaniknutého pracovného miesta odo dňa 01.07.2012 na základe dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 08.06.2012 na pracovné miesto - odborný referent - konzervátor A.É. F. S., a to aj napriek tomu, že žalobca nemal k tomu žiadnu odbornú prax. Žalovaný bol vzhľadom na vyššie uvedené toho názoru, že do pracovnej náplne a charakteristiky práce žalobcu spadal technický dozor nad drobnými stavbami, stavebnými úpravami, udržiavacími prácami a stavebnými časťami stavby a starostlivosť o národné kultúrne pamiatky, pomníky, pamätníky a objekty v užívaní múzejného oddelenia S.. Žalovaný ďalej argumentoval tým, že žalobca osobne preberal stavebné práce a je podpísaný za žalovaného na množstve preberacích protokol v rámci stavebných prác, ktoré boli predmetom kontroly sekcie kontroly Ministerstva obrany SR, ktorej zistenia a nedostatky sú presne popísané v protokole o výsledku kontroly zo dňa 22.06.2015. Uvedené platí aj vo vzťahu k rekonštrukcia vyhliadkovej veže na B., keď žalobca ako konzervátor Mo SK - žalovaného je podpísaný na "Odovzdávacom protokole" zo dňa 25.10.2012 vo vzťahu k predmetnej stavbe, zhotoviteľom ktorej bola spoločnosť Svidgas, s.r.o. Žalobca teda prevzal tieto stavebné práce za žalovaného. Nemôže sa žalobca brániť ani tým, že bol zamestnaný na pracovnej pozícii konzervátor, keďže jednak z vyššie citovanej charakteristiky práce mu vyplývala pracovná náplň starostlivosť o národné kultúrne pamiatky, a jednak je uvedený na predmetnom odovzdávacom protokole. Ako konzervátor teda fakticky preberal stavebné práce, vykonával na nich dozor a bol za ne zodpovedný. Žalovaný v rámci svojej argumentácie taktiež uviedol, že žalobca ako zástupca užívateľa (žalovaného) je podpísaný na "Zázname z odovzdania a prevzatia staveniska stavebnej akcie" zo dňa 09.09.2014 na stavbu - rekonštrukcia vyhliadkovej veže na B., ktorej zhotoviteľom je spoločnosť Svidgas, s.r.o. Žalobca teda prevzal tieto stavebné práce za žalovaného. Rovnako je žalobca v pozícii konzervátora Mo SK (žalovaného) podpísaný na "Preberacom protokole o odovzdaní a prevzatí verejnej práce" zo dňa 17.09.2014 k vyššie uvedenej stavbe, t. j. rekonštrukcii vyhliadkovej veže na B.. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že žalobca preberal stavebné práce a teda musel vedieť a vedel o tom, že je poverený stavebným dozorom a preberaním stavebných prác. Okrem toho predmetné listinné dôkazy vyvracajú procesnú obranu žalobcu, že nikým a ničím nebol poverený na vykonávanie dozoru, keďže podľa názoru žalovaného bolo preukázané, že sám žalobca podpísal všetky dokumenty, preberacie protokoly, fakticky kontroloval stavebné práca, mal to v charakteristike pracovného miesta, bol mu na to daný pokyn zamestnávateľa na pracovných poradách, posielal zamestnávateľovi e-maily a preberal tieto stavebné práce, vykonával nad nimi dozor, a zhotovitelia s ním komunikovali ako so zodpovednou osobou, pričom žalobca dával zhotoviteľom pokyny ako zodpovedný pracovník žalovaného. Žalovaný ďalej poukazoval na to, že protokolom o výsledku kontroly č. S.-F.-XX-X/XXXX-D. zo dňa 22.06.2015 boli preukázané zistené nedostatky, za ktoré zodpovedá žalobca. Pre objektívnosť žalovaný však uviedol, že prvé porušenie pracovnej disciplíny žalobcu spočívalo v tom, že sa
žalobca spolupodieľal na kontrolných zisteniach, t. j. zodpovední za zistené nedostatky boli aj ostatní zainteresovaní zamestnanci žalovaného, ktorý zodpovedali za stavebné práce na stavebných akciách na objektoch žalovaného na B. W. K. S.. Títo zamestnanci taktiež dostali upozornenie na menej závažné porušenie pracovnej disciplíny, rovnako ako žalobca. V zmysle argumentácie žalovaného sa žalobca dopustil v poradí tretieho menej závažného porušenia pracovnej disciplíny tým, že dňa 08.10.2015 v priestoroch kancelárie vedúceho Múzejného oddelenia K. K. S. žalobca obscénnymi gestami a neskôr aj verbálne zaútočil na bývalého zamestnanca K. Z.. A. Č.. O tomto porušení pracovnej disciplíny sa žalovaný ako K. (riaditeľstvo) dozvedel listom vedúceho A. K. S. zo dňa 16.10.2015, doručeným na riaditeľstvo K. I. dňa 26.10.2015. Konanie žalobcu spočívalo v tom, že dňa 08.10.2015 sa dostavil do priestorov A. K. S. bývalý zamestnanec K. Z.. A. Č. za účelom výpomoci pri obnovení funkčnosti faxu v služobnej miestnosti A. K. S.. Žalobca vstúpil do tejto miestnosti a najskôr obscénnymi gestami - vztýčeným prostredníkom ruky, a neskôr aj verbálne zaútočil na p. A. Č. so slovami "Ty špina". Tohto konania sa žalobca dopustil za prítomnosti vedúceho A. K. S. A.. O. X. a pracovníčky A. K. S. Z.. G. Ž.. Konanie žalobcu bolo zadokumentované priamym nadriadeným žalobcu
- vedúcim A. K. S. A.. O. X., ktorý listom zo dňa 16.10.2015 označeným ako "Informácia o porušení pracovného poriadku - postúpenie" č. K.-K.-A.-XX/XXXX informoval o tejto skutočnosti riaditeľa K.. List zo dňa 16.10.2015 bol žalovanému na riaditeľstvo K. doručený dňa 26.10.2015. Žalobca sa vzhľadom na uvedené svojím konaním spočívajúcim v porušení svojich pracovných povinností, keď hrubo urážlivým správaním sa voči inej osobe na pracovisku, vulgárnym gestom a verbálnym útokom, znížil dôstojnosť inej osoby na pracovisku a poškodil dobré meno žalovaného ako zamestnávateľa, dopustil porušenia § 81 Zákonníka práce a Pracovného poriadkom K., konkrétne čl. 13 ods. 4 písm. f) a čl. 13 ods. 5 Pracovného poriadku K. Č.. K.-XXX/XXXX platného od 01.07.2015. Žalovaný v závere svojich vyjadrení uviedol, že podľa § 81 písm. a) Zákonníka práce je zamestnanec povinný najmä pracovať zodpovedne a riadne, plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi; nadriadeným je aj predstavený podľa osobitného predpisu. Podľa § 81 písm. e) Zákonníka práce je zamestnanec povinný taktiež hospodáriť riadne s prostriedkami, ktoré mu zveril zamestnávateľ, a chrániť jeho majetok pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa. Žalobca však konal v rozpore s vyššie uvedenými ustanoveniami zákonníka práce. Svojím konaním sa dopustil porušenia pracovných povinností, keď v rámci výkonu stavebných prác na stavebných akciách na objektoch K. na B. W. K. S. zanedbal svoje povinnosti pri výkone technického dozoru nad stavebnými prácami a pri starostlivostí o národnú kultúrnu pamiatku, prevzal stavebné práce a materiály, ktoré reálne na objektoch žalovaného podľa protokolu o výsledkoch kontroly neboli zrealizované, pričom na základe týchto jeho pochybení boli tieto stavebné práce a materiály zaplatené, stavebné práce však reálne neboli zrealizované a materiály dodané aj napriek tomu, že boli vyfakturované, čím žalovanému ako zamestnávateľovi vznikla škoda. Škodlivým následkom bolo uhradenie nezrealizovaných alebo zamenených prác a dodávok materiálu, čo je v rozpore s § 81 Zákonníka práce a pracovným poriadkom žalovaného. Žalovaný v závere svojich vyjadrení taktiež poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 74/2008 zo dňa 29. septembra 2009, v zmysle ktorého jedným zo základných hľadísk pri rozhodovaní o postihu za porušenie pracovnej disciplíny je intenzita porušenia pracovnej disciplíny. Hodnotenie intenzity porušenia pracovnej disciplíny závisí od konkrétnych okolností a ovplyvňuje ho tak osoba zamestnanca, jeho doterajší postoj k plneniu pracovných povinností, spôsob a intenzita porušenia konkrétnych pracovných povinností, ako aj situácia, v ktorej k porušeniu došlo, dôsledky porušenia pre zamestnávateľ, či konanie zamestnanca spôsobilo zamestnávateľovi škodu a pod. Žalovaný tak, ako uviedol v rámci svojej procesnej obrany, poukázal na to, že v zmysle citovaného rozsudku prihliadol pri skončení pracovného pomeru výpoveďou so žalobcom na problematickosť osoby zamestnanca, na jeho doterajší postoj k plneniu pracovných povinností, ktoré neboli plnené riadne, na situácie za ktorých došlo k porušeniu pracovnej disciplíny ako aj na to, že žalovanému ako zamestnávateľovi vznikla konaním žalobcu škoda. S poukazom na v konaní predložené listinné dôkazy a skutkové a právne tvrdenia bol žalovaný presvedčený, že boli splnené všetky hmotnoprávne podmienky platnosti výpovede žalovaného zo dňa 26.10.2015, ktorú dal žalovaný ako zamestnávateľ žalobcovi ako zamestnancovi. Vzhľadom na uvedené žalovaný žiadal, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť trovy konania žalovanému.
5. Žalovaný v konaní predložil nasledovné listinné dôkazy: žiadosť o dostavenie sa na personálny pohovor zo dňa 12.08.2015, písomné upozornenie na možnosť výpovede zo strany zamestnávateľa zo dňa 19.08.2015, úlohový list č. K.-XX-X/XXXX zo dňa 07.01.2015, list sekcie kontroly Ministerstva obrany SR zo dňa 15.07.2015, protokol o výsledku kontroly č. S.-F.-XX-X/XXXX-D. zo dňa 22.06.2015,
záväzné stanovisko K. G. Ú. I. ku kontrolným zisteniam zo dňa 30.09.2015, záväzné stanovisko p. O. ku kontrolným zisteniam zo dňa 07.10.2015, oznámenie K. G. Ú. I. zo dňa 22.10.2015, pracovná zmluva zo dňa 20.12.2000, opis funkčnej náplne zamestnanca zo dňa 20.12.2000, dohoda o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 17.02.2010, charakteristika pracovného miesta pod č. K.-XX-XX/XXXX zo dňa 17.02.2010, dohoda o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 08.06.2012, charakteristika pracovného miesta pod č. K.-XX-XX/XXXX zo dňa 11.06.2012, záznam o personálnom pohovore p. O. zo dňa 08.06.2012, e-mailová komunikácia medzi A. O. W. Š. D. zo dňa 10.06.2014, 25.06.2014 a 21.07.2014, záznam z odovzdania a prevzatia staveniska stavebnej akcie Sanácia Pamätníka Č. B. zo dňa 25.10.2012, zápis z pracovnej porady riaditeľa K. s hlavnými funkcionármi K. zo dňa 22.07.2014, zápis z pracovnej porady riaditeľa K. s hlavnými funkcionármi K. zo dňa 02.12.2014, komplexná správa o stave E. Z. S. zo dňa 29.01.2015, zmluva o dielo č. K.-XX-XX/XXXX zo dňa 10.10.2012, odovzdávací protokol k rekonštrukcii vyhliadkovej veže B. zo dňa 25.10.2012, záznam z odovzdania a prevzatia staveniska stavebnej akcie rekonštrukcia vyhliadkovej veže B. zo dňa 09.09.2014, preberací protokol o odovzdaní a prevzatí verejnej práce - rekonštrukcia vyhliadkovej veže B. zo dňa 17.09.2014, záznam z odovzdania a prevzatia staveniska stavebnej akcie oprava vonkajšej fasády na budove K. K. S. zo dňa 20.08.2014 a preberací protokol o odovzdaní a prevzatí tejto práce zo dňa 26.09.2014, záväzné stanovisko spoločnosti D stav, s.r.o. ku kontrolným zisteniam zo dňa 28.10.2015, výzva na opätovné predloženie záväzného stanoviska K. adresovaná spoločnosti D stav, s.r.o. zo dňa 22.10.2015, odpoveď spoločnosti Svidgas, s.r.o. na list č. K.-XXX-XX/XXXX zo dňa 22.10.2015, výzva na opätovné predloženie záväzného stanoviska K. adresovaná spoločnosti Svidgas, s.r.o. zo dňa 22.10.2015, informácia o poručení pracovného poriadku zo dňa 16.10.2015, list o prerokovaní skončenia pracovného pomeru A. O. výpoveďou zo dňa 26.10.2015, odpoveď základnej organizácie odborov k prerokovaniu skončenia pracovného pomeru A. O. zo dňa 26.10.2015, výpoveď K. vo vzťahu k A. O. zo dňa 26.10.2015, záväzné vyjadrenie A. O. pod č. K.-XXX-X/XXXX k udalosti z 08.10.2015, list zo dňa 16.10.2015 označený ako "Informácia o porušení pracovného poriadku - postúpenie" č. K.-K.-A.-XX/XXXX.
6. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov založených v súdnom spise a vypočutím svedkov, pričom na základe vykonaného dokazovania a z nesporných (zhodných) skutkových tvrdení sporových strán zistil nasledovný skutkový stav:
7. Medzi stranami nebolo sporné, že medzi žalobcom a žalovaným bol uzatvorený pracovný pomer na základe pracovnej zmluvy zo dňa 20.12.2000, v zmysle ktorej žalobca pracoval u žalovaného od roku 2001 na pozícii stavebného technika. Pracovná pozícia žalobcu sa počas trvania pracovného pomeru so žalovaným viackrát zmenila, a to dohodou o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 17.02.2010, kedy sa v pracovnej zmluve dojednaný druh práce žalobcu zmenil od 01.03.2010 na pracovnú pozíciu
- samostatný referent múzejného oddelenia S. K. G. A. K.. V poradí druha zmena nastala dohodou o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 08.06.2012, kedy sa dohodnutý druh práce žalobcu opätovne zmenil, tentokrát od 01.07.2012 na pracovnú pozíciu - odborný referent - konzervátor A. F. S. K. G. A. K.. Medzi stranami nebolo sporné ani to, že žalovaný listom č. K.-XXX/XXXX zo dňa 26.10.2015 ukončil so žalobcom pracovný pomer výpoveďou, t. j. výpoveď bola daná zo strany zamestnávateľa (žalovaného).
8. Z pracovnej zmluvy č. K.-XXXX/XX uzatvorenej medzi žalobcom (zamestnanec) a žalovaným (zamestnávateľ) dňa 20.12.2000 vyplýva, že pracovný pomer žalobcu a žalovaného bol dohodnutý na dobu neurčitú s nástupom do práce dňa 01.01.2001. Žalobca vykonával prácu na pozícii stavebného technika s miestom výkonu práce S..
9. Z opisu funkčnej náplne zamestnanca (žalobcu) z 20.12.2000, č. p. K.-XXXX-XX vyplýva, že náplňou práce žalobcu bolo určovanie technologických postupov pri zabezpečovaní stavebných prác pri rutinnej a štandardnej údržbe nehnuteľností majetku žalovaného. Vykonávanie technického dozoru. Spracovávanie plánov opráv a údržby stavebných objektov v správe žalovaného. Vykonávanie obhliadky objektov, spracovávanie podkladov pre prípravu rozpočtu žalovaného na VR. Podieľanie sa na evidencii nehnuteľného majetku. Podľa pokynov vedúceho K. XXXX S. plniť i iné úlohy súvisiace s chodom žalovaného.
10. Z dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 17.02.2010, č. p. K.-XX-XX/XXXX vyplýva, že obsahov pracovnej zmluvy č. K.-XXXX/XX sa zmenil tak, že odo dňa 01.03.2010 sa u žalobcu zmenil druh práce na pozíciu samostatného referenta Múzejného oddelenia S. K. G. A. K.. Súčasťou dohody bola aj charakteristika druhu práce č. K.-XX-XX/XXXX.
11. Z charakteristiky pracovného miesta zo dňa 17.02.2010 pod č. K.-XX-XX/XXXX vyplýva, že najnáročnejšou pracovnou činnosťou žalobcu bol technický dozor nad drobnými stavbami, stavebnými úpravami, udržiavacími prácami a stavebnými časťami stavby. Medzi hlavnú pracovnú činnosť žalobcu spadalo aj koordinovanie prác zamestnancov vykonávajúcich odborné pracovné činnosti s prevahou fyzickej práce, a medzi ostatné pracovné činnosti spadalo spracúvanie plánov opráv a údržby stavebných objektov v správe žalovaného, vykonávanie obhliadky objektov, spracúvanie zisťovacích protokolov v oblasti rutinnej a štandardnej údržby.
12. Z dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 08.06.2012, č. p. K.-XX-XX/XXXX vyplýva, že obsahov pracovnej zmluvy č. K.-XXXX/XX sa zmenil tak, že odo dňa 01.07.2012 sa u žalobcu zmenil druh práce na pozíciu odborného referenta - konzervátora Múzejného oddelenia S. K. G. A. K.. Súčasťou dohody bola aj charakteristika druhu práce č. K.-XX-XX/XXXX.
13. Z charakteristiky pracovného miesta zo dňa 11.06.2012 pod č. K.-XX-XX/XXXX vyplýva, že najnáročnejšou pracovnou činnosťou žalobcu bolo samostatné konzervovanie alebo preparovanie zbierkových predmetov, archívnych dokumentov, knižničných fondov alebo mobiliárnych fondov s aplikáciou zložitých metód a technologických postupov. Medzi ostatnú pracovnú činnosť okrem iného spadala aj starostlivosť o národné kultúrne pamiatky, pomníky, pamätníky a objekty v užívaní múzejného oddelenia S..
14. Zo zmluvy o dielo č. K.-XX-XX/XXXX zo dňa 02.09.2014 vyplýva, že objednávateľ (žalovaný) uzatvoril so zhotoviteľom (spoločnosťou Svidgas, s.r.o.) zmluvu o dielo, predmetom ktorej bolo zrealizovanie diela - rekonštrukcia vyhliadkovej veže na B.. Za objednávateľa bol v predmetnej zmluve v časti oprávnenia rokovať vo veciach zmluvných uvedený Z.. A.. A. Č., Z.. a vo veciach technických U.. Š. D..
15. Z odovzdávacieho protokolu k projektu stavby - rekonštrukcia vyhliadkovej veže na B. - vypláva, že odovzdávací protokol obsahuje okrem podpisu zhotoviteľa (spoločnosti Svidgas, s.r.o.) aj podpis žalobcu v postavení konzervátora Mo SK pri položke užívateľ, ako aj v časti "odovzdávací protokol prevzal".
16. Zo záznamu z odovzdania a prevzatia staveniska stavebnej akcie s označením - rekonštrukcia vyhliadkovej veže na B. - zo dňa 09.09.2014 vyplýva, že prezenčná listina obsahu podpis pri kolonke "užívateľ", ktorým je žalovaný, okrem podpisu A.. O. X., aj podpis žalobcu.
17. Z preberacieho protokolu o odovzdaní a prevzatí verejnej práce k dokončenej verejnej práce označením - rekonštrukcia vyhliadkovej veže na B. - zo dňa 17.09.2014 vyplýva, že preberací protokol obsahuje za užívateľa (žalovaného) aj podpis žalobcu. Okrem toho bola nadobúdacia hodnota diela v preberacom protokole stanovená vo výške 14.301,35 eur.
18. Z protokolu o výsledku kontroly č. S.-F.-XX-X/XXXX-D. zo dňa 22.06.2015 vyplýva, že kontrolná sekcia kontroly Ministerstva obrany SR vykonala v čase od 04.05.2015 do 22.06.2015 kontrolu dodržiavania ustanovení zákona č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu, ako aj interných predpisov vydaných na jeho základe s dôrazom na správu hnuteľného majetku štátu a kontrolu dodržiavania zákona FZ ČSSR č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku so zameraním na prípravu a realizáciu stavebných prác na vybraných stavebných akciách. Kontrolované obdobie bolo od 01.01.2012 do 30.04.2015. Jednou z kontrolovaných stavebných akcií bola aj rekonštrukcia vyhliadkovej veže B.. Z bodu VII. protokolu o výsledku kontroly vyplýva, že realizácia prác bola zadaná zhotoviteľom
- spoločnosťou Svidgas, s.r.o., s ktorým objednávateľ (žalovaný), zastúpený riaditeľom Z.. A.. A. Č., Z.. uzatvoril dňa 02.09.2014 zmluvu o dielo č. K.-XX-XX-XXXX. Cena diela bola stanovená podľa ponukového rozpočtu ako maximálna vo výške 14.301,35 eur vrátane DPH. Zrealizované práce boli objednávateľom prevzaté preberacím protokolom o odovzdaní a prevzatí diela zo dňa 17.09.2014. Preberací protokol neobsahoval žiadne vady ani nedostatky, ktoré by bránili prevzatiu diela. Za vykonané práce boli dňa 18.11.2014 zhotoviteľom vystavené dve faktúry pod rovnakým číslom XXXXXXXXX s rôznymi sumami - jedna vo výške 14.301,35 eur s DPH a ďalšia na sumu 13.243,02 eur s DPH. Protokol o výsledku kontroly uvádza vo vzťahu k rekonštrukcii vyhliadkovej veže B. viaceré nedostatky. Jedným z nedostatkov je skutočnosť, že v súpise vykonaných prác priloženom k faktúre č. XXXXXXXXX za realizáciu a dodávku materiálu sú uvedené a následne zaplatené položky, pri fyzickej kontrole
ktorých nebola realizácia preukázaná. Materiál nebol dodaný, resp. práce neboli vykonané. Celková výška vyfakturovaných a nepreukázaných prác s DPH predstavovala sumu 6.709,68 eur. Úhradou nevykonaných prác a dodávok došlo zo strany kontrolovaného subjektu k nehospodárnemu a neefektívnemu použitiu finančných prostriedkov. Rovnako bolo kontrolou konštatované, že ponuka víťazného uchádzača neobsahovala všetky položky, ktoré boli na vykonanie predmetnej stavebnej akcie požadované vo výzve. Z tohto dôvodu mal byť víťazný uchádzač pre nesplnenie podmienok výzvy zo súťaže vylúčený.
19. Zo zápisnice o prerokovaní protokolu o výsledku kontroly č. S.-F.-XX-X/XXXX vyplýva, že na základe výsledkov kontroly uvedených v protokole o výsledku kontroly sa vedúcemu kontrolovaného subjektu uložilo prijať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov a ich príčin a predložiť ich písomne generálnemu riaditeľovi sekcie kontroly do 30.09.2015, určiť zamestnancov zodpovedných za zistené nedostatky, uplatniť právnu zodpovednosť za zistené nedostatky voči zodpovedným zamestnancom a predložiť generálnemu riaditeľovi sekcie kontroly písomnú správu o splnení opatrení uvedených vyššie do 15.12.2015.
20. Z listu žalovaného zo dňa 30.09.2015 označeného ako "Záväzné stanovisko u kontrolným zisteniam
- vyžiadanie", adresovaného žalobcovi vyplýva, že žalovaný nariadil žalobcovi spracovať a predložiť záväzné stanovisko ku kontrolným zisteniam a k realizácii v liste uvedených stavebných akcií, medzi ktoré spadá aj rekonštrukcia vyhliadkovej veže na B.. Dôvodom vyžiadania záväzného stanoviska bola skutočnosť, že žalobca ako zástupca užívateľa fyzicky preberal stavebné práce realizované na objektoch žalovaného.
21. Z vyjadrenia žalobcu k listu žalovaného zo dňa 06.10.2015 vyplývajú námietky žalobcu, že ani v jednej zmluve nebol určený ako zástupca užívateľa, alebo poverený fyzickým preberaním stavebných prác za užívateľa alebo objednávateľa, ale vystupoval len ako kontaktná osoba. Nebolo mu zo strany žalovaného doručené splnomocnenie na fyzické prevzatie prác za užívateľa alebo objednávateľa. V preberacích protokoloch vystupoval ako kontaktná osoba - odborný referent - konzervátor A. F. S.. Vo vzťahu k stavebnej akcii - rekonštrukcia vyhliadkovej veže na B. uviedol, že nepreukázané práce musí doložiť zhotoviteľ, kde objednávateľ ich má skontrolovať.
22. Z oznámenia žalovaného zo dňa 22.10.2015 adresovaného žalobcovi vyplýva konštatovanie žalovaného, že sa žalobca svojím vedomím konaním spolupodieľal na kontrolných zisteniach (nedostatkoch) uvedených v protokole o výsledku kontroly č. S.-F.-XX-X/XXXX, čím sa žalobca opakovane dopustil menej závažného porušenia pracovnej disciplíny.
23. Z listu žalovaného č. K.-XX-XX-X/XXXX zo dňa 14.04.2015 vyplýva, že žalovaný na základe požiadaviek žalobcu doručených žalovanému v dňoch 16.03.2015, 18.03.2015, 19.03.2015 (2 listy), 23.03.2015 a 07.04.2015 (2 listy) oznámil žalobcu o tom, že jeho požiadavky evidujú a rešpektujú jeho právo na informácie. Predmetné požiadavky budú riešiť prostredníctvom personálneho pohovoru po ukončení žalobcovej dočasnej pracovnej neschopnosti.
24. Z listu žalovaného č. K.-XX-XX-XX/XXXX zo dňa 12.08.2015 vyplýva, že riaditeľ žalovaného - Z.. A.. A. Č., Z.., vyzval žalobcu v súlade s obsahom spisu č. K.-XX/XX-X/XXXX zo dňa 14.04.2015, ktorý bol žalobcovi zaslaný na adresu jeho trvalého pobytu, aby sa dňa 18.08.2015 do 12.00 hod. dostavil na riaditeľstvo K. G. A. K. Z., kde so žalobcom bude vykonaný personálny pohovor. Termín personálneho pohovoru bude po vzájomnej dohode upresnený.
25. Z vyjadrenia žalobcu k vykonaniu personálneho pohovoru zo dňa 14.08.2015 vyplýva, že žalobca žiadal o písomné zaslanie, nie personálny pohovor, zo strany vedenia žalovaného ku všetkým stanoviskám na žalobcom urgované písomné podania na základe zákona č. 211/2000 Z. z.
26. Z listu žalovaného č. K.-XX-XX/XXXX zo dňa 16.08.2015 vyplýva, že žalovaný upozornil žalobcu na možnosť podania výpovede zo strany zamestnávateľa podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce v prípade, ak sa v období do 17.02.2016, t. j. v období šiestich mesiacov odo dňa doručenia písomného upozornenia, dopustí opätovného menej závažného porušenia pracovnej disciplíny. Súčasne v liste žalobcu žalovaný upozornil, že prvého menej závažného porušenia pracovnej disciplíny sa žalobca
dopustil nedostavením sa dňa 18.08.2015 do 12.00 hod. na riaditeľstvo K. G. A. K. Z. na personálny pohovor.
27. Z vyjadrenia žalobcu v záväznom vyjadrení č. K.-XXX-X/XXXX zo dňa 27.10.2015 vyplýva, že podľa oznámení očitých svedkov, resp. poškodeného žalobca dňa 08.10.2015 v priestoroch kancelárie vedúceho A. F. S. K.É. G. A. obscénnymi gestami ("vztýčený prostredník ruky") a neskôr aj verbálne ("ty špina") zaútočil na bývalého zamestnanca žalovaného p. A. Č., čím sa vedome dopustil zníženia ľudskej dôstojnosti p. Č.. Priebeh incidentu potvrdil písomne bývalý zamestnanec listom, doručeným žalovanému dňa 12.10.2015, ako aj vedúci K. G. A. spisom. č K.-K.-A.-XX/XXXX zo dňa 16.10.2015. Žalobca vo vyjadrení uviedol, že ho p. Č. osočoval ako prvý, vyhrážal sa mu fyzickým napadnutím a až následne mu toto správanie žalobca opätoval tak, ako bolo uvedené vyššie v záväzom vyjadrení.
28. Z prerokovania skončenia pracovného pomeru výpoveďou zo strany žalovaného, adresovaného predsedovi základnej organizácii odborov pri K. zo dňa 26.10.2015, č. K.-XXX/XXXX vypláva, že na základe nových skutočností, ktoré boli riaditeľovi žalovaného poskytnuté, plánuje so žalobcom ukončiť pracovný pomer výpoveďou zo strany zamestnávateľa podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce. Dôvodom bolo opakované menej závažné porušenie pracovnej disciplíny žalobcu, a to aj napriek skutočnosti, že bol dňa 19.08.2015 spisom č. K.-XX-XX/XXXX písomne upozornený na možnosť dania takejto výpovede.
29. Z odpovede Základnej organizácie odborov pri K., závodný výbor, na list K.-XXX/XXXX vyplýva, že členovia ZV odborov dňa 26.10.2015 prerokovali a vzali na vedomie informáciu obsiahnutú v liste K.- XXX/XXXX o skončení pracovného pomeru so žalobcom z dôvodu viacnásobného porušenia pracovnej disciplíny.
30. Z výpovede žalovaného zo dňa 26.10.2015, č. K.-XXX/XXXX vyplýva, že žalovaný so žalobcom v súlade s § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce ukončil pracovný pomer výpoveďou zo strany zamestnávateľa (žalovaného) pre opakované menej závažné porušenie pracovnej disciplíny, ktorých sa žalobca dopustil v období šiestich mesiacov po písomnom upozornení na možnosť výpovede zo dňa 19.08.2015, č. K.-XX-XX/XXXX. K opakovanému menej závažnému porušeniu pracovnej disciplíny sa žalobca dopustil svojím vedomím konaním, ktorým sa spolupodieľal na kontrolných zisteniach (nedostatkoch) kontrolnej skupiny Ministerstva obrany SR č. S.-F.-XX-X/XXXX-D. zo dňa 22.06.2015, ako aj tým, že v zmysle vyjadrenia vedúceho Múzejného oddelenia K. G. A. K. G. Ú., Č.. K.-K.-A.-XX/ XXXX zo dňa 16.10.2015 obscénnymi gestami a neskôr aj verbálne zaútočil na bývalého zamestnanca p. A. Č.Č..
31. Z výpovede žalobcu obsiahnutej v zápisnici o pojednávaní konanom dňa 18.12.2017 vyplýva, že podľa žalobcu výsledok kontroly v protokole č. S.-F.-XX/XXXX-D. z 22.06.2015 preukázal nedostatočnú vecnú kontrolu pri preberaní stavebných prác a preverení správnosti fakturácie dodávateľských stavebných prác, úhradu nevykonaných prác a dodávok zo strany objednávateľa žalovaného. Zo roky 2012 až 2013 podľa zmluvy o dielo je za objednávateľa žalovaného vo veciach zmluvných uvedený Z.. Č. a za objednávateľa žalovaného vo veciach technických B.. K.. Za rok 2014 podľa zmluvy o dielo je za objednávateľa žalovaného vo veciach zmluvných uvedený Z.. Č. a za objednávateľa za žalovaného vo veciach technických U.. D.. Uvedené zmluvy medzi objednávateľom a zhotoviteľom boli uzatvorené bez uvedenia osoby žalobcu v týchto zmluvách. Stavebné práce mal preto prevziať podľa zmluvy o dielo objednávateľ vo veciach zmluvných a technických - p. D., K. W. Č., nie užívateľ. Z výpovede štatutárneho zástupcu žalovaného Z.. A.. A. Č., Z.. na vyššie uvedenom pojednávaní, vo vzťahu k dôvodom porušenia pracovnej disciplíny zo strany žalobcu, konkrétne k preberania a realizácii stavebných prác u žalovaného vypláva, že sekcia kontroly Ministerstva obrany SR nie je oprávnená vydávať pracovnoprávne upozornenie. Sekcia kontroly však žiadala od žalovaného stanovisko, aby určili zamestnancov zodpovedných za zistené nedostatky v priebehu stavebných prác s tým, že následne voči nim vyvodia zodpovednosť. Taktiež uviedol, že žalobca nebol jediný, ktorý tieto nedostatky spôsobil, ale boli identifikovaní aj ďalší zodpovední zamestnanci za zistené nedostatky, konkrétne B.. W. K., A.. A. A., A.. K. G., A.. O. X.. Pokiaľ ide o pána A. W. K., títo dávnejšie ukončili pracovný pomer u žalovaného. A.. K. G. v roku 2013 zomrel a voči O. X. bola vyvodená v tom čase personálna zodpovednosť v súlade s § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce. Dňa 09.10.2015 mu taktiež uložil písomné upozornenie na možnosť výpovede zo strany zamestnávateľa pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny. Na záver uviedol, že A.. O. X. od roku 2016 nie je zamestnancom žalovaného.
32. Svedok Z.. U.. A. D., ktorý je zamestnaný ako riaditeľ K. G. A. Z., v rámci svojej výpovede na pojednávaní konanom dňa 16.09.2019 uviedol, že je riaditeľom od 01.04.2015 s tým, že v jeho podriadenosti sú dve múzejné oddelenia Z. W. S., ktoré majú svojich samostatných vedúcich. Vo S. pracoval aj žalobca. Na pracovnej porade vo S. sa dozvedel, že žalovaný má problémy so žalobcom, ktorý bol v tom čase dlhodobo PN a pracoval na pozícii konzervátora. Problémy so žalobcom mali začať vznikať od roku 2014, keď mu na 20. výročie vzniku Vojenského historického ústavu nebola udelená odmena a nedostal ani medailu. Od tohto momentu začal žalobca vytvárať v práci problémy. Následne na pracovisku p. D. zisťoval situáciu, či už z listinných podkladov, ako aj rozhovorom s vedúcim Múzejného oddelenia s tým, že pre PN nebolo možné žalobcu vypočuť. Zo šetrenia zistil, že sú na pracovisku narušené pracovné vzťahy, žalobca vytvára hádky, píše listy, sťažuje sa, pričom podľa vyjadrení vedúceho a iných osôb tvrdenia žalobcu neboli opodstatnené. O niekoľko mesiacov, resp. týždňov mal p. D. opätovne plánovanú služobnú cestu do S.. Počas tejto cesty sa uskutočnilo osobné stretnutie so žalobcom. Žalobca na stretnutí uviedol, že sa len bráni proti neprávostiam na pracovisku. Konkrétne veci neriešili, keďže bol p. D. vo funkciu len od roku 2015. Navrhol teda žalobcovi vec ukľudniť, aby sa oboznámil podrobnejšie s vecou, urobili hrubú čiaru a veci riešili dohodou alebo rokovaniami s tým, aby žalobca upustil od vypisovania ďalších podaní. Žalobcu ubezpečil, že nie je žiadnym záujmom zo strany zamestnávateľa (žalovaného) prepustiť ho zo zamestnania. Taktiež uviedol, že žalobcu ubezpečil, že všetky podnety, ktoré v listoch uvádzal a adresoval na Vojenský historický ústav budú riadne preverené, prešetrené a bude zjednaná náprava po vyvodení dôsledkov. Žalobca sa na uvedenom stretnutí vyjadril, že s týmto postupom súhlasí, má záujem ďalej pracovať, nechce odísť zo zamestnania, t. j. s návrhom p. D. súhlasil. Hneď po návrate p. D. do Z. (po ukončení služobnej cesty) prišlo ďalšie podanie žalobcu - list s upozorneniami na neprávosti voči žalobcovi. Od tohto momentu so žalobcom komunikovali len písomnou formou. So žalobcom sa osobne stretol až keď mu odovzdávali osobne výpoveď vo S.. Prítomný bol okrem p. D. a žalobcu aj Z.. I. z riaditeľstva K. Y. I.. Kto bol pri výpovedi za pracovisko vo S. si konkrétne nespomenul - bol to buď p. X. alebo p. G.. Pán D. ďalej vo svojej výpovedi uviedol, že ukončením pracovného pomeru so žalobcom nebolo len v dôsledku jedného pochybenia na jeho strane, ale predchádzalo tomu viacero upozornení, viacero porušení pracovnej disciplíny, pričom niektoré súviseli s kontrolou Ministerstva obrany SR, ďalšie boli napr. v súvislosti s pracovnou služobnou cestou, neefektívnym využívaním služobného vozidla, verbálny konflikt s p. A. Č., ktorý bol jeho bývalý kolega. Vo vzťahu k odobratiu osobného príplatku žalobcovi uviedol, že tento mu bol odobratý za porušenie pracovnej disciplíny. Žalobca to považoval ako trest za to, že poukazoval na neprávosti na pracovisku súvisiace napr. s výrubom stromov. Išlo pritom o situáciu, kedy žalobca poukazoval na niektoré nedostatky s výrubom stromov s tým, že túto vec šetrilo aj životné prostredie, resp. Úrad životného prostredia, ktorý zistili taktiež zistil nedostatky, v dôsledku čoho dvaja zamestnanci pracoviska vo S. boli potrestaný riaditeľom K. K. I.. Išlo o p. X., ktorý vtedy vykonával funkciu vedúceho múzejného oddelenia a bol potrestaný pokutou 800,- eur a p. Y., ktorý pracoval na pozícii údržbára a bol potrestaný pokutou 500,- eur. Žalobca mal pocit, že sa voči nemu postupovalo nespravodlivo práve preto, že odhalil (resp. poukazoval) na určité nedostatky a neprávosti, ktoré sa napokon potvrdili a dvaja konkrétni zamestnanci boli za ne aj potrestaní. Myslel si, že ide o pomstu voči jeho osobe. Podľa p. D. však uvedené tvrdenie žalobcu nie je pravdou. Vo vzťahu k prvému porušeniu pracovnej disciplíny žalobcu uviedol, že nerozumiem prečo sa žalobca nedostavil na pohovor, predmetom ktorého malo byť prejednanie a prerokovanie všetkých jeho podnetov, ktoré uvádzal v svojich listoch a adresoval ich žalovanému. Personálny pohovor nariadil vykonať riaditeľ žalovaného - Z.. Č. - v ktorom stanovil účasť riaditeľa K., teda osoby svedka p. D., potom ďalej p. I. a p. I. (personalistka žalovaného). Uvedené osoby sa dostavili na pohovor, resp. na jeho prejednanie, avšak žalobca sa nedostavil bez uvedenia akéhokoľvek dôvodu. Neospravedlnil sa a keď volali do S., vedúci nám povedal, že sa vyjadril, že on do Z. nejde. Mesto Z., ako miesto v ktorom sa mal pohovor vykonať, bolo nariadené riaditeľom K. I. - Z.. Č.. Žalobcu na predmetný pohovor predvolali tak, že riaditeľstve žalovaného spracovalo list, ktorý osobne podpísal Z.. Č. a v ktorom nariadil vykonať pohovor so žalobcom v Z. s tým, že tento list osobne žalobca prevzal vo S..
33. Svedok Z.. Z. G., ktorý je zamestnaný u žalovaného na pozícii kurátor K. Z. A. F. S., v rámci svojej výpovede na pojednávaní konanom dňa 16.09.2019 uviedol, že na pozícii kurátora na oddelení vo S. pracujem od 01.11.2013. Bol kolegom žalobcu, pričom na oddelení vo S. pracovalo asi 10 zamestnancov, t. j. prichádzali do kontaktu so žalobcom aj keď každý pracoval na inom úseku.
Vzťahy so žalobcom boli pôvodne v poriadku, nevyzeral ako konfliktná osoba. Neskôr sa však všetko zmenilo. Podľa názoru svedka p. G. bol problém v tom, že pokiaľ sa postupovalo, alebo sa veci riešili podľa predstáv žalobca, tak žalobca nemal žiadne výhrady. Keď do určitých vecí začal zasahovať vedúci oddelenia, tak sa to už žalobcovi nepáčilo a začal vypisovať listy. Situácia u žalobcu sa mala zhoršiť od roku 2014. Počiatočným dôvodom mala byť služobná cesta žalobcu do I. na oslavu 20. výročia K., kedy žalobca porušil rozkaz riaditeľa K.. Následne na konci roku 2014, keď bola prepustená z oddelenia S. z pracovného pomeru priateľka žalobcu - U. Š., ktorá na oddelení pracovala na pozícii upratovačky. Odvtedy sa žalobca zmenil a začal vytvárať nezhody, písať listy a pod. Na otázku súdu či sa vie vyjadriť, resp. či má vedomosť o tom, že bol niekto postihnutý za výrub stromov uviedol, že vedomosť má. Od p. X.Á. však vie, že postih nebol za nezákonný výrub, ale za to akým spôsobom bol vykonaný, t. j. že neboli použité ochranné prostriedky, pilčík nemal povolenie a pod. Vo vzťahu k prvému porušeniu pracovnej disciplíny uviedol, že sa pohovor mal konať v Z.. Mal vedomosť o tom, že riaditeľ žalovaného tento list (predvolanie) zasielal žalobcovi aj na jeho domácu adresu. Taktiež mal vedomosť, že list prevzal na pracovisku. Sám svedok v tom čase zastupoval vedúceho a sám (osobne) mu povedal, že tento pohovor sa bude v Z. konať a uviedol aj dátum. Rovnako žalobcovi povedal, aby si zabezpečil potrebné doklady na cestu a príspevok do nariadenia riaditeľa K.. Na pohovor sa žalobca nedostavil, keďže v deň v ktorý sa mal pohovor konať bol žalobca v práci vo S..
34. Svedok U.. Š. D., ktorý je zamestnaný u žalovaného na pozícii vedúceho oddelenia logistického zabezpečenia, v rámci svojej výpovede na pojednávaní konanom dňa 16.09.2019 uviedol, že pracuje u žalovaného od roku 2014. Vo vzťahu k svojej pracovnej činnosti uviedol, že sa zaoberajú správou majetku štátu a s tým súvisiacimi činnosťami. Činnosť ktorú vykonával žalobca od roku 2012 vykonával ako tzv. konzervátor a táto činnosť súvisela so stavebnou činnosťou, ako aj všeobecne so starostlivosť o vojenské pomníky, pamätníky a objekty v užívaní múzejného oddelenia. Predtým túto činnosť ohľadom pomníkov vykonávali vojenské správy budov, kde predtým žalobca pracoval. Neskôr však prešiel pod K. A. F. S.. So žalobcom prichádzal často do styku, keďže žalobca vykonával pracovnú činnosť, ktorá súvisela s jeho oddelením - pripravoval podklady pre výberové konania, resp. obstarávania, čiže predkladal podklady do I. na K. a tieto sa na oddelení p. D. spracovali. Až následne sa mohlo postupovať ďalej, t. j. pripravovať výberové konania, podmienky súťaže a pod. Na otázku právneho zástupcu žalovaného, či z titulu svojej pracovnej pozície vie uviesť, kto k stavebnej zákazke " Sanácia pamätníka Č.S. B." realizoval výberové konanie, kto bol kontaktná osoba vo S., ktorá firma realizovala danú stavebnú akciu a ktorý zamestnanec múzejného oddelenia bol zodpovedný ako stavebný dozor uviedol, že v danom období ešte u žalovaného nepracoval. Len zo zápisníc sekcie kontroly sa dozvedel, že v súvislosti s uvedenou zákazkou boli zistené nedostatky, ktoré ale neviem bližšie špecifikovať.
35. Svedok Z.. A. I., ktorý je zamestnaný u žalovaného na pozícii vedúci starší dôstojník odborný špecialista, v rámci svojej výpovede na pojednávaní konanom dňa 16.09.2019 uviedol, že u žalovaného v hodnosti majora pracuje od roku 2014. Z titulu svojej funkcie bol vztyčným dôstojníkom medzi K., K. Z. W. A. F. S.. Prichádzal do styku so žalobcom. Problémy so žalobcom v rámci pracovnej spolupráce nemal až do okamihu, keď sa žalobca urazil pre finančné záležitosti (nedostal takú odmenu, akú si nárokoval). Odmenu však nie je nárokovateľná. Vzniknutú situáciu so žalobcom riešili návrhom na zvýšenie osobného ohodnotenia, ktoré mu bolo aj na návrh p. X. priznané. Od tohto momentu začali problémy, zmena jeho správania, začali chodiť listy, ktoré posielal do I., ako aj na iné organizácie. Túto situáciu sme sa rozhodli riešiť formou personálneho pohovoru, ktorý sa mal uskutočniť v Z.W. v priestoroch žalovaného za účasti riaditeľa žalovaného, mojej osoby a personalistky p. I.. Na termín pohovoru sa žalobca do Z. nedostavil, o pohovore vedel, papiere prevzal a pred dátumom pohovoru sa ani neospravedlnil, ani nepožiadal o zmenu termínu. Po tomto termíne prišiel od žalobcu list žalovanému v ktorom sa žalobca dožadoval, aby sa pohovor konal priamo vo S.. Riaditeľ K. - Z.. Č. vydal nariadenie o mieste pohovoru. Týmto miestom boli Z.. Svedok p. I. bol názoru, že správanie žalobcu sa zmenilo kvôli jeho názoru, že nebol riadne finančne ocenený. Vo vzťahu k výrubu stromov uviedol, že je pravdou, že uvedená situácia sa šetrilo aj na základe jeho podnetov, ktoré on podával na rôzne inštitúcie, napr. na Životné prostredie. Nedostatky zistené boli a boli vyvodené aj postihy, dokonca aj finančné. Čo sa týka výrubu stromov predtým v tejto oblasti priamo vo S. rozhodoval žalobca o tom, ktorá firma bude výrub realizovať. Predmetné však ale v určitom čase na zásah jeho vedúceho p. X. už vykonávať nemohol. Aj toto podľa svedka súviselo s jeho podaniami, ktoré neskôr začal posielať na rôzne inštitúcie. Kým o výrube stromov rozhodoval žalobca, na výrub
stromov sa nesťažoval. Podania robil žalobca s úmyslom vedome poškodiť štatutára žalovaného - Z.. Č., ako aj samotného žalovaného. Vo vzťahu k záverom kontroly uviedol, že sa s nimi stotožnil. Z ich strany museli predložiť všetky potrebné doklady a mali uviesť zodpovedné osoba za zistenia. Následne boli označené viaceré osoby zodpovedné za pochybenia, pričom jednou z nich bol aj žalobca. Žalobca bol za tieto pochybenia písomne napomenutý a uvedené bolo aj jedným z dôvodov výpovede. Na otázku na akej pozícii vystupoval žalobca pri realizácii stavebných prác v rámci objektov pamätníka alebo NKP svedok p. I. uviedol, že na pozícii konzervátora. Tvrdenia žalobcu, že činnosti súvisiace so stavebnými prácami nevykonával, nevedel o nich, nebol za ne zodpovedný považoval za zavádzanie, keďže šetrenie z rokov 2012 až 2015 podrobne obsahujú niekoľko desiatok strán preukazujúcich, že na veľkom množstve faktúr bol žalobca podpísaný, práce preberal, vedel o týchto prácach, preto si myslí, že v svojich podaniach žalobca zavádzal.
36. Svedok A. Č., ktorý u žalovaného pracoval na pozícii vedúceho správy budov vo Vojenskom historickom múzeu 40 rokov, v rámci svojej výpovede na pojednávaní konanom dňa 03.06.2020 k incidentu zo dňa 08.0.2015 uviedol, že v tento deň v budove múzea opravoval fax a pri odchode z práce (bol prizvaný na opravu faxu) ho žalobca slovne urážal, vulgárne mu nadával, citoval: "ty špina, čo tu robíš" a pod. Mal obavu, že ho žalobca fyzicky napadne. Pri incidente bol prítomný p. X. a mohla ho počuť aj p. Ž.. Okrem verbálnych urážok žalobca pri incidente ukazoval aj rôzne obscénne gestá, rozhadzoval rukami a ukázal svedkovi aj prostredník.
37. Svedkyňa G. Ž., pracujúca u žalovaného na pozícii odborný referent v rámci svojej výpovede na pojednávaní konanom dňa 03.06.2020 k incidentu zo dňa 08.0.2015 uviedla, že mali pokazený fax a sama si s tým nevedela rady, tak zavolala p. Č., či by sa neprišiel na to pozrieť, lebo sme potrebovali prijímať faxy z Bratislavy. Uvedené oznámila vedúcemu. Potom do kancelárie vstúpil pán O.. Svedkyňa stála pri dverách keď p. O. začal na pána Č. nadávať. Presne si už nepamätala, avšak nadávky boli v zmysle "ty špina" a pod. Žalobca pri odchode z kancelárie ukázal p. Č. prostredník.
38. Svedok O. X., ktorý v minulosti pracoval u žalovaného, konkrétne v A. F. K. S. na pozícii vedúci referent - kurátor, v rámci svojej výpovede na pojednávaní konanom dňa 08.06.2021 uviedol, že posledné dva roky pracoval ako vedúci Múzejného oddelenia. Túto prácu prestal vykonávať v roku 2016. Žalobca bol prvé 2 roky jeho kolega a neskôr, keď sa stal vedúcim, bol jeho podriadeným. K druhému porušeniu pracovnej disciplíny uviedol, že si spomína , že kontrola vtedy zistila nezrovnalosti, ktoré súviseli so stavebnými prácami a s rekonštrukciou pamätníka. Neviedol sa stavebný denník a vo vykonaných prácach boli nezrovnalosti. Za tieto pochybenia boli vyvodené pracovno-právne následky voči jeho osoba, ako aj voči žalobcovi. Pán X.Á. dostal pokutu vo výške 500,- eur. Vo vzťahu k prvému porušeniu pracovnej disciplíny žalobcu svedok uviedol, že vedel o povinnosti žalobcu dostaviť sa do Z.. Nespomenul si presne, či mal ísť o pracovný pohovor alebo mal podať vysvetlenie. Na dostavenie sa do Z. bol vyzvaný nadriadeným, ktorým mal byť v tom čase pán A. D.. Uvedenú povinnosť žalobcovi pravdepodobne ústne oznámil svedok a bolo mu doručené aj písomne. Žalobca svedkovi p. X. na oznámenie o vyššie uvedenej povinnosti odpovedal, že sa na pracovný pohovor nedostaví, že do Z. nepríde. Na otázku akú mal žalobca úlohu v procese rekonštrukcie pamätníka na B. svedok uviedol, že bol žalobca Zodpovedný, resp. sa podieľal na výbere zhotoviteľa a bol zodpovedný za kontrolu týchto prác a za ich preberanie. Dva, trikrát týždenne chodil na pracovné cesty do K. D., kde sa tento pamätník nachádza, za účelom kontroly týchto prác. Niekedy sa tam zdržal polhodinu, niekedy 2 hodiny, niekedy 5 hodín. Na odovzdávaní výpovede žalobcovi bol osobne prítomný. Z Bratislavy sa dostavil riaditeľ K.G. G. Ú. Z. Č.. Prišiel aj riaditeľ Vojenského historického múzea pán D. a pán I., ktorého funkciu nepoznal. Bol pri tom, ako predmetné osoby ústne oboznamovali žalobcu s obsahom výpovede. Uvedené prebehalo v jeho kancelárii a p. X. robil zapisovateľa. Myslí si, že ho s výpoveďou najskôr oboznámili a potom mu ju doručili. Na otázku právneho zástupcu žalobcu ako sa robil výber dodávateľov na rekonštrukciu pamätníka svedok uviedol, že najskôr bola vyhlásená súťaž na zhotoviteľa. Za žalobcom chodili jednotlivé firmy s cenovými ponukami a návrhmi stavebných prác, resp. harmonogramom prác. Následne sa vybrala firma asi podľa najnižšej ceny. Išlo vždy o 4 až 5 firiem zo S.. Na otázku, či vyberal tieto firmy žalobca sám alebo ich vyberal niekto iný svedok odpovedať nevedel. Uviedol však, že bol žalobca pri tom. K otázke týkajúcej sa protiprávneho výrubu stromov v areáli múzea vo S. v dňoch 10.09.2014 až 19.09.2014 svedok uviedol, že neviem, či išlo o protiprávny výrub. Súhlas dali všetci, avšak mesto až po
výrube (až po uplynutí lehoty 30 dní), ktorú mali na udelenie súhlasu. Išlo o jeho pokyn. Chcel zabrániť väčším škodám, pretože výrub sa môže robiť len v určité mesiace a potom by ho bolo možné urobiť až o pol roka. Stromy boli poškodené, čo skonštatovali aj úrady v Z.. Uvedené skonštatovalo aj mesto S., aj keď po lehote. Zástupcovia mesta boli pred výrubom na obhliadke, ale svoj súhlas oznámili oneskorene. Pokuta za uvedené pochybenie bola vo výške 500,- eur. Túto p. X. v celom rozsahu uhradil. Na otázku, čo viedlo k tomu, že dal výpoveď žalobcovi a či nešlo o pomstu za oznámenie žalobcu týkajúceho sa neoprávneného výrubu stromov svedok uviedol, že podľa jeho názoru boli splnené dôvody na podanie výpovede. O oznámení zo strany žalobcu nemal vedomosť, myslel si, že išlo o anonymné udanie. Nešlo preto o akt pomsty.
39. V rámci právneho posúdenia veci vychádzal súd z nasledovných ustanovení právnych predpisov:
40. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme (ďalej aj len "zákon č. 552/2003 Z. z.") tento zákon upravuje práva a povinnosti zamestnancov a zamestnávateľov pri výkone práce vo verejnom záujme.
41. Podľa § 1 ods. 2 písm. b) zákona č. 552/2003 Z. z. tento zákon sa vzťahuje na zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme k zamestnávateľom, ktorými sú právnické osoby zriadené zákonom, právnické osoby zriadené štátnym orgánom, obcou alebo vyšším územným celkom podľa osobitného predpisu a verejné výskumné inštitúcie.
42. Podľa § 1 ods. 4 zákona č. 552/2003 Z. z. na pracovnoprávne vzťahy zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme sa vzťahuje Zákonník práce, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
43. Podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona č. 552/2003 Z. z. zamestnanec je povinný dodržiavať Ústavu Slovenskej republiky, ústavné zákony, zákony, ostatné všeobecne záväzné právne predpisy a vnútorné predpisy a uplatňovať ich podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia, rešpektovať a chrániť ľudskú dôstojnosť a ľudské práva,
44. Podľa § 36 Zákonníka práce k zániku práva preto, že sa v ustanovenej lehote neuplatnilo, dochádza len v prípadoch uvedených v § 63 ods. 4 a 5, § 68 ods. 2, § 69 ods. 3, § 75 ods. 3, § 77, § 87a ods. 7, § 193 ods. 2 a § 240 ods. 9. Ak sa právo uplatnilo po uplynutí ustanovenej lehoty, súd prihliadne na zánik práva, aj keď to účastník konania nenamietne.
45. Podľa § 37 Zákonníka práce doba, na ktorú boli obmedzené práva alebo povinnosti, a doba, ktorej uplynutím je podmienený vznik práva alebo povinnosti, sa začína prvým dňom a končí sa uplynutím posledného dňa určenej alebo dohodnutej doby.
46. Podľa § 38 ods. 1 Zákonníka práce písomnosti zamestnávateľa týkajúce sa vzniku, zmeny a skončenia pracovného pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z pracovnej zmluvy musia byť doručené zamestnancovi do vlastných rúk. To platí rovnako o písomnostiach týkajúcich sa vzniku, zmien a zániku práv a povinností vyplývajúcich z dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru. Písomnosti doručuje zamestnávateľ zamestnancovi na pracovisku, v jeho byte alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Ak to nie je možné, možno písomnosť doručiť poštovým podnikom ako doporučenú zásielku.
47. Podľa § 57 ods. 1 Zákonníka práce zamestnávateľ môže zamestnanca vyslať na pracovnú cestu mimo obvodu obce pravidelného pracoviska alebo bydliska zamestnanca na nevyhnutne potrebné obdobie len s jeho súhlasom. To neplatí, ak vyslanie na pracovnú cestu vyplýva priamo z povahy dohodnutého druhu práce alebo miesta výkonu práce alebo ak možnosť vyslania na pracovnú cestu je dohodnutá v pracovnej zmluve. Na pracovnej ceste zamestnanec vykonáva prácu podľa pokynov vedúceho zamestnanca, ktorý ho na pracovnú cestu vyslal.
48. Podľa § 61 ods. 1 Zákonníka práce výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná.
49. Podľa § 61 ods. 2 Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov ustanovených v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť.
50. Podľa § 62 ods. 1 Zákonníka práce, ak je daná výpoveď, pracovný pomer sa skončí uplynutím výpovednej doby.
51. Podľa § 62 ods. 4 Zákonníka práce výpovedná doba zamestnanca, ktorému je daná výpoveď z iných dôvodov ako podľa odseku 3, je najmenej dva mesiace, ak pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej jeden rok.
52. Podľa § 62 ods. 7 Zákonníka práce výpovedná doba začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a skončí sa uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca, ak tento zákon neustanovuje inak.
53. Podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak sú u zamestnanca dôvody, pre ktoré by s ním zamestnávateľ mohol okamžite skončiť pracovný pomer, alebo pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny; pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny možno dať zamestnancovi výpoveď, ak bol v posledných šiestich mesiacoch v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny písomne upozornený na možnosť výpovede.
54. Podľa § 63 ods. 4 Zákonníka práce pre porušenie pracovnej disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer, môže dať zamestnávateľ zamestnancovi výpoveď iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode výpovede dozvedel, a pre porušenie pracovnej disciplíny v cudzine aj do dvoch mesiacov po jeho návrate z cudziny, najneskôr vždy do jedného roka odo dňa, keď dôvod výpovede vznikol.
55. Podľa § 63 ods. 5 Zákonníka práce, ak sa v priebehu lehoty dvoch mesiacov uvedenej v odseku 4 konanie zamestnanca, v ktorom možno vidieť porušenie pracovnej disciplíny, stane predmetom konania iného orgánu, možno dať výpoveď ešte do dvoch mesiacov odo dňa, keď sa zamestnávateľ dozvedel o výsledku tohto konania.
56. Podľa § 74 Zákonníka práce výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak sú výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné. Zástupca zamestnancov je povinný prerokovať výpoveď zo strany zamestnávateľa do siedmich pracovných dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom a okamžité skončenie pracovného pomeru do dvoch pracovných dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedených lehotách nedôjde k prerokovaniu, platí, že k prerokovaniu došlo.
57. Podľa § 77 Zákonníka práce neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.
58. Podľa § 81 písm. a) Zákonníka práce zamestnanec je povinný najmä pracovať zodpovedne a riadne, plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi; nadriadeným je aj predstavený podľa osobitného predpisu.
59. Podľa § 81 písm. c) Zákonníka práce zamestnanec je povinný najmä dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy vzťahujúce sa na prácu ním vykonávanú, ak bol s nimi riadne oboznámený.
60. Podľa § 84 ods. 3 Zákonníka práce pracovný poriadok je záväzný pre zamestnávateľa a pre všetkých jeho zamestnancov. Nadobúda účinnosť dňom, ktorý je v ňom určený, najskôr však dňom, keď bol u zamestnávateľa zverejnený.
61. Aplikáciou citovaných ustanovení právnych predpisov na zistený skutkový stav dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu je nedôvodná. Žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia neplatnosti skončenia
pracovného pomeru výpoveďou zo dňa 26.10.2015 v zmysle § 77 Zákonníka práce. Výpoveď bola žalobcovi daná z dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce, t. j. pre opakované menej závažné porušenie pracovnej disciplíny zo strany žalobcu. Žalobca s uplatneným výpovedným dôvodom nesúhlasil.
62. Súd sa v prvom rade zaoberal tým, či bola žaloba podaná v zákonnej dvojmesačnej lehote v zmysle § 77 Zákonníka práce. Táto lehota je hmotnoprávna, žaloba teda musí byť v posledný deň lehoty doručená na súde, nestačí jej odovzdanie orgánu, ktorý má povinnosť žalobu súdu doručiť (typicky poštový podnik). Ide pritom o prekluzívnu lehotu, t. j. márnym uplynutím lehoty právo domáhať sa určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru zaniká. Súd musí skúmať jej dodržanie z úradnej povinnosti a v prípade, že žaloba bola podaná oneskorene, žalobu bez ďalšieho zamietne (porovnaj § 36 Zákonníka práce).
63. V prejednávanom prípade bolo medzi stranami nesporné, že pracovný pomer žalobcu u žalovaného bol uzavretý na dobu neurčitú, pričom v čase doručenia výpovede trval viac ako jeden rok. Výpovedná lehota bola v takom prípade dvojmesačná (§ 62 ods. 4 Zákonníka práce) a začala plynúť prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede (t. j. odo dňa 01.11.2015) a skončila uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca, teda dňa 31.12.2015. Dvojmesačná lehota na podanie žaloby o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru preto skončila uplynutím posledného dňa tejto lehoty, t. j. uplynutím dňa 29.02.2016. Žaloba žalobcu bola tunajšiemu súdu doručená elektronicky bez zaručeného elektronického podpisu (e-mailovým podaním) dňa 29.02.2016 a dňa 01.03.2016 bola doplnená elektronickým podaním so zaručeným elektronickým podpisom. Konajúci súd preto konštatuje, že žaloba žalobcu o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou bola podaná včas.
64. Podľa § 61 ods. 1 Zákonníka práce výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná. Podľa § 61 ods. 2 Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov ustanovených v tomto zákone, pričom dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť. Výpovedný dôvod použitý vo výpovedi z pracovného pomeru je charakterizovaný skutkovým vymedzením; súd pri posúdení, o aký výpovedný dôvod ide, vychádza zo skutkového vylíčenia tohto dôvodu. To, ako dôvod vo výpovedi právne kvalifikoval zamestnávateľ, nie je samo osebe rozhodujúce; je vecou súdu, aby posúdil, ktorý v Zákonníku práce uvedený výpovedný dôvod bol skutkovým opísaním dôvodu výpovede naplnený (porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 31.10.2011 sp. zn. 1 Cdo 124/2010).
65. Dôvod výpovede musí byť v písomnej výpovedi z pracovného pomeru vymedzený tak, aby bolo zrejmé, aké sú skutočné dôvody, ktoré vedú druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu k tomu, že rozväzuje pracovný pomer, aby nevznikli pochybnosti o tom, čo chcel účastník týmto právnym úkonom prejaviť, t. j. ktorý zákonný dôvod výpovede z pracovného pomeru uplatňuje, a aby bolo zabezpečené, že uplatnený dôvod nebude možné dodatočne meniť. K splneniu hmotnoprávnej podmienky platnej výpovede z pracovného pomeru je teda potrebné, aby jej dôvod bol určitým spôsobom konkretizovaný uvedením skutočností, v ktorých účastník vidí naplnenie zákonného dôvodu tak, aby nemohli vzniknúť pochybnosti, z ktorého dôvodu sa pracovný pomer má skončiť. Skutočnosti, ktoré sú dôvodom pre výpoveď z pracovného pomeru, treba uviesť tak, aby boli určité a zrozumiteľné; nedostatok týchto náležitostí má za následok neplatnosť výpovede z pracovného pomeru (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 13.10.2009 sp. zn. 5 M Cdo 17/2008). Na druhej strane, Zákonník práce od zamestnávateľa nepožaduje, aby rozhodné skutočnosti boli opísané do najmenších podrobností. Na podanie platnej výpovede postačuje, ak zamestnávateľ výpovedné dôvody skutkovo vymedzí tak, aby ich bolo možné akceptovať na základe laického (priemerného spoločenského) pochopenia.
66. V posudzovanej veci dospel súd k záveru, že výpoveď z pracovného pomeru zo dňa 26.10.2015 spĺňa všetky formálne náležitosti výpovede ako jednostranného adresovaného právneho úkonu. Z jej obsahu je možné bez akýchkoľvek pochybností zistiť, k akým právnym následkom mal v nej vyjadrený prejav vôle žalovaného smerovať, pričom autenticita a vážnosť tohto prejavu vôle bola potvrdená vlastnoručným podpisom štatutárneho orgánu žalovaného (riaditeľom žalovaného) a pečiatkou žalovaného. Z uvedeného zároveň vyplýva, že bola dodržaná písomná forma výpovede. Výpovedný dôvod (resp. jednotlivé porušenia pracovnej disciplíny) bol vo výpovedi jednoznačne
skutkovo vymedzený tak, že žalovanému ako zamestnancovi boli zrejmé dôvody, pre ktoré s ním žalovaný skončil pracovný pomer výpoveďou. Ostatne, žalovaný skutkové vymedzenie výpovedného dôvodu ani nerozporoval, nesúhlasil len s tým, že by sa tohto konania dopustil, resp. s tým, že by toto konanie bolo (menej závažným) porušením pracovnej disciplíny. Výpoveď z pracovného pomeru bola žalobcovi doručená do vlastných rúk dňa 27.10.2015 na jeho pracovisku, čo žalobca potvrdil svojím vlastnoručným podpisom. Výpoveď z pracovného pomeru teda bola žalobcovi riadne doručená v súlade s § 38 ods. 1 Zákonníka práce. Vykonaným dokazovaním bolo takisto preukázané, že predmetnú výpoveď z pracovného pomeru žalovaný vopred prerokoval so zástupcami zamestnancov v zmysle § 74 Zákonníka práce. Žalovaný požiadal zástupcov zamestnancov (Základnú organizáciu odborov pri VHÚ) o prerokovanie listom zo dňa 26.10.2015, pričom listom z toho istého dňa predseda odborovej organizácie informoval žalovaného, že členovia závodného výboru odborovej organizácie dňa 26.10.2015 prerokovali a vzali na vedomie informáciu o zamýšľanom skončení pracovného pomeru so žalobcom výpoveďou z dôvodu viacnásobného porušenia pracovnej disciplíny.
67. Následne pristúpil súd k skúmaniu toho, či boli v prejednávanom prípade splnené aj obsahové (materiálne) náležitosti výpovede z pracovného pomeru. Zákonník práce v ustanovení § 63 ods. 1 vymenúva taxatívne dôvody, v prípade naplnenia ktorých je zamestnávateľ oprávnený skončiť pracovný pomer so zamestnancom výpoveďou. Výpovedný dôvod podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce subsumuje v sebe dva samostatné dôvody, a to: (i) že sú u zamestnanca dôvody, pre ktoré by s ním zamestnávateľ mohol okamžite skončiť pracovný pomer, alebo (ii) pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny zamestnancom, ak bol zamestnanec v posledných šiestich mesiacoch v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny písomne upozornený na možnosť výpovede. V zásade platí, že zamestnanec, ktorý neplní svoje pracovné povinnosti, porušuje pracovnú disciplínu. Takýto zamestnanec musel porušiť aspoň jednu pracovnú povinnosť, s ktorou bol preukázateľne oboznámený v pracovnej zmluve, interných predpisoch zamestnávateľa alebo mu taká povinnosť vyplývala priamo zo Zákonníka práce alebo iného zákona vzťahujúceho sa na výkon jeho práce. Porušenie pracovnej disciplíny je zavineným konaním zamestnanca (úmyselným alebo nedbanlivostným), pričom dôkazné bremeno ohľadom preukázania zavinenia zaťažuje zamestnávateľa. Čo sa týka intenzity porušenia pracovnej disciplíny, Zákonník práce rozlišuje medzi menej závažným porušením pracovnej disciplíny a závažným porušením pracovnej disciplíny. Napriek veľkému významu stupňa intenzity porušenia pracovnej disciplíny pre samotný výber spôsobu skončenia pracovného pomeru a pre posudzovanie platnosti rôznych spôsobov skončenia pracovného pomeru v Zákonníku práce absentuje presnejšia špecifikácia pravidiel pri určovaní stupňa intenzity porušenia pracovnej disciplíny. Je preto úlohou súdu, aby na základe vykonaného dokazovania skúmal všetky okolnosti porušenia pracovnej disciplíny, v rámci čoho prihliadne na osobu zamestnanca, na funkciu, ktorú zastáva, na doterajší postoj zamestnanca k plneniu pracovných úloh, na dobu porušovania pracovnej povinnosti, na dôležitosť a význam konkrétnej pracovnej úlohy, na mieru zavinenia zamestnanca, na spôsob porušenia konkrétnych povinností zamestnanca a na dôsledky porušenia pracovnej disciplíny pre zamestnávateľa, napr. či zamestnanec svojím konaním spôsobil zamestnávateľovi škodu a pod. (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 21.01.2003 sp. zn. 21 Cdo 1252/2002).
68. Pri menej závažnom porušení pracovnej disciplíny Zákonník práce nevyžaduje, aby zamestnávateľ určoval zamestnancovi v prípade konkrétneho porušenia pracovnej disciplíny lehotu na nápravu, resp. aby dával zamestnancovi šancu na napravenie daného porušenia pracovnej disciplíny. Zákonník práce však pre platnosť výpovedného dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce vyžaduje, aby v predchádzajúcich šiestich mesiacoch už bol zamestnanec v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny upozornený na to, že pre takéto porušenie môže zamestnávateľ pristúpiť k jednostrannému skončeniu pracovného pomeru výpoveďou. Zamestnávateľ je teda oprávnený pristúpiť k výpovednému dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce za predpokladu, že zamestnanec v rozhodnom období prinajmenšom dvakrát porušil pracovnú disciplínu, pričom toto porušenie sa nemuselo týkať tej istej povinnosti zamestnanca a medzi dvoma porušeniami pracovnej disciplíny ani nemusela existovať súvislosť. Pre tento výpovedný dôvod je nevyhnutnou podmienkou, aby zamestnanec preukázateľne opakovane nesplnil (porušil) svoje pracovné povinnosti, čím sa dopustil opakovaného menej závažného porušenia pracovnej disciplíny, a aby zamestnávateľ písomne upozornil zamestnanca na možnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou pre porušenie pracovnej disciplíny, a to počas posledných šiestich mesiacov pred druhým (ďalším) porušením pracovnej disciplíny. Zamestnávateľ je oprávnený dať zamestnancovi výpoveď z dôvodu opakovaného menej závažného porušenia pracovnej disciplíny v subjektívnej dvojmesačnej lehote, závislej od zistenia výpovedného dôvodu zamestnávateľom, a v
objektívnej jednoročnej lehote odo dňa, keď dôvod výpovede vznikol, pričom pre platnosť výpovede musí byť výpoveď doručená zamestnancovi do uplynutia oboch týchto lehôt. Uvedené lehoty sú prekluzívnymi lehotami, čo má za následok zánik práva zamestnávateľa dať zamestnancovi výpoveď z dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce za predpokladu, že tieto lehoty márne uplynú.
69. Dňa 27.10.2015 žalovaný ako zamestnávateľ doručil žalobcovi ako zamestnancovi osobne na pracovisku výpoveď z pracovného pomeru č. K.-XXX/XXXX zo dňa 26.10.2015, čo žalobca písomne potvrdil svojím podpisom na druhej strane výpovede. Výpoveď bola žalovanému daná z dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce, teda pre opakované menej závažné porušenie pracovnej disciplíny. Za prvé porušenie pracovnej disciplíny bolo označené nedostavenie sa žalobcu na personálny pohovor dňa 18.08.2015. Za opakované porušenie pracovnej disciplíny bolo označené nedôstojné správanie sa žalobcu na pracovisku dňa 08.10.2015 a spolupodieľanie sa na nedostatkoch zistených kontrolou sekcie kontroly ministerstva obrany.
70. Vo vzťahu k prvému porušeniu pracovnej disciplíny žalobcom konajúci súd uvádza, že nedostavením sa na personálny pohovor dňa 18.08.2015 žalobca úmyselne porušil svoju základnú povinnosť zamestnanca plniť pokyny nadriadených v zmysle § 81 písm. a) Zákonníka práce, čím sa dopustil (menej závažného) porušenia pracovnej disciplíny. Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že žalobca bol zamestnancom žalovaného v A. F. S., pričom v rozhodnom čase bol jeho priamym nadriadeným O. X., vedúci tohto múzejného oddelenia. Múzejné oddelenie S. spadá pod K. G. A. Z.W., ktorého riaditeľom bol v tom čase A. D.. K. G. A. Z. spadá pod Vojenský historický ústav (žalovaného), ktorého riaditeľom bol v rozhodnom čase A. Č.. Všetci uvedení riadiaci (vedúci) zamestnanci boli nadriadenými žalobcu.
71. Listom žalovaného č. K.-XX-XX-XX/XXXX zo dňa 12.08.2015 žalovaný požiadal žalobcu, aby sa dňa 18.08.2015 do 12.00 hod. dostavil na riaditeľstvo K. G. A. K. Z., kde s ním mal byť uskutočnený personálny pohovor. Vykonanie personálneho pohovoru nariadil A. Č. ako najvyšší nadriadený žalobcu. Žalobca sa na personálny pohovor u zamestnávateľa nedostavil, a to napriek tomu, že predvolanie na personálny pohovor prevzal tak na adrese D.. Z. XXX/XX, S. (teda jeho domácej adrese), ako aj na svojom pracovisku vo S.. Štatutár žalovaného (A. Č.) a svedok A. D. logicky vysvetlili, čo malo byť predmetom tohto pracovného pohovoru. Z ich výpovedí vyplýva, že žalobca počas svojej práceneschopnosti od februára 2015 do júla 2015 žalovanému sústavne zasielal rôzne podnety či žiadosti o poskytnutie informácií. Predmetom personálneho pohovoru teda malo byť prejednanie a prerokovanie všetkých jeho podnetov a žiadostí. Svedok Z. G. (kolega žalobcu vo S.) vypovedal, že predvolanie na personálny pohovor osobne doručil žalobcovi na pracovisku (ako zástupca vedúceho), pričom mu povedal, aby si zabezpečil potrebné doklady na cestu a na príspevok na služobnú cestu. Svedok Z. G. ďalej uviedol, že žalobca v deň pohovoru bol v práci, no napriek tomu sa na personálny pohovor nedostavil. Takisto svedok O. X. uviedol, že žalovaný bol v deň personálneho pohovoru v práci, pričom na jeho priamu otázku mu odpovedal, že do Z. na pracovný pohovor nepôjde. Z výpovede A. D. vyplýva, že všetky osoby okrem žalobcu (t. j. Č.Č., D., I., I.) sa na personálny pohovor dostavili, pričom žalobca svoju neprítomnosť neodôvodnil ani neospravedlnil a keď volali do S., vedúci im povedal, že žalobca sa vyjadril v tom zmysle, že do Z. nepôjde. Uvedené skutočnosti potvrdil vo svojej výpovedi aj svedok A. I.. Zo zisteného skutkového stavu teda jednoznačne vyplýva, že žalobca nerešpektoval pokyny svojich nadriadených a svojvoľne sa rozhodol nejsť na personálny pohovor napriek tomu, že mal o tejto svojej pracovnej povinnosti vedomosť, čím sa dopustil porušenia pracovnej disciplíny.
72. Námietky žalobcu súd vyhodnotil ako nedôvodné a účelové. Pokiaľ žalobca namietal, že v zmysle listu žalovaného zo dňa 14.04.2015 č. K.-XX-XX-X/XXXX mal byť personálny pohovor vykonaný na jeho pracovisku, pričom jeho termín mal byť upresnený po vzájomnej dohode, k tomu konajúci súd uvádza, že je v plnej kompetencii žalovaného ako zamestnávateľa, resp. jeho vedúcich zamestnancov ako nadriadených žalovaného rozhodnúť o tom, kde a kedy bude personálny pohovor so žalobcom vykonaný. Ak aj nadriadený žalobcu pôvodne uvádzal, že pohovor bude vykonaný na pracovisku žalobcu v termíne po ich vzájomnej dohode, nič mu nebránilo v tom, aby neskôr svoje stanovisko zmenil a aby žalovanému ako podriadenému zamestnancovi direktívne nariadil miesto a čas pracovného pohovoru. Konajúci súd v tejto súvislosti žalovanému pripomína, že pracovnoprávne vzťahy sú založené na vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, čo sa v konkrétnostiach prejavuje napr. povinnosťou zamestnanca plniť pokyny nadriadených. Žalovaný preto nebol oprávnený polemizovať s pokynom jeho nadriadeného, ale bol povinný rešpektovať ho a najmä ho vykonať. Za nepochopenie princípu subordinácie v pracovnoprávnych vzťahoch považuje súd názor žalobcu, že nie on sa mal
dostaviť na personálny pohovor ku svojim nadriadeným, ale najvyššie postavení nadriadení z Z. a I. sa mali dostaviť k nemu na pracovisko vo S..
73. K námietke žalobcu, že žalovaný nebol oprávnený nariadiť mu pracovnú cestu do Z., konajúci súd uvádza, že v zmysle § 57 ods. 1 Zákonníka práce zamestnávateľ môže zamestnanca vyslať na pracovnú cestu mimo obvodu obce pravidelného pracoviska alebo bydliska zamestnanca na nevyhnutne potrebné obdobie len s jeho súhlasom; to neplatí, ak vyslanie na pracovnú cestu vyplýva priamo z povahy dohodnutého druhu práce alebo miesta výkonu práce alebo ak možnosť vyslania na pracovnú cestu je dohodnutá v pracovnej zmluve. V prejednávanom prípade nebolo preukázané (a ani tvrdené), že by možnosť vyslania na pracovnú cestu bola dohodnutá v pracovnej zmluve, avšak možnosť vyslať žalobcu na pracovnú cestu podľa názoru súdu vyplývala priamo z povahy dohodnutého druhu práce. Z vykonaného dokazovania totiž vyplynulo, že pracovné cesty mimo obvodu obce pravidelného pracoviska žalobcu boli jeho bežnou súčasťou práce. Z výpovede O. X. vyplýva, že žalobca chodil dva až trikrát týždenne na pracovné cesty do K. D., kde sa nachádza Pamätník československého armádneho zboru na B.. Žalobca bol za týmto účelom poverený používaním služobného vozidla, pričom žalobca si sám pripravoval cestovné príkazy, ktoré mu následne schvaľoval jeho nadriadený (spravidla O. X., príp. zamestnanec poverený jeho zastupovaním). Aj z charakteristík pracovného miesta žalobcu vyplýva, že žalobca bol organizačne začlenený nielen do A.Ú. F. S., ale aj do K. G. A. Z. a do K. G. Ú. I.. V charakteristike pracovného miesta zo dňa 17.02.2010 bolo výslovne uvedené, že náplňou práce žalobcu je starostlivosť a kontrola stavebných objektov S., Z., I.. Takisto svedok Z. G. vo svojej výpovedi uviedol, že žalobca sa v roku 2014 zúčastnil služobnej cesty v Bratislave pri príležitosti oslavy 20 rokov od založenia Vojenského historického ústavu. Z vykonaného dokazovania teda vyplýva, že pracovné cesty boli bežnou súčasťou práce žalobcu.
74. Ako účelovú vyhodnotil súd aj ďalšiu argumentáciu žalobcu (ktorú žalobca uplatnil až neskôr v priebehu pojednávania), že na pracovnú cestu nemohol ísť z dôvodu, že nemal túto pracovnú cestu schválenú nadriadeným (nemal ním podpísaný cestovný príkaz), resp. že jeho zdravotný stav mu neumožňoval vykonať túto pracovnú cestu. Z vykonaného dokazovania (zo svedeckých výpovedí) mal súd preukázané, že žalobca svojvoľne odmietol vykonať pracovnú cestu, ktorú mu nariadili jeho nadriadení. Táto jediná skutočnosť bola dôvodom absencie cestovného príkazu. Pokiaľ žalobca odmietol nastúpiť na pracovnú cestu (čo žalobca aj otvorene deklaroval), nebol dôvod na to, aby mu jeho nadriadený podpisoval cestovný príkaz. Tvrdenie o tom, že mu zdravotný stav neumožňoval absolvovať pracovnú cestu, žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal. Z vykonaného dokazovania naopak vyplýva, že v deň personálneho pohovoru, žalobca nebol práceneschopný, ale vykonával prácu na svojom pracovisku.
75. Žalovaný listom č. K.-XX-XX/XXXX zo dňa 19.08.2015 písomne upozornil žalobcu na možnosť výpovede zo strany zamestnávateľa, a to pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny, ktorého sa žalobca dopustil dňa 18.08.2015 nesplnením pracovnej úlohy, tzn. že sa dňa 18.08.2015 do 12.00 hod. nedostavil na riaditeľstvo K. K. Z. na personálny pohovor, ktorého sa mal zúčastniť na základe nariadenia riaditeľa K. Č.. K.-XX-XX-XX/XXXX zo dňa 12.08.2015. Žalovaný v tomto liste poučil žalobcu v súlade s § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce, že ak sa do šiestich mesiacov po doručení tohto písomného upozornenia dopustí opätovného menej závažného porušenia pracovnej disciplíny, bude s ním ukončený pracovný pomer výpoveďou zo strany zamestnávateľa podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce. Žalobca toto písomné upozornenie prevzal dňa 20.08.2015.
76. Ďalšie porušenie pracovnej disciplíny zo strany žalobcu malo spočívať v tom, že žalobca dňa 08.10.2015 v priestoroch kancelárie vedúceho múzejného oddelenia vo S. obscénnymi gestami a neskôr aj verbálne zaútočil na bývalého zamestnanca žalovaného A. Č.. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že aj toto (menej závažné) porušenie pracovnej disciplíny zo strany žalobcu bolo dané. Konanie žalobcu spočívalo v tom, že keď sa dňa 08.10.2015 dostavil do priestorov múzejného oddelenia vo S. bývalý zamestnanec žalovaného A. Č. za účelom výpomoci pri obnovení funkčnosti faxu, žalobca vstúpil do tej istej miestnosti a najskôr obscénnymi gestami (vztýčeným prostredníkom ruky) a neskôr aj verbálne zaútočil na A. Č. so slovami "ty špina". Tohto úmyselného konania sa žalobca dopustil za prítomnosti vedúceho múzejného oddelenia vo S. A.. O. X. a zamestnankyne múzejného oddelenia vo S. G. Ž. (sekretárka vedúceho). Konanie žalobcu bolo zdokumentované priamym nadriadeným žalobcu (O. X.), ktorý listom zo dňa 16.10.2015 označeným ako "Informácia o porušení pracovného poriadku
- postúpenie" č. K.-K.-A.-XX/XXXX informoval o tejto skutočnosti riaditeľa K.. List zo dňa 16.10.2015
bol žalovanému (na riaditeľstvo VHÚ) doručený dňa 26.10.2015. Uvedené skutočnosti potvrdili vo svojich výpovediach svedkovia A. Č., G. Ž. W. O. X.. Všetci títo svedkovia potvrdili, že konflikt inicioval (vyprovokoval) žalobca, ktorý začal nadávať A. Č. a ukázal mu vztýčený prostredník. Ostatne, existenciu konfliktu potvrdil aj samotný žalobca vo svojom záväznom vyjadrení zo dňa 08.10.2015 (č. l. 930), v ktorom uviedol nasledovné: "Rovnako som mu jeho gesto opätoval: vztýčeným prostredníkom a ty špina som mu povedal...". Žalobca síce poprel, že by on zaútočil ako prvý (čo je však v priamom rozpore s výpoveďami svedkov), to však pre posúdenie konania žalobcu súdom ani nebolo podstatné, pretože o porušenie pracovnej disciplíny by šlo aj v prípade, ak by žalobca len reagoval na slovné útoky iného.
77. Žalobca týmto svojím zavrženiahodným správaním, ktorého sa dopustil priamo na pracovisku a v prítomnosti dvoch ďalších zamestnancov žalovaného a jedného bývalého zamestnanca žalovaného, jednoznačne porušil svoju povinnosť vykonávať svoju prácu riadne a zodpovedne v zmysle § 81 písm. a) Zákonníka práce, ako aj svoju povinnosť dodržiavať Ústavu Slovenskej republiky, ústavné zákony, zákony, ostatné všeobecne záväzné právne predpisy a vnútorné predpisy a uplatňovať ich podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia, rešpektovať a chrániť ľudskú dôstojnosť a ľudské práva, stanovenú v § 8 ods. 1 písm. a) zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme (aplikácia tohto zákona vyplýva z predložených pracovnoprávnych dokumentov, ako aj z povahy žalovaného ako rozpočtovej organizácie ministerstva obrany, porovnaj § 1 ods. 2 písm. b) citovaného zákona). Žalobca podľa žalovaného postupoval aj v rozpore s čl. 13 ods. 4 písm. f) a čl. 13 ods. 5 pracovného poriadku žalovaného, čo by bolo porušením povinnosti žalobcu ako zamestnanca podľa § 81 písm. c) Zákonníka práce. Aj keď žalovaný (a ani žalobca) v konaní nepredložil pracovný poriadok, žalobca tieto skutkové tvrdenia žalovaného nepoprel, a preto je možné považovať ich za nesporné. Porušením týchto povinností zamestnanca sa žalobca dopustil porušenia pracovnej disciplíny.
78. Vyššie uvedené dve menej závažné porušenia pracovnej disciplíny - nedostavenie sa na personálny pohovor dňa 18.08.2015 a nedôstojné správanie sa žalobcu na pracovisku dňa 08.10.2015 - boli bez ďalšieho dostačujúce pre uplatnenie výpovedného dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce. Výpoveď z pracovného pomeru č. K.Ú.-XXX/XXXX zo dňa 26.10.2015 pritom bola podaná v subjektívnej dvojmesačnej lehote a v objektívnej jednoročnej lehote v zmysle § 63 ods. 4 Zákonníka práce. Súčasne platí, že žalobca bol v posledných šiestich mesiacoch v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny písomne upozornený na možnosť výpovede (listom č. K.-XX-XX/XXXX zo dňa 19.08.2015). Súd preto konštatuje, že výpoveď z pracovného pomeru bola daná v súlade so zákonom, a teda je platná.
79. Nad rámec už uvedeného konajúci súd dopĺňa, že aj tretie porušenie pracovnej disciplíny zo strany žalobcu - spolupodieľanie sa na nedostatkoch zistených kontrolou sekcie kontroly ministerstva obrany - považuje za dané, t. j. za odôvodňujúce výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce, aj keď len čiastočne. Z protokolu o výsledku kontroly zo dňa 22.06.2015 totiž vyplýva, že veľká väčšina pochybení nastala viac ako rok pred podaním výpovede dňa 27.10.2015. Pri týchto pochybeniach teda nebola dodržaná objektívna jednoročná lehota v zmysle § 63 ods. 4 Zákonníka práce, ktorá má prekluzívnu povahu.
80. Na základe poverenie generálneho riaditeľa Sekcie kontroly Ministerstva obrany SR č. S.-F.-XX/ XXXX-D. zo dna 28.04.2015 vykonali pracovníci sekcie kontroly ministerstva obrany vo K. I. kontrolu dodržiavania ustanovení zákona č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu. Dňa 22.06.2015 vydala Sekcia kontroly protokol o výsledku kontroly, z ktorého je zrejmé, že kontrolované obdobie bolo od 01.01.2012 do 30.04.2015. Na strane 24 v bode VII "Rekonštrukcia vyhliadkovej veže - B." (č. l. 505) bolo zistené, že realizácia prác bola zadaná zhotoviteľovi Svidgas, s.r.o., s ktorým objednávateľ K. I., zastúpený riaditeľom uzatvoril dňa 02.09.2014 zmluvu o dielo č. K.-XX-XX/XXXX (č. l. 527). Zrealizované práce boli objednávateľom prevzaté preberacím protokolom o odovzdaní a prevzatí diela zo dňa 17.09.2014, pričom za vykonané práce boli dňa 18.11.2014 zhotoviteľom vystavené dve faktúry pod rovnakým číslom XXXXXXXXX na sumu 14.301,35 eur vrátane DPH a na sumu 13.243,02 eur vrátane DPH. K faktúram boli priložené krycie listy so súpisom vykonaných prác, pričom rozdiel bol v stanovení vedľajších rozpočtových nákladov uvedených v krycích listoch priložených k faktúram (rozdiel - 881,93 eur). Platobný príkaz na úhradu bol schválený na vystavenú faktúru so sumou 13.243,02 eur. Kontrolou bol zistený nedostatok spočívajúci v zistení vyfakturovaných a nepreukázaných prác v celkovej výške 6.709,68 eur vrátane DPH: v súpise vykonaných prác priloženom k faktúre boli uvedené a následne zaplatené položky, ktorých realizácia pri fyzickej kontrole nebola preukázaná. Materiál nebol dodaný, resp. práce neboli vykonané. Úhradou nevykonaných prác a dodávok došlo zo strany kontrolovaného
subjektu k nehospodárnemu a neefektívnemu použitiu finančných prostriedkov, čo je v rozpore s § 19 ods. 3 zákona č. 523/2004 Z. z.
81. Skutočnosť, že vyššie uvedená rekonštrukcia vyhliadkovej veže na B. spadala do pracovnej náplne žalobcu vyplýva z mnohých listinných dokladov predložených žalovaným. Z e-mailu žalobcu zo dňa 25.06.2014 (č. l. 105) vyplýva, že žalobca pripravil pre zamestnanca žalovaného pána D. rozpočet na opravu vstupnej časti a pokladne vo vyhliadkovej veži. Zo zápisov z pracovných porád riaditeľa K. s hlavnými funkcionármi K. zo dňa 22.07.2014 (č. l. 111) a zo dňa 02.12.2014 (č. l. 113) vyplýva, že žalobca bol osobou určenou na poskytnutie súčinnosti pri spracovaní a predložení aktualizovanej komplexnej správy o stave národnej kultúrnej pamiatky Pamätník Československého armádneho zboru B. spolu s priľahlým areálom s návrhom na požadované úpravy. Z listu zo dňa 29.01.2015 (č. l. 115) vyplýva, že žalobca vybavil zadanú prácu - vypracoval komplexnú správu o stave národnej kultúrnej pamiatky Pamätník Československého armádneho zboru B. spolu s priľahlým areálom s návrhom na požadované úpravy a túto zaslal riaditeľstvu v I.. Zo záznamu z odovzdania a prevzatia staveniska stavebnej akcie zo dňa 09.09.2014 (č. l. 124) vyplýva, že žalobca a jeho nadriadený O. X. za žalovaného odovzdali stavenisko (vyhliadkovú vežu na B.) zhotoviteľovi. Z preberacieho protokolu o odovzdaní a prevzatí verejnej práce zo dňa 17.09.2014 vyplýva, že žalobca a jeho nadriadený O. X. prevzali dokončenú verejnú prácu "Rekonštrukcia vyhliadkovej veže na B.", pričom v tomto protokole vyhlásili, že práce boli vykonané v zmysle uzatvorenej zmluvy o dielo a príslušných STN v zodpovedajúcej kvalite, že neboli zistené žiadne vady a nedorobky a že neboli požadované žiadne dodatočné práce. Účastníci konania (teda aj žalobca) súčasne prehlásili, že sú oprávnení zastupovať svoju organizáciu, jednať a prijímať rozhodnutia, dohody a záväzky uvedené v tomto preberacom protokole. Takisto zo stanoviska spoločnosti Svidgas, s.r.o. zo dňa 27.10.2015 (č. l. 133) vyplýva, že všetky prevedené práce boli prevzaté zo strany investora pracovníkom pánom O. (rozsah prác, použitý materiál), ktorý tieto práce zadal a kontroloval, pričom spoločnosť prevádzala všetky práce aj nad rámec rozpočtu podľa pokynov zodpovedného pracovníka K. Z. O..
82. Zodpovednosť žalobcu za prevzatie a kontrolu vykonaných prác pri rekonštrukcii vyhliadkovej veže na B. vyplýva aj zo svedeckých výpovedí. Štatutár žalovaného A. Č. vo svojej výpovedi uviedol, že žalobca bol identifikovaný ako zodpovedný za zistené nedostatky spolu s ďalšími zamestnancami žalovaného W. K., A.F. A., K. G. W. O. X.. Pán G. v roku 2013 zomrel, páni A. W. K. u žalovaného dávnejšie ukončili pracovný pomer a pán X. bol (podobne ako žalobca) písomne upozornený na menej závažné porušenie pracovnej disciplíny a na možnosť výpovede v zmysle § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce. Takisto O. X. vo svojej svedeckej výpovedi potvrdil, že kontrolou boli zistené nedostatky vo vykonaných prácach, pričom pracovnoprávne následky boli vyvodené voči nemu a voči žalobcovi. Uviedol tiež, že to bol práve žalobca, kto bol zodpovedný za rekonštrukciu pamätníka na B.. Bol zodpovedný, resp. sa podieľal na výbere zhotoviteľa a bol aj zodpovedný za kontrolu týchto prác a za ich preberanie. Dva až trikrát týždenne chodil za týmto účelom na pracovné cesty do K.G. D., kde sa tento pamätník nachádza.
83. Z vykonaného dokazovania teda jednoznačne vyplýva, že to bol práve žalobca (spolu s O. X.), kto bol za žalovaného zodpovedný za preberanie, kontrolu a odsúhlasenie vykonaných prác pri rekonštrukcii vyhliadkovej veže na B.. Pokiaľ boli kontrolou Sekcie kontroly Ministerstva obrany SR zistené nedostatky spočívajúce v zaplatení nevykonaných prác a materiálov, tieto nedostatky idú na vrub žalobcu a O. X., ktorí vykonané práce prevzali a v preberacom protokole svojím podpisom potvrdili, že práce boli vykonané v zmysle uzatvorenej zmluvy o dielo a príslušných STN v zodpovedajúcej kvalite, že neboli zistené žiadne vady a nedorobky a že neboli požadované žiadne dodatočné práce. Týmto svojím konaním umožnili, aby žalovaný zaplatil za práce, ktoré neboli vykonané. Žalobca a O. X. takýmto konaním porušili svoje pracovné povinnosti (prinajmenšom z nedbanlivosti), t. j. povinnosť pracovať zodpovedne a riadne v zmysle § 81 písm. a) Zákonníka práce, čím sa dopustili (menej závažného) porušenia pracovnej disciplíny. Dôvod výpovede (porušenie pracovnej disciplíny) vznikol, resp. bol zavŕšený zaplatením prác, ktoré neboli vykonané, resp. akceptovaním faktúry vystavenej dodávateľom dňa 18.11.2014, ktorej prílohou bol krycí list so súpisom vykonaných prác (krycí list nebol prílohou preberacieho protokolu zo dňa 17.09.2014). Žalovaný na základe protokolu o výsledku kontroly požiadal žalobcu ako zodpovedného zamestnanca listom zo dňa 30.09.2015 o stanovisko ku kontrolným zisteniam do 07.10.2015, na ktorý žalobca reagoval vyjadrením zo dňa 06.10.2015. Týmto okamihom sa žalovaný dozvedel o porušení pracovnej disciplíny zo strany žalobcu. Zamestnávateľ totiž musí mať preukázané, že konkrétny zamestnanec zavinene porušil pracovnú disciplínu, k čomu
je často potrebné vykonať interné šetrenie a umožniť vyjadriť sa dotknutým zamestnancom (ako tomu bolo aj v prejednávanom prípade). Podstatné teda je, kedy sa zamestnávateľ dozvedel, že konkrétny zamestnanec sa dopustil takého konania, ktoré zakladá dôvod na výpoveď pre (opakované) porušenie pracovnej disciplíny (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 29.08.2001 sp. zn. 21 Cdo 2144/2000). Konajúci súd preto konštatuje, že subjektívna dvojmesačná i objektívna jednoročná lehota v zmysle § 63 ods. 4 Zákonníka práce boli v tomto prípade dodržané.
84. Súd sa nestotožnil s námietkami žalobcu, že preberanie stavebných prác nepatrilo do jeho pracovnej náplne. Tieto jeho tvrdenia súd považuje len za účelovú snahu žalobcu vyviniť sa zo zodpovednosti za zistené nedostatky, ktorá je v zjavnom rozpore s vykonaným dokazovaním. Z predložených listinných dôkazov, ako aj svedeckých výpovedí totiž jednoznačne vyplýva, že rekonštrukcia národnej kultúrnej pamiatky Pamätník Československého armádneho zboru B. spolu s priľahlým areálom patrila do každodennej pracovnej náplne žalobcu. Žalobca pripravoval podklady na realizáciu rekonštrukcie (komplexná správa, rozpočet), komunikoval s dodávateľom, odovzdal stavenisko dodávateľovi a následne aj prevzal stavenisko spolu s vykonanými prácami, čo potvrdil svojím vlastnoručným podpisom. Žalobca pritom v preberacom protokole výslovne potvrdil, že je oprávnený zastupovať svoju organizáciu, jednať a prijímať rozhodnutia, dohody a záväzky uvedené v tomto preberacom protokole. Výkon týchto činností nie je ani v rozpore s jeho pracovnou náplňou ako odborného referenta - konzervátora. Z charakteristiky pracovného miesta žalobcu zo dňa 11.06.2012 totiž vyplýva, že medzi jeho ostatné pracovné činnosti patrila aj preventívna starostlivosť o zbierkové predmety a starostlivosť o národné kultúrne pamiatky, pomníky, pamätníky a objekty v užívaní múzejného oddelenia S.. Navyše, odborná ochrana zbierkových predmetov je v zmysle § 13 zákona č. 206/2009 Z. z. o múzeách a galériách zabezpečovaná (aj) odborným ošetrením zbierkových predmetov, ktoré je možné vykonať aj dodávateľsky. Z toho je zrejmé, že pracovnou náplňou žalobcu bolo aj dodávateľské zabezpečenie odborného ošetrenia spravovaných národných kultúrnych pamiatok. Pokiaľ žalobca argumentoval tým, že v zmluve o dielo nie je uvedený ako osoba oprávnená zastupovať žalovaného, resp. že mu nebolo udelené žiadne osobitné písomné splnomocnenie s tým, že za žalovaného je oprávnený konať len jeho štatutárny orgán (riaditeľ), k tomu konajúci súd uvádza, že zo strany žalobcu ide opätovne o nepochopenie základných vzťahov medzi zamestnávateľom a jeho zamestnancom. Mimo rámca pracovnoprávnych vzťahov za zamestnávateľa nekoná len jeho štatutárny orgán, ale v každodennom živote aj jeho zamestnanci, ktorí na to boli poverení (písomne alebo ústne) alebo pokiaľ je to s ohľadom na ich pracovnú náplň a pracovné zaradenie obvyklé (porovnaj § 20 ods. 2 Občianskeho zákonníka, resp. § 15 ods. 1 Obchodného zákonníka). Takéto konanie zamestnanca pritom zaväzuje priamo jeho zamestnávateľa. V prejednávanom prípade bolo podľa názoru súdu preukázané, že žalobca bol ako zamestnanec žalovaného poverený zabezpečením rekonštrukcie vyhliadkovej veže na B., pričom zastupovanie žalovaného žalobcom v tejto situácii je možné považovať za obvyklé s ohľadom na pracovné zaradenie a pracovnú náplň žalobcu. Nešlo pritom o jednorazový exces, ale o dlhodobú a zaužívanú prax, voči ktorej v tom čase ani žalobca nenamietal.
85. Žalobca v konaní ďalej tvrdil, že zo strany žalovaného išlo o vykonštruované výpovedné dôvody s cieľom zbaviť sa ho, t. j. že išlo o pomstu zo strany niektorých zamestnancov žalovaného voči jeho osobe. Žalobca v tejto súvislosti poukazoval na to, že sa voči nemu postupovalo nespravodlivo preto, lebo odhalil a poukazoval na nedostatky a neprávosti, ktoré sa napokon potvrdili a konkrétni zamestnanci za ne boli potrestaní. Žalobca na preukázanie tohto svojho tvrdenia predložil v konaní množstvo listín, najmä rôznych podnetov a žiadostí o poskytnutie informácie, ktoré adresoval žalovanému a iným štátnym orgánom. Žalobca tým vlastne poukazoval na to, že žalovaný s ním nezaobchádzal rovnako ako s inými zamestnancami, t. j. že sa voči nemu dopustil diskriminačného správania.
86. Konajúci súd v prvom rade uvádza, že vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že uplatnené výpovedné dôvody - opakované porušenia pracovnej disciplíny zo strany žalobcu - boli v posudzovanej veci dané, a teda nie je možné hovoriť o vykonštruovaných dôvodoch. V takom prípade, ak by aj bolo preukázané diskriminačné správanie žalovaného, resp. jeho vedúcich zamestnancov voči žalobcovi, nemalo by to za následok neplatnosť žalobou napadnutej výpovede z pracovného pomeru. Žalobcovi by mohol vzniknúť nárok na primerané zadosťučinenie, resp. nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch (porovnaj § 9 zákona č. 365/2004 Z. z. antidiskriminačného zákona v spojení s § 13 ods. 7 Zákonníka práce), čo však nebolo predmetom tohto konania. Bolo preto nadbytočné zaoberať sa v tomto konaní tým, či sa žalovaný dopustil voči žalobcovi diskriminačného konania.
87. Navyše, v rámci dokazovania žiadne takéto diskriminačné ("nespravodlivé") konanie zo strany žalovaného zistené nebolo. V konaní vypočutí svedkovia nepotvrdili, že by sa voči žalobcovi postupovalo nespravodlivo či diskriminačne. Svedok A. D. uviedol, že so žalobcom začali problémy v roku 2014, keď na 20. výročie vzniku K. nedostal odmenu a ani medailu. Následne začali vznikať problémy, žalobca začal písať listy a sťažnosti na pomery v práci. Uvedené potvrdil aj svedok Z. G., ktorý doplnil, že na konci roka 2014 bola z oddelenia vo S. prepustená priateľka žalobcu U. Š., ktorá tam pracovala ako upratovačka, čo malo za následok zmenu v správaní žalobcu, nezhody a písanie listov. Svedok O. X. na otázku právneho zástupcu žalobcu uviedol, že nevedel o tom, že pokutu za nelegálny výrub stromov dostal na základe podnetu žalobcu, myslel si, že išlo o anonymné podanie. Z jeho strany preto určite nešlo o akt pomsty. Z vykonaného dokazovania takisto vyplynulo, že vo vzťahu k spolupodieľaniu sa na nedostatkoch zistených kontrolou žalobca nebol jediným zamestnancom, ktorému bolo zo strany žalovaného doručené upozornenie na menej závažné porušenie pracovnej disciplíny a upozornenie na možnosť podania výpovede podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce. Rovnaký postup zvolil žalovaný aj voči O. X.Á., teda voči priamemu nadriadenému žalobcu. Aj z toho je zrejmé, že so žalobcom nebolo zaobchádzané diskriminačne.
88. Ako uviedol súd už vyššie, žalobca v konaní predložil množstvo listín, ktoré nesúviseli s prejednávanou vecou a ktoré neboli pre rozhodnutie súdu podstatné. Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nemusí dať absolútne vyčerpávajúcu odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia (porovnaj napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 30. 11. 2011 sp. zn. 1 Cdo 158/2010). Súd v tomto konaní vykonal dôkazy potrebné pre zistenie skutkového stavu a pre rozhodnutie vo veci. Dôkazy, ktoré súd považoval za podstatné pre rozhodnutie vo veci, súd aj vyhodnotil v odôvodnení tohto rozsudku.
89. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd posúdil výpoveď z pracovného pomeru č. K.-XXX/XXXX zo dňa 26.10.2015 ako platný právny úkon. Súd preto žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.
90. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku v spojení s § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že v konaní plne úspešnému žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava II.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.